Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. september 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200785
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:5619200785.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcov v 1.
rade R. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. Ľ. XXX, v 2. rade O. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
Y. Ľ. XXX, v 3. rade J. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. Ľ. XXX, v 4. rade R. A., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Y. Ľ. XXX, v 5. rade Š. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. Ľ. XXX, v 6. rade D. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. Ľ. XXX, v 7. rade F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. Ľ. XXX, v 8.

rade F. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. Ľ. XXX, v 9. rade F. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
Q. I. XXXX/X, I. a v 10. rade E. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. Ľ. XX, žalobcovia zastúpení JUDr.
Ľubošom Rackom, PhD., advokátom so sídlom Štúrova 19, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému Y. L.,
V.. XX. XX. XXXX, B. P. Y. Ľ. XXX, zastúpenému Mgr. Ivetou Žerabákovou, advokátkou so sídlom A.
Bernoláka 1419/10, Ružomberok, v konaní o zriadení vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 15. 03. 2019 sa žalobcovia domáhali zriadenia bezplatného vecného bremena
spočívajúceho v práve prejazdu motorovými vozidlami projektovanými a konštruovanými na prepravu
tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg, ďalej motorovými
vozidlami projektovanými a konštruovanými na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou
hmotnosťou vyššou ako 3 500 kg ale neprevyšujúcou 12 000 kg, ako aj všetkými vozidlami záchranných
zložiek, v rozsahu vyznačenou červenou čiarou v geometrickom pláne č. 36639729-043/19 vyhotoviteľa

SAJ, so sídlom Židlovo 3, Brezno, zo dňa 13. 02. 2019, overeného Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
katastrálnym odborom dňa 27. 02. 2019, pod číslom G1-157/2019, cez pozemok parcely registra KN-
C č. 1359, záhrada o výmere 895 m2 a pozemok parcely registra KN-C č. 1357, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 360 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie
Partizánska Ľupča, obec Partizánska Ľupča, okres Liptovský Mikuláš v prospech vlastníkov pozemku
(žalobkyne F. D., F. Y.S. a E. Y.) parcely registra KN-C č. 1337/3, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 360 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie Y. Ľ., v prospech vlastníkov

pozemku (žalobcovia D. B. a F. B.) parcely registra KN-C č. 1337/2, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 360 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie Y. Ľ., v
prospech vlastníkov pozemku (žalobcovia R. P. a O. P.) parcely registra KN-C č. 1336, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 360 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie Y.
Ľ., v prospech vlastníkov pozemku (žalobcovia J. A., R. A. a Š. A.) parcely registra KN-C č. 1318,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 363 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX,

pre katastrálne územie Y. Ľ. a v prospech vlastníkov pozemku (pôvodná žalobkyňa J. X. ) parcely
registra KN-C č. 1317, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 307 m2, zapísanej na liste vlastníctva
č. XXX, pre katastrálne územie Y. Ľ.. Žalobu odôvodnili tým, že k rodinným domom a pozemkomna nich postavených vedú dve prístupové cesty a to cez pozemok parcely registra KN-C č. 1296,
ktorého výlučným vlastníkom je obec Partizánska Ľupča a cez pozemok parcely registra KN-C č.
1359, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalovaný uvedený pozemok nadobudol na základe

kúpnej zmluvy od Slovenského pozemkového fondu. Pozemok parcely registra KN-C č. 1296 je však
príliš úzky a prístup cez neho je možný len pešo a osobnými motorovými vozidlami. V nevyhnutných
prípadoch je prístup k pozemkom žalobcov väčšími nákladnými vozidlami, sanitkami a požiarnymi
vozidlami možný len cez pozemok žalovaného, tak ako to bolo aj v rámci ústnej dohody ešte v čase,
keď bol pozemok vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu, medzi všetkými vlastníkmi rodinných

domov v radovej zástavbe zaužívané a rešpektované. Žalovaný ešte pred nadobudnutím predmetného
pozemku neustále znemožňoval rôznymi prekážkami prístup k rodinným domom žalobcov cez tento
pozemok, hoci sám nebol jeho vlastníkom, v dôsledku čoho na obci prebiehali viaceré jednania ohľadne
užívania pozemku. Už v roku 2016 žalovaný podal žiadosť o odkúpenie pozemku. K jeho zámeru
obec na základe žiadosti Slovenského pozemkového fondu zvolala zasadnutie stavebnej komisie,
výsledkom ktorej bolo stanovisko, ktorým bolo navrhnuté, aby Slovenský pozemkový fond odpredal tú

časť parcely, ktorá bude slúžiť ako prístupová cesta, všetkým vlastníkom rodinných domov v radovej
zástavbe. Následne aj obecné zastupiteľstvo prijalo dňa 15. 04. 2016 uznesenie, ktorým nesúhlasilo
s predajom pozemku parcely registra KN-C č. 1359 výlučne žalovanému a odporučilo Slovenskému
pozemkového fondu predať pozemok všetkým vlastníkom rodinných domov v radovej zástavbe. Na
základe uvedeného zrejme v tom čase Slovenský pozemkový fond zamietol žiadosť žalovaného na

odkúpenie pozemku. Následne žalobcovia podali na Slovenský pozemkový fond žiadosť o odkúpenie
pozemku, ku ktorej predložili aj stanovisko obce zo dňa 24. 07. 2017, v ktorom sa uvádza, že pozemok
slúži ako prístupová cesta k rodinným domom žalobcov. Slovenský pozemkový fond žiadosť zamietol s
tým, že nenaplnili podmienky na predaj pozemku. O skutočnosti, že žalovaný je vlastníkom pozemku, sa
dozvedeli žalobcovia na základe jeho oznámenia, v ktorom ich požiadal, aby viacej nevyužívali pozemok

na prístup k rodinným pozemkom a aby sa zdržali akéhokoľvek konania, ktoré bude obmedzovať,
resp. zneužívať jeho vlastnícke právo. Následne žalobcovia doručili Slovenskému pozemkovému fondu
sťažnosť, ktorú fond vyhodnotil ako neopodstatnenú a odporučil sa obrátiť na súd. Nakoľko žalobcovia
nemajú zabezpečený prístup k svojím rodinným domom v rozsahu uvedenom v petite, žiadali o zriadenie
vecného bremena a to bezodplatne, nakoľko prejazd budú vykonávať len v nevyhnutnej miere.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Okrem toho, že nie sú dané zákonné predpoklady pre zriadenie
vecného bremena, žalobcovia majú zabezpečený prístup cez pozemok parcely registra KN-C č. 1296
priamo z obecnej komunikácie. Nesúhlasil, aby jeho záhrada menila charakter spôsobu jej využitia,
bolo by to aj v rozpore s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu v Žiline. Na pohodlnejší prístup

žalobcov taktiež nemožno prihliadnuť. Zákon zároveň nepripúšťa žalobu o zriadenie vecného bremena
v prospech vlastníka pozemku. Podľa žalovaného je zrejmé, že tak ako žalobcovia požadujú prejazd
motorovými vozidlami, nie je to z technického hľadiska možné, lebo nákladné vozidlo by vždy zasiahlo
do pozemkov žalovaného aj mimo vyznačeného vecného bremena. Žalobcovia žiadajú o zriadenie
vecného bremena, ktoré je neurčité a vo vzájomných rozporoch. Zároveň nie je možné podľa platnej

právnej úpravy zriaďovať vecné bremeno bez náhrady. Rovnako zákon nepripúšťa zriaďovať vecné
bremeno práva prejazdu k priľahlému pozemku na ťarchu žalovaného a v prospech žalobcov ako
vlastníkom pozemkov. Žalovaný poukázal na nezrovnalosť v geometrickom pláne, podľa ktorého by mal
byť oprávnený z vecného bremena zároveň aj povinným z vecného bremena, čo sa vzájomne vylučuje.
Nakoľko majú žalobcovia zabezpečený prístup po pozemku parcely registra KN-C č. 1296, žalovaný

navrhol žalobu zamietnuť.

3. Žalobcovia v replike (č. l. 600) uviedli, že v roku 1985 prebehla výstavba radovej zástavby šiestich
rodinnýchdomovakeďžesaautamiamechanizmaminedalodostaťkzadnýmčastiamrodinnýchdomov,
uzatvorila sa medzi vtedajšími vlastníkmi domov dohoda a to aj s právnym predchodcom žalovaného.

Takto vznikla okružná spevnená komunikácia, ktorú všetci využívali približne 30 rokov. Komunikáciu
využíval aj dlhé roky žalovaný, čo mu žalobcovia podľa dohody umožnili. Pokiaľ ide o vyjadrenia
Krajského pamiatkového úradu, tieto sú irelevantné a žalobcovia majú za to, že úrad bol uvedený do
omylu, keďže žalovaný tvrdil, že ide o výstavbu novej komunikácie. Žalobcovia sa nedomáhajú výstavby
novej komunikácie, len prejazdu po už existujúcej spevnenej okružnej komunikácii, s ktorou Krajský

pamiatkový ústav nemôže mať problém, nakoľko vznikla v roku 1985 a parcely prešli pod správu úradu
až v roku 2010. Zároveň majú žalobcovia medzi sebou spísanú dohodu o budúcej dohode o zriadení
vecného bremena, kde sa zaviazali každý strpieť prejazd cez svoj pozemok k ostatným stavbám domov
radovej zástavby.4. Žalovaný v duplike spochybnil existenciu dohody vlastníkov rodinných domov, nakoľko pozemok
parcelyregistraKN-Cč.1359nadobudolodtretejosobyanieodblízkejosobyažiadnadohodaoužívaní

pozemku so štátom nebola uzatvorená. Predmetný pozemok nikdy nebol využívaný ako komunikácia a
obrubníky pri ceste sú prispôsobené na vjazd na pozemok záhrady a nie na iné pozemky. Pozemok je v
pamiatkovej zóne a má charakter záhrady. Opätovne poukázal na záver Krajského pamiatkového úradu,
že pozemok parcely registra KN-C č. 1359 je vedený ako záhrada a tento charakter druhu pozemku
nie je možné meniť.

5. Žalobca R. P. vypovedal, že býva v strede radovej zástavby a za domov má hospodársku budovu
a teda sa mu tam neotočí žiadne vozidlo. Ak by si za domov vysypal nejaký materiál, tak by odstavil
ostatných susedov. Keď sa tam v roku 2008 priženil a dozvedel sa o dohode, túto akceptoval. So
žalovaným sa viedla komunikácia, avšak len do momentu, ako tú nehnuteľnosť kúpil.

6. Žalobkyňa E. Y. uviedla, že kúria tuhým palivom a teraz ho musia nosiť osobným autom dozadu.
Rovnako aj s kosačkou chodia cez dom, aby nemuseli obchádzať všetky domy. Keďže sú priamym
susedom žalovaného, ich situácia je najhoršia.

7. Žalobca Š. A. tvrdil, že cesta tam bola vždy, viac menej ju využíval hlavne žalovaný. Nemá potrebu sa

otáčať na pozemku žalovaného, len potrebuje plynule cez pozemok prejsť. Ich rodičia, keď to stavali, sa
dohodli a tejto dohody bol účastný aj otec žalovaného. Tridsaťjeden rokov s tým nebol problém. Potvrdil,
že je prístup aj z druhej strany, avšak je to do pravého uhla, väčšie auto, napríklad s hydraulickou rukou,
sa tam nedostane. Zároveň potvrdil aj to, že si doviezol drevo, avšak Aviou, aby sa tam dostala. Za
domom má pozemok, na ktorom by sa mohol vykrútiť, ale ostatní takú možnosť nemajú.

8. Žalovaný vypovedal, že po pozemku sa chodilo, avšak neprávom. Ide o záhradu a nie o komunikáciu,
odkúpil ju za nemalé peniaze a má v úmysle tam vybudovať prístrešok na auto. Pokiaľ by mu to nebolo
umožnené, zasiahlo by sa tým do jeho ústavných práv. Žalovaného nezaujíma, že ostatní nemajú
zabezpečený prístup ako on, z garáže do pivnice, a ani to nie je jeho problém. Taktiež nemôže byť

postihovaný za to, že na ulici stojí veľa áut. Poukázal na to, že žalobca A. si cez parcelu KN-C č. 1296
doviezol asi 15 metrov dreva, tá parcela je široká 7 metrov, pričom v najužšom bode má šírku 6,5 metra.
Svoj pozemok si plánuje oplotiť, aby mu tam nechodili cudzie osoby a rovnako z dôvodu, aby mohol
vypustiť psa. Pozemok nadobudol z dôvodu, aby mal súkromie.

9. Svedok E. D., poslanec obecného zastupiteľstva, vypovedal, že prístup tam bol vždy a bolo to tak aj
plánované pri výstavbe, že vlastníci budú mať zabezpečený prístup z obidvoch strán. Potvrdil, že obec
nemala v pláne pozemok parcely registra KN-C č. 1359 nadobudnúť do vlastníctva.
Na rokovaniach na obecnom úrade bola navrhovaná len jedna možnosť, a to, aby predmetnú parcelu
nadobudli všetci vlastníci v radovej zástavbe rovným dielom.

10. Svedkyňa S. R., suseda strán sporu, vypovedala, že cesta dookola tam bola vždy. Nasťahovala
sa tam v roku 1984 a vždy bola medzi vlastníkmi dohoda o užívaní tej prístupovej cesty. Kedysi mali
vlastníci popolnice za rodinnými domami a obec zabezpečovala vyvážanie odpadu kuka vozidlom. V
súčasnosti sa však už popolnice nachádzajú vpredu, je tomu asi tak tri roky. Asfaltový pás vzadu za

rodinnými domami bol vybudovaný asi v roku 1985 - 1986. Keď chodili autá po parcele KN-C č. 1296,
ktorá oddeľuje dom svedkyne od domu pôvodnej žalobkyne J. X., tak jej aj poškodili plot. Potvrdila, že
táto parcela je prístupovou cestou a dá sa tam dostať aj autom. V súčasnosti, keď si tam niekto dá
doviesť uhlie, prídu malé autá.

11. Svedok E. Y., sused strán sporu, vypovedal, že parcelu KN-C č. 1359 mala vo vlastníctve jeho
bývala suseda, ktorá tam chcela postaviť dom. Keď jej to richtár nedovolil, predala ho štátnym majetkom.
Následne ten pozemok využívali D., L. a O.. Keď náhle zomrel otec žalovaného a nasťahoval sa tam
žalovaný, chcel to kúpiť a vznikli problémy. Podľa svedka žiadna dohoda o prejazde nebola. Celá tá
záhrada bola oplotená a plot sa zrušil v čase, keď sa začala stavať radová zástavba.

12. Výpisom z listu vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie Y. Ľ. bolo preukázané, že žalovaný
je výlučným vlastníkom pozemku parcely registra KN-C č. 1359, záhrady o výmere 895 m2, ktorúnadobudol Kúpnou zmluvou č. 01680/2018-PKZ-K40304/18.00, na základe ktorej bol povolený vklad do
katastra dňa 23. 10. 2018.

13. Výpismi z listov vlastníctva mal súd preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi rodinných domov v
radovej výstavbe ako aj pozemkov nachádzajúcich sa za ich rodinnými domami. Uznesením zo dňa 13.
08. 2021, sp. zn. 11C/5/2019 súd konanie o nároku pôvodnej žalobkyne J. X. zastavil, nakoľko žalobkyňa
v priebehu konania zomrela, pričom pred smrťou previedla rodinný dom na tretie osoby, ktoré nemali
záujem zúčastniť sa konania na strane žalobcov.

14. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe.

15. Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je
na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať
primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady
znášať podľa miery spoluužívania.

16. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

17. Po vykonanom dokazovaní, predovšetkým po výpovedi strán sporu a svedkov a obhliadke na

mieste samom súd žalobu zamietol, nakoľko prístup k nehnuteľnostiam žalobcov možno zabezpečiť
inak, a to po pozemku parcely registra KN-C č. 1296. Táto skutočnosť bola medzi stranami sporu
nesporná, žalobcovia však uvedený prístup považovali za nevyhovujúci, predovšetkým z dôvodu, že
na pozemkoch za ich rodinnými domami nie je možné sa otočiť a po príchode cez parcelu KN-C č.
1296 sa tak aj cez uvedenú parcelu dostať späť na obecnú komunikáciu. Vecné bremeno, ako formu

obmedzeniavlastníckehopráva,možnozriadiťlenvnevyhnutnomrozsahu,pričomprerozhodnutiesúdu
nemôže mať vplyv tá skutočnosť, že je pre žalobcov nepochybne pohodlnejšie a výhodnejšie zriadiť
vecné bremeno cez pozemok, ktorý nadobudol žalovaný. Podmienkou zriadenia vecného bremena je
len to, že prístup k vlastnej nehnuteľnosti nie je možné zabezpečiť inak. Právo prejazdu zároveň nie
je absolútne. To znamená, že vlastník nemusí mať zabezpečený prístup k nehnuteľnosti akýmkoľvek

vozidlom,postačízabezpečeniepríjazduprimeranéhovozidla.Inakpovedané,aksijevlastníkrodinného
domu v radovej zástavbe nútený zabezpečiť dovoz napríklad paliva, a má zabezpečený nevyhnutný
prístup pre menšie nákladné vozidlo, nemožno spravodlivo od vlastníka susediaceho pozemku žiadať,
aby strpel zásah do vlastníckeho práva v podobe zriadeného vecného bremena z toho dôvodu, že pre
jeho suseda je výhodnejšie, ale aj ekonomickejšie, zabezpečiť si dovoz paliva naraz väčším nákladným

vozidlom. Zároveň vzhľadom na charakter vlastníckeho práva, nie je možné obmedzovať vlastníka
pozemku z dôvodu, aby bol zabezpečený prejazd nákladným vozidlom od úplnej blízkosti nehnuteľnosti
iného vlastníka. Z výpovedí strán sporu ako aj svedkov, ktorí žijú v danej lokalite, ale aj z fotografií
predložených do konania vyplýva, že žalobcovia majú zabezpečený prístup za ich rodinného domu po
pozemku parcely registra KN-C č. 1296, ktorá je vo výlučnom vlastníctve obce Partizánska Ľupča a

svojou povahou slúži ako prístupová cesta k nehnuteľnostiam strán sporu. Obhliadkou bolo zistené,
že predmetný pozemok je široký 6,50 metra (č. l. 679) a je na neho zabezpečený prístup z obecnej
komunikácie o šírke 4,25 metra. Šírka prístupovej cesty za rodinnými domami je
od 5,3 metra po 5,50 metra. Z uvedených zistení je možné konštatovať aj bez potreby zabezpečenia
odborného vyjadrenia, že týmto prístupom je zabezpečený príjazd menších nákladných vozidiel, čo

nakoniec preukazujú aj fotografie predložené žalovaným (č. l. 562). Rovnako pre zriadenie vecného
bremena nepostačuje len sama o sebe tá skutočnosť, že medzi stranami sporu, resp. ich právnymi
predchodcami išlo o dlhodobo užívaný stav na základe ústnej dohody. Vykonaným dokazovaním bolo
zistené,žežalovanýtým,ženadobudoldovýlučnéhovlastníctvapozemokparcelyregistraKN-Cč.1359,
neznemožnil žalobcom prístup k ich nehnuteľnostiam v požadovanom rozsahu, „len“ im ho sťažil, avšak

nie spôsobom, ktorý by odôvodňoval zriadenie vecného bremena. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ
ide o stanovisko pamiatkového úradu, toto je pre rozhodnutie absolútne irelevantné, nakoľko prípadným
zriadením vecného bremena by nedošlo k výstavbe ani k zriadeniu žiadnej komunikácie v pamiatkovejzóne. Rovnako na doplnenie súd uvádza, že podaním zo dňa 23. 08. 2019 došlo len k spresneniu žaloby
a nemožno hovoriť o jeho zmene, v nadväznosti na čo súd o pripustení zmeny žaloby nerozhodoval.

18. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vzhľadom na zistený skutkový stav rozhodol v súlade
s ustanovením § 257 C. s. p. tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu, nepriznal náhradu trov
konania, lebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto súd vidí v povahe sporu a v postupe
žalovaného, ktorý napriek tomu, že vedel o výhradách nielen vlastníkov nehnuteľností, ale aj obce k
nadobudnutiu nehnuteľnosti, ktorá bola jednou z prístupových ciest, bez akejkoľvek snahy o dohodu

narušil niekoľko desiatok rokov trvajúci stav, čím nepochybne prispel nielen k vzniku sporu, ale aj
ku susedským sporom, ktoré budú len narastať, vzhľadom na rozvrátené vzťahy, ktoré sa prejavili
aj na obhliadke nehnuteľnosti. O dohodu sa nepokúsil ani potom, ako Slovenský pozemkový fond
zamietol jeho prvú žiadosť o odpredaj predmetnej záhrady, naopak, opätovne žiadosť podal a fond z
pozoruhodnýchdôvodovužjehožiadostivyhovel,ajkeďmalnespornevedomosťotom,žecezpozemok
ide prístupová cesta slúžiaca potrebám vlastníkov v radovej zástavbe. Podľa názoru súdu bola možná

dohoda, podľa ktorej by žalovaný umožnil každému susedovi prejazd väčšieho nákladného vozidla
napríklad maximálne raz do roka, čím by určite nedošlo k neoprávnenému zásahu do vlastníctva, ale
ani do súkromia žalovaného. Takouto prípadnou dohodou by zároveň nebol žalovaný ukrátený ani o
možnosť výstavby prístrešku pre automobil, nakoľko tento je možné vybudovať vzhľadom na veľkosť
záhrady v blízkosti jeho rodinného domu tak, aby bola zabezpečený aj výnimočný prejazd nákladným

motorovým vozidlom. Žalovaný však uprednostnil potrebu súkromia, ktoré v radovej zástavbe nikdy
nemôže byť absolútne, pred primeranými susedskými vzťahmi. Z uvedených dôvodov súd považuje za
spravodlivé také rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré bude prakticky znamenať to, že každá zo
strán si bude znášať trovy tohto konania sama.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.