Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. august 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202328
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8718202328.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobkyne: U. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX P. - F. F. proti žalovaným: 1/ Y. M.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XXX/X, XXX XX V. - D. O. B., 2/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX V. - D. O. B.,
žalovaní právne zastúpení: BDO Legal s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 51 803 330 o určenie
vlastníckeho práva s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa19.02.2018domáhala,abysúdurčil,žezmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretá dňa 12.02.2013 medzi záložným veriteľom
pôvodne žalovaným 3/ (P. W., F.. E.. D.., F. F. B. XX, V. V., C.: XX XXX XXX) a žalobkyňou ako záložcom
I a spoločnosťou Y., F..E..D.. F. F. P. V.Á. XX/XXX, XXX XX P., C.: XX XXX XXX ako záložcom II je
neplatná. Ďalej žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou o veľkosti 1/1 nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. F., obec P., okres P. a to: pozemok parcela registra
C parc. č. XXXX/XXX 0 výmere 328 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela

registra C parc. č. XXXX/XXX o výmere 269 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok
parcela registra C parc. č. XXXX/XXX o výmere 480 m2, druh pozemku orná pôda, pozemok parcela
registra C parc. č. XXXX/XXX o výmere 320 m2, druh pozemku orná pôda, stavba so súpisným číslom
XXXX druh stavby rodinný dom, postavený na parcele registra C parc. č. XXXX/XXX o výmere 269 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami.

Okresný súd Poprad vo veci žalobkyne proti žalovaným 1/, 2/ vydal neodkladné opatrenie sp. zn.
17C/64/2017 zo dňa 19. 12. 2017, ktorým výrokom I. uložil žalovaným 1/, 2/, aby sa zdržali nakladania
s nehnuteľnosťami, najmä predaja, darovania, prevodu na inú osobu, zaťaženia právom tretej osoby,
založenia nehnuteľností, prenájmu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v
katastrálnom území F. F., obec P., okres P. a to: pozemok parcela registra C parc. č. XXXX/XXX o výmere
328 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra C parc. č. XXXX/XXX o
výmere 269 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra C parc. č. XXXX/

XXX o výmere 480 m2, druh pozemku orná pôda, pozemok parcela registra C parc. č. XXXX/XXX o
výmere 320 m2, druh pozemku orná pôda, stavba so súpisným číslom XXXX druh stavby rodinný dom,
postavenýnaparceleregistraCparc.č.XXXX/XXXovýmere269m2,druhpozemkuzastavanéplochya
nádvoriaododňadoručeniauzneseniaonariadeníneodkladnéhoopatreniadoprávoplatnéhoskončeniakonania vo veci samej. Výrokom II. uložil žalovaným 1/, 2/ strpieť nerušené užívanie nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. F., obec P., okres P. a to: pozemok
parcela registra C parc. č. XXXX/XXX o výmere 328 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

pozemok parcela registra C parc. č. XXXX/XXX o výmere 269 m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, pozemok parcela registra C parc. č. XXXX/XXX o výmere 480 m2, druh pozemku orná pôda,
pozemok parcela registra C parc. č. XXXX/XXX o výmere 320 m2, druh pozemku orná pôda, stavba
so súpisným číslom XXXX druh stavby rodinný dom, postavený na parcele registra C parc. č. XXXX/
XXX o výmere 269 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria odo dňa doručenia uznesenia o

nariadení neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Výrokom III.
uložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva, prípadne existencie záložného
práva so stranami sporu totožnými ako v tomto konaní a spoločnosťou P. W. F..E..D.. do 60 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.
Dňa 30.06.2017 bola bez jej súhlasu uzavretá Kúpna zmluva, ktorú v jej mene uzavrel žalovaný 3/ P.
W., F..E..D.., F. F. B. XX, XXX XX V. V., C.: XX XXX XXX v postavení záložného veriteľa, ktorý mal

takto záujem uspokojiť svoju pohľadávku voči žalobkyni a jej manželovi F. T.. Za uvedenú spoločnosť
konal a koná jej konateľ L.. E. M.. Predmetom zmluvy boli nasledujúce nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území F. F., obec P., okres P. a to: pozemok parcela registra C parc. č. XXXX/XXX o
výmere 328 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra C parc. č. XXXX/
XXX o výmere 269 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra C parc.

č. XXXX/XXX o výmere 480 m2, druh pozemku orná pôda, pozemok parcela registra C parc. č. XXXX/
XXX o výmere 320 m2, druh pozemku orná pôda, stavba so súpisným číslom XXXX druh stavby rodinný
dom, postavený na parcele registra C parc. č. XXXX/XXX o výmere 269 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria. V predmetných nehnuteľnostiach v súčasnosti so svojou rodinou na základe dohody
so žalovaným 3/ a následne na základe hore uvedeného neodkladného opatrenia stále s rodinou a

4 deťmi bývajú. Kupujúcimi predmetnej nehnuteľnosti boli žalovaní Y. M., ktorý je bratom L.. E. M. a
jeho manželka U. M. - žalovaní 1/, 2/. Zmluva bola uzavretá za kúpnu cenu 430.000,- eur. Výšku tejto
kúpnej ceny nemohli ovplyvniť, dokonca v zmluve o budúcej zmluve od nich bolo vyžadované, aby
obstarali znalecký posudok na uvedené nehnuteľnosti so žalovaným 3/ v požadovanej hodnote. Na
nehnuteľnosti, ktoré v súčasnosti užívajú a s rodinou bývajú, ešte v čase pred výkonom záložného

práva bola uzavretá aj Zmluva o budúcej zmluve a L.. E. M. ich nútil, aby tieto zmluvy podpísali a
to aj za skutočnosti, že išlo o nápadne nevýhodnú zmluvu a to najmä vzhľadom na cenu. Podľa ich
názoru a z nasledujúcich skutočností je zrejmé, že došlo k manipulácii pri vyhotovení znaleckého
posudku. V zmluve o budúcej zmluve, pričom disponuje iba nepodpísaným vyhotovením sa v bode 3.2.1.
uvádza: „Budúci kupujúci doručí Budúcemu predávajúcemu znalecký posudok vypracovaný znalcom v

príslušnom odbore, predmetom ktorého bude stanovenie všeobecnej hodnoty Nehnuteľností F. F. alebo
ich časti písomne určenej Budúcim predávajúcim, ktorý bude obsahovať všetky zákonné náležitosti a
podľaktoréhovšeobecnáhodnotaohodnocovanýchnehnuteľnostíbudenajviacvovýške350.000.-EUR
a v znení akceptovateľnom Budúcim predávajúcim; Budúci kupujúci sa zaväzuje uvedenú podmienku
splniť do 7 dní od uzavretia tejto Zmluvy.“ Takýto znalecký posudok bol aj vypracovaný C.. M. L.. O

znalecký posudok bol spoločnosťou P. W., F..E..D.. žalovaným 3/ požiadaný v roku 2016 aj C.. U. X..
V sprievodnom maile bolo uvedené, že spoločnosť žiada, aby znenie znaleckého posudku bolo vopred
spoločnosti zaslané na odsúhlasenie. Má vedomosť, že v tom čase v jej vlastníctve táto nehnuteľnosť
mala hodnotu približne 600.000,- eur. Za cenu 430.000,- eur ju následne L.. E. M. predal svojmu bratovi
a jeho manželke - žalovaným 1/, 2/. Spolu s manželom a 4 deťmi v súčasnosti stále žijú v uvedenom

rodinnom dome a užívajú pozemky. Ona a jej rodina bývajú v uvedenom rodinnom dome na základe
dohody so žalovaným 3/ a to až do času, kým nebude dostavaný ich rodinný dom na pozemku parc.
č. XXXX/XXX, o výmere 1268 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX nachádzajúci
sa v katastrálnom území F. F., obec P., okres P., kde je taktiež zriadené záložné právo P. W., F..E..D...
Nakoľko sa koncom roka 2017 dostali už pod neznesiteľný nátlak žalovaného 3/, ktorý sa snažil o ich

vysťahovanie, pričom sa vyhrážal, že ak neumožnia prehliadky záujemcom o nehnuteľnosti, kde bývajú,
predá aj ďalšie ich nehnuteľnosti, kde je zriadené záložné právo v jeho prospech (parc. č. XXXX/XXX,
o výmere 1268 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX nachádzajúci sa v katastrálnom
území F. F., obec P., okres P.), požiadali o predbežnú ochranu súd. Dôvodom vzniku záložného práva
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 30.06. 2017 bola skutočnosť, že dňa

12.02.2012 s manželom podpísali so žalovaným 3/ P. W., F..E..D.. - L.. E. M.M. - brat žalovaného 1/
bezúročnú zmluvu o pôžičke vo výške 297.000,- eur, nakoľko v tom čase jej manžel mal s uvedenou
osobou viacero podnikateľských aktivít, ktoré spočívali v kúpe pozemkov a podľa dohody ich následnom
predaji ako stavebné pozemky. Tieto aktivity sa však aktívnym konaním L.. E. M. nenaplnili a aj tobol jeden z dôvodov, prečo s manželom neboli schopní uvedenú pôžičku, ktorá bola dohodnutá ako
bezúročná, splatiť. Uvedenou zmluvou o pôžičke ona ani jej manžel nedisponujú, pretože tak ako aj v
ďalších prípadoch im originály zmlúv po podpise nikdy neboli vrátené. K žalobe predkladá kópiu Kúpnej

zmluvy zo dňa 30.06.2017, ktorá bola obstaraná z Katastra nehnuteľností. (Navrhla, aby súd vyžiadal
zmluvu o pôžičke zo dňa 12.02.2012, ako aj záložnú zmluvu zo dňa 12.02.2013 od žalovaného 3/
uzavretú medzi žalobkyňou a spoločnosťou Y., F..E..D.. ako záložcami a žalovaným 3/ ako záložným
veriteľom, nakoľko ostatným účastníkom zmluvy neboli nikdy tak originály alebo kópie po podpise zmlúv
vrátené.) Následne došlo k ústnej dohode o zaplatení dlžnej sumy s úrokmi a to vrátane pôžičiek

poskytnutých aj jej manželovi a jeho spoločnosti Y., F..E..D.. (ktoré boli spolu vo výške cca 400 000,- eur)
vo výške 700.000,- eur. Postupom času došlo k tomu, že L.. E. M. žiadal od nich zaplatenie 2,7 mil. eur,
pričom tvrdí, že táto suma je tvorená jednak istinou a zmluvnou pokutou, napriek tomu, že pôžička bolo
dohodnutá ako bezúročná, o čom svedčí aj samotné vyjadrenie žalovaného 3/ L.. E. M. v sms zo dňa
07.10.2016 čas 22:08. Nátlak L.. E. M. zaplatiť 2,7 mil. eur sa stupňoval až do takej miery, že zo strachu
a obavy podpísali zmluvy, ktoré im predložil, aby uspokojili pohľadávky, o ktorých im tvrdil, že vznikli.

Záložné právo je v prospech P. W., F..E..D.. riadne zriadené aj na ich nehnuteľnosti v k. ú. B., zapísané
na LV XXXX. Všetky tieto zmluvy a ich dodatky boli podpísané pod nátlakom. V čase podpisov zmlúv z
obavyosvojebývanieaexistenciu,pridomáhanísa2,7mil.eurzostranyL..E.M.,bolinútenípristúpiťna
stanovené podmienky a podpisovať zmluvy o záložných právach a iné. Stali sa rukojemníkmi spoločnosti
P. W., F..E..D.. a L.. E. M.. Trpela silnými depresiami a manžel sa liečil zo závislosti na liekoch a alkohole.

V tom čase mu tiež nejakým spôsobom - dražbou alebo inou zmluvou previedli Inžinierske siete C. B.,
ktorévlastnilaspoločnosťjejmanželaY.F..E..D..,aktoréboliohodnotenéznaleckýmposudkomnasumu
840.000,- eur. Týmto prevodom ako aj prevodom ich rodinného domu uhradili L.. E. M. spolu cca 1,4 mil.
eur. Aj napriek uvedenej skutočnosti nátlak pokračoval a žiadal splatenie sumy 2,7 mil. eur a podnikal
ďalšie kroky k tomu, aby ich pripravil o ďalšie nehnuteľnosti, ako aj rozostavaný dom. Domáhajú sa

určenia vlastníckeho práva k ich domu, ktorého vlastníctvo bolo nezákonne prevedené na žalovaných
1/, 2/, na základe neplatných záložných zmlúv, ktoré boli uzavreté v rozpore so zákonom a dobrými
mravmi a určenia neplatnosti záložných zmlúv, ktorá otázka by mohla byť vyriešená ako predbežná,
avšak žalovaný 3/, ktorý scudzil nehnuteľnosť žalobkyne ako záložný veriteľ, by nebol inak účastníkom
tohto sporu a táto povinnosť mu je uložená aj výrokom č. III. uznesenia 17C/64/2017 zo dňa 19.12.2018

onariadeníneodkladnéhoopatrenia.Akožalobkyňamánaliehavýprávnyzáujemnaurčenívlastníckeho
práva, pretože rozhodnutím o určení vlastníckeho práva, v rámci ktorého by sa posúdila otázka platnosti
záložnej zmluvy a prípadne aj zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným 3/, by sa odstránil stav
právnej neistoty v jej právnom postavení a došlo by k spätnému zápisu jej vlastníckeho práva, prípadne
k obnoveniu pôvodného zápisu v katastri nehnuteľností, nakoľko k jej prevodu na žalovaných 1/, 2/ došlo

bez súhlasu žalobkyne a v rozpore so zákonom.

3. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.03.2019 uviedli, že považujú podanú žalobu za absolútne
nedôvodnú a žiadajú, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu
na náhradu trov konania. V prvom rade považujú žalovaní za potrebné súdu ozrejmiť celú genézu

vzájomných vzťahov žalovaného 3/ (resp. jeho konateľa) a žalobkyne s jej manželom. Následne sa
vyjadria ku konkrétnym tvrdeniam uvádzaným žalobkyňou v žalobe.
Zo samotnej žaloby ako aj jej príloh vyplýva, že konateľ žalovaného 3/ a manžel žalobkyne sa poznajú
už dlhšie obdobie, pričom bol medzi nimi priateľský vzťah. Na základe toho žalovaný 3/ poskytol
žalobkyni a jej manželovi v priebehu rokov 2012 až 2017 niekoľko pôžičiek v celkovej výške istiny takmer

600.000,- eur, a to na rôzne účely, navyše spoločnosti v skupine žalovaného 3/ mali značné neuhradené
pohľadávky z obchodného styku so spoločnosťou vlastnenou manželom žalobkyne (za neuhradené
dodávky služieb a tovarov). Keďže však žalobkyňa a jej manžel neuhradili žalobcovi 3/ ani časť dlžnej
istiny a ani príslušné úroky, celková dlžná suma vrátane príslušenstva je aj z dôvodu dlhého obdobia
neplatenia záväzkov žalobkyne značne vyššia. Spočiatku považoval žalovaný 3/ tieto pôžičky za pomoc

ainvestíciudopodnikaniamanželažalobkyne,neskôrimichprostredníctvompomáhalsplatiťdlžobyvoči
iným veriteľom, do ktorých sa dostali a ktoré sa dostali až do štádia exekúcie (napr. poskytnutie pôžičky
vo výške 25.500,- eur na vyplatenie exekúcie vedenej voči nim v prospech oprávnených manželov T.,
ktorá bola poskytnutá 20.07.2017, ale aj na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.02.2016
žalovaný v 3/ odkúpil pohľadávku vymáhanú voči žalobkyni a jej manželovi už v exekučnom konaní zo

strany oprávneného L.. U. V. vo výške istiny 106.000,- eur s príslušenstvom). Žalovaní však poukazujú
na to, že zo žiadneho dôkazu predloženého žalobkyňou nevyplýva, že by od nej a jej manžela mal
žalovaný 3/ požadovať zaplatenie sumy 2,7 milióna eur. Žalovaným nie je vôbec zrejmé, ako žalobkyňa
k takémuto výpočtu prišla a z čoho pri tom vychádzala. Ako vyplýva aj z sms komunikácie predloženejžalobkyňou, žalovaný 3/ očakával z podnikateľských aktivít manžela žalobkyne návratnosť svojich
poskytnutýchpeňažnýchprostriedkov.Bolobypretoabsolútnenelogické,abytietopodnikateľskéaktivity
úmyselne zmaril, nakoľko by tým v konečnom dôsledku poškodzoval len sám seba. Práve naopak,

ďalšími investíciami sa mu snažil pomôcť. Manžel žalovanej ich však nezhodnotil, čo však nie je možné
v žiadnom prípade dávať za vinu žalovanému 3/, ktorý na podnikateľské aktivity manžela žalobkyne
nemal žiadny dosah. Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 12.02.2013 (ďalej len „Záložná zmluva")
uzatvoril žalovaný 3/ so žalobkyňou v ten istý deň ako Zmluvu o pôžičke vo výške 297.000,- eur (ďalej
len „Zmluva o pôžičke"), a to práve z dôvodu výšky poskytovanej pôžičky. Nie je teda pravdou, ako

sa to snaží žalobkyňa prezentovať, že by Záložná zmluva bola uzatvorená medzi stranami až s istým
časovým odstupom po uzatvorení Zmluvy o pôžičke a ešte k tomu pod nátlakom. Poskytnutie pôžičky
bolo dokonca podmienené uzatvorením Záložnej zmluvy, preto si bola žalobkyňa tejto skutočnosti
vedomá. Obe zmluvy boli, samozrejme, podpisované naraz. Treba tiež podotknúť, že takýto postup je
v obchodnom styku úplne bežný za účelom eliminácie obchodného rizika na strane veriteľa pre prípad
platobnej neschopnosti dlžníka. Tak žalobkyňa ako aj jej manžel si v čase podpisu predmetných zmlúv

boli vedomí následkov, ktoré nastanú v prípade nevrátenia pôžičky v lehote splatnosti a s týmto rizikom
do vzájomných zmluvných vzťahov vstupovali. Napriek tomu je potrebné poznamenať, že k výkonu
záložného práva došlo podstatne neskôr, ako na to vzniklo žalovanému 3/ oprávnenie, a to práve z
dôvodu jeho ústretovosti voči žalobkyni a jej rodine, keďže spolu s manželom mu prisľubovali splatenie
ich dlhov. Žalobkyňa s manželom však toto neustále odkladali a prestali dodržiavať vzájomné dohody,

napriek tomu, že žalovaný 3/ mal pôvodne záujem odpustiť im časť dlhu (ako to vyplýva aj z predloženej
sms).Jecelkompochopiteľné,žeakopodnikateľmážalovaný3/záujemnanávratnostisvojichinvestícií,
preto keď bolo z konania žalobkyne zrejmé, že s manželom ani napriek viacerým ústupkom zo strany
žalovaného 3/ nemienia svoje záväzky voči nemu splatiť, rozhodol sa žalovaný 3/ pristúpiť k výkonu
záložného práva, pričom tento prebehol plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník"), ako je uvedené
ďalej. Na druhej strane je potrebné uviesť, že všetky pôžičky poskytnuté žalobkyni a jej manželovi sú už
niekoľko rokov po splatnosti, avšak napriek tomu sa žalovaný 3/ nedomáhal ich úhrady súdnou cestou.
Spravil tak až v priebehu minulého roka po tom, čo žalobkyňa začala iniciovať súdne konania voči nemu
a žalovanému 3/ bolo zrejmé, že vzájomné dohody viac žalobkyňa s manželom nemienia dodržiavať.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti Záložnej zmluvy a určenia jej vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre kat. úz. F. F.. Žalobkyňa
však so žalobou nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by či už platnosť Záložnej zmluvy alebo oprávnenosť
prevodu vlastníckeho práva spochybňovala. Predkladá súdu len svoje osobné názory, ktoré nemajú
oporu v zákone. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že dňa 30.06.2017 mala byť bez jej súhlasu uzatvorená

kúpna zmluva, ktorú v jej mene uzatvoril žalovaný 3/ v postavení záložného veriteľa, ktorý mal takýmto
spôsobom záujem uspokojiť svoju pohľadávku voči žalobkyni a jej manželovi, pričom jej predmetom
bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania zo žalobkyne ako
predávajúcej na žalovaného 1/ a žalovanú 2/ ako kupujúcich za kúpnu cenu 430.000,- eur (ďalej len
„Kúpna zmluva"). V súvislosti so žalobkyňou spochybňovaným výkonom záložného práva k rodinnému

domu žalovaní poukazujú v prvom rade na to, že na prevod vlastníckeho práva titulom výkonu záložného
práva sa nevyžaduje súhlas záložcu, preto považujú tento argument žalobkyne za bezpredmetný. Ako
to vyplýva zo zákonnej úpravy (§ 1511 a nasl. Občianskeho zákonníka), záložný veriteľ je povinný len
informovať záložcu o začatí výkonu záložného práva, jeho priebehu a výsledku, pričom záložný veriteľ
pri výkone záložného práva koná v mene záložcu. Žalovaný 3/ teda nebol povinný vyžadovať súhlas

žalobkyne s uzatvorením Kúpnej zmluvy, nakoľko táto povinnosť mu ako záložnému veriteľovi nebola
zákonom uložená. Pri výkone záložného práva, ktorého vklad bol do katastra nehnuteľností povolený
na základe V - XXX/XX zo dňa 26.03.2013, postupoval žalovaný 3/ plne v súlade so zákonom a jeho
požiadavkami, keďže žalobkyni písomne oznámil začatie výkonu záložného práva, pri predaji zálohu
postupoval s odbornou starostlivosťou, keďže ho predal za vyššiu cenu, než bola cena stanovená

znaleckým posudkom (kúpna cena vyššia o 80.000,- eur), a taktiež žalobkyňu písomne informoval o
výsledku výkonu záložného práva. V dôsledku vyššie uvedeného majú žalovaní za to, že k prevodu
vlastníckeho práva na žalovaných 1/, 2/ prostredníctvom výkonu záložného práva žalovaným 3/ došlo
plne v súlade so zákonom a vlastnícke právo riadne prešlo na žalovaných 1/ a 2/.
Žalovaní napokon poukazujú aj na tú skutočnosť, že posledné zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným

3/ boli podpísané 20.07.2017 (zmluva o pôžičke vo výške 25.500,- eur) a 21.07.2017 (záložná zmluva
na pozemky v kat. úz. B.). Sms správy konateľa žalovaného 3/, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že mali na
ňu a jej manžela údajne vykonávať nátlak, sú z decembra 2017. Aj z týchto skutočností je zrejmé, že
žiadnazozmlúvpodpísanýchžalobkyňounemohlabyťpodpísanápodakýmkoľveknátlakom.Žalobkyňapritom ani slovom neuviedla, čím konkrétne sa jej žalovaný 3/ mal údajne vyhrážať a ako mal stupňovať
nátlak na ňu a jej manžela. Je absurdné považovať za nátlak skutočnosť, že veriteľ sa mieni voči
neplatiacemu dlžníkovi domôcť vrátenia svojich peňažných prostriedkov formou výkonu záložného

práva, ktoré zabezpečuje záväzky dlžníka. V konaní predložila žalobkyňa dve SMS správy, ktoré boli
pritom reakciou práve na porušovanie dohôd z jej strany a strany jej manžela, ako to vyplýva aj z ich
obsahu. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný 3/ im obom od počiatku vychádzal v ústrety a požičal im
značnú sumu peňazí a zároveň vyplatil aj ostatné ich dlžoby, aby im pomohol z ťažkej situácie, do ktorej
sa svojím vlastným neuváženým konaním dostali. Dôkazom toho je aj dohoda žalobkyne a žalovaného

3/ o tom, že môžu obývať rodinný dom spomínaný žalobkyňou v lehote do 30.06.2017 (uvedená dohoda
vyplýva z Dodatku č.1 k Záložnej zmluve zo dňa 15.02.2017). V tomto im žalovaný 3/ ani žalovaní 1/,
2/ nikdy nebránili a dohodu dodržali. Z uvedeného teda vyplýva, že ani tvrdenie žalobkyne o tom, že
by rodinný dom mohli obývať neobmedzene až do času, kedy si dostávajú druhú nehnuteľnosť, nie je
pravdivé a žalobkyňa si bola dobre vedomá lehoty, do ktorej má aj s rodinou predmetnú nehnuteľnosť
opustiť. Napriek tomu tak do dnešného dňa nespravila a dokonca sa, pre žalovaných nepochopiteľne,

zrazu začala domáhať určenia neplatnosti všetkých zmlúv, ktoré boli medzi nimi, resp. s tretími osobami
uzatvorené. Žalovaní pritom poukazujú na to, že napriek tomu, že v zmysle dohody medzi žalovaným
3/ a žalobkyňou mala žalobkyňa s rodinou opustiť predmetnú nehnuteľnosť najneskôr do 30.06.2017,
teda pred takmer dvoma rokmi, dodnes nebol podaný zo strany žiadneho zo žalovaných návrh na
jej vypratanie, čo žalovaní tiež považujú za prejav ich dobrej vôle. Žalovaní tiež poukazujú na to, že

žalobkyňa v žalobe výlučne účelovo a nepravdivo uvádza, že pohľadávky žalovaného 3/ už s manželom
údajnesplatili,atobližšieneidentifikovanýmprevodomalebodokoncadražbouinžinierskychsietí.Podľa
tvrdeniažalobkynemalozároveňdôjsťksplateniujejzáväzkovtiežpredajomrodinnéhodomuprivýkone
záložného práva žalovaným 3/, zároveň sa však popierajúc svoje uvedené tvrdenie žalobkyňa domáha
určenia neplatnosti Záložnej zmluvy, na základe ktorej bolo záložné právo k rodinnému domu vykonané,

a to nie len v tomto konaní.
Žalovaní napokon uvádzajú, že im nie je zrejmé, prečo žalobkyňa začala považovať Záložnú zmluvu za
neplatnú až 5 rokov po jej podpise, keď dovtedy sa týmto spôsobom nikdy nevyjadrila, napriek tomu,
že Záložné právo v prospech žalovaného 3/ bolo do katastra nehnuteľností zapísané pod X. XXX/XX,
vklad povolený do katastra nehnuteľností dňa 26.03.2013 a oznámenie o výkone záložného práva bolo

zapísané v katastri nehnuteľností dňa 20.12.2013 podľa P. XXXX/XX a doručené žalobkyni 23.12.2013.
Tvrdenia žalobkyne sú teda nielenže všeobecné až abstraktné, nie sú podložené žiadnymi dôkazmi,
ale sú aj zjavne nepravdivé a bez vzájomnej logiky. Ich jediným cieľom je pravdepodobne z dôvodu
osobných sporov s konateľom žalovaného len tohto obmedziť v jeho zákonných právach a zároveň sa
vyhnúť plneniu povinností, ku ktorým sa žalobkyňa s jej manželom zaviazali.

K ostatným skutočnostiam uvádzaným žalobkyňou v žalobe podávajú žalovaní len stručné stanovisko,
nakoľko sú toho názoru, že tieto jednak nesúvisia s konaním vo veci samej a jednak sú žalobkyňou
prezentované zámerne zavádzajúco. Pokiaľ ide o zmluvu o budúcej zmluve, ktorú žalobkyňa v žalobe
uvádza, táto sa týkala budúcej kúpy úplne iných pozemkov, než sú nehnuteľnosti v kat. úz. F. F. alebo v
kat. úz. B. (konkrétne pozemkov evidovaných na LV č. XXXX, kat. úz. P.), s ktorými mala žalobkyňa spolu

smanželomsvojevlastnépodnikateľskéainvestičnézámeryaktoréaniniesúpredmetomtohtokonania
(žalobkyňa predložila predmetnú zmluvu ako dôkaz v konaní 17C/64/2017). Okrem toho, ako vyplýva
z tejto zmluvy, žalobkyňa v nej vystupovala v pozícii budúcej kupujúcej, preto pokiaľ tvrdí, že je táto
zmluva nevýhodná vzhľadom k cene, táto zmluvná podmienka bola nastavená v jej prospech. Navyše,
predmetnú zmluvu nie je možné v súčasnosti už brať do úvahy, nakoľko táto zanikla v dôsledku toho, že

zo strany žalobkyne neboli naplnené podmienky na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktoré zmluva o budúcej
zmluve predpokladala. Žalobkyňa tvrdí, že spolu s manželom mali žalovanému 3/ previesť „nejakým
spôsobom - dražbou alebo inou zmluvou inžinierske siete C. B.". Už len samotná táto formulácia je
absolútne neurčitá, nakoľko evidentne ani žalobkyňa nevie, ako malo k údajnému prevodu dôjsť a
tiež nijako bližšie nešpecifikuje, o aké siete sa malo jednať ani neuvádza žiadne ďalšie informácie k

údajnému znaleckému posudku, ktorý mal byť vyhotovený za účelom ich ohodnotenia. Podľa názoru
žalovaných je evidentné, že sa jedná len o ničím nepodložené a vykonštruované tvrdenia, ktorými sa
žalobkyňa zrejme snaží dostať do pozície obete celej situácie. Navyše, žalovaní si dovoľujú tvrdiť,
že rovnako tak zneužíva svoje deti na vytvorenie zdania ťaživej situácie, do ktorej ich mal žalovaný
3/ dostať tým, že by ich „pripravil o domov". Toto tvrdenie považujú žalovaní za absurdné, nakoľko

ako vyplýva aj z už uvedeného, žalobkyňa s manželom na tom nemôžu byť finančne až tak zle, aby
neboli schopní zabezpečiť si v prípade potreby bývanie, keďže v súčasnosti stavajú rodinný dom a
navyše, žalobkyňa podpísala vyššie uvádzanú zmluvu o budúcej zmluve, ktorej predmetom bol záujemžalobkyne nadobudnúť do svojho vlastníctva nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 168.000,- eur. Je
zrejmé, že keby na tom bola tak zle, ako sa to snaží tvrdiť, nebrala by na seba takýto záväzok.
Napokon žalovaní uvádzajú, že ani tvrdenie žalobkyne o tom, že by mal byť zmanipulovaný znalecký

posudok na rodinný dom s pozemkom, ktoré boli predmetom vykonaného záložného práva, nie je
pravdivé. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že v zmluve o budúcej zmluve malo byť stanovené, že
všeobecná hodnota ohodnocovaných nehnuteľností bude najviac vo výške 350.000,- eur. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti, teda zánik zmluvy o budúcej zmluve, žalovaní poukazujú na už vyššie
spomínaný Dodatok č. 1 k Záložnej zmluve, v zmysle ktorého sa žalovaný 3/ so žalobkyňou dohodli,

že „záložný veriteľ je oprávnený vykonať záložné právo k zálohu, ktorý tvoria nehnuteľnosti uvedené
v článku I ods. 1 tejto zmluvy, alebo akejkoľvek ich časti, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe
za kúpnu cenu aspoň vo výške 350.000,- eur.“ Je teda zrejmé, že medzi stranami došlo k dohode
o minimálnej hodnote nehnuteľností a nie maximálnej, ako to uvádza žalobkyňa. Táto zároveň ničím
nepodložila svoje tvrdenie o tom, že by predmetné nehnuteľnosti v danom čase mali mať hodnotu
približne 600.000,- eur, ktoré tvrdenie preto považujú žalovaní za nedôvodné. Žalovaní majú za to, že aj

z týchto skutočností je zrejmé, že žalobkyňa úmyselne uvádza v žalobe nepravdivé údaje, aby sa tým
neoprávnene a bez akéhokoľvek reálneho dôvodu domohla súdnej ochrany, ktorá jej neprináleží.
Na základe vyššie uvedeného majú žalovaní za to, že žaloba je nedôvodná, preto sa domáhajú, aby ju
súd v konečnom dôsledku po vykonanom dokazovaní zamietol v celom rozsahu a žalobkyňu zaviazal
na úhradu trov konania voči žalovaným.

4. Písomným podaním doručeným súdu 19.09.2019 zobrala žalobkyňa žalobu čiastočne späť proti
žalovanému 3/ a vo výroku I. žaloby, ktorý znel: „Súd určuje, že Zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam uzavretá dňa 12.02.2013 medzi záložným veriteľom žalovaným v 3. rade a žalobkyňou
ako záložcom I. a spoločnosťou Y., F..E..D.. so sídlom P. V. XX/XXX, XXX XX P., C.: XX XXX XXX

ako záložcom II. je neplatná.“ V čiastočnom späťvzatí žaloby uviedla, že voči žalovanému 3/ sú vo veci
neplatnosti ďalších zmlúv ako aj zmluvy, ktorá je obsahom späťvzatého výroku, vedené na Okresnom
súde Poprad iné konania. Žiadala rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí žaloby v predmetnom konaní,
konanie v tejto časti zastaviť a žalovanému 3/ trovy konania nepriznať. Na ďalšie výzvy zo strany súdu
nereagovala.

5. Vzhľadom na uvedené súd uznesením č. k. 9C/22/2018-140 zo dňa 30.04.2021 konanie proti
žalovanému 3/ a výroku I. v znení: „Súd určuje, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
uzavretá dňa 12.02.2013 medzi záložným veriteľom žalovaným v 3. rade a žalobkyňou ako záložcom I. a
spoločnosťou Y., F..E..D.. F. F. P. V. XX/XXX, XXX XX P., C.: XX XXX XXX ako záložcom II. je neplatná.“

čiastočne zastavil a vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 3/ náhradu trov konania nepriznal.

6. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/ a oboznámením s
listinnými dôkazmi založenými v spise. Žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila.

7. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní a v záverečnej reči žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko
nie je dôvodná a žalovaným priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa vo svojej
žalobe namieta, že kúpna zmluva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. F. F. mala byť
uzavretá bez jej súhlasu. Táto námietka však nenachádza oporu v zákone ani v zmluve o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 12.02.2013, keď prostredníctvom tejto kúpnej zmluvy právny

predchodca žalovaných 1/ a 2/ vykonával záložné právo zriadené na tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o
kúpnu cenu tejto nehnuteľnosti, v zmluve o zriadení záložného práva v znení jej dodatku bola dojednaná
minimálna suma 350.000,- eur, pričom k predaju došlo za kúpnu cenu vo výške až 430.000,- eur.
Okrem toho právny predchodca žalovaných P. W. F..E..D.. postupoval s odbornou starostlivosťou,
splnil všetky nevyhnutné predpoklady pre výkon záložného práva priamym predajom. Pokiaľ ide o

údajný nátlak konateľa spoločnosti P. W. na žalobkyňu, ide o jej nepravdivé tvrdenia, ktoré ani nebola
schopná preukázať. Pokiaľ ide o SMS správy, ktoré predložila súdu, tieto sú z obdobia konca roka 2017,
kedy spoločnosť P. W. mala v úmysle vykonať svoje záložné právo a situáciu s neplatením záväzkov
manžela žalobkyne spoločnosti Y. sa snažila riešiť komunikáciou. Napriek tomu tieto SMS správy
neobsahujú žiadne vyhrážky adresované žalobkyni. Rovnako nie je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne o

tom, že by predmetné nehnuteľnosti mohla obývať neobmedzene až do času, kedy si dostavajú druhú
nehnuteľnosť, nakoľko v dodatku č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vyplýva,
že rodinný dom môžu obývať do 30.06.2017. Žalovaní poukazujú tiež na to, že žalobkyňa účelovo a
nepravdivo zavádza, že pohľadávky spoločnosti P. W. mali byť splatené a to bližšie neidentifikovanýmprevodom alebo dražbou inžinierskych sietí. Táto skutočnosť však nie je pravdivá, o čom svedčí aj to, že
žalobkyňa o svojich tvrdeniach nepredložila žiadny dôkaz. Tvrdenia žalobkyne sú neurčité, abstraktné
a vo všeobecnosti nie sú preukázané. Rovnako nie je pravdivá ani tá skutočnosť, že nehnuteľnosti mali

mať v danom čase hodnotu približne 600.000,- eur. Ďalej sú toho názoru, že žalobkyňa ani len procesne
nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko nešpecifikovala, ako sa jej
právny stav stal neistým, resp. aké právne vzťahy budú konečným spôsobom vyriešené. Pokiaľ ide o
zmluvu o pôžičke, sú toho názoru, že žaloba je procesne nezvládnutá, nakoľko v danom prípade ide
o nerozlučné procesné spoločenstvo a ak tak žalobkyňa chcela namietať neplatnosť zmluvy o pôžičke,

malibyťstranamisporuvšetkystranyzmluvyopôžičke.Okremtohopovažujúzmluvuopôžičkezariadne
uzavretú a nevidia žiadny dôvod neplatnosti. Žalobkyňa žiadny dôvod neplatnosti nekonkretizovala.
Takisto ak má byť posudzovaná neplatnosť záložnej zmluvy, sú toho názoru, že žalobkyňa neoznačila
všetkých účastníkov, všetky strany zmluvy, nie je možné žalobe vyhovieť. Pokiaľ ide o údajné dôvody
neplatnosti zmluvy spočívajúce v nátlaku na jej osobu, stojí za povšimnutie, že ako zmluva o pôžičke
tak aj zmluva o zriadení záložného práva bola riadne podpísaná v jeden deň, teda žalovaní si nevedia

predstaviť situáciu, keď žalobkyňa by bola nútená požičať si peniaze a zároveň uzavrieť záložnú zmluvu.
Sú toho názoru, že žalobkyňa v konaní neuniesla bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom
skutočností,ktorétvrdívosvojejžalobe,čojetedadôvodomnazamietnutiežaloby.Vkonaní8C/24/2018
bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby z procesných dôvodov, rozhodnutie nie je právoplatné, bolo voči
nemu podané odvolanie. Predložil ho súdu krátkou cestou.

8. Po čiastočnom späťvzatí a tomu zodpovedajúcemu čiastočnému zastaveniu konania predmetom
konania zostal žalobkyňou uplatnený návrh na určenie, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. F., obec P., okres P. a to: pozemok
parcela registra C parc. č. XXXX/XXX o výmere 328 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

pozemok parcela registra C parc. č. XXXX/XXX o výmere 269 m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, pozemok parcela registra C parc. č. XXXX/XXX o výmere 480 m2, druh pozemku orná pôda,
pozemok parcela registra C parc. č. XXXX/XXX o výmere 320 m2, druh pozemku orná pôda, stavba so
súpisným číslom XXXX druh stavby rodinný dom, postavený na parcele registra C parc. č. XXXX/XXX
o výmere 269 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.

K tomu uviedla, že sa domáha určenia vlastníckeho práva k „nášmu domu“, ktoré vlastníctvo bolo
nezákonne prevedené na žalovaných na základe neplatných záložných zmlúv, ktoré boli uzavreté v
rozporesozákonomadobrýmimravmi.Naliehavýprávnyzáujemnaurčenívlastníckehoprávamápreto,
aby sa posúdila otázka platnosti záložnej zmluvy a prípadne aj zmluvy o pôžičke, teda aby sa odstránil
stav právnej neistoty v jej právnom postavení a došlo k spätnému zápisu jej vlastníckeho práva, lebo k

prevodu došlo bez jej súhlasu a v rozpore so zákonom.

9. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

11. Nerozlučné spoločenstvo vzniká z povahy prejednávanej veci, kedy sa rozsudok musí vzťahovať na
všetky subjekty právneho vzťahu rovnako. Subjekty sa od seba nemôžu oddeliť a postupovať pri určení
neplatnosti právneho úkonu inak. Preto musia byť stranou sporu (žalobca alebo žalovaný).

12. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom pre prípadnú úspešnosť určovacej žaloby

je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem
žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný (t. j. naliehavý).
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre
žalobcutoznamenánevyhnutnosťtvrdiťadokázaťskutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe

meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovanými
je popieraná existencia (neexistencia) práva (či právneho pomeru u žalobcu), teda je to stav, že právo,
resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej
neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právnehopostavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia
tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

13. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností
účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy
právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,

teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a
ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť
rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať
pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá
povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je
určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto

norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako
rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o určenie vlastníckeho
práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo
vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať
existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací

titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné
bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť
svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a
dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť

žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú
záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne

nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti. Napríklad v spore o určenie vlastníckeho práva od žalobcu nemožno požadovať,
aby preukazoval neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu žalovaného. Keďže preukázanie
takéhoto titulu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného, je na ňom, aby ho tvrdil a
preukazoval.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 M Cdo 17/2010)

14. Účastníkmi zmluvy o pôžičke zo dňa 12.02.2013 (č. l. 82) boli P. W., F..E..D.., B. XX, V. V., C.: XX
XXX XXX ako veriteľ, žalobkyňa ako dlžník, F. T. ako ručiteľ 1, Y., F..E..D.., P. V.Y. XX/XXX, XXX XX P.,
C.: XX XXX XXX ako ručiteľ 2, P., F.. F. E..D.., T. XXXX/XX, XXX XX P., C.D.: XX XXX XXX ako ručiteľ 3,

S. Z., F..E..D.., O.. F.. W. XX, XXX XX P., C.: XX XXX XXX ako ručiteľ 4, S., F..E..D.., O.. F.. W. XX, XXX
XX P., C.: XX XXX XXX ako ručiteľ 5; zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa
12.02.2013 (č. l. 89) boli okrem žalobkyne ako záložcu I. aj Y., F..E..D.., P. V. XX/XXX, XXX XX P., C.:
XX XXX XXX ako záložca II. a P. W., F..E..D.., B. XX, V. V., C.: XX XXX XXX ako veriteľ; kúpnej zmluvy
zo dňa 30.06.2017 (č. l. 4) bola žalobkyňa v zastúpení záložným veriteľom P. W., F..E..D.., B. XX, V. V.,

C.: XX XXX XXX a žalovaní. Okrem seba a žalovaných uvedené subjekty neoznačila ako strany sporu.
Žalobkyňa neuniesla bremeno (povinnosť) tvrdenia a dôkazné bremeno, nakoľko žalobu o určenie
vlastníckeho práva a naliehavý právny záujem odôvodnila posudzovaním platnosti uvedených zmlúv
(bez bližšej skutkovej a na ňu nadväzujúcej právne relevantnej špecifikácie), čo vzhľadom na označené
sporové strany nie je v tomto konaní možné (išlo by o odmietnutie spravodlivosti - denegatio iustitiae vo

vzťahu k subjektom, ktoré sú účastníkmi zmluvných vzťahov ale nie sporovou stranou). Ide o situáciu,
keď z procesného hľadiska je vecná legitimácia pri tomto type určovacej žaloby síce determinovaná
zápisom na liste vlastníctva (pokiaľ ide o žalovaných), avšak pre žalobkyňu pozitívne rozhodnutie vo
veci by malo hmotnoprávne dôsledky vo vzťahu k subjektom, ktoré ani neboli sporovou stranou, ale
ktorých právneho postavenia by sa rozhodnutie dotklo.

15. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú na nesporné.16. Súd záverom poznamenáva, že skutočnosti tvrdené žalovanými vo vyjadrení k žalobe žalobkyňa
nepoprela.

17. Ďalšie dokazovanie súd vzhľadom na sporový charakter konania, v ktorom povinnosť preukázať
skutkové tvrdenia a označiť na ich preukázanie relevantné dôkazy zaťažuje výlučne sporové strany,
nevykonal (§ 185 CSP).

18. Na základe horeuvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu zamietol,

nakoľko žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno - aj vo vzťahu k naliehavému
právnemu záujmu a tvrdenia žalovaných nepoprela.

19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení tak, že priznal
úspešným žalovaným voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.