Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 16. august 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csp/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620201456
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7620201456.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: R. Ž., L..

X. X. XXXX, J. C. L. Y. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s. r. o. so sídlom
Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba zamieta.

II. Nepriznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd domáhal určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, uzatvorená medzi stranami sporu, je neplatná a zároveň požadoval plnú náhradu trov

konania.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa 28.9.2016 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, pričom ako veriteľ vystupoval žalovaný a ako dlžník vystupoval žalobca. Predmetný právny vzťah
je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko žalobca nevystupoval ako podnikateľ, a žalovaný vystupoval ako
subjekt poskytujúci úvery vopred neurčenému okruhu záujemcov, inak povedané, podniká v oblasti
poskytovania úverov. Napokon i samotná pretlač zmluvy konštatuje, že zmluva je spotrebiteľskou.

3. Žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobcovi sumu 800 Eur, v skutočnosti mu poskytol len sumu 300 Eur.
Uvedené je dôsledkom toho, že pripravil ďalšiu predtlač, kde nanútil žalobcovi započítanie pohľadávok.
I z tejto pozície teda žalovaný ako vopred pripravený subjekt zneužil svoje dominantné postavenie a
započítal voči spotrebiteľovi svoje domnelé pohľadávky.

4. Okrem dohody o započítaní pohľadávok, dohody o riešení sporu mediáciou a rozhodcovskej zmluvy,

ktoré boli uzatvorené v ten istý moment ako hlavná úverová zmluva, žalovaný nadiktoval do úverovej
zmluvy i úžerné úroky vo výške 32,52%. Priemer úrokových sadzieb v rozhodnom období sa pohyboval
na úrovni 5,48%. Rozdiel medzi priemernou úrokovou sadzbou, vo výške ktorej poskytovali úvery banky
a sadzbou, ktorú nadiktoval žalovaný je približne 6-násobný.

5. Žalobca v odôvodnení žaloby ďalej uviedol, že právna teória sa zhodla na tom, že takéto prekročenie
úrokovej sadzby predstavuje i vybočenie z pravidiel morálky, a teda dojednanie odporuje dobrým

mravom. V tomto kontexte teda neobstojí ani zmluva ako celok, vzhľadom na to, že dojednanie úrokov
pri tejto zmluve nemožno oddeliť od samotnej úverovej zmluvy. Tento argument je umocnený tým,
že žalovaný nanútil žalobcovi uzatvorenie celého radu dohôd, ktorými spotrebiteľ len oslabil svojepostavenie. Ide o zjavné zneužitie práv žalovaného i v kontexte rozhodcovskej zmluvy, dohody o riešení
sporu mediáciou a dohody o započítaní pohľadávok zo zmluvy o úvere.

6. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom.

Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. 5 Cdo 26/2011)

7. Ďalej uviedol, že predmetné samostatné dohody o započítaní pohľadávok, o riešení sporu mediáciou
a rozhodcovská zmluva boli uzatvorené bez toho, aby existoval akýkoľvek spor (dlh), alebo aby

mal žalobca možnosť tieto dohody neprijať. Obsah zmlúv, vrátane úverovej zmluvy, nebolo možné
vyjednávať.

8. Nárok predmetnej žaloby žalobca opiera o ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.

9. Spolu so žalobou predložil súdu listinné dôkazy, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere, výpis z
obchodného registra žalovaného, dohodu o riešení sporu mediáciou, dohodu o započítaní pohľadávok
zozmluvyoúverearozhodcovskúdohoduapripojenýprehľadúrokovýchsadziebzúverovposkytnutých
v eurách rezidentom euro-zóny.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe potvrdil, že dňa 28.09.2016 uzatvoril so žalobcom, ako
dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo
výške 800,00 Eur, zvýšený o príslušný poplatok 301,60 EUR, teda spolu zaplatiť čiastku 1.101,60 EUR.
Poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., k čomu uviedol, že pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nedošlo k naplneniu dôvodov, pre ktoré by mala byť predmetná zmluva bezúročná

a bez poplatkov, na ktoré dôvody žalobca ani priamo v žalobe nepoukázal.

11. Ďalej uviedol, že na na prednej strane Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedené nasledovné:
„Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1.101,60 EUR v pravidelných mesačných splátkach
tak, že prvé štyri splátky zaplatí vo výške 1,- EUR a ďalšie splátky zaplatí vo výške 137,20 EUR

vždy k 28. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárov.“ Z vyššie uvedeného
vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

12. Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok

a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a
iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála
používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Preto úver nie je možné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa zákona č.
129/2010 Z. z. v zmysle § 9 ods. 2 písm. k).

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že podľa dohody o splátkach spotrebiteľ
berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere a je vo výške 31,71%.

Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva
nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by
bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN jevypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase
uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Dlžník bol dostatočne
informovaný o RPMN.

14. Žalobca v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal
nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal
právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil

s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a so všetkými podmienkami poskytnutia
spotrebiteľského úvere.

15. V písomnom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v žalobe mal poukázať na absenciu
výšku, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (aj keď žalobca v odôvodnení žaloby
tieto skutočnosti nerozoberal - poznámka súdu), prípadne poradie v akom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel
jeho splatenia, pričom žalovaný má zato, že túto obligatórnu náležitosť si splnil, a preto nie je možné
považovať predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov.

16. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi

vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvoril a peňažné
prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom
rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie.

17. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, žalovaný uviedol, že tento je v zmluve o úvere dostatočne

jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda dlžníčka musela
vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mal okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je
cena úveru.

18.Žalovanýďalejuviedol,žetvrdeniažalobcutýkajúcesa,žemuneboliposkytnutéinformácieoRPMN,

že sú nedôvodné (aj keď žalobca v žalobe takéto tvrdenia neuvádza - poznámka súdu).

19. K neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako celku žalovaný uviedol, že takéto tvrdenie žalobcu
je mylné, k čomu poukázal na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
platí, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. To znamená, že

súd môže určiť za neplatné jednotlivé neprijateľné podmienky, avšak toto ustanovenie neumožňuje súdu
určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok.

20. Navyše, podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z

okolností,zaktorýchknemudošlo,nevyplýva,žetútočasťnemožnooddeliťodostatnéhoobsahu.Podľa
komentára k Občianskeho zákonníka záver o oddeliteľnosti sa musí opierať o náležitý výklad právneho
úkonu v súlade s pravidlami interpretácie uvedenými v § 35. Súčasne sa musí v celom rozsahu brať do
úvahy vôľa konajúcich. Výklad sa musí urobiť v kontexte s celým právnym úkonom, s prihliadnutím na
každú zložku jeho obsahu. (Vojčík, P.: Komentára k Občianskemu zákonníku 40/1964 Zb.: § 41, ASPI).

21. Ďalej žalovaný uviedol, že z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry ústavného
súdu potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu, a nie výklad, ktorý platnosť
právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je totiž uzavrieť platnú zmluvu a tento
úmysel je potrebné pri výklade právneho úkonu chrániť.

22. V súvislosti s návrhom na vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere ako celku, ktorej sa domáha
žalobca svojím návrhom si žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vydaného
dňa 15.3.2012 v prejudiciálnom konaním vo veci C-453/10 Pereničová, Perenič proti SOS financ, spol.
s r.o. (ďalej len „rozsudok“), ktorý je plnom rozsahu aplikovateľný aj na predmetný spor. Ďalej uviedol,

že Súdny dvor Európskej únie sa v rozsudku zaoberal dvoma prejudiciálnymi otázkami Okresného
súdu Prešov. Pričom prvá prejudiciálna otázka sa vzťahovala k rámcu ochrany spotrebiteľa podľa
Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len
„Smernica“), a to v tom zmysle, či čl. 6 ods. 1 Smernice pri zistení nekalých zmluvných podmienok vspotrebiteľskej zmluve, umožňuje urobiť záver, že zmluva ako celok spotrebiteľa nezaväzuje, ak je to
pre spotrebiteľa výhodnejšie.

23. Súdny dvor Európskej únie vo vzťahu k prvej prejudiciálnej otázke rozhodol nasledovne: „Článok 6
ods. 1 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní otázky, či zmluva uzavretá medzi
predajcomalebododávateľomaspotrebiteľom,ktoráobsahujejednualeboviaceronekalýchpodmienok,
môže bez uvedených podmienok naďalej existovať, sa súd, ktorý o veci rozhoduje, nemôže opierať
len o prípadnú výhodnosť vyhlásenia neplatnosti dotknutej zmluvy ako celku pre jednu zo zmluvných

strán, v tomto prípade spotrebiteľa.“ Súdny dvor Európskej únie v rozsudku zároveň uviedol, že „cieľom
sledovaným normotvorcom Únie v rámci Smernice je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom sa má
v zásade zachovať platnosť zmluvy ako celku, a nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, ktoré obsahujú
nekalé podmienky.“

24. Súdny dvor Európskej únie sa v rozsudku taktiež zaoberal aj kritériami, ktoré umožňujú posúdiť, či

zmluva môže naďalej existovať bez nekalých podmienok, pričom uviedol, že „tak znenie článku 6 ods.
1 Smernice, ako aj požiadavky týkajúce sa právnej istoty ekonomických činností hovoria v prospech
objektívneho prístupu pri výklade tohto ustanovenia, takže... situáciu jednej zo zmluvných strán, v tomto
prípade spotrebiteľa, nemožno považovať za rozhodujúce kritérium pre budúci osud zmluvy.“

25. Vo vzťahu k odpovedi Súdneho dvora Európskej únie na prvú prejudiciálnu otázku žalovaný uviedol,
že rozsudok jasne a jednoznačne potvrdil, že cieľom čl. 6 ods. 1 Smernice nie je povinnosť členských
štátov nariadiť neplatnosť celej zmluvy. Práve naopak. Európske právo podľa rozsudku a to aj s odkazom
na čl. 6 ods. 1 Smernice v zásade obmedzuje nezáväznosť pre spotrebiteľa na konkrétnu podmienku,
pričom zmluva ako taká existuje ďalej. Navyše, pri určovaní, či zmluva môže existovať bez nekalých

podmienok je súd v zmysle rozsudku povinný prihliadať výlučne na objektívne kritériá. V tomto smere
je teda podľa európskeho práva irelevantné, či by prípadné vyhlásenie neplatnosti zmluvy ako celku
bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Vzhľadom na uvedené žalovaný má zato, že vyhlásenie neplatnosti
celej zmluvy o úvere ako celku tak, ako to navrhuje žalobca nemá žiadnu oporu v ustanoveniach
vnútroštátneho a ani európskeho práva, preto navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu v

celom rozsahu zamietol, a to z dôvodu jej neopodstatnenosti a priznal mu plnú náhradu trov konania.

26. Žalobca v replike k písomnému vyjadreniu žalovaného uviedol, že tento nereaguje na podanú
žalobu, ale opisuje svoje právne závery, ako keby sa mali týkať iného súdneho konania, nakoľko jeho
argumenty sú mimo argumentácie samotnej žaloby.

27. Žalobca sa ďalej nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že by možnosť odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nejaký spôsobom konvalidovala absolútne neplatný právny úkon. Účinky
absolútnej neplatnosti bránia tomu, aby bolo uvedené relevantným právnym argumentom. Zmluva
vykazuje v nadiktovaných zmluvných podmienkach a samotnej odplate tak hrubý nepomer, že na takýto

úkon sa hľadí akoby ani nevznikol. Odstúpenie od takéhoto úkonu teda nie je ani možné.

28. Argumentácia o odporovaní zmluvy dobrým mravom je úplne iná právna argumentácia ako je
existencia neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ zmluva odporuje dobrým mravom ako celok
tak je zjavné, že ju nemožno rozčleniť. Žalobca neargumentuje existenciou neprijateľných zmluvných

podmienok ale neudržateľnosťou existencie samotného právneho úkonu bez ohľadu na ďalší počet
neprijateľných zmluvných podmienok.

29. Žalobca ďalej uviedol, že právny úkon je neplatný, ak sa prieči dobrým mravom s poukazom na §
39 Občianskeho zákonníka, pričom za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a

mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou
časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne
zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát zabezpečované aj právnymi
normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej
spoločnosti. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, odpovedajúcej

všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej
spoločnosti. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne sozreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj
osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia
a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 3 Cdo/137/2003). Z uvedených dôvodov považuje žalobca námietky žalovaného v
písomnom stanovisku v žalobe za nedôvodné.

30. Žalovaný v duplike poukázal na to, že v predošlom písomnom vyjadrení k žalobe sa dostatočne
písomne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam týkajúcim sa predmetného sporu, na ktorých

trvá v celom rozsahu. Nakoľko žalobca v replike uviedol tie isté skutočnosti ako v žalobe, žalovaný
považuje obsah svojich podaní za dostačujúci.

31. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13. 7. 2020, ktorého sa žalovaný nezúčastnil. Svoju
neúčasť písomne ospravedlnil z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasil s rozhodnutím
a prejednaním vo veci za jeho neprítomnosti s poukazom na predošlé písomné vyjadrenia. Žalobca bol

v konaní zastúpený advokátom, ktorý mu bol určený rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária
Košice zo dňa 12. 2. 2020. V zmysle ustanovení § 180 C.s.p. súd pojednával za neprítomnosti žalobcu.

32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33.Podľa§53ods.5Občianskehozákonníkuúčinnéhokudňuuzavretiazmluvy neprijateľnépodmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

34. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníku účinného ku dňu uzavretia zmluvy ak predmetom

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty
ustanovuje vykonávací predpis.

35. Z predložených dôkazných listín žalobcu popísaných v bode 9 tohto odôvodnenia a z písomného
vyjadrenia žalovaného súd zistil, že v konaní nie je sporné tvrdenie žalobcu, že dňa 28. 9. 2016 so
žalovaným uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXX, a základe ktorej mu bol
poskytnutý úver vo výške 800,- eur, pričom žalobca, ako spotrebiteľ, sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 201,60 eur, poplatok za

expresné spracovanie úveru vo výške 301,60 eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku úveru vo výške 1.101,60
eur v 12 pravidelných mesačných splátkach, a to tak, že prvé 4 splátky zaplatí vo výške 1,- eura a ďalšie
splátky vo výške 137,12 eur vždy k 28. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 28. 10. 2016. V bode
III. Predmetnej zmluvy bol dohodnutý úrok vo výške 32,52 % ročne z poskytnutého úveru, čo v prípade
riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 201,60 eur. RPMN bola vypočítaná

vo výške 37,84 % a doba trvania zmluvy a termín poslednej splátky bol určený na deň 28. 9. 2017.

36. Podľa dôkaznej listiny predloženej žalobcom - priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých
v eurách rezidentom eurozóny, súd vzal za preukázané, že v predmetnej úverovej zmluve dohodnutý
úrok 32,52 % ročne viac ako 3-násobne prevyšuje priemernú výšku úrokov zverejnenú NBS za

novoposkytnuté spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola určená vo výške 8,13 %
ročne. Súd má zato, že už len táto neprijateľná zmluvná podmienka predmetnej úverovej zmluvy má za
následok neplatnosť úverovej zmluvy v časti dohodnutého úroku v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a súd môže takto vychádzať zo záveru, že poskytnutý
úver je bezúročný.

37. Sporné bolo tvrdenie žalobcu, že z dôvodu v zmluve uvedených úžerných úrokov vo výške 32,52
% je predmetná úverová zmluva neplatná ako celok. K uvedenému tvrdeniu uviedol, že predmetný
právny úkon je neplatný z toho dôvodu, že sa prieči dobrým mravom z dôvodu nezákonne dohodnutého
úroku v zmluve. Súd sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožňuje. V celom rozsahu sa stotožňuje s

vyjadrením žalovaného k otázke absolútnej neplatnosti predmetnej spotrebiteľskej úverovej zmluvy ako
celku tak, ako je to vyjadrené v bodoch 19 až 25 odôvodnenia tohto rozsudku. Zároveň poukazuje na
stanoviská súdov a na doterajšiu súdnu prax, z ktorej vyplýva, že nezákonne dohodnutý úrok nemá za
následok neplatnosť celej úverovej zmluvy, ale len jej čiastočnú neplatnosť, a to v časti dohodnutéhoúroku. Navyše súd k uvedenému konštatuje, že súdna prax je ustálená v tom, že každú zložku odplaty
v predmetnej úverovej zmluve je možné posudzovať z hľadiska súladu so zákonom a dobrými mravmi,
a to osobitne, teda osobitne je posudzované vždy dojednanie o zmluvných úrokoch a osobitne je

posudzovanánapr.RPMNvyjadrujúcacelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom.
Teda v tej istej úverovej zmluve môže byť nezákonne dohodnutý úrok, ale správne vyjadrená RPMN,
takže nezákonné dojednanie úrokov nebude mať za následok absolútnu neplatnosť predmetného
právneho úkonu ako celku.

38. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Má zato,
že nebolo možné vyhovieť predmetnému nároku ani len čiastočne, nakoľko výrok žaloby tomu
nekorešponduje a súd nemôže rozhodovať nad rámec požadovaného nároku (teda aby súd vyriekol, že
predmetná úverová zmluva je len čiastočne neplatná).

39. Súd zo zákonnej povinnosti skúmal, či predmetná zmluva neobsahuje také neprijateľné zmluvné

podmienky, alebo iné dojednania, ktoré by mali mať za následok neplatnosť spotrebiteľského úveru ako
celku. Nezistil však takéto okolnosti. Má zato, že pokiaľ predmetná zmluva obsahuje ďalšie neprijateľné
zmluvné podmienky, okrem nezákonne dohodnutého úroku, táto skutočnosť by mala za následok len
bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úverového vzťahu a nie jeho absolútnu neplatnosť ako
celku.

40. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

41. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mal nárok na náhradu trov konania, ktorých sa v tomto

konaní domáhal. Súd zistil, že žalobca bol v konaní zastúpená advokátom na základe Rozhodnutia
Centra právnej pomoci, Kancelárie v Košiciach na základe ktorého mu bol priznaný nárok na poskytnutie
právnej pomoci, z odôvodnenia ktorého súd vzal za preukázané, že žalobca spĺňa zákonom stanovenú
podmienku - stav materiálnej núdze. Z uvedeného dôvodu má súd zato, že sú uňho dané dôvody
osobitného zreteľa, pre ktoré ho súd k náhrade trov konania nezaviazal, a teda žalovanému nárok na

ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.