Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/104/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118200259
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4118200259.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a sudkýň JUDr.

Eriky Madarászovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v spore žalobcu: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., N. V.
XX, zastúpený Advokátska kancelária CIMMERMANN s.r.o., so sídlom Zlaté Moravce, Ľ. Podjavorinskej
23, IČO: 50 427 305, proti žalovanému: SALAJ spol. s.r.o., so sídlom Hostie 129, ICO: 36 547 336,
zastúpený BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833
533, o zaplatenie sumy 3.000,- eur s príslušenstvom - uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/6/2018-698 zo dňa 23. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu. Žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca po jej doplnení zo dňa
17.09.2018 domáhal, že v prípade, ak podľa výsledku znaleckého dokazovania bude jednať o vady
neodstrániteľné s poukazom na ust. § 648 ods. 2 OZ žiadal uložiť žalovanému povinnosť uhradiť
žalobcovi sumu 3000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 01.07.2016 do zaplatenia, oproti
povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému drevohliníkové okná typu CLASSIC (jednokrídlové balkónové

dvere a jednokrídlové okno, dvojkrídlové okno s pevným stĺpikom) nachádzajúce sa v byte žalobcu
na adrese N., dodané žalobcovi na základe zmluvy na dodávku drevohliníkových okien typu CLASSIC
(jednokrídlové balkónové dvere a jednokrídlové okno, dvojkrídlové okno s pevným stĺpikom) uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným na základe cenovej ponuky žalovaného zo dňa 27.03.2014 do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania, a ak sa podľa výsledku znaleckého
dokazovania bude jednať o vady odstrániteľné žiada podľa § 648 ods. 1 OZ, aby súd uložil žalovanému
povinnosť bezplatne odstrániť na drevoliníkových oknách typu CLASSIC (jednokrídlové balkónové

dvere a jednokrídlové okno, dvojkrídlové okno s pevným stĺpikom) nasledujúce vady: na vnútornej
žalúzií na balkónových dverách vodiaci pásik v časti kombinácie okno-balkón vytiahol z uchytenia
v hornej časti, uvoľnenie balkónových dverí z horného pántu, poškodenie dreveného rámu v hornej
časti, odstránenie rozvŕtaného spodného rámu v časti kombinácie okno-balkón, nezaizolovanie spodnej
časti balkónových dverí pod spodným rámom balkónových dverí, chybne zarezaný parapet a rozvŕtaný
spodný rám balkónových dverí, nedoliehajúce balkónové dvere, škára medzi rámom dverí a obvodovým
rámom, uvoľnený pásik na vnútornej žalúzii okna, vonkajší hliníkový rám v existujúcom otvore kompletne

nekryje drevený rám okna, po obvode chýba osadená paropriepustná a paronepriepustná izolačná
páska, parapetný plech je zle zasunutý v ostení okna, nadokenné oplechovanie je krivé, nelícuje s
rámom okna, nie je v jednej úrovni a je rozdielnej farby ako farba okenného rámu, ako aj povinnosť
nahradiť trovy konania žalobcovi. Zároveň dodal, že uvedené petity sú vo vzájomnom vzťahu petitmialternatívnymi. V odôvodnení žaloby poukázal na to, že na základe ponuky vypracovanej žalovaným
zo dňa 27.03.2014 si objednal výmenu drevohliníkového okna typu CLASSIC (jednokrídlové balkónové
dvere a jednokrídlové okno, dvojrídlové okno s pevným stĺpikom) v byte na adrese N. mládeže XX, N.,

v sume 3273,44 eura, ktoré okná po predchádzajúcom zameraní dodal a montoval v 10/2014. Dodané
dieloreklamovalreklamáciamizodňa2.2.2018,13.2.2016,13.2.2017,16.3.2017aďalšímiopakovanými
reklamáciami. Žalovaný ani jednu z reklamovaných vád neuznal, pričom ho k odstráneniu závad vyzýval
opakovanie. Zároveň v žalobe poukázal na skutočnosť, že žalovaný dal vyhotoviť znalecký posudok č.
4/2017znalcomIng.Solčanským,podľaktoréhovadyvzniklimechanickýmpoškodenímprimanipuláciis

krídlom dverí, v dôsledku čoho výrobca nie je za vzniknuté vady zodpovedný. Žalobca so závermi znalca
nesúhlasil, preto na základe jeho požiadavky spracoval Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o.
odborné vyjadrenie zo dňa 06.10.2017. Vzhľadom na rozdielne závery uvedených posudkov, žalobca
navrhol, aby súd v konaní ustanovil znalca na posúdenie dôvodnosti a oprávnenosti reklamovaných vád
dodaných okien a na posúdenie, či ide o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné.

1.2 Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 631, § 632, §
633 ods. 1,2, § 646 ods. 1,2,3, § 648 ods. 1,2, § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka, § 261 ods.
1,8, § 262 ods. 1,2 Obchodného zákonníka. V prvom rade sa súd zaoberal posúdením, či rozsudok
Okresného súdu Nitra sp. zn. 25C/89/2017-166 zo dňa 09.11.2017, právoplatný dňa 11.12.2017 v danej
veci zakladá neodstrániteľnú prekážku konania - res iudicata. Predmetom sporu bola žaloba medzi

totožnými subjektmi, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1773,30 eura s príslušenstvom na
tom skutkom základe, že si u žalovaného objednal výmenu okien v sume 3273,44 eura, pričom dňa
02.02.2016 reklamoval prvýkrát čiastkovú vadu diela v časti okno-balkón v sume 1773,30 eura, avšak
žalovaný nevybavil reklamáciu v 30 dňovej lehote, preto odstúpil od zmluvy a žiadal vrátanie sumy
1773,30 eura, ktorá žaloba bola zamietnutá. Dôvodom zamietnutia boli procesné dôvody, ktoré súd

vzhliadol v nedostatku žalobného petitu, v dôsledku čoho v tomto konaní nebola vec preskúmaná vecne
a nebolo vo veci vykonané dokazovanie. Z tohto dôvodu súd nepovažoval predmetný rozsudok za
prekážku právoplatne rozhodnutie veci, ktorá by bránila v prejednaní žaloby žalobcu v prebiehajúcom
súdnom konaní.

1.3 Súd prvej inštancie poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že žalobca a žalovaný
uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, a to na základe cenovej ponuky zo dňa 27.03.2014 č. 140118 predmetom
ktorej bolo dodávka drevohliníkových okien typu CLASSIC a to jednokrídlové balkónové dvere a
jednokrídlové okno, dvojkrídlové okno s pevným stĺpikom na sumu 3273,44 eura s tým, že na dodané
výrobky a montáž sa poskytuje záruka 36 mesiacov. Rovnako tak bolo preukázané, že predmetné

dielo bolo realizované v byte žalobcu na adrese Nábrežie mládeže, Nitra. V tomto prípade žalovaný
vystupoval v postavení dodávateľa, keďže vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti výroby nábytkov,
stavebno-stolárskej výroby a tesársko-stolárskej výroby. Vo vzťahu k postaveniu žalobcu pri uzatváraní
zmluvného vzťahu žalovaný v konaní namietal, že v tomto prípade žalobca uzatváral predmetnú zmluvu
ako podnikateľ Ing. Rastilav Paták CD INTER LTD, a preto ide medzi stranami sporu o obchodnoprávny

vzťah. Súd v danom prípade nepovažoval zmluvný vzťah strán spor za obchodnoprávny vzťah. V
konaní nebolo sporné, že žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa a žalobca je fyzickou osobou,
ktorýpriuzatváraníaplnenízmluvyodielonekonalvrámcipredmetusvojejobchodnejčinnostialeboinej
podnikateľskej činnosti. V tomto prípade aj keď bolo preukázané, že žalobca so žalovaným komunikoval
prostredníctvom pracovného mailu a platil cenu diela z podnikateľského účtu, uvedené bez ďalšieho

nezakladá jeho postavenie ako podnikateľa. Poukázal na skutočnosť, že dielo sa malo vykonať v byte
žalobcuakofyzickejosobe,auvedenáobjednávkaavykonaniedielanemalasúvissjehopodnikateľskou
činnosťou.

1.4 V prejednávanej veci s ohľadom na predmet sporu si žalobca uplatňoval nároky titulom

zodpovednosti za vady diela a to konkrétne odstrániť na drevohliníkových oknách typu CLASSIC
vady uvedené v petite žaloby ( špecifikované v bode 1.1 ). V konaní nebolo sporné, že žalobca
niekoľkými listami reklamoval vady u žalovaného. Žalobca odstúpil od zmluvy o dielo podaním zo
dňa 16.06.2016 v časti dodávky prác v kombinácii okno - balkón, žiadal vrátiť cenu 1773,30 eura z
dôvodu že dňa 14.03.2016 uplynula 30 dňová lehota na vybavenie reklamácie. Súd argumentoval, že

uvedené bez ďalšieho nezakladá účinnosť takéhoto odstúpenia. Ani prípadné nevybavenie reklamácie v
zákonnej 30 dňovej lehote nezakladá automaticky vznik nároku žalobcu ako objednávateľa na vrátenie
ceny z dôvodu, že je potrebné skúmať existenciu tvrdených vád diela a zároveň aj vyhodnotiť,
či došlo zo strany objednávateľa k účinnému zrušeniu zmluvy. Súd prvej inštancie zdôraznil, žedôkazné bremeno na preukázanie existencie vád diela zaťažovalo žalobcu, a teda že predmetné dielo
vyhotovené žalovaným vykazuje vady, na ktoré sa vzťahuje záruka a ktoré zakladajú zodpovednosť
žalovaného. Poukázal na to, že žalobca v konaní predložil odborné vyjadrenie TOUS č. 40/471/2017

zo dňa 06.10.2017 (č.l. 10-11 spisu), ktoré súd považoval za nepostačujúce a s ohľadom na nároky
žalobcu uplatnené v konaní, uvedené vyjadrenie nepreukazuje, že je daná zodpovednosť žalovaného
za žalobcom vytýkané vady. Z predmetného vyjadrenia vyplynulo, že žalovaný ako dodávateľ zvolil
postup, ktorý bol pre neho najjednoduchší a to zvolil riešenie s postrannými rozširovacími profilmi, čím
spôsobil nefunkčnosť hliníkovej kapotáže, znemožnil montáž vonkajších žalúzií a z vonkajšej strany

pôsobia dané okná neesteticky, nesprávne zameral balkónové dvere a na okne vedľa balkónových
dverí nevhodne osadil vonkajší parapetný plech, pričom kovanie na krídle balkónových dverí, ktoré
stratilo funkčnosť nebolo predmetom vyjadrenia a ani nefunkčnosť spodného záveru nebola predmetom
tohto vyjadrenia. Súd zdôraznil, že ide o vyjadrenie k vyhotoveniu a montáži okien ako takých, pričom
nie je vyjadrením ku konkrétnym žalobcom v záručnej dobe uplatneným vadám, ktoré sú predmetom
tohto sporu. Rovnako tak mailová komunikácia s inými spoločnosťami zaoberajúcimi sa výrobou a

montážou drevohliníkových okien nepreukazujú bez ďalšieho dôvodnosť skutkových tvrdení žalobcu
ohľadne zodpovednosti žalovaného za ním vytknuté vady a ani ich existenciu. V tomto prípade sa
uvedené spoločnosti vyjadrovali len na otázky žalobcu, ktoré s ohľadom na predmet sporu nemožno
považovať za relevantné. Vo vzťahu k námietkam k certifikátom a osvedčeniam, ktoré podľa žalobcu
neboli správne, súd dodal, že nie je oprávnený na posúdenie toho, či žalovaným predložené certifikáty

spĺňajú požiadavky pre dielo dané žalovaným žalobcovi, ako ani na posúdenie prípadnej nesúladnosti
v osvedčeniach žalovaného.

1.5 S ohľadom na meritum sporu podľa názoru súdu bolo na žalobcovi dôkazné bremeno aby
preukázal, že dielo vykonané žalovaným má vady, ktoré žalobca reklamoval, a že v ich prípade je daná

zodpovednosť žalovaného ako zhotoviteľa, následkom čoho by žalobcovi prináležali nároky vyplývajúce
zo zodpovednosti za vady diela. Rovnako tak v prípade, ak by žalobca v konaní preukázal existenciu
vád diela vo vzťahu ktorým by bola daná zodpovednosť žalovaného ako zhotoviteľa, bolo potrebné
vykonaným dokazovaním ustáliť, či v prípade preukázaných vád, za ktoré zodpovedá zhotoviteľ, ide
o vady, ktoré sú odstrániteľné alebo ktoré nemožno odstrániť, pretože jednotlivé práva vyplývajúce zo

zodpovednosti za vady závisia od toho, či ide o vady ktoré robia dielo neupotrebiteľným, t.z. ak nemožno
vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom a riadne, od ktorých treba odlíšiť
vadu odstrániteľnú, ktorú možno opravou odstrániť a plnenie sa tak stáva bezvadným. Podľa názoru
súdu prvej inštancie žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Nebolajednoznačnepreukázanáexistenciaváddieladodanéhožalovaným,akoaninebolopreukázané,

ževprípadenamietanýchvádžalobcomjedanázodpovednosťžalovaného,ktorýpodľatvrdeniažalobcu
spôsobil namietané vady diela neodbornou montážou a súčasne tým, že dodal necertifikované výrobky,
ktoré nemal vyskúšané.

1.6 Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný v súvislosti s reklamačným konaním dal

vyhotoviť znalecký posudok č. 4/2017 zo dňa 27.04.2017, vypracovaný znalcom Ing. Solčanským, ktorý
súd hodnotil v spore ako listinný dôkaz, a s ohľadom na námietky žalobcu, že nespĺňa náležitosti v
zmysle zákona o znalcoch č. 382/2004 Z.z., súd konštatoval, že tento spĺňa všetky náležitosti v zmysle
§ 17 uvedeného zákona, ktorý upravoval náležitosti znaleckého posudku vrátane znaleckej doložky.
Povinnosť uvedenia znaleckej doložky o vedome nepravdivom znaleckom posudku bola zavedená s

účinnosťou od 01.07.2018. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že znalec nebol oprávnený na vypracovanie
znaleckého posudku, súd poukázal na odpoveď Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, z ktorej
vyplýva, že znalec Ing. Juraj Solčanský bol ku dňu 27.04.2017 oprávnený na výkon znaleckej činnosti.
Súd dodal, že znalecký posudok Ing. Solčanského spĺňa všetky náležitosti v tom čase účinného zákona,
nebol predkladaný ako súkromný znalecký posudok v zmysle CSP, ale ako listinný dôkaz. Poukázal

na závery znaleckého posudku č. 4/2017, z ktorých vyplynulo, že boli zistené mechanické poškodenia:
poškodený horný záves dverí v ktorých chýba vodiaci pásik, ohnutý spodný záves dverí, vylúpané
drevo na ráme dverí spôsobené uvoľneným ramenom nožnicového závesu, vytrhnutá vodiaca páska
horizontálnychžalúzií,ktorévadyvzniklimechanickýmpoškodenímprimanipuláciískrídlomdverí,náraz
vodiaceho kolíku horných nožníc na koniec vodiacej drážky spôsobil jeho poškodenie a vypadnutie, pri

následnom vyklopení krídla došlo k ohnutiu spodného závesu dverí, ďalšou manipuláciou s poškodeným
závesom uvoľnené rameno nožnicového závesu poškodilo drevo na ráme dverí s tým, že výrobca nie
je za vzniknuté vady zodpovedný, ide o mechanické poškodenie, ku ktorému došlo z dôvodu otvorenia
krídla dverí za medznú polohu s tým, že oprava dverí je možná výmenou poškodených častí kovania,oprava žalúzií je možná bez potreby výmeny jej prvkov a oprava poškodeného dreva je tiež možná.
Žalobca namietal neobjektívnosť a nezávislosť a kvalitu tohto znaleckého posudku pre známosť znalca s
konateľom žalovaného, t.z. pre zaujatosť znalca. Súd prvej inštancie však hodnotil predmetný znalecký

posudok ako listinný dôkaz a nie ako znalecký posudok. Poukázal na výpoveď znalca, ktorý potvrdil,
že pozná konateľa žalovaného z predchádzajúceho zamestnania, kde spolu pracovali. Len samotná
skutočnosť, že sa konateľ žalovaného a súdny znalec poznajú z predchádzajúceho zamestnania,
podľa názoru súdu nezakladajú dôvodnosť o zaujatosti znalca. Znalec sa vyjadril, že pri vypracovaní
znaleckého posudku vždy postupuje objektívne, pri vedomosti o zodpovednosti za vedome nepravdivý

znalecký posudok, resp. znalecký úkon, pričom aj pri vypracovaní tohto znaleckého posudku konal na
základe vlastných zistení a vec posudzoval objektívne. Súd prvej inštancie tak nemal za preukázané
také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvodné pochybnosti o nezávislosti a objektívnosti vyhotoveného
znaleckého posudku.

1.7 Podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný realizoval výrobu predmetných

drevohliníkových okien v rozpore so stanoveným technickým a technologickým postupom a jeho
skutkové tvrdenie, že k poškodeniu kovania na dverách muselo dôjsť z dôvodu poddimenzovaniu
kovania, nebola v konaní ničím preukázaná a taktiež nebolo preukázané, že tieto skutočnosti uvádzané
žalobcom boli príčinou vzniku vád namietaných v rámci reklamácii, ktorých odstránenia sa v konaní
domáha. Žalobca už v podanej žalobe navrhol v konaní ustanoviť znalca vzhľadom na rozdielnosť

záverov odborného vyjadrenia Technického ústavu skúšobného a znalca Ing. Solčanského, a to na
posúdenie dôvodnosti a oprávnenosti reklamovaných vád dodaných okien a na posúdenie, či ide o
vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné. V danom prípade sa súd stotožnil s tým, že na posúdenie
predmetných otázok, týkajúcich sa existencie vád a ich príčiny vzniku, ako aj na posúdenie toho, či
v prípade reklamovaných vád ide o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné, je potrebné vykonať

znalecké dokazovanie, pretože uvedené otázky sú otázkami odbornými, ktoré si vyžadujú odborné
znalosti, pričom len žalobcom doložené odborné vyjadrenie súd posúdil ako nepostačujúce. Poukázal
na to, že žalobca v priebehu celého konania deklaroval, že uhradí preddavky na znalecké dokazovanie,
uznesením súdu zo dňa 19.12.2019 sp.zn. 7C/6/2018-548 bol vyzvaný na ich úhradu, k čomu nedošlo
zo strany žalobcu a to ani v dodatočnej lehote poskytnutej súdom v podaní zo dňa 31.01.2020 (č.l.

594 spisu), preto súd s poukazom na ust. § 253 ods. 3 CSP znalecké dokazovanie nevykonal a
návrh na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním zamietol. Za daného skutkové stavu súd
prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a ani bremeno tvrdenia. V konaní
nebolo ani ustálené, či v prípade reklamovaných vád dodaných okien ide o vady odstrániteľné alebo
neodstrániteľné, na základe čoho mal súd posúdiť či a aké nároky by prináležali žalobcovi v súvislosti s

tou ktorou reklamovanou vadou diela. V tomto smere výpoveď svedkyne PhDr. Z. S. považoval súd prvej
inštancie za nedostatočnú z hľadiska unesenia dôkazného bremena žalobcu v spore. Pokiaľ išlo o návrh
navýsluchsvedkyneJ..B.H.,napojednávanídňa05.06.2019žalobcauviedol,ženetrvánajejvýsluchu,
preto súd tento návrh na vykonanie dokazovania nevykonal a tento zamietol. Návrh na výsluch svedka
J.. V. M. súd ako nedôvodný a nehospodárny zamietol, keďže skutočnosti, ktoré mali byť podľa žalobcu

jeho výsluchom preukázané, neboli s ohľadom na predmet sporu relevantné a rozhodujúce. Pre vyššie
uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu v spore v
celom rozsahu zamietol. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému,
ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.1 Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý žiadal napadnuté
rozhodnutiezrušiťavrátiťvecnanovékonaniearozhodnutiesúduprvejinštancie.Namietal,žesúdprvej
inštancieneúplnezistilskutkovýstavveci,keďnevykonalvšetkynavrhovanédôkazy,atovýsluchsvedka
- zamestnanca TSÚS pána J.. V. M., ktorý bol navrhovaný 23. 06. 2020 priamo na pojednávaní a zároveň
aj výsluch riaditeľa pobočky TSÚS pána J.. R. R., ktorý bol navrhnutý písomne žalobcom aj napriek

tomu, že návrhu žalovaného na výsluch znalca Ing. Juraja Solčanskeho vyhovel. Práve navrhované
výsluchy svedkov, ktorí boli osobne na obhliadke okien, podľa názoru žalobcu boli spôsobilé nahradiť
vykonanie znaleckého dokazovania a zároveň mohli hodnoverne preukázať existenciu vád diela, spôsob
ich vzniku ako aj skutočnosti, že išlo o necertifikované výrobky. K nevykonanej úhrade preddavkov za
znalecké dokazovanie vo výške 1400 Eur uviedol, že s prihliadnutím na hodnotu predmetu sporu (3000

Eur), o ktorú sa strany sporia by išlo o nehospodárne vykonaný dôkazný prostriedok, a to z dôvodu, že
by dosahoval skoro polovicu hodnoty žalovanej sumy. Zdôraznil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
prihliadal na znalecký posudok pána Ing. Juraja Solčanskeho ako na listinný dôkaz aj napriek tomu, že
v priebehu pojednávania bola spochybnená objektívnosť a nezávislosť znalca, ktorý uviedol, že sa sožalovaným osobne pozná a spolupracuje s ním. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal dôkazný prostriedok výsluch zamestnancov TSÚS ( J.. V. M. a J.. R. R.) bez toho,
abyvodôvodnenírozsudkusvojpostupdostatočnevysvetlilazároveňsanevysporiadalanisvýpoveďou

svedkyne PhDr. Z. S., pri ktorom iba sucho konštatoval, že ho považoval za nedostatočný.

2.2 Žalobca poukázal na ust. § 220 ods. 2 CSP, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn.: 6Cdo/259/2010 zo dňa 26.01.2011 dôvodiac, že v uvedenom konaní došlo k odňatiu možnosti
konať pred súdom, pretože súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, hoci mohol

mať pre rozhodnutie podstatný význam, resp. pri rozhodovaní o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov
vykoná, nerešpektoval princíp „rovnosti zbraní“. Tým, že súd prvej inštancie odmietol vykonať v konaní
navrhované dôkazy (výsluchy svedkov) na zistenie rozhodujúcej skutočnosti, a to skutočnú výšku škody,
jednoznačne zasiahol i v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do práva
na spravodlivý proces a do práva na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Až po vykonaní tohto
dôkazu, môže súd v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov hodnotiť vykonané dôkazy jednotlivo

a vo vzájomnej súvislosti.

2.3. V ďalšom podaní ( odvolaní) podanom v priebehu plynutia odvolacej lehoty žalobca poukázal na to,
že pracovníkov J.. M. a p. riaditeľa pobočky v N. J.. R. akreditovanú a notifikovanú osobu, žiadal svojím
mailovým podaním vypočuť na súdnom pojednávaní, avšak táto možnosť mu bola zamietnutá. Obaja

pracovníci boli na ohliadke výrobkov vyrobených a osadených žalovaným v jeho byte. Všetky písomne
reklamované vady, okrem poruchy kovania sú výrobné vady, ktoré p. V. ml. hneď aj ústne reklamoval.
K ich odstráneniu nedošlo. Sumu 1400 eur za nové znalecké dokazovanie považoval za nehospodárnu
vzhľadom na hodnotu sporu. Navrhol, aby náhodný znalec bol predvolaný na súdne pojednávanie a
vyjadril sa k poruchám na základe dodanej obrazovej dokumentácie, prípadne urobil samotnú ohliadku

okien v jeho byte.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozhodnutí vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré nevykonal výsluchy navrhovaných svedkov. Kým v prípade
Ing. B. H. žalobca netrval na jej výsluchu, súd správne konštatoval nedôvodnosť a nehospodárnosť

vykonania ďalších výsluchov. Poukázal na to, že z dôvodu nevykonania znaleckého dokazovania, súd
mal za to, že v konaní nebolo ustálené, či v prípade reklamovaných vád dodaných okien ide o vady
odstrániteľné alebo neodstrániteľné a na základe čoho bolo možné posúdiť či a aké nároky by prináležali
žalobcovi v súvislostí s jednotlivými reklamovanými vadami diela. Opätovné poukazovanie žalobcu
na zaujatosť znalca Ing. Solčanského považoval za neopodstatnenú. Bol toho názoru, že žalobcom

požadované predloženie nových skutočností je len účelové, nakoľko všetky potrebné dokumenty už
súdu predložil a všetky certifikáty, osvedčenia sú stále platné na celom území Európskej únie. Dodal, že
žalobca len recykluje svoje predošlé vyjadrenia a doposiaľ žiadne zo svojich údajne pravdivých tvrdení
nepreukázal. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a

po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcom, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie,
ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil a jehozávery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s
ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Predmetom žaloby po jej doplnení bolo, aby v závislosti od výsledku znaleckého dokazovania,
ak ide o vady neodstrániteľné, uložil súd žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 3000 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 01.07.2016 do zaplatenia, oproti povinnosti žalobcu
vrátiť žalovanému drevohliníkové okná typu CLASSIC (jednokrídlové balkónové dvere a jednokrídlové
okno, dvojkrídlové okno s pevným stĺpikom), a ak sa bude jednať o vady odstrániteľné žalobca žiadal,

aby súd uložil žalovanému povinnosť bezplatne odstrániť špecifikované vady diela. Žalobca v konaní
predložil okrem iných listinných dôkazov aj odborné vyjadrenie TSÚS zo dňa 6.10.2017 a žalovaný
predložil znalecký posudok pána Ing. Juraja Solčanskeho č. 4/2017. Žalobca v priebehu konania a
v podstate už v samotnom žalobnom petite uvádzal potrebu vykonania znaleckého dokazovania za
účelom zistenia, či ide o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné, od ktorej skutočnosti závisel aj jeho
žalobný nárok. Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že žalovaný neuznal žiadnu z žalobcom

reklamovaných vád a rovnako namietal ním predložené odborné vyjadrenie TSÚS. Žalobca naopak
neuznával žalovaným predložený znalecký posudok Ing. Juraja Solčanského č. 4/2017. Súd prvej
inštancie preto správne v konaní konštatoval, že na preukázanie žalobcových nárokov je nevyhnutné
vykonať znalecké dokazovanie, čo v konečnom dôsledku navrhoval aj žalobca. Keďže v priebehu
konania žalobca nezaplatil preddavok na znalecké dokazovanie, k jeho vykonaniu nedošlo.

9. Odvolací súd sa zhodol s konštatovaním súdu prvej inštancie, že odborné vyjadrenie TOUS riešilo
iba čiastkové otázky týkajúce sa uplatnených vád. Vyjadril sa predovšetkým k nefunkčnosti hliníkového
obloženia na exteriérovej časti okna, k nevhodnému osadeniu vonkajšieho parapetného plechu na
okne, pričom bol zistený aj nefunkčný spodný záves balkónových dverí, tento však nebol predmetom

vyjadrenia. Ďalšie žalobcom vytýkané vady týkajúce sa vnútorných žalúzií, uvoľnenia balkónových
dverí z pántu, izolácie spodnej časti balkónových dverí diela, nedoliehanie balkónových dverí, neboli
predmetom tohto odborného vyjadrenia. Jednou z hlavných vád, a to reklamáciou balkónových dverí,
ktoré v dôsledku poškodenia horného pántu vypadávajú do priestoru kuchyne, ako aj pretrhnutím pásky
vnútorných žalúzií sa zaoberal vyššie spomenutý ZP Ing. Solčanského, ktorý konštatoval mechanické

poškodenie z dôvodu otvorenia za medznú plochu a za ktorú vadu nenesie zodpovednosť výrobca.
Žalobca jednoznačne nesúhlasil so ZP Ing. Solčanského, aj preto v konaní navrhoval vykonať nové
znalecké dokazovanie. Z uvedeného je zrejmé, že ani odborné vyjadrenie predložené žalobcom, ale
ani znalecký posudok predložený žalovaným neriešil komplexne všetky žalobcom vytýkané vady, preto
súd prvej inštancie nemal vyriešenú ani otázku, či ide o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Aj

keď z odborného vyjadrenia TOÚS by sa mohlo javiť, že ide o vady odstrániteľné, toto vyjadrenie však
neriešilo všetky žalobcom uplatnené vady, a preto ho nemožno považovať za komplexné, teda také,
ktoré by dalo odpoveď na otázku, či za všetky vytýkané vady nesie zodpovednosť práve žalovaný. Práve
s ohľadom na znalecký posudok Ing. Solčanského vyvstala pochybnosť o zodpovednosti žalovaného pri
dvoch uplatnených vadách, ktoré boli predmetom znaleckého posúdenia. Bolo potom na žalobcovi, aby

v konaní preukázal svoje skutkové tvrdenia, teda zodpovednosť žalovaného za uplatnené vady diela.
Odvolaciu námietku týkajúcu sa spochybnenia nezaujatosti znalca Ing. Solčanského riešil aj súd prvej
inštancie a podrobne sa s ňou vysporiadal v bode 26 ( strana 33) odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd
sa s týmto zdôvodnením plne stotožnil a poukazuje naň bez opakovania rovnakých dôvodov.

10. Zásadnou odvolacou námietkou žalobcu bola skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal ním
navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka - zamestnanca TSÚS pána J.. V. M. ( navrhnutý dňa 23.
06. 2020 na pojednávaní) alebo výsluch riaditeľa danej pobočky TSÚS J.. R. R.. Podľa názoru žalobcu
výsluchy uvedených svedkov boli spôsobilé nahradiť vykonanie znaleckého dokazovania a zároveň
mohli hodnoverne preukázať existenciu vád diela, spôsob ich vzniku ako aj skutočnosti, že išlo o

necertifikované výrobky. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že pojednávanie zo dňa 17.12.2019 bolo
odročené na neurčito s tým, že do konania bude ustanovený znalec po zaplatení preddavkov spojených
so znaleckým dokazovaním. Na ďalšom pojednávaní dňa 4.6.2020 súd strany oboznámil, že žalobca
nezložil preddavok na znalecké dokazovanie a odročil pojednávanie na 23.6.2020. Dňa 22.6.2020 bolo
súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom okrem iného navrhol predvolať ako svedka aj niektorého

pracovníka TSÚS ( J.. M. alebo J.. R.), ktorí vypracovávali odborné posúdenie a ktorí sú kompetentní
ozrejmiť kompletnú certifikáciu a popísať zistené vady na diele. Následne na pojednávaní dňa 23.6.2020
právny zástupca žalobcu navrhol výsluch svedka J.. V. M., pričom uviedol, že menovaný svedok sa má
vyjadriť k certifikátom a dokladom, ktorými má disponovať dodávateľ okien. Ako bolo uvedené vyššie,súd prvej inštancie tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Povinnosťou strany je vždy uviesť za
akým účelom má vypovedať ten ktorý svedok. Odvolací súd sa v tomto smere plne stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že preukazovanie certifikátov či iných písomných dokladov od dodávateľa okien

( žalovaného) nebolo predmetom sporu, pretože podstatným bolo vyriešenie otázky, či žalovaný ako
dodávateľ diela zodpovedá za vady diela uvedené v žalobe. V prípade, že by mal uvedený svedok
hodnotiť vady diela, je otázne, či by bol takýto dôkaz postačujúci a rovnako, či by bol pripustený zo strany
súdu prvej inštancie z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania.

11. Podľa § 153 ods. 1,2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

12. Z vyššie uvedeného pritom vyplýva, že strana žalobcu sa neriadila ust. § 153 CSP, keď napriek
tomu, že vedela, že znalecké dokazovanie vykonané nebude ( pre neuhradenie preddavku), nenavrhla
vykonanie dokazovania výsluchom svedkov s riadnym odôvodnením ich výsluchu včas, ale až na
pojednávaní ( resp. v písomnom podaní deň pred pojednávaním), ktoré sa konalo po 6 mesiacoch

od odročenia pojednávania na neurčito. Takéto konanie zo strany žalobcu považoval aj odvolací súd
za účelové a nehospodárne. Navyše je potrebné dodať v súlade s názorom súdu prvej inštancie,
že vykonanie výsluchu menovaného svedka nepovažoval za dôvodné, pretože už aj zo samotného
odborného vyjadrenia TSÚS vyplynulo, že minimálne zistený nefunkčný spodný záves balkónových
dverí nebol predmetom vyjadrenia a rovnako aj poškodenie horizontálnych žalúzií. Vzhľadom k

uvedenému sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz
navrhnutý žalobcom hoci mohol mať pre rozhodnutie podstatný význam, a preto v uvedenom konaní
došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Odvolací súd uvádza, že pod porušením práva na
spravodlivý proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v
zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z

ústavno-právneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných
právspojenýchsosúdnouochranoupráva.Idenapr.oprávonaverejnéprejednaniesporuzaprítomnosti
strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným
zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so

zákazom denegatio iustitiae, teda odmietnutia spravodlivosti (obdobne napr. uznesenie NS SR sp.
zn. 2Cdo/141/2017 z 30. 08. 2018). Právo na spravodlivý proces je jedným zo základných ľudských
práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Z práva na
spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom

všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Odvolací súd uvádza, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie obsahuje správne skutkové zistenia, právne normy aplikované súdom prvej inštancie a právne

posúdenie, pre ktoré nemožno konštatovať žalobcom namietanú nepreskúmateľnosť rozsudku.

13. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za
neopodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).