Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 9, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XEObd/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4307200067
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4307200067.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému N. P., s registrovaným trvalým pobytom v I.,
D.. T.. U.. X, o vymoženie 1.431,19 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod
sp. zn. 14Er/4/2007, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k.

11CoE/148/2012-38 z 28. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e .

II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a .

IV. Povinný m á voči oprávnenej n á r o k na náhradu trov odvolacieho
a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) druhou výrokovou
vetou uznesenia č. k. 14Er/4/2007-17 z 19. mája 2011 rozhodol o zastavení exekúcie vedenej na

podklade rozhodcovského rozsudku, ktorý bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia. Konštatoval, že
medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú
zmluvu (zmluvu o spotrebiteľskom úvere), kde oprávnená (veriteľ) je dodávateľom a povinný (dlžník)
spotrebiteľom. V zmluve dojednaná rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi nanútená, neprimerane
zvýhodnila dodávateľa a povinného zbavila reálnej možnosti ochrany jeho práv pred všeobecným
súdom. Predmetná doložka je neprijateľná a v dôsledku toho neplatná (§ 53 ods. 1, ods. 4 písm. k,

ods. 5 Občianskeho zákonníka). Na základe zistenia, že exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie
exekúcia, je v rozpore so zákonom, pretože je materiálne nevykonateľný, súd prvej inštancie predmetnú
exekúciu zastavil.

2. Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.
11CoE/148/2012-38 z 28. decembra 2012 uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení

exekúcie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej aj „Občiansky súdny poriadok“ alebo
„OSP“). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu
celého exekučného konania z úradnej moci skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného
konania, medzi ktoré patrí aj relevantný exekučný titul. V predmetnej veci je týmto exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, o vydanie ktorého požiadala oprávnená na základe zmluvy o úvere uzavretej

s povinným, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, obsahujúce rozhodcovskú doložku.
Podľa tejto rozhodcovskej doložky sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvyo úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave alebo pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Takáto

rozhodcovská doložka spĺňa podľa názoru odvolacieho súdu charakteristiku neprijateľnej podmienky
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je od počiatku neplatná. Odvolací súd poukázal na to, že rozhodcovská
doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, keďže vyplýva zo štandardnej formulárovej zmluvy a
znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ už skôr podal
žalobu na rozhodcovský súd. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa zároveň prieči dobrým mravom a

aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto
plneniam.

3. Na základe uvedeného dospel aj odvolací súd k záveru o materiálnej nevykonateľnosti predloženého
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), pričom absencia tejto jeho vlastnosti predstavuje

neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Súd prvej inštancie preto postupoval
správne, keď po zistení uvedených nedostatkov exekúciu zastavil. Týmto postupom exekučný súd
správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému
rozhodcovským rozsudkom.

4. Uznesenie Krajského súdu v Nitre napadla oprávnená odvolaním, z obsahu ktorého vyplýva, že
smeruje proti neexistujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na
prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie. Oprávnená namietala, že zamietnutím návrhu sa jej odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods.
2 písm. a/ OSP), napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2 písm. f/ OSP) a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žiadala rozhodnutie odvolacieho
súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená tiež dovolanie, v ktorom uviedla, že: 1. súdy
oboch inštancií rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ OSP), 2. súdy opätovne konali

vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ OSP), lebo vykonateľnosť exekučného
titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, 3. súdy
rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§
237 písm. e/ OSP), 4. oprávnenej sa odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP) tým, že
súdy nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na

to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého
je aj výklad práva Európskej únie, 5. konanie súdov je postihnuté inou vadou, majúcou za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP) a 6. napadnuté rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“)
žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie

súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo
dovolacie konanie prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a Súdnemu dvoru Európskej únie boli
predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.
6. Zo spisu vyplýva, že odvolanie oprávnenej bolo podané 28. februára 2013 a dovolanie 11. marca
2013. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

aj „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods.
1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany
(§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4
CSP). S účinnosťou od 1. júla 2016 bol tiež novelizovaný Exekučný poriadok (zákonom č. 125/2016 Z. z.

o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového
poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov), keď za § 9 boli
vloženénové§9aa§9b,ktoréupravujúpoužitieustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadkuvexekučnom
konaní. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohtozákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného
poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia
ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.

8.Podľa§161ods.1CSP,aktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonaniaprihliadana

to,čisúsplnenépodmienky,zaktorýchmôžekonaťarozhodnúť(ďalejlen„procesnépodmienky“).Podľa
odseku 2, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Jedným z neodstrániteľných nedostatkov procesných podmienok, ktoré spôsobujú, že súd musí
konanie zastaviť, je nedostatok funkčnej príslušnosti (ktoréhokoľvek) súdu na prejedanie určitej veci,
ktorá inak patrí do právomoci súdov. V zmysle procesnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 bol Najvyšší

súd Slovenskej republiky funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerovali proti
rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa (§ 10 ods. 2 OSP). Prípady, v ktorých je
rozhodnutiekrajskéhosúdurozhodnutímsúduprvéhostupňa,bolipritomzákonomtaxatívnevymedzené
(viď§9ods.2OSP).Vposudzovanomprípadeoprávnenápodalaodvolanie(riadnyopravnýprostriedok)
protiuzneseniuodvolaciehosúdu(KrajskéhosúduvNitre),atoprotineexistujúcemuvýrokuozamietnutí

návrhu oprávnenej na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o
fungovaníEurópskejúnie.Kuvedenémujepotrebnéuviesť,žejednakNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
nie je funkčne príslušný na rozhodnutie o akomkoľvek odvolaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a
jednak opravný prostriedok (v danom prípade odvolanie) nemožno podať proti neexistujúcemu výroku
súdneho rozhodnutia.

10. Keďže už samotné zistenie nedostatku funkčnej príslušnosti súdu - Najvyšší súd Slovenskej
republiky na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný - je
neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý má za následok jeho zastavenie, Najvyšší súd
Slovenskej republiky podľa § 161 ods. 2 CSP zastavil konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre č. k. 11CoE/148/2012-38 z 28. decembra 2012.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie konania o dovolaní
oprávnenej zo dňa 8. marca 2013 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka
exekučného konania, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade

s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, následne skúmal, či je dôvodný návrh oprávnenej na prerušenie
dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP.

12. V zmysle návrhu oprávnenej mal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) predložiť
Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie prejudiciálne otázky nasledovného znenia:

„Má sa ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov v prípade, ak je rozhodcovská doložka individuálne dojednaná? V prípade
zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy

smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky
sporyvzniknutézozmluvy(vrátanesporovoplatnosť,výkladalebozrušenie)budúriešenéa/predstálym
rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno
podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde,
považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkurozhodcovskejdoložky,čovšakneplatí,akpred
podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského

súdu? Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS,
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“13. Svoj návrh na prerušenie konania dovolateľka odôvodnila tým, že Súdnemu dvoru Európskej únie
by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci
spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníci konania boli zbavení právnej neistoty vyplývajúcej

z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky.

14. Obligatórne prerušenie konania na účely podania prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej
únie upravuje aj Civilný sporový poriadok, a to v ustanovení § 162 ods. 1 písm. c/, podľa ktorého súd
konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej

únie podľa medzinárodnej zmluvy, t. j. podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný
článok 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva). Podľa § 438 ods. 1 CSP je toto ustanovenie
možné primerane aplikovať aj v dovolacom konaní.

15. K podobnému návrhu na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší súd Slovenskej republiky
vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne podobných exekučných veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je možné uviesť rozhodnutia
z 21. marca 2013 sp. zn. 1Cdo/301/2012, z 30. apríla 2013 sp. zn. 2Cdo/386/2012, z 15. mája 2013
sp. zn. 6Cdo/431/2012, z 13. júna 2013 sp. zn. 3Cdo/441/2012 a z 9. júla 2013 sp. zn. 5Cdo/371/2012,
na ktoré dovolací súd v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa
stotožňuje aj v preskúmavanej veci, na účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc

vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu
aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov
vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c/ CSP má podklad v aplikácii
vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod na prerušenie konania.

16. V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína aj smernica Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, z určujúceho hľadiska
však zo strany konajúcich súdov išlo o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov
(Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Exekučného

poriadku a zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase rozhodovania
súdov oboch inštancií). S poukazom na uvedené dovolací súd návrh na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol.

17. V ďalšom Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP

časť vety pred bodkočiarkou) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.

18. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací

súd prípustnosť dovolania oprávnenej posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v
čase, keď oprávnená toto dovolanie podala. S prihliadnutím na dátum podania dovolania (11. marca
2013) dovolací súd pri skúmaní prípustnosti dovolania oprávnenej neaplikoval ustanovenia novely
Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenej zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1.

januára 2015, konkrétne ustanovenie § 237 ods. 2 OSP, podľa ktorého dovolanie podľa § 237 ods. 1
OSP nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku. Dovolací súd
napriek absencii prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015, v zmysle ktorého
by právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti predmetnej novely, mali
ostať zachované, považoval tento svoj postup za súladný s ochranou legitímnych očakávaní dovolateľky

(ako súčasti práva na spravodlivý proces), že spôsob prejednania jej dovolania sa bude riadiť právnou
úpravou platnou v čase začatia dovolacieho konania.

19. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich
prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej

dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Oboer/83/2013,
1Oboer/264/2013, 1Oboer/251/2014, 1Oboer/263/2014 a 1Oboer/285/2014. Dovolací súd sa s
odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a
poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP).20. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád tvrdených
dovolateľkou (§ 237 písm. a/, d/, e/, f/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v § 237

OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 OSP, dovolací súd podľa § 447 písm. c/
CSP odmietol dovolanie oprávnenej ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je dovolanie prípustné.

21. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo zastaviť a vznikla
jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
Povinnému ako úspešnému účastníkovi dovolacieho konania vznikol voči oprávnenej nárok na náhradu
trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania
povinného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.