Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoCsp/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119224482
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119224482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

Kočičkovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: V. Y., nar.
XX. XX. XXXX, bytom O. XX, O. O., štátny občan SR, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so
sídlom Advokátskej kancelárie J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 6 514,87 € s
prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 17Csp/22/2019-89 zo dňa 05. 11. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6
514,87 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 12. 02. 2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalobca má

nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, ktorú (náhradu trov konania) je
žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým
vyšší súdny úradník súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6 514,87 € s prísl. (5 % úrokom z omeškania ročne od 12.
02. 2019 do zaplatenia) titulom vydania bezdôvodného obohatenia a tiež zaplatenia náhrady trov

konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07. 09. 2006 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom
úvere č.R. (ďalej aj „predmetná zmluva o úvere“), ktorú je potrebné považovať za absolútne neplatnú,
nakoľko bola uzavretá v rozpore s § 39 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len
„Občiansky zákonník“). V predmetnej zmluve je uvedená RPMN vo výške 70,12 %, pričom odplata za
poskytnutie úveru vyjadrená prostredníctvom RPMN, ktorá mala byť zaplatená žalovanému žalobcom
za poskytnutie úveru je rozporná s dobrými mravmi pre jej neprimeranú výšku. Taktiež je nepomer medzi
sumou poskytnutého úveru (1 560,45 €) a sumou, ktorú mal žalobca vrátiť žalovanému (36 x 86,70 = 3

121,20 €), čo podporuje záver o rozpornej výške odplaty s dobrými mravmi. Žalobca zároveň poukázal v
žalobe podporne aj na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a to z toho dôvodu, že predmetná zmluva
o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom č.
258/2001Z.z.vzneníplatnomaúčinnomvčaseuzavretiazmluvy,atovzmysle§4ods.2písm.a)sumu,počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) ročnú percentuálnu
mieru nákladov. Žalobca poukázal v žalobe aj na ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., v zmysle
ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve

o spotrebiteľskom úvere a v predmetnej zmluve o úvere sa nenachádza žiadne dojednanie o úrokoch a
poplatkoch a taktiež v zmluve absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe. V uvedenej súvislosti žalobca
v žalobe uviedol, že plnenie, ktoré ako spotrebiteľ poskytol žalovanému bez platného právneho titulu,
zakladá na jeho strane ako na strane spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože
mu bol poskytnutý úver vo výške 1 560,45 € a titulom poskytnutého úveru vrátil žalovanému spolu sumu

8 075,32 €, teda o sumu 6 514,87 € viac ako mu bolo poskytnuté. Suma 6 514,87 € tak predstavuje na
strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Okrem zaplatenia sumy 6 514,87 € sa žalobca podanou
žaloboudomáhalajzaplateniaúrokuzomeškaniavovýške5%počnúcdňom12.02.2019dozaplatenia
a náhrady trov konania. K žalobe pripojil fotokópiu Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy
o revolvingovom úvere zo dňa 07. 09. 2006, výpisy z účtu žalobcu, potvrdenie zamestnávateľa žalobcu
o vykonaní zrážok zo mzdy, predžalobnú výzvu.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že dňa 11. 03. 2019 vydal
platobný rozkaz č. k. 17Csp/22/2019-40, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote
odpor, ktorý odôvodnil tým, že popiera tvrdenie žalobcu o neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č.
R., nakoľko predmetná zmluva o revolvingovom úvere je úverovou zmluvou, preto sú na posúdenie jej

platnosti určujúce ustanovenia zákona č. 513/1991 Z. z., Obchodného zákonníka a v zmysle § 502 ods.
1 Obchodného zákonníka výška úrokov nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy. Zdôraznil, že úroky
predstavujú zmluvnú odmenu, ktorej výška je uvedená v článku 5 ods. 5.1 zmluvných dojednaní, preto
popiera tiež tvrdenie žalobcu o neuvedení úrokov v zmluve. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu
poprel aj tvrdenie žalobcu o neuvedení RPMN v zmluve, argumentujúc tým, že RPMN, ktorej hodnota

sa nedojednáva, ale sa vypočítava na základe údajov vyplývajúcich zo zmluvy, v zmluve uvedená
je. Ďalej zdôraznil, že RPMN nepredstavuje predmet záväzku, je to iba informácia určená spôsobom,
ktorý predpokladá zákon. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu
trov konania. K odporu proti platobnému rozkazu pripojil žalovaný fotokópiu Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 07. 09. 2006 a Zmluvné dojednania Zmluvy

o revolvingovom úvere.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vykonal dokazovanie
výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, výsluchom právneho zástupcu žalovaného,
oboznámením sa s platobným rozkazom vydaným okresným súdom, s odporom proti platobnému

rozkazu podaným žalovaným, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, s fotokópiou Žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 07. 09. 2006, s výpismi z účtu
žalobcu, s potvrdením zamestnávateľa žalobcu o zrážkach zo mzdy, s predžalobnou výzvou žalobcu
zo dňa 07. 02. 2019, s fotokópiou zmluvných dojednaní a s ostatnými písomnosťami tvoriacich obsah
spisu 17Csp/22/2019.

1.4 Z bodu 5 fotokópie Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XX.zo dňa 07. 09. 2006, ktorý vyplnil žalobca, okresný súd zistil, že žalobca dňa 06. 09. 2006 požiadal
žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 94 032,-- Sk, t. j. vo výške 3 121,30 € , pričom požadovaná
výška úveru predstavovala celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy.

Čiastka poskytnutá žalovaným žalobcovi predstavovala sumu 47 016,--Sk, t. j. sumu 1 560,45 €, pri
mesačnej splátke úveru vrátane úroku vo výške 2 612,--Sk, t.j. vo výške 86,71 €. RPMN za úver tam
bola uvedená vo výške 71,61 % a poplatok za uzatvorenie zmluvy predstavoval sumu 1 500,--Sk, t.
j. 49,80 €. Žalobcovi bol v zmysle bodu 6. údajov o schválenom revolvingovom úvere, ktoré vyplnil
žalovaný dňa 07. 09. 2006, žalovaným schválený úver v sume 94 032,--Sk, t. j. v sume 3 121,30

€, pričom táto suma predstavovala aj celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie
zmluvy, so splatnosťou úveru 36/14, s poskytnutou čiastkou 47 016,--Sk, t. j. 1 560,45 €, s mesačnou
splátkou úveru vrátane úroku vo výške 2 612,--Sk, t. j. vo výške 86,71 €. RPMN za úver podľa údajov o
schválenom úvere predstavovala 70,12 % a poplatok za uzatvorenie zmluvy sumu 1 500,--Sk, t. j. sumu
49,80 €. Z bodu 12. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa

07. 09. 2006, okresný súd zistil, že neoddeliteľnou súčasťou žiadosti/zmluvy sú zmluvné dojednania (na
zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Z fotokópie zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere
okresný súd zistil, že sú písané drobným a voľným okom nečitateľným písmom. Za použitia optických
pomôcok okresný súd z bodu 2.1. zistil, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenomformulári veriteľa. Vyplnená žiadosť je návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu
2.2. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere okresný súd zistil, že veriteľ je povinný odoslať
dlžníkovioznámenieveriteľaoschváleníúverudlžníkoviajedenrovnopiszmluvyorevolvingovomúvere.

Zfotokópievýpisovzúčtužalobcuokresnýsúdzistil,žedňa10.11.2018žalobcavprospechžalovaného
uhradil sumu 1 561 €, dňa 26. 11. 2018 sumu 5 060,82 € a dňa 29. 11. 2018 sumu 653,50 €. Z potvrdenia
zamestnávateľa žalobcu okresný súd zistil, že žalobcovi boli vykonávané zrážky zo mzdy a za obdobie
od 7/2017 do 02/2018 zaplatil žalovanému sumu 800 €.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ustanovenia § 52 ods. 1, § 53
ods. 1, § 40 ods. 1, § 43a ods. 1, ods. 2 veta prvá, § 43c ods. 1 a ods. 2 veta prvá, § 44 ods. 1, § 46 ods. 1,
§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ďalej ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 písm. a), § 2 písm. b), § 4 ods.
1, § 4 ods. 2, § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 07.
09. 2006 a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca žiadosťou
zo dňa 06. 09. 2006 požiadal žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 94 032,--Sk, t. j. vo výške 3

121,30 €. Žalovaný dňa 07. 09. 2006 žiadosti žalobcu vyhovel a schválil mu úver vo výške 94 032,--Sk,
t. j. vo výške 3 121,30 € s tým, že žalobcovi bude v konečnom dôsledku poskytnutá čiastka 47 016,--Sk,
t. j. 1 560,45 €, ktorý úver sa žalobca zaviazal žalovanému splácať v mesačných splátkach po 2 612,--
Sk, t. j. po 86,71 €. RPMN bola v žiadosti uvedená vo výške 71,61 % a v schválení úveru vo výške 70,12
%. Z predloženej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a zo schválenia revolvingového úveru

mal okresný súd za preukázané, že žalovaný so žalobcom chceli uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, keďže predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru
s poukazom na § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
07. 09. 2006. Predmetnú zmluvu posúdil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože je typickou,
tzv. formulárovou zmluvou konštatujúc, že preto je potrebné na jej posúdenie aplikovať ust. § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení platnom ku dňu 07. 09. 2006. Ďalej konštatoval, že zo strany žalobcu ani zo strany žalovaného
predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme predložená nebola, preto mal okresný
súd za to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná pre nedodržanie písomnej formy
v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. Žiadosť podanú žalobcom, ktorú žalovaný označil aj

ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, okresný súd posúdil ako návrh na uzavretie zmluvy. Schválenie
úveru žalovaným ako veriteľom okresný súd nepovažoval za uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere
s poukazom na tú skutočnosť, že v žiadosti chýbajú obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktoré vyžaduje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom údaje uvedené v
schválení úveru „sú nepresné a spôsobujú pochybnosti o ich pravdivosti. V nadväznosti na uvedené

okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pre vznik zmluvy sa vyžaduje
podpis obidvoma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom. Vzhľadom k tomu, že žalobca
ako dlžník podpísal Žiadosť/Zmluvu v odlišný deň ako ju podpísal žalovaný (veriteľ), ktorý do nej v
bode 6 následne doplnil iné údaje o schválenom revolvingovom úvere, takúto zmluvu o revolvingovom
úvere nemožno považovať za riadne a platne uzavretú. Údaje o schválenom revolvingovom úvere v

čase, keď zmluvu podpisoval žalobca, neboli vôbec obsahom zmluvy, a preto ich žalobca písomne
akceptovať nemohol. Nové údaje predstavujú vo vzťahu k žalobcovi nový návrh na uzavretie zmluvy,
pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobca takýto nový návrh zmluvy akceptoval. Súhlas
žalovaného s poskytnutím revolvingového úveru žalobcovi je len jednostranným právnym úkonom,
ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru a ani o výške úroku, prípadne o

ročnej percentuálnej miere nákladov. Nedostatok písomného prejavu vôle žalobcu byť účastníkom
záväzkového vzťahu za určitých podmienok, zákon sankcionuje neplatnosťou takéhoto právneho úkonu.
V danom prípade predložená Žiadosť/Zmluva neobsahujú ani zhodne uvedenú RPMN, preto podľa
názoru okresného súdu, ako aj názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 11Co/85/2018,
strany sporu zmluvu o revolvingovom úvere platne neuzavreli a ani tzv. zmluvné dojednania zmluvy o

revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., ktoré nie sú účastníkmi podpísané
a označené dátumom. Z bodu 2.1 zmluvných dojednaní predložených žalobcom vyplýva, že zmluva
sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa, ktorý má byť zároveň žiadosťou o poskytnutie úveru
ako aj zmluvou o úvere. Túto skutočnosť nemožno zneužívať k záverom, že došlo k uzavretiu platnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade, keď nie je vylúčená ďalšia manipulácia s textom, čo v

danom prípade žalovaný uskutočnil tak, že bod 6 vyplnil až následne, po podpise žiadosti žalobcom.
V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku zdôraznil, že pre
vznik a platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje dvojstranný prejav vôle a podpis zmluvy
oboma zmluvnými stranami, pričom nesmie existovať akákoľvek pochybnosť o tom pod aký text zmluvyúčastníci zmluvy pripojili svoj podpis (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. 08. 2018
sp. zn. 11Co/85/2018). V konaní nemal súd preukázané, že žalovaný dodržal povinnosť, ktorú mu
ukladá bod 2.2 zmluvných dojednaní a že žalobcovi zaslal Oznámenie o schválení úveru. V žiadosti o

poskytnutie úveru chýba tiež údaj o počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom k 07.
09. 2006. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáha zaplatenia sumy vo výške 6 514,87 €
titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie posúdil predmetnú

zmluvu o revolvingovom úvere ako neplatnú v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení
platnom ku dňu 07. 09. 2006 pre nedostatok písomnej formy, bolo potrebné vzťah medzi žalobcom a
žalovaným vysporiadať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení ako
plnenie získané z neplatného právneho úkonu. Súd prvej inštancie nemal v konaní sporné, (a to aj
vzhľadom na vyjadrenia strán sporu, že žalobcovi bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 1 560,45 € a
žalobca uhradil žalovanému sumu 8 075,32 €, teda o sumu 6 514,87 € viac ako mu bolo poskytnuté), že

na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 6 514,87 €. Okresný súd považoval
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6 514,87 € za dôvodnú, a preto jej vyhovel v
plnom rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Konštatoval, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 514,87 € od 12. 02.
2019 do zaplatenia. Okresný súd aj v tejto časti žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie

úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Konštatoval, že žalovaný sa dostal do
omeškania dňom 12. 02. 2019 tým, že na základe výzvy žalobcu zo dňa 07. 02. 2019 žalovanú sumu
žalobcovi neuhradil do 11. 02. 2019, preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
súladnej s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb..

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol,
že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva v zákonnej lehote odvolanie, a to z nasledovných
dôvodov: Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku skonštatoval, že Zmluva
o revolvingovom úvere č. Y. nebola platne uzavretá v predpísanej písomnej forme, lebo nedošlo k
dohode o hodnote RPMN. Uvedený záver súdu prvej inštancie je podľa žalovaného nesprávny, nemá

oporu v žiadnom právnom predpise, pretože a) žiadny zákon nepredpokladá, že sa na RPMN majú
zmluvné strany dohodnúť a súčasne, právna úprava obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. upravuje
presný postup určenia uvedeného údaju, ktorý postup vylučuje určenie RPMN dohodou strán zmluvy
o spotrebiteľskom úvere; b) absencia dohody o RPMN nemá za následok nedodržanie písomnej formy
zmluvy.

2.1 V nadväznosti na uvedené žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek
odôvodnenia v odvolaním napadnutom rozsudku uvádza, že nedošlo k dohode o výške RPMN.
Vzhľadom na špecifickosť tohto údaju, spôsob jeho určenia a kogentné pravidlá stanovené zákonom
pre jeho výpočet, je podľa žalovaného takýto prístup súdu prvej inštancie nesprávny. Z právnej
úpravy určovania RPMN, ale aj niektorých iných zmluvných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere

uvedených v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. podľa žalovaného vyplýva, že nemôžu byť predmetom
konsenzu, ak zákon takýto konsenzus ani nepredpokladá (čo je na prvý pohľad zrejmé pri údajoch ako
adresa a označenie kontrolného orgánu, ktorý je určený zákonom, priemerná hodnota RPMN, ktorý
údaj určuje Ministerstvo financií SR). Hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nikdy
nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN sa

dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.) vyplýva podľa žalovaného v
prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Ak má byť údaj o RPMN určený
tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to podľa žalovaného
znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov existujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje (viď
príloha č. 1 k zákonu č. 258/2001 Z. z.) patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý je známy v čase

uzavretia zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru). Zákonná právna úprava
určenia RPMN teda nielen svojim textom (v podobe slovného spojenia „Vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere"), ale aj spôsobom jeho určenia, vychádza
z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil
údaj RPMN schváleného úveru postupom podľa zákona č. 258/2001 Z. z., teda by tento údaj neurčil

výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú
s predpokladanou RPMN uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil zákon č. 258/2001 Z.
z., ktoré porušenie vyplýva práve z toho, že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne navrhol žalobca v
oboch zmluvných vzťahoch, preto by takto určená RPMN nebola vypočítaná podľa zákona č. 258/2001Z. z.. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku nie je podľa žalovaného zrejmé ani to, na
základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN.
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o

predpokladanej RPMN. Na základe uvedeného je podľa žalovaného otázka dohody o RPMN nesprávne
súdom prvej inštancie posúdená v tom zmysle, či zákonná úprava takúto dohodu pozná a predpokladá.
V závere odvolania žalovaný uviedol, že odvolanie podáva z nasledovných odvolacích dôvodov: ust. §
365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k obsahu odvolania žalovaného k jednotlivým argumentom žalovaného
uvedeným v odvolaní uviedol, že pokiaľ ide o absenciu písomnej formy predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, tak mechanizmus uzatvárania zmluvy spoločne s konštrukciou zmluvy a
formuláciou zmluvných dojednaní obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach, považuje
za nejasný, nezrozumiteľný a odporujúci základným princípom uzatvárania zmluvných vzťahov v zmysle

Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje
obligatórnenáležitosti,ktorémusízmluvaospotrebiteľskomúvereobsahovaťasúčasnepreňuvyžaduje
písomnú formu, nevylučuje povinnosť dodávateľa (ako jednej zmluvnej strany) postupovať pri uzatváraní
zmluvy v súlade so zákonom. „Súd prvej inštancie správne uviedol, že návrh zmluvy o úvere zo dňa
06. 09. 2006 neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadované vtedy platným a účinným zákonom o

spotrebiteľských úveroch, z čoho následne vyvodil absenciu písomnej formy a neplatnosť právneho
úkonu ako celku“. Taktiež správne poukázal na rozdielnosť a nezhodu údaju o RPMN v návrhu zmluvy
a v jeho prijatí. Dodávateľ spotrebiteľovi predložil dňa 06. 09. 2006 zmluvný formulár, ktorý bol následne
zo strany žalobcu - spotrebiteľa vyplnený (bod 2. zmluvy o úvere). „Po prejavení záujmu zo strany
žalobcu za podmienok stanovených v bode 2. zmluvy o úvere došlo zo strany žalobcu dňa 06. 09. 2006

k podpisu „návrhu zmluvy o úvere“. Následne dňa 07. 09. 2006 došlo k zmene podmienok zmluvy o
úvere zo strany žalovaného - dodávateľa, o ktorých nebol žalobca upovedomený, keďže po 06.09.2006
už nemohol ovplyvniť obsah návrhu zmluvy. V prípade, ak by žalovaný (dodávateľ) prijal návrh zmluvy s
dohodnutým obsahom podmienok uvedených v žiadosti o poskytnutie úveru (v návrhu zmluvy), došlo by
podľa žalobcu k platnému uzatvoreniu zmluvy, avšak v dôsledku zmeny podmienok žalovaným, nedošlo

k platnému uzatvoreniu zmluvy. V uvedenej súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného
uviedol, že ak dodávateľ hodnoty jednotlivých zákonom vyžadovaných obligatórnych náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zmení, nejde zo strany dodávateľa o prijatie návrhu zmluvy, ale podľa § 44
ods. 2 Občianskeho zákonníka o nový návrh zmluvy. K platnému uzatvoreniu zmluvy teda môže logicky
dôjsť až po prijatí nového návrhu zmluvy spotrebiteľom. Obdobná situácia nastala podľa žalobcu aj v

prejednávanej veci, pričom zo strany žalobcu - spotrebiteľa nedošlo k prijatiu nového návrhu zmluvy
a súčasne pre nedostatok písomnej formy nemohlo dôjsť ani k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom
revolvingovom úvere, čo potvrdil vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie. V nadväznosti na uvedení
žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v
jeho odvolaní a prezentovanou v konaní pred súdom prvej inštancie nesúhlasí, má za to, že jej cieľom

je odviesť pozornosť od skutočnej podstaty prejednávanej veci. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu
trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje

na správnosť záveru súdu prvej inštancie o nedodržaní písomnej formy predmetnej zmluvy o úvere z
toho dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy došlo k zmene hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov. V
súvislosti s vyjadrením žalobcu, a tiež záverom súdu prvej inštancie, je podľa žalovaného dôležité pre
postup podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka posúdiť, či zo strany žalobcu ako žiadateľa o úver
došlo k návrhu, ktorého súčasťou bol aj návrh údaju o RPMN. Len vtedy totiž možno podľa žalovaného

dospieť k logickému záveru o tom, či návrh tohto údaju bol alebo nebol zmenený. Pri posúdení tejto
otázky je potrebné podľa žalovaného vychádzať z toho, ako sa údaj o RPMN tvorí. Nie je sporné, že
hodnota RPMN sa určuje iba výpočtom. Pre tento výpočet je daný vzorec, ktorý je uvedený v prílohe č. 1
zákona č.258/2001Z.z,pričompoužitievzorcapredpokladávyužitievšetkých,tamuvedenýchúdajov.Z
uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že pre určenie RPMN je potrebné vedieť, kedy okrem iného dôjde

k dátumu vyplatenia úveru (dátum čerpania úveru), a taktiež poznať interval medzi dátumom čerpania
úveru a dátumom každej splátky úveru. Bez týchto údajov sa hodnota RPMN nedá určiť definitívne. Z
tvrdení žalobcu nie je podľa žalovaného zrejmé, ako mohol navrhnúť údaj o RPMN bez poznania týchto
údajov, pretože uvedené údaje sú známe „až v čase uzatvárania zmluvy žalovaným“. Argumentácia oodmietnutí návrhu na uzavretie zmluvy je preto podľa žalovaného nesprávna a nezákonná. V uvedenej
súvislosti žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca v konaní pred súdom prvej
inštancie netvrdil, že by určil RPMN hore opísaným spôsobom. Potom ale nemôže podľa žalovaného

tvrdiť,ženavrholRPMN.Vnadväznostinauvedenépoukázalžalovanývovyjadreníkvyjadreniužalobcu
na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25Co/22/2019 a uviedol, že tvrdenie žalobcu vo
vyjadrení k odvolaniu považuje za nedôvodné.

5. Na obsah vyššie uvedeného vyjadrenia žalovaného reagoval žalobca prostredníctvom svojho

právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 30. 07. 2020, kde uviedol, že v predmetnej zmluve o
úvere je uvedená RPMN vo výške 70,12 %. Odplata za poskytnutie úveru, vyjadrená prostredníctvom
RPMN, je podľa žalobcu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi, a to pre
jej neprimeraná výšku. Žalovaným uvedená RPMN v bode 6 zmluvy o úvere vo výške 70,12 % je podľa
žalobcu zjavne neprimeraná a neakceptovateľná. V uvedenom kontexte poukázal žalobca vo vyjadrení
k vyjadreniu žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/205/2018 zo dňa

13. 09. 2018, pričom dal do pozornosti najmä mechanizmus uzatvárania zmluvy o úvere s poukazom
na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa pre platné uzavretie zmluvy vyžaduje
konsenzus jednostranných úkonov - návrhu zmluvy a prijatia návrhu zmluvy. V nadväznosti na uvedené
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že
v prejednávanej veci nebol dodržaný postup v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko

zo strany žalobcu nedošlo k prijatiu nového návrhu, čo znamená, že nemohlo dôjsť ani k platnému
a riadnemu uzatvoreniu predmetnej zmluvy o úvere. Na základe uvedených skutočností žalobca vo
vyjadrení k vyjadreniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny a dôvodný potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho
konania.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako
vecne správny potvrdil.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok žalovaného, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/), že mu súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že konanie
pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP); pričom odvolacie dôvody uplatnené v zmysle ust. § 365 ods.
1 písm. b/ CSP a v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, žalovaný v odvolaní bližšie nekonkretizoval.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

10. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

11. Podľa § 43a ods. 1 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu
zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej

len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.12. Podľa § 43c ods. 1 a ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené
osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas,
je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s

obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

13. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

14. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka., písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 07. 09. 2006, tento zákon upravuje
niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 07. 09. 2006, na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

17. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z., v znení účinnom ku dňu 07. 09. 2006, na účely
tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 07. 09. 2006, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. ku dňu 07. 09. 2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä podľa písmena:

a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov.

20. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 07. 09. 2006, od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Po prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska odvolacích námietok uvedených žalovaným v
odvolaní, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k
správnemu skutkovému a právnemu záveru, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XX. zo dňa 07. 09.

2006 je pre absenciu písomnej formy v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a
účinnom ku dňu 07. 09. 2006 neplatná a následne vychádzajúc z uvedeného záveru správne ustálil, že
žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane
žalovaného plnením z neplatného právneho úkonu vo výške 6 514,87 € nad rámec sumy poskytnutého
úveru vo výške 1 560,45 €, keďže žalobca uhradil žalovanému sumu 8 075,32 €, teda o sumu 6 514,87

€ viac ako mu bolo poskytnuté (čo nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie sporné).

24. Pokiaľ ide o samotný kontraktačný proces vedúci k vzniku zmluvy s absenciou písomnej formy,
odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že bod 5 Žiadosti o poskytnutierevolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 07. 09. 2006 (ďalej aj len „žiadosti/zmluvy“)
je možné považovať za návrh na uzavretie zmluvy (zo strany žiadateľa o úver); bod 6 žiadosti/zmluvy
by v prípade absolútneho stotožnenia sa žalovaného s údajmi uvádzanými v bode 5 žiadosti/zmluvy

bolo možné považovať za akceptáciu uvedeného návrhu na uzavretie zmluvy. V uvedenej súvislosti
poukazuje odvolací súd na ust. § 44 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa znenia ktorého
je zmluva uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Na to,
aby bolo možné konštatovať vznik zmluvy je potrebné, aby boli splnené dva predpoklady, ktorými je
existencia dvoch jednostranných právnych úkonov, ktoré keď sa stretnú a prejavy vôle v nich vyjadrené

sa vzájomne kryjú, spôsobia vznik zmluvy. Ak však konsenzus pri podstatných znakoch zmluvy
chýba,zmluvanevznikne.Jedenúčastníkzmluvnéhovzťahunemôžedruhémuúčastníkovijednostranne
„vnútiť“ povinnosť alebo právo, preto zmluva vznikne len bezvýhradným prijatím návrhu. Aby mal
„navrhovateľ“ zmluvy istotu, či zmluva vznikla a s akým obsahom, zákon kladie na prijatie návrhu
podmienku jeho bezvýhradnosti. Vyvodiť ju možno z ust. § 44 ods. ods. 2 veta prvá Občianskeho
zákonníka, ktorá transformuje prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné

zmeny na odmietnutie návrhu a zároveň ho konštituuje za nový návrh. Zo samotného tlačiva „Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ vyplýva, že žiadateľom (žalobcom)
bol uvedený dokument podpísaný dňa 06. 09. 2006 a žalovaným dňa 07. 09. 2006, t. j. jednotlivé
prejavy vôle zmluvných strán na podstatných obsahových náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere
sú učinené s časovým odstupom, čo znamená, že predmetná zmluva bola podpísaná zmluvnými

stranami v rôzne dni a zároveň sa návrh zmluvy (offerta) odlišuje od jednostranného úkonu budúceho
veriteľa zo dňa 07.09. 2006, a teda žalovaným nebol návrh zmluvy prijatý bez výhrad. Keďže
prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu
a považuje sa za nový návrh, nemožno takýto prejav vôle veriteľa považovať za akceptáciu prejavu
vôle (návrhu zmluvy) žiadateľa o úver ako budúceho dlžníka (v tomto prípade žalobu). V konaní ďalej

nebola preukázaná akceptácia nového návrhu (obsiahnutého v bode 6 žiadosti/zmluvy) žalobcom. Z
uvedeného dôvodu možno konštatovať, že takúto zmluvu o spotrebiteľskom úvere nemožno považovať
za uzavretú v písomnej forme, nakoľko nebol naplnený mechanizmus uzatvárania zmluvy v zmysle § 43
a § 44 Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje, tak ako bolo vyššie uvedené,
v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 07. 09. 2006 pre svoju

platnosťpísomnúformu.Vdanomprípadevšakvzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostipísomnáforma
predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere absentuje, a preto je správny záver súdu prvej inštancie o jej
neplatnosti a v nadväznosti na to, o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Vo vzťahu
k odvolacej argumentácii žalovaného, že uvedený záver súdu prvej inštancie je nesprávny, pretože a)
žiadny zákon nepredpokladá, že sa na RPMN majú zmluvné strany dohodnúť a súčasne, právna úprava

obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. upravuje presný postup určenia uvedeného údaju, ktorý postup
vylučuje určenie RPMN dohodou strán zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež preto, že b) absencia
dohody o RPMN nemá podľa žalovaného za následok nedodržanie písomnej formy zmluvy, odvolací súd
uvádza, že údaj o RPMN je podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá
musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená. To, že sa v zmysle úspešného kontraktačného

procesu vedúceho k písomnej zmluve o spotrebiteľskom úvere kladie dôraz na to, aby uvedený údaj
(tak ako ktorýkoľvek iný zákonom č. 258/2001 Z. z. vyžadovaný údaj zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
bol v návrhu zmluvy a aj v jeho akceptácii rovnaký, neznamená, že záver súdu prvej inštancie a aj
súdu odvolacieho, ktorý sa so záverom súdu prvej inštancie stotožnil, má byť interpretovaný tak, že
výška tohto údaju má určená dohodou zmluvných strán. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že

medzi vyplnením údajov v žiadosti/zmluve žalobcom a žalovaným je v danom prípade rozdiel jeden deň,
počas ktorého časového obdobia nemohlo dôjsť k takej zmene predpokladov na výpočet RPMN, aby
tento údaj nemohol byť v návrhu zmluvy a aj v jeho akceptácii rovnaký, pričom je výrazným spôsobom
spochybniteľné, aby žiadateľ o úver sám od seba (bez usmernenia žalovaného, ktorý nastavuje celý
kontraktačný proces) vyplnil v žiadosti/ zmluve údaj o RPMN práve v takej výške ako je tam uvedená

(71,61 %). Neobstojí preto argument žalovaného, že pri podaní žiadosti o úver nie sú známe všetky
čiastkové predpoklady pre výpočet RPMN, preto sa môže údaj o RPMN v návrhu zmluvy a v akceptácii
návrhu zmluvy odchyľovať.

24. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.

1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolaciehokonania v rozsahu 100 %, o výške ktorej (náhrady) rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).