Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113011482
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113011482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. januára 2015
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

R. W.,

nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom D. Y. XXX, t.č. na slobode,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2T/90/2013 zo dňa 07. októbra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom
treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu
prvého stupňa podľa § 201 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. j/. l/, 38 ods. 2, 3, 41 ods. 2 Tr.zák. k

úhrnnému trestu odňatia slobody na 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Výroky o vine a uloženom ochrannom liečení zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný R. W. uznaný vinným v bode 1) z pokračovacieho
zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák. s poukazom na §§ 138

písm. b/, 139 ods. 1 písm. c/, d/ Tr.zák. a pokračovacieho prečinu súlože medzi príbuznými podľa §
203 ods. 1, 2 Tr.zák., pretože od presne neustáleného dňa v roku 2004 v mesiaci december až do
presne neustáleného dňa v letných mesiacoch roku 2010 v mieste trvalého bydliska obvineného v D. Y.
v rodinnom dome súpisné číslo XXX vykonal v detskej izbe mal. A.T. na prízemí rodinného domu presne
nezistený počet krát najmenej 15 krát súlož so svojou dcérou mal. A.T. nar. XX.XX.XXXX potom, ako
ju zvalil na posteľ a vyzliekol pričom ostatné bližšie okolnosti skutku sa zistiť nepodarilo; v bode 2) z
pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na

§ 139 ods. 1 písm. c/, d/ Tr.zák. pretože od presne neustáleného dňa v letných mesiacoch roku 2010
až do 17.05.2012 v mieste trvalého bydliska obvineného v D. Y. v rodinnom dome súpisné číslo XXX
opakovane v presne nezistenom počte obchytkával svoju dcéru mal. A.T. nar. XX.XX.XXXX, ktorá v tom
čase ešte nemala pätnásť rokov, po celom tele vrátane pŕs a pohlavných orgánov, rovnako žiadal od nej,aby ho hladkala po jeho pohlavnom orgáne a aby tento trela až do sexuálneho uspokojenia obvineného,
čo maloletá vždy v priestoroch detskej izby na prízemí rodinného domu a dvakrát v priestoroch kotolne
rodinného domu urobila; v bode 3) z pokračovacieho prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods.

1 písm. a/ Tr.zák., pretože od 18.05.2012 do presne neustáleného dňa v novembri roku 2012 v mieste
trvalého bydliska obvineného v D. Y. v rodinnom dome súpisné číslo XXX a v objekte patriacom k domu
opakovane v presne nezistenom počte ohmatával svoju dcéru A.T. nar. XX.XX.XXXX, ktorá v tom čase
nemala ešte osemnásť rokov, po celom tele vrátane pŕs a pohlavných orgánov A.T., rovnako žiadal
od nej, aby ho hladkala po jeho pohlavnom orgáne a aby tento trela až do sexuálneho uspokojenia

obvineného, čo svedkyňa A.T. vždy v priestoroch detskej izby na prízemí rodinného domu a jedenkrát
v priestoroch kotolne rodinného domu urobila; v bode 4) z pokračovacieho prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. g/ Tr.zák., pretože napriek uzneseniu Okresného súdu
v Trenčíne č. 27C/482/2012-5, 3112232917 zo dňa 07.12.2012 s právoplatnosťou toho istého dňa,
ktorým bolo obvinenému nariadené predbežné opatrenia spočívajúce v zákaze obvineného vstupovať
do rodinného domuč . XXX postaveného na CKN par.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere

417 m2, všetky nehnuteľnosti v k.ú. D. Y., zapísané na LV č. XXXX Správou katastra Trenčín pre k.ú.
D. Y. s tým, že manželka menovaného P. W., bytom D. Y. je povinná do 15 dní od doručenia uznesenia
podať na okresný súd Trenčín návrh na začatie konania o úpravu práv k predmetnému rodinnému domu
čo P. W. v lehote urobila, sa obvinený R. W. v čase medzi 13:00 hod až 17:10 hod dňa 17.12.2012
a od bližšie nezistenej doby až do 08:00 hod dňa 15.02.2012 v hore uvedenom dome č. XXX v obci

D. Y. zdržiaval; napokon v bode 5) z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák.,
pretože hoci ako otec maloletej G. W., nar. XX.XX.XXXX a maloletej Q. W., nar. XX.XX.XXXX, obe
umiestnené v Detskom domove Lastovička Trenčín, Jilemnického 40, Trenčín, je povinný v zmysle §
62 a nasl. Zákona o rodine, ako aj v zmysle Rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.01.2014,
pod sp.zn. 31P/421/2012, právoplatného dňa 14.02.2014, prispievať na výživu mal. G. sumou mesačne

vo výške 30% zo sumy životného minima, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet Detského
domova Lastovička Trenčín, Jilemnického 40, s účinnosťou od 25.01.2013 a na mal. Q. sumou mesačne
vo výške 30% zo sumy životného minima, vždy do 15-teho dňa v mesiaci na účet Detského domova
Lastovička Trenčín, Jilemnického 40, s účinnosťou od 20.04.2013, si od 14.02.2014 svoju vyživovaciu
povinnosť neplní, pričom od 01.01.2013 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade

práce,sociálnychvecíarodinyTrenčín,niejepoberateľomdávokzoSociálnepoisťovneaod01.05.2014
pracuje na dohodu o vykonaní práce, z ktorej čiastočne uhradil výživné dňa 30.05.2014 sumou 30,-€,
dňa 16.06.2014 sumou 20,-€ a dňa 04.07.2014 sumou 20,-€, čím mu za obdobie od 14.02.2014 doposiaľ
(mesiac august 2014) vznikol na nezaplatenom výživnom dlh na mal. G. vo výške 420,78,-€ a na mal.
Q. vo výške 343,78,-€.

Bol za to odsúdený podľa § 201 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 41 ods. 2, 36 písm. j/, l/, 38 ods. 2, 3, 8,
39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 4 roky, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48
ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr.zák. bolo obžalovanému zároveň uložené ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry.
Následne odvolanie písomne odôvodnila prokurátorka okresnej prokuratúry. Odvolanie bolo podané

proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Podľa názoru odvolateľa neboli v danom prípade
splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu.
Súd prvého stupňa dôsledne nevychádzal z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr.zák., podľa ktorého pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosti jeho nápravy. Obžalovaný svoju trestnú činnosti úprimne neoľutoval, pričom sa priznal až na
hlavnom pojednávaní, teda dva roky po začatí trestného stíhania. K okolnostiam prípadu prokurátorka
najmä poukázala na to, že v dôsledku dlhodobého ponižujúceho konania vo vzťahu k maloletej A.T.
boli opakované pokusy o samovraždu zo strany maloletej s nutnosťou jej psychiatrického liečenia.
Následkom konania obvineného jeho maloletá dcéra trpí vážnymi duševnými poruchami a musí byť pod

neustálou kontrolou odborníkov z odboru detskej psychiatrie. Za týchto okolností súd nemal prihliadať na
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, nakoľko nebolo preukázané, že by vzhľadom na okolnosti
prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa bolo použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným
zákonom pre páchateľa neprimerane prísne. Prokurátorka navrhla podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por.zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku, pretože uložený trest je neprimeraný. Navrhla, aby odvolací
súd sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol o uložení trestu odňatia slobody v dolnej polovici upravenej
trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátorka krajskej prokuratúry doplnila návrh tak, že
navrhla zrušiť výrok o treste aj podľa písm. d/ § 321 ods. 1 Tr.por. Obhajca obžalovaného (obžalovaný
sa verejného zasadnutia nezúčastnil, pričom požiadal o konanie verejného zasadnutia vo svojej
neprítomnosti), navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna

chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania žalovaných skutkov.

K výroku o treste je potrebné predovšetkým uviesť, v zhode s odvolaním prokurátora, že súd prvého
stupňa nemal splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení
trestu. Tento nedostatok sa napokon prejavil aj v samotnom písomnom odôvodnení výroku o treste
v rozsudku súdu prvého stupňa, keď súd síce uviedol, že vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery

obžalovaného mal za to, že upravená trestná sadzby odňatia slobody (podľa §§ 38 ods. 3, 41 ods.
2 Tr.zák. ) od 7 rokov do 165 mesiacov je neprimerane prísna. Aké okolnosti prípadu a pomery
obžalovaného svedčiace výrazne v prospech obžalovaného však už súd prvého stupňa konkrétne
neuviedol. Poukaz na závislosť obžalovaného na alkohole a vplyvu na spáchanú trestnú činnosti je
taktiež nie tak relevantný.

Najvýznamnejšiaokolnosťprejednávaniapredmetnéhoprípadu(6trestnýchčinovztoho2zločiny),ktorá
inak významne svedčí v prospech obžalovaného, a to aj vo vzťahu k ukladanému trestu je priznanie viny
obžalovaným na hlavnom pojednávaní. Aj keď vo veci konajúci senát odvolacieho súdu považuje túto
okolnosť za inak umožňujúcu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. mimoriadne znížiť trest odňatia slobody pod dolnú

hranicu trestnej sadzby. V tomto prípade však dolná hranica trestnej sadzby vo výmere 7 rokov odňatia
slobody nie je zároveň vzhľadom na iné okolností neprimerane prísna tak, ako túto neprimeranosť
vyžaduje ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák.

Práve naopak, nebyť takéhoto vyhlásenia obžalovaného primeraným by sa javil skutočne trest odňatia

slobody skôr pod stredom trestnej sadzby. Pre tento záver svedčia okolnosti uvádzané v odvolaní
prokurátorkou, keď prakticky nastal škodlivý následok predmetnej sexuálnej trestnej činnosti v podobe
následkov aj na psychike maloletej, resp. neskoršie mladistvej poškodenej.

Senát odvolacieho súdu ďalej významne poukazuje na skutkovú okolnosť spočívajúcu v tom, že

obžalovaný takmer 8 rokov sexuálne zneužíval (vrátane súlože) svoju vlastnú dcéru vo veku od 7 rokov
do viac ako 15 rokov. Z výpovede poškodenej pritom vyplynulo, že v niektorých prípadoch voči nej
obžalovaný mal použiť aj násilie (držanie rúk), ktorá okolnosť by mohla dokonca byť aj znakom ďalšieho
sexuálneho zločinu.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por. zrušil v napadnutom
rozsudku výrok o uloženom treste odňatia slobody, pretože napadnutým výrokom bolo porušené
ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. (neboli splnené obidve tam uvedené podmienky pre jeho použitie)
a zároveň uložený trest odňatia slobody takmer o 1 nižší, ako je dolná hranica trestnej sadzby, je
neprimerane mierny.

Zároveň senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného,
osoba obžalovaného a najmä priznanie viny umožňujú odôvodniť uloženie trestu odňatia slobody len na
dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, ktorý trest je zo zákona nepodmienečný. Obžalovanýdoposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, preto ho odvolací súd zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.