Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Jančíková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpoluvlastníctvo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/11/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321200900
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8321200900.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: B. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX H. XXX zastúpený JUDr. Vladimírom Novákom, advokátom, so sídlom Štúrova 8, 040
01 Košice proti žalovanej: W.. V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XXX, XXX XX N. - M. o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu B. V., nar. XX.X.XXXX a žalovanej W.. V. H., nar.
XX.XX.XXXX k nehnuteľnosti k pozemku parcely registra „H.“ parc. č. XXX - záhrada o výmere XXX
m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území W., obec W., okres W. a vedenej na Liste vlastníctva č.
XXXX evidovanom Okresným úradom W., katastrálnym odborom.

II. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosť pozemok parcely registra „H.“ parc. č. XXX - záhrada o výmere
XXX m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území W., obec W., okres W. a vedenej na Liste vlastníctva
č. XXXX evidovanom Okresným úradom W., katastrálnym odborom do výlučného vlastníctva žalobcu
B. V., nar. XX.X.XXXX.

III. Žalobca B. V. j e p o v i n n ý zaplatiť z titulu náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
XXXX/XXXXX z celku žalovanej W.. V. H. sumu vo výške 282,10 eur na bankový účet IBAN M. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s
tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia
vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd dňa XX.X.XXXX sa domáhal zrušenia podielového
spoluvlastníctva k parcele registra „H.“ parc. č. XXX - záhrada o výmere XXX m2, nachádzajúcej sa
v katastrálnom území W. vedenej na Liste vlastníctva č. XXXX tak, že túto nehnuteľnosť súd prikáže
do jeho výlučného vlastníctva a zaviaže ho na zaplatenie primeranej náhrady vo výške 282,10 eur v
prospech žalovanej. Zároveň žalobca žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi k tejto nehnuteľnosti,
ku ktorej žalobca má podiel vo veľkosti XXX/XXX z celku a žalovaná má podiel vo veľkosti XXXX/
XXXXX (XX/XXX) z celku. Žalobca po nadobudnutí podielu k tejto nehnuteľnosti poslal dňa XX.X.XXXX
žalovanej žiadosť o zrušenie podielového spoluvlastníctva, v ktorej jej navrhol zrušiť podielové
spoluvlastníctvo dohodou, a to odkúpením jej podielu, avšak žalovaná si výzvu neprevzala v odbernej
lehote. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že
takto sa nevie so žalovanou na zrušení podielového spoluvlastníctva dohodnúť, keďže si písomnosť

žalobcu neprevzala, nehnuteľnosť nenavštevuje a žalobca ju nevie zastihnúť. Žalobca uviedol, že túto
nehnuteľnosť užíva, keďže na susednej nehnuteľnosti má postavený rodinný dom. Podiel žalovanej
predstavuje 28,21 m2, preto je toho názoru, že oddelenie tejto časti nehnuteľnosti nemá význam,
lebo takáto výmera nemá reálne využitie. Žalobca preto považuje za spravodlivé, aby bol výlučným
vlastníkom tejto nehnuteľnosti, pričom hodnota pozemkov je podľa žalobcu na úrovni 10,- eur za 1 m2,
a teda na podiel žalovanej pripadá suma 282,10 eur.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listiny - výpisy z listu vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie W., žiadosť žalobcu zo dňa XX.X.XXXX s fotokópiou neprevzatej obálky.

4. Súd doručoval žalovanej podľa ust. § 167 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) žalobu, s procesným poučením a s uznesením s výzvou na vyjadrenie k
žalobe, ktoré si žalovaná prevzala dňa XX.X.XXXX.

5. Podaním doručeným dňa X.X.XXXX žalovaná uviedla, že súhlasí s návrhom žalobcu na zrušenie
podielového spoluvlastníctva uvedeného pozemku za úhradu navrhovanej cene 10,- eur za 1 m2 a cenu
282,10 eur žiada zaslať na jej účet M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Zároveň žalovaná požiadala,
aby súd v predmetnej veci rozhodol bez pojednávania.

6. Na výzvu súdu po doručení vyjadrenia žalovanej žalobcovi, žalobca podaním zo dňa XX.X.XXXX
súhlasil, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

7. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

8. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

9. V danom prípade strany sporu súhlasili, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. S poukazom
k vyššie uvedenému súd dňa XX.X.XXXX v súlade s § 177 ods. 2 písm. b) a § 219 ods. 3 CSP
vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu, ako aj na jeho webovej stránke od X.X.XXXX do
XX.X.XXXX, pričom súd zároveň stranám sporu oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku v tejto
veci.

10. Podľa ust. § 136 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky zákonník“)
vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti parcele registra „H.“ parc. č. XXX - záhrada o výmere XXX m2, nachádzajúcej sa v
katastrálnom území W. vedenej na Liste vlastníctva č. XXXX. Za nesporné skutočnosti súd považoval
existenciu podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam, ako aj veľkosti spoluvlastníckych
podielov, čo tiež vyplýva aj z predloženého listu vlastníctva. Za nespornú súd považoval aj vôľu strán ako
podielových spoluvlastníkov ďalej nezotrvať v tomto spoluvlastníckom vzťahu. Nesporná a preukázaná
je tiež skutočnosť, že medzi podielovými spoluvlastníkmi pred začatím súdneho konania k dohode o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo, keďže žalobca sa nevedel so žalovanou
skontaktovať.

13. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.

14. V prípade, ak o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje súd autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Zákonom preferovaným spôsobom likvidácie
spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Pri tomto
spôsobe zrušenia spoluvlastníctva musí ísť o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a jej rozdelenie
musí byť aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich
vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu
(záujmu). Tiež je nevyhnutné prihliadať i na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle
a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ak nie je rozdelenie veci
dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie
veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

15. Pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením
veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových
spoluvlastníkov za primeranú náhradu, súd musí prihliadať na ďalšie tri kritériá vyplývajúce z druhej
a tretej vety § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

16. Právna úprava ako prvú a preferovanú možnosť vyporiadania spoluvlastníctva uvádza vyporiadanie
formou rozdelenia spoločnej veci. Súd je toho názoru, že vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu
žalovanej, ale aj na úmysel žalobcu predmetnú záhradu naďalej užívať, rozdelenie veci dobré možné
nie je. Z porovnania spoluvlastníckych podielov, aplikujúc § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhoduje veľkosť spoluvlastníckeho podielu, je nesporné,
že už teraz možnosť rozhodovania o hospodárení s nehnuteľnosťou svedčí v prospech žalobcu. Súd
tiež prihliadol na stanovisko žalovanej, ktorá súhlasila, aby jej spoluvlastnícky podiel nadobudol žalobca
za primeranú náhradu. Z uvedených dôvodov súd zrušil podielové spoluvlastníctva a vec prikázal do
výlučného vlastníctva žalobcu.

17. Spornou skutočnosťou v konaní tiež nebolo ani určenie primeranej náhrady za nadobudnutý
spoluvlastnícky podiel žalovanej. Vo vzťahu k výške náhrady za spoluvlastnícky podiel súd odkazuje
na konštantnú judikatúru, ktorá vykladá pojem „primeraná náhrada“ ako hodnotový ekvivalent vyjadrený
v peniazoch - umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci - predstavovaný
podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je teda
príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci (Stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR
z 20.10.1997, Cpj30/97 ).

18. Žalobca uviedol, že porovnateľné nehnuteľnosti majú cenu 10,- eur za 1m2. Žalovaná výšku takto
navrhovanej náhrady nerozporovala a súhlasila s ňou, preto súd pri dokazovaní o výške primeranej
náhrady vychádzal z nesporných tvrdení strán sporu.

19. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť pozemok parcely registra „H.“ parc. č. XXX - záhrada o výmere
XXX m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území W. a vedená na Liste vlastníctva č. XXXX bola v
celosti prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu, súd zároveň žalobcu zaviazal zaplatiť ustupujúcej
podielovej spoluvlastníčke za jej podiel v cene 10,- eur za 1 m2 suma 282,10 eur za výmeru 28,21
m2, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na bankový účet žalovanej tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

K trovám konania

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

21. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

22. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom žalovaná so žalobou súhlasila. Úspech žalobcu v
konaní tak predstavuje 100% a úspech žalovanej predstavuje 0%. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní
úspešnému žalobcovi voči žalovanej patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu priznanom súdom.
O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sa podľa ust. § 362 CSP podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.