Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7Er/140/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713203290
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. PhD. Jozef Výboch
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713203290.2

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom v
Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, proti povinnému C. B., L.. XX.XX.XXXX, J. E. T., D. XXX/X, vedenej
pod značkou Ex 280/2013 súdnym exekútorom JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom
v Banskej Bystrici, Robotnícka 4, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 489,56 Eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd poverením zo dňa 12.03.2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Eleonóru Noskovú vykonaním
exekúcie voči povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 489,56 Eur s

príslušenstvom na základe rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM
SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave
sp. zn. IT-A/0511/0017 zo dňa 25.05.2012, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 02.07.2012 a
vykonateľnosť dňa 06.07.2012.

Dňa 08.10.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45

869 464, v Bratislave, Vajnorská 100/A, označené ako „Návrh na zmenu účastníka konania, súhlas
so vstupom do konania na strane navrhovateľa“, ktoré bolo odôvodnené tým, že predmetná vymáhaná
pohľadávka bola prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2014 postúpená z
pôvodného oprávneného Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 na spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o.,
IČO: 45 869 464, ktorá sa stala novým hmotnoprávnym nositeľom vymáhanej pohľadávky. Spoločnosť
PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464 prehlásila, že v súlade s § 92 ods. 3 O.s.p. súhlasí so vstupom

do konania a navrhla, aby súd pripustil zmenu účastníkov na strane oprávneného tak, že do konania
namiesto doterajšieho oprávneného vstúpi spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464.

Rozhodnutie o zmenu účastníka exekučného konania je rozhodnutím procesnej povahy, pričom
skôr ako exekučný súd o takomto procesnom návrhu rozhodne, je nevyhnutne potrebné, aby
súd v každej jednotlivej exekučnej veci a v každom jej štádiu preskúmal a vyhodnotil splnenie

zákonných predpokladov, ktoré umožňujú prijatie rozhodnutia o zmene účastníka exekučného konania.
Rozhodnutie exekučného súdu o uvedenom návrhu je teda nie je len formálnym úkonom exekučného
súdu, ale vyžaduje vyhodnotenie všetkých zákonných predpokladov vedenia exekúcie. Ak súd zistí, že
v konkrétnej exekučnej veci nie sú splnené podmienky na ďalšie vedenie exekúcie, je nielen oprávnený,
ale zároveň aj povinný na prvom mieste rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o jej vyhlásení za
neprípustnú. Na základe uvedeného preto súd ešte skôr ako pristúpil k rozhodnutiu o procesnom návrhu

nazmenuúčastníkakonanianastraneoprávnenéhoskúmal,čisúvpredmetnejexekučnejvecinaplnené
všetky zákonné predpoklady pre ďalšie vedenia exekúcie.V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie sumy 489,56 Eur s 7,5 % ročným
úrokom z dlžnej sumy istiny od 02.03.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej

sumy istiny od 02.03.2011 do zaplatenia, sumy vyčíslených dlžných úrokov a úrokov z omeškania
114,09 Eur, sumy dlžných poplatkov 38,18 Eur a náhrady poplatku za rozhodcovské konanie 33,19
Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia predmetného
rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej
dňa 05.05.2006, záväzky z ktorej povinný riadne a včas neplnil.

Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 05.05.2006 zmluvu o úvere, na základe
ktorej oprávnený poskytol povinnému úver 1.659,70 Eur (50.000,- Sk), pričom celková výška nákladov
spojených s úverom bola 957,80 Eur (28.854,64 Sk).

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť z rozhodcovskej doložky (nachádzajúcej

sa na č.l. 21 spisu) obsiahnutej v obchodných podmienkach pre úver prislúchajúcich k predmetnej
zmluve o úvere.

Podľa bodu 9.2 obchodných podmienok pre úver, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené dohodu. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh PB

na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom
zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882,
zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vložka č. 3157/B [RAM] podľa jeho vnútorných predpisov.
Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich

konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

K spotrebiteľskej povahe záväzkovoprávneho vzťahu.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do
31.12.2007, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej aj ako „OZ“),
spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 23a zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007 (ďalej aj
ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

Je potrebné zohľadniť, že predmetná zmluva bola uzavretá za účinnosti § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom
do 31.12.2007, v danom čase však bol pojem „spotrebiteľských zmlúv“ definovaný nielen § 52 ods. 1
OZ, ale aj súčasne aj ustanovením § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý tento pojem v porovnanís OZ definoval širším spôsobom, preto exekučný súd vychádzal v rámci povinnosti eurokonformného
výkladu zo širšieho vymedzenia tohto pojmu obsiahnutého v § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa.

Súd posúdil právny vzťah z predmetnej zmluvy ako spotrebiteľský, a to s ohľadom na predmet činnosti
veriteľa, ktorý je bankou a pri plnení a uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Pokiaľ ide o postavenie dlžníka z predmetnej zmluvy, z jej obsahu nevyplýva a žiadna okolnosť
nenasvedčuje tomu, že by predmetnú zmluvu uzatvoril v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti, uskutočniac tento právny úkon pod svojím obchodným menom. S ohľadom na ustanovenie §

52 ods. 1 OZ je teda zrejmé, že pokiaľ so zreteľom na postavenie účastníkov predmetnej zmluvy nebol
preukázaný iný charakter ich vzájomného zmluvného vzťahu, ide nepochybne o spotrebiteľský zmluvný
vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/prijateľnosti jej jednotlivých dojednaní
nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor v týchto súvislostiach v rozsudku

vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse, Katarina de Man Garabito proti Jahani BV, zo dňa
30.05.2013 (body 29 - 30), pokiaľ ide pôsobnosť smernice 93/13 uviedol, že žiadne ustanovenie
smernice neuvádza, na aké druhy zmlúv sa aplikuje, pritom smernica definuje zmluvy, na ktoré sa
vzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa toho či konajú alebo nekonajú s cieľom
vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Skutočnosť, že zmluva o úvere predstavuje tzv. „absolútny obchod“ v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka a jej právna úprava je v systéme vnútroštátneho práva SR obsiahnutá v Obchodnom
zákonníku, nemá za následok skutočnosť, že na záväzkovoprávny vzťah účastníkov exekučného
konaniavyplývajúcizozmluvyo úveresanevzťahujepôsobnosťpríslušnýchprávnychnoriemoochrane

spotrebiteľa.

Teda pri posudzovaní otázky pôsobnosti právnych noriem o ochrane spotrebiteľa je okolnosť, že
predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka bez významu.

K obsahovému posúdeniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 OZ, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice 93/13, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 93/13, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,

ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014

(ďalej aj ako“ zákon o rozhodcovskom konaní“), podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie
žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má
rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej

istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.

Súd posudzuje ne/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom
exemplikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutých v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, ale ajprostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ. V danom prípade
súd posúdil ne/prijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky prostredníctvom generálnej klauzuly
obsiahnutej v ustanovení § 53 ods.1 OZ. Samotná smernica 93/13 rovnako ako OZ obsahuje okrem

indikatívneho a príkladného výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v prílohe aj generálnu
klauzulu obsiahnutú v čl. 3 ods. 1, pretože počíta s tým, že nekalé môžu byť nielen zmluvné
dojednania príkladmo uvedené v prílohe smernice, čo napokon jasne vyplýva aj z čl. 3 ods. 3
smernice, ktorý uvádza, že zoznam uvedený v prílohe „je indikatívny a nevyčerpávajúci“. Neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je teda vždy zmluvné ustanovenie, ktoré možno podradiť pod

niektorú z klauzúl obsiahnutých v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, ale zároveň môže byť kvalifikované
ako neprijateľná podmienka aj zmluvné ustanovenie, ktoré nie je možné podradiť pod niektorú z
neprijateľných podmienok obsiahnutých v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, ak takéto dojednanie napĺňa
kritériá generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ. Nakoľko v čase uzavretia zmluvy o úvere sa
vo výpočte neprijateľných podmienok obsiahnutom v § 53 ods. 4 OZ nenachádzala klauzula týkajúca
sa rozhodcovskej doložky, ktorá bola do tohto výpočtu neprijateľných podmienok doplnená až od

01.01.2008, preto exekučný súd vychádzal pri posudzovaní ne/prijateľnosti rozhodcovskej doložky z
generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ.

Podľa názoru súdu v prípade posudzovanej rozhodcovskej doložky obsiahnutej v ustanovení bodu
9.2 obchodných podmienok pre úver, niet rozumnej pochybnosti o tom, že takéto zmluvné dojednanie

napĺňa kľúčové kritérium generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ, keď dôsledkom
takejtorozhodcovskejdoložkyjespôsobenieznačnejnerovnováhyvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Zo znenia rozhodcovskej doložky a s ohľadom na citované ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zákona o

rozhodcovskom konaní je zrejmé, že dôsledkom dojednanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ
je nútený riešiť svoje spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní, pretože podanie žaloby
na rozhodcovský súd má rovnaké účinky ako podanie žaloby na všeobecný súd, pričom po začatí
rozhodcovského konania už nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde.

Exekučný súd má však za to, že dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu obsiahnuté
v rozhodcovskej doložke svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej nerovnováhy v právach
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa aj tým, že obsahuje vopred presne určený
rozhodcovský súd, ktorého výber spotrebiteľ nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť. Vzhľadom na to,
že osoba rozhodcu - v danom prípade rozhodcovského súdu bola v rozhodcovskej doložke vopred

uvedená a povinný v postavení spotrebiteľa nemal možnosť výber tejto osoby akokoľvek ovplyvniť,
tak táto skutočnosť sama osebe vyvoláva dôvodné pochybnosti o nestrannosti rozhodcovského súdu
vo vzťahu k účastníkom konania, najmä oprávnenému, pretože súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že oprávnený svoje pohľadávky z podnikateľskej činnosti opakovane uplatňuje pred tým
istým rozhodcovským súdom, ktorý je uvedený aj v predmetnej rozhodcovskej doložke. Z označenia

uvedeného rozhodcovského súdu v zmluve je zrejmé, že jeho zriaďovateľom je podnikateľský subjekt
- obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom
podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára rovnako v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil
rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby

bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu
bude prislúchať odmena, čo môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. V danej súvislosti súd poukazuje aj
naskutočnosť,žeakrozhodcovskádoložkaurčujenarozhodnutievzájomnýchsporovrozhodcovskýsúd
v mieste sídla dodávateľa, pričom inak by bol v zmysle príslušnej vtedy platnej a účinnej úpravy O.s.p. na
rozhodovaniepríslušnýsúdvmiestebydliskaspotrebiteľa,vdôsledkutakéhotozmluvnéhodojednaniaje

postaveniespotrebiteľavočidodávateľovi,oprotipostaveniu,ktorébymuinakvyplývalozprávnejúpravy
podstatne zmenené. V súlade s uvedeným exekučný súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu aj tým, že v jej obsahu dodávateľ bez toho, aby spotrebiteľ vedel
ovplyvniť výber osoby rozhodcu, zvolil pre rozhodnutie sporu rozhodcovský súd v mieste svojho sídla.

Existenciaznačnejnerovnováhyvneprospechspotrebiteľajepodľanázoruexekučnéhosúduumocnená
aj samotným začlenením rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok. V tejto
súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa
11.11.2013,bod30,ktorýuviedol,že„Jepotrebnézdôrazniť,žeobchodnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluvách na rozdiel trebárs od obchodných zmlúv majú slúžiť k predovšetkým k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak
nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej

forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že
pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej
pokute). Ak dodávateľ napriek tomu takto koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto
konaniu nemožno priznať právnu ochranu.“

Vzhľadom na uvedené, podľa názoru exekučného súdu v danom prípade rozhodcovská doložka
predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej
v ustanovení § 53 ods. 1 OZ.

Dôsledky neplatnosti rozhodcovskej doložky pre exekučné konanie a vykonateľnosť exekučného titulu.

Na základe uvedeného súd ustálil, že v predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie
rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju legitimitu rozhodnúť spor medzi
účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej doložky, ktorú súd s ohľadom na už
uvedené vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 4 OZ absolútne neplatná.

V dôsledku toho, že rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky nebola platne dojednaná,
konajúci rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného
konania rozhodnúť. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekúcie
skúmať, či neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie, a teda aj skutočnosť, či exekučný titul bol vydaný

orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o
právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval. Predpokladom
na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom je iba také rozhodnutie,
ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia
sa navrhuje ( jeho obsahom je súd viazaný a je povinný z neho vychádzať), musí súd podrobiť

skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). Z hľadiska formálnej
vykonateľnosti platí, že vykonateľné je rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a lehota na plnenie,
ktorá v ňom bola stanovená, uplynula. Materiálna vykonateľnosť rozhodnutia znamená, že predmetné
rozhodnutie musí obsahovať označenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, vymedzenie rozsahu a
obsahu uloženej povinnosti a určenie lehoty na jej splnenie. Pokiaľ bol rozhodcovský rozsudok vydaný

orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, tak nikdy nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol
formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM
ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so
sídlom v Bratislave sp. zn. IT-A/0511/0017 zo dňa 25.05.2012 nie je spôsobilým exekučným titulom na
vykonanie exekúcie.

Nazákladeuvedenéhosúdrozhodoltak,žeexekúciuvzmysle§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku
vyhlásil za neprípustnú a súčasne zastavil.

Nakoľko súd v čase svojho rozhodovania nemal k dispozícii vyúčtovanie trov predmetnej exekúcie,

o náhrade trov predmetnej exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15-tichdníoddoručeniauznesenianatunajšomsúde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z
podaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosledujeamusíbyťpodpísané
a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné).