Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118320733
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118320733.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu P.. P. H., narodeného XX. XX.
XXXX, trvale bytom L. X. XXX/XX, XXX XX X., právne zastúpeného Mgr. Michal Marhefka, advokátom,
so sídlom 059 93 Bušovce 67, proti žalovanému U.. P. E., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom
A. XXX/X, XXX XX W. - O. Q., t.č. U. X. XX, XXX XX W., o zaplatenie 2 000,- Eur s príslušenstvom, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/64/2018-53 z 9. septembra
2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštančný

súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 09. 09. 2019 žalobu zamietol (prvý výrok). O nároku na
náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy 2 000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % od 13. 03. 2018 do zaplatenia titulom
poskytnutia pôžičky.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že v období od 15. 05. 2015 do 01. 03. 2016 troma platbami na
bankovýúčetžalovanéhoposkytoltomutopôžičkuvsume2000,-Eur.Vnadväznostinapredchádzajúce
neúspešné snahy kontaktovať sa s dlžníkom telefonicky, vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky výzvou
zo dňa 14. 02. 2018. Keďže žalobca si zásielku obsahujúcu výzvu v odbernej lehote nevyzdvihol, jeho
dlh sa stal splatným. Na základe uvedeného sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 000,- Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % od 13. 03. 2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení so žalobou v plnom rozsahu nesúhlasil. Uviedol, že od žalovaného
mu žiadna pôžička poskytnutia nebola, pretože nebola podpísaná žiadna zmluva o pôžičke. Žalobcom
poskytnuté finančné prostriedky predstavujú jemu vrátené financie, ktoré v minulosti žalobcovi poskytol.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“).

Súd prvej inštancie zistil, že zo strany žalobcu boli uskutočnené na účet žalovaného tri platby v období

od 15. 05. 2015 do 01. 03. 2016, a to dňa 15. 05. 2015 suma 1 000,- Eur, dňa 08. 07. 2015 suma 500,-
Eur a dňa 01. 03. 2016 suma 500,- Eur.
Výzvou zo dňa 14. 02. 2018 žalobca vyzval žalovaného, aby sumu 2 000,- Eur poskytnutú z titulu pôžičky
vrátil žalobcovi v deň nasledujúci po doručení výzvy poukázaním dlžnej sumy na jeho účet. Zásielka sa
žalobcovi vrátila, nakoľko zo strany žalovaného nebola prevzatá v odbernej lehote.
Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru (nie je pre jej

uzavretie predpísaná žiadna forma), t.j. zmluvné strany môžu spolu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom
nevzbudzujúcom pochybnosti obsahu ich dojednania. Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán,ale aj skutočné odovzdanie predmet pôžičky dlžníkovi. Pôžička patrí k tzv. reálnym kontraktom, kedy
okrem samotného uzavretia zmluvy je potrebný ďalší úkon - odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
Kým nedôjde k odovzdaniu peňazí, nevzniká medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky.

V danom prípade žalovaný spochybnil skutočnosť, že mu pôžička od žalobcu mala byť poskytnutá,
nakoľkonebolapodpísanážiadnazmluvaopôžičkeaposkytnutépeňažnéprostriedkymuvracalžalobca
na základe toho, že žalovaný mu v minulosti poskytol financie. Žalovaný teda v spore tvrdil, že nemá
vedomosť o tom, že by mu bola poskytnutá pôžička.
Podľa názoru súdu prvej inštancie veriteľ v súdnom konaní, v ktorom sa domáha vrátenia požičanej

sumy, musí preukázať, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená a že peniaze dlžníkovi odovzdal. Okrem
tvrdených skutočností žalobca v konaní nepreukázal rozhodujúce okolnosti, ktoré by súdu umožnili
konštatovať, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej boli
finančné prostriedky žalovanému požičané a tento ich v lehote splatnosti nevrátil. Zo strany žalobcu
nebol predložený taký dôkaz, ktorý by preukazoval jednoznačným spôsobom, že medzi žalobcom a
žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Dôkazy, ktorých obsahom je to, že na účet sú vkladané

nejaké finančné sumy resp. že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov, nie sú
dôkazmi o tom, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v tých zákonných
intenciách ako sú uvedené vyššie.
Keďže žalobca nepreukázal rozhodné skutočnosti, súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255

Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Keďže žalovanému (v spore úspešnému) žiadne trovy
nevznikli, resp. si žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd prvej inštancie mu nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2 000,- Eur
spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; a že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Poukázal na to, že dňa 21. 06. 2019 o 9:06 hod. bola do elektronickej schránky jeho právneho
zástupcu žalobcu doručená správa súdu prvej inštancie označená ako „14C/64/2018 T: 09/09/2019
+ vyjadrenie žalovaného“, ktorej prílohou bol dokument ,,T__09_09_2019___podpisane_pecatou.xzep“
obsahujúci predvolanie na pojednávanie v prejedávanej veci na deň 09. 09. 2019 o 09:00 hod.

a dokument ,,vyjadrenie_zalovaneho.pdf,“ ktorý však obsahoval písomnosť týkajúcu sa úplne iného
konania, hoci označeného rovnakou spisovou značkou, akú má pridelenú prejedávaná vec. Po
zistení, že mu bol doručený nesprávny dokument, jeho právny zástupca žalobcu telefonicky kontaktoval
súdnu asistentku a informoval ju o zaslaní nesprávneho dokumentu. V nadväznosti na tento telefonický
rozhovor bola ešte v ten istý deň o 16:17 hod. do elektronickej schránky jeho právneho zástupcu

doručenásprávasúduprvejinštancie označenáako„14C/64/2018vyjadreniežalovaného“, obsahujúca
inštrukciu, aby predchádzajúce vyjadrenie bolo považované za bezpredmetné, a ako prílohu aj
vyjadrenie žalovaného v prejedávanej veci; predvolanie na pojednávanie k tejto druhej správe priložené
nebolo.
Pretože žalovaný vo svojom vyjadrení bez predloženia akéhokoľvek dôkazu, ku ktorému by sa dalo

vyjadriť, len tvrdil, že mu on žiadnu pôžičku neposkytol a že ním poskytnuté finančné prostriedky
predstavujú jemu vrátené financie, ktoré mu mal v minulosti poskytnúť, nepovažoval za potrebné k
tomutosapísomneďalejvyjadrovať,atozdôvodu,že všetkyrelevantnéskutočnostiužuviedol vžalobe,
a taktiež bol pripravený ohľadom týchto tvrdení konfrontovať žalovaného osobne na pojednávaní spolu
s prečítaním sms komunikácie medzi ním a žalovaným nachádzajúcej sa v jeho mobilnom telefóne,

ktorá podporuje jeho tvrdenie, že zmluva o pôžičke medzi stranami sporu v skutočnosti vznikla, hoci
nebola „podpísaná“ (on nikdy netvrdil, že mala byť uzatvorená písomne).
Považujúc pôvodnú správu za bezpredmetnú a nemajúc istotu o tom, či aj predvolanie na pojednávanie
je správne, očakával jeho právny zástupca, že súd prvej inštancie v reakcii na vlastnú zmätočnú
komunikáciu opakované doručenie nielen vyjadrenia žalovaného, ale aj predvolania na pojednávanie.

Namiesto toho mu bol dňa 03. 10. 2019 doručený rozsudok.
Vzhľadom na zmätočnú komunikáciu súdu prvej inštancie voči jeho právnemu zástupcovi, najmä
nedoručeniepredvolanianapojednávaniečiužspolusosprávnymvyjadrenímžalovanéhoaleboneskôr,
treba považovať za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým mu bolo znemožnenéuskutočniť jeho procesné práva (zúčastniť sa pojednávania, predložiť na pojednávaní ďalšie dôkazy,
navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov v reakcii na nepodložené tvrdenia žalovaného). Podľa jeho názoru
došlo aj k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

Ďalej poukázal na čl. 10 ods. 1, 2, čl. 17 CSP. Podľa jeho názoru, súd by mal postupovať tak, aby
akúkoľvek neistotu ohľadom svojho procesného postupu u strán odstraňoval, nie zvyšoval. I v prípade,
ak by postup súdu prvej inštancie nedosahovalo podľa názoru odvolacieho súdu intenzitu zásahu
do jeho práva žalobcu na spravodlivý proces, v rozsudku súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu
rozhodnutiu. Výsluchom či konfrontáciou strán na pojednávaní, resp. prečítaním sms správ (či ich

predložením súdu k nahliadnutiu) uložených v jeho telefóne, mohli byť preukázané jeho tvrdenia,
v dôsledku čoho by súd prvej inštancie musel dospieť k opačnému rozhodnutiu. Z obsahu tejto
komunikácie medzi ním a žalovaným vyplýva, že žalovaný nebol v pozícii veriteľa; práve naopak,
žalovaný v pozícii dlžníka ho opakovane kontaktoval za účelom poskytnutia finančných prostriedkov vo
forme pôžičky, pričom ho opakovane prosil o stretnutia, ktoré inicioval a taktiež posielal mu číslo účtu,
na ktoré mu má pôžičky poslať. Ohľadne sms správy z 05. 05. 2016 uviedol, že žalovaný na osobnom

stretnutí požadoval poskytnutie ďalšej pôžičky vo výške 5 000,- Eur s tým, že prevedie na neho auto,
pričom on uvedené odmietol. Z uvedeného vyplýva, že musel žalovanému už pred touto sms správou
poskytnúť finančné prostriedky formou pôžičky, a že uvedená prosba o pomoc nesvedčí tomu, ktorý je
v pozícii veriteľa, ale skôr tomu kto je v pozícii dlžníka vo vzťahu k žalobcovi.
Mal za to, že súd prvej inštancie na základe dôkazov, ktoré mal k dispozícii, nezistil skutkový stav

správne.Zmluvaopôžičkejereálnykontrakt-okremzhodyvprejavochvôle(ktorévtomtoprípadeneboli
zachytené v písomnej zmluve) sa vyžaduje aj plnenie, t.j. samotné odovzdanie peňazí. Odovzdanie
peňazí nie je sporné. Predložené dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že nedošlo k zhode v
prejavoch vôle strán uzatvoriť zmluvu o pôžičke. Na jednej strane tu je ale jeho tvrdenie, že peniaze
žalovanému požičal, podporené výpismi z účtu s uvedením účelu platby ako „pôžička“ a výzvami na

zaplatenie, na druhej strane žalovaný na svoju obranu uvádza, že to v skutočnosti žalobca vracal skôr
„poskytnuté“ (pričom neuvádza ani len právny titul takéhoto poskytnutia) finančné prostriedky jemu a
svoje tvrdenie nepreukazuje ničím.
Zdôraznil, že na účet žalovaného nevkladal len „nejaké finančné sumy,“ ale sa jednalo o pôžičku.
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že to bolo naopak a peniaze v skutočnosti žalovaný „poskytol“ jemu, mohol a mal

predložiť dôkazy podporujúce toto jeho tvrdenie. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie vôbec nevzal
ohľad na tento kontext a predložené dôkazy vyhodnotil nesprávne, v dôsledku čoho ustálil nesprávny
skutkový stav, teda že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke nedošlo.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
5. Vzhľadom na argumenty žalobcu, ktoré uviedol ako dôvody odvolania, odvolací súd v prvom

rade skúmal, či v rámci prvoinštančného konania nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k takému
procesnému postupu, ktorý by bolo možno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.
6. Porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie taký nesprávny procesný postup súdu priečiaci
sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorým sa strane znemožní
realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany

jeho práv a právom chránených záujmov. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem spravodlivý
proces bližšie nešpecifikuje, pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane realizáciu konkrétnych procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov, ktoré by inak strana mohla pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku

nesprávneho postupu súdu vylúčený. Vždy musí o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných
práv (napríklad môže ísť o právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania,
vyjadrovať sa k veci, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na
dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k
vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke veci, právo podávať opravné prostriedky). Porušenie práva

na spravodlivý proces nezakladá samo tvrdenie strany o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je
zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo. Ak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie
vydané v konaní postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne(pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/6/2010 zo dňa 26. 03.
2012, sp. zn. 3Cdo/158/2012 zo dňa 14. 11. 2012, sp. zn. 4Cdo/108/2012 zo dňa 26. 02. 2013 alebo
sp. zn. 5Cdo/286/2012 zo dňa 07. 03. 2013).

7. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil

sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
8. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo

nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane
sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj
R 129/1999 a rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné

rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“
nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom
už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita,
výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na
ktoré súd rozhodol. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba

rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré
(porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so
súdnou ochranou práva.
9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v rámci prvoinštančného konania súd prvej inštancie doručil

žalovanému dňa 22. 01. 2019 žalobu s prílohami (č.l. 42 spisu) vrátane poučenia o procesných
právach a povinnostiach strán sporu. Následne súd prvej inštancie predvolanie na termín pojednávania
nariadený na deň 09. 09. 2019 o 9:00 hod, v miestnosti 225, 1. poschodie okresného súdu, doručil
právnemu zástupcovi žalobcu dňa 21. 06. 2019 o 9:06 hod. (č.l. 48 spisu). Súd prvej inštancie doručil
vyjadrenie žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu dňa 21. 06. 2019 o 16:17 hod. s oznámením

súdu prvej inštancie datovaného ku dňu 21. 06. 2019, aby žalobca na vyjadrenie (ktoré sa nevťahovalo
predmetného sporu a bolo doručené právnemu zástupcovi doručené dňa 21. 06. 2019 o 9:06 hod.),
považoval právny zástupca žalobcu za bezpredmetné (č.l. 46 spisu).
10. Odvolací súd konštatuje, že právnemu zástupcovi žalobcu bolo riadne a včas doručené predvolanie
na termín pojednávania v zmysle ustanovenia § 178 ods. 1, 2 CSP, pričom z obsahu spisu nie je možné

vyvodiť, že došlo k zrušeniu termínu pojednávania vytýčeného na deň 09. 09. 2019 s poukazom na
to, že oznámenie súdu prvej inštancie zo dňa 21. 06. 2019 (č.l. 46 spisu) neobsahuje žiaden údaj o
zrušení termínu pojednávania.
11. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade pojednávania bez prítomnosti strany, za podmienok
predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k porušením práva na spravodlivý proces a zároveň nie je

porušená ani zásada kontradiktórnosti sporového konania, pretože ustanovenie § 180 CSP umožňuje
súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti strán. Aj v prípade, ak strana požiada o odročenie
pojednávania, ale súd mu oznámi, že jeho žiadosti nevyhovuje, je strany povinná sa na pojednávanie
dostaviť.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca (vrátane jeho právneho zástupcu) sa možnosti zúčastniť

pojednávania sami zbavili tým, že sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli na pojednávanie včas
predvolaní (viac ako 5 dní pred termínom pojednávania) podľa ustanovenia § 178 ods. 2 CSP, a preto
žalobca a jeho právny zástupca si sami zmarili možnosť zrealizovať na pojednávaní svoje procesné
oprávnenia (napr. navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a k tvrdeniam protistrany).
13. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že pri doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa

26. 02. 2019 (č.l. 43 spisu) došlo zo strany súdu prvej inštancie k závažnému pochybeniu, keď súd
prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 167 ods. 3 CSP neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k vyjadreniu
žalovaného v lehote určenej prvoinštančným súdom a žalobca nebol zo strany súdu prvej inštancie
poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (§ 153, § 154 CSP), t.j. že je oprávnený uviesťďalšie skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na neskôr predložené a označené
dôkazy súd nemusí prihliadnuť.
14. Tým, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 09. 09. 2019 rozhodol vo veci samej, znemožnil

žalobcovi realizáciu tých procesných práv strany, ktoré mu poskytuje Civilný sporový poriadok.
15. Odvolací súd konštatuje, že jednou z obligatórnych náležitostí žaloby (§ 132 ods. 1 CSP) je pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Žalobný petit musí byť presný, určitý, zrozumiteľný a musí
mať skutkový súlad s opisom podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení týkajúcich sa sporu.
Žalobca žalobou vymedzuje rozhodujúce skutočnosti (relevantný skutkový dej); nie je však povinný

uskutočniť právnu kvalifikáciu. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú údaje nutné k tomu, aby
bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť
skutočnosti, ktorými opíše skutok, na ktorého základe uplatňuje svoju žalobu, v rozsahu umožňujúcom
jej jednoznačnú individualizáciu.
16. Rámec dokazovania v sporovom konaní vymedzuje žalobca opisom rozhodujúcich skutkových
tvrdení, na ktorý nadväzuje formulácia žalobného petitu. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov

vykoná. Zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samu alebo ktoré by potvrdzovali len
zhodné tvrdenia strán. Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom strany a je garantované
tak Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Do obsahu základného práva na vyjadrenie
sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré strana sporu pred všeobecným súdom navrhla, nepatrí

povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní
pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci sudcovi a súdu umožňuje vykonať len
tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. I. ÚS 64/97, z 8. októbra 1997).
17. Vzmysleustanovenia§191CSP dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

18. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca reálne zaplatil (poukázaním z účtu žalobcu na účet
žalovaného) žalovanému súhrnne sumu 2000,- Eur, a to dňa 15. 05. 2015 vo výške 1000,- Eur, dňa 08.

07.2015vovýške500,-Euradňa01.03.2016vovýške500,-Euražalovanýprevzalodžalobcusúhrnne
sumu 2000,- Eur. Žalobca v konaní tvrdil, že k zaplateniu sumy 2000,- Eur z jeho strany žalovanému
došlo na základe zmluvy o pôžičke. Žalovaný prevzatie sumy 2000,- Eur od žalobcu odôvodnil tým, že
finančné prostriedky predstavujú jemu ,,vrátené financie,“ ktoré ,,v minulosti žalobcovi poskytol,“ pričom
žalovaný v konaní nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení.

19. Súd prvej inštancie bez toho, aby náležitým spôsobom zistil a následne zdôvodnil, či medzi stranami
vznikol záväzkový právny vzťah, z akého právneho titulu došlo zo strany žalobcu k zaplateniu sumy
2000,-Euržalovanému,činastranežalovanéhovznikolzáväzokvrátiťžalobcovi(vpozíciiveriteľa)sumu
2000,- Eur a za akých podmienok, či došlo k zániku eventuálneho záväzkovo-právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným a na základe akej právnej skutočnosti, predčasne ustálil, že dlh žalovaného

voči žalobcovi nevznikol, preto žalobu zamietol.
20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu
zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP)
ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

21. Úlohou okresného súdu bude umožniť žalobcovi vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného v lehote
určenej prvoinštančným súdom, poučiť žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, na
zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností (ohľadne podmienok uzatvorenia zmluvy o pôžičke
vrátane určenia lehoty splatnosti pôžičky) požiadať žalobcu v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 CSP
a následne sa náležitý spôsobom vysporiadať, či na strane žalovaného vznikla povinnosť zaplatiť

žalovanému sumu 2000,- Eur s príslušenstvom, na základe akého právneho titulu, či sa žalovaný dostal
do omeškania s plnením peňažného dlhu a či žalobcovi vznikol nárok na príslušenstvo pohľadávky.
22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
23. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).