Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 10, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119011570
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4119011570.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Ondrejovej a prísediacich

sudcov Ing. Kvetoslavy Krenčovej a Emílie Baňasovej, v trestnej veci obžalovaného O. I. H., pre trestný
čin vraždy podľa § 219 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona číslo 140/1961 Zb.
v znení zákona číslo 253/2001 Z. z., na hlavnom pojednávaní v Nitre dňa 10.05.2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
O. I. H., narodený XX.XX.XXXX v B. X., P. U. G.,
trvale bytom B., P. XXX/XXX,

sa podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Krajskej prokuratúry
Nitra, sp. zn. Kv 70/17/4400 zo dňa 10.12.2019, podanej na Okresný súd Nitra dňa 10.12.2019, pre
trestnýčinvraždypodľa§219odsek1,odsek2písmenob),písmenoj)Trestnéhozákonačíslo140/1961
Zb. v znení zákona číslo 253/2001 Z.z., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
po predchádzajúcich vzájomných nezhodách s osobou P. B., ktorý mu bol dlžný finančnú čiastku vo
výške 300.000,- Sk, v súvislosti s vymáhaním ktorej P. B. dňa 26.03.2000 spôsobil obvinenému O. Le H.
ťažkú ujmu na zdraví, v bližšie nezistenom čase v letnom období roku 2002, pravdepodobne v období

mesiacov jún a júl 2002, v obývačke rodinného domu vmieste jeho trvalého bydliska na P. ulici č. XXX/
XXX, B. potom, ako boli P. B. zviazané horné končatiny v oblasti predlaktí drôtenou slučkou a obviazaná
lebka cez oblasť úst plastovou páskou v postavení tvárou v tvár pakovane veľkou intenzitou pevným
tvrdým podlhovastýmpredmetomvúmysleusmrtiťhoudieralpoškodenéhoP.B.dooblastihlavyatváre,
čím mu spôsobil zlomeniny kostí tváre, klenby a spodiny lebečnej, v dôsledku čoho došlo k zlyhaniu
riadiacej a regulačnej funkcie centrálneho nervového systému - mozgu a k smrti P. B., ktorého telo
následne zabalil do čierneho igelitového vreca a si po uplynutí týždňa preniesol vrece od garáže po
jamu, ktorá bola vykopaná na jeho príkaz v záhrade rodinného domu v mieste jeho trvalého bydliska,

zavolal v tom čase svoj družku W. X., s ktorou vrece odhodili do vykopanej jamy, po čom obvinený O. Le
H. založil v jame oheň a túto následne zahrabal, pričom dňa 03.08.2017 boli počas vykonania domovej
prehliadky v ilegálnom hrobe na uvedenom mieste zaistené kostrové pozostatky P. B.,
z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku, súd poškodeného Y. B., narodeného XX.X.XXXX, trvale bytom
B., X. XXX/X s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra č. Kv 70/17/4400 podanej na Okresný

súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 10.12.2019, tento prejednal trestnú vec proti obžalovanému O. Le
H. a v zmysle predloženej obžaloby súd vykonal dokazovanie navrhnutými dôkaznými prostriedkami
zabezpečenými v rámci prípravného konania. V rámci vykonaného dokazovania vypočul obžalovaného,
poškodeného Y. B., svedkyňu X., svedkyňu P.- X., svedka W., prečítaním výpovedí svedkov L., svedkaS., prečítaním znaleckého posudku znalcov T.. T. D. a T.. Y. T., prečítaním znaleckých posudkov KEÚ
PZ, prečítaním znaleckého posudku znalcov T.. K. P., L.. a T.. H. V., L.., prečítaním listinných dôkazov
a podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Nitra.

Obžalovaný O. Le H. (ďalej len ,,obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo
spáchania žalovaného skutku, a zároveň využil svoje zákonné právo a vo veci nevypovedal.
Súd na návrh prokurátora postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď
obžalovaného z prípravného konania zo dňa 04.02.2019 (čl.95-99), z ktorej vyplývalo, že poznal

nebohého P. B. (ďalej len ,,poškodený“) už od príchodu na Slovensko, boli priatelia, navštevovali sa a
pomáhali si. Poškodený potreboval peniaze, preto mu požičal a spísali aj zmluvu o pôžičke. Následne
chcel peniaze vrátiť, keď sa dozvedel že dostal peniaze z predaja reštaurácie v Piešťanoch, avšak
poškodený mu ich nevrátil. Dozvedel sa, že poškodený dĺži peniaze viacerým osobám, hral hazardné
hry a mal problémy so zákonom. Trval na vrátení peňazí, pričom poškodený ho zbil, v dôsledku čoho
má aj trvalé následky na zdraví. Poškodeného sa bál, bol vyššieho vzrastu, nosil pri sebe zbraň, obával

sa, že ho znovu prepadne a zabije. Následne sa spoznal s Emilom, ktorý mu sľúbil, že mu pomôže s
vymáhaním peňazí od poškodeného. Po čase zistil, že Emil je nebezpečný a nespoľahlivý človek, mal
z neho strach a prestal s ním komunikovať. Jedného dňa u neho vypomáhal cigáň Jožo a tento mu
povedal, že tam prišiel mafián Emil a vyhodil tam z auta vrece, následne Emil prišiel a kázal mu, aby
vrece hodil do jamy. Chcel dať vrece do jamy, ale bolo ťažké, nedalo sa ťahať a smrdelo, preto si zavolal

na pomoc W. X.. Na záver uviedol, že nevedel, čo bolo obsahom vreca.
Svedok poškodený Y. B. na hlavnom pojednávaní (čl.528) vypovedal, že sa narodil v roku 1992 a v
čase kedy malo dôjsť k úmrtiu jeho otca bol maloletý. S otcom sa stretával podľa rozhodnutia súdu
jedenkrát za mesiac. Má sestru R. B. (XXXX) a po otcovi sestru J.. Otcov brat odišiel v roku 2014 do
Vietnamu, otcova sestra odišla v roku 2016-2017 do Anglicka. O otcovi nemali žiadne informácie, v

súvislosti s kostrovým nálezom poskytol na stotožnenie svoju DNA. Obžalovaného poznal len zo spisov,
svedkyňu X. nepoznal. Svedok poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 30.000 eur ako
nemajetkovú ujmu za stratu otca.
Svedkyňa W. X. na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo nevypovedať podľa § 130 odsek 2
Trestného poriadku z dôvodu, aby neprivodila ujmu otcovi svojich detí, nakoľko by jeho ujmu pociťovala

ako ujmu vlastnú.
Súd na návrh prokurátora postupom podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne
z prípravného konania zo dňa 13.02.2019 (čl. 142-148), v ktorej uviedla, že s obžalovaným žila 14 rokov
ako družka. Priznal sa jej, že chce ublížiť P., ktorý mu bol dlžný 200 000 Sk a ublížil mu na zdraví.
Bola svedkyňou bitky obžalovaného s poškodeným, po ktorej ostali obžalovanému trvalé následky.

Obžalovaný mal potom nočné mory asi dva roky. Za obžalovaným chodievali pofidérne osoby, medzi
nimi aj Emilo, ktorý mu mal pomôcť, zaregistrovala len to, že mu spomínal, že potrebuje, aby mu doniesol
človeka, ktorý mu ublížil. Emila mu dohodil jej krstný otec (T. L.). Obžalovaný jej hovoril, že sa musí
pomstiť tomu Vietnamcovi. V čase, keď u nich býval Vietnamec S. jej obžalovaný volal, že potrebuje,
aby sa ešte zdržali v meste, volala mu, či po jeden aj pol hodine môže prísť, povedal, že áno, a keď

prišla domov cítila, napriek čerstvej maľovke, silný zápach krvi. Dva dni predtým obžalovaný povedal, že
nastane jeho pomsta. Následne k nim chodil Q. a pýtal od obžalovaného peniaze, pol roka sa pred ním
zatajoval. Po tom dni išla do práce a po návrate z práce jej obžalovaný povedal, že idú odpratávať bodrel.
Zavolal cigáňov (G. W.), vykopali veľkú jamu za bývalým skleníkom, žiadal od nej, aby mu pomáhala
hádzať bodrel do tej jamy. Vytiahol čierne vrece z garáže, ktoré mu pomohla hodiť do jamy, strašne to

smrdelo, až sa povracala. Myslela si, že sú to kosti psov, ktoré zabíjali a jedli. Obžalovaný ho potom
zapálil a ona išla do domu. Obžalovaný jej daroval dom, kde s deťmi bývali, potom od nej žiadal, aby mu
dom vrátila, ale ona ho medzičasom darovalo deťom. Obžalovaný mal prezývku T.. Emilo za ním chodil,
lebo mu vraj bol dlžný peniaze. Nevedela ako sa vrece dostalo k nim domov, ale započula rozhovor
obžalovaného a Emila, keď sa obžalovaný pýtal, kedy mu donesie toho Vietnamca. Emilo bol vysoký asi

190-200 cm, zavalitý s modrými očami a vyholenou hlavou. Obžalovaný ju bil, v roku 2013 ju nechcel
pustiť z Vietnamu a vyhrážal sa jej, že ak bude svedčiť o Vietnamcovi dopadne zle. Má obavu o svoj
život a život svojich detí pred obžalovaným a jeho synom T..

Svedkyňa H. P. X. na hlavnom pojednávaní (čl. 549) vypovedala, že P. B. bol jej bývalý partner, bývali

spolu od roku 1992 do apríla 2001, kedy odišiel z domu a viac ho nevidela, mal ísť do Hlohovca. Išla na
políciu, dala ho hľadať asi tri mesiace po jeho odchode z dôvodu, že neplatil výživné, skôr ho mohli dať
hľadať len blízki príbuzní a ona nebola jeho manželka. Mali spolu dcéru J., stretávali sa s vietnamskou
komunitou. Svedkyňu X. nepoznala. Obžalovaný a jej druh boli dobrí priatelia, potom mali konflikt, ktorýskončil súdnym konaním. P. B. mal na Slovensku aj exmanželku, mamu Y. B.. Po piatich rokoch jej prišla
pohľadnica, že jej partner žije v Českej republike v Písku, ale to písmo nebolo jeho. Čudné bolo, že
pisateľ vedel celé jej nové meno, a tiež novú adresu, vydala sa v roku 2004. V texte pohľadnice bolo

uvedené, že žije s H. z Bratislavy, vedela, že to bola jeho obchodná partnerka, preto sa domnievala,
že sa dali dohromady.
Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedkyne súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku
prečítal časť výpovede svedkyne z prípravného konania (čl. 154-157), z ktorej vyplývalo, že obžalovaný
jej viackrát rozprával, že poškodeného P. B. videli na rôznych miestach, v Chorvátsku, v Čechách.

Svedkyňa k rozporom uviedla, že na podrobnosti si už vzhľadom na odstup času nepamätala.

Svedok G. W. na hlavnom pojednávaní (čl.604) vypovedal, že s obžalovaným prezývaným T. sa spoznal
v čase, keď obžalovaný kúpil rodinný dom v Mlynárciach a potreboval robotníkov na opravu domu.
Chodili mu pomáhať, upratovať, čistiť, boli tam viacerí bezdomovci aj cigáni. Raz mu obžalovaný
povedal, keď tam bol so strýkom po železo, aby mu spolu so strýkom vykopal jamu. Bolo to za skleníkom,

ktorý mal v záhrade. Jama mala slúžiť na smeti. Obžalovaný im naznačil veľký kus, ktorý mali vykopať,
ale vykopali len cca meter hlbokú jamu, so šírkou cca 40-50 cm, nahádzali tam smeti. Žiadnu inú jamu
pre obžalovaného nekopali. Chodili tam aj potom, čistili záhradu a dvor.
Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh obhajcu prečítal časť výpovede svedka
z prípravného konania zo dňa 13.02.2019 (čl. 167-171), v ktorej svedok uviedol, že obžalovanému

pomáhal s opravou domu v Mlynárciach, pracovali u neho ďalší cigáni aj ,,bieli“, robili pomocné práce. V
jeseni im povedal, aby obrali hrozno, upratali záhradu a garáž. Vyhrabal zelinu, upratal ohradu pre psov
a T. mu kázal vykopať jamu na smeti. Kopali ju spolu s nejakým bezdomovcom, za skleníkom. O niekoľko
dní im kázal nahádzať do jamy bodrel, boli tam viacerí. Za robotu dostal 20 eur a polievku. Skleník bol v
čase kopania jamy rozbitý, rástla tam burina. Nevidel v tom čase nikoho, kto by niečo k obžalovanému

doniesol. K rozporom svedok uviedol, že si už vzhľadom na odstup času všetko presne nepamätal.
Súd postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď
svedka T. L. z prípravného konania zo dňa 13.02.2019 (čl. 180-183), v ktorej uviedol, že obžalovaného
poznal pod prezývkou T., cez W. X. - krstnú dcéru, ktorá s ním žila. Nevie nič o dlhoch obžalovaného,
poškodeného P. B. nepoznal. Osobu s prezývkou Q. pozná z Lehoty, mal cca 185 cm, pevný krk a bol

holohlavý, nevedel čím sa živil. Obžalovaný ho nikdy o nič nežiadal.
Súd postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď
svedka N. S. z prípravného konania zo dňa 30.08.2019 (čl. 189-195), v ktorej uviedol, že obžalovaného
nikdy nevidel, žil s W. X. od februára do septembra 2016, cca pol roka. Niekedy v máji - júni 2016 mu
povedala, že jej druh mal zavraždiť človeka, že hrali karty a jej druh bol žiarlivý a zabil ho. Matka W. X.

mu potom povedala, že dcérin bývalý niekoho usmrtil. Následne mu brat W. X. povedal, že Vietnamec
mal v Nitre veľké kontakty a je nebezpečný, že zabil človeka. Myslel si, že mu to bolo povedané, aby
mu naznačili, že by mohol mať problémy pre partnerský vzťah s W. X.. Keď mala W. vypité povedala
mu, že na záhrade je mŕtvola, keď jej povedal, aby išla na prokuratúru, povedala mu, že si to vymyslela.
O živote s obžalovaným mu povedala, že najskôr bolo dobre, kupoval jej darčeky, auto, potom ju začal

biť, týrať, obmedzoval jej osobnú slobodu, vyhadzoval ju z domu a bil ju aj syn jej druha, podala aj
trestné oznámenie. Peniaze, ktoré mu požičala X. boli na jeho dobrovoľné náklady, peniaze míňali spolu,
to, že to malo byť pre sudcov a prokurátorov bola len verzia pre Vietnamca. Vytiahla aj 30.000 eur od
Vietnamcov, tým povedala, že to má slúžiť na prepustenie jej druha, peniaze si nechala za to, že jej vraj
zničili život. Nevie nič o korupcii, nevedel ani pre seba zariadiť podmienečné prepustenie. Jeho brat I.

R. bol v kolúznej väzbe, s O. Le H. sa nikdy nestretol a X. mu dávala podpísať nejakú zmluvu, že sa na
niečom dohodli, ale odmietol to a to ju rozčúlilo.
Súd postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký
posudok znalca T.. T. D. a T.. Y. T. č. 37/19 a č. 13/19 (čl. 243-263) zo záverov z ktorého vyplývalo,
že obžalovaný netrpel v čase spáchania skutku, pre ktorý je stíhaný takou duševnou chorobou alebo

poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, to znamená, že
boli z forenzne - psychiatrického hľadiska zachované, zároveň obžalovaný vedel v čase spáchania
stíhaného skutku rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Obžalovaný bol schopný
chápať zmysel trestného konania. Znalci skonštatovali, že pobyt obžalovaného na slobode pre
spoločnosť nie je nebezpečný a nie je potrebné obžalovanému navrhnúť ochranné liečenie. Zo záverov

psychologickej časti znaleckého posudku vyplývalo, že intelektová úroveň obžalovaného sa nachádzala
v pásme mierneho nadpriemeru, osobnosť obžalovaného bola primerane diferencovaná, emocionálne
nestabilná, egocentrická, senzitívne a hysteroidne štruktúrovaná, sebaneistá, nerozhodná, so sklonom
vyhýbať sa zodpovednosti a zníženou citlivosťou voči morálnym problémom. U obžalovaného bolizistené patologické črty osobnosti v zmysle emočnej lability, ktorá sa prejavuje v afektívne vypätých
situáciách oslabenou regulačnou funkciou rácia. Správanie obžalovaného je ťažšie predvídateľné,
so sklonom k impulzívnym, agresívnym a antisociálnym prejavom. K možnej motivácii konania

obžalovanéhoznalkyňauviedla,žemedziobžalovanýmaobeťoubolidlhodobénezhodykvôlipeniazom,
ktoré obeť dlhovala obžalovanému. Pri vymáhaní dlhu obeť obžalovaného napadla a spôsobila mu ťažkú
ujmu na zdraví, ktorá obžalovanému znemožňovala adekvátne fungovať v bežnom živote a pracovne
sa zaradiť, čo bolo najpravdepodobnejšou motiváciou konania obžalovaného. Možnosť resocializácie
obžalovaného bola vyhodnotená ako oslabená.

Súd postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký
posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, z odvetvia kriminalistická biológia a genetická
analýza č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/11418 (čl. 270-273) z ktorého vyplývalo, že na znalecké
skúmanie boli predloženého stopy zaistené v obývačke rodinného domu, kde malo dôjsť k spáchaniu
trestného činu. Ako stopy boli predložené časti omietky z rôznych miest v obývačke, stery z podlahy,

lišta k podlahe (1-7), a tiež stopy z tkaniny sedacej súpravy v obývačke (1-9). Z predložených stôp
bola odobratá vzorka DNA, avšak nebola zistená prítomnosť ľudskej krvi. Obdobne zo stôp 1-9 (tkaniny)
na stope č.7 (poťah) bol zaistený biologický materiál, z ktorého bola izolovaná DNA zodpovedajúca
porovnávanej vzorke s označením T. I. H. (syn obžalovaného).

Súd postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký
posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, z odvetvia kriminalistická biológia a genetická
analýza č. ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2017/2866 (čl. 277-279), z ktorého zistil, že porovnávaním DNA zo
zubov nebohého P. B. a genetického materiálu Y. B. je osoba, u ktorej bol skúmaný kostrový materiál
biologickým otcom Y. B..

Súd postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký
posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, z odvetvia kriminalistická biológia a genetická
analýza č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/2848 (čl. 283-285) z ktorého vyplývalo, že na stopách (1-9)
predložených na skúmanie, ktoré boli zaistené pri kostrovom náleze nebohého, bola analyzovaná DNA,

ktorá nebola zhodná s DNA podozrivých, obvinených a odsúdených evidovaných v národnej databáze
DNA a v časti neboli ani vhodné na individuálnu identifikáciu pôvodcu.

Súd postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký
posudok znalcov T.. K. P., L.. a T.. H. V., L.. č. 84/2017 (čl. 289-328), zo záverov ktorého vyplývalo,

že znalci vykonali súdnu pitvu a forenzno- antropologickú expertízu telesných pozostatkov z ilegálneho
hrobu na Štúrovej ulici v Nitre. Dňa 03.08.2017 bola vykonaná exhumácia kostrových ostatkov, ktoré
boli expedované k forenzno-antropologickej expertíze do Martina. Na mieste nálezu v Nitre, boli nájdené
kostrové ostatky jedného ľudského jedinca mužského pohlavia, mongoloidného typu, vo veku okolo 40
rokov, výšky okolo 167 cm, súmerne vyvinutého svalstva, pričom k jeho smrti došlo okolo 15 rokov

pred dňom nálezu. K poškodeniu kostrového nálezu došlo sčasti obhorením a sčasti mechanickým
poškodením po smrti jedinca. Na kostrových pozostatkoch boli zistené známky pôsobenia vonkajšieho
mechanického násilia spôsobeného aktívnym násilným konaním inou osobou za života jedinca. Išlo
o zlomeniny kostí tváre, kostí klenby a spodiny lebečnej. Zlomeniny tváre, spodiny lebečnej a klenby
lebečnej vznikli pôsobením vonkajšieho mechanického násilia veľmi veľkej intenzity, ktoré prekonalo

pevnosť, súdržnosť a elasticitu pevných častí tváre. Epicentrom násilia na lebke boli oblasť ľavej bočnej
plochytvárevoblastiočniceaľavejlícnejkostiaľavázáhlavováoblasťvdolnejčasti.Útokbolsmerovaný
na oblasť ľavej tváre pri postavení tvárou v tvár. Zlomeniny vznikli opakovanými údermi pevným, tvrdým,
podlhovastým predmetom (napr.baseballová pálka). Zlomeniny tváre si poškodený nemohol spôsobiť
sám vlastným konaním. Vzniknuté poranenia svojím stupňom a rozsahom neboli zlučiteľné so životom.

Pri exhumácii bolo zistené, že boli zviazané horné končatiny v oblasti rúk drôtenou slučkou, oblasť úst
bola previazaná plastovou páskou a došlo k termickému poškodeniu kostí. Príčinou úmrtia bolo zlyhanie
riadiacej a regulačnej funkcie centrálnej nervovej sústavy - mozgu v dôsledku zlomenín kostí tváre,
klenby a spodiny lebečnej, k smrti došlo krátko potom ako mu boli spôsobené poranenia lebky.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov a oboznámením
podstatného obsahu pripojených spisov.
Z pátrania po osobe a z priloženej fotografie (čl. 16-17) vyplývalo, že po osobe P. B., dátum narodenia
XX.XX.XXXX v V. R., Vietnamská socialistická republika, trvale bytom Nitra, P. trieda XX/XX bolo dňa31.01.2002 vyhlásenie pátranie, nakoľko osoba v pátraní bola príslušníkom OO PZ Nitra obvinená pre
trestný čin zanedbania povinnej výživy (ČVS ORP-544/NR-NR-2002).
Z výpisu z listu vlastníctva č. 2198 (čl. 23-25) zo dňa 14.07.2017 súd zistil, že vlastníkom nehnuteľností

nachádzajúcich sa v Nitre, v časti Mlynárce s parcelným číslom XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX,
XXX/XXX bol obžalovaný. Zároveň prebiehalo súdne konanie žalobkyne W. X. o vráteniu daru, v ktorom
žalobkyňa navrhovala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností registra ,,C“ spolu s
rodinným domom. Z informatívnej kópie z mapy bolo zrejmé umiestnenie predmetných nehnuteľností.
Z rodného listu Obvodného úradu Piešťany (čl. 153) vyplývalo, že dňa 18.07.1993 sa v Piešťanoch

narodila J. X., ktorej otec bol P. B. a matka H. X..
Z pohľadnice (čl. 159) vyplývalo, že svedkyňa X. dňa 16.07.2019 pri výsluchu predložila pohľadnicu s
veľkonočným motívom, na zadnej časti ktorej bolo napísané ,,Veselé prežitie veľkonočných sviatkov, J.
a H. veľa vody, G. veľa vodky, praje z L. T.. Žijem tu s H. z Bratislavy.“
Z notárskej zápisnice č. N 70/2016, NZ 3976/2016, NCRIs 4070/2016 z 08.02.2016 (čl. 196-197) súd
zistil, že svedkyňa X. ako veriteľka prenechala 08.02.2016 svedkovi S. ako dlžníkovi na voľné nakladanie

peniaze ako pôžičku vo výške 20.000 eur. Dlžník sa zaviazal peniaze veriteľke vrátiť do 08.04.2016 na
jej účet.
Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 09.02.2018 (čl. 207-211) vyplývalo, že poznávajúca osoba W. X.
poznala G. W. ako cigáňa, ktorý kopal jamu, do ktorej následne hádzala s obžalovaným čierne igelitové
vrece. Následne opoznala Q. X. ako osobu, ktorú vo svojom výsluchu zo dňa 20.07.2017 nazývala

ako ,,Emilo“.
Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 09.02.2018 (čl. 212-216) vyplývalo, že poznávajúca osoba G. W.
označil osobu obžalovaného, ako toho, ktorého vo svojom výsluchu zo dňa 25.01.2018 nazýval ako ,,T.“.
Fotoalbumy (čl. 217-234) obsahovali fotografie tvárí mužov, ktoré boli predložené na rekogníciu.
Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 03.05.2018 (čl. 416-420) vyplývalo, že poznávajúca osoba

obžalovaný označil G. W. ako cigáňa, ktorý chodil k nemu robiť na záhradu a Q. X. alebo L. X. ako osobu,
ktorú pri svojom výsluchu zo dňa 03.05.2018 nazýval Q., resp. Q..
Z uznesenia o vrátení veci zo dňa 22.08.2019 (čl. 330) vyplývalo, že Y. B. bola vrátená náušnica zo
žltého kovu, ktorá bola zaistená a nájdená pri domovej prehliadke na adrese B., P. XXX/XXX spolu s
kostrou ľudského jedinca mužského pohlavia a na ďalšie konanie už nebola potrebná a neprichádzalo do

úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie. Odovzdanie predmetnej veci preukazovalo potvrdenie o vrátení
veci zo dňa 18.11.2019 (čl. 333).
Z uznesenia o vrátení veci zo dňa 22.08.2019 (čl. 334) vyplývalo, že W. X. boli vrátené veci (lišta,
sedačka, kreslo), ktoré dňa 03.08.2017 dobrovoľne vydala na adrese trvalého pobytu B., P. XXX/XXX
a na ďalšie konanie už neboli potrebné a neprichádzalo do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie.

Odovzdanie predmetných vecí preukazovalo potvrdenie o vrátení veci zo dňa 12.11.2019 (čl. 336).
Z návrhu na vykonanie domovej prehliadky zo dňa 25.07.2017 (čl. 343-345) vyplývalo, že prokurátor
Krajskej prokuratúry Nitra podal na Okresný súd Nitra návrh na vykonanie domovej prehliadky v
rodinnom dome so súpisným číslom XXX, nachádzajúcom sa v meste B., časť T., na parcele č. XXX/XX,
ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a priestoroch k nemu patriacich a na pozemkoch k nemu

priľahlých, ktorého vlastníkom bol obžalovaný, nakoľko sa tam mohli nachádzať telesné pozostatky
pravdepodobne nebohého P. B.. Z príkazu na domovú prehliadku zo dňa 30.07.2017 (čl. 346-349)
vyplývalo, že Okresný súd Nitra nariadil vykonanie domovej prehliadky podľa návrhu prokurátora.
Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky (čl. 350-353) súd zistil, že predmetná prehliadka bola
vykonaná dňa 03.08.2017 a bol pri nej zaistený kostrový nález. Fotodokumentácia (čl. 355-356)

obrazovo dokumentovala domovú prehliadku a nájdený kostrový nález.
Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 03.08.2017 a fotodokumentácie (čl. 358-356) vyplývalo, že W. X.
pri domovej prehliadke dobrovoľne vydala lištu, kreslo, sedačku. Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa
24.10.2017 a fotodokumentácie vyplývalo, že znalec T.. P., L.. vydal zub z lebky, ktorá bola zaistená dňa
03.08.2017 pri vykonaní domovej prehliadky na adrese Nitra, P. XXX/XXX, a to pre účely znaleckého

skúmania z dôvodu izolovania a analýzy DNA. Dňa 22.02.2019 znalec vydal veci zaistené v ilegálnom
hrobe, okrem kostrového nálezu. Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 09.02.2018 vyplývalo, že W. X.
vydala lepiacu pásku, ktorú používali v domácnosti v období, v ktorom pomáhala hádzať obžalovanému
čierne igelitové vrece do vykopanej jamy v záhrade. Zo zápisnice o prehliadke tela zo dňa 22.08.2017
(č.l. 367-368) súd zistil, že Y. B. bol odobratý bukálny ster z ústnej dutiny. J. X. odmietla poskytnúť ster.

Z pripojeného spisu a z rozsudku Okresného súdu v Nitre sp. zn. 2T/25/2001 zo dňa 27.03.2001 (čl.
373), právoplatným dňa 27.03.2001 súd zistil, že poškodený P. B. bol uznaný vinným z trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona a iné (zákon č.140/1961 Zb.) voči O. Le H.
(obžalovaný), a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere dva roky s podmienečným odkladom naskúšobnú dobu dva roky. Zároveň mu súd uložil povinnosť poškodenému O. Le H. nahradiť spôsobenú
škodu. Z výpisu zo Živnostenského registra a správy Sociálnej poisťovne (čl. 382-383) vyplývalo, že
poškodený P. B. bol v rokoch 1990 až 2001 SZČO s rôznymi predmetmi podnikania. Z odpisu registra

trestov poškodeného P. B. zo dňa 04.08.2017 (čl. 424) súd zistil, že poškodený bol dvakrát súdne
trestaný (§202 odsek 1 a § 222 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.).
ZpripojenéhospisuazrozsudkuOkresnéhosúduvNitresp.zn.2T/6/2015zodňa26.02.2016vyplynulo,
že obžalovaný bol uznaný za vinného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek

1 písmeno c), písmeno b), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozsudkom
KrajskéhosúduvNitresp.zn.1To/28/2016dňa09.08.2016aobžalovanémuboluloženýnepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a ochranný dohľad v trvaní dva roky.
Z pripojeného spisu a z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 25C/397/2016 zo dňa 09.05.2019

(rozsudok čl. 445) vyplývalo, že súd zamietol návrh žalobkyne W. X. (z 04.10.2016), ktorým sa domáhala
určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 2198, k.ú. T. -
B. (rodinný dom s pozemkom), voči žalovanému O. Le H. a T. Le H., rozhodnutie súdu nadobudlo
právoplatnosť 04.06.2019, vzhľadom na to, že žalobkyňa podané odvolanie vzala v celom rozsahu späť
a žiadala odvolacie konanie zastaviť (uznesenie právoplatné 06.12.2019).

Zo správy Ministerstva vnútra SR a úmrtného listu (čl. 376-377) vyplývalo, že Q. W., rod. X. zomrel
dňa 30.10.2014 v Prahe, Česká republika. Z úmrtného listu predloženého Mestským úradom Nitra (č.l.
378-380) vyplývalo, že T. X. zomrel dňa 09.06.2018 v Nitre.
Z úradných záznamov Ministerstva vnútra SR (čl. 384-392) vyplývalo, že v priebehu vyšetrovania bolo
zistené, že O. B. Le má byť sestrou poškodeného P. B.. Poškodený P. B. je otcom R. B. a Y. B., a

zároveň mal mať nemanželské dieťa J. X. s H. X.. Zároveň boli stotožnené osoby Q. X. a G. W., ktoré
boli označované vo výpovediach. Na všetky tieto osoby boli vykonané lustrácie v systéme Regob.
Zo screenshotu z mobilného telefónu (čl. 524) vyplývalo, že W. X. zaslala obhajcovi Y.. T. Q. sms
správu, v ktorej sa ospravedlnila z neúčasti na hlavnom pojednávaní zo zdravotných dôvodov. Z
oznámeniaobhajcuY..T.Q.zodňa24.03.2021(čl.588-589)súdzistil,žeobžalovanýboldňa23.03.2021

podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, a to uznesením Okresného súdu Trnava sp.
zn. 28PP/104/2020 zo dňa 23.03.2021, právoplatným dňa 23.03.2021. Uvedené vyplývalo aj z hlásenia
zmien zo dňa 23.03.2021 (čl. 590).
Zo správy mesta Nitra zo dňa 28.08.2019 (čl. 426) vyplývalo, že obžalovaný mal evidovaný trvalý pobyt
v meste Nitra, bol rozvedený, nemal evidované priznanie k dani z nehnuteľnosti a nemal evidované

priestupkové konania. Z hodnotenia ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou a skráteného výpisu zo dňa
27.08.2019(čl.428-429)súdzistil,žeobžalovanýbolvovýkonetrestuhodnotenýpozitívne,boljedenkrát
disciplinárne odmenený, potrestaný nebol, bol pracovne zaradený. Vykonával trest odňatia slobody
vo výmere sedem rokov uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.
2T/6/2015, právoplatným 09.08.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/28/2016.

V hodnotení zo dňa 16.07.2020 (čl. 539-542) mal obžalovaný uvedené dve disciplinárne odmeny, jeho
správanie bolo naďalej hodnotené pozitívne. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa
19.11.2019 (čl. 435) vyplývalo, že obžalovaný nebol priestupkovo riešený. Z odpisu registra trestov zo
dňa 19.11.2019 (čl. 436) súd zistil, že obžalovaný bol odsúdený aj v konaní vedenom na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 3T/36/1993 za trestný čin ublíženia na zdraví na podmienečný trest odňatia slobody a

trest zákazu činnosti, odsúdenie bolo zahladené. V druhom prípade bol odsúdený v konaní vedenom na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 2T/6/2015 právoplatným 09.08.2016 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 1To/28/2016 za drogový trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere sedem rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil všetky dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od
toho či ich obstaral súd, OČTK alebo niektorá zo strán a v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku.

Základnýmpredpokladomtrestnejzodpovednostijejednoznačnézisteniepríčinnéhopôsobeniakonania
obvineného na chránené spoločenské vzťahy, pričom zásada zistenia skutkového stavu veci bez
dôvodných pochybností vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne
zistené a preukázané fakty, nie iba pravdepodobnosť. Len po náležitom a nepochybnom preukázaní vinyobžalovaného možno vysloviť odsudzujúci rozsudok. Ak však vina nie je jednoznačne preukázaná musí
súd obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Vražda je úmyselné usmrtenie iného jedinca s následkom
jeho smrti. Medzi konaním páchateľa následkom na ľudskom tele musí byť preukázaná príčinná

súvislosť, teda, že k smrti poškodeného došlo práve konaním páchateľa.

Podľa skutkovej vety obžaloby mal obžalovaný opakovane udierať zviazaného a spacifikovaného
poškodeného tvrdým podlhovastým predmetom do oblasti hlavy a tváre s úmyslom usmrtiť ho, pričom
v dôsledku takéhoto konania malo dôjsť k zlyhaniu CNS a k smrti poškodeného P. B.. Motívom konania

obžalovaného mal byť dlh poškodeného voči obžalovanému a spôsobenie ťažkej ujmy s trvalými
následkami obžalovanému. K protiprávnemu konaniu malo dôjsť v lete roku 2002 (jún/júl) v mieste
bydliska obžalovaného v rodinnom dome - v obývačke. Po usmrtení poškodeného mal obžalovaný spolu
so svojou družkou telo nebohého v čiernom vreci hodiť do vykopanej jamy, toto podpáliť a jamu zakopať.
Kostrové pozostatky poškodeného boli nájdené pri domovej prehliadke dňa 03.08.2017 na pozemku
rodinného domu na P. ulici č. XX v B..

Po vykonaní dokazovania zabezpečenými dôkaznými prostriedkami možno bez akýchkoľvek
pochybností konštatovať, že skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy sa stal.
Nespochybniteľne boli nájdené kostrové pozostatky poškodeného na pozemku rodinného domu
obžalovaného, kde býval s rodinou a bolo preukázané, že k úmrtiu poškodeného došlo násilným

spôsobom (cudzím zavinením). Bez pochybnosti bol preukázaný spôsob usmrtenia a mechanizmus
zranení poškodeného (opakovaný útok na životne dôležitý orgán tvrdým podlhovastým predmetom)
a tiež obdobie, kedy mohlo pravdepodobne k usmrteniu poškodeného dôjsť, teda cca 15 rokov pred
nájdením kostrových ostatkov poškodeného (2002). Tieto preukázané skutočnosti vyplynuli z výsledkov
domovej prehliadky a zo znaleckých posudkov.

V ostatných skutkových okolnostiach sa obžaloba opiera výlučne o výpoveď družky obžalovaného
(K. X.), ktorá spolu s obžalovaným hodila telo poškodeného umiestnené vo vreci (mysliac si, že ide o
kosti zjedených psov) do vykopanej jamy, pričom uviedla obdobne ako obžalovaný, že nevedela, čo
bolo skutočne v čiernom vreci, ktoré hádzali spoločne do jamy. Podľa jej výpovede jamu mal kopať

svedok R. W. s nestotožnenými osobami v lete, v čase, keď u nich býval ešte Vietnamec z Komárna
„S.“. G. W. však uviedol, že jamu kopal na jeseň, keď sa oberalo hrozno, nakoľko druhá osoba, ktorú
obžalovaný zavolal bol bezdomovec, tento oberal hrozno a on kopal jamu na bodrel zo záhrady, ktorý
tam aj nahádzali. Ďalším časovým údajom o nezvestnosti poškodeného P. B., vyplývajúcim z výpovede
vtedajšej družky poškodeného (H. P.) je zase obdobie apríla 2002, kedy poškodený, podľa nej, odišiel z

domu a už sa nevrátil, ona však nezvestnosť P. B. nehlásila, hlásila až neplnenie vyživovacej povinnosti
po uplynutí príslušnej zákonnej doby. Aj tento časový údaj družky poškodeného však spochybňuje
vyhlásené pátranie po poškodenom, ktoré bolo vyhlásené už dňa 31.01.2002 pod ČVS: ORP-544/NR-
NR-2002, nakoľko osoba v pátraní (P. B.), bola príslušníkom OO PZ Nitra obvinená pre trestný čin
zanedbania povinnej výživy. Ak sa zoberie do úvahy, že trestnosť neplnenia vyživovacej povinnosti

prichádzala do úvahy, pokiaľ povinný neplatil výživné najmenej tri mesiace, malo by k nezvestnosti
poškodeného dôjsť zhruba v priebehu jesene 2001. Kde sa teda nachádzal poškodený P. B. minimálne
od januára 2002 do uloženia jeho zostatkov do jamy počas časového úseku do júna-júla 2002, prípadne
ešte v období september - október 2002, ak svedok R. W. kopal jamu na jeseň, keď sa zberalo hrozno,
zostalo neobjasnené, rovnako ako skutočnosť kedy a kde naozaj došlo k usmrteniu poškodeného, či už

v čase jeho nezvestnosti (začiatok zimy 2002), či v čase, kedy svedkyňa X. cítila v dome „pach krvi“ (leto
2002), alebo až v čase kopania jamy na pozemku obžalovaného (jeseň 2002), alebo ešte v jeseni 2001,
v čase neplnenia vyživovacej povinnosti, pred vyhlásením pátrania po P. B..

Sporné bolo tiež miesto usmrtenia poškodeného, nakoľko zo žiadnych zabezpečených dôkazov

nevyplýva, že k nemu mohlo dôjsť práve v rodinnom dome obžalovaného v lete 2002. Výpoveď
svedkyne X., že po príchode domov cítila krv, že bola namaľovaná obývačka a vyčistený gauč,
takýmto relevantným dôkazom nie je, nakoľko odobraté stopy z omietky v obývačke, spod lišty a
z poťahov (vrchnej aj spodnej časti) sedacej súpravy žiadne stopy krvi nevykazovali, ani zostatky
DNA poškodeného. Skutočný čas úmrtia poškodeného, s výnimkou hrubého časového rámca podľa

znaleckého posudku (cca 15 rokov pred nálezom kostrových zostatkov), ani konkrétne miesto úmrtia
(v obývačke poškodeného), teda nie sú vykonanými dôkazmi dostatočne verifikované. Podobne, ani na
predmetoch resp. veciach nájdených pri kostrových ostatkoch poškodeného nebola zabezpečená DNA,ktorá by spájala obžalovaného s nájdenými a zaistenými stopami v ilegálnom hrobe poškodeného (časti
oblečenia, plastové pásky a pod.).

Na kostrových pozostatkoch poškodeného bola nájdená drôtená slučka na predlaktiach a lebka bola
prekrytá plastovou páskou, pričom na nohách slučku nemal, čo by nasvedčovalo tomu, že poškodený
bol pred páchateľa útoku prevedený (nedobrovoľne) inou osobou, ktorá mohla eliminovať jeho prípadný
útek z miesta, kde útok prebiehal, keďže pri útoku stál tvárou v tvár páchateľovi. Participáciu inej osoby
na skutku naznačovala svedkyňa X., ktorá túto osobu označovala menom Q. (stotožnená ako Q. X.).

Nebolo teda dostatočne bez pochybností preukázané, či konanie, ktoré spôsobilo poškodenému úmrtie
vykonal obžalovaný alebo iná osoba, či páchateľ konal osobne vo vlastnom mene, alebo na objednávku,
či páchateľov bolo viac, alebo páchateľ konal samostatne, nakoľko bolo zistené, že poškodený mohol
mať aj viac veriteľov (napr. z hazardu). V každom prípade, kdekoľvek došlo k násiliu na poškodenom,
musel byť pacifikovaný (páskou cez ústa) a znehybnený minimálne v časti rúk (drôtmi na rukách) a ťažko
si predstaviť, že obžalovaný s jeho telesnou konštrukciou (drobný útly) by sám spacifikoval (umlčal a

spútal) podstatne lepšie stavaného chlapa (vyšportovaný, vyššieho vzrastu), ktorý chodil „ozbrojený“ a
v minulosti obžalovaného sám bez problémov zbil. Bližšie okolnosti úmrtia poškodeného, teda miesto
kde došlo k útoku na poškodeného a k jeho úmrtiu, ale aj osoba, ktorá mu zranenia nezlučiteľné so
životom spôsobila zostali nepreukázané. Telo poškodeného v štádiu rozkladu, ukryté a zabalené vo
vreci, bolo obžalovaným a jeho družkou (K. X.) uložené do jamy a obžalovaný vrece následne podpálil,

pričom vrece s telom bolo opáskované. Obžalovaný uviedol, že vrece doniesol Q., ktorý mu prikázal
vrece hodiť do jamy, to vrece bolo ťažké, tak si na pomoc zavolal W. X., ktorá s vrecom v súčinnosti s
obžalovaným manipulovala rovnako ako O. Le H.. Svedkyňa X. uviedla, že sa vzhľadom na šíriaci smrad
domnievala, že vo vreci sú kosti psov, ktorých Vietnamci zabíjali a jedli. Z celého skutkového deja teda
absentuje a nebolo dôkazne preukázané, kto skutočne poškodeného usmrtil, uložil do vreca, ani to, či

obžalovaný a svedkyňa vedeli o obsahu páchnuceho vreca. Obžalovaný mal určite motív na elimináciu
poškodeného, jednak pre nesplatené dlhy, a jednak pre ujmu, ktorú mu spôsobil na zdraví v roku 2000,
keďžemuostalitrvalénásledky,alejehozavinenienanásilnejsmrtipoškodenéhonebolobezdôvodných
pochybností dostupnými dôkazmi preukázané. Pre právny záver o zavinení obžalovaného bolo preto
potrebné už v prípravnom konaní objasňovať aj skutočnosti subjektívnej povahy a dôkazne ich podložiť.

Zabezpečovanie a vyhľadávanie absentujúcich dôkazov na preukázanie trestnoprávnej zodpovednosti u
obžalovaného výhradne zo strany súdu na hlavnom pojednávaní, by už prekročilo hranice spravodlivého
procesu a zásadu rovnosti strán v konaní pred súdom.

Obžalovaný spáchanie skutku podľa obžaloby popieral, na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný

zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Usvedčenie obžalovaného malo byť postavené výlučne
na výpovedi svedkyne X., ktorá pri usmrtení poškodeného, podľa jej výpovede nebola, a presvedčenie,
že skutok spáchal práve obžalovaný je odvodené len z jej domnienok, pocitov a úvah, ktoré sa nedajú
relevantne verifikovať, navyše pri komplexnom hodnotení jej výpovede nemožno opomenúť, že vznikla
v čase jej majetkového sporu s obžalovaným o nehnuteľnosť na ulici Štúrovej v Nitre (rodinný dom),

navyše v čase, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody. Paradoxne vyznieva, že počas prebiehajúceho
trestného konania (sp. zn. 2T 6/2015), v ktorom bol obžalovaný stíhaný za drogovú trestnú činnosť
ponúkala za jeho prepustenie finančnú záruku (30 000 eur) a na strane druhej, v tom istom čase už
svedkovi S., s ktorým žila, opisovala, ako v partnerskom zväzku s obžalovaným trpela a aké problémy
jej robil. V neprospech dôveryhodnosti svedkyne tiež svedčí skutočnosť, že od známych z vietnamskej

komunity vylákala cca 30 000 eur na kvázi úplatky za prepustenie obžalovaného. Jej priateľ (S.), s
ktorým žila, však uviedol, že tieto peniaze si ponechala a peniaze, o ktorých tvrdila, že mu dala za
vybavenie prepustenia jej druha z väzby (20 000 eur), tieto spolu užívali a míňali. Je zrejmé, že svedkyňa
si prispôsobuje fakty podľa aktuálnej situácie, v ktorej sa nachádza a tak, ako to vyhovuje jej aktívnym
potrebám. Návrh na civilný súd podala po právoplatnosti odsúdenia obžalovaného v drogovej trestnej

veci v októbri 2016, pričom už v priebehu roku 2016 (január 2016) mala pomer s N. S., ktorého voči
tretím osobám a svojim deťom označovala ako osobu, ktorá mala zabezpečiť prepustenie jej druha,
pritom sa „spolu chodili zabávať, popíjali a súložili“ (výpoveď svedka S.). Svedkyňa sa tiež snažila
svedka S. ovplyvniť, aby podpísal vyhlásenie, ktoré mala od advokáta, ale nebolo pravdivé. Zo všetkých
hore uvedených dôvodov súd výpoveď svedkyne X. vyhodnotil ako nepresvedčivú a vnútorne rozpornú,

nekompaktnú, pripúšťajúcu aj iný sled a obsah skutkových okolností. Absentujúce skutočnosti by bolo
možné objasniť iba výpoveďou „Q.“, stotožneného ako Q. X., ktorý však v roku 2014 zomrel.Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd nedokázal vyvodiť jednoznačne a bez
dôvodných pochybností záver, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, spáchal práve obžalovaný
tak, ako je uvedený v obžalobnom návrhu a preto rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písmeno

c) Trestného poriadku spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil. Pri svojich právnych úvahách súd
vychádzal predovšetkým zo zásady „in dubio pro reo“(v pochybnostiach v prospech obžalovaného) a v
súlade so zásadou uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Pri hodnotení dôkazného materiálu,
ktorý mal súd k dispozícii (výpoveď obžalovaného, výpovede svedkov, znalecké posudky a listinné
dôkazy), sa súd zameral na podstatné body jednotlivých výpovedí, ich vnútornú logiku a konzistentnosť

týchto výpovedí aj v kontexte všetkých dostupných dôkazov. Vykonané dôkazy vo svojom súhrne
nevytvárali logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu dôkazov,vzájomne sa dopĺňajúcich a na
seba nadväzujúcich, ktoré by vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazovali skutočnosti, ktoré by boli
v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že by z nich bol možný len jediný záver a súčasne
by vylúčili možnosť iného záveru.
Obžalovaný nebol v konaní jednoznačne bez dôvodných pochybností usvedčený zo žalovaného skutku,

jednak svoju vinu popieral a súd nepresvedčila ani výpoveď svedkyne X., ktorá spolu s obžalovaným
manipulovala s vrecom, v ktorom bolo telo poškodeného, teda aj z hľadiska objektivity mohla mať
záujem modifikovať jej dostupné informácie a ich obsah, aby si sama neprivodila prípadný trestnoprávny
postih. Spáchanie skutku obžalovaným nebolo bez dôvodných pochybností preukázané žiadnym
vykonaným dôkazom a iné dôkazy nebolo možné zabezpečiť, resp. boli nedostupné. Na preukázanie

viny obžalovaného by musel súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú
sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá by vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazovala
všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčovala z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne by
vylučovala možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine by mohol byť založený teda len na
takých dôkazoch, ktoré by celkom vylučovali pochybnosť, či skutok, ktorý bol predmetom trestného

stíhania skutočne spáchal obžalovaný.V dôsledku hore uvedených faktov bola obžaloba podaná
na obžalovaného neudržateľná, pričom pre vyhlásenie oslobodzujúceho rozsudku sa nevyžadovalo
nepochybné preukázanie toho, že obžalovaný sa násilného konania voči poškodenému nedopustil,
postačovala len pochybnosť, že sa takéhoto násilného konania dopustil a naplnil tak všetky znaky
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Výrok o vine by mohol byť založený len na takých

dôkazoch, ktoré by vylučovali pochybnosti o tom, že obžalovaný násilne usmrtil poškodeného, ale takéto
pochybnosti súdu o násilnom usmrtení poškodeného obžalovaným napriek vykonaným dôkazom a po
ich vyhodnotení odstránené neboli a naďalej pretrvávali.

Pri vyhodnotení vykonaných dôkazov postupoval súd v súlade so zásadou trestného konania uvedenou

v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a podľa pravidiel vyplývajúcich z ďalšej zásady trestného konania,
prezumpcie neviny uvedenej v ustanovení § 2 odsek 4 Trestného poriadku (ktorá vychádza aj z
úpravy ustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústavy a z čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd), z
ktorej vyplýva, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú akékoľvek
pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, tak ako tomu bolo v tomto prípade, nemôže súd rozhodnúť

v neprospech obžalovaného. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok
a význam ako dokázaná nevina (obžalovaný nie je povinný svoju nevinu dokazovať), na túto zásadu
nadväzuje aj aplikácia zásady „in dubio pro reo- v pochybnostiach v prospech obvineného“, podľa ktorej,
ak aj zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších
dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obžalovaného. Prokuratúra nepredložila žiadne ďalšie

usvedčujúce dôkazy a ani nenavrhla vykonať iné dôkazy na to, aby bol riadne zistený skutkový stav
veci, o ktorom by neboli dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie súdu, pričom
v trestnom konaní nesie dôkazné bremeno práve prokuratúra zastupujúca štát. Obžalovanému by v
prípade uznania viny hrozil vysoký trest, preto bolo nevyhnutné, aby jeho vina bola bez akýchkoľvek
pochybností preukázaná. Vykonané dôkazy by mali jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty

preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe spáchal obžalovaný. V prípade existencie akýchkoľvek
rozumných pochybností bolo potrebné vykladať ich v prospech obžalovaného a nie naopak, pričom ani
vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok (Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To/20/2010 zo dňa 25.11.2010).
Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi v konaní nie je neobvyklá, pokiaľ však nie je možné

jednoznačne určiť, ktorá z verzií skutkového stavu zodpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní
zásady „in dubio pro reo“ zvoliť verziu pre obžalovaného najpriaznivejšiu. Vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti, ktoré mal súd za dokázané, dôkazy, o ktoré svoje skutkové zistenia oprel, a právneúvahy, ktorými sa súd spravoval, zistiac dôkaznú núdzu, súd obžalovaného podľa § 285 písmeno c)
Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
S poukazom na to, že súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, v súlade s ustanovením § 288 odsek

3 Trestného poriadku, odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Takéto rozhodnutie súd prijal hlasovaním v senáte jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto

práva výslovne vzdal.