Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 9, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120011500
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120011500.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.
novembra 2021, v trestnej veci obž. ml. A. I. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e/, ods. 2
písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní mladistvého obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 6T/55/2020 zo dňa 06. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému ml. A. I., nar. XX. XX. XXXX v V., trvale
bytom Z. 333,
okr. Prešov,

u k l a d á :

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona pri existencii
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l), k) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona trest
odňatia slobody na 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 117 ods. 5 Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného Prešov sp. zn. 6T/55/2020 zo dňa 06. septembra 2021 bol obžalovaný ml. A.
I. uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e/, ods. 2 písm. b/ Tr.
zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa XX. mája XXXX asi o 10.00 hod. v k. ú. obce Z., okr. V., v lesnom poraste dielca 353B01 z parcely
č. 1/741/2, vedenej na LV č. 1221 ako lesné pozemky neoprávnene, bez povolenia odcudzil osem ks
dreviny smrek biely (Picea glauca) dĺžky od 3,50 do 4,90 m a priemeru od 0,08 m do 0,13 m, ktorú

sekerouvyrúbalnapnianaložildokovovéhovozíkasúmyslomodviezťjudomov,pričomnacestedomov
bol pristihnutý hliadkou OO PZ Jarovnice, čím pre Lesy SR, š. p., Odštepný závod Prešov, Lesnú správu
Široké so sídlom Široké č. 627, okr. Prešov, spôsobil škodu vo výške 2,95 EUR, pričom rozsudkom
Okresného súdu v Prešove, sp. zn. 4T/75/2018 zo dňa 27. septembra 2018, právoplatným toho istéhodňa, bol odsúdený pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac s podmienečným odkladom výkonu
na skúšobnú dobu 12 mesiacov.

Za uvedené konania bol podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona
pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného
zákona obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) mesiacov.

Podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

Protitomutorozsudkuihneďpojehovyhlásenípodalodvolaniemladistvýobžalovanýspoločnesosvojím
obhajcom. V úvode odvolania obhajca po konštatácii uloženého trestu uvádza, že podľa rozhodnutia

súdu obžalovanému „ priťažuje, že už bol doposiaľ súdne trestaný (§ 37 písm. m/ Trestného zákona),
čo súd nemohol zobrať do úvahy...", avšak pri ukladaní trestu, uvedené napriek tvrdeným neexistujúcim
dôvodom, do úvahy zobral. K protiprávnemu konaniu sa obžalovaný priznal, škodu vo výške 2,95 €
uhradil, skutok oľutoval. Menovaný je mladistvý, ako bolo zistené, zamestnal sa v Českej republike.
Správy ÚPSVaR a ZŠ a MŠ vychádzajú z iného časového obdobia a nereflektujú súčasný stav.

Zabezpečením si práce obžalovaný preukázal nápravu a snahu riadne žiť. V každom štádiu trestného
konania sa obžalovaný ku skutku priznal, tento oľutoval, škoda bola uhradená ako vyplýva aj z prečítanej
zápisnice na hlavnom pojednávaní, drevná hmota bola zabezpečená v prospech š.p. Lesy Slovenskej
republiky. Z charakteristík, ktoré sú zdokumentované v spise vyplýva, že obžalovaný pochádza zo
sociálne znevýhodneného prostredia, že nevie písať, nedokáže čítať s porozumením, aj pokiaľ v

minulosti súd vytýkal, že sa nezúčastnil hlavného pojednávania je zrejmé, že predvolaniu nedokázal ani
porozumieť. Uvedené vyplýva aj z prečítaných charakteristík. Obhajoba je toho názoru, že obžalovaný
v tomto konaní riadne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní na preukázanie spáchania
daného skutku, avšak zastáva názor, že tento skutok z hľadiska svojej spoločenskej nebezpečnosti
nevykazuje závažnosť, pre ktorú by bolo dôvodné stíhať ho za trestný čin. Poukazuje pritom na § 95

ods. 2 Trestného zákona, z ktorého vyplýva, že prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone nie
je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a jeho závažnosť je malá. To, že bol obžalovaný v minulosti
trestne stíhaný, neznamená, že každý skutok, ktorý spácha, teda, ktorý by mohol mať protispoločenský
charakter je hodnotený ako trestný čin. Navrhuje, aby súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a
oslobodil obžalovaného spod obžaloby.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel

k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce skutku, ktorý bol posúdený
vo vzťahu k obžalovanému ml. A. I. ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e), ods. 2 písm.
b) Trestného zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli v konaní pred prvostupňovým súdom vykonané

dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z
takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto
majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti, považuje odvolací súd za správne,
s nimi sa stotožnil a keďže prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne a precízne
rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, krajský súd na toto

rozhodnutie okresného súdu, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom
rozsahu odkazuje.

Krajský súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli
zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcim podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito

dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy procesných strán.

Aj podľa názoru krajského súdu výrok o vine obžalovaného je možné ustáliť predovšetkým na základe
jeho samotného priznania učineného v prípravnom konaní, kde podrobne rozviedol za akých okolnostídošlo k odcudzeniu 8 ks dreviny smrek biely (drevo kradol, aby mal doma čo dávať do pece) a aj keď
na hlavnom pojednávaní už uvádzal, že kradnúť mali ešte ďalší dvaja páchatelia, lebo potrebovali drevo
na chyžu pre brata, ani krajský súd v zhode s prvostupňovým súdom takto zmenenej výpovedi neuveril,

pričom ani zasahujúci policajt stržm. W. S. si nespomínal, aby pri zadržaní obžalovaného sa v jeho
blízkosti nachádzali aj nejaké iné osoby. Obžalovaný pritom žiadne povolenie na výrub stromov nemal.
Z prečítaných výpovedí svedkov H.. X. J. a H.. Q. W. (zamestnancov spoločnosti Lesy SR š.p.) pritom
vyplývajúskutočnostitýkajúcesaidentifikácielesnéhopozemku,kdeknelegálnemuvýrubudošlo,akoaj
ku výške spôsobenej škody. Tieto výpovede sú zároveň v súlade potvrdením o zaistení veci s príslušnou

fotodokumentáciou, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi (LV pozemku, potvrdenia Lesov SR š.p. o lesnom
pozemku, vyčíslenie škody atď.) zabezpečenými v tejto trestnej veci.

Výsledky takto vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria
ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek
pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný ml. A. I. spáchal skutok,

ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov
vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu,
ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2
ods. 12 Trestného poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom
logického myslenia.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonne posúdené ako prečin zločin krádeže podľa

212 ods. 1 písm. e/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, keďže tento si prisvojil cudzie veci (8 ks dreviny) z
lesnéhopozemkutým,žesaichzmocnil,hocibolzatakýčinvpredchádzajúcich24mesiacochodsúdený
a to rozsudkom Okresného súdu v Prešove, sp. zn. 4T/75/2018 zo dňa 27. septembra 2018, čím po
objektívnej a subjektívnej stránke naplnil obligatórne náležitosti súdeného prečinu.

V prieskumnom konaní odvolací súd zároveň zistil, že mladistvý obžalovaný A. I. má 2 záznamy v registri
trestov.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom vyhodnotil existenciu poľahčujúcej okolností podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona

(priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimne oľutovanie trestného činu) a priťažujúcej okolnosť
§ 37 písm. m/ Tr. zák. (bol už za trestný čin odsúdený) a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle
ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zákona. S uvedeným hodnotením sa však krajský súd nestotožnil a to z
nižšie uvedených dôvodov.

Jemožnésastotožniťspriťažujúcouokolnosťoupodľaokolnosť§37písm.m/Tr.zák.,t.j.,žeobžalovaný
už bol za trestný čin odsúdený ako aj s poľahčujúcou okolnosťou v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona
(priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimne oľutovanie trestného činu), tak ako ich ustálil
prvostupňový súd. Ako ale vyplýva z vyšetrovacieho spisu a napokon aj z popisu skutku, obžalovaný
svojím konaním spôsobil Lesom SR, š. p., Odštepný závod Prešov škodu vo výške 2,95 EUR, pričom

poškodený si nárok na náhradu škody neuplatnil, pretože odcudzené drevo mu bolo vrátené. Aj napriek
tejto skutočnosti obžalovaný poštovým poukazom na účet zaslal poškodenému sumu 2,95 eur, pričom aj
okresnýsúdvovojomrozhodnutítútookolnosťkonštatuje,tedažeškodabolapoškodenémunahradená.
Obžalovanému mala byť preto priznaná aj poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. k) Tr. zákona, čo
dôvodne namieta aj strana obhajoby, keďže obžalovaný dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.

Zistiacuvedenépochybeniesúduprvéhostupňa,krajskýsúdnapodkladeodvolanieobžalovanéhozrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom odvolací súd ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností na 2 : 1 a pri ukladaní trestu postupoval v podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, teda znižoval hornú
hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a mladistvému obžalovanému mohol byť tak ukladaný trest
odňatia slobody aj za použitia ust. § 117 ods. 1 Tr. zákona na 3 mesiace až 15 mesiacov.Odvolací súd následne podrobil prieskumu druh trestu a jeho výmeru u ml. obžalovaného. Vychádzal
pritom jednak zo všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov, ako aj vyhodnotil všetky okolnosti
a momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej

činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane ml. obžalovaného, hodnotenia jeho osoby a taktiež aj
závažnosť činu. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, ako aj na okolnosti spáchania činu a na
spôsobený následok odvolací súd má za to, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4
mesiace, spĺňa všetky kritériá uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej
prevencie.

Krajský súd zároveň rozhodol o spôsobe výkonu uloženého trestu u ml. obž. A. I., ktorého zaradil na
výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu pre mladistvých, a to aj napriek tomu,
že obžalovaný už prekročil osemnásty rok veku, pretože mal za to, že vzhľadom na povahu a stupeň
narušenia mladistvého, bude jeho náprava lepšie zabezpečená v takomto ústave na výkon trestu.

K jednotlivým odvolacím námietkam obhajcu obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie rozvedené
právne úvahy, ktorými sa riadil pri preskúmavaní jednotlivých výrokov napadnutého rozsudku.
Predovšetkým osoba mladistvého obžalovaného a najmä jeho predchádzajúce správanie sa voči jeho
okoliu odôvodňuje uloženie takéhoto druhu a výmery trestu. Pri ukladaní trestu u mladistvého páchateľa
vystupuje do popredia najmä jeho výchovná funkcia, pričom trest má pôsobiť aj na predchádzanie

trestnej činnosti a primerane sa ním aj chráni spoločnosť (generálna prevencia). Jeho uložením sa
sleduje aj individuálna prevencia, a to začlenenie mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.
Trest, ktorý súd ukladá mladistvému musí byť primeraný a musí sa v jeho druhu a výmere vždy
premietnuť o akú osobnosť sa jedná, výšku jeho veku, rozumovú a mravnú vyspelosť, osobné, rodinné
a sociálne zázemie. Mladistvému možno trest odňatia slobody uložiť iba vtedy, ak sú splnené zákonom

stanovené podmienky, t. j. ak po zhodnotení subjektívnych ako aj objektívnych okolností vrátane
neúčinnosti predchádzajúcich opatrení - prirodzene aj so zreteľom na skôr uložené a vykonané tresty
bez odňatia slobody, uloženie iného druhu trestu nemá nádej na dosiahnutie účelu trestu. S poukazom
na horeuvedené skutočnosti možno konštatovať, že konajúce súdy v rámci zásad platných pre ukladanie
trestov mladistvým dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku

ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na
strane mladistvého obžalovaného A. I.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu na obžalovaného z hľadiska
prevýchovy je potrebné pôsobiť uložením trestu odňatia slobody spojeným s jeho výkonom v takom
rozsahu, ako ho uložil prvostupňový súd, pričom nevyhnutná prevýchova bude zabezpečená práve len
uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody.

K použitiu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona odvolací súd poukazuje na znenie
uvedeného ustanovenia - bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho
odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Obžalovaný bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný, naposledy
rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.12.20218, sp.zn. 33T/122/2018, kedy bol odsúdený za

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody na 18 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu pri určení skúšobnej doby v trvaní 2 rokov za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého
mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/75/2018 zo dňa 27.9.2018, ktorým bol odsúdený za
prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 212 ods. 2 písm. a/Tr. zákona formou spolupáchateľstva. Z

uvedeného potom možno uzavrieť, že u obžalovaného sa ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
m/ Tr. zákona bralo do úvahy jeho odsúdenie za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, a nie
za trestný čin krádeže, pretože toto odsúdenie je zákonným znakom teraz súdeného prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a jeho zohľadnenie by bolo v rozpore s ust. § 38 ods. 1 Tr. zákona
- zákaz dvojitého pričítania. Preto aj túto odvolaciu námietku hodnotí krajský súd ako nedôvodnú.

Vo vzťahu k aplikácii ust. § 95 ods. 2 Trestného zákona krajský súd v predmetnej veci dospel zároveň
k záveru, že čin obvineného mladistvého, posúdený obžalobou ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. e/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, je protiprávnym aj z dôvodu, že bol naplnený materiálny korektív
tohto prečinu s ohľadom na všetky okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, nakoľko závažnosť činu

obvineného mladistvého je vyššia ako malá. Vyhodnotením všetkých skutočností, ktoré majú vplyv na
závažnosť tohto prečinu, odvolací súd v súhrne vyhodnotil spôsob vykonania činu zahrňujúci druh a
povahu konania, ako aj použité prostriedky a následok, a to nielen primárny v podobe porušenia alebo
ohrozenia chráneného záujmu, ale aj ohrozenia a porušenia ďalších vedľajších objektov, ďalej mieruzavinenia, taktiež okolnosti a dobu, za ktorých bol čin spáchaný (v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia) a ich hodnotenie v súhrne bez precenenia alebo podcenenia niektorej z nich v predmetnej
veci. Podľa názoru krajského súdu posúdiť vyššie uvedené konanie obvineného mladistvého ako

trestný čin a z hľadiska štátu riešiť jeho konanie prostriedkami trestného práva je na mieste. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať aj na osobu samotného obvineného mladistvého, ktorý bol doposiaľ
2 krát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť ako aj negatívne charakteristiky ÚPSVaR Prešov,
obce Hermanovce a základnej školy. Aj pri rešpektovaní prezumpcie neviny nemožno v tejto súvislosti
prehliadnuť aj to, že v ďalšej trestnej veci bola na obžalovaného podaná dňa 14.07.2021 obžaloba

vedená na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 6T/57/2021 pre ďalší majetkový trestný čin - § 219 ods. 1
Tr. zákona. Aplikácia ustanovenia § 95 ods. 2 Trestného zákona v posudzovanej veci je totiž prejavom
akceptácie formálno - materiálneho poňatia prečinu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd riadny opravný prostriedok ml. obžalovaného vyhodnotil
ako čiastočne dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.