Uznesenie – Trestné činy proti mieru ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Hargaš

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoTrestné činy proti mieru

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/95/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010112
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3120010112.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov
JUDr. Michala Antalu a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci odsúdeného T. Q., nar. X.X.XXXX v T.,
trvale bytom F. K., D. XXX/XX, na neverejnom zasadnutí dňa 16. novembra 2021, prejednal sťažnosť
odsúdeného T. Q. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1Nt/20/2020, zo dňa 14. septembra
2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná,

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1T/8/2011 zo dňa 14.3.2011, právoplatného dňa
11.4.2012 bol T. Q. uznaný vinným z prečinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu
základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX
v čase o XX:XX hod. v C., v bare „Da M.“ na S. ulici, pod vplyvom alkoholu a po nezaplatení účtu za
konzumáciu sa správal voči personálu vulgárne, hodil na zem popolníky a poháre a keď bola privolaná
policajná hliadka a táto zisťovala jeho totožnosť pred objektom samotného baru sa bezdôvodne otočil
smerom ku zákazníkom sediacim na letnej terase patriacej k tomuto baru a ukázal im gesto „hajlovania“
tak, že zdvihol pravú ruku, ktorú mal vystretú a nahlas vyslovil slová „Heil Hitler“, nech žije vodca, a to
za prítomnosti samotnej policajnej hliadky, na základe čoho bol hliadkou aj predvedený na útvar polície.

Za to bol odsúdený podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 353 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a s prihliadnutím
na § 38 ods. 4 v spojení s § 37 písm. m) Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon
ktorého trestu mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov.

Odsúdený v predmetnej veci podal návrh na povolenie obnovy konania, vedeného na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 1T/8/2011.

O uvedenom návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania bolo rozhodnuté napadnutým
uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1Nt/20/2020, zo dňa 14. septembra 2021 tak, že podľa §
399 ods. 2 Tr. por. súd návrh odsúdeného T. Q. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej
Okresným súdom Trenčín, sp. zn. 1T/8/2011 ako nedôvodný zamieta, nakoľko neboli zistené podmienky
pre povolenie obnovy konania v zmysle § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť prostredníctvom svojej obhajkyne do zápisnice o
verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne odsúdený sťažnosť písomne odôvodnil
prostredníctvom svojej obhajkyne. V písomnom odôvodnení sťažnosti obhajoba uviedla nasledovné:

„Sťažnosťou napadnutým uznesením súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh mňa odsúdeného
T. Q., nar:XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX F. K., štátny občan SR, o povolenie obnovy

konania spis. zn. 1T/8/2011 Okresného súdu Trenčín, nakoľko neboli zistené nové skutočnosti v zmysle
§ 394 Tr. por.

Výrok uznesenia Okresného súdu Trenčín pod spis. zn. 1Nt 20/2020 zo dňa 14.09.2021, ktorým
súd zamietol môj návrh na povolenie obnovy konania skončeného právoplatným trestným rozkazom
Okresného súdu Trenčín pod spis. zn. 1T/8/2011-38 zo dňa 14.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňom 11.04.2012, je nesprávny (§ 189 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku).

Ja, odsúdený T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX F. K., som na Okresný súd Dolný
Kubín zaslal svoj návrh na obnovu konania podľa § 394 Trestného poriadku, zo dňa 22.12.2019 a zo
dňa 25.12.2019. Predmetným návrhom som žiadal obnovu väčšieho množstva právoplatne skončených
konaní vedených na viacerých súdoch Slovenskej republiky. Jedným z konaní, ktorých obnovy som
sa domáhal, a to konkrétne podaním zo dňa 25.12.2019 (bod 3), bola i vec vedená na Okresnom
súde Trenčín pod spis. zn. 1T/8/2011, ktorá bola právoplatne ukončená trestným rozkazom pod spis.
zn. 1T/8/2011-38 zo dňa 14.03.2011, právoplatným dňom 11.04.2012. Z tohto dôvodu bol môj návrh
postúpený okrem iných súdov i na Okresný súd Trenčín. Keďže mi Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom
pod spis. zn. 8Ps/8/2018-156 zo dňa 07.01.2020, právoplatným a vykonateľným dňom 19.02.2020
obmedzil moju spôsobilosť na právne úkony tak, že nie som okrem iného spôsobilý samostatne konať
pred súdmi, bola mi Okresným súdom Trenčín opatrením pod spis. zn. 1Nt/20/2020 zo dňa 06.05.2021
za obhajkyňu ustanovená Q.. B. V.. Prostredníctvom svojej obhajkyne som podaním zo dňa 25.06.2021
doplnil a odôvodnil svoj návrh na povolenie obnovy konania zo dňa 22.12.2019, no najmä zo dňa
25.12.2019. Uviedol som, že trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín pod spis. zn. 1T/8/2011-38
zo dňa 14.03.2011, právoplatným dňom 11.04.2012 som bol uznaný vinným z toho, že som vraj dňa 31.
júla 2010 v čase o XX.XX hod. v C., v bare „Da M.“ na S. ulici, pod vplyvom alkoholu a po nezaplatení
účtu za konzumáciu, sa správal voči personálu vulgárne, hodil na zem popolníky a poháre a keď bola
privolaná policajná hliadka a táto zisťovala moju totožnosť, pred objektom samotného baru som sa
bezdôvodne otočil smerom ku zákazníkom, sediacim na letnej terase patriacej k tomuto baru a ukázal
som im gesto ,,heilovania“ tak, že som zdvihol pravú ruku, ktorú som mal vystretú a nahlas som vyslovil
slová „Heil Hitler“, nech žije vodca a to za prítomnosti samotnej policajnej hliadky, na základe čoho som
bol hliadkou aj predvedený na útvar polície, teda som vraj verejne, najmä používaním hesiel, prejavoval
sympatie k hnutiam smerujúcim k potláčaniu základných práv a slobôd, čím som vraj spáchal prečin
podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 odsek
1 Trestného zákona, za čo som bol odsúdený podľa § 422 odsek 1 Trestného zákona s použitím §
353 odsek 2 písmeno a) Trestného poriadku s prihliadnutím na § 38 odsek 4 v spojení s § 37 písmeno
m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 49 odsek
1 písmeno a) a § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mi výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov. Právoplatnosťou trestného rozkazu Okresného
súdu Trenčín pod spis. zn. 1T/8/2011-38 zo dňa 14.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom
11.04.2012, bolo právoplatne ukončené konanie vedené voči mne, ktorého obnovy som sa svojím
návrhom domáhal. Vo svojom podaní zo dňa 25.06.2021, vypracovanom mojou obhajkyňou som
uviedol, že v prípravnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ v Trenčíne, Úradom. justičnej a
kriminálnej polície, Odborom skráteného vyšetrovania, Oddelením skráteného vyšetrovania v Trenčíne,
pod spis. zn. ČVS: ORP-1608/2-OSV-TN-2010, nebol vôbec skúmaný môj duševný stav. Vypočutí boli
len svedkovia Bc. Q. H., V. A., V. V. a C. V.. Až keď som v odpore proti trestnému rozkazu Okresného
súdu Trenčín pod spis. zn. 1T/8/2011-38 zo dňa 14.03.2011 uviedol, že som invalidom, som psychicky
chorý, mám silnú schizofréniu a trpím zvukovými halucináciami, kedy počujem hlasy neexistujúcich,
alebo odo mňa vzdialených negatívnych osôb, ktoré mi prikazujú, čo musím urobiť, začal súd vykonávať
úkony smerujúce k zisteniu môjho duševného stavu. Vyslovene som o posúdenie môjho zdravotného
stavu dvoma nezávislými znalcami z odvetvia psychiatrie požiadal v závere svojho odporu. Uviedol som
v ňom tiež, že v čase spáchania trestnej činnosti som užíval tabletky, ktoré som zapíjal alkoholom, čo na
mňa zle pôsobilo a počul som príkazy, že nemám zaplatiť, že mám zhodiť zo stola poháre a následne,
keď ma policajti odviedli k služobnému vozidlu, som počul hlasy, že mám svojou vystretou pravou rukou
pozdraviť obecenstvo, so slovami „Nech žije vodca“. No nemyslel som tým vodcom Hitlera. Myslel som
tým označením mňa ako horského tatranského vodcu, ktorým som vždy túžil byť. Súdu bolo po tom, ako
sa začal zaoberať mojím duševným stavom, najprv oznámené Sociálnou poisťovňou, pobočkou Dolný
Kubín, že trpím paranoidnou schizofréniou s postpsychotickým defektom osobnosti a miera poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti u mňa naďalej trvá v percentuálnom rozmedzí 75 %. Takáto miera
poklesu schopnosti zárobkovej činnosti mi bola určená od 01.01.2010. Potom súd uznesením pod

spis. zn. 1T/8/2011-44 zo dňa 11.10.2011 pribral do trestného konania znaleckú organizáciu z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria - Centrum duševného zdravia, s.r.o., ktorá mala za úlohu
vypracovať znalecký posudok na mňa z odvetvia psychiatrie a odpovedať v ňom na súdom položené
otázky. Znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a
toxikománie, gerontopsychiatria) č. 32/2012 zo dňa 11.02.2012 vypracovali dvaja znalci, a to V.. Q. R. a
V.. B. F.. Vo svojom znaleckom posudku znalci z výpisu z mojej zdravotnej dokumentácie i z vlastného
psychiatrického vyšetrenia mojej osoby skonštatovali, že je u mňa prítomná trvalá porucha osobnosti
s disociálnymi rysmi. Uviedli, že počas VTOS v roku 2005 sa u mňa manifestovali prejavy paranoidnej
schizofrénie, bol som ústavne preliečený jednak v Trenčíne, následne aj v B.. Keďže svoj odpor proti
trestnému rozkazu som vzal späť jednak písomne podaním zo dňa 12.12.2011, jednak následne ústne
na hlavnom pojednávaní dňa 11.04.2012, sudca uznesením 1T/8/2011-74 zo dňa 11.04.2012 zobral
na vedomie moje späťvzatie odporu proti trestnému rozkazu a ten tak dňom 11.04.2012 nadobudol
právoplatnosť. Hlavné pojednávanie, na ktorom by bolo prebehlo dokazovanie výsluchom svedkov, no
najmä výsluchom znalcov, ktorí by zodpovedali otázky položené mojím ustanoveným obhajcom Q..
M. M. ml. a mnoho vecí z nimi vypracovaného znaleckého posudku by ozrejmili, sa teda nekonalo.
Jednoznačne však bolo v znaleckom posudku v tomto trestnom konaní vypracovanom skonštatované a
ustálené, že od roku 2005 trpím paranoidnou schizofréniou, pri ktorej u človeka trpiaceho touto chorobou
prevládajú časté bludy a halucinácie. Bludy sú pritom nepravdivé, nevyvrátiteľné a ovplyvňujú konanie
chorého človeka. Presne takéto bludy a halucinácie som mal v čase skutku, ktorého som sa dopustil
dňa 31.07.2010. Počul som neexistujúce, odo mňa vzdialené negatívne osoby, ktoré mi prikázali, čo
musím urobiť a ja som ich len poslúchal. Halucinácie boli silné preto, lebo na lieky, ktoré som dlhodobo
na schizofréniu užíval, som vypil väčšie množstvo alkoholu. V odpore proti trestnému rozkazu som
na svoje bludy a halucinácie poukázal a tvrdil som, že som pre duševnú poruchu v čase spáchania
činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, preto nie som
za tento čin trestne zodpovedný. Môj duševný stav, závažnosť mojej duševnej poruchy a jej vplyv
na moje rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, z dôvodu môjho späťvzatia odporu proti trestnému
rozkazu, v pôvodnom trestnom konaní doriešené neboli. Mnoho otázok zostalo nezodpovedaných.
V bode 3 môjho návrhu na povolenie obnovy konania zo dňa 25.12.2019 uvádzam, že som bol v
konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod spis. zn. 1T/8/2011 odsúdený napriek tomu, že
som bol nevinný z dôvodu mojej duševnej choroby. Krátko na to, ako som podal návrh na obnovu
konania mi Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom pod spis. zn. 8Ps/8/2018-156 zo dňa 07.01.2020,
právoplatným a vykonateľným dňom 19.02.2020, obmedzil spôsobilosť na právne úkony tak, že nie som
spôsobilý nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, uzatvárať zmluvy majetkoprávnej povahy,
najmä uzatvárať kúpne zmluvy, zmluvy o pôžičke, resp. úvere, darovacie zmluvy, zaväzovať sa k
ručeniu, nie som schopný nakladať s finančnou hotovosťou prevyšujúcou sumu 20,- eur jednorazovo
a sumu 100,- eur mesačne, nie som spôsobilý rozhodovať o svojej liečbe a o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, rozhodovať o svojom umiestnení do zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť,
samostatne konať pred súdmi, štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy a orgánmi samosprávy,
vybavovať si akékoľvek úradné záležitosti, preberať dôchodok, resp. iné dávky a peňažné plnenia,
preberať poštové zásielky a iné úradné písomnosti. Moja spôsobilosť na právne úkony je obmedzená
do takej miery, že ak by bolo v súčasnosti možné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, bol by
som tejto spôsobilosti určite pozbavený. Okresný súd Dolný Kubín ustanovil v konaní o obmedzenie
mojej spôsobilosti na právne úkony znalkyňu z odboru zdravotníctva a odvetvia psychiatria - V.. Q.
A.. Znalkyňa v znaleckom posudku č. 51/2018 konštatovala, že analýzou zdravotnej dokumentácie
ako aj samotným znaleckým vyšetrením u mňa zistila prítomnosť duševného ochorenia s forenzným
významom, ide o paranoidnú formu schizofrénie s chronifikovaným priebehom a postpsychotickým
defektom osobnosti. Okrem iného znalkyňa vo svojom znaleckom posudku uviedla, že už v minulosti boli
u mňa opakovane zachytené imperaktívne sluchové halucinácie. Uviedla tiež, že podľa dokumentácie,
ktorú mala, mi bola diagnostikovaná psychická choroba, na ktorú sa liečim i v súčasnosti, už v roku
2007, kedy som bol hospitalizovaný v PL Sučany. Skutočnosť obmedzenia mojej spôsobilosti na právne
úkony, obsiahnutá vo výroku rozsudku Okresného. súdu Dolný Kubín pod spis. zn. 8Ps/8/2018-156 zo
dňa 07.01.2020, právoplatného a vykonateľného dňom 19.02.2020, je novou skutočnosťou (dôkazom),
súdu skôr neznámou, ktorá by mohla sama osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr
známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Rovnako to platí o obsahu znaleckého posudku č. 51/2018
vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a odvetvia psychiatria V.. Q. A., pre potreby konania
vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod spis. zn. 8Ps/8/2018 o moje obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony. Znalkyňa vo svojom posudku jednoznačne skonštatovala, že duševnou chorobou,
pre ktorú mi bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená, trpím už od roku 2007 (v znaleckom

posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria - liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria, č. 32/2012 zo dňa 11.02.2012 vypracovanom dvomi znalcami, a to V.. Q. R. a V..
B. F., bol dokonca ako rok, od ktorého trpím paranoidnou schizofréniou, pri ktorej u človeka prevládajú
časté bludy a halucinácie, uvedený rok 2005). Dňa 31.07.2010, kedy došlo ku skutku, za ktorý som bol
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín pod spis. zn. 1T/8/2011-38 zo dňa 14.03.2011,
právoplatným dňom 11.04.2012, som teda jednoznačne a preukázateľne trpel duševnou chorobou,
ktorá neskôr viedla k obmedzeniu mojej spôsobilosti na právne úkony v rozsahu faktického pozbavenia
spôsobilosti na právne úkony. Mohol som teda mať tak, ako som to tvrdil i v odpore proti trestnému
rozkazom Okresného súdu Trenčín pod spis. zn. 1T/8/2011-38 zo dňa 14.03.2011, sluchové halucinácie,
mohol som počuť imperaktívne hlasy, ktoré mi prikazovali, čo mám robiť. V deň skutku som okrem toho,
že som trpel duševnou chorobou sprevádzanou bludmi a sluchovými halucináciami, bol i pod vplyvom
alkoholu, pil som veľa napriek užívaniu silných liekov na schizofréniu. Všetko to, čo som uviedol v odpore
proti trestnému rozkazu Okresného súdu Trenčín pod spis. zn. 1T/8/2011-38 zo dňa 14.03.2011, mohla
byť pravda, vychádzajúc z obsahu rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín pod spis. zn. 8Ps/8/2018-156
zo dňa 07.01.2020, právoplatného a vykonateľného dňom 19.02.2020 a z obsahu znaleckého posudku
č. 51/2018 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a odvetvia psychiatria, V.. Q. A., pre
potreby konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod spis. zn. 8Ps/8/2018 o moje obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony a ja tvrdím, že to jednoznačne i pravda je (in dubio pro reo). Dňa 31.07.2010
som z dôvodu mojej paranoidnej schizofrénie a navyše pod vplyvom alkoholu počul príkazné hlasy
vzdialených osôb, ktoré mi prikazovali, čo mám robiť a ja som ich len poslúchal. Nemohol som v tom
stave rozpoznať protiprávnosť svojho konania ani ovládať svoje konanie, nie som preto za tento svoj
čin trestne zodpovedný.

Nové skutočnosti (dôkazy) potvrdzujú to, čo som v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod spis.
zn. 1T/8/2011 tvrdil.

Podaním zo dňa 25.06.2021, označeným. ako doplnenie a odôvodnenie návrhu na povolenie
obnovy konania, som žiadal, aby v obnovenom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín
pod spis. zn. 1T/ 8/2011, ktoré bolo právoplatne ukončené trestným rozkazom pod spis. zn.
1T/8/2011-38 zo dňa 14.03.2011, právoplatným dňom 11.04.2012, súd vykonal dôkaz oboznámením
obsahu rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín pod spis. zn. 8Ps/8/2018-156 zo dňa 07.01.2020,
právoplatného a vykonateľného dňom 19.02.2020, oboznámením obsahu znaleckého posudku č.
51/2018 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a odvetvia psychiatria, V.. Q. A., pre potreby
konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod spis. zn. 8Ps/8/2018 o moje obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony, ktorý znalecký posudok som žiadal nech je Okresným súdom Trenčín
vyžiadaný zo spisu Okresného súdu Dolný Kubín pod spis. zn. 8Ps/8/20l8. Zároveň som žiadal, nech
sú v obnovenom konaní vypočutí znalci V.. Q. R. a V.. B. F., a to jednak k obsahu nimi vypracovaného
znaleckého posudku v pôvodnom konaní, jednak k obsahu znaleckého posudku V.. Q. A.. Prípadne,
nech je v obnovenom konaní nariadené nové znalecké dokazovanie úplne novým pribratým znalcom,
ktorého znalecký posudok nech zodpovie otázky týkajúce sa môjho duševného stavu v deň skutku, t.
j. 31.07.2010, zohľadniac obsah rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín pod spis. zn. 8Ps/8/2018-156
zo dňa 07.01.2020, právoplatného a vykonateľného dňom 19.02.2020 a obsah znaleckého posudku č.
51/2018 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a odvetvia psychiatria V.. Q. A., pre potreby
konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod spis. zn. 8Ps/8/2018 o moje obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony. Dôvodne som tvrdil, že sú to všetko skutočnosti (dôkazy) súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine mňa odsúdeného. Uviedol som, že som presvedčený o tom, že sa
vykonaním týchto dôkazov v obnovenom konaní preukáže, že som dňa 31.07.2010, v čase skutku, za
ktorý som bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, pod spis. zn. 1T/8/2011-38 zo
dňa 14.032011, právoplatným dňom 11.04.2012, nemohol z dôvodu svojej duševnej choroby rozpoznať
protiprávnosť svojho konania a ovládať svoje konanie, a nie som preto za tento svoj čin trestne
zodpovedný. Žiadal som, aby súd vyhovel môjmu návrhu na povolenie obnovy konania a podľa § 400
ods. 1 Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil napadnutý odsudzujúci trestný rozkaz Okresného súdu
Trenčín, spis. zn. 1T/8/2011-38 zo dňa 14.03.2011, právoplatný dňom 11.04.2012.

Podľa § 393 ods. l Trestného poriadku ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe
právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v
trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.

V zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo
zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takou skutočnosťou je
objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci. Novú skutočnosť treba v konaní o obnove konania spravidla preukázať dôkazom.

Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom
konaní, alebo v pôvodnom konaní boli síce vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu v
pôvodnom konaní· vykonaných dôkazov.

Okresný súd môj návrh na povolenie obnovy konania zamietol uznesením pod spis. zn. 1Nt/20/2020 zo
dňa 14.09.2021 vraj z toho dôvodu, že v mojom návrhu neuvádzam také skutočnosti a dôkazy, ktoré by
mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi privodiť iné rozhodnutie
vo veci. Uviedol, že rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín pod spis. zn. 8Ps/8/2018 zo dňa 07.01.2020
a ani samotný znalecký posudok tomuto rozsudku predchádzajúci, nepredstavujú skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali povolenie obnovy konania. K obmedzeniu mojej spôsobilosti na právne úkony došlo
na základe znaleckého posudku zo dňa 05.04.2018, teda znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný
približne 6 rokov po právoplatnom skončení konania 1T/8/2011. Tu je podľa názoru súdu zrejmé, že
duševná porucha, ktorá bola u mňa konštatovaná znalcami, sa určitým spôsobom vyvíjala. Súd sa v
tejto veci jednoznačne mýli. Ja tvrdím, že moja duševná porucha bola už v roku 2010, kedy došlo ku
skutku, za ktorý som bol v pôvodnom konaní odsúdený na rovnakej úrovni, na akej bola v roku 2018.
Nie je preukázaný opak. Taktiež tvrdím, že už v roku 2010 bola moja duševná porucha taká, že som pre
ňu nemohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a ovládať svoje konanie a nie som preto za tento
svoj čin trestne zodpovedný.

Vzhľadom. na vyššie uvedené ako odsúdený navrhujem, aby odvolací súd zrušil sťažnosťou napadnuté
uznesenie Okresného súdu Trenčín pod spis. zn. 1Nt/20/2020 zo dňa 14.09.2021 a aby sám vo veci
rozhodol a vyhovel môjmu návrhu na povolenie obnovy konania a v súlade s ním podľa § 400 ods.
1 Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil napadnutý odsudzujúci trestný rozkaz Okresného súdu
Trenčín, spis. zn. 1T/8/2011-38 zo dňa 14.03.2011, ktorým bolo trestné konanie právoplatne skončené.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia,
nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé opodstatňovali zrušenie
napadnutého uznesenia. Okresný súd v súlade s ustanovením § 402 ods. 1 Tr. por. rozhodol napadnutým
uznesením o návrhu odsúdeného na verejnom zasadnutí. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje,
že v dôvodoch sťažnosti nie je ani namietaný procesný postup okresného súdu, predchádzajúci vydaniu
napadnutého uznesenia.

Pokiaľ ide o správnosť a zákonnosť samotného napadnutého uznesenia okresného súdu, podľa
odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd v rámci dokazovania na verejnom zasadnutí nezistil
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr.
por.

V súvislosti s posudzovaním vecnej správnosti krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, čo
obsahuje znenie ustanovenia §-u 394 Tr. por., v nasledovnom rozsahu:

„Podmienky obnovy konania

§ 394

(1) Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom,
sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe
alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom
páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré
upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k
závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

(2) Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania,
podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo podmienečnom zastavení trestného stíhania,
spolupracujúceho obvineného sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru,
že dôvody na zastavenie alebo podmienečné zastavenia tu neboli a že je namieste v konaní o obžalobe
pokračovať.

(3) Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora o zastavení trestného
stíhania, právoplatným uznesením prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo o
podmienečnom zastavení trestného stíhania, spolupracujúceho obvineného sa povolí, ak vyjdú najavo
skutočnosti alebo dôkazy prokurátorovi skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie alebo podmienečné
zastavenie tu neboli a že je namieste podať proti obvinenému obžalobu, alebo konať o dohode.

(4) Skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj

a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu
Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo
slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť,

b) strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy
voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého
ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

(5) Obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich odsekoch,
sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo
prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.“

Ako vyplýva z vyššie citovaného znenia ustanovenia §-u 394 Tr. por. uvedené ustanovenia má 5
odsekov. V prvom odseku sú uvedené dôvody povolenia obnovy konania pre prípad skončenia konania
právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom. V druhom odseku sú uvedené
dôvody na povolenie obnovy konania pre prípad skončenia konania právoplatným uznesením súdu
o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo podmienečnom
zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného. V treťom odseku sú uvedené dôvody
na povolenie obnovy konania pre prípad skončenia konania právoplatným uznesením prokurátora
o zastavení trestného stíhania, právoplatným uznesením prokurátora o podmienečnom zastavení
trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania, spolupracujúceho obvineného.
Vo štvrtom a piatom odseku sú uvedené skutočnosti, ktoré sú tiež považované za skôr neznáme v
predchádzajúcich odsekoch.

S poukazom na to, že okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia výslovne nekonkretizoval,
ktoré z odsekov ustanovenia §-u 394 Tr. por. aplikoval na prejednávanú vec, krajský súd konštatuje,
že odôvodnenie napadnutého uznesenia v rozpore s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por. neobsahuje

označenie konkrétneho príslušného ustanovenia, na základe ktorého posudzoval dokázané skutočnosti.
Podľa názoru krajského súdu toto formálne pochybenie okresného súdu nie je v prejednávanom
prípade dôvodom pre záver o nesprávnosti samotného výroku uznesenia, napadnutého sťažnosťou
odsúdeného, nakoľko s poukazom na výsledok pôvodného konania, skončeného právoplatným trestným
rozkazom, je na vec nutné aplikovať ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. S poukazom na to, že odsúdený
vo svojom návrhu neuvádzal dôvody, zakladajúce dôvod povolenia obnovy konania aj podľa odseku 4
alebo 5 §-u 394 Tr. por. a existencia takýchto skutočností nevyšla najavo ani v priebehu konania o návrhu
na povolenie obnovy, na prejednávaný prípad je nutné aplikovať len ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por.
Okolnosť, že v tomto smere obhajoba nemala žiadne pochybnosti o tom, ktoré zákonné ustanovenie
sa má na vec aplikovať, svedčia samotné dôvody podanej sťažnosti, v ktorých obhajoba poukazuje
výslovne na to, že na prípad je nutné aplikovať ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por., obsah ktorého aj cituje.

V súvislosti s vyššie citovaným ustanovením § 394 ods. 1 Tr. por. krajský súd považuje za nutné poukázať
na to, že obnova konania z dôvodov podľa § 394 ods. 1 Tr. por. je mimoriadnym opravným prostriedkom,
účelom ktorého je náprava právoplatného rozsudku alebo trestného rozkazu, ktoré vychádza zo súdom
zistených skutkových okolností, ktoré skutkové okolnosti zrejme nemôžu byť považované za správne,
pretože dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy v pôvodnom konaní neznáme a tieto
nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k iným skutkovým zisteniam súdu. Keďže správne
zistenie skutkového stavu veci je prvoradým predpokladom na správnu aplikáciu právnych predpisov,
tento mimoriadny opravný prostriedok nie je určený na nápravu súdnych rozhodnutí, v ktorých by
malo dôjsť k nesprávnemu a nezákonnému postupu súdu v dôsledku nesprávneho výkladu právnych
noriem hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných právnych noriem, na ktorú nápravu slúži iný
mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie (§ 368 ods. 1 a nasl. Tr. por.).

Krajský súd ďalej považuje za potrebné dodať, že pri posudzovaní splnenia podmienok na povolenie
obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku súd hodnotí návrh na obnovu konania z dvoch
hľadísk. Prvým hľadiskom je to, či v návrhu na povolenie sú vôbec uvádzané skutočnosti a dôkazy
súdu skôr neznáme. Druhým hľadiskom je to, či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samé osebe alebo
v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi predtým by mohli viesť k inému rozhodnutiu,
než je pôvodné právoplatné rozhodnutie. Riešenie tejto druhej otázky prichádza do úvahy až po kladnej
odpovedi na prvú otázku.

Z hľadiska posúdenia v návrhu na obnovu konania uvedených skutočností alebo dôkazov, je rozhodné,
že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr, teda v pôvodnom konaní známe,
neboli predmetom dokazovania, ani neboli v tom čase v spise obsiahnuté. Otázku, či nové skutočnosti
alebo dôkazy by mohli viesť k inému rozhodnutiu, nemožno riešiť bez hodnotenia dôkazného významu
novo tvrdenej skutočnosti alebo novo navrhovaného dôkazu. Toto hodnotenie sa však nevzťahuje
priamo na skutok, ktorý bol predmetom pôvodného konania, alebo na osobu páchateľa, ale vzťahuje
sa na doteraz vykonané dôkazy a doterajšie zistenia skutkového stavu veci. Z uvedeného podľa
dlhodobo ustálenej súdnej praxe teda vyplýva, že v konaní o povolenie obnovy súd nemôže, teda
nemá právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozsudku alebo trestného rozkazu a zákonnosť postupu
súdu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami
a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod.
Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z
obsahov spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevyporiadal, alebo ich dokonca prehliadol,
resp. sa mýlil pri hodnotení dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil (viď napr. R 35/1988, R 6/1997).

S poukazom na uvedené, krajský súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia
okresného súdu, na obsah ktorého týmto krajský súd v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a
druhého stupňa odkazuje, obsahuje právne závery, ktoré sú v úplnom súlade s vyššie uvedenými,
súdnou praxou ustálenými právnymi závermi. Okresný súd v súlade s týmito právnymi závermi správne
dospel k záveru, že v návrhu odsúdeného na obnovu konania nie sú uvedené žiadne relevantné nové
skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.

Vychádzajúc z obsahu návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania je zrejmé, že odsúdený
vidí dôvod na povolenie obnovy konania v jeho duševnom stave v čase spáchania činu, pre ktorý
bol trestne stíhaný v pôvodnom konaní. Ako vyplýva z obsahu spisu, týkajúceho sa pôvodného
konania, už v čase pôvodného konania bolo známe, že odsúdený trpel trvalou poruchou osobnosti

a paranoidnou schizofréniou. V spisovom materiáli sa tiež nachádza okresným súdom pôvodne
zadovážený psychiatrický znalecký posudok, ktorý nebol vykonaný na hlavnom pojednávaní len preto, že
odsúdený vzal späť odpor ním podaný proti trestnému rozkazu, v dôsledku čoho zanikol zákonný dôvod
vykonať hlavné pojednávanie vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že psychické problémy odsúdeného
v pôvodnom konaní vyplývali z obsahu spisového materiálu v zmysle vyššie uvedenej ustálenej súdnej
praxe, z ktorého dôvodu nepriaznivý psychický stav odsúdeného, o ktorý opiera svoj návrh na povolenie
obnovy konania, nie je možné považovať za novú skutočnosť a znalecký posudok, zadovážený v konaní
vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 8Ps/8/2018, za nový dôkaz v zmysle § 194 ods.
1 Tr. por.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému
uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.