Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, September 26, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/222/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716211274
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8716211274.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne:

G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. 7, XXX XX V., právne zastúpená: JUDr. Milan Sivý, advokát, so sídlom
Nám. sv. Egídia 3006/116, 058 01 Poprad, IČO: 37 947 095 proti žalovanému: I. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom J. XXXX/XX, XXX XX V., právne zastúpený: Advokátska kancelária Hudzík & Partners s. r.
o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu p r i k a z u
j e do vlastníctva žalobkyne:

1. sumu 750,- eur (za predané motorové vozidlo za sumu 1.500,- eur)
2. detskú izbu v hodnote 300,- eur
3. sedaciu súpravu v hodnote 600,- eur
4. obývaciu stenu v hodnote 600,- eur
5. televízor v hodnote 800,- eur
6. chladničku v hodnote 600,- eur

a do vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e televízor v hodnote 500,- eur.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.12.2016 domáhala voči žalovanému,
aby súd určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán patria hnuteľné a nehnuteľné
veci tak, ako ich uviedla v žalobe pod označením 1 - 15. Zároveň navrhla, aby súd vysporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že hnuteľné veci pod bodmi 2 -14 ako aj finančná hodnota za
odpredanie motorového vozidla v bode 1 vo výške 1.500,- eur a nehnuteľnosti v bode 15 boli prikázané

do výlučného vlastníctva žalovaného. Na úplné finančné vyrovnanie navrhovala zaviazať žalovaného
tým, aby jej vyplatil sumu 52.300,- eur a priznať náhradu trov konania.

2. Na pojednávaniach konaných dňa 24.4.2017, 25.5.2017, 22.8.2018 sa procesné strany dohodli a
nebolo medzi nimi sporné, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) patria
1. suma 1.500,- eur za odpredané motorové vozidlo, 2. detská izba, 3. sedacia súprava, 4. obývacia
stena, 5. televízor, 6. chladnička. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že suma vo výške 750,- eur za

odpredanémotorovévozidlovsume1.500,-eursaprikazujedovlastníctvažalobkyneažedovlastníctva
žalobkyne sa prikazuje 1. detská izba v sume 300,- eur, 2. sedacia súprava v hodnote 600,- eur, 3.
obývacia stena v hodnote 600,- eur, 4. televízor v hodnote 800,- eur, 5. chladnička v hodnote 600,- eur
a do vlastníctva žalovaného, že sa prikazuje televízor v hodnote 500,- eur.3. Sporným medzi stranami v konaní bol byt č. XX na 3. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX
na T. J. v V. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu zapísaných na LV č. XXXX pre obec V., katastrálne územie V., vedených Okresným
úradom V., katastrálnym odborom podľa znaleckého posudku v hodnote 81.200,- eur. Žalobkyňa tvrdila,
že byt nadobudli počas trvania manželstva na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného
bytu, uzavretej počas trvania manželstva 20.3.2008 a preto patrí do BSM. Navrhla byt prikázať do
výlučného vlastníctva žalovaného a pri uznaní, že v súvislosti s pričinením sa o nadobudnutie tohto bytu

pred uzavretím manželstva bolo potrebné znížiť polovicu hodnoty družstevného bytu o sumu 10.000,-
eur, pretože túto sumu vynaložil žalovaný na nadobudnutie členských práv k družstevnému bytu pred
uzavretím manželstva.

4. Žalovaný navrhol, aby byt bol prikázaný do jeho vlastníctva resp., aby súd konštatoval, že nepatrí do
BSM, pretože výlučným vlastníkom je pôvodný člen družstva a takýmto členom je žalovaný. Tvrdil, že na

základe Zmluvy o prevode členských práv a povinností zo dňa 14.8.1995, keď ešte nebol v manželstve
so žalobkyňou, nadobudol k predmetnému bytu členské práva a povinnosti v OSBD Poprad od Q.
F.. Táto Dohoda bola uzavretá pred uzavretím manželstva, následne potom bolo manželstvo uzavreté
31.8.1996 a vznikol medzi manželmi spoločný nájom v zmysle článku 3. Nájomnej zmluvy. Žalovaný
ďalej tvrdil, že právo na odkúpenie bytu v zmysle § 16 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov má ten, kto je členom družstva, v tomto prípade žalovaný. Žalobkyňa nadobudla,
resp. sa stala bezpodielovou spoluvlastníčkou sporného bytu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva
k družstevnému bytu zo dňa 20.3.2008. Na základe tejto zmluvy došlo k zápisu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností a v súčasnosti je toto spoluvlastníctvo vedené na LV č. XXXX pre k. ú. V., kde
je vedené doposiaľ. Žalovaný uviedol, že Zmluvu o prevode vlastníctva k družstevnému bytu zo dňa

20.3.2008jepotrebnépovažovaťzaneplatnúvtejčasti,kdespoluvlastníčkousastalavtedyužmanželka
- žalobkyňa z dôvodu, že prevod vlastníctva k bytu mohol byť prevedený len na člena bytového družstva,
ktorý mal nájomnú zmluvu a to aj napriek tomu, že v tejto zmluve je žalobkyňa uvedená ako členka
bytového družstva.

5. Okresný súd Poprad v predmetnej právnej veci rozsudkom č. k. 7C/222/2016 - 151 zo dňa 22.8.2018
prikázal do vlastníctva žalobkyne sumu 750,- eur (odpredané motorové vozidlo za sumu 1.500,- eur),
detskú izbu v hodnote 300,- eur, sedaciu súpravu v hodnote 600,- eur, obývaciu stenu v hodnote 600,-
eur, televízor v hodnote 800,- eur, chladničku v hodnote 600,- eur a do vlastníctva žalovaného prikázal
televízor v hodnote 500,- eur a byt č. XX na treťom poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX na

Ulici J. v V. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7240/255274 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu zapísaný na LV č. XXXX pre obec V., katastrálne územia V. vedeným Okresným
úradom V., katastrálnym odborom v hodnote 81.200,- eur. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť
žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 28.650,- eur. Žalobkyňa a žalovaní boli povinní spoločne a
nerozdielnezaplatiťsúdnypoplatokzavysporiadanieBSMvovýške2.583,-eurnaúčetprevádzkovateľa

systému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil a v tejto časti
nadobudol právoplatnosť. Trovy konania súd stranám nepriznal.

6. V dôsledku podaného odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd uznesením č.
k. 8Co/50/2019 - 176 zo dňa 24.6.2019 zrušil rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný svoje tvrdenia, že byt nepatrí do BSM,
v priebehu konania skutkovo aj právne náležitým spôsobom špecifikoval a zvýraznil tieto skutočnosti
aj v záverečnej reči. Súd prvej inštancie sa s tvrdeniami žalovaného žiadnym spôsobom nevysporiadal

a vyslovil právny záver, že družstevný byt patrí do BSM, keďže ho nadobudol žalovaný počas trvania
manželstva, ktorý rovnako žiadnym spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil. Úlohou
súdu prvej inštancie preto bolo vyriešiť rozpor v tvrdeniach strán sporu týkajúci sa rozsahu tohto
spoluvlastníctva a po vyriešení tejto spornej otázky BSM vysporiadať v súlade so zásadami ust. § 150
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Úlohou súdu bolo vyriešiť rozsah spoluvlastníctva a následne

vysporiadať v súlade s § 150 OZ.

8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní po zrušení rozsudku odvolacím súdom uviedol, že pri
spracovaní Zmluvy o prevode družstevného bytu žalovaný a žalobkyňa po využití práva žalovanéhona odkúpenie bytu vyslovili v kúpnej zmluve jednoznačne súhlas a úmysel nadobudnúť byt do BSM.
Táto skutočnosť je zrejmá z predmetnej zmluvy a spoločne, nerozdielne zaplatili kúpnu cenu a pristúpili
spoločne k Zmluve o spoločenstve správy domu. Žalovaný prejavil vôľu nadobudnúť byt do BSM.

Náklady a všetky výdaje spojené s užívaním bytu hradili počas trvania manželstva spoločne a žalovaný
ani raz počas trvania manželstva nespochybnil Zmluvu o nadobudnutí bytu ani iné skutočnosti a k
inému výkladu začalo dochádzať až po rozvode manželstva. Podľa jeho názoru, iný výklad právnych
skutočností by bol v rozpore s dobrými mravmi a bol by prejavom typickej šikany a oslaboval by právnu
istotu a neprimerane by oslaboval aj subjektívne práva žalobkyne vyplývajúce z dôvodu o uzavretí zmlúv.

Ak by súd prijal tento právny názor, došlo by k zvláštnej situácii, lebo byt je doteraz evidovaný na katastri
nehnuteľností v BSM.

9. Právny zástupca žalovaného navrhol vykonať dokazovanie výsluchom rodičov žalovaného z dôvodu
darovania finančných prostriedkov žalovanému vo výške 55.000,- Sk, (1.825,70 eur) na účely zaplatenia
prevodu bytu do vlastníctva a finančného daru vo výške 3.320,- eur na spoločný účet. Ide o vyriešenie

otázky vloženia investícií jedného alebo druhého z manželov do spoločného majetku.

10. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že keď uzavreli so žalovaným manželstvo, byt už mal a následne
ho odkúpili do vlastníctva a začali prerábať. Nevedela o tom, aby im svokrovci niečo darovali a darovacie
zmluvy nikdy nevidela. Všetky peniaze, ktoré investovali do bytu, si zabezpečili sami, keďže žili ako

normálna rodina, manžel podnikal, následne spoločne podnikali. Manžel v autodoprave skončil podnikať
cca v r. 2004. Potom vzali do prenájmu bar v S., kde pracovali spoločne od r. 2001, kým sa nenarodila
dcéra a bola s ňou na materskej dovolenke. V r. 2004 nastúpila do práce a všetky peniaze, ktoré
investovali do bytu, boli spoločné. Mali úspory, asi 350.000,- Sk až 400.000,- Sk (11.618,- eur až 13.278,-
eur) a hneď z týchto peňazí začali aj prerábať byt. Žalovaný mal podnikateľský účet a mali spoločný účet

písaný na jej osobu a na tomto účte nemali všetky peniaze, nejaké peniaze mali aj doma. Prerábanie
bytu spočívalo vo výmene plastových okien, jadra, omietky, podlahy, sadrokartónu, strop sa znižoval,
kuchynská linka, vstavaná skriňa na mieru, nové spotrebiče, chladnička, zasklili balkón, celé jadro sa
prerábalo, prerábala sa spálňa. V čase prerábania bytu pracovala u p. U. a žalovaný pracoval u p. V..

11. Svedkyňa U. F., matka žalovaného, na pojednávaní uviedla, že keď sa jej syn oženil, kúpil si byt,
na ktorý mu prispeli sumou 280.000,- Sk (9.294,30 eur). Pripomenula svokre, matke žalobkyne, že by
mohli aj oni niečím prispieť počas manželstva. Vtedy sa škaredo pohádali, že matka žalobkyne nič nedá
a že nemali byt kupovať. Keď bolo potrebné prevziať byt do vlastníctva, prišiel jej syn, že potrebuje
peniaze na odkúpenie bytu, ktoré odovzdali. Neskôr dali peniaze na rekonštrukciu bytu, ktoré poslala

na účet v sume cca 3.120,- eur, o čom má doklad. Sumu 3.320,- eur mala uloženú v banke VÚB. Dali
sumu 55.000,- Sk (1.825,70 eur) a zmluvu podpisoval jej manžel, syn a ona v S.. Žalobkyňa nebola
prítomná z dôvodu, že odkedy sa pohádali, tak už im neverila, neboli pre ňu dôveryhodní ani svatovci.
Spisovala zmluvu so synom na sumu 3.320,- eur za prítomnosti syna, manžela a nej, v S.. Pracovala
ako učiteľka v materskej škôlke. Peniaze dostávali z Kanady každý rok v januári, dividendy cca 20.000,-

Sk (663,90 eur) a dostali peniaze z Kanady cca 600.000,- Sk (19.916,40 eur) aj viac, čo bol dar pre
manžela. Tieto peniaze mali rozložené v bankách, vo VÚB, Tatra banke a kúpili aj auto asi za 800.000,-
Sk (26.555,13 eur). Darovacie zmluvy pripravovala ručne a potom ich dala pretlačiť. Do tejto podoby
ich pripravila nevesta Q. F.. Prvú zmluvu z r. 1995 mala napísanú ručne, avšak zmluvy z r. 2008 nie.
Išla za Q. F., aby pripravila zmluvu, aby prepísala, dala to do súladu a porobili zmluvy podľa toho, ako

ich pripravila podľa vzorov. Keďže neverila svatke a ani žalobkyni, rozhodla sa, že už viac peňazí po
tom, čo darovala 55.000,- Sk (1.825,70 eur) synovi, nedá nič. Napriek tomu darovala aj ďalšie peniaze.
Prispievala aj ostatným dvom synom. Druhú zmluvu z r. 2009 pripravila podľa prvej zmluvy po tom, čo
syn prišiel za ňou. Uviedla, že druhú zmluvu robila nevesta, keďže ona nemá doma počítač s tým, že
nevesta mala aj tlačiareň. Peniaze zo zmluvy z r. 2009 dala na účet, keďže dávali vtedy všetkým deťom

peniaze po 100.000,- Sk (3.319,40 eur). Pri ostatných deťoch nespisovala darovaciu zmluvu, pretože
s nimi vychádza dobre. Zmluvu podpisovala, keď išla podať na účet peniaze a teda najskôr podali na
účet peniaze a potom napísali zmluvu. Syn jej uviedol číslo účtu, na ktorý má previesť peniaze a nemal
iný účet, lebo jeho účet bol zrušený.

12. X. F., otec žalovaného, na pojednávaní uviedol, že dali synovi peniaze na zakúpenie bytu a potom mu
dali na prevod bytu 55.000,- Sk (1.825,70 eur), keď už bol ženatý. Neskôr mu darovali sumu 3.200,- eur
na prerobenie bytu a bolo to poukázané na účet žalobkyne, ale bolo to určené synovi I.. Zvykli pomáhať,
keď bolo potrebné dať peniaze na bar, keď mal syn menej peňazí, alebo mal manko. Za slobodna mu dali280.000,- Sk (9.294,30 eur) a tieto peniaze dal p. F.. Uviedol, že keď kupovali byt, žalobkyňa nemala ani
korunu a preto dali peniaze na odkúpenie v sume 55.000,- Sk (1.825,70 eur). Uviedol, že s inými synmi
darovacie zmluvy nespisovali, pretože nemal problém, len pri G.. Zmluvu na sumu 55.000,- Sk (1.825,70

eur) robili. Zmluvu robili oni, ale písala to nevesta, ktorá má tlačiareň a počítač. V r. 2009 dali synovi
peniaze na prerobenie bytu. Druhú zmluvu robili takisto, napísalo sa to na stroji a potom podpísalo. V
Kanade mu zomrel bratranec a po 100.000,- Sk (3.319,40 eur) dal synom. Po smrti bratranca dostali
dvakrát po 500.000,- Sk (16.597,- eur) a kúpili aj auto cca za 670.000,- Sk (22. 240,- eur). Keď odchádzal
zPivovarudodôchodku,dostalsumu200.000,-Sk(6.638,80eur)odstupné.Uviedol,ženajskôrdostával

dividendy z Kanady a keď zomrel bratranec, prišli peniaze. Dividendy dochádzali, keď ešte pracoval.
Peniaze mali v hotovosti doma a nejaké peniaze mali aj v banke. Sumu 55.000,- Sk (1.825,70 eur)
odovzdali synovi a bola s ním prítomná manželka a bolo to bez žalobkyne. Uviedol, že vedeli, že jej
rodičia špekulujú a nechcú dať na nič peniaze.

13. Svedkyňa Q. F., švagriná žalovaného, uviedla, že písala svokre, keď ju požiadala viac dokumentov

v minulosti. V r. 2008 mala doma počítač aj tlačiareň a odvtedy ich kupovali viackrát. Nepamätala si už
presne, za akých okolností boli pripravované zmluvy, väčšinou jej to svokra nadiktovala. Nevedela sa
vyjadriť, za akých okolností písali zmluvu v r. 2008. Svokra ju požiadala, aby jej takú zmluvu napísala,
väčšinou chodievajú spolu so svokrom obaja a určite prišli bez syna. Zmluvy nepodpisovali pred ňou,
ona to len napísala na papier a ostatné neriešila. Nepamätala si, o ktoré konkrétne doklady išlo. Pred

ňou sa nikdy žiadne peniaze nevyplácali. Pamätala si viac zmlúv, ale nie konkrétne, o ktoré zmluvy išlo
a nevedela sa vyjadriť, ani koľko ich bolo.

14. Právny zástupca žalovaného uviedol, že predkladajú doklad - listinný dôkaz, ktorý mal potvrdiť
tvrdené skutočnosti svedkyňou, matkou žalovaného, že 23.4.2009 posielala sumu 3.320,- eur synovi

W., X. v rovnakej sume a rovnakú sumu na účet G. F., žalobkyne, z 28.4.2009, teda tak, ako je uvedené
v darovacej zmluve a príkaz na úhradu na účet žalobkyne bol daný 29.4.2009. Uvedené predložili na
potvrdenie pravdivosti výpovede svedkyne o tom, že uhrádzala tú istú sumu 3.320,- eur všetkým trom
synom. Pokiaľ dochádzalo k spochybňovaniu finančných prostriedkov zo strany rodičov žalovaného a
napr. dňa 1.6. bol uskutočnený výber vo výške 7.000,- eur z účtu, čo svedčí o tom, že rodičia žalovaného

disponovali dostatkom finančných prostriedkov vedených vo VÚB.

15. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že nespochybňovali, či mali rodičia dostatok finančných
prostriedkov. Predložil výpis z účtu bývalých manželov, z ktorého je zrejmé, že žalovaný vyberal vyššie
sumy a teda, že disponovali finančnými prostriedkami na účte. Právny zástupca uviedol, že žalovaný si

tieto finančné prostriedky vyberal na úhradu svojich nákladov, ale neboli investované do bytu. Trval na
tom, že rekonštrukcia bytu bola vykonaná zo spoločných prostriedkov. Spochybnil darovacie zmluvy zo
dňa 18.3.2008 a 28.4.2009, pretože z optického pozorovania je zrejmé, že boli vyrobené dodatočne v
jeden deň, len so zmenou údajov, vyzerajú, že sú nové, je tam totožný grafický systém zmlúv, dokonca
s presnosťou na riadky a nie je možné, aby sa takáto identická zmluva písala s odstupom jedného roka.

Uviedol, že majú za to, že tieto listiny boli robené dodatočne, v snahe preukázať plnenie zo strany
rodičov žalovaného.

16. Právny zástupca žalovaného k výberom žalovaného v r. 2014 uviedol, že žiadna rekonštrukcia
vykonávaná v byte nebola. Tento doklad predstavuje obdobie 5 rokov po vklade v r. 2009, kedy

bola vykonaná rekonštrukcia. Uviedol, že darovacia zmluva bola uzavretá dňa 18.3.2008 na hotovosť
55.000,- Sk (1.825,70 eur) a žalovaný 20.3.2008, v deň podpísania Zmluvy o prevode bytu do osobného
vlastníctva, vložil sumu 24.593,50 Sk (816,40 eur) ako kúpnu cenu na splatenie anuity. Logicky je tu
sled udalostí.

17. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v 90-tych rokoch začal podnikať ako živnostník a v tom čase bol
slobodný a hľadal si byt. Keďže mali dostatok finančných prostriedkov a niečo mal nasporené, niečo mu
dali rodičia, cca v r. 1992 uzatvoril Zmluvu s Bytovým družstvom o nájme a Zmluvu o prevode členských
práv a povinností na jeho meno. Byt si kúpil v r. 1995 a v r. 1996, keď sa oženil. Keďže v tom čase
nebolo možné odkúpenie bytu do vlastníctva, vyčkával, kedy ho bude možné odkúpiť. Rok po tom sa

oženil a považuje to za chybu, že podpísal zmluvu, v ktorej bola uvedená aj jeho manželka, ale všetko
financovali jeho rodičia, ktorí mali úspory a obaja pracovali. Mali peniaze našetrené, aj z Kanady. Zdedili
cca 1.000.000,- Sk (33.194,- eur). Nepamätal sa, kedy Darovaciu zmluvu zo dňa 18.3.2008 podpisovali
a túto zmluvu robila švagriná. K ďalšej darovacej zmluve zo dňa 28.4.2009 na sumu 3.320,- eur uviedol,že táto suma prišla na účet na rekonštrukciu bytu a do manželstva rodičia žalobkyne neprispievali ničím.
Popísal nezhody so svokrovcami, ktorí nechceli prispievať žiadnymi finančnými prostriedkami, či už
do bytu, na kúpu bytu alebo na rekonštrukciu. Po uzavretí manželstva každý rok niečo potrebovali,

párkrát pýtali svokrovcov, ale tí nič nedali, preto šiel za svojimi rodičmi a žiadal ich o peniaze, ktoré mu
darovali dňa 18.3.2008. Prečítal si zmluvu, ktorú uzavrel s OSBD Poprad, takto ju aj podpísal. Nikomu
nepovedal, že nesúhlasí so zmluvou, alebo že chce zmluvu inak uzavrieť. Zmluvu švagriná pripravila a
následne zobral peniaze. Na príprave zmluvy sa nepodieľal. Dňa 18.3.2008 prevzal od rodičov 55.000,-
Sk (1.825,70 eur), z čoho uhradil kúpnu cenu dňa 20.3.2008 do osobného vlastníctva. Uhradil peniaze

z darovaných peňazí. Žalovaný uviedol, že peniaze boli zaslané na ich spoločný účet s tým, že jeho
podnikateľský účet bol asi 2 roky predtým zrušený, keďže bolo zbytočné viesť 2 účty.

18. Súd v zmysle záverov odvolacieho súdu vykonal dokazovanie, ustálil rozsah masy bezpodielového
spoluvlastníctva za účelom vysporiadania sa, v súlade so zásadami v zmysle ust. § 150 OZ.

19. Výsluchom procesných strán, svedkov, doplnil o nové listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu a
súd zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

20. Manželstvo strán sporu v konaní bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.
zn. 14P/285/2015 zo dňa 1.4.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.2016. BSM zaniklo

nadobudnutím právoplatnosti uvedeného rozsudku.

21. Dňa 7.8.1995 uzavreli darcovia U. F. a X. F., ako rodičia žalovaného s obdarovaným - žalovaným
Darovaciu zmluvu. Predmetom darovania boli peniaze vo výške 280.000,- Sk (9,294,30 eur) na kúpu
nehnuteľnosti. Finančnú sumu poukázali obdarovanému 280.000,- Sk (9,294,30 eur) v hotovosti,

čo obdarovaný potvrdil svojím podpisom na zmluve. Darovacia zmluva bola podpísaná darcami a
obdarovaným.

22. Dňa 9.8.1995 bolo vydané Potvrdenie o kúpno-predajnej zmluve medzi predávajúcim Q. F., X. F. a
kupujúcim I. F., žalovaným, na predaj bytu v hotovosti vo výške 280.000,- Sk (9,294,30 eur). Potvrdenie

bolo podpísané kupujúcim, predávajúcim a svedkyňou Q. O. v Poprade dňa 9.8.1995.

23. Dňa 14.8.1995 bola uzavretá Zmluva o prevode členských práv a povinností v OSBD Poprad medzi
prevodcom Q. F. a nadobúdateľom I. F. k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX na Ul. J. v V.. Zmluvné
strany prehlásili, že zostatkovú hodnotu členského podielu si vysporiadajú vzájomne medzi sebou.

Zmluva bola podpísaná medzi prevodcami Q. F. a X. F. a nadobúdateľom I. F..

24. Dňom 1.9.1995 prenechalo OSBD Poprad členovi družstva I. F. do užívania 3-izbový družstevný
byt č. XX, 3. poschodie v bl. G. na Ul. J. XXXX/XX v V..

25. Dňa 4.9.1995 bola uzavretá Nájomná zmluva s členským číslom XXXXX o prenechaní družstevného
bytu do užívania v zmysle ust. § 685 a § 686 OZ a stanov OSBD Poprad.

26. Dňa 31.8.1996 bolo uzavreté manželstvo po cca trojmesačnej známosti medzi žalobkyňou a
žalovaným.

27. Rekonštrukcia bytu bola realizovaná po kúpe bytu v období r. 2007 - 2008, počas trvania manželstva.

28. Dňa 18.3.2008 bola uzavretá písomná Darovacia zmluva medzi U. F., X. F. ako darcami a I. F. ako
obdarovaným. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažného daru vo výške 55.000,- Sk (1.825,70

eur), za účelom prevodu vlastníctva družstevného bytu do osobného vlastníctva s tým, že darcovia mali
poukázať obdarovanému finančnú sumu vo výške 55.000,- Sk (1.825,70 eur) v hotovosti do vlastných
rúk obdarovaného. Zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami.

29. Dňa 20.3.2008 bola uzatvorená Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu medzi Okresným

stavebným bytovým družstvom Poprad a členom družstva I. F. a jeho manželkou G. F., rod. G..
Predmetom zmluvy bol prevod nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bytu č. XX
na 3. poschodí bytového domu č. súp. XXXX, Ul. J. v V. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/
XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu uvedených v čl. 3. Nehnuteľnosťje zapísaná na LV č. XXXX pre obec V., k. ú. V. na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa katastra
V.. Cena bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu predstavovala sumu 21.879,50 Sk (726,30 eur),
ktorú nadobúdateľ uhradil prevádzajúcemu dňa 20.3.2008 s tým, že nadobúdateľovi zostalo splatiť

investičného úveru vo výške 392,- Sk (13,- eur) do 30.6.2008. Dňa 20.3.2008 bol urobený žalovaným
vklad vo výške 24.593,50 Sk (816,40 eur) na účet OSBD Poprad. Dňa 23.4.2008 bol povolený vklad
nehnuteľnosti na Správe katastra Poprad.

30. Dňa 28.4.2009 bola uzavretá písomná Darovacia zmluva medzi darcami U. F., X. F. a obdarovaným

I. F.. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažného daru vo výške 3.320,- eur, na rekonštrukciu
nehnuteľnosti. Vyplatenie tohto daru sa realizovalo prevodom na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX,
vedený vo VÚB a.s. v Poprade, znejúci na meno žalobkyne, v tom čase manželky žalovaného.

31. Dňa 29.4.2009 bol realizovaný príkaz na úhradu z č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX na č. účtu príjemcu
XXXXXXXXXX/XXXX na sumu 3.320,- eur, podpísaný príkazcom p. F..

32. Dňa 1.6.2009 bol realizovaný výber z účtu v sume 7.000,- eur rodičmi žalovaného.

33. V januári 2014 bol realizovaný výber z účtu žalovaným v sumách -237,80 eur, február 2014 suma
-426,-, marec 2014 suma -460,- eur, máj 2014 suma -4.330,81 eur, júl 2014 suma -326,24 eur, august

2014 suma -1.203,90 eur, debet spolu 4.669,61 eur, kreditné 7.751,26 eur.

34. Na daný zistený skutkový stav súd aplikoval právne predpisy a prijal právny záver.

35. Podľa § 132 ods. 1, 2 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou

zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v
ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

36. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka

37. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

38. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý

z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

39. Podľa § 871 ods. 1 OZ, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností
a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,samenídňomúčinnostitohtozákonananájom.Spoločnéužívanie
bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

40. Podľa § 16 ods. 1, 2, 3 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, byt, ktorého
nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je
nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka
domu.
Ak nájomcovi nájom bytu skončil podľa osobitného predpisu, môže vlastník bytu previesť byt do

vlastníctva tretej osoby, ak táto osoba poskytne nájomcovi bytovú náhradu podľa osobitného predpisu.
Ustanovenia osobitného predpisu sa v tomto prípade nepoužijú.
Súčasťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome z vlastníctva
bytového družstva je vzájomné vyrovnanie prostriedkov určených na financovanie údržby a oprávdomu pripadajúcich na bytový a nebytový priestor v dome, ktorý je predmetom prevodu vlastníctva.
Vzájomným vyrovnaním sa rozumie vyrovnanie nevyčerpaných zostatkov a vyrovnanie nedoplatkov
na obytný dom zo strany budúceho vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Nevyčerpané

prostriedky určené na údržbu a opravu domu, bytu a nebytového priestoru v dome prevedie bytové
družstvo na fond prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (§ 10). Na
použitie uvedených prostriedkov platia ustanovenia § 10.

41. Podľa § 28 cit. zákona, nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok

na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného
predpisu.

42. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

43. Podľa § 215 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd rozhodne na základe zisteného
skutkového stavu.

44. Medzi stranami v konaní nebolo sporné, že manželia žiadali a navrhli, aby do BSM boli pojaté
hnuteľné veci a v hodnote tak ako je uvedené v bodoch AD 1, 2, 3, 4, 5, 6, výroku I. rozsudku, ako

aj v bodoch AD 1, 2 výroku I. rozsudku. Nebolo sporné medzi stranami v konaní, ktoré veci a v akej
hodnote je potrebné prikázať do vlastníctva žalobkyne a ktoré veci je potrebné prikázať do vlastníctva
žalovanému a zároveň v tejto časti masy BSM došlo k Dohode počas konania. Preto súd rozhodol o
vysporiadaní hnuteľných vecí tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku

45.Spornouskutočnosťoumedzistranamikonaniabolanehnuteľnosť,bytč.XXna3.poschodíbytového
domu, súpisné číslo XXXX na Ulici J. v V. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX, na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vedený na LV č. XXXX pre obec V., k. ú. V..

46. Žalovaný v konaní argumentoval skutkovo aj právne, že predmetný byt nepatrí do BSM, pretože

je výlučným vlastníkom, ako pôvodný člen družstva. Na základe Zmluvy o prevode vlastníctva k
družstevnému bytu zo dňa 20.3.2008, mohol nadobudnúť vlastnícke právo len člen bytového družstva,
ktorý mal nájomnú zmluvu napriek tomu, že v zmluve bola žalobkyňa uvedená ako členka bytového
družstva.

47. Súd sa vysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou žalovaného a prijal právny záver
na základe skutkových zistení, že byt nepatrí a nemôže patriť do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov ako sporných strán sporu. Súd mal skutkovo preukázané, že žalovaný dňa 14.8.1995 uzatvoril
Zmluvu o prevode členských práv a povinností v OSBD Poprad s prevodcom Q. F. a žalovaným ako
nadobúdateľom. Členské práva a povinnosti sa týkali 3-izbového bytu č. XX na Ul. J. v V.. Dňa 4.9.1995

bola uzavretá Nájomná zmluva o prenechaní družstevného bytu do užívania, ktorou bol prenechaný
členovi družstva I. F. OSBD Poprad byt do nájmu. Ďalej mal súd preukázané, že dňa 20.3.2008 bola
uzavretá Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu medzi OSBD Poprad a členom družstva I. F.,
G. F., ktorej predmetom bol prevod vlastníctva bytu č. XX na 3. poschodí bytového domu súp. č. XXXX
na Ul. J. v V. do bezpodielového spoluvlastníctva s tým, že nehnuteľnosti boli zapísané na LV č. XXXX

pre obec V., k. p. V..

48. Podľa ust. § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. treba považovať za úpravu špeciálnu vo vzťahu
k všeobecnej úprave nadobúdania majetku za trvania manželstva obsiahnutej v § 143 OZ. Uvedené
ustanovenie jasne a jednoznačne zakotvuje prevod bytu do vlastníctva iba toho z manželov, ktorý je

členom družstva. Prednosť tejto zvláštnej úpravy nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom, podľa
ktorého by v tomto prípade nadobudli byt obaja manželia do BSM. Teda súd vyslovil, že sporný byt
do BSM bývalých manželov nepatrí. Družstevný byt v dome vo vlastníctve bytového družstva nie je
vo vlastníctve člena bytového družstva. Preukázateľne členom bytového družstva bol výlučne žalovaný
a žalobkyňa členom družstva nebola, byt tak mohol nadobudnúť len žalovaný do svojho výlučného

vlastníctva.

49. Uvedený záver podporuje aj judikatúra súdov SR a to už akcentované rozhodnutie NS SR sp. zn.
3Cdo/291/2006, ako aj uznesenie ÚS SR II. ÚS 591/2014, v zmysle ktorého: „Zákonná úprava v týchtoprípadoch chráni majetkové právo toho, kto získal právo na pridelenie družstevného bytu a uzavrel
nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu pred uzavretím manželstva. Dôvodom tohto prístupu je i to,
že so vznikom členstva v bytovom družstve sú spojené náklady, ktorých vynaloženie je predpokladom

jeho vzniku. Preto v konečnom dôsledku v prípade nadobudnutia takéhoto bytu do vlastníctva člena
bytového družstva ide o majetok nadobudnutý jedným z manželov patriaci do výlučného vlastníctva
tohto manžela. Pokiaľ však v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu jedným z manželov
boli vynaložené spoločné prostriedky manželov, nie je vylúčené, aby ich vynaloženie pri vysporiadani
bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo kompenzované podľa zásady vysporiadania takýchto

pohľadávok vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka.“

50. Najvyšší súd SR v citovanom rozsudku z 28.2.2008 sp. zn. 3Cdo/291/2006, v ktorom súd vychádzal
z konštrukcie transformácie členského podielu, podľa uvedeného rozsudku: „Družstevný byt v dome
vo vlastníctve bytového družstva nie je vo vlastníctve člena bytového družstva. Ak je členom bytového
družstva iba jeden z manželov, v prípade zániku manželstva, členský podiel pripadá zo zákona tomuto

manželovi. Z uvedeného vyplýva, že zákon v týchto prípadoch chráni majetkové práva toho, kto získal
právo na pridelenie družstevného bytu a uzavrel nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu pred
uzavretím manželstva; členský podiel, pokiaľ má majetkovú hodnotu, tak možno považovať za jeho
majetok“ ako i: „Pri prevode vlastníctva družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena družstva
nedochádza k transformácii družstevného práva oboch manželov (aj keď sú spoločnými nájomcami

bytu), ale iba k transformácii družstevných práv toho z manželov, ktorý je zároveň členom družstva (ide o
majetok nadobudnutý jedným z manželov za majetok patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela).
To znamená, že v takomto prípade nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, ani rozmnoženie
doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci
ako predmetu osobného vlastníctva. Preto v tomto prípade nedochádza ani k vzniku bezpodielového

spoluvlastníctvamanželov“.Názorzaujatývuvedenomrozsudku(pozritiežrozsudokNSČRz13.4.2004
sp. zn. 22Cdo 1668/2003) je opodstatnený aj v prejednávanej veci a súd nemá dôvod odkloniť sa od
tohto názoru. K obdobnému záveru dospela aj odborná právnická literatúra - viď napr. publikácia Imrich
Fekete, Občiansky zákonník, Veľký komentár, Nakladateľstvo Eurokodex, 2011, str. 828 a 829. Nie je
pritom rozhodujúce, z akých prostriedkov bola zaplatená kúpna cena bytu, pretože táto okolnosť nemá

vplyv na transformáciu výlučného majetku jedného z manželov pred uzavretím manželstva majetku.
Pri vysporiadaní BSM v prípade, že finančné prostriedky investované do kúpy sporného bytu boli zo
spoločných prostriedkov oboch manželov, je potom povinný žalovaný v zmysle zásad uvedených v ust.
§ 150 OZ uhradiť, čo zo spoločného majetku sa vynaložilo na jeho výlučný majetok.

51. Súd však k takémuto skutkovému a právnemu záveru, že byt patrí do BSM, nedospel, čím si vyriešil
predbežnú otázku vo vzťahu k ustáleniu masy BSM. Preto o tejto časti bytu a spoluvlastníckeho podielu
nerozhodol.

52. Čo sa týka Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorou nadobudol výlučné vlastníctvo žalovaný, mal

súd za to, že v časti, ktorá odporuje zákonu a teda v časti nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou
k bytu a spoluvlastníckych podielov, je v tejto časti zmluva voči žalobkyni neplatná.

53. Súd prijal právny záver, že žalovaný nadobudol členstvo a nájom bytu ešte pred uzavretím
manželstva so žalobkyňou. Uzavretím manželstva vzniklo obom manželom právo spoločného užívania

bytu, ktoré sa v súlade s ust. § 871 OZ zmenilo na spoločný nájom bytu. Členom družstva bol len
žalovaný a len žalovaný bol oprávnený vyzvať bytové družstvo k prevodu bytu do vlastníctva, preto
bytové družstvo v súlade s § 16 zák. č. 182/1993 Z. z. bolo oprávnené previesť vlastníctvo bytu na
žalovaného a len žalovaný sa stal jeho výlučným vlastníkom. Na základe vysloveného názoru mal za to,
ženehnuteľnostivymedzenévžalobnomnávrhu,konkrétnebytaspoluvlastníckepodielykbytu,nepatria

do BSM žalobkyne a žalovaného a to aj napriek tomu, že boli nadobudnuté počas trvania manželstva.

54. Po tom, čo si súd ustálil masu BSM týkajúcu sa hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí, bolo potrebné
preskúmať, či bolo, alebo nebolo vynaložené z výlučných prostriedkov žalobkyne do výlučného majetku
žalovaného. Túto skutočnosť žalobkyňa v konaní ani netvrdila. Preto súd pristúpil k preskúmaniu, či

bolo zo spoločných prostriedkov bývalých manželov vynaložené na kúpu bytu žalovaného v r. 2008 a
na následnú rekonštrukciu bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Táto skutočnosť ostala sporná.55. Súd dospel k záveru na základe tvrdených skutočností žalobkyňou a tvrdených zároveň
preukázaných skutočností žalovaným, že kúpa a rekonštrukcia bytu neboli uhradené zo spoločných
prostriedkov bývalých manželov. K uvedenému záveru súd dospel tak, že žalobkyňa v konaní

nepreukázala, aby v predmetnom období v r. 2008, 2009, kedy došlo ku kúpe bytu a následne k
rekonštrukcii bytu, disponovali takými finančnými prostriedkami vo forme úspor v banke alebo v hotovosti
doma ako manželia. Súd je toho názoru, že nedisponovali takým finančným obnosom, z ktorého by bolo
možné zaplatiť kúpnu cenu za byt v sume 21.879,50 Sk + 392,- Sk + 29.838,- Sk, teda spolu 52.109,50
Sk (1.729,70 eur) dňa 20.3.2008 (č.l. 59 súdneho spisu). Taktiež nepreukázala žalobkyňa, aby v období

r.2008a2009disponovalifinančnýmiprostriedkami,zktorýchbymohlabyťvykonanárekonštrukciabytu
žalovaného. Tvrdené skutočnosti žalobkyňou ostali iba v rovine tvrdenia, ktoré nepodporila svedeckými
výpoveďami, ani konkrétnymi listinnými dôkazmi, čím sa dostala do dôkaznej núdze.

56. Naopak žalovaný súdu predložil listinné dôkazy, ktoré svedčili v jeho prospech a to písomnú
Darovaciu zmluvu zo dňa 18.3.2008, v zmysle ktorej rodičia žalovaného darovali sumu 55.000,- Sk

(1.825,70 eur) v hotovosti s presne určeným účelom, na kúpu bytu a Darovaciu zmluvu zo dňa
28.4.2009, na základe ktorej rodičia darovali žalovanému sumu 3.320,- eur prevodom na spoločný účet
manželov za účelom rekonštrukcie bytu. Žalobkyňa spochybnila darovacie zmluvy tvrdením, že malo
ísť o dodatočne vykonštruované zmluvy, avšak toto tvrdenie ostalo iba v rovine tvrdenia. Toto tvrdenie
nebolo vyvrátené relevantnými dôkazmi, ale ostalo iba v akýchsi úvahách a podozreniach. Právny

zástupca poukázal na nezrovnalosti vo výpovediach rodičov žalovaného. Súd je však toho názoru, že
v zásadných skutočnostiach boli zhodné svedecké tvrdenia rodičov a švagrinej žalovaného a prípadné
odchýlky s najväčšou pravdepodobnosťou boli spôsobené 13-ročným časovým odstupom.

57. V konaní bolo potvrdené, že darovacie zmluvy boli predpripravené matkou žalovaného a následne

spísané na počítači a vytlačené na tlačiarni švagrinou žalovaného, ktorá vypovedala v konaní, že svokre
robila takéto podklady a aj iné dokumenty okrem zmlúv, pretože disponovala počítačom a tlačiarňou.
Súd sa zaoberal aj úvahou, či peniaze mohli byť darované obom manželom, uzavrel však, že predmetné
darovacie zmluvy boli jasne a adresne koncipované tak, že z obsahu zmlúv je zrejmé a nepochybné,
komu konkrétne sú darované peniaze určené ako obdarovanému - žalovanému a konkrétny účel

darovania peňazí - na prevod vlastníctva družstevného bytu dňa 18.3.2008 a o rok neskôr dňa 28.4.2009
peňažný dar vo výške 3.320,- eur na rekonštrukciu bytu. Vzhľadom na to, že darovanie bolo adresné
pre konkrétnu osobu, bolo jasne určené, komu bol tento dar určený a či išlo o dar pre žalovaného alebo
pre manželov. Hotovosť, ktorá bola prevedená na účet vo výške 3.320,- eur, bola poukázaná na účet
bývalýchmanželovvedenýnamenožalobkyneztohodôvodu,ževtomtoobdobídisponovaliibajediným

účtom, pretože podnikateľský účet žalovaného bol zrušený z dôvodu hospodárnosti, aby neboli vedené
dva účty, čo v konaní nebolo sporné. Rodičia žalovaného preukázali aj pôvod peňazí, že disponovali
finančnými prostriedkami, čo nebolo spochybnené, že finančné prostriedky mali pochádzať z ich príjmov
a z Kanady od strýka z mesačných dividendách a po jeho smrti z dedičstva vo výške 1.000.000,- Sk
(33.194,- eur). Z týchto peňazí bolo kúpené motorové vozidlo rodičmi žalovaných za cenu od 500.000,-

Sk (16.597,- eur) do 670.000,- Sk (22.240,- eur) a po 100.000,- Sk (3.319,40 eur) bolo darované trom
synom I. W. a X.. Súd mal za to, že bolo preukázané, že rodičia žalovaného disponovali finančnými
prostriedkami, na základe ktorých došlo k darovaniu žalovanému. Naopak, žalobkyňa nepreukázala v
konaní, aby zo strany jej rodičov došlo k výpomoci aspoň čiastočne a aby niečo vniesla do manželstva.
Súd sa domnieva, že manželia hospodárili zo svojich príjmov štandardne a tak, ako rodičia žalovaného

uviedli, pokiaľ potreboval žalovaný peniaze požičať, či už na manko v bare, benzín atď., rodičia pomohli,
čo nebolo popreté.

58. Z uvedeného dokazovania, po posúdení každého dôkazu jednotlivo a zároveň aj v ich vzájomnej
súvislosti, súd dospel k vyššie uvedeným záverom a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

59. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

60. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

62. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu
trov konania, keďže v predmetom konaní o vyporiadanie BSM nemožno jednoznačne hovoriť o
úspechu, resp. neúspechu žalobkyne ani žalovaného, nakoľko súd v konaní nie je viazaný návrhom
na vyporiadanie ani jednej zo strán a taktiež k vyporiadaniu BSM nedošlo ani vo vzťahu k jednej zo
sporových strán tak, ako to táto strana navrhovala. O výške náhrady trov konania už nie je potrebné

samostatne rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.