Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9T/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120010712
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120010712.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému O. Q.,

nar.: XX.XX.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2019, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 15. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
O. Q. nar. XX. XX. XXXX v E.
trvale bytom. C. XX
adresa na doručovanie: V. R. XX/A, E.

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

od mesiaca júl 2014 vrátane až do mesiaca február 2019 vrátane, v Trnave a ani na iných miestach
na území Slovenskej republiky, si ako otec dieťaťa V. Q., nar. XX.XX.XXXX, riadne neplnil vyživovaciu
povinnosťvočisynoviV.,ktorámuvyplývalazoZákonaorodineaktorejrozsahmubolurčenýrozsudkom
Okresného súdu Trnava, č.k. 18C/27/2007-40, zo dňa 11.02.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňom 18.02.2008, na základe ktorého bol prispievať na výživu syna V. vo výške 1.000,- Sk mesačne,

t.j. 33,19,-€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky N. Q., trvalo bytom E., Y. č. XX,
pričom výška výživného na syna V. bola naposledy zvýšená rozsudkom Okresného súdu v Trnave,
č.k. 13P/20/2011-25, zo dňa 13.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 09.03.2012, na sumu
90,-€ mesačne, hoci obžalovaný vedel o existencii svojej vyživovacej povinnosti túto si vôbec neplnil,
v uvedenom období pracoval iba brigád a nevyužil všetky svoje schopnosti a možnosti k nájdeniu si
stáleho pracovného pomeru s potrebným príjmom, do evidencie uchádzačov o prácu sa nezaevidoval
a teda neprejavil dostatok úsilia, aby si zlepšil svoju finančnú situáciu, o syna neprejavoval záujem a
na jeho výživu neprispieval ani iným spôsobom, v exekučnom konaní bolo na výživnom vymožených

1.115,- Eur, čím mu vznikol dlh na bežnom výživnom v celkovej výške 3.925,- €,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2019.

Za to sa
o d s u d z u j e :Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2019, s použitím § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na tunajšom súde obžalobu na obvineného O. Q. pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2019 na

skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul poškodeného
Dávida Q., poškodenú N. Q., prečítal výpoveď obžalovaného O. Q. z prípravného konania a oboznámil
listinné dôkazy.

- Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní -

Obžalovaný O. Q. na hlavnom pojednávaní nebol prítomný. Obžaloba, výzva podľa § 240 Trestného
poriadku a predvolanie na hlavné pojednávanie mu bolo doručené dňa 21.09.20210, pričom na hlavné

pojednávanie konané dňa 15.10.2020 sa bez ospravedlnenia nedostavil. Pre splnenie zákonných
podmienok súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.

Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v ktorom uviedol, že
sa stará o dcéry Natáliu a G.. S bývalou manželkou N. Q. má dvoch synov, jedným z nich je poškodený V.

Q..Súdhozaviazalplatiťnadetivýživnévovýške66,-Eurmesačne,krukámichmatky.Tútovyživovaciu
povinnosť dlhodobo neplnil, môže byť že od mesiaca júl 2014 do februára 2019, pričom jeho dlh na
výživnom bude vysoký. So synmi sa nestretáva, ani im nekupoval žiadne dary. Do roku 2014 nebol
evidovanýnaÚPSVaR,nepoberalžiadnedávky,pracovallenpríležitostneformoubrigád.Od07.07.2019
je zamestnaný vo firne TIPTOP Service s mesačným príjmom 600 Eur. Má prenajatý jednoizbový byt,

za ktorý platí 350 Eur mesačne, 120 Eur minie týždenne na stravu a platí výdavky na dcéry.

Svedok - poškodený V. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že otec neplatil na jeho osobu výživné,
neposielal mu darčeky, ani sa s ním nekontaktoval, starala sa o neho len matka. Školu ukončil vo februári
2019 a od marca 2019 začal pracovať. Peniaze za výživné mu posiela exekútor k rukám jeho matky.

Svedkyňa - poškodená Elena Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný za 11 rokov nezaplatil
na synov žiadne výživné. Nenosil im darčeky ani im nič nekúpil. Syn Dávid skončil vo februári 2019 školu
a od marca 2019 pracuje. Dlh obžalovaného na výživnom predstavuje sumu cez 5.000 Eur, pričom od
exekútora prevzala sumu 1.115 Eur.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13.02.2012, sp. zn. 13P/20/2011, právoplatného dňa
09.03.2012 vyplýva, že obžalovanému bola od 17.08.2011 zvýšená vyživovacia povinnosť na syna
Dávida na sumu 90 Eur.

Z rodného listu poškodeného Dávida Anettu vyplýva, že jeho otcom je obžalovaný O. Q..

Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom spol. ADECCO Slovakia s.r.o. a
zamestnancom poškodeným V. Q. zo dňa 18.03.2019 vyplýva, že jeho pracovný pomer k
zamestnávateľovi vznikol dňom 19.03.2019.

Z potvrdenia Strednej odbornej školy automobilovej Trnava zo dňa 07.02.2019 vyplýva, že poškodený
V. Q. ukončil štúdium na ich škole dňom 07.02.2019.

Zo správy ÚPSVaR zo dňa 28.01.2020 vyplýva, že obžalovaný nebol posledných 10 rokov vedený ako

uchádzač o zamestnanie a nepoberal žiadne dávky.Zo správy exekútora JUDr. O. B. zo dňa 12.10.2020 vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom voči
obžalovanému v prospech oprávnených Erika Q. a V. Q. bola oprávneným poukázaná suma 1.115 Eur.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný pre
trestný čin zanedbania povinnej výživy, pričom naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Trnava zo dňa 07.04.2011, sp. zn. 3T 46/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa
01.07.2014, sp. zn. 5To 31/2014, právoplatným dňa 01.07.2014 na trest odňatia slobody podmienečne

na 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 1.7.2016, pričom v súčasnosti sa na obžalovaného
sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Ostatné oboznámené listinné dôkazy nemali relevanciu pre posúdenie skutkového stavu.

- Hodnotenie dôkazov a výrok o vine -

Súdposudzovalvšetkyvykonanédôkazyzhľadiskaichzávažnosti,prípustnostiavierohodnostiadospel
k nasledovným záverom:

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil ako prípustné, vierohodné a získané

zákonným spôsobom, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že priamymi účastníkmi skutkového
deja boli obžalovaný Patrik Q., poškodený V. Q. a poškodená N. Q..

Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní mal súd jednoznačne za preukázané, že

skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal a že tento skutok spáchal obžalovaný O. Q.. V konaní
bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť obžalovaného k synovi V. Q., naposledy určená rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 13.02.2012, sp. zn. 13P/20/2011 vo výške 90 Eur mesačne zanikla
od marca roku 2019 (vo februári 2019 poškodený ukončil štúdium). Obdobie neplnenia si vyživovacej
povinnosti obžalovaným súd v súlade s výpoveďou obžalovaného a poškodených ustálil od mesiaca júl

2014 vrátane do februára 2019 vrátane, za ktoré obžalovanému vznikla vyživovacia povinnosť za 56
mesiacov po 90 Eur mesačne, teda celkovo vyživovacia povinnosť vo výške 5.040 Eur. Z predmetnej
sumy obžalovaný uhradil sumu vo výške 1.115,- Eur a teda jeho dlh na výživnom predstavoval ku dňu
konania hlavného pojednávania sumu 3.925,- Eur.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že si je vedomý svojej povinnosti platiť výživné, prezentoval
záujem uhradiť dlžné výživné, avšak dlhodobo riadne nepracoval a privyrábal si len brigádne. Pracovať
začal,ažkeďjehovyživovaciapovinnosťksynomzanikla,pričomzaceléstíhanéobdobiepoškodenému
riadne neuhradil žiadnu sumu na výživnom. Obžalovaný ukončil stredné odborné učilište strojárske, čiže
bol schopný nájsť si zamestnanie, z ktorého by výživné na poškodeného vo výške 90 Eur bol schopný

uhrádzať. Obžalovaný nevyvinul žiadnu preukázateľnú snahu zamestnať sa a dosahovať príjem, z
ktoréhobybolschopnýplniťsvojuvyživovaciupovinnosťkpoškodenému.Právenaopak,boldobrovoľne
nezamestnaný, v snahe zamestnať sa bol pasívny, čo nemôže ísť na úkor plnenia vyživovacej povinnosti
k poškodenému.

Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, súd je toho názoru, že obžalovaný konal v priamom úmysle
v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Z okolností prípadu je evidentné, že obžalovaný mal v
čase spáchania skutku vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti voči poškodenému, napriek tomu bez
zrejmého dôvodu nevyvinul takmer žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k plneniu si jeho vyživovacej
povinnosti k nemu. Vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin

spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného súd vyhodnotil závažnosť tohto činu ako vyššiu
než nepatrnú.

Súd skutok, ktorý sa obžalovanému kládol za vinu, kvalifikoval ako trestný čin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko nemal za preukázaný úmysel obžalovaného

vyhýbať sa plneniu vyživovacej povinnosti, tak ako to ustanovuje § 207 ods. 2 Trestného zákona. Ďalej
súd skúmal existenciu kvalifikačných znakov podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona a dospel k záveru, že
obžalovaný spáchal trestný čin podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona závažnejším spôsobom konania
- po dlhší čas (56 mesiacov).Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti uznal súd obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného

zákona.

- Výrok o treste -

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §

34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania

trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovanéhojehopomeryamožnosťjehonápravy. Priprečinezanedbaniapovinnejvýživypodľa§207
ods. 3 Trestného zákona je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody od 1 do 5 rokov. Skúmajúc
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru,
že nie je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, nakoľko nezistil

žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. V trestnej sadzbe trestu odňatia slobody v rozmedzí 1
rok až 5 rokov, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby trestu
odňatia slobody v trvaní 1 rok, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom

obžalovaný žije, špeciálnu recidívu k trestnému činu zanedbania povinnej výživy a okolnosti prípadu
dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon
trestu odňatia slobody nevyhnutný, a keďže obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia
slobody, zaradil ho súd od ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Nevyhnutnosť uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody je daná tým, že obžalovaný dlhodobo

ignoroval plnenie svojej vyživovacej povinnosti k poškodenému, hoci by bol schopný túto povinnosť
plniť, prevýchovný vplyv na neho nemalo ani uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu, v ktorej svoju vyživovaciu povinnosť taktiež neplnil. S poukazom na uvedené je
vylúčené, že by uloženie alternatívneho trestu bolo schopné naplniť sledovaný účel trestu.

Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v
páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať

práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.