Rozsudok – Ostatné Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2019

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/72/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218208922
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1218208922.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Staněkom v právnej veci žalobkyne: F.
Z. K., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XX/A, G., zastúpenej spoločnosťou Potásch & Potásch s.r.o., so sídlom
Jedľová 14037/7, Bratislava, proti žalovanej: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom
Limbová 2, Bratislava, IČO: 00 165 565, o zaplatenie 870,99 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 870,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 870,99 eur od 24.8.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 05.12.2018 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy
870,99 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava pri vybavovaní žiadosti o udelenie súhlasu s
uvedením priestorov reštaurácie s ubytovaním do prevádzky.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 17.08.2017 podal žiadateľ na Regionálny úrad verejného
zdravotníctva Bratislava (ďalej aj Úrad“) žiadosť o súhlas s uvedením priestorov reštaurácie s
ubytovaním v súkromí do prevádzky po zmene prevádzkovateľa a schválenie prevádzkového poriadku
pre ubytovacie zariadenie „U Teodora“. Úrad po preskúmaní žiadosti vykonal obhliadku prevádzky dňa
17.09.2017. Pri obhliadke miesta prevádzky pracovníci Úradu skonštatovali, že priestory prevádzky
sú v poriadku a spínajú potrebné normy. Zároveň však ústne žiadateľa informovali, že budú vo veci
nariaďovať meranie hluku. Z uvedeného dôvodu žiadateľ spolu so žalobkyňou zaslali dňa 08.09.2017
jednotlivé meracie protokoly, ktoré už boli v prevádzke v minulosti vykonané, a ktoré preukazujú, že
prevádzka neprekračuje žiadne hodnoty ohľadne hladiny hluku. Žalobkyňa uviedla, že dňa 08.09.2017
Úrad vyhotovil oznámenie o predlžení lehoty na vydanie rozhodnutia do 60 dní a zaslal ho žiadateľovi.
Dňa 08.09.2017 zároveň Úrad vyhotovil oznámenie o začatí správneho konania. Toto oznámenie
vyvesil Úrad na úradnej tabuli dňa 14.09.2017. Doručenie oznámenia o začatí správneho konania
prostredníctvom úradnej tabule nastalo dňa 29.09.2017. Dňa 13.10.2017 Úrad požiadal nadriadený
orgán - Úrad verejného zdravotníctva SR o predlžení lehoty na vydanie rozhodnutia o 30 dní. Úrad
verejného zdravotníctva túto žiadosť dňa 19.10.2017 zamietol a zamietnutie žiadosti odôvodnil tým, že
predmetnú vec nie je možné považovať za obzvlášť zložitú, a preto nie je dôvod na ďalšie predlženie
lehoty. Nadriadený orgán ďalej uviedol, že sa jedná o jednoduchú vec a Úrad ju mal rozhodnúť
bezodkladne. Úrad verejného zdravotníctva uviedol, že Úrad svojim postupom porušil ustanovenie
§ 49 ods. 1 a tiež ustanovenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Dňa 23.10.2017 vydal Úrad vo

veci rozhodnutie, ktorým žiadateľovi udelil súhlas. Voči rozhodnutiu podali viacerí účastníci odvolanie.
Nadriadený orgán rozhodnutie potvrdil a to nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2017. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že nesprávny úrady postup spočíva v najmä zbytočných prieťahoch v konaní, v porušení
povinnosti Úradu urobiť zákonom predpísaný úkon a v porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote. Úrad napriek požiadavke vyjadrenej v § 3 ods. 4 správneho poriadku, vyhotovil
oznámenie o začatí konania až dňa 08.09.2017, čo je 22. deň po tom, ako správne konanie začalo,
pričom okamih doručenia oznámenia o začatí správneho konania vyvesením na úradnej tabuli nastal
dňa 29.09.2017, čo je 43. deň od začatia konania. Podľa správneho poriadku má správny orgán v
jednoduchých veciach rozhodnúť bezodkladne a v ostatných veciach ma správny orgán povinnosť
rozhodnúť v lehote 30 dní od začatia správneho konania. Žalobkyňa preto uviedla, že ak Úrad doručil
oznámenie o začatí konania až na 43. deň po začatí správneho konania, už toto samo o sebe predstavuje
prieťahy v konaní. Žalobkyňa uviedla, že aj napriek tomu Úrad „stihol“ pripraviť a expedovať oznámenie
o predlžení lehoty na vydanie rozhodnutia. Toto oznámenie o predlžení lehoty, ktoré Úrad vydal dňa
08.09.2017 žalobkyňa považuje za účelové a je toho názoru, že na vydanie oznámenia o predlžení lehoty
na rozhodnutie nebol daný žiadny dôvod. Všetky tieto tvrdenia potvrdzuje stanovisko nadriadeného
orgánu Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorým bola zamietnutá žiadosť Úradu na predlženie lehoty
na rozhodnutie. Úrad verejného zdravotníctva SR jednoznačne potvrdil, že sa v danom prípade jedná o
jednoduchú vec, a že Úrad ako prvostupňový orgán mal rozhodnúť bezodkladne. Žalobkyňa uviedla, že v
konaní nebola daná žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala predlženie lehoty na vydanie rozhodnutia
na 60 dní. Na toto predlženie nie je preto možné prihliadať a pri posudzovaní prieťahov v konaní je
preto nutné hodnotiť dodržanie zákonnosti zo strany Úradu tak, akoby k predĺženiu lehoty nedošlo.
Svoj nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že ako prenajímateľka dňa 01.06.2017 uzatvorila so žiadateľom
ako nájomcom, nájomnú zmluvu, na základe ktorej mu prenechala do užívania priestory slúžiace na
poskytovanie ubytovacích služieb za mesačné nájomné vo výške 500,- eur. Za mesiac september 2017
však žiadateľ odmietol dohodnuté nájomné zaplatiť, nakoľko mu bolo oznámené, že udelenie súhlasu
sa môže oddialiť aj o 4-5 mesiacov. V dôsledku uvedeného vznikla žalobkyni škoda v podobe straty
na nájomnom. Žiadateľ celkom nezaplatil nájomné za mesiace september, október a november 2017
a tiež polovicu mesiaca december 2017. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa plne rešpektuje tú
časť správneho konania, ktoré prebehlo na druhom stupni si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok na náhradu
škody spôsobenej stratou na nájomnom iba za čas, po ktorý trvali prieťahy v konaní na prvom stupni.
Strata na nájomnom za mesiac september 2017 predstavuje sumu 500,- eur a strata na nájomnom za
mesiac október za 23 dní predstavuje alikvotnú čiastku vo výške 370,99 eur. (Vychádzajúc z toho, že
rozhodnutie bolo vydané 23.10.2017 a počet dní v mesiaci október je 31.) Celkovo si tak žalobkyňa
uplatnila sumu 870,99 eur.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.04.2019 uviedla, že účastník konania požiadal
dňa 17.08.2017 Úrad o súhlas k uvedeniu priestorov reštaurácie s ubytovaním do prevádzky. Po
preskúmaní predmetného podania a vykonaní obhliadky dňa 07.09.2017 a 08.09.2019 bolo zistené,
že sa jedná o jestvujúcu prevádzku situovanú v samostatne stojacom dvojpodlažnom objekte. Nakoľko
je predmetná prevádzka situovaná v rodinnej zástavbe a súčasne sa opakovali podnety sťažovateľky
p. S. H. na obťažovanie hlukom a pachom bolo oznámenie o začatí správneho konania doručené
verejnou vyhláškou dňa 29.09.2017. Oznámenie bolo doručené aj účastníčke konania p. S. H., ktoré si
prevzala dňa 20.09.2017. Žalovaný uviedol, že v rámci konania boli doručené námietky F.. Z. K., p. S.
H., p. M. C. a ďalších účastníkov konania. Nakoľko vyjadrenie p. C. nebolo potvrdené vlastnoručným
podpisom bola dňa 05.10.2019 vyzvaná, aby v lehote troch dní od doručenia výzvy doplnila vyjadrenie
o svoj vlastnoručný podpis. Nakoľko lehota na vydanie rozhodnutia bola už raz predlžená z dôvodu, že
správny orgán je povinný zistiť spoľahlivo skutkový stav veci, správny orgán vyzval p. C. o doplnenie
podania. Nakoľko Úrad nemal vykázané doručenie, požiadal nadriadený orgán na predĺženie lehoty
na vydanie rozhodnutia o 30 dní. Úrad verejného zdravotníctva SR ako odvolací orgán listom zo dňa
19.10.2017 zamietol žiadosť o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, pričom konštatoval, že p. C. vo
svojom vyjadrení neuviedol dôvody, ktoré by mohli mať následok neuvedenie priestorov do prevádzky.
Následne bolo vydané rozhodnutie zo dňa 23.10.2017, ktorým Úrad vyhovel návrhu účastníka konania
a súhlasil s uvedením priestorov do prevádzky. K námietkam týkajúcich sa prieťahov v správnom konaní
žalovaná uviedla, že nakoľko Úradu bol známy aj ďalší účastník konania, bol povinný ho prizvať do
konania. Súčasne uviedol, že v súlade s § 14 ods. 1 správneho poriadku je účastníkom konania aj ten,
koho práva a právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté a aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím priamo dotknutý na svojich právach, a to až do času kým sa nepreukáže opak.
Žalovaná ďalej uviedla, že prevádzka bola problematická, čo sa týkalo koexistencie s dotknutým obytným
prostredím. Poukázala na to, že už v roku 2009 sa opakovali podnety obyvateľov okolitých domov. Podľa

Úradu žalobkyňa uviedla podnájomcu - 3MLP s.r.o. do omylu, ak ho ubezpečila o tom, že konanie vo
veci posúdenia žiadosti je len formálnym úkonom trvajúcim maximálne jeden mesiac. Naopak žalobkyňa
mala po predchádzajúcich skúsenostiach vedomosť, že prevádzku v daných priestoroch opakovane
namietajú obyvatelia - rodina H. a z toho dôvodu bude správny orgán striktne skúmať všetky okolnosti
týkajúce sa posúdenia vplyvu prevádzky na okolie. Na základe vyššie uvedených skutočností mal
správny orgán za to, že sa v danom prípade nejednalo o jednoduchú vec a z dôvodu potreby náležitého
preskúmania veci a námietkam dotknutých účastníkov konania si správny orgán lehotu predĺžil. Žalovaná
so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť.
4. K predmetnému vyjadreniu žalovanej sa žalobkyňa vyjadrila písomným podaním doručeným súdu
dňa 19.06.2019. V tomto podaní uviedla, že dňa vyjadrenie žalovanej obsahovo vôbec nesúvisí s
predmetom sporu. Vyjadrenie žalovanej nijakým spôsobom nereaguje na uplatnený nárok na náhradu
škody. Vyjadrenie žalovanej, predstavuje len skopírovaný text rozhodnutia Úradu zo dňa 23.10.2017.
Žalobkyňa uviedla, že je potrebné zdôrazniť, že prieťahy v konaní boli jednoznačne potvrdené
odvolacím správnym orgánom - Úradom verejného zdravotníctva SR, ktorý jasne deklaroval, že sa
jedná o jednoduchú vec a danú vec mal Úrad rozhodnúť bezodkladne, pričom zároveň konštatoval,
že prišlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 a tiež ustanovenia § 3 ods. 4 správneho poriadku.
Porušenie zákona teda bolo potvrdené Úradom verejného zdravotníctva, ktorý je nadriadeným správnym
orgánom, čím je jednoznačne preukázaný základný predpoklad zodpovednosti štátu za nesprávny
úradný postup. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaná vo svojom vyjadrení nesprávne opísala skutkový stav.
Žalovaná uviedla, že dôvodom na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia boli nasledovné skutočnosti:
vedomosť správneho orgánu o opakovaných podnetoch zo strany obyvateľov okolitých domov, dôvodné
predpokladanie správneho orgánu, že budú doručované námietky, dôvodné predpokladanie správneho
orgánu, že sa do konania budú prihlasovať ďalšie osoby. Žalobkyňa uviedla, že tieto tvrdenia žalovanej
sú nepravdivé, zavádzajúce a sú v príkrom rozpore so skutočnosťou, nakoľko sa žiadne takéto tvrdenia
nenachádzali v odôvodnení predĺženia lehoty zo strany Úradu, keďže Úrad odôvodnil predlženie lehoty
tým, že v predmetnej veci je správny orgán povinný spoľahlivo zistiť skutkový stav.
5. Žalovaná v duplike doručenej súdu dňa 10.07.2019 uviedla, že tvrdenia žalobkyne o tom, že škoda
vznikla v dôsledku toho, že žalobkyni ušiel zisk z nájomnej zmluvy a nie z podnájomnej zmluvy sú úplne
irelevantné, nakoľko žalobkyňa vystupuje v konaní ako vlastníčka priestorov a teda ako prenajímateľka
a súčasne aj ako konateľka obchodnej spoločnosti N-TEO, s.r.o., ktorá je nájomcom predmetných
priestorov. Údajná škoda vznikla podľa vyjadrenia žalobkyne v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia
Úradu k uvedeniu priestorov do prevádzky pre prevádzkovateľa obchodnú spoločnosť 3MLP, s.r.o.
Spoločnosť N-TEO, s.r.o., v zastúpení konateľky F.. Z. K. prenajala predmetné priestory sp súhlasom
prenajímateľa do podnájmu spoločnosti 3MLP, s.r.o.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise
a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Zo žiadosti o vydanie rozhodnutia zo dňa 17.08.2017 vyplýva, že obchodná spoločnosť 3MLP, s.r.o.
dňa 17.08.2017 podala na Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, so sídlom Ružinovská
8, Bratislava žiadosť o súhlas s uvedením priestorov reštaurácie s ubytovaním v súkromí do prevádzky
pre ubytovacie zariadenie „U Teodora“.

8. Oznámením číslo: HV/14987/2017 zo dňa 08.09.2017 Regionálny úrad verejného zdravotníctva
Bratislava ako vecne a miestne príslušný orgán podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 355/2007 Z. z. na
prerokovanie žiadosti žiadateľa, oznámil žiadateľovi obchodnej spoločnosti 3MLP, s.r.o, že z dôvodu,
že v predmetnej veci je správny orgán povinný spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, nebude možné o
jeho žiadosti rozhodnúť v lehote 30 dní, ale správny orgán rozhodne v lehote 60 dní odo dňa začatia
správneho konania.

9. Z vecného vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 19.10.2017
súd zistil, že Úrad verejného zdravotníctva oznámil, že žiadosť o predlženie lehoty na vydanie
rozhodnutia v správnom konaní číslo HV/14987/2017 sa zamieta z dôvodu, že dospel k záveru, že v
predmetom prípade sa jedná o jednoduchú vec zmeny prevádzkovateľa, nakoľko už v predmetných
priestoroch prebiehala prevádzka obdobného zariadenia. Úrad verejného zdravotníctva konštatoval,
že prvostupňový správny orgán nepostupoval v zmysle § 49 ods. 1 správneho poriadku, naopak
vyhodnotil vec ako obzvlášť zložitú a s veľkým časovým odstupom zvolil formu doručovania verejnou
vyhláškou, doručenou dňa 29.09.2017. Prvostupňový správny orgán tak nepostupoval v zmysle § 3 ods.
4 správneho poriadku, keď sa s námietkami nevysporiadal včas a bez zbytočných prieťahov.

10. Rozhodnutím číslo: HV/14987/2027 zo dňa 23.10.2017 Regionálny úrad verejného zdravotníctva
ako príslušný orgán vo veci posúdenia návrhu účastníka 3MLP, s.r.o., týkajúceho sa priestorov „U
Teodora“ súhlasil s uvedením priestorov reštaurácie s ubytovaním „U Teodora“ do prevádzky a schválil
prevádzkový poriadok pre ubytovacie služby.

11. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia Rača vyplýva, že rodinný dom súpisného čísla
XXXX, postavený na parc. č. XXX/X je zapísaný ako výlučné vlastníctvo žalobkyne.

12. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.06.2017 vyplýva, že žalobkyňa ako prenajímateľka uzatvorila
dňa 01.06.2017 so žiadateľom (spoločnosť 3MLP, s.r.o.) ako nájomcom, nájomnú zmluvu, na základe
ktorej žalobkyňa prenechala predmetné priestory žiadateľovi, pričom nájomné predstavovalo sumu 500,-
eur mesačne.

13. Obchodná spoločnosť 3MLP s.r.o. listom zo dňa 14.09.2017 oznámila žalobkyni, že počnúc
septembrom 2017 pozastavuje platby úhrad nájomného za prenajaté priestory, nakoľko ich nemôže
užívať v zmysle nájomnej zmluvy. Obchodná spoločnosť zároveň oznámila žalobkyni, že si uplatňuje
100 % zľavu na nájomnom, a to až do času, kým nebude predmetnú prevádzku môcť plne využívať.

14. Žalobkyňa listom zo dňa 17.09.2017 oznámila obchodnej spoločnosti 3MLP s.r.o., že akceptuje
žiadosť o zastavenie platieb nájomného, s tým, že navrhuje aby úhrady nájomného pokračovali ihneď
po tom, ako Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava udelí súhlas s uvedením priestorov do
prevádzky.

15. Žalobkyňa listom zo dňa 23.03.2018 požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
Ministerstvo zdravotníctva SR.

16. Ministerstvo zdravotníctva listom zo dňa 03.08.2018 oznámilo žalobkyni, že po oboznámení sa so
skutočnosťami v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, že tento nárok považujú
za neopodstatnený, nakoľko zo strany žalobkyne nebolo preukázané kumulatívne splnenie zákonných
podmienok a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a vznik škody.

17. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,
koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená
na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

22. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

23. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku
na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a
pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady
škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

24. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,
že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu
len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.

25. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

26. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

27. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, konanie sa začína na návrh účastníka
konania alebo na podnet správneho orgánu.

28. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, konanie je začaté dňom, ked podanie
účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.

29. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány sú povinné svedomite a
zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných
prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.

30. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v jednoduchých veciach, najmä ak
možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne
bezodkladne.

31. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom je splnenie nasledovných podmienok: existencia protiprávneho
rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy, existencia
príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom a v neposlednom rade je to aj predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

32. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
a nesprávnym úradným postupom bolo potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom a ak tento orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podmienka
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody je podmienkou obligatórnou, ktorá sa vzťahuje
tak na nároky na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj na nároky spôsobené
nesprávnym úradným postupom. Bez splnenia tejto podmienky sa poškodený nemôže úspešne svojich
nárokov na náhradu škody domáhať. Súd mal preukázané, že žalobkyňa riadne, v súlade s citovaným
ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., listom zo dňa 23..03.2018 požiadala príslušný
orgán, Ministerstvo zdravotníctva SR, o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V odpovedi
Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 03.08.2018 bolo žalobkyni oznámené, že ňou uplatnený nárok na
náhradu škody uspokojený nebude. Ako dôvod bolo uvedené, že po oboznámení sa so skutočnosťami
uvedenými v žiadosti o predbežné prerokovanie, považuje Ministerstvo zdravotníctva SR nárok na
náhradu škody za neopodstatnený, nakoľko nebolo preukázané kumulatívne splnenie zákonných
podmienok a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a vznik škody. Z dôvodu, že Ministerstvo
zdravotníctva SR žalobkyni písomne oznámilo, že neuspokojí jej nárok na náhradu škody, domáhala
sa žalobkyňa uspokojenia svojho nároku na súde. Súd má zároveň preukázané, že žalobkyňa na súde
uplatňuje úhradu len v rozsahu nároku, ktorý obsahovala žiadosť o predbežné prerokovanie.

33. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym
právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu
nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné
a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá
prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla účastníkovi. Pod nezákonným rozhodnutím môžeme chápať
rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo
záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná, a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Pod
nesprávnym úradným postupom je zase potrebné rozumieť porušovanie povinností pri uskutočňovaní
úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok.
Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote. Za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj nevydanie rozhodnutia, resp.
iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

34. Protiprávnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné a ani účelné zisťovať v
rámci konania o náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o
náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený
zrušiť protiprávne rozhodnutie pre jeho protiprávnosť.. Podmienkou priznania nároku je teda to, že
nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa zabezpečuje, aby otázku, či je v
danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil orgán, ktorý má nezákonné
rozhodnutie zrušiť, a to už pred začatím konania o náhradu škody. Obdobne je tomu aj v prípade,
ak má byť zodpovednosť za škodu založená nesprávnym úradným postupom. Tak, ako vyplýva z
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci ani posudzovanie nesprávnosti úradného postupu nemôže byť posudzované v konaní o
náhradu škody. Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že existencia nesprávneho
úradného postupu musí byť konštatovaná rozhodnutím vydaným na to povolaným orgánom. Súd je
potom povinný z výsledkov takéhoto konania vychádzať. V rámci konania o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom tak musí už existovať aj príslušné rozhodnutie, ktorým by sa konštatoval
nesprávny úradný postup vrátane zbytočných prieťahov v konaní. Túto otázku nie je oprávnený skúmať
a posudzovať súd v rámci konania o náhrade škody. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané,
že žalobkyňa dostatočne preukázala existenciu nesprávneho úradného postupu Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva, ktorý spočíval v najmä v zbytočných prieťahoch a v porušení povinnosti Úradu
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Toto porušenie bolo konštatované aj nadriadeným
orgánom Úradom verejného zdravotníctva, ktorý vo svojom rozhodnutí pod č. OLP/8113/25801/2017
zo dňa 19.10.2017, ktorým zamietol žiadosť o predlženie lehoty na vydanie rozhodnutia v správnom
konaní uviedol, že sa jedná o jednoduchú vec a Úrad ju mal rozhodnúť bezodkladne. Úrad verejného

zdravotnícka ako nadriadený orgán konštatoval, že Úrad nepostupoval v zmysle § 3 ods. 4 a § 49 ods.
1 správneho poriadku.

35. Zákon č. 514/2003 Z. z. pojem škody bližšie nešpecifikuje. Analogicky sa tu preto uplatnia teoretické
východiská vlastné pre občianskoprávnu zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle § 17
ods. 1 tohto zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. V § 17 ods. 2 tohto zákona je zakotvené aj
oprávnenie poškodeného domáhať sa aj náhrady nemajetkovej ujmy a to v prípade, ak pre poškodeného
nie je dostatočným zadosťučinením samotné konštatovanie porušenia jeho práv. Poškodený je povinný
vznik škody, ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi existenciou škody na jeho strane preukázať. Tu je
potrebné znova uviesť, že žalobkyňa preukázala vznik škody v podobe straty na nájomnom. Súd má za
preukázané, že žalobkyňa ako prenajímateľka dňa 01.06.2017 uzatvorila so žiadateľom (spoločnosťou
3MLP, s.r.o.) ako nájomcom nájomnú zmluvu, na základe ktorej mu prenechala predmetné priestory do
užívania za dohodnuté mesačné nájomné 500 eur. Vzhľadom k tomu, že žiadateľ a mesiac september
2017 odmietol dohodnuté nájomné zaplatiť, nakoľko mu bolo oznámené, že udelenie súhlasu Úradu
sa môže oddialiť aj o 4-5 mesiacov. V dôsledku uvedeného vznikla žalobkyni škoda v podobe straty
na nájomnom. Strata na nájomnom za mesiac september 2017 predstavuje sumu 500,- eur a strata na
nájomnom za mesiac október za 23 dní predstavuje alikvotnú čiastku vo výške 370,99 eur. (Vychádzajúc
z toho, že rozhodnutie bolo vydané 23.10.2017 a počet dní v mesiaci október je 31.) Celkovo si tak
žalobkyňa uplatnila sumu 870,99 eur.

36. Ďalším predpokladom vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom je existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden
jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastáva. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný
význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná.
Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu
(ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v
dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (viď napr. rozsudok NS SR zo dňa
30.6.2010, sp. zn. 5Cdo 126/2009). Súd mal za to, že medzi neprávnym úradným postupom a škodou
bola preukázaná priama príčinná súvislosť. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že žiadateľ odmietol
dohodnuté nájomné zaplatiť, nakoľko udelenie súhlasu s uvedením priestorov reštaurácie do prevádzky
nebolo zo strany Úradu o predmetnej žiadosti rozhodnuté bezodkladne tak ako to vyplýva z § 49 ods.
1 správneho poriadku. V dôsledku uvedeného vznikla žalobkyni škoda v podobe straty na nájomnom.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a skutočnosti súd nárok žalobkyne považuje
za dôvodný.

38. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

40. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

41.V zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka je žalovaná povinná od začiatku
omeškania zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania, ktorých výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.02.2013.

42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mala žalobkyňa v konaní
plný úspech, súd priznal žalobkyni náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2
vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 )
(ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 14. 3. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.