Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. október 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Csp/67/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421201349
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8421201349.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,
a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému:
P. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. L. XXXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie 1.762,58 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.638,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne od 28.12.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 86%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 28.07.2021 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy a príslušenstva uvedených
vo výrokovej časti rozsudku.

2. Nárok žalobca uplatnil ako právny nástupca obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s.
so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO 35 923 130 z titulu jej zlúčenia so žalobcom.

3. Žalobca tvrdil, že 30.06.2018 jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke č.
XXXXXXXX/XXXXXXXXXX. Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 1.638,75 eur.

4. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať dlh v 24 mesačných splátkach vo výške 82,12 eur do celkovej
sumy pôžičky vo výške 1.970,88 eur.

5. Do podania žaloby zaplatil žalovaný na svoj dlh sumu vo výške 0 eur.

6. Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať dlh riadne a včas žalobca Predžalobnou upomienkou
z 26.10.2018 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia
splatnosti celého úveru.

7. Žalovaný dlh nezaplatil ani v dodatočnej lehote, a preto žalobca úver zosplatnil 19.12.2018. O tom bol
žalovaný informovaný listom z 22.12.2018 označeným ako ,,Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru“. Dôkaz o doručení oznámenia nenavrhol.

8. Do podania žaloby žalovaný dlh nezaplatil.

9. Výzvu súdu z 23.08.2021 žalovaný prevzal 13.09.2021. K žalobe sa nevyjadril.

10. V prejednávanom spore sú predmetom konania peňažné prostriedky v celkovej výške 1.762,58 eur.

11. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prehľadu splátok a úhrad, predžalobnej upomienky a oznámenia
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bol zistený tento skutkový stav:

12. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Group, a. s.) uzavrel so žalovaným 30.06.2018
Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX. Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške
1.638,75 eur.

13. Ročná úroková sadzba bola stranami dohodnutá na úrovni 20,68%.

14. Dlh sa žalovaný zaviazal splatiť 24 mesačnými splátkami vo výške 82,12 eur.

15. Celkové náklady žalovaného v postavení spotrebiteľa predstavujú sumu vo výške 332,13 eur.

16. RPMN v zmluve bola dojednaná na úrovni 20,68%

17. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 20.08.2018. Ďalšie splátky sa žalovaný zaviazal splácať
k 20. dňu v príslušnom mesiaci.

18. Konečná splatnosť úveru mala nastať v 20.08.2020.

19. Predžalobnou upomienkou z 26.10.2018 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu
dlhu na splátkach v celkovej výške 246,36 eur do 05.12.2018. V nej ho zároveň upozornil, že ak nedôjde
k úhrade splátky splatnej v mesiaci 08 / 2018, bude ako veriteľ oprávnený úver zosplatniť.

20. Predžalobnú upomienku žalovaný prevzal 08.11.2018.

21. Listom z 22.12.2018 žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie
dlhu vo výške 1.763,04 eur.

22. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný mal žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 1.638,75
eur. Na dlh zaplatil 0 eur. Dlh vo výške žalovanej sumy nezaplatil.

23. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

24. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky
(ust. §497 Obchodného zákonníka).

25. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

26. Podľa ust. §52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka:

27. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

28. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

29. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (ust. §53 ods.
9 Občianskeho zákonníka).

32. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ
použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (ust. §565 Občianskeho zákonníka).

33. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (ust. §517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

34. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ust. §517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

35. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).

36. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva.

37. Zmluva je spotrebiteľskou i podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (Smernica Rady 93/19/EHS z
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zákona o spotrebiteľských úveroch
ako aj podľa ust. §52 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu zmluvu uzatváral v právnom
postavení dodávateľa, žalovaný v postavení spotrebiteľa s tým, že obsah zmluvy bol daný dodávateľom
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, a preto je potrebné uvedený právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

38. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol zmluvou o úvere
občiansky záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého boli žalovanému v právnom postavení dlžníka
poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.638,75 eur. Túto mal žalovaný splácať v pravidelných
mesačných splátkach. Keďže žalovaný dlh nesplácal riadne a včas, právny predchodca žalobcu
oprávnene zosplatnil úver.

39. Medzi stranami nebolo sporné tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný na svoj dlh zaplatil sumu
v celkovej výške 0 eur.

40. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru (ust. §7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.).

41. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tým nie je dotknuté právo veriteľa

využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom (ust. §7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.).

42. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa §7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ust. §11 ods. 2
Zákona č. 129/2010 Z. z.).

43. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca na preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. §7 ods.
1 Zákona č. 129/2010 Z. z. nenavrhol žiaden dôkaz ani skutkové tvrdenie.

44. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

45. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

46. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia
na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.

47. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií
(1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel
by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej
zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli
veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať
svoje zmluvné povinnosti.

48. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v
zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku
8 smernice 2008/48 , preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú
bonitu spotrebiteľa.

49. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou
veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku
na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne
odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,

C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

50. V tejto súvislosti sa poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18.12.2014, CA Consumer
Finance SA, C-449/13, podľa ktorého Článok 8 ods. 1 Smernice č. 2008/48, sa má vykladať v tom
zmysle, že jednak nebráni, aby sa ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnilo len na základe
ním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným
vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak veriteľovi neukladá povinnosť systematicky
overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.

51. V prejednávanom spore žalobca ani netvrdil, žeby vôbec posúdil schopnosť žalovaného splácať
spotrebiteľský úver.

52. V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (ust. §132
ods. 1C. s. p.)

53. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ust. §132
ods. 2 C. s. p.).

54. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca už v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť
týkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. Na preukázanie
splnenia esenciálnej zákonnej povinnosti neuplatnil žiaden prostriedok procesného útoku.

55. Podľa ust. §149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

56. Podľa ust. §150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobca v žalobe nesplnil základnú povinnosť pravdivo
a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak ako mu to ukladá ust.
§150 ods. 1 C. s. p.

57. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej
preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

58. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia
objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:
Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,
kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

59. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová
strana uviesť, aby v spore uspela.

60. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho
dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym
dôkazným bremenom.

61. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení
objektívneho dôkazného bremena.

62. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi
spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je
určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,
možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

63. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti
zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo
(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR
385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť (v prejednávanom spore
v časti uplatnenej pohľadávky).

64. Tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. §7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v žalobe absentovali. Bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia
a dôkazné návrhy vo vzťahu k uvedenej zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú
povinnosť však nesplnil, keď pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné
dôkazy, ktoré boli súčasťou pomerne rozsiahlej a miestami neprehľadnej prílohy.

65. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutočností
súvisiacich s kontraktačným procesom a splnením si svojej právnej povinností pri uzatváraní zmluvy so
žalovaným, tak nebolo možné tieto rozhodné skutkové okolnosti objasniť. Uvedené skutočnosti tak nie
sú ani preukázané, ani vyvrátené. Zostali preto neobjasnené (stav non liquet).

66. Na základe uvedeného tak neboli prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe
dostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinnosti podľa ust. §7 ods. 1 Zákona č. 129/2010
Z. z.

67. Možno preto uzavrieť, že pôvodný veriteľ nesplnil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou
pri posúdení schopnosti žalovaného v právnom postavení spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
keď vychádzal z jeho objektívne nedoloženého osobného vyhlásenia o osobných, zárobkových a
majetkových pomeroch uvedených stručne v zmluve.

68. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať nie sú považované
informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník
veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka
zdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti).
Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom
publikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a
tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho
príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33 Cdo 2178/2018).

69. Žalovaný pri podpise zmluvy uviedol, že je zamestnaný v obchodnej spoločnosti M., X.. H.. E.. od
marca 2018 do 08.2018 na dobu určitú, že jeho čistý mesačný príjem dosahuje sumu 425 eur. Uviedol,
že jeho mesačné výdavky ako splátky iných úverov, SIPO, náklady na bývanie a pod. dosahujú 0 eur.
Pôvodný veriteľ tieto údaje nijak neoveroval.

70. Je zrejmé, že pôvodný veriteľ sa pri uzatváraní úverovej zmluvy zameral, (aj to veľmi formálne) len na
zistenie pomerov žalovaného a jeho schopnosť splácať úver komplexne neskúmal. V priebehu konania
žalobca nepreukázal, žeby pôvodný veriteľ mal snahu s odbornou starostlivosťou zisťovať celkovú
zadlženosť žalovaného a teda jeho schopnosť platiť poskytnutý úver. Žalobca pri uzatváraní úverovej
zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, obozretne ani so zaužívanou praxou a
zvyklosťami pri poskytovaní úverov.

71. Veriteľ tak hrubo porušil povinnosť, ktorú mu ukladá ust. §7 ods. 1 Zákona č. 129/2010, a preto je
úver poskytnutý žalovanému úverom bezúročným a bez poplatkov.

72. Žalovaný čerpal úver vo výške 1.638,75 eur. Veriteľovi pohľadávky na dlh zaplatil 0 eur. Žalobca má
tak nárok na zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi sumou poskytnutých peňažných prostriedkov
(1.638,75 eur) a sumou splátok realizovaných žalovaným v postavení dlžníka (0 eur). Preto bol žalobcovi
priznaný nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.638,75 eur.

73. Podľa ust. §517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola
sadzba úroku z omeškania ku dňu 28.12.2018 vo výške 5% ročne. Preto bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 1.638,75 eur.

74. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ust. §255 ods. 1 C. s. p.)

75. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (ust. §262 ods. 1 C. s. p.)

76. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.762,58 eur. Jeho úspech predstavuje suma vo výške
1.638,75 eur (93%). Úspech žalovaného predstavuje suma vo výške 123,83 eur (7%).

77. Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne. Preto mu bol podľa posledne citovaných zákonných
ustanovení voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86%.

78. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. §262 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 1. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.