Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 25, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020010672
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kohutová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0020010672.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej, a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Zuzany Homzovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.októbra
2021, v trestnej veci obžalovaného Q. J., pre prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr.
zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8T/115/2020 zo dňa
23.6.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Q. J..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 23.6.2021 sp. zn. 8T/115/2020 bol
obžalovaný Q. J. uznaný vinným z prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

ako poberateľovi peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
- družky U. J., priznaného mu rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odborom
sociálnych vecí a rodiny Michalovce, pracovisko Veľké Kapušany, pod č. MI2/ÚSVAR/SOC/2013/50959
zo dňa 21.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.11.2013, aj napriek náležitému poučeniu
o povinnosti úradu písomne ohlásiť do ôsmich dní zmeny majetkových a rodinných pomerov, ktoré
by mohli mať vplyv na výšku alebo ďalšie poberanie príspevku, úmyselne neoznámil tomuto orgánu

štátnej správy, že počas obdobia poberania finančného príspevku nemohol opatrovať svoju družku
U. J., nakoľko od 6.7.2017 do 28.2.2018 bol vo výkone trestu odňatia slobody, teda v uvedenom
období neoprávnene prevzal finančné prostriedky, čím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce
spôsobil škodu vo výške 1.946,53 €,

Bol mu za to uložený podľa § 225 ods. 1, za použitia § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm.

h/, m/ Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu na dobu 3 (troch) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o spoločnom treste odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a výrok o treste zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (troch) rokov uložené obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.8.2020, sp. zn. 8T/55/2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na

tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný Q. J., ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojej obhajkyne. V písomných dôvodoch uviedol, že podáva odvolanie voči výroku o
vine nakoľko má za to, že sa žiadneho trestného činu nedopustil, ako aj voči výroku o uloženom treste,

nakoľko súdom uložený trest považuje za neprimerane prísny.

V prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že jeho konanie nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného
činu subvenčného podvodu v zmysle ust. § 225 ods. 1/ Tr. zák. kladeného mu v tomto konaní za
vinu. Má za to, že v prípade ak došlo v jeho prípade k zániku podmienok na priznanie príspevku

na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, jediným možným následkom takejto
skutočnosti je oprávnenie ÚPSVaR Michalovce ako poskytovateľa príspevku požadovať neoprávnene
vyplatenú sumu príspevku späť titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovení zákona č.
447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, a to prostredníctvom civilnej žaloby.

Má však za to, že v žiadnom prípade sa nemôže jednať o subvenčný podvod, nakoľko v čase priznania
uvedeného príspevku spĺňal všetky predmetným zákonom požadované podmienky na jeho priznanie.

Rovnako tak má za to, že k naplneniu trestného činu subvenčného podvodu v zmysle ust. § 225 ods. 1/
Trestného zákona, pre ktorého naplnenie sa v zmysle ustanovení Tr. zák. vyžaduje úmyselné konanie

páchateľa, v jeho prípade nedošlo, nakoľko nebol uňho preukázaný úmysel uviesť poškodeného do
omylu ohľadom splnenia podmienok na priznanie príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím. Poukazuje v tejto súvislosti predovšetkým na skutočnosť, že nemal vedomosť
o zákonom stanovenej povinnosti do 8 dní oznámiť ÚPSVaR Michalovce každú zmenu podmienok
zakladajúcich nárok na priznanie uvedeného príspevku.

V tejto súvislosti uvádza, že nebol pracovníčkou ÚPSVaR Michalovce J. poučený o vyššie uvedenej
povinnosti do 8 dní oznámiť ÚPSVaR Michalovce každú zmenu podmienok zakladajúcich nárok na
priznanie uvedeného príspevku. Uvedená skutočnosť nebola v tomto trestnom konaní ani jednoznačne
preukázaná, nakoľko táto svedkyňa v rámci svojho výsluchu jasne uviedla, že si nepamätá jednoznačne,

či ho o uvedenej skutočnosti poučila, a ak aj áno, tak tomuto poučeniu neporozumel, nakoľko neovláda
celkom dobre slovenský jazyk a navyše, keďže nedisponuje dostatočným vzdelaním, nie je schopný
pochopiť význam uvedenej povinnosti, ako aj následky spojené s jej prípadným nesplnením. Tvrdenie
uvedenej svedkyne, že údajne „takto ústne poučuje každého žiadateľa o príspevok", je irelevantné a
nič nepreukazujúce. Je teda nepochybné, že o vyššie uvedenej zákonom stanovenej povinnosti nebol

pracovníčkou ÚPSVaR Michalovce poučený a rovnako mu táto povinnosť, vrátane následkov spojených
s jej prípadným nesplnením nebola náležite a zrozumiteľne objasnená. V tejto súvislosti namieta navyše
nezákonný postup sudcu konajúceho vo veci, ktorý mal v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech
obvineného vyššie uvedenú skutočnosť vyložiť v jeho prospech a nie v neprospech. S poukazom na
uvedené je teda v rozpore s uvedenou zásadou, ako aj so zásadnou náležitého zistenia skutkového

stavu veci, tvrdenie súdu v odôvodnení predmetného rozsudku, a síce, že „v takomto prípade je podľa
názoru súdu krajne nepravdepodobné, že by svedkyňa práve obžalovaného poučiť zabudla." V tomto
prípade sa teda malo vychádzať z predpokladu, že o uvedenej povinnosti nebol riadne poučený a o
tejto nemal žiadnu vedomosť. Nie je totiž daný najvyšší stupeň istoty preukazujúci existenciu riadneho
poučeniaouvedenejpovinnosti,akoajnáslednéhoúmysluspáchaťuvedenýtrestnýčin,pričomuvedená

skutočnosť vedie bez ďalšieho k oslobodeniu spod obžaloby v celom rozsahu.

Rovnako v tejto súvislosti poukazuje na svoju nevedomosť o charaktere uvedeného príspevku, nakoľko
mal za to, že tento príspevok je určený nielen preňho, ale rovnako pre jeho rodinu a že v čase jeho
pobytu v ÚVTOS, tento môže vyberať aj družka. Uvedená skutočnosť rovnako preukazuje, že nemal

úmysel spáchať trestný čin.

Pokiaľ by aj napriek vyššie uvedenému mal súd za preukázanú jeho vinu, poukazuje na skutočnosť, že
nesúhlasí s okolnosťou, že v jeho prípade neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti má za to, že v jeho prípade je daná poľahčujúca okolnosť v zmysle ust. §

36 ods. 1 písm. b), a síce, že spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností.
Rovnako v tejto súvislosti poukazuje na osobné a rodinné pomery a teda, že zabezpečuje starostlivosť
jednak o družku, ktorá nie je schopná zabezpečiť si ju sama v potrebnom rozsahu, ako aj o štyri maloleté
deti.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považuje nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
28 mesiacov za neprimerane prísny, nerešpektujúci základné zásady ukladania trestov v zmysle ust. §

34 Tr. zák., nakoľko vôbec nereflektuje jeho osobné a rodinné pomery a má neprimeraný dosah na jeho
rodinu. Má za to, že v prípade, s poukazom na všetky vyššie uvedené okolnosti, postačuje na naplnenie
účelu trestu aj podmienečný trest odňatia slobody v kratšom trvaní.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok v jeho

napadnutej časti v zmysle § 321 ods. 1 Tr. por. a v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne navrhuje, aby v zmysle §
322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd sám rozhodol tak, že ho v napadnutej časti spod obžaloby oslobodí.
Eventuálne navrhuje, aby mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v kratšom trvaní.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil,
že odvolanie obžalovaného Q. J. nie je dôvodné.

Výrok o vine obžalovaného Q. J. uvedený v napadnutom rozsudku je založený na presvedčivých
dôkazoch vykonaných v súlade s ust. Trestného poriadku, a teda zákonným spôsobom na hlavnom
pojednávaní prvostupňového súdu, ktoré bez akýchkoľvek pochybností vylučujú inú alternatívu
skutkového deja, než aký bol na základe týchto dôkazov ustálený v rozsudku okresného súdu.

Keďže prvostupňové a odvolacie konania z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, ale komplexe, a preto
nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne opakovať a rozoberať dôkazy, na ktoré vo svojom
rozhodnutí už poukázal okresný súd.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd v súlade s ustanovením § 165 Tr. por. a § 168 Tr. por. riadne,
logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
opiera, a tiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, vrátane právnych úvah
pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona.

Odvolací súd sa preto zo zisteniami prvostupňového súdu plne stotožňuje a odkazuje v ďalšom na
dôvody napadnutého rozsudku.

Na druhej strane ale vzhľadom na uplatnené námietky obžalovaným Q. J. v ním podanom odvolaní je
potrebné dať odpoveď na jeho argumenty, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie v tejto trestnej veci.

Obžalovaný Q. J. v podanom odvolaní v podstate len zopakoval obhajobu uplatnenú na hlavnom
pojednávaní spočívajúcu v tvrdení, že nemal vedomosť o zákonnom stanovenej povinnosti do 8 dní
oznámiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce každú zmenu podmienok zakladajúcich
nárok na priznanie uvedeného peňažného príspevku a ďalej tvrdil, že nebol pracovníčkou Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Michalovce Mgr. U. J. poučený o tejto povinnosti, taktiež poznamenal,
že ak by aj došlo k poučeniu, tomuto by neporozumel, nakoľko neovláda celkom dobre slovenský jazyk
a vzhľadom na to, že nedisponuje dostatočným vzdelaním, nie je schopný pochopiť význam uvedenej
povinnosti, ako aj následky spojené s jej prípadným nesplnením a napokon tvrdil, že mal za to, že
príspevok je určený nielen preňho, ale pre jeho rodinu a že v čase, keď bol vo výkone trestu odňatia

slobody ho môže vyberať jeho družka, a teda nemal úmysel spáchať trestný čin.

S uvedenou obhajobou obžalovaného Q. J. sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí náležite
vysporiadal. Vyplýva to zo skutkových zistení súdu na základe vykonaného dokazovania, ktoré
obhajobné prednesy obžalovaného Q. J. vyvracajú v celom rozsahu.

V prvom rade je potrebné uviesť, že obžalovaný Q. J., už keď požiadal dňa 1.10.2013 Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Michalovce o peňažný príspevok na opatrovanie svojej družky U. J., poznal
dôvody pre jeho poskytnutie - opatrovanie družky U. J., ktoré spočíva v zabezpečení pomoci pri úkonochsebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri realizácii sociálnych aktivít. Ako žiadateľ o uvedený
príspevok rovnako vedel komu je príspevok určený.

Na uvedenú žiadosť obžalovaného Q. J. nadväzuje rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Michalovce zo dňa 21.10.2013 č. M12/ÚSVaR/SOC/2013/50959,
ktorým bolo jeho žiadosti vyhovené a s účinnosťou od 1.10.2013 bol priznaný príspevok na opatrovanie
fyzickej osoby U. J., ktorá je ťažko zdravotne postihnutá.

Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je upozornenie na povinnosť oznámiť príslušnému úradu do 8 dní
zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na peňažný príspevok, jeho výšku, výplatu,
zánik nároku. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ak si obžalovaný Q. J. vyššie uvedené rozhodnutie
nevedel sám prečítať, bolo výlučne jeho povinnosťou urobiť opatrenia, aby sa náležite s uvedeným
rozhodnutím oboznámil.

K námietke obžalovaného Q. J., že neovláda celkom dobre slovenský jazyk, krajský súd poznamenáva,
že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní Okresného súdu Trebišov konaného dňa 2.6.2021, ako to
vyplýva z čl. 72 - 73 je zrejmé, že obžalovaný výslovne prehlásil, že slovenský jazyk ovláda.

Odhliadnuc od tejto skutočnosti krajský súd má za to, že obžalovaný Q. J. bol poučený svedkyňou Mgr.

U. J. o povinnosti oznámiť zmenu podmienok pre poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie
družky U. J.. Z komplexného vyhodnotenia tejto svedeckej výpovede nevyplýva opak.

Odvolací súd nezistil dôvody na spochybnenie hodnovernosti a pravdivosti výpovede svedkyne Mgr. U.
J..

Krajský súd zvýrazňuje tú podstatnú a rozhodujúcu skutočnosť, že niet žiadnych pochybností o tom,
že obžalovaný Q. J. vedel, že v prípade výkonu trestu odňatia slobody od 6.7.2017 do 28.2.2018 v
ÚVV a ÚVTOS Košice ním nebolo osobne vykonávané opatrovanie družky U. J., pričom poskytovanie
príspevku bolo viazane na uvedené opatrovanie, napriek tomu túto skutočnosť neoznámil Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Michalovce, ale príspevok naďalej poberal.

V tejto súvislosti treba uviesť, že subjektívna stránka - zavinenie predstavuje vnútorný vzťah páchateľa
k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak, ako
sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia.

Na základe týchto zistení krajský súd dospel k záveru, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva
jednoznačný záver nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti, že žalovaný skutok spáchal odvolateľ zisteným
spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku.

Krajský súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu, ani pokiaľ ide o právne posúdenie konanie
obžalovaného Q. J.. Výsledky vykonaného dokazovania, na ktoré bolo v tomto rozhodnutí a rovnako aj
v rozhodnutí prvostupňového súdu poukázané svedčia pre jednoznačný a nespochybniteľný záver, že
obžalovanýQ.J.zoštátnehorozpočtuvylákalpeňažnýpríspevoknaopatrovaniedružkyU.J.spôsobom,
že uviedol do omylu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, že od 6.7.2017 do 28.2.2018,

kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody stále osobne opatruje svoju družku a spĺňa tak podmienky
na poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
a spôsobil tým malú škodu.

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zmenu tohto výroku.

Obžalovaný Q. J. je v napadnutom rozsudku hodnotený na základe dostupných a vykonaných dôkazov
plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Okresný súd v súlade so stavom veci zistil, že
obžalovaný Q. J. bol doposiaľ 13-krát súdne trestaný, pričom naposledy bol odsúdený pre pokračujúci
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na spoločný trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 rokov a zároveň bol podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušený v
trestnom rozkaze Okresného súdu Michalovce zo dňa 20.12.2019, sp. zn. 0T/247/2019 výrok
o vine obžalovaného Q. J. o prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.d/ Tr. zák., výrok o treste, ktorým bol obžalovanému Q. J. uložený trest odňatia slobody v trvaní 6-tich
(šiestich) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, ako aj

všetky ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad (rozsudok Okresného súdu Michalovce
sp. zn. 8T/55/2020 zo dňa 19.8.2020 právoplatný 4.9.2020).

Keďže obžalovaný Q. J. v tejto trestnej veci spáchal prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1
Tr. zák. skôr, ako bol Okresným súdom Michalovce vyhlásený odsudzujúci rozsudok sp. zn. 8T/55/2020

zo dňa 19.8.2020 za pokračujúci prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d/ Tr. zák., bol mu uložený súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu (§ 42 ods. 1 Tr. zák.,
§ 41 ods. 1 Tr. zák.), to znamená podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z
nich najprísnejšie trestný. V danom prípade prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák.

Ako správne konštatoval v napadnutom rozhodnutí prvostupňový súd, obžalovanému Q. J. bol uložený

rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.08.2020 sp. zn. 8T/55/2020 trest odňatia slobody, a
preto súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

V súlade so stavom veci a zákonom postupoval prvostupňový súd, keď pri určení druhu trestu a jeho
výmery prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného

Q. J. neboli zistené poľahčujúce okolnosti. Krajský súd nezistil dôvody na priznanie poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. b/ Tr. zák. spočívajúcej v nedostatku vedomostí alebo skúseností, ako sa
domáhal v podanom odvolaní obžalovaný, pretože obžalovaný Q. J. vedel, že poskytovanie peňažného
príspevku na opatrovanie fyzickej osoby je viazané na jeho osobný výkon, ktorý v priebehu výkonu trestu
odňatia slobody nezabezpečoval a túto skutočnosť neoznámil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Michalovce.

V nadväznosti na uvedené treba taktiež poznamenať, že obžalovaný Q. J. bol schopný urobiť potrebné
kroky k podaniu žiadosti o peňažný príspevok na opatrovanie, a preto mu nič nebránilo rovnako
postupovať aj pri oboznámení sa s obsahom rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Michalovce.

Na druhej strane u obžalovaného bola zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., to
znamená, že spáchal viac trestných činov a tiež priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že
už bol za trestný čin odsúdený.

Keďže u obžalovaného Q. J. prevažoval pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica
zákonomstanovenejtrestnejsadzbyo1/3postupomuvedeným v§38ods.8Tr.zák.,ktorýpodrobne
rozobral v napadnutom rozhodnutí prvostupňový súd, čo v danom prípade znamená, že súd ukladal
obžalovanému Q. J. súhrnný trest odňatia slobody v trestnej sadzbe od 28 mesiacov do 60 mesiacov.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestu tak,
ako sú uvedené v § 34 Tr. zák. Prihliadol na okolnosti prípadu, ale aj na osobu obžalovaného, jeho
doterajší spôsob života, spôsob spáchania činu a tiež jeho následok, ako aj na pomery a možnosti
nápravy obžalovaného, a dospel k správnemu a zákonnému záveru, že účel trestu u obžalovaného Q.

J. zabezpečí súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 28
mesiacov.

Zároveň prvostupňový súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o spoločnom treste odňatia slobody
v trvaní 6-tich mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a

výrok o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 rokov uložené
obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.08.2020, sp. zn. 8T/55/2020, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin pre výkon trestu ho súd zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. )Ako správne uviedol v napadnutom rozsudku prvostupňový súd vzhľadom k tomu, že rozsudkom
Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.8.2020, sp. zn. 8T/55/2020, bol obžalovanému uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 rokov, súd podľa § 42 ods. 2 Tr.zák.

uložil obžalovanému aj tento trest, a to opäť na dobu 3 rokov.

Tieto skutočnosti odôvodňujú záver vyslovený vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.