Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 27, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619202243
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2619202243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna
48, Bratislava, proti žalovanému: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX, Y.-R., právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou Kurucová s.r.o., so sídlom Hurbanova 486/2, Senica, o zaplatenie 7.147,08
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 16. júna 2020,
č.k. 10Csp/29/2019-91, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku m e n í

tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.573,54 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a.
zo sumy 3.573,54 eur od 04.04.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie prvým výrokom pripustil zmenu na strane
žalobcu tak, že namiesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1,
Bratislava, vstupuje spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154,
druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.573,54 eur, úrok z omeškania

vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.573,54 eur od 04.04.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, tretím výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a napokon štvrtým výrokom vyslovil, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie v merite veci súd právne odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v
znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 143, § 144, § 145 ods. 1, ods.

2, § 149 ods. 4 , ods. 5, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., vecne tým, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 7.147,08 eur s
príslušenstvom bola podaná dôvodne iba sčasti. Súd mal preukázané, že žalovaný ako dlžník, uzatvoril
s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s, ako veriteľom, dňa
02.03.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v
celkovej výške 7.000 eur a dlžník sa zaviazal splatiť ho v dohodnutých mesačných splátkach, svoju
povinnosť si však neplnil riadne a včas a preto veriteľ po predchádzajúcej márnej výzve na úhradu,

vyhlásil dňa 29.03.2017 okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal zaplatiť sumu 8.023,83 eur, zaplatil len
876,75 eur, pričom žalovaná suma 7.147,08 eur pozostáva z nesplatenej istiny a úrokov z omeškania.3. Z predložených listín mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ finančné prostriedky dlžníkovi a ten sa
zaviazal svoj dlh splácať v dohodnutých splátkach. Dlžník svoju povinnosť nesplnil riadne a včas a

neuhradil veriteľovi celú dlžnú sumu v lehote splatnosti pôžičky. Súd dokazovaním zistil, že ku dňu
uzavretiaúverovejzmluvybolžalovanýženatýaposkytnutéfinančnéprostriedkybolipoužitéprepotrebu
domácnosti. Manželia sa rozviedli v roku 2018 a v roku 2019 uzavreli Dohodu o vyporiadaní BSM, pričom
nárok žalobcu z úverovej zmluvy, uplatnený v tomto konaní nebol súčasťou vyporiadania. Žalovaný
uviedol, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 183825317 zo dňa 02.03.2016 bola zmluvou o úvere,

v ktorej manželia zjednotili všetky predchádzajúce úvery, pričom za predchádzajúce úvery si kúpili
zariadenie do bytu ako napr. nábytok a pod. Všetky veci, ktoré si kúpili z týchto úverov, sú uvedené v
dohode o vyporiadaní BSM. Z týchto dôvodov by podľa názoru žalovaného mala exmanželka uhradiť
polovicu žalovanej sumy a žiadal aby súd pri rozhodovaní vychádzal zo zásad pre vyporiadanie BSM.
Súd mal v konaní preukázané, že finančné prostriedky z poskytnutého úveru patrili do BSM žalovaného
a jeho bývalej manželky a vzniknutý dlh mal byť súčasťou vyporiadania BSM. Nakoľko si žalovaný s

manželkou predmetný dlh nevyporiadali, platí, že každý z manželov zodpovedá za splatenie žalovanej
sumy v 1/2-ici, teda v sume 3.573,54 eur s príslušenstvom. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie
tejto sumy spolu s úrokmi z omeškania uplatnenými v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, a pretože strany mali vo veci rovnaký

úspech, súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Bol toho názoru, že postup súdu prvej inštancie,
ktorý uplatnením zákonnej domnienky vyporiadania BSM záväzok žalovaného z úveru voči žalobcovi

bez súhlasu žalobcu vysporiadal jeho rozdelením, bol nesprávny. V prípade zániku bezpodielového
spoluvlastníctva sa vykoná vyporiadanie majetku, ako aj ostatných majetkových práv bývalých manželov
podľa zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie majetku a majetkových práv
žalovaného a jeho bývalej manželky je výlučne len ich vnútornou záležitosťou a nijako sa nedotýka
záväzku žalovaného z úveru voči žalobcovi ako jeho veriteľovi. Vyporiadanie pohľadávok a záväzkov

manželov sa vykoná iba medzi manželmi, práva tretích strán, ktoré nie sú účastníkmi konania o
vyporiadanie ostávajú vyporiadaním nedotknuté. Pri rešpektovaní zásady ochrany práv tretích strán
nemôžu manželia zasahovať do práv tretích osôb a obmedzovať ich nároky. Nakoľko medzi žalobcom
a žalovaným nedošlo k žiadnej dohode o vyporiadaní nárokov veriteľa, je žalovaný voči veriteľovi
naďalej zaviazaný z úverového vzťahu na plnenie rovnako, ako pred vyporiadaním BSM. Usporiadanie

záväzku manželov vyporiadaním má len vplyv na ich vzájomný postih. Podporne odkazuje žalobca aj
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/276/2014. Nakoľko právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne nesplácal, platobné povinnosti porušil, vyhlásil
právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť úveru a nárok na zaplatenie pohľadávky z úveru si
uplatnil v tomto spore. Správne mal preto súd žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Na základe uvedeného

odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil v napadnutej časti a zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 3.573,54 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.573,54 eur od 04.04.2017 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň aby priznal žalobcovi náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť, považujúc ho za vecne
správny. Súd mal podľa neho preukázané, že predmetnú úverovú zmluvu síce podpísal len žalovaný,
avšak v banke uviedol, že je ženatý, veriteľ teda vedel, že manželstvo žalovaného v čase uzavretia
zmluvy trvá a preto pasívne legitimovaní mali byť obaja bývalí manželia. Suma poskytnutá od žalobcu
bola použitá na nákup nábytku do domácnosti a pre potreby rodiny. S bývalou manželkou uzavrel

žalovaný dohodu o vyporiadaní BSM dňa 08.10.2019, ale táto pôžička nebola predmetom vyporiadania.
Je možné, aby sa manželia dohodli aj na vyporiadaní iba častí BSM a táto dohoda nie je prekážkou
následného súdneho konania o vyporiadaní zvyšku BSM, o ktorom sa manželia nedohodli a ktorý je
sporný. Ak by si manželia určitú časť BSM nevyporiadali v lehote troch rokov od zániku BSM, bude
platiť zákonná domnienka vyporiadania upravená v § 149 ods. 4 OZ. Občiansky zákonník stanovuje,

že pohľadávka jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť v prípade výkonu
rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM, druhý manžel je tak povinný strpieť v prípade
nesplnenia záväzku uspokojenie pohľadávky aj z majetku patriaceho do BSM. Predmetný právny úkon
- uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa jednoznačne týka vybavovania spoločných vecí, pričomžalovaný poukazuje na § 145 OZ. Žalovaný predložil všetky dôkazy, že predmetný dlh nebol vyporiadaný
a za tento zodpovedajú s bývalou manželkou každý v 1. Bolo by preto nespravodlivé a v rozpore s
ustanoveniami o vyporiadanie BSM, aby sám mal zaplatiť úver, ktorý sa použil na kúpu hnuteľných

vecí, ktoré boli vyporiadané a tieto pripadli bývalej manželke. Pasívne legitimovaní boli obaja manželia
a obaja sú povinní dlžnú sumu uhradiť. Žalobca disponoval návrhom, nerozšíril však žalobu o bývalú
manželku, hoci toto vedel z podaného odporu. Navyše odvolanie žalobcu je nejasné a nezrozumiteľné,
nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha, keďže navrhuje aby odvolací súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 3.573,54 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.573,54 eur od 04.04.2017

do zaplatenia, pričom presne takto súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie je preto zmätočné a
nezrozumiteľné.

6. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že na podanom odvolaní trvá, zopakoval, že podaným odvolaním
napadol rozsudok len čo do tretieho výroku a závislého výroku o trovách konania, čím vysvetľuje znenie
odvolacieho petitu, uplatňuje si totiž len zvyšnú, rozsudkom súdu prvej inštancie nepriznanú časť

žalobou uplatneného nároku.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10Csp/29/2019 bolo zaplatenie

sumy 7.147,08 eur s príslušenstvom. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie pripustil
zmenu na strane žalobcu (keď namiesto pôvodného žalobcu VÚB, a.s. vstúpil do sporu ako žalobca
Intrum Slovania, s.r.o.), uložil zaplatiť žalobcovi istinu 3.573,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. zo sumy 3.573,54 eur od 04.04.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie zvyšnej sumy 3.573,54 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.573,54 eur od 04.04.2017 do zaplatenia a v závislom
výroku o nároku na náhradu trov konania, keď ostatné výroky neboli odvolaním napadnuté a nadobudli

právoplatnosť.

10. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok v napadnutej časti vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Uvedený odvolací dôvod je daný, ak súd prvej
inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu

normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom
zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
pričom na uvedené skutkové zistenia odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie

napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie však vec nesprávne právne posúdil.

12. Predmetom sporu boli neuhradené záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril
žalovaný v čase trvania jeho manželstva. Z dôkazov pripojených k žalobe vyplýva, že dňa 02.03.2016
uzatvorili spol. Consumer Finance Holding, a.s.( právny predchodca žalobcu) ako veriteľ a Jozef

Pradlovský (žalovaný) ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol záväzok
veriteľa poskytnúť žalovanému úver vo výške 7.000 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v
dohodnutej lehote formou 96 mesačných splátok po 123,25 eur. Svoj dlh riadne neuhradil, došlo preto
k predčasnému zosplatneniu úveru a dlžná suma predstavuje 7.147,08 eur s príslušenstvom, ktorú si
žalobca uplatnil touto žalobou.

13. Z obsahu predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že dlžníkom bol iba žalovaný, ktorý jediný sa nielen
ako dlžník v zmluve uvádza, ale zároveň aj jediný ako dlžník zmluvu podpísal. Skutočnosť, že zmluva
obsahuje údaj o tom, že žalovaný je ženatý ( ako údaj o jeho rodinnom stave, uvádzaný spolu s ďalšímiúdajmi o osobe dlžníka), nerobí z manželky žalovaného účastníka tohto zmluvného vzťahu, keďže
celkom nepochybne manželka žalovaného v predmetnom zmluvnom vzťahu ako dlžník nefiguruje.

14. Súd prvej inštancie zo žalovanej sumy neuhradených záväzkov priznal žalobcovi voči žalovanému
iba polovicu majúc za to, že finančné prostriedky z poskytnutého úveru patrili do BSM žalovaného a jeho
bývalej manželky a vzniknutý dlh mal byť súčasťou vyporiadania BSM s tým, že nakoľko si žalovaný s
manželkou predmetný dlh po zániku manželstva nevyporiadali, platí, že každý z manželov zodpovedá
za splatenie žalovanej sumy v 1/2-ici, teda v sume 3.573,54 eur s príslušenstvom a preto bolo treba

žalobu v časti týkajúcej sa druhej polovice dlhu zamietnuť. Uvedený právny názor súdu prvej inštancie
nie je správny.

15. Platí, že ak uzavrie za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke ako
dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to aj keď nejde o bežnú vec
( por. R 42/1972).

16. Ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napr.
uzavrel vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke a ak takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci,
t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí táto hodnota, do bezpodielového spoluvlastníctva.
Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť a ktorý ich v skutočnosti vynaložil

na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. To, čo
každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku
druhým manželom, ale len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorého sa každému z
nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva (por. R 57/1970).

17. Niet žiadneho dôvodu predmetný právny úkon - uzavretie úverovej zmluvy č. 00183825317 zo
dňa 02.03.2016 žalovaným s právnym predchodcom žalobcu, považovať za právny úkon týkajúci sa
spoločných vecí v zmysle ust. § 145 ods. 1 OZ. Ak si jeden z manželov požičiava finančné prostriedky a
v zmluve o úvere vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju
ako dlžník uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje na spoločný záväzok

obidvoch manželov vo vzťahu k veriteľovi. Súd záväzkovo-právny vzťah jedného z manželov podľa
žiadneho ustanovenia hmotného práva nemôže zmeniť na záväzkovo-právny vzťah obidvoch manželov
ako dlžníkov veriteľa.

18. Dlh z predmetnej úverovej zmluvy preto nie je spoločným záväzkom (bývalých) manželov, ale

výlučne záväzkom žalovaného. Takto získané prostriedky žalovaný počas trvania manželstva použil
podľa jeho tvrdenia na kúpu hnuteľných vecí do domácnosti. Vychádzajúc z ustanovení Občianskeho
zákonníka upravujúcich otázky bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zásad uplatňovaných pri
jeho vyporiadaní (§ 143 a nasl.) ako aj z ustálenej judikatúry teda platí, že tieto majetkové hodnoty,
získané za finančné prostriedky požičané žalovaným (nábytok do domácnosti), patrili do bezpodielového

spoluvlastníctva,kdemalibyťprizánikuBSMvyporiadané.Zároveňuvedenéfinančnéprostriedky(suma
7000 eur), vložené do BSM žalovaným (získané z uzavretej zmluvy o úvere) mali byť zohľadnené
pri konečnom vyporiadaní manželov v zmysle zásady, že každému z manželov má byť uhradené
zo spoločného majetku druhým manželom to, čo vynaložil na spoločný majetok zo svojho vo výške
zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva.

Uvedené zohľadnenie finančných prostriedkov vložených do spoločného majetku zo strany žalovaného
by však prichádzalo do úvahy len v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (alebo pri uzavieraní dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva), nebol však
nijaký dôvod aplikovať zásady vyporiadania BSM v spore o zaplatenie dlžnej pohľadávky, ktorú má
žalobca výlučne voči žalovanému. Z uvedeného dôvodu pasívne legitimovaným v tomto spore bol iba

žalovaný.

19. Žiada sa doplniť, že postup zvolený prvoinštančným súdom by neprichádzal do úvahy ani v prípade,
ak by bolo išlo o spoločný dlh manželov, čiže v prípade, ak by ako dlžníci boli predmetnú úverovú
zmluvu uzavreli obaja manželia. Vychádzajúc z ust. § 511 OZ totiž pri solidárnych záväzkoch má veriteľ

samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže požadovať splnenie záväzku v celom
rozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým spoludlžníkom alebo aj proti všetkým. Nič
by nebránilo žalobcovi žalovať iba jedného dlžníka o splatenie celého dlhu, pričom platí, že splnenie
záväzku jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov, následnevšak tomuto dlžníkovi, ktorý v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, vzniká právo požadovať
náhradu od ostatných dlžníkov podľa ich podielov.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, a teda priznal žalobcovi i zvyšok uplatnenej istiny spolu s príslušenstvom.

21. O nároku na náhradu trov tohto konania (prvoinštančného i odvolacieho) odvolací súd rozhodol

podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v spore v celom rozsahu úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v celom
rozsahu.

22. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).