Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Bardejov

Judgement was issued by JUDr. Katarína Krochtová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Csp/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120295424
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:6120295424.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. JUDr.
Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej K. U., J..
XX.XX.XXXX, J.. M.. A.. X.. N. XX, XXX XX G., o zaplatenie sumy 923,52 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 527,28 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 159,20 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 186,90 Eur od 01.07.2017
do zaplatenia, zo sumy 79,97 Eur od 01.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 47,99 Eur od 01.09.2017 do
zaplatenia a zo sumy 53,22 Eur od 06.10.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 14,18%, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.05.2020 a tunajšiemu súdu

postúpenou dňa 10.02.2021 domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 567,04 Eur
s príslušenstvom a zmluvnú pokutu v sume 356,48 Eur. Tiež si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. V žalobe dôvodil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi postupcom Slovak
Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, a žalobcom ako postupníkom došlo
dňa 06.08.2019 k postúpeniu pohľadávky aj voči žalovanej, ktorá je v prílohe vedená pod referenčným

číslom 2588697502. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program
služieb. Na základe toho právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby podľa uzavretej zmluvy,
na základe čoho jej vystavil tieto faktúry: faktúra zo dňa 14.05.2017 uvedená pod VS 3415761361 vo
výške 164,19 Eur splatná dňa 31.05.2017, faktúra zo dňa 14.06.2017 uvedená pod VS 3416737418 vo
výške 191,89 Eur splatná dňa 30.06.2017, faktúra zo dňa 14.07.2017 uvedená pod VS 3417703352 vo

výške 84,96 Eur splatná dňa 31.07.2017, faktúra zo dňa 14.08.2017 uvedená pod VS 3418679067 vo
výške 52,98 Eur splatná dňa 31.08.2017 a faktúra zo dňa 14.09.2017 uvedená pod VS 3419708046 vo
výške 73,02 Eur splatná dňa 05.10.2017. Žalovaná aj napriek opakovaným upomienkam dlžné sumy
neuhradila. S plnením peňažného dlhu sa dostala do omeškania, a preto si žalobca uplatňuje aj zákonný
úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej faktúry. Žalobca si
uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 356,48 Eur, ktorá je vypočítaná ako základ

ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP) a podľa žalobcu
nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Žaloba jej bola doručená oznámením na úradnej tabuli
tunajšieho súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu v súlade s § 116 ods. 2 CSP v čase od 27.07.2021

do 11.08.2021.

4. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s ustanovením § 297 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), keďže v spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000 Eur. Miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho
súdu od 31.08.2021 do 18.09.2021.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, jej prílohami, a to Zmluvou o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.08.2016, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 18.08.2016, súhlasom so spracúvaním údajov účastníka na marketingové účely, zmluvou o

kúpe iPhone zariadenia zo dňa 18.08.2016, dohodou o elektronickej komunikácii medzi podnikom
a účastníkom, žiadosťou o zmenu zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.11.2016,
registračným/preregistračným formulárom účastníka Easy zo dňa 31.01.2018, faktúrami, oznámením o
postúpení pohľadávky zo dňa 19.09.2019, výzvou na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 28.03.2020,
platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Up/892/2020 zo dňa 25.05.2020,

lustráciami žalovanej, postúpením veci tunajšiemu súdu a ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými
dôkazmi.

6. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 18.08.2016
Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu sa zaviazal

poskytovať žalovanej program služieb „Happy XL NAJ“. Predmetom zmluvy bolo aj poskytnutie
mobilného telefónu zn. iPhone 6S 64GB Rose Gold. Toho istého dňa strany uzavreli Dodatok s
programom služieb „Happy XL NAJ“, aktivačným poplatkom 0,02 Eur, dobou viazanosti 24 mesiacov,
akciovou kúpnou cenou za MT/Dátové zariadenie v sume 199,00 Eur, neakciovou maloobchodnou
cenouzaMT/Dátovézariadenievsume849,00Eur,súčtomvšetkýchzliavzoštandardnýchpoplatkovza

služby v sume 120,00 Eur a dojednaním o zmluvnej pokute vo výške 770,00 Eur vypočítanej ako základ
mínus počiatočná suma, ktorá bude klesať. Uvedené údaje boli obsiahnuté v Tabuľke č. 1 tohto dodatku.
Dojednanie o zmluvnej pokute v bode 3. Dodatku znelo tak, že právny predchodca žalobcu a žalovaná
sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie
vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj

paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku porušením záväzku viazanosti vzhľadom na benefity,
ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav
zo štandardných poplatkov za služby (vrátane doplnkových služieb) podľa cenníka, ako aj zľava z
ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol účastníkovi na
základe tohto dodatku MT poskytnutý. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku

viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté účastníkovi
podľa tohto dodatku (základ pre výpočet). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa
nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby
viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo prerušenia
poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty

= základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti *
Základ pre výpočet). Dňa 18.08.2016 žalovaná udelila súhlas so spracovaním osobných údajov. Toho
istého dňa uzavrela žalovaná ako účastník s právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom zmluvu
o kúpe iPhone zariadenia, IMEI: 355766074743896, v kúpnej cene 249,00 Eur. Na základe toho právny
predchodca žalobcu za dodanie MT iPhone vystavil žalovanej faktúru č. 3307046576 na sumu 199,02

Eur so splatnosťou 20.08.2016. Dňa 18.08.2016 si strany dohodli elektronickú komunikáciu a na základe
žiadosti žalovanej zo dňa 12.11.2016 bola služba „faktúra***“ zmenená z pôvodnej elektronickej na
papierovú.

7. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby nasledujúce faktúry: faktúra zo

dňa 14.05.2017 uvedená pod VS 3415761361 vo výške 164,19 Eur splatná dňa 31.05.2017, pričom
na základe tejto faktúry si uplatnil aj sumu 4,99 Eur titulom upomienky oneskorenej platby, faktúra zo
dňa 14.06.2017 uvedená pod VS 3416737418 vo výške 191,89 Eur splatná dňa 30.06.2017, pričom
na základe tejto faktúry si uplatnil aj sumu 4,99 Eur titulom upomienky oneskorenej platby, faktúra zodňa 14.07.2017 uvedená pod VS 3417703352 vo výške 84,96 Eur splatná dňa 31.07.2017, pričom
na základe tejto faktúry si uplatnil aj sumu 4,99 Eur titulom upomienky oneskorenej platby, faktúra zo
dňa 14.08.2017 uvedená pod VS 3418679067 vo výške 52,98 Eur splatná dňa 31.08.2017, pričom

na základe tejto faktúry si uplatnil aj sumu 4,99 Eur titulom upomienky oneskorenej platby, faktúra zo
dňa 14.09.2017 uvedená pod VS 3419708046 vo výške 73,02 Eur splatná dňa 05.10.2017, pričom na
základe tejto faktúry si uplatnil aj sumu 19,80 Eur vrátane DPH titulom prerušenia služby - neplatenie.

8. Súd zistil, že žalobca si voči žalovanej faktúrou č. 8205400992, splatnou dňa 29.03.2018, uplatnil aj

sumu 356,48 Eur titulom zmluvnej pokuty.

9. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.09.2019 právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanej, že na žalobcu postúpil pohľadávku v celkovej výške 923,52 Eur pod variabilným symbolom
2588697502. Pohľadávka prešla do vlastníctva žalobcu k 06.08.2019.

10. Výzvou na zaplatenie -predžalobná upomienka zo dňa 28.03.2020 žalobca vyzval žalovanú k úhrade
dlžnej sumy 992,07 Eur.

11. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

12. Na základe oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 19.09.2019 právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanej, že postúpil na žalobcu pohľadávku v celkovej výške 923,52 Eur, a to na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.07.2019 s tým, že k 06.08.2019 prešli všetky práva s tým

spojené do vlastníctva žalobcu. Tým mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom
spore.

13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon
č. 351/2011 Z. z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť

potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,

ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

14. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný a) používať verejnú službu
v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až

na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky
osobitných predpisov.

15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Zaindividuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Súd konštatuje, že vzťah právneho predchodcu žalobcu a žalovanej je vzťahom spotrebiteľským,

keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a uzavrel zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom
(čo vyplýva z označenia v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Z tohto dôvodu vyvstáva
potreba prednostnej aplikácie spotrebiteľského práva.

21. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo zistenia, že medzi stranami neboli sporné žiadne tvrdenia, súd
mal za dostatočne preukázané, že medzi Slovak Telekom, a.s., a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby
a tá sa zaviazala platiť cenu za poskytnuté služby. Na základe toho súd žalobe v časti zaplatenia ceny

za dodané služby v celkovej sume 527,28 Eur vyhovel, pretože žalovaná ako účastník mala povinnosť
zaplatiť cenu služieb. Na základe toho súd žalobcovi z faktúry VS 3415761361 priznal sumu 159,20 Eur,
z faktúry VS 3416737418 priznal sumu 186,90 Eur, z faktúry VS 3417703352 priznal sumu 79,97 Eur, z
faktúry VS 3418679067 priznal sumu 47,99 Eur a z faktúry VS 3419708046 priznal sumu 53,22 Eur.

22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. V súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z. z.“), výška úrokov z omeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku v celkovej
sume 527,28 Eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Keďže splatnosť

jednotlivých súm tvoriacich spolu priznaný nárok majú odlišnú splatnosť, súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania v sadzbe 5,00 % ročne zo sumy 159,20 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 186,90
Eur od 01.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 79,97 Eur od 01.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 47,99 Eur
od 01.09.2017 do zaplatenia a zo sumy 53,22 Eur od 06.10.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti
súd žalobu zamietol.

26. Súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky oneskorenej platby, ktoré
účtoval 4 x v sume 4,99 Eur a poplatok za prerušenie služby - neplatenie v sume 19,80 Eur (16,50 Eurbez DPH, kde 20% DPH z tejto sumy predstavuje 3,30 Eur). Súd teda zamietol (o. i.) žalobu v časti o
zaplatenie sumy 39,76 Eur s prísl.

27. K nárokom žalobcu o zaplatenie poplatkov za upomienky oneskorenej platby súd uvádza, že
uplatnenie týchto nárokov hodnotí ako snahu dodávateľa sledovať výsostne svoje záujmy v podobe
účtovania ďalšej sankcie pre prípad omeškania spotrebiteľa (popri zákonnom úroku z omeškania).
Nebolo preukázané, aby právny predchodca žalobcu poskytoval za účtovanie tohto poplatku žalovanej
ako spotrebiteľovi nejaké reálne plnenie, ktoré by ju primälo k dodržiavaniu zmluvných povinností.

Uplatňovanie uvedeného poplatku je tak možné považovať za neprijateľnú podmienku, a to aj s ohľadom
na výšku tohto poplatku s poukazom na dlžnú sumu, ktorú žalovaná titulom poskytnutých služieb
neuhradila a ktorou sa dostala do omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006
č. k. 7U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej
karty, vystavenie kvitancie v predpísanej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú

neprijateľné. Okrem toho žalobca do konania nepredložil žiaden dôkaz o existencii a zaslaní takejto
upomienky žalovanej.

28. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku za prerušenie služby - neplatenie. Žalobca však
netvrdil a listinnými dôkazmi nepreukázal, čo tvorí materiálny obsah tohto pojmu. Nie je zrejmé, aké

spoplatnené činnosti, resp. služby právny predchodca žalobcu do tohto pojmu zahrnul. Ide o paušálne
stanovený poplatok, ktorý zbavuje dodávateľa dôkazného bremena, ktoré by inak musel niesť.

29. Súd zamietol aj žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 356,48 Eur, ktorú žalobca
odôvodnil len takým spôsobom, že je vypočítaná ako základ ZP - (počet dní uplynutých z doby

viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP) a zároveň uviedol, že nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na sporový charakter
danej veci, s prihliadnutím na to, že ide o argument žalobcu - dodávateľa, resp. jeho právneho nástupcu,
súd skúmal dôvodnosť uplatneného nároku na zmluvnú pokutu len v rámci argumentácie žalobcu a
pripojeného dôkazu.

30. Súd zastáva názor, že právna úprava v § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať si zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím
prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju
zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo

spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore
so zásadou zakotvenou v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

31.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebatieždodatok,ktoréhoobsahovousúčasťoujeajdojednanie
o zmluvnej pokute, sú ako typové zmluvy uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy a dodatkov, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje,
a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Právny predchodca žalobcu ako
dodávateľzmluvnúpokutusožalovanouakospotrebiteľomosobitnenevyjednal,pretožezmluvnápokuta

bola dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku zmluvnej
pokuty. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

32. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k. IV.ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.2.2011 judikoval,
že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše
označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom.

33. Už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou
lenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ,čospôsobujenerovnováhuvpovinnostiachobochúčastníkov.34. Zmluvná pokuta dojednaná v zmluve zohľadňuje časový aspekt porušenia záväzku viazanosti
vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia
zmluvy, resp. prerušenia poskytovania služieb. Tu je však potrebné pripomenúť, že pri oneskorenej

úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením
záväzku. Nezaplatením ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške.
Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z
vyúčtovanej sumy neuhradí 1,00 Eur. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za
poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Dojednanie zmluvnej pokuty

nezohľadňujúcevýškupohľadávkyvzniknutejporušenímzáväzkuaviažúcesaibanamomentporušenia
povinnosti predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a
dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške.

35. Súd má zato, že sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen
času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej

povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne.
Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozba nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne
neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

36. Vychádzajúc z uvedeného súdu posúdil zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve

o poskytovaní verejných služieb, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty, ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Preto neprichádza do úvahy ani
aplikácia § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené moderačné právo súdu týkajúce sa
zníženia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty.

37. V súvislosti s vysloveným názorom súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v
obdobných veciach, keď súdy konštatovali neprijateľnosť zmluvnej pokuty v zmluvách, či dodatkoch k
zmluvám o pripojení, a to aj vo vzťahu k degresívnej zmluvnej pokute (napr. rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co/103/2015, 21Co/99/2015, 7Co/36/2015, 6Co/105/2019, rozhodnutie Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/199/2017 a podobne). Súd nevidí dôvod na odklon od uvedeného
právneho názoru. Z tohto dôvodu súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 356,48 Eur
zamietol.

38. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V konečnom dôsledku bol v
spore úspešnejší žalobca, ktorý má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,18 %,
a to po odrátaní neúspechu (42,91 %) od jeho úspechu v spore (57,09 %).

39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o

príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva

voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.