Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Diana Vlčková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32Csp/83/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120205118
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120205118.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DianouVlčkovouvprávnejvecižalobcov:X.K.I.,R..XX.XX.XXXX,
D. N. XXX, X. S. I., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXX, X. Q. Q., D. N. XXX O. X. K. I., R.. XX.XX.XXXX, D. N.
XXX proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 86 Bratislava, IČO:
36 234 176, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 600 eur,
takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.4.2020 právna predchodkyňa žalobcov Elena Sládeková, nar.
6.7.1945 sa voči žalovanému domáhala zaplatenia 600 eur, ako aj náhrady trov konania titulom
primeraného finančného zadosťučinenia.
2. V žalobe tvrdila, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7Csp/57/2019 o
určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok bola
v postavení spotrebiteľky úspešná v oboch uplatňovaných nárokoch. Poukázala na to, že žalovaný
nielenže v zmluve o revolvingovom úvere č. 8300023849 používal neprijateľné zmluvné podmienky,
ale tiež aj konal spôsobom, ktorý je možné považovať za nekalé obchodné praktiky a v rozpore s
dobrými mravmi, v snahe domáhať sa ďalšieho plnenia, napriek tomu, že išlo o zmluvu bezúročnú a
bezpoplatkovú. Uviedla, že ako úspešná spotrebiteľka si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie
za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní. Primerané finančné
zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň
má mať funkciu relutárnu. Primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 600 eur, čo zohľadňuje
skutočnosť, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
3. Právna predchodkyňa žalobcov ako dôkazy označila rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp.zn.
7Csp/57/2019-60 zo dňa 10.6.2019 spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
4. Súd prvej inštancie dňa 3.6.2020 vydal rozsudok pre zmeškanie, ktorým výrokom I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť právnej predchodkyni žalobcov primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600 eur
a výrokom II. priznal právnej predchodkyni žalobcov nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.5. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 15.10.2020 pod sp.zn. 15CoCsp/17/2020 zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na
vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle ustanovenia § 273 CSP.
6. Súčasne uložil súdu prvej inštancie povinnosť z dôvodu úmrtia žalobkyne rozhodnúť o pokračovaní
v konaní s dedičmi žalobkyne a následne vo veci ďalej konať.
7.Súdprvejinštancieuznesenímzodňa21.1.2021rozhodolopokračovanívkonanísdedičmižalobkyne
a to s označenými žalobcami v 1. - 4. rade.
8. Žalovaný namietal uplatnený nárok z dôvodu, že tento je osobným majetkovým nárokom
prislúchajúcim len spotrebiteľovi, a preto neprichádza do úvahy postup podľa § 63 a nasl. CSP. Má za to,
že žalobou uplatňované právo neprešlo na osoby dedičov, a preto nebol daný zákonný dôvod na vyššie
uvedený postup. Okrem iného žaloba neobsahuje žiadne tvrdenia, ktorými by sa v žalobe odôvodnila
suma finančného zadosťučinenia.
9. Existencia ujmy ako predpoklad priznania jej vyrovnania síce nemusí byť exaktne preukazovaná, ale v
rámci racionálnych záverov musí byť už v žalobe odôvodnená konkrétnymi okolnosťami ako daná; inak
by zadosťučinenie nepredstavovalo žiadnu satisfakčnú funkciu. Právna úprava len uľahčuje postavenie
spotrebiteľa v tom, že nie je povinný dokazovať rozsah ujmy, príčinnú súvislosť a pod.; na strane druhej
ale neznamená, že nárok vznikne za každých okolnosti aj keď ujma nevznikla. Pre úspešné uplatnenie
takejto nemajetkovej ujmy v súdnom konaní je potom nevyhnuté, aby bola jej existencia tvrdená, a aby
bola takáto ujma skutočná.
10. Podľa § 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.
11. Právna predchodkyňa žalobcov sa predmetnou žalobou v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie jej
spotrebiteľského práva konštatovaného v rozsudku Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 7Csp/57/2019
z odňa 10.6.2019.
12. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od
toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovených zák. č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, ale stačí, ak takáto ujma tu je. Je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.
13. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie
sankčná funkcia náhrady škody je taká, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať
žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi
spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v
budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.14. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc
musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.
15. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcov ako spotrebiteľ mala právo
na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež mala právo
domáhať sa, aby sa dodávateľ zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky,
že si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti stanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z.
alebo osobitnými právnymi predpismi, ktorými je aj Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.
a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka má aj právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmito zákonmi zodpovedá.
16. Na druhej strane však možno konštatovať, že právo na primerané finančné zadosťučinenie
za porušenie spotrebiteľských práv v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
svedčí výlučne právnej predchodkyni žalobcov, a teda sa títo priamo nemôžu domáhať zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia voči žalovanému podľa žaloby, keďže nedošlo k porušeniu ich
spotrebiteľského práva konštatovaného rozhodnutím súdu. Potom za predpokladu, že nárok uplatnený
žalobou je majetkovým právom prechádzajúcim na dedičov žalobkyne bola nevyhnutná pre ďalšie
konanie úprava žaloby, ktorou by žalobcovia žiadali o určenie, že predmetná pohľadávka ich právnej
predchodkyne voči žalovanému patrí do jej dedičstva.
17. Keďže žalobcovia úpravu pôvodnej žaloby nevykonali; na pojednávanie konané dňa 22.9.2021, na
ktorom by boli upozornení na potrebu úpravy podanej žaloby, sa bez ospravedlnenia nedostavili, potom
súd prvej inštancie predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vykonaným dokazovaním totižto nebolo
preukázané, žeby konaním žalovaného došlo k porušeniu spotrebiteľských práv žalobcov, a teda týmto
nevzniklo právo na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z.
18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody vhodné
osobitného zreteľa. Z komentárov k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že účelom ustanovenia §
257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania
za vedenie moderačného práva. Toto ustanovenie vychádza zo skutočností, že tam, kde zákon
nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, sa právo dotvára sudcovským
výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia
ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než vyplynú z použitia
všeobecných zásad náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania
spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní
o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania podľa § 255 CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo v časti neprizná.
20. V danom prípade s poukazom na okolnosti súdneho konania, teda že samotní žalobcovia nevyvolali
svojím konaním predmetný súdny spor, súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú tu dané dôvody hodné
osobitnéhozreteľapreaplikáciuustanovenia§257CSPprirozhodnutíonárokunanáhradutrovkonania
medzi žalobcami a žalovanými, a preto nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli
splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupomznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak
žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.