Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 25, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214214621
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2214214621.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov JUDr.

Ľubice Spálovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Brattislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom Advokátska kancelária Remedium Legal,
s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: W. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX,
X. M., zastúpenému JUDr. Jozefom Dobrovičom, advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava, o zaplatenie
5.825,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
zo dňa 28. septembra 2020, č.k. 12C/373/2014-304, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 5.825,82 eur a úrok z omeškania v sume 1.186,13 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74%. Z odôvodnenia
rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou zo dňa 17.7.2014 domáhal na žalovanom zaplatenia istiny
6.722,10eur,úrokuzomeškania237,08eur,úrokuzomeškania9,75%ročneod21.7.2010dozaplatenia
titulom nedoplatku z úveru. Dôvodil, že žalovanému poskytol právny predchodca žalobcu Slovenská

sporiteľňa, a.s., Bratislava úver vo výške 4.979, 09 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
27.9.2012 bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému postúpená na žalobcu vo výške 8.394,23 eur,
z čoho bola 6.920 eur istina, 923,58 eur úrok, 508,06 eur úrok z omeškania a ostatné príslušenstvo
41,86 eur. Sumu 508,06 eur úrok z omeškania a 41,86 eur ostatné príslušenstvo si žalobca v konaní
neuplatňuje. Uplatňuje si splátky úveru splatné od 20.7.2010 do 20.12.2017 v počte 90 a v celkovej
výške 6.722,10 eur spolu s úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom
dňa 30.6.2016, voči ktorému žalovaný v časti ukladajúcej mu peňažnú povinnosť podal odvolanie,

odvolací súd v tejto časti rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Výroky súdu o čiastočnom
zastavení konania (v späťvzatej časti nároku nad sumu istiny 5.825,82 eur s príslušenstvom) a vrátení
časti zaplateného súdneho poplatku žalobcovi napadnuté odvolaním neboli a nadobudli právoplatnosť.
Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie a zistil, že zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 21.12.2007
právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 150.000
Sk (4.979,09 eur), ktorý sa zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach po 74,69 eur, vždy k 20. dňu
mesiaca od januára 2008 do decembra 2017, dohodnutá bola RPMN 14,63%. Súčasťou zmluvy sa

stali Všeobecné obchodné podmienky, Úverové podmienky a Sadzobník. V zmysle bodu 7.6.1 VOP
bola banka oprávnená úver zosplatniť v prípade, že je žalovaný v omeškaní so splatením jednej
splátky istiny alebo úrokov viac ako 10 dní. Listom zo dňa 25.11.2008 banka vyzvala žalovaného na
úhradu omeškaných splátok v sume 301,51 eur. Listom zo dňa 15.10.2012 žalobca úver zosplatnil svyčíslením zostatku 8.574,09 eur s poukazom na porušenie zmluvných povinností. Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.9.2012 postúpila SLSP na postupníka - žalobcu okrem iných aj pohľadávku
vedenú voči žalovanému v celkovej výške 8.394,23 eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa

§ 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko žalovaný v písomnom podaní tvrdil, že postúpenie pohľadávky
je neplatné a namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom predmetnej pohľadávky klient v
omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. V danom prípade boli splnené
obe podmienky k postúpeniu pohľadávky (omeškanie žalovaného preukázateľne trvalo viac ako tri

mesiace a banka vydala písomnú výzvu - na adresu pobytu žalovaného), na základe čoho súd uzavrel,
že žalobca je v spore aktívne legitimovaný. Banka úver nezosplatnila, postúpila žalobcovi pohľadávku na
úverových splátkach, a následne žalobca v znení VOP úver zosplatnil. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca
svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca
poskytol žalovanému finančné prostriedky, ktoré mal vrátiť v splátkach. Ide tu o dočasné poskytnutie
finančných prostriedkov. Súd ďalej skonštatoval, že daný vzťah podlieha právnemu režimu zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Následne tak posúdil vec právne aj podľa § 4 zákona o
spotrebiteľských úveroch, podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, podľa § 565 a § 517 ods. 2 OZ a tiež podľa § 100
ods. 1 OZ. V danom prípade účastníci uzavreli zmluvu o úvere. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca
predložil súdu zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 21.12.2007, v zmysle ktorej bol žalovanému ním
poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 4.979,09 eur. Súd vykonaným dokazovaním dospel k

záveru, že žaloba bola v preskúmavanej časti, teda v časti o zaplatenie 5.825,80 s príslušenstvom (po
čiastočnom späťvzatí žaloby) podaná dôvodne. Žalovaný sa proti nároku žalobcu nijako vecne nebránil.
Keďže zmluva bola uzavretá platne, obsahovala údaj žiadaný zákonom, pričom nárok v uplatnenej výške
premlčaný nie je, súd žalobe vyhovel. Tiež vyhovel nároku na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v
zákonom prípustnej výške. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §

255 ods. 1, 2 CSP a podľa § 256 ods. 1 CSP. Priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane sporu voči
žalovanému, s prihliadnutím na to, že späťvzatím časti žaloby zavinil zastavenie konania v danej časti
žalobca, v rozsahu 74%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný.
Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h). Súd prvej inštancie v
rozhodnutí dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené obe podmienky k postúpeniu pohľadávky
bankou a tak usúdil, že žalobca je aktívne legitimovaný. Ak by aj súd dospel k záveru, že došlo k
naplneniu oboch podmienok, žalobca dostatočne nepreukázal, že by žalovaný obdržal písomnú výzvu

na splatenie pohľadávky, nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že žalovaný mal vedomie o
tom, že má plniť. Je názoru, že vec súd nesprávne právne posúdil, nakoľko žalobca žiadnu písomnú
výzvu banky do dnešného dňa neobdržal. Poukázal tu na uznesenie KS Banská Bystrica, sp.zn.
15Co/334/2016, ktoré zdôrazňuje, že zákon pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné
splnenie dvoch podmienok v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách - postúpeniu musí predchádzať

doručenie písomnej výzvy banky adresovanej dlžníkovi na splnenie omeškaného peňažného záväzku a
napriek tejto výzve je dlžník banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku. Doručenie vyššie uvedenej písomnej výzvy banky dlžníkovi je
jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila
je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie

jeho splatného peňažného záväzku voči banke a klient napriek tomu zostal v omeškaní. Žalobca
od rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým zrušil prvý rozsudok súdu prvej inštancie, nepredložil jediný
dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia. Navyše rozsudok súdu prvej inštancie žalovaný považuje za
nedostatočne odôvodnený bez dostatočného objasnenia skutkového stavu a teda za nepreskúmateľný.
Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, alternatívne aby rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie, považuje ho za správne, pričom poukazuje na všetky svoje doterajšie vyjadrenia,
na ktorých zotrváva.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovenénáležitosti, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 12C/373/2014 je určenie povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.825,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75%
ročne od 4.11.2012 do zaplatenia (potom ako čiastočne konanie o zaplatenie sumy 896,28 eur s
príslušenstvom zastavil) a to titulom nedoplatku zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrel právny predchodca

žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so žalovaným dňa 21.12.2007.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým žalobe vyhovel a žalovanému určil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.825,82 eur a úrok z
omeškania v sume 1.186,13 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi tiež nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 74%.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku na zaplatenie
nedoplatku z úverovej zmluvy, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil
a napokon dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobou uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje
na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, nemôže preto dať za

pravdu odvolateľovi, ktorý navyše neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť
zmenu rozsudku.

8. Žalovaný dôvodil v odvolaní, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď

skonštatoval, že žalobca dostatočne nepreukázal, že by žalovaný obdržal písomnú výzvu na splatenie
pohľadávky, nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že žalovaný mal vedomie o tom, že má
plniť tak, ako to vyplýva z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda namietal aktívnu legitimáciu žalobcu,
keď dodal, že súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko žalobca (správne má byť žalovaný) žiadnu
písomnú výzvu banky do dnešného dňa neobdržal. Na základe toho banka nemohla danú pohľadávku

postúpiť inému veriteľovi.

9. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany

majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Podľa odseku 2, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10. Z citovaných ustanovení vyplýva, že už samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana
zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Tieto
ustanoveniapredstavujúinštitucionálneprehĺbeniesporovostikonaniaupravenéhovCivilnomsporovom
poriadku, pričom ich cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania.
Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Nová právna úprava v ustanovení § 150
CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami,
predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti
súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia
sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď

nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia
skutkového tvrdenia protistrany.11. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

12.Prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany(tedanajmäskutkovétvrdeniapopretia
skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu
pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Možnosť ďalšieho dokazovania
po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, v CSP neprichádza do úvahy. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú v spotrebiteľských sporoch, v
ktorých nie je spotrebiteľ zastúpený advokátom. Spotrebiteľ môže predkladať a označovať skutočnosti
a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

13. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom
zo dňa 30.06.2016, voči ktorému žalovaný podal odvolanie. Odvolací súd uznesením zo dňa
25.02.2020, č.k. 25Co/205/2019-207 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.825,82 eur s príslušenstvom vrátane závislého
výroku o trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď v tomto uznesení skonštatoval, že

súd prvej inštancie, keďže ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, mal ex offo na predmetnú právnu
vec aplikovať všetky normy slúžiace na ochranu spotrebiteľa, predovšetkým sa mal zaoberať otázkou
existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vymáhanie príslušnej pohľadávky od žalovaného a
aplikovať ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia
pohľadávky. Uvedené uznesenie bolo žalovanému riadne doručené dňa 20.4.2020. Po vrátení veci súd

prvej inštancie vytýčil vo veci pojednávanie na termín 22.6.2020. Na tomto pojednávaní sa zúčastnil
žalovaný, ktorý uviedol, že trvá na svojich tvrdeniach z odvolania zo dňa 30.6.2016 (správne zo
dňa 2.5.2018 a 23.8.2016, v ktorých poukazoval na neodôvodnené rozhodnutie a premlčanie nároku
žalobcu). Poukázal na to, že žalobca voči nemu vedie viaceré exekúcie, napr. aj v mene Všeobecnej
zdravotnej poisťovne. Nemá prehľad o tom, koľko na exekúciách zaplatil a ktoré sú už prípadne

skončené. Vyčíslená pohľadávka sa mu zdá privysoká, na druhej strane je však ochotný sa so žalobcom
dohodnúť, avšak len na splátkach. Toto pojednávanie bolo odročené s tým, že žalovaný sa do termínu
ďalšieho pojednávania oboznámi s nárokom žalobcu, podrobne preštuduje spis v infocentre súdu.
Následne bol žalovaný nahliadnuť do spisu, ospravedlnil sa z neúčasti na plánovanom pojednávaní
dňa 1.7.2020 v dôsledku akútneho zhoršenia zdravotného stavu. Pojednávanie dňa 1.7.2020 bolo

odročené na 5.8.2020. Na toto pojednávanie sa žalovaný nedostavil, doručenie predvolania mal riadne
vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd toto pojednávanie odročil na 28.9.2020 s tým, že bude
volaný žalovaný pod hrozbou pokuty a predvedenia. Následne dňa 9.9.2020 požiadal JUDr. Dobrovič,
nový právny zástupca žalovaného o nahliadnutie do spisu, založil do spisu plnomocenstvo zo dňa
17.8.2020. Následne založil do spisu vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.9.2020, v ktorom uviedol ust. §

92 ods. 8, v zmysle ktorého môže byť banková pohľadávka postúpená len ak spĺňa podmienky uvedené
v tomto ustanovení, ktoré však v danom prípade neboli naplnené. Poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Co/334/2016. V závere uviedol, že v prípade nedodržania podmienok
uvedených v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je zmluva o postúpení neplatná, a to pre rozpor so
zákonom. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, ide o cesiu neplatnú

od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Táto situácia sa týka aj žalovaného, pretože
žalobca nepreukázal splnenie podmienok Zákona o bankách. Vzhľadom k uvedenému navrhol žalobu
zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Na pojednávanie konané dňa 28.9.2020 sa
nedostavilžalovanýanijehoprávnyzástupca,ktorísvojuneúčasťneospravedlnili.Natomtopojednávaní
bol vyhlásený rozsudok, ktorý je napadnutý odvolaním.

14. Odvolací súd mal za to, že žalovaný tvrdenie žalobcu, že odoslal výzvu žalovanému, ktorá
obsahovala oznámenie o omeškaní žalovaného s úhradou úveru v priebehu prvoinštančného konania
kvalifikovaným spôsobom nepoprel. Žalovaný počas celého prvoinštančného konania netvrdil, že mu
žalobca predmetnú výzvu nedoručil, takže v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP sa doručenie považuje

za nesporné, nakoľko žalovaný doručenie mu výzvy výslovne nepoprel. Prvýkrát uviedol, že žiadnu
písomnú výzvu banky do dnešného dňa neobdržal až v odvolaní, avšak odvolací súd už na toto
vyjadrenie neprihliadal, nakoľko prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Súd na toto ustanovenie prihliadal, ajkeď sa jedná o spotrebiteľský spor, nakoľko žalovaný bol v tomto konaní zastúpený advokátom. Tvrdenie
žalovaného v odvolaní, že mu žalobca výzvu nedoručil odvolací súd považoval za novotu v odvolacom
konaní. Mal za to, že nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v § 366 CSP, preto na toto

tvrdenie neprihliadal.

15. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny, keď mal za to, že súd prvej inštancie správne posúdil aktívnu legitimáciu
žalobcu v danom spore, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej

správnosti potvrdil, keď aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, súd prvej inštancie
rozhodol tiež správne.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu voči
žalovanému v celom rozsahu.

17. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).