Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417210668
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417210668.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci

žalobcov: 1/ R.. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. W. U. XXXX, 841 07 Bratislava, 2/ Y. H. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. W. U. XXXX, 841 07 Bratislava, obaja zastúpení: BAJO LEGAL, s.r.o., so
sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: N. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomL.XXXX/XXA,84107Bratislava,zastúpený:JUDr.SabínaGečeová,advokátka,Popradská
80, 821 06 Bratislava o určenie vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 28.06.2017, doručenou súdu 29.06.2017, domáhali určenia, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 9 m2, druh pozemku: záhrady,
zapísaného na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec: BA - m.č. H.
W. U., k. ú. H. W. U., situovanom pozdĺž pozemkov parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X,
parc. č. XXXX/X, všetky zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny

odbor, obec: BA - m.č. H. W. U., k. ú. H. W. U., tak ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. XXX/
XXXX zo dňa 04.11.2016, vyhotovenom S. S. - GEOMEP, Zememeračská kancelária, Líščie údolie 77,
841 04 Bratislava IČO: 40 097 960. Žalobu odôvodnili tým, že nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 29.04.2011 (V-XXXXX/XX zo dňa 19.05.2011) uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice s p. Y. K. do
bezpodielového spoluvlastníctva pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 31 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 45 m2, druh pozemku: ostatné plochy
a parc. č. XXXX/X o výmere 462 m2, druh pozemku: záhrady, všetky zapísané na LV č. XXXX vedenom

Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec: BA - m.č. H. W. U., k. ú. H. W. U.. Žalobcovia
rovnako na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.05.2011 (V-XXXXX/XX zo dňa 23.05.2011) uzatvorenej
formou notárskej zápisnice s p. F. U. nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva pozemok parc. č.
XXXX/X o výmere 802 m2, tiež zapísaný na LV č. XXXX. Vyššie uvedené pozemky hraničia s pozemkom
parc. č. XXXX o výmere 284 m2, druh pozemku: záhrady, zapísanom na LV č. XXX, vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec: BA - m.č. H. W. U., k. ú. H. W. U.,, ktorý je vo vlastníctve
žalovaného a ktorý vedie pozdĺž pozemkov vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia mali za to, že došlo k

vydržaniu časti parcely na hranici pozemkov v ich vlastníctve a pozemku parc. č. XXXX vo vlastníctve
žalovaného. Táto časť parcely je vyznačená na geometrickom pláne, ktorý je prílohou žaloby (pôvodná
parcela XXXX je označená ako parcela č. XXXX/X a časť parcely za oporným múrom je označená
ako parcela č. XXXX/X). Z technického hľadiska je táto časť parcely za oporným múrom oddeľujúcimpozemky žalobcov a žalovaného. Tento oporný múr (ani v minulosti tu stojaci plot) teda nepredstavuje
skutočnú hranicu medzi pozemkami sporových strán, ale je posunutý do pozemku parc. č. XXXX, a teda
skutočná hranica pozemkov nie je žiadnym spôsobom (ani v minulosti nebola) vymedzená. Pozemky

žalobcov a žalovaného oddeľoval viac ako 20 rokov plot (pletivový), ktorý bol postavený na mieste, o
ktorom boli vtedajší vlastníci v domnienke, že predstavuje hranicu medzi ich pozemkami. Na tomto istom
mieste (na domnelej hranici a mieste starého plotu) postavil žalovaný v roku 2008 oporný betónový múr,
bez stavebného povolenia, pričom táto stavba nebola povolená ani dodatočne. O totožnosti umiestnenia
tohto múru svedčia aj pozostatky starého plotu a stĺpiky brány, ktorou sa vchádzalo a vychádza na

parcelu č. XXXX/X z ulice L.. Žalobcovia poukazovali na to, že oporný múr bol postavený na domnelej
hranici pozemkov, teda na hranici tak, ako ju vnímali vtedajší vlastníci susediacich pozemkov, p. K.
a žalovaný p. H.. Na preukázanie takejto vedomosti vtedajších vlastníkov žalobcovia poukazovali
na záznam zo stavebného dohľadu a miestneho zisťovania pri realizácii opornému múru, ktorý bol
vypracovaný oddelením územného konania a stavebného poriadku Mestskej časti Bratislava H. W. U.
zo dňa 26.06.2008. Zo záznamu vyplýva, že účastníci miestneho zisťovania svojimi podpismi potvrdili,

že „stavba oporného múru je realizovaná na hranici pozemkov XXXX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X“.
Za žalovaného ako stavebníka oporného múru sa na miestnom zisťovaní zúčastnila jeho manželka
p. H. H., ktorá svojim podpisom (ako zástupca) potvrdila túto skutočnosť. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaný postavil oporný múr na mieste, ktoré považoval za hranicu medzi jeho pozemkom parc. č.
XXXX a susednými pozemkami parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, pričom toto miesto

považoval za hranicu pozemkov rovnako aj p. K.. Žalobcovia si v roku 2014, v súvislosti s plánovanou
stavbou rekreačného objektu na ich pozemkoch, dali vypracovať satelitné vytýčenie hraníc pozemkov,
kedy zistili, že z parcely č. XXXX zostali za oporným múrom centimetre, keďže múr a predtým plot bol
postavený na domnelej a nie skutočnej hranici pozemkov. Táto skutočná hranica pozemkov bola zistená
až satelitným zameraním pozemkov, pričom domnelá hranica bola určená na základe nepresného

zamerania pozemkov staršími technológiami. Takéto zameranie hraníc pozemkov bolo pred začatím
používania technológie GPS bežné, kedy vznikali (a stále existujú) odchýlky medzi hranicami pozemkov
v centimetroch, a to vo viacerých častiach Bratislavy. V tomto prípade zostali za oporným múrom tiež
iba centimetre, a to konkrétne od 9 cm po celej šírke pozemku až po 36 cm pri vstupe a vjazde na
parcelu č. XXXX/X z ulice L.. A. a ich právni predchodcovia boli oprávnení držitelia spornej časti parcely

č. XXXX nachádzajúcej sa za plotom, a to spolu po dobu viac ako 10 rokov. Žalobcovia vykonávali svoje
vlastnícke právo popri pozemkoch, ktoré odkúpili, aj k tomuto pozemku, keďže sa nachádza za plotom,
resp. oporným múrom ako domnelou hranicou pozemkov a žalobcovia boli s prihliadnutím na všetky
okolnosti v domnienke, že aj táto časť parcely č. XXXX je v ich vlastníctve, keďže neexistoval žiadny
rozumný dôvod na to, aby niekto oddelil susediace pozemky plotom, resp. oporným múrom a úmyselne

nechal časť svojho pozemku v centimetroch za týmto plotom. V dôsledku takéhoto osadenia plotu ako
faktickej hranice medzi pozemkami vznikla aj domnienka žalobcov, resp. ich právnych predchodcov o
hranici pozemkov, o ktorej nemali žiaden dôvod pochybovať až do satelitného vymedzenia pozemkov
a zistenia skutočnej hranice, ktorá je v rozpore s hranicou faktickou. Žalobcovia majú záujem na
deklarovaníexistencievlastníckehoprávaztohodôvodu,ževsúčasnostijeprávnystavmedzižalobcami

a žalovaným neistý, keďže žalobcovia tvrdia, že toto vlastnícke právo majú a žalovaný to rozporuje, a je
teda v záujme strán odstrániť tento stav a rozhodnúť s konečnou platnosťou. Žalobcovia po tom ako sa
dozvedeli o skutočnej hranici medzi pozemkami oslovili žalovaného v záujme mimosúdneho vyriešenia
celej záležitosti so žiadosťou o odkúpenie spornej časti pozemku. Žalovaný napriek tomu, že spočiatku
o možnosti predaja uvažoval, napokon s predajom spornej časti pozemku nesúhlasil, a to aj napriek

skutočnosti, že ju nemôže žiadnym spôsobom využívať a táto bola už minimálne 20 rokov v oprávnenej
držbe žalobcov, resp. ich právnych predchodcov. Žalovaný po tom, ako odmietol zmierne vyriešenie veci,
naopak začal konať spôsobom, ktorý narúša susedské vzťahy a rovnako je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovanýnapr.vapríli2017zabetónovalčasťparcelyč.XXXX(ktorejvydržaniasažalobcoviadomáhajú)
v styku s parcelou XXXX/X, čím výrazne obmedzil prejazd cez parcelu XXXX/X, ako aj stavebné práce

na rekreačnom objekte, ktoré prebiehajú v súlade so stavebným povolením. Takéto konanie žalovaného
nasvedčuje, že nemá záujem na ochrane svojho vlastníckeho práva, ale má skôr záujem na sťažení
jediného riadneho prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov z ulice L. a na úmyselnom ohrození vlastníckeho
práva žalobcov a obmedzovaní a sťažení realizácie ich stavby.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť a žalobcov zaviazať na náhradu trov
konania, nakoľko žalobcovia nenaplnili zákonné podmienky, predpoklady pre nadobudnutie vlastníctva
vydržaním. Žalovaný poukazoval na to, že LV č. XXX k. ú. H. W. U. zásadným spôsobom vylučuje
objektívne presvedčenie žalobcov o ich domnelom vlastníckom práve, kde je uvedený ako výlučnývlastník spornej parcely č. XXXX žalovaný. Navyše žalovaný písomne (dňa 13.03.2017) žiadal žalobcov,
aby zjednali nápravu, nakoľko oceľová konštrukcia bránky vo vlastníctve žalobcov zasahuje cca 35
cm do pozemku žalovaného, čo vylučuje dobromyseľnosť držby žalobcov. Na túto žiadosť žalobcovia

vôbec nereagovali. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že všetky podmienky vydržania musia byť
splnené nepretržite počas zákonom stanovenej doby držby, čo je pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Účelom
vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym, čo je v tomto prípade
nepoužiteľné, nakoľko predmetnú parcelu v celosti o výmere 284 m2 fakticky užíva jej vlastník, t.č.
žalovaný, ktorý ju kosil a udržiaval. Právny predchodca žalobcov predmetnú nehnuteľnosť (ani jej časť)

neužíval, nemal ju v držbe. Nič na tomto faktickom užívaní parcely č. XXXX v celosti žalovaným nemení
ani skutočnosť, že žalovaný na tejto parcele v roku 2008 postavil oporný betónový múr (vzhľadom na
terasovitosť terénu), aby zabránil zosuvu zeminy na parcelu č. XXXX. Oporný múr nebol postavený
na domnelej hranici pozemkov, ako uvádzajú žalobcovia, ale priamo na parcele č. XXXX a nejedná sa
o „čiernu stavbu“, nakoľko prebieha v súčasnosti konanie o dodatočnom povolení predmetnej stavby
na základe žiadosti žalovaného zo dňa 18.07.2008. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na záznam zo

stavebného dohľadu a miestneho zisťovania pri realizácii oporného múru, žalovaný uviedol, že pri
výkone stavebného dohľadu neboli vyhotovené potrebné geometrické zamerania, ku ktorým by sa
účastníci mohli vyjadriť. Navyše za žalovaného bola pri vykonávaní stavebného dohľadu prítomná
manželka žalovaného, ktorá nebola splnomocnená na vyjadrenie sa ku skutočnostiam, týkajúcich sa
zamerania a osadenia stavby, ale bola prítomná len za účelom sprístupnenia parcely č. XXXX pre

pracovníkov Miestneho úradu H. W. U., pričom v plnomocenstve je výslovne uvedené, že vlastník -
žalovaný - neoprávňuje splnomocnenca k žiadnym právnym ani iným úkonom a p. H. svojím podpisom
len osvedčila svoju prítomnosť pri výkone stavebného dohľadu, nie ku skutočnosti umiestnenia stavby.
Ku samotnej realizácii stavby žalovaný uviedol, že počas výstavby oporného múru bol vážne chorý, a
preto nemohol osobne dohliadať na stavbu, čo využil právny predchodca žalobcov p. Y. K. a posunul

šnúru, ktorou bola vytýčená stavba oporného múru cca 25-30 cm smerom dovnútra parcely č. XXXX.
Nie je pravdou, že predmetnú časť parcely v šírke od 9 cm do 36 cm na hranici s ulicou L. užíval právny
predchodca žalobcov ako vjazd na parcelu č. XXXX/X, pretože šírka parcely č. XXXX/X pri vstupe z
ulice L. je podľa geometrického plánu 1460 mm čo je nedostatočná šírka na vjazd motorovým vozidlom.
Žalovaný potvrdil, že táto časť parcely bola užívaná len na prechod pešo. Listom zo dňa 13.03.2017

žalovaný vyzval žalobcov, aby odstránili z jeho pozemku (parc. č. XXXX) oceľovú konštrukciou bránky,
ktorá zasahuje do parcely cca 36 cm, čo je evidentné z geometrického plánu č. 6/2011 GEOS - K.. A.
F. zo dňa 16.05.2011. Žalovaný vzhľadom na konflikt so žalobcami a nevyhnutnosť vykonania opravy
poškodeného oporného múru požiadal geodetku pani Y. F. o vypracovanie polohopisného zamerania
oporného múra na parcele XXXX. Tento bol geodetkou vypracovaný dňa 03.04.2017 pod č. 16/17.

Zo zamerania je evidentné, že oporný múr je na parcele XXXX smerom dovnútra a nie na hranici
pozemku. Tiež bolo zistené, že konštrukcia bránky zasahuje na parcelu XXXX, čím znemožňuje prístup
žalovaného na jeho parcelu č. XXXX v časti medzi oporným múrom a hranicou pozemku. Žalovaný bol
toho názoru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na podanej žalobe, nakoľko nie je pravdou,
že by právny stav medzi žalobcami a žalovanými bol neistý. Právny stav je riadne deklarovaný listom

vlastníctva č. XXX a geometrickým plánom parcely č. XXXX z roku 2011 a polohopisným zameraním
oporného múra. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že už v roku 1971 pri kúpe pozemku žalovaným
Stredisko geodézie pre okres Bratislava - vidiek pod č.j. 762-3502-442/1971 spísalo zápisnicu o vytýčení
vlastníckej hranice dotknutého pozemku, takže neobstojí tvrdenie žalobcov, že súčasné zameranie
parcely XXXX je nepresné. Žalovaný popieral tvrdenia žalobcov o narúšaní susedských vzťahov.

Poukazoval na to, že žalobcovia na výzvu zo dňa 13.03.2017 o odstránenie konštrukcie bránky vôbec
nereagovali. Oporný múr situovaný na parcele č. XXXX bol poškodený ešte právnym predchodcom
žalobcov a žalovaný bol nútený vykonať opravu poškodenej časti oporného múru v rozsahu cca 2 m
od vstupu z hlavnej cesty (ulice L.) výlučne z parcely č. XXXX a to tak, že musel demontovať časť
svojho pletiva, aby sa dostal k poškodenej časti. Teda žalobcovia tým, že nereagovali na spomínanú

výzvu spôsobili to, že žalovaný mal opravné práce na opornom múre závažným spôsobom sťažené. Toto
správanie nasvedčuje, že práve zo strany žalobcov sú závažným spôsobom poškodzované susedské
vzťahy a správanie žalobcov je možné posudzovať ako v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s
tvrdením žalobcov, že žalovaný výrazne obmedzil prejazd cez parcelu č. XXXX/X ako aj stavebné práce
na rekreačnom objekte žalovaný uviedol, že toto je zavádzajúce, pretože v stavebnom povolení č.j.

2015/905/C/16/KR zo dňa 13.07.2015 na strane 11 bod 25.4 sú uvedené písomné námietky žalovaného,
v ktorých vyslovil nesúhlas s používaním pozemku (parcely XXXX) v priebehu plánovanej výstavby.
Stavebný úrad tejto námietke žalovaného vyhovel. Žalovaný poukazoval na to, že žalobcovia používali
aj používajú na vjazd stavebnej techniky a osobných motorových vozidiel parcelu č. XXXX/X. Na záveržalovaný zdôraznil, že vyjadrenia žalobcov smerujú k znevažovaniu jeho osoby, žalovaný žiadnym
spôsobom neobmedzuje vlastnícke práva žalobcov a má záujem na ochrane svojho vlastníckeho práva.

3. Žalobcovia v rámci repliky k vyjadreniu žalovaného uviedli, že žalovaný žiadnym spôsobom
nespochybnil rozhodujúce skutkové okolnosti tohto prípadu a ani nevyvrátil existenciu všetkých
podmienok na vydržanie časti pozemku, určenia ktorého sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú.
Základnou skutkovou okolnosťou tohto konania je skutočnosť, že oporný múr (a predtým pletivový plot)
nie je osadený na skutočnej hranici medzi pozemkami parc. č. XXXX (vlastník žalovaný) a pozemkami

parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X (vlastníci žalobcovia a pred nimi p. K., resp. p. U.), ale na
domnelej hranici týchto pozemkov nachádzajúcej sa ešte na parcele č. XXXX. Časť parcely č. XXXX sa
teda nachádza za týmto oporným múrom a od pozemkov vo vlastníctve žalobcov ju neoddeľuje žiadna
faktická hranica, v dôsledku čoho vzniklo presvedčenie žalobcov a ich právnych predchodcov, že táto
časť pozemku je už súčasťou pozemkov v ich vlastníctve, keďže nemali žiadny dôvod sa domnievať,
že za oporným múrom a plotom sa nachádza ešte časť pozemku ich suseda. Celá táto nezrovnalosť

vznikla v dôsledku nepresného zamerania skutočnej hranice pozemkov, ktorá bola určovaná staršími
technológiami. Odhalilo ju až satelitné vytýčenie hraníc pozemkov technológiu GPS uskutočnené až po
nadobudnutí pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X žalobcami. Žalovaný vo svojom
vyjadrení nevyvrátil skutočnosť, že oporný múr nie je na hranici pozemkov, ale túto svojimi tvrdeniami,
ale aj jedným z predložených dôkazov naopak potvrdil. Na základe dôkazu predloženého žalovaným

(geometrické zameranie K.. F.) považovali žalobcovia nimi prezentovanú skutkovú okolnosť, že oporný
múrniejeosadenýnaskutočnej,aledomnelejhranici,zanespornú.Žalobcoviaopätovnepoukazovalina
záznam zo stavebného dohľadu a miestneho zisťovania zo dňa 26.06.2008. Stotožnili sa v tomto smere
s tvrdením žalovaného, že pri výkone stavebného dohľadu neboli vyhotovené geometrické zamerania.
Ak by boli v tom čase vyhotovené geometrické zamerania cez GPS, strany sporu by zistili, že oporný múr

nie je na skutočnej hranici pozemkov a neboli by v mylnej domnienke, ktorá je podstatou tejto žaloby.
Pokiaľ ide o údajný exces zo splnomocnenia p. H., žalobcovia poukazovali na ustanovenie § 33 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Keďže nemali vedomosť o tom, že by žalovaný ako splnomocnenec bez
zbytočného odkladu oznámil svoj nesúhlas s prekročením plnomocenstva, mali za to, že prekročenie
schválil. Bez ohľadu na udelenie plnomocenstva a jeho ne/prekročenie je zo záznamu zrejmé, že všetky

zúčastnené osoby, ktoré boli nepochybne znalé miestnych pomerov, mali subjektívne presvedčenie o
tom, že múr je na skutočnej hranici pozemkov, a teda že nie je umiestnený ešte na parcele č. XXXX a
nenecháva časť tejto parcely za ním. Ak by p. H. vedela, že múr nie je na skutočnej hranici pozemkov,
neexistuje žiaden rozumný dôvod, aby túto skutočnosť potvrdila. Ako vyplýva z podanej žaloby, k držbe
časti parcely č. XXXX žalobcami resp. ich právnymi predchodcami nedošlo až osadením oporného múru

v roku 2008, ale ešte viac ako 20 rokov predtým, keďže celú dobu bol na mieste dnešného oporného
múru pletivový plot. Tvrdenie o posunutí šnúry p. K. považovali žalobcovia za nepodložené a ničím
nepreukázané. Žalobcovia a ich právni predchodcovia boli v subjektívnom presvedčení, že oporný múr
resp. pletivový plot je osadený na skutočnej hranici pozemkov, a teda že pozemok nachádzajúci sa za
plotom je už v celom rozsahu v ich vlastníctve. Dobromyseľnosť a oprávnenú držbu žalobcov resp. ich

právnych predchodcov preukazuje aj tá skutočnosť, že spornú časť pozemku aj fakticky využívali a o
túto sa aj starali. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že predmetnú parcelu užíval v celom rozsahu.
Keďže časť predmetnej parcely sa nachádza za oporným múrom, žalovaný k nej nemal žiadny prístup, a
teda nielen že ju nemohol užívať a mať v držbe, ale nemohol ju ani kosiť a udržiavať. Napokon tvrdenie
žalovaného o tom, že objektívne presvedčenie žalobcov o ich domnelom vlastníctve vylučuje LV č.

XXX pre k. ú. H. W. U. považovali žalobcovia za neopodstatnené, keďže takáto argumentácia popiera
samotný účel nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

4. Žalovaný v rámci dupliky k vyjadreniu žalobcov uviedol, že vo svojom vyjadrení zo dňa 16.10.2017
podstatným spôsobom poprel existenciu držby predmetného pozemku žalobcami. Žalovaný zdôraznil,

že už v roku 1971 pri kúpe pozemku (t.č. parcela XXXX) Stredisko geodézie pre okres Bratislava -
vidiek pod č.j. 762-3502-442/1971 spísalo zápisnicu o vytýčení vlastníckej hranice dotknutého pozemku
železnými trubkami, takže neobstojí tvrdenie žalobcov, že zameranie parcely č. XXXX je nepresné. Ako
dôkaz žalovaný predložil fotodokumentáciu, na ktorej je zrejmé, že v roku 2008, kedy začala výstavba
oporného múru, bolo oplotenie parcely č. XXXX na skutočnej hranici pozemku, vytýčenej a uvedenej v

zápisnici Strediska geodézie v roku 1971. Na priloženej fotodokumentácii sú zdokumentované osadené
kovové stĺpy na hranici pozemku a oplotenie pletivom po celej dĺžke parcely XXXX. Tieto dôkazy
jednoznačne potvrdzujú, že žalobcovia ani ich právny predchodca fyzicky nemohli mať v držbe spornú
časť parcely č. XXXX. Predloženými dôkazmi žalovaný osvedčil, že žalobcovia nesplnili podmienkyvydržania, t.j. mimo podmienky dobromyseľnosti nesplnili podmienku nepretržitej držby počas zákonom
stanovenej doby. Žalovaný upozornil žalobcov niekoľkokrát ústne už v roku 2011, kedy žalobcovia
nadobudli vlastníctvo k svojim nehnuteľnostiam, že hranica jeho pozemku (parc. č. XXXX) je cca 36

cm za oporným múrom smerom k parcele XXXX/X v časti vchodu z ulice L.. Žalovaný už v roku 2008
mal spor s právnym predchodcom žalobcov, kedy právny predchodca žalobcov poškodil oporný múr
vo vlastníctve žalovaného s úmyslom rozšíriť svoj vstup na svoj pozemok parc. č. XXXX/X, aj keď mu
bola známa skutočnosť, že za oporným múrom je ešte časť parcely č. XXXX o šírke 36 cm pri vstupe.
Tento spor bol riešený na základe oznámenia zo strany žalovaného Okresným riaditeľstvom policajného

zboruBratislavaIV,obvodnéoddelenieH.W.U.podč.p.DU-208/IV-DNV-2008akopriestupok.Žalovaný
predpokladal, že o tejto skutočnosti boli žalobcovia svojim právnym predchodcom oboznámení pri kúpe
nehnuteľnosti. Žalovaný zásadne poprel tvrdenie žalobcov, že by oporný múr mal byť postavený na
domnelej hranici parcely č. XXXX. Hranica parcely č. XXXX nebola nikdy pochybná a žalovaný o týchto
skutočnostiach informoval tak právneho predchodcu žalobcu ako aj samotných žalobcov. Žalovaný
zdôraznil, že oporný múr na parcele XXXX postavil jedine z dôvodu, aby zabránil zosuvu zeminy

na parcelu č. XXXX. Tento oporný múr nie je na hranici medzi parcelami XXXX a XXXX/X. Podľa
vyjadrenia geodetov, ktoré boli súdu predložené, oporný múr leží celým objemom na pozemku parc.
č. XXXX a nezasahuje do susedných pozemkov. Účelom oporného múru nie je kopírovať hranice
pozemku. Dôkazom toho, že oporný múr nie je hranicou medzi susednými parcelami je aj skutočnosť,
že žalobcovia majú tiež stavebne zrealizovaný oporný múr, na ktorom je pletivové oplotenie so stĺpikmi,

nie na hranici ich pozemku (jedná sa o parcely XXXX/X a XXXX/X) a medzi oporným múrom a hranicou
parcely XXXX a XXXX je situované ešte ďalšie pletivové oplotenie so stĺpikmi. Takýto istý postup pri
zrealizovaní oporného múru a oplotenia má záujem vykonať aj žalovaný na hranici parciel č. XXXX
a parciel č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, avšak z dôvodov prieťahov v konaní zo strany stavebného
úradu táto drobná stavba nemohla byť dodnes zrealizovaná. Ohlásená realizácia pletivového plotu

(jeho rekonštrukcia) bude zhodná s doterajším pôvodným oplotením z roku 1972, ktoré je na hranici
uvedených parciel. V priebehu súdneho konania geodet žalobcov S. S. - GEOMEP vykonal zameranie
umiestnenia betónových obrubníkov na prístupovom chodníku žalobcov na parcele č. XXXX/X. Toto
zameranie bolo vykonané niekoľkokrát, pričom boli vytýčené hranice medzi parcelami XXXX a XXXX/
X, XXXX/X a XXXX/X a vyznačené roxorovými tyčami rôznych farieb. Svojim zameraním p. S. potvrdil

hranicu medzi parcelami žalobcov a žalovaného tak, ako bola vytýčená už v roku 1972. Žalobcovia začali
s realizáciou osadenia betónových obrubníkov do betónového lôžka po tomto zameraní cca v septembri
2017, pričom boli ihneď zo strany žalovaného upozornení, že betónové lôžko zasahuje do parcely
XXXX. Nebola však zjednaná náprava, preto bol žalovaný nútený požiadať stavebný úrad o vykonanie
štátneho stavebného dohľadu. Dňa 12.10.2017 bol spísaný záznam č. 2017/2544/TH a 2017/2569/TH,

v ktorom sa uvádza, že po podaní námietky na stavebný úrad došlo k situácii, že stavebník (žalobca)
telefonickým pokynom nariadil stavebnej firme, aby predmetnú stavbu odstránili a zahladili stopy. Tento
telefonát medzi stavebníkom a jeho stavebnou firmou sa uskutočnil za prítomnosti žalovaného, jeho
manželky, pani U. O. (susedy žalobcov) a právneho zástupcu O. R.. Y. F.. Vzhľadom na vyššie uvedené
žalovaný namietal, že žalobcovia nesplnili podmienky vydržania a žiadal, aby súd žalobu v celom

rozsahu zamietol.

5. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávania a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade a
žalovaného, výsluchmi svedkov S. T., R. H., K.. C. O., obhliadkou nehnuteľností a listinnými dôkazmi:
notárskou zápisnicou zo dňa 29.04.2011 sp. zn. N 331/11, Nz 15410/11, notárskou zápisnicou zo dňa

01.05.2011 sp. zn. N 338/11, Nz 15500/11, výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. H. W. U. zo dňa 28.06.2017,
výpisom z LV č. XXX pre k. ú. H. W. U. zo dňa 28.06.2017, geometrickým plánom zo dňa 04.11.2016
vyhotoveným K.. I. T., fotodokumentáciou na č.l. 15-20, záznamom z ústneho konania s miestnym
zisťovaním zo dňa 26.06.2008 spolu s prezenčnou listinou, žiadosťou o dodatočné stavebné povolenie
zo dňa 18.07.2008, oznámením o začatí konania o dodatočnom povolení stavby zo dňa 20.09.2017,

splnomocnením pre H. H. zo dňa 23.06.2008, výzvou na bezodkladné odstránenie konštrukcie brány z
parcely č. XXXX zo dňa 13.03.2017, zameraním oporného múru a posúdením jeho polohy vzhľadom k
vlastníckej hranici zo dňa 16.05.2011, polohopisným zameraním oporného múra v k. ú. H. W. U. parc. č.
XXXX zo dňa 03.04.2017, ohlásením drobnej stavby zo dňa 02.04.2017, zápisnicou Strediska geodézie
pre okres Bratislava - vidiek zo dňa 13.05.1972, stavebným povolením zo dňa 13.07.2015, kópiou

katastrálnej mapy zo dňa 29.09.2014, fotodokumentáciou na č.l. 93-94, informatívnou kópiou z mapy zo
dňa 09.10.2017, fotodokumentáciou na č.l. 97-98, zaslaním záznamu zo dňa 16.10.2017, záznamom z
ústneho konania s miestnym zisťovaním zo dňa 12.10.2017 s prezenčnou listinou, fotodokumentáciou
na č.l. 103-110, zmluvou zo dňa 18.09.2011, geometrickým plánom zo dňa 15.06.1972 č.l. 144-148,vyhlásením zo dňa 07.06.2015, oznámením výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 08.06.2017,
vyjadrením k ohláseniu stavby plota zo dňa 20.05.2017, satelitnou snímkou na č.l. 176-177, 182,
fotodokumentáciou na č.l. 178-181, výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. H. W. U. zo dňa 13.03.2018,

technickými údajmi - rozmermi vozidla na č.l. 200, výkresom - skutkovým stavom účelovej komunikácie
na č.l. 201, potvrdením o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 11.05.2008, rozhodnutím o dodatočnom
povolení stavby zo dňa 13.11.2017, informatívnou kópiou z mapy zo dňa 11.04.2018, fotodokumentáciou
na č.l. 215-217, kópiou katastrálnej mapy zo dňa 28.04.2011, fotografiami predloženými na pojednávaní
17.10.2018.

6. Právny zástupca žalobcu sa v rámci prednesu v celom rozsahu pridržal žaloby a doterajších vyjadrení.
Manželia Q. sa žalobou domáhajú určenia vlastníckeho práva, v časti pozemku, ktorý majú aj v
súčasnosti v držbe, a to z titulu vydržania. Mal za to, že žaloba je dôvodná, keďže sú splnené všetky
zákonom stanovené obligatórne podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v
tomto prípade k časti pozemku, vydržaním. Pokiaľ ide o podmienky spôsobilosti subjektu a spôsobilého

predmetudržbymalzato,žetietomedzistranaminiesúsporné.Pokiaľideopodmienkuexistenciedržby
predmetom vydržania, teda držby je časť pozemku vyššie špecifikovaná v geometrickom pláne, ktorý je
súčasťou žaloby, ako pozemok parc. č. XXXX/X. Táto časť pozemku sa nachádza za múrom, predtým
plotom, oddeľujúcim pozemky manželov Q. a žalovaného, a to z dôvodu že predtým múr a potom plot
nie je na hranici pozemkov, ale je vsadený ešte do pozemku žalovaného parc. č. XXXX. Táto skutočnosť

je preukázaná tak geometrickým zameraním, ktoré je súčasťou žaloby, ale aj dôkazmi predkladanými
žalovaným - polohopisné zameranie K.. F. a zameranie K.. F.. Faktickú držbu predmetu vydržania mal
na základe týchto skutočností za nespornú. Pokiaľ ide o oprávnenosť držby manželia Q., resp. ich právni
predchodcovia boli až do r. 2014 dobromyseľní v tom, že im predmet vydržania patrí. Nebol žiaden
rozumný dôvod domnievať sa, že múr a predtým plot nie je na skutočnej hranici medzi pozemkami, a to

aj z dôvodu, že sa jedná iba o posunutie o pár desiatok centimetrov. Zdôrazňoval, že plot za skutočnú
hranicu medzi pozemkami považoval aj sám právny predchodca žalovaného, čo vyplýva z predloženej
zápisnice z roku 1972. Múr považoval sám žalovaný, resp. manželka za skutočnú hranicu medzi
pozemkami aj v roku 2008, čo vyplýva zo zápisnice z miestneho zisťovania. Z uvedeného vyplýva, že
dobromyseľnosť žalobcov nie je založená iba na ich subjektívnych domnienkach, ale aj na domnienkach

žalovaného, ďalších osôb, ale aj objektívnych okolností. Pokiaľ ide o uplynutie vydržacej doby, táto trvala
minimálne od roku 1972 až do spomínaného roku 2014. Žalovaným spomínané upozornenie z roku
2017, preto už nemá pre plynutie vydržacej doby a dobromyseľnosť žalobcov žiadnu právnu relevanciu.
Skôr je otázkou, prečo toto upozornenie žalovaný uskutočnil až v roku 2017, keď stĺpik bránky, ktorého
odstránenia sa v tomto domáhal, sa na svojom mieste nachádza už viac ako 20 rokov a žalovanému to

zjavne neprekážalo. Na základe uvedeného mal za to, že uvádzané podmienky vydržania sú splnené
a žiadal žalobe vyhovieť.

7. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci vyjadrenia k žalobe na pojednávaní uviedla, že tvrdenia, že
žalobcovia mali, resp. majú predmet vydržania vo faktickej držbe, resp. že splnili podmienku oprávnenej

držby, sú v rozpore so skutočnosťou. Žiadne skutočnosti nenasvedčujú ani nenasvedčovali tomu, že
žalobca má nehnuteľnosť t.j. parc. č. XXXX k. ú. H. W. U., či akúkoľvek časť v držbe. Poukazovala
na skutočnosť, že podľa geometrického zamerania parcely už od roku 1972 na základe záznamu,
ktorý predložili súdu, je zrejmé, že šírka parcely žalobcu pri vstupe z ulice L. je 146 cm, čo je šírka
nepostačujúca na vstup motorovým vozidlom. Žalobca uviedol, že predmetnú časť parcely vydržal jeho

právnypredchodcaodroku1972,tedadobadržbyuplynula.Totožalovanýzásadnepopiera,leboodroku
1972 do roku 2008 bola táto jeho parcela oplotená kovovými stĺpikmi a pletivom, ktorého pozostatky sú
tam dodnes. K tomu, že pôvodný plot nie je tak ako bol v roku 1972 postavený, žalovaný odôvodnil tým,
že v roku 2008 z dôvodu zabránenia zosuvu pôdy postavil na svojej parcele oporný múr a keďže nechcel
zasahovať pri výstavbe do susedných parciel, časť plotu resp. pletiva bola počas výstavby odstránená.

Zostali tam však pôvodné stĺpy, ktoré sú tam dodnes a sú na hranici parcely XXXX. Takže neobstojí
tvrdenie žalobcu, že parcelu XXXX, resp. jej časť mal v držbe. Ďalej vo vyjadrení žalobcu sú viaceré
nepresnosti týkajúce sa záznamu z roku 1972. Sú to zmätočné zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia, keď
na strane 3 bod. 8 sa uvádza: „že sa K.. H., právny predchodca žalovaného ako kupujúci parc. č. X.,
dnešná parc. XXXX/X, zaviazal že bude rešpektovať už jestvujúci chodník a považuje plot od parc. č.

XX/X, t.j. dnešná parcela XXXX, za trvalú hranicu“. K tomu uviedla, žalovaný v roku 1972 kupoval parc.
č. XX/X a nie parcelu X. Parcela č. X bola vo vlastníctve pani R., ktorá bola matkou pani K. a v súčasnosti
stojí na tejto parcele rodinný dom rodiny O.. Podľa súčasného číslovania je to parc. č. XXXX/X. Na
vysvetlenie žalovaný uviedol, že pani R. umožnila svojej dcére pani K., aby prechádzala na pozemokpani K. cez vtedajšiu parc. č. X pešo, čím sa vytvoril chodníček pre peších. Poukazovala na ďalšiu
závažnú a zavádzajúcu skutočnosť, že kupujúcim spornej parcely nebol právny predchodca žalovaného,
ale sám žalovaný, ktorý sa zaviazal, že bude už existujúci chodníček pre peších rešpektovať. K tomuto

predložili aj geometrický plán. To, že v súčasnosti nie je za oporným múrom parc. č. XXXX na hranici
s parc. č. XXXX/X opravený pôvodný plot, je spôsobené z dôvodov prieťahov v konaní o ohlásenie
drobnej stavby oplotenia parc. XXXX zo strany stavebného úradu v H.. Ohlásenie vykonal žalovaný
dňa 02.04.2017, dodnes neobdržal stanovisko stavebného úradu. Predložené dôkazy a skutočnosti
osvedčujú, že k držbe zo strany žalobcov nedošlo ani nemohlo dôjsť minimálne do roku 2008 a následne

z dôvodu nemožnosti opraviť plot, preto navrhla, aby súd predmetnú žalobu zamietol v celom rozsahu
ako nedôvodnú a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému trovy konania.

8. Z výsluchu žalobcu v 1. rade súd zistil, že predmetné pozemky, teda parc. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X
s manželkou nadobudli v máji 2011. Komunikovali pri nadobudnutí týchto pozemkov s predchádzajúcim
majiteľom pánom K., z tejto komunikácie im bolo zrejmé, že tieto pozemky a parcely sú vymedzené

oporným múrom a oplotením zodpovedajúcim skutočnému stavu na mieste. Neboli upozornení, že by
hranica, predovšetkým parcely č. XXXX/X, viedla inde než je vymedzená oporným múrom. Pán K.
ich dokonca, keď hovorili o vchode na túto parcelu z ulice L., upozornil, že podľa jeho názoru časť
jeho múru - osekaná časť sa nachádza na jeho pozemku. Išlo o najcitlivejšiu časť kde sa neskoršie
satelitným meraním zistilo, že rozdiel medzi pomyslenou a skutočnou hranicou je 36 cm. V tomto mieste

tak, ako to dokazuje aj fotodokumentácia, ktorú založila právna zástupkyňa žalovaného, sa nachádzala
brána s opornými stĺpmi, ktoré od seba nie sú vzdialené 1300 mm, ale 2100 mm, to znamená že
auto pána K. neprechádzalo cez priestor ako uvádzala právna zástupkyňa žalovaného, ale cez priestor
široký 2100 mm. O tom, že skutočná a pomyselná hranica nie sú zhodné sa dozvedeli až v roku
2014 pri zameraní pozemku kvôli žiadosti o stavebné povolenie. Nie je pravdou, že by ich žalovaný

po nadobudnutí týchto pozemkov upozornil, že hranica medzi parc. č. XXXX vo vlastníctve žalovaného
a ich parcelou XXXX/X viedla inde, než je vymedzená oporným múrom. Takmer hneď po zistení tejto
skutočnosti žalobca v 1. rade kontaktoval pána H., s ktorým normálne komunikoval s návrhom na
vysporiadanie tejto nezrovnalosti a napriek tomu, že boli presvedčení, po porade s právnikom, že časť
parc. č. XXXX za oporným múrom bola nimi a ich právnymi predchodcami vydržaná, navrhli odkúpenie

týchto 9 m2 za oporným múrom. Žalobca v 1. rade zdôraznil, že ide len o 9 - 12 cm pozdĺž celého
oporného múru okrem časti, kde sa nachádza vstup na pozemok č. XXXX/X z ulice L.. Toto bolo zo
strany pána H. po určitom čase zamietnuté a odvtedy je tá skutočnosť, že časť parc. č. XXXX ostala
za oporným múrom, využívaná na vyvolávanie napätia medzi nimi dvomi a znepríjemňovanie života,
čo sa preukázalo v stavebnom konaní. K žalobe pristúpili až po tom, čo dal pán H. úplne nezmyselne

podľa nich, zabetónovať obrubníky na tej časti k opornému múru na časti priľahlej k parc. č. XXXX/X v
časti vstupu z ulice L.. Im nejde o to aby získali majetok niekoho iného. Ide o to, aby tá časť parcely,
ktorá ostala za oporným múrom, nebola zneužívaná na vyvolávanie napätia a kladenia prekážok pri
vstupe na ich pozemok. Tak ako je vidieť na poslednom stanovisku predloženom právnou zástupkyňou
žalovaného pri chodníku, ktorý museli vybudovať zúžený, je dokonca pribetónovaný kus plechu, ktorý

napr. ohrozuje ich vnukov, plech je ohybný, je nebezpečný, žalovaný ho nedovolil odstrániť. Aj dnes
sú pripravení vyriešiť túto otázku zmierlivým spôsobom. Zdá sa im absolútne nezmyselné, aby dvaja
susedia viedli spor takýmto spôsobom a jeden druhému znepríjemňovali život. Naďalej vychádzali z
toho, že táto časť pozemku bola vydržaná nie 10 rokov, ale desaťročia, jednak nimi a pánom K. a
jeho matkou. Odkedy predmetné parcely nadobudli, starali sa o tento priestor parc. č. XXXX/X až po

oporný múr neustálym kosením, zbieraním smetí, starali sa o to ako o svoj majetok. Starali sa o to aj
po tom, čo zistili, že časť parc. č. XXXX ostala za oporným múrom. Na záver žalobca v 1. rade dodal,
že na predmetných pozemkoch bol rodinný dom, ktorý na základe všetkých príslušných povolení v roku
2011 dali zbúrať. Stavebné mechanizmy, ktoré búrali tento rodinný dom, sa pohybovali cez parcely, v
celej šírke parcely č. XXXX/X až po oporný múr, taktiež pri úpravách pozemku niekedy v roku 2012 -

2013, tieto stavebné mechanizmy sa mohli dostať na parcelu k ich pozemkom z ulice L. len cez celú
šírku parc. č. XXXX/X až po oporný múr, čo je zdokumentované aj vyjazdenými koľajami po týchto
mechanizmoch cez predmetné parcely. Ďalej žalobca v 1. rade v rámci doplňujúcich otázok uviedol, že
satelitné zameranie hranice parcely XXXX bolo vykonané v roku 2014. O tejto skutočnosti informovali
žalovaného. Žalobca v 1. rade dal žalovanému fotokópiu tohto zamerania a zároveň ho informoval, že

hranica je inde a je pripravený to riešiť nejakým zmiernym spôsobom. Vjazd z prístupu L. mali záujem
riešiť tak, aby sa na svoje pozemky mohli dostať motorovým vozidlom, presne tak ako každý na ulici
L. má prístup na svoje pozemky motorovým vozidlom. Preto mali aj záujem odkúpiť pár centimetrov a
metrov,ktoréostalizaopornýmmúrom,aletozabetónovanieobrubníkovprivstupeavjazdenapozemokvideli ako absolútny naschvál, nemá to zmysel, ani z hľadiska ochrany vlastníckeho práva. V podstate
k tým centimetrom, ktoré ostali za oporným múrom, nemá žalovaný iný prístup len z ich pozemkov,
celkove považovali postup žalovaného za postup v rozpore s dobrými susedskými vzťahmi. Žalobca v

1. rade potvrdil, že cez parcelu č. XXXX/X chodili malé stavebné mechanizmy, rovnako aj pri úpravách
pozemkov v nasledujúcom roku, bez toho by sa stavba nedala zbúrať. Pokiaľ ide o odvoz sutiny pri
búracích prácach, dohodol sa so žalovaným, nákladné autá ktoré sutinu odvážali parkovali na parc.
č. XXXX a ako dobrému susedovi za to aj veľmi dobre zaplatil. Vtedy na opornom múre ešte nebolo
pletivo, bol iba základ. Žalobca v 1. rade potvrdil, že doručil žalovanému vyhlásenie z 07.06.2015. Toto

vyhlásenie formulovala osoba, ktorá bola poverená inžinieringom pre jeho stavbu. Toto vyhlásenie sa
týka len stavebného konania, je to vyhlásenie z roku 2015. Bolo formulované plne v súlade so stavebným
zákonom. Stavebný úrad predsa nemôže brať do úvahy skutočnosť, že žalobcovia sú toho názoru, že
vydržali časť parcely č. XXXX. Podľa názoru žalobcu v 1. rade vydržanie začalo ešte koncom 70. rokov,
keď vlastníčkou parc. č. XXXX/X bola pani K., matka pána K., od ktorého kupovali túto parcelu. Tak
ako pán K. i pani K. mali dobrý dôvod o tom byť presvedčení, keďže už v roku 1972 podľa zápisnice z

mája t.r. pán H. potvrdil písomne, že bude rešpektovať už jestvujúci chodník a považuje plot od parc.
č. XX/X (dnešnej XXXX/X) za trvalú hranicu. Je dôvodné predpokladať, že keď v roku 1972 niekto
niečo takto zápisnične prehlási, že v nasledujúcich rokoch môžu vlastníci tento stav brať za faktický
a právny a žalobca bol presvedčený že tak to bolo aj v prípade pani K. a pána K.. V dokladoch po
pánovi K. túto zápisnicu nenašiel, predložila ju až žalovaná strana k svojmu vyjadreniu k žalobe. Nikto

nemohol považovať za svoje vlastníctvo parc. č. XX/X, pretože tá bola vo vlastníctve pána H., ale pán
H. zápisnične prehlásil, že bude rešpektovať, že tá časť parc. č. XX/X ktorá je súčasťou jestvujúceho
chodníka, bude za trvalou hranicou, to znamená že tá časť parcely XX/X ktorá ostala za plotom, bola
za trvalou hranicou vymedzenou plotom, tak ako to K.. H. zápisnične potvrdil. Žalobca v 1. rade ďalej
uviedol, že mu je známe, že medzi parc. č. XXXX a XXXX/X bol plot, a že tento plot bol na domnelej

hranici medzi parcelami, to znamená že bol tam kde je dnešný oporný múr, čo potvrdila manželka pána
H. pani H. H. písomne pri miestnom zisťovaní, ktoré sa kvôli osekanému opornému múru uskutočnilo
26.06.2008. Toto jej vyjadrenie považoval za relevantné aj z toho hľadiska, že žalovaný svoju manželku
splnomocnil ako svojho oficiálneho zástupcu pri tomto miestnom zisťovaní, ktoré uskutočnil stavebný
úrad v H. W. U.. To, že starý plot ktorý bol od roku 1972 do r. 2008 dokazuje aj fotodokumentácia, ktorú

predložila žalovaná strana z roku 2008, z ktorej je preukázateľné, že plot bol umiestnený na mieste
dnešného oporného múru, ako aj zbytky tohto plotu, ktoré sa nachádzajú na jeho východnom konci, na
hranici parc. č. XXXX a nimi vlastnenej parc. č. XXXX/X, ktoré presne okopírujú hranu oporného múru.
Tie sú tam dodnes. S tvrdením, že zameranie z roku 1972 je totožné so zameraním z roku 2014 žalobca
v 1. rade nesúhlasil. Každý geodet potvrdí, že hranice ktoré sa vytyčovali v teréne predchádzajúcou

metódou sa od tých, ktoré sa od 2013 zameriavajú cez satelitnú technológiu, odlišujú o centimetre až
desiatky centimetrov. To je prípad takmer každej hranice v H. W. U. aj všade inde. Dokonca existujú
články, kde aj satelitné zameranie sa môže o 9 - 12 cm mýliť. Žalobcovia vychádzali z toho zamerania
z roku 2014 a verili, že toto zameranie zodpovedá skutkovému stavu. Sú presvedčení, že domnelá
hranica tak, ako ju vytyčuje oporný múr, bola považovaná za susednú hranicu až do roku 2014 všetkými

zúčastnenými. Parcela, ktorá je predmetom tohto sporu, bola v držbe žalobcov minimálne od roku 1972,
pretože podľa tej zápisnice tam už bol chodník, ktorý bol v roku 1972 rešpektovaný až doteraz. Chodník,
ktorý mal byť rešpektovaný mal šírku min. 2100 mm, keďže oporné stĺpy brány, sú tam z toho obdobia
alebo min. 25 - 30 rokov. V každom prípade brána tam bola, keď predmetné pozemky v roku 2011 kúpili.
Pri búracích prácach v roku 2011 prechádzali po parcele č. XXXX/X malé stavebné mechanizmy, menšie

ako 2100 mm šírky, išlo o demontáž rodinného domu. Žalobca v 1. rade bol až do roku 2013 služobne
v zahraničí, čiže videl fotodokumentáciu so stopami týchto mechanizmov s vyjazdenými koľajami cez
parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Pri búracích prácach prítomný žalobca nebol, objednal firmu a tí to zbúrali.
Na záver žalobca v 1. rade uviedol, že bránka nikdy nebola umiestnená na parc. č. XXXX, jej oporný
stĺp je umiestený na parc. XXXX, ktorá je obecnou parcelou. Teda patrí Hlavnému mestu Bratislava -

m.č. H. W. U.. Teda konštrukcia bránky išla cez parc. XXXX.

9. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že v roku 1972 sa stal vlastníkom parc. č. XXXX a XXXX v k. ú.
H. W. U.. V tomto roku 1972 pri kúpe týchto parciel bol prítomný geodet, ktorý zameral parcely a vytýčil
hranice. To je uvedené aj v zápise, ktorý súdu predložil z 13.05.1972. Tieto dve parcely žalovaný využíval

na rekreačné účely a ako záhradu. Keď prišlo ku kúpe v roku 1972, hranica parc. č. XXXX so susednou
parc. č. XXXX/X nebola priama, ale vytvárala taký trojuholník, pretože z XXXX zasahovala až do XXXX/
X, a preto je uvedené v zápise, že bude rešpektovať chodník, ktorý pani K., právna predchodkyňa a
bývalá majiteľka parcely, používala na vstup na pešo, poprípade s káričkou. V roku 2008 sa prisťahovalk pani K. jej syn, ktorý dovtedy žil niekde v okrese Nové Zámky a prišiel za účelom, že pani K. bola
už chorá staršia pani, aby ju doopatroval. Pán K., právny predchodca žalobcov, vlastnil vozidlo U. XXX
alebo XXX, ale rozmerové parametre týchto vozidiel sú rovnaké, a s týmto vozidlom začal parkovávať

pred vstupnou bránou žalovaného na jeho parc. XXXX. Vždy keď žalovaný prišiel, väčšinou cez víkend,
ho musel upozorňovať a ísť za ním resp. jeho manželka, aby toto vozidlo spred brány odstránil. K nemu
domov sa dostal bez problémov, pretože bránka v tom čase do roku 2008 ešte nebola osadená zo
strany K., a postavil túto bránku až v roku 2008, keď sa staval oporný múr, resp. dokončila sa stavba
oporného múru. A na to, aby túto bráničku mohol osadiť, by musel osekať časť oporného múru na

priečelí tohto múru, a taktiež od parcely č. XXXX/X. Žalovaný podotkol, že pri geodetickom zameraní v
roku 2011 bolo zistené, že stĺpik tejto konštrukcie bránky je umiestnený na jeho pozemku parc. č. XXXX
a nie na obecnom pozemku, ako uvádza žalobca. V roku 2008 žalovaný začal s výstavbou oporného
múru na parc. č. XXXX, nakoľko na vedľajšej parcele č. XXXX začala s výstavbou rodinného domu jeho
dcéra. Príjazd stavebných mechanizmov na parcelu jeho dcéry sa realizoval cez parc. č. XXXX, na to
aby stavebné mechanizmy svojimi rozmermi mohli bezpečne vchádzať k tomuto stavenisku, musel časť

parcely č. XXXX upraviť, nakoľko bola vo svahu. S výstavbou toho oporného múru teda začal v r. 2008
niekedy v marci, apríli a v tej dobe, pretože pán K. stále parkovával pred jeho vchodom, sa mu naskytla
ideálna príležitosť na rozšírenie vstupu alebo vjazdu pre jeho U. XXX tým, že naklonil celé oplotenie
aj so stĺpikmi, ktoré boli na hranici parcely od roku 1972 na časť parcely č. XXXX žalovaného. Týmto
mu vznikol priestor na vjazd, pretože šírka tohto vozidla je 1595 mm a čo je najdôležitejšie rozchod

kolies je 1280 mm, takže do priestoru v šírke 1460 mm, čo je šírka parcely č. XXXX/X pri vstupe z
ulice L., na toto postačovalo. Satelitnú snímku, ktorú predložil žalobca, je na nej vidno zaparkované
vozidlo, ktoré tam bolo na parcelu vytlačené ako nepojazdné už v roku 2008 a nie je z tejto snímky
jasné a ani zo snímok, ktoré žalovaný predložil súdu, že by tam boli vyjazdené koľaje od dvojstopového
motorového vozidla. Z predložených snímok je evidentne vidno len vyšľapaný chodník, aj to nie v celej

šírke 1460 mm. V roku 2011 ho požiadal žalobca o umožnenie odvozu sutiny z búracích prác cez jeho
parcelu č. XXXX. Toto mu umožnil v rámci dobrých susedských vzťahov s tým, že jedna z podmienok tiež
bola že musí byť časť jeho parcely č. XXXX za nákladným vozidlom, ktoré bolo pristavované, oplotená,
aby mu jeho zvieratá odtiaľ nemali možnosť utiecť. Búracie práce boli vykonávané malým stavebným
mechanizmom, ktorý prešiel z ulice L. na parc. XXXX/X. Rozmery troch druhov malých mechanizmov sú:

šírka 901 mm, 1167 mm, 1490 mm. Jeden z týchto mechanizmov tieto búracie práce vykonával. V roku
2015 ho žalobca písomne žiadal o používanie časti parcely za oporným múrom na realizáciu stavby ako
súčasť rekonštrukcie komunikácie k stavebnému povoleniu, kde uviedol že týmto vyhlásením nebudú
nijako dotknuté jeho vlastnícke práva k akejkoľvek časti parcely č. XXXX. Toto mu žalovaný zamietol,
pričom poukázal na to, že v stavebnom povolení žalobcov zo dňa 13.07.2015 strana 15 bod 3 bola z

predmetného konania vylúčená rekonštrukcia tejto komunikácie. V tomto bode stavebného povolenia
je presne napísané že v riešenom území parc. č. XXXX/X nebude realizovaná žiadna komunikácia ani
rekonštrukcia komunikácie. Žalovaný od žalobcu dostal ponuku na časť parcely č. XXXX za oporným
múrom vo výmere 9 m2. Túto mu zamietol. Po týchto zamietaných stanoviskách si dovolil žalobca
rozdeliť jeho parcelu č. XXXX na dve parcely XXXX/X a XXXX/X. Bolo to zo strany žalobcu účelové

konanie, aby získal možnosť širšieho vstupu na jeho pozemky. Žalovaný ďalej podotkol, že pán K.,
právny predchodca žalobcu, keď osekával oporný múr, vôbec nezisťoval kde je tento múr umiestnený
a nepožiadal ani o zameranie, aby zistil, že poškodzuje vec, ktorá nie je ani jeho a nie je ani na jeho
pozemku. Je zaujímavé, že pri kúpe tejto parcely žalobcu vôbec nezaujímalo aké rozmerové možnosti
na parcelu č. XXXX/X sú, keďže v tejto dobe to bol jediný jeho vstup na jeho parcely. Žalovanému bolo

podivné, keď v obchodnom registri zisťoval, že žalobca ako majiteľ a spolumajiteľ realitných kancelárií
sa nezaujímal o rozmery jeho parcely. Čiže žalobcovia si už pri kúpe boli vedomí, že šírka 1460 mm
nie je postačujúca, a preto spomenutými rôznymi spôsobmi sa chceli dostať k držbe časti parcely č.
XXXX. Už pri podávaní žalobcovej žiadosti o stavebné povolenie na príkaz žalobcu K.. arch. Y. uviedol
ako podklady pre stavebný úrad šírku 1850 mm. Od tohto roku až do dnešného dňa záhadne už sa

uvádza 2100 mm. Námietku žalovaného v plnej miere stavebný úrad akceptoval, a teda počítal len so
šírkou 1460 mm. V marci r. 2017 podal žalovaný žiadosť na stavebný úrad H. W. U. o opravu a výmenu
oplotenia na hranici parcely č. XXXX v celej dĺžke, ktorá susedí s parcelami žalobcu. Súčasťou tejto
žiadosti bola aj oprava a výmena oplotenia na parc. č. XXXX. Do dnešného dňa k parcele č. XXXX, čo
už je vyše roka, nedostal od stavebného úradu žiadne vyjadrenie k realizácii tohto oplotenia. K parcele

č. XXXX dostal na výmenu oplotenia súhlasné stanovisko bez toho, že by stavebný úrad zisťoval a
žiadal vyjadrenia a postoje majiteľov susedných parciel. Pri parcele č. XXXX veľmi iniciatívne, vzhľadom
na dosť nadštandardné vzťahy medzi žalobcom a stavebným úradom, vyzval žalobcu aby sa vyjadril k
jeho žiadosti k oploteniu na hranici parcely č. XXXX v celej dĺžke. V rámci dobrých susedských vzťahovžalovaný predpokladal, že žalobca nebude namietať, ale stal sa opak a poslal vyjadrenie na stavebný
úrad, že si neželá oplotenie za oporným múrom, nakoľko podľa jeho vyjadrenia by sa jednalo o dvojité
oplotenie. Žalovaný ďalej uviedol, že oporný múr je postavený celým svojim objemom na jeho parcele

č. XXXX, ani centimetrom ani nijakou časťou nezasahuje na parcely žalobcu. Oporný múr je postavený
zhruba v 2/3 celkovej dĺžky hranice parc. č. XXXX. Od konca oporného múru po koniec parc. č. XXXX
ešte v súčasnej dobe ponechal priamo na hranici skutočnej a nie domnelej stĺpiky aj s pletivo, ktoré na
opornom múre má iba ten účel, aby zabránilo voľnému pohybu zvierat a prepadu osôb, hlavne vnukov
žalobcu, na parc. č. XXXX. V časti, kde je ešte stále jeho staré oplotenie, hneď vedľa postavil žalobca

nové oplotenie, ktoré je súbežné a cca 1 m od tohto oplotenia postavil oporný múr na jeho parcele.
Nevidel preto dôvod, prečo žalobca dáva zamietavé stanovisko na postavenie oplotenia na hranici,
keď sa jedná vlastne o zhodný len zrkadlový stav. Účelom oporného múru nie je tvoriť hranicu parcely,
či už skutočnú alebo domnelú, ale jeho úlohou je zabraňovať zosuvu zeminy zo susedných parciel.
Čiže postavením oporného múru a následnej jeho rekonštrukcie v časti pri vchode z ulice L. na parc.
č. XXXX/X nijakým spôsobom nebráni žalobcovi vo vstupe na túto parcelu, čo je vidno aj z priloženej

fotodokumentácie, kde je jasne vyznačená hranica žltými roxorovými tyčami a teda je evidentné, že
mu žalovaný nijako nezasahuje na parcelu a ani neznemožňuje vstup na jeho chodník na parcele č.
XXXX/X. Zároveň chcel podotknúť alebo zdôrazniť, že v čase prebiehajúceho súdneho sporu si dovolil
žalobca v mesiaci september, október 2017 vykonať stavebné práce na prístupovom chodníku z ulice L.
na parcele č. XXXX/X tak, že zasahovala táto stavba chodníka na parcelu č. XXXX žalovaného a napriek

jeho námietkam od tohto neupustil, čím konal v rozpore s vydaným stavebným povolením. Nakoľko
žalobca nemienil ustúpiť pri pokládke chodníka a zasahovaním na jeho parcelu bol žalovaný nútený
podať sťažnosť na stavebný úrad H. Nová U., aby vyzvali stavebníka že koná v rozpore so stavebným
povolením. Na to bol zvolaný štátny stavebný dozor, kde bolo skonštatované, že už časť obrubníkov a
lôžka pre obrubníky boli odstránené zo strany stavebníka. V deň, keď sa konal štátny stavebný dozor, a

deň pred tým, keď boli odstránené tieto obrubníky, taktiež žalobca zasahoval do parcely suseda O., kde
došlo aj k poškodzovaniu jeho parcely a časti odkvapového chodníka okolo O. domu. Stavebný úrad
rozhoduje resp. nerozhoduje a nekoná o povolení oplotenia na hranici na základe žalobcovej námietky.
Žalovaný bol toho názoru, že k vydržaniu do dnešného dňa nemohlo dôjsť vzhľadom na to, že pôvodné
oplotenie až do roku 2008 bolo na skutočnej hranici parcely č. XXXX a od roku 2008 do dnešného dňa

ani do podania žaloby žalobcom neuplynula doba na vydržanie. Ďalej uviedol, že nejedná sa o dobrú
vieru pri kúpe parcely žalobcom, nakoľko hneď po kúpe žalobca zastavil žalovaného, jeho manželku aj
dcéru a povedal, že za oporným múrom je časť parcely, ktorú by veľmi rád používal. Do roku 2013, pokiaľ
bol žalobca služobne v zahraničí, sa o túto parcelu nijakým spôsobom nestaral. Staral sa o ňu žalovaný,
pretožeažvroku2014bolonaopornommúreosadenépletivo.Dovtedymalmožnosťkedykoľvekvstúpiť

na svoju parcelu a starať sa o ňu, čo sa aj tak činilo. Hranice parcely č. XX/X (v súčasnosti XXXX) v roku
1972 boli vytýčené geodetom, ktorý to zameral a porovnal kóty z geometrického plánu z roku 1960. Tieto
kóty boli preverené a preskúšané a súhlasili a podľa toho znela aj kúpna zmluva. Satelitné zameranie
na tejto parcele bolo urobené v roku 2011 geodetom K.. F., ktorý už vtedy meral podľa satelitu. A hranica
súhlasila. V súvislosti s osekaním časti oporného múru p. K. žalovaný uviedol, že bočné osekanie od

parc. č. XXXX/X urobil asi preto, aby nepojazdné motorové vozidlo z parc. č. XXXX/X v roku 2011,
keď predával túto parcelu žalobcovi, nejakým spôsobom dostal von. Nebol to pravý dôvod, lebo on už
chcel alebo potreboval to vozidlo dostať z tej parcely v roku 2008. Čo sa týka priečneho profilu osekania
oporného múru je evidentné z priloženej fotodokumentácie, ktorú má súd k dispozícii, že tento stĺpik
pre jeho bráničku by tam v žiadnom prípade nedostal, nakoľko oporný múr bol spojený s múrikom,

kde sú umiestnené plynové hodiny a elektro hodiny. V geometrickom zameraní K. F. je uvedené, že
stĺpik bránky je osadený na parcele č. XXXX. Nebol dôvod zisťovať či je stĺpik umiestnený na pozemku
žalovaného alebo na pozemku obecnom. V roku 2017 pri geodetickom zameraní geodetky pani F. ju
žalovaný požiadal, aby presne zamerala, na akej parcele sa tento stĺpik bránky nachádza a potvrdila mu,
že je na jeho parcele č. XXXX, a preto vyzval žalobcu, aby túto bránku aj s jej konštrukciou odstránil, čo

do dnešného dňa takto neučinil. Na otázku na základe čoho bolo určené miesto pre súčasne postavený
oporný múr, žalovaný uviedol, že bola vytýčená hranica, na tejto hranici bolo postavené oplotenie a
pri výstavbe oporného múru, aby nepoškodzoval cudzí majetok, oporný múr musel tak postaviť, aby
susedné pozemky nepoškodzoval, nakoľko sa jedná o výšku oporného múru až 3 m a mohlo by dôjsť k
zosuvu parcely, ktorej nie je vlastníkom. Pred výstavou oporného múru boli problémy so zosuvom pôdy,

odkedy žalovaný parcelu kúpil, a v časti kde nie je oporný múr, tieto problémy stále pretrvávajú, a to aj
pričinením žalobcu s vykonanými zemnými prácami na jeho parcele. Tieto problémy so zosuvmi začal
riešiť po 36 rokoch z dôvodu, že dovtedy sa parcela č. XXXX nepoužívala ako prístupová cesta na parc.
č. XXXX, kde má jeho dcéra postavený rodinný dom a v ktorom taktiež býva. Nemal dôvod predtým, keďtam nič nestálo, robiť nejaké úpravy. Tieto úpravy boli vykonané, aby sa stavebné mechanizmy dostali
na parcelu jej dcéry a aj aby mali prístup s ich autami. Nemohol oporný múr postaviť priamo na hranici,
pretože keď sa robí odtok zo svahu pre oporný múr a chcel by, aby oporný múr bol svojou vonkajšou

časťou presne na hranici parcely, musel by zákonite zasahovať do susedných parciel pri výkopových
prácach, čím by poškodzoval cudzí majetok. Oporný múr kopíroval jeho vonkajšou stranou niekoľko
centimetrov od oplotenia hranicu a pri výstavbe stavebníci pokiaľ dostali príkaz, že to treba postaviť tu,
používajú na zameranie tzv. teodolit čo je merací prístroj stavebníkov, kde s veľkou presnosťou vedia
určiť ako stavba má byť umiestnená. Presvedčenie žalovaného o tom, kde je hranica pozemkov v roku

2008 vychádza z toho, že jednak má LV o určitej výmere a plus má geodetický plán z roku 1972 a
následne 2011. Zameranie oporného múru v roku 2011 a posúdenie jeho polohy vzhľadom k vlastníckej
hranici parc. č. XXXX K.. F. dal vyhotoviť preto, že to vyžadoval stavebný úrad, zrejme k dodatočnému
stavebnémupovoleniu.Oparceluč.XXXX/X,ktorátvorípredmetvydržaniasastaral,pretožetamnebolo
oplotenie.Staralsaoňuajporoku2008,nakoľkonebolitietosusednéparcelyodroku2008doroku2014
rozdelené žiadnym oplotením. Sadol si na oporný múrik, zobral si motyčku a popri múriku okopal, nikto

to nereklamoval, keď to upravil. Predmet vydržania má pre žalovaného využitie, nakoľko na opornom
múre bude mať osadené kvetináče s ťahavými kvetmi, aby zakrývali tento betónový múr, a preto chce
aj postaviť to oplotenie na tej hranici ako bolo. Zabetónovanie časti pri vjazde na parcelu č. XXXX/X
žalovaný vykonal z dôvodu, že opravoval oporný múrik, ktorý bol poškodený právnym predchodcom
žalobcu, touto opravou nezasahoval a ani nezasahuje na parcelu žalobcu. Poškodený oporný múr nie

je ešte opravený úplne z dôvodu, že žalobca má postavenú bráničku, čo mu znemožňovalo vstup na
jeho parcelu.

10. Z výsluchu svedka S. T. súdu zistil, že celý život mimo dvoch rokov čo bol na základnej vojenskej
službe býva na adrese L. XX. Zo svojho domu, resp. pozemkov vidí parcelu č. XXXX/X a XXXX. V

minulosti boli tieto parcely oddelené pletivovým oplotením, asi od roku 1975 (presne si nepamätal) a
dovtedy, kým pán H. neurobil nové oplotenie, ktorého súčasťou je oporný múr. Svedok sa domnieval, že
nové oplotenie je na totožnom mieste ako pôvodné. Svedok ďalej uviedol, že sa poznal s pánom U. K.
a jeho mamou Y. K.. Nevedel presne uviesť z akého dôvodu došlo k osekaniu oporného múru, zrejme
tam bola nejaká nezhoda ohľadom pozemkov. To si myslel, a to mu aj pán K. povedal, že rozprávali sa

medzi sebou. Pokiaľ tam nepríde geodet, ktorý vytýči hranice, každý tam bude mať nejakú disproporciu.
Svedok sa domnieval, že pán K. považoval pozemok, ktorý je predmetom konania, t.j. č. XXXX/X a časti
XXXX/X za svoje vlastníctvo z pohľadu že ide od plotu k plotu. Je to však otázka na pána K.. Bohužiaľ už
zomrel. Svedok potvrdil, že videl po parcelách cez vjazd z ulice L. prejsť osobné auto U. pána K.. Svedok
sa domnieval, že žalobca v 1. rade vnímal voje vlastníctvo od plotu k plotu ako aj pán K., pokiaľ tam však

nenastalo nejaké nové vytyčovanie. Keď pán H. staval oporný múr, svedok uviedol, že ho možno videl
starať sa o časť pozemku za oporným múrom. Nevedel presne uviesť, či tam kosil alebo hrabal, neskôr
hovšakužnevidel,lebosatamnatiahlopletivo.ToboloeštezavlastníctvapánaK..Svedokvšakpotvrdil,
že videl pána Q. starať sa o predmetný pozemok za oporným múrom, kosil tam, hrabal, udržiaval ho.
Pán K. sa do roku 2008 o predmetný pozemok veľmi nestaral. Predtým ako pani K. zomrela a zdravotný

stav jej to dovoľoval, táto sa o parcelu starala. Svedok sa domnieval, že pôvodný pletivový plot bol na
hranici parcely, presnú línie vie však vytýčiť geodet. Potvrdil, že v roku 2007 vybavoval žalovanému
stavebné povolenie na výstavbu domu. Svedok ďalej uviedol, že na parcelu č. XXXX a XXXX/X sa dalo
z ulice L. dostať motorovými vozidlami, konkrétne pánovi H. nákladné motorové vozidlá a pán K. párkrát
použil ako prechod pre motorové vozidlo U. cez tú bráničku. V tom čase tam nebol oporný múr. Svedok

si nepamätal presne kedy začal žalovaný s výstavbou oporného múru, domnieval sa že v roku 2010,
2011. Keď začal žalobca búrať dom po K., sutina sa nakladala na motorové vozidlá, ktoré ju odvážali
na skládku. Motorové vozidlá boli pristavené na parcele vedľa pôvodného rodinného domu K.. Svedok
nemal vedomosť o tom, že by sutina bola odvážaná z parcely č. XXXX. Pán K. pár krát išiel cez parcelu č.
XXXX/X osobným motorovým vozidlom, potom tam bolo motorové vozidlo dlhodobo odstavené. Obvykle

pán K. parkoval za bráničkou, asi 30 metrov, ako je v súčasnosti príjazdový chodník k rodinnému domu
K.. Ďalej svedok uviedol, že súčasťou výstavby oporného múra bola demontáž pôvodného pletivového
oplotenia,myslelsi,žezakoncomopornéhomúrujeeštezostatokpôvodnéhopletiva.Naopornommúre,
ktorýjevystavanýzdebniacichtvárniczaliatychbetónovouzmesou,súvovrchnomradeosadenétrubky,
na ktorých je natiahnuté nové pletivo. Svedok si nepamätal presne, kedy začal žalobca s výstavbou

rekreačného zariadenia, myslel si, že 4 roky dozadu, po právoplatnosti stavebného povolenia. Pán Q.
využíval na príjazd stavebných mechanizmov dve cesty. Jednu poza parcely, poza pôvodný dom a malá
mechanizácia prechádzala po parcele č. XXXX/X, kde je ten vstup. Svedok nevedel presne povedať či
malé stavebné mechanizmy vchádzali z ulice L. alebo zvrchu, nakoľko bol v práci, ale mechanizmy videlchodiť hore dole. Mini bager išiel von aj tadiaľ kde bola tá bránička. Pán K. použil parcelu č. XXXX/X
na vjazd s osobným autom pred výstavbou oporného múru. Po výstavbe už nie, lebo sa tam nedostal.
Svedok potvrdil, že stĺpiky oplotenia na hranici parcely č. XXXX a XXXX/X boli naklonené smerom

na parcelu XXXX. Podľa názoru svedka bolo možné, že osobné motorové vozidlo pána K. prešlo na
predmetnú parcelu z dôvodu naklonených stĺpikov.

11. Z výsluchu svedka K.. C. O. súd zistil, že párkrát sa stretol s pánom Q.. Prvýkrát to bolo ešte predtým
ako kupovali nehnuteľnosť v septembri 2014. V tom čase ho pán Q. oslovil, že chce chodiť cez časť

ich pozemku č. XXXX/X stavebnými mechanizmami, pretože si bude stavať rodinný dom vzadu za ich
pozemkom. Pán Q. okrem toho, že ho informoval, že toto sú ich pozemky (svedka a jeho manželky pozn.
súdu) mimo oplotenia, pri tejto príležitosti ho informoval aj o tom, že je tam veľmi úzky prechod a že z
tej ľavej strany má obdobnú záležitosť aj pán H.. Povedal doslovne, tuto má pán H. nejakých 40 cm, a
zároveň povedal, že si to s ním vysporiada, že si to s ním dohodne a že to nebude problém. Svedok
vtedy povedal, že nebude súhlasiť s prejazdom stavebných mechanizmov, ale aj do budúcna cez ich

pozemky. Toto bolo prvýkrát, kedy mu to žalobca povedal. V marci 2015 si nechali podpísať od pána
Q. a pani U. výmeru svojich pozemkov a hranice. Vtedy to boli podpísať u pána Q., v tom pôvodnom
dome, aj svedkova manželka bola pri tom, podpisovali to na terase rodinného domu pána Q.. On si vtedy
odbehol pre svoj vytyčovací náčrt, povedal áno, je to tak ako to mám aj ja. A podpísal im to. Potom išli
s manželkou na svojich pozemkoch vzadu, kde v tom čase bola lúka a začal hovoriť pán Q. o svojich

zámeroch, kde to chce mať postavené a pri tej príležitosti povedal, tam má pán H. oporný múr, zároveň
im ho ukázal a povedal, že ten je nejaký 50 cm u neho na pozemku a svedok citoval: „ale to je jeho
blbosť, že si to takto postavil, ja ho na to upozorňovať nebudem“. Boli s manželkou šokovaní, že to takto
rozprával, potom odišli. Tretíkrát kedy svedok niečo počul o pozemkoch pána H. bol vlastne rozhovor
s pánom Y., architektom pána Q., to bol október 2017, kedy bol štátny stavebný dozor na obhliadke na

mieste na ich podnet, nakoľko základy obrubníkov boli postavené na ich pozemkoch. Tohto konania sa
zúčastnil aj pán Y., je z toho zápisnica. Pán Y. uviedol, že je prekvapený, ako ďaleko zašiel tento spor a
prečo to tak je. Povedal, že je presvedčený, že všetko je dojednané tak, ako mu to hovoril pán Q.. Pán Y.
učí aj na L. fakulte, S. architektúry L., kde študovala aj svedkova manželka. Jeho manželka mu hovorila,
že ako mohol kótovať, keď sa vybavovalo stavebné povolenie. On na to povedal, že to si žiadal pán

Q., a potom povedal, že vôbec nechápe, prečo pán Q. postavil hore takú veľkú vstupnú bránu, keď je
zrejmé, že ten pozemok nikdy nebol jeho a s nikým sa na ničom nedohodol. To sú jeho slová. Svedok s
manželkou sa aj pýtali, že si mohol pozrieť v katastri majetkové pomery, na čo povedal, že si to pozrel, že
o tom vedel, ale napriek žiadosti tam uviedol taký rozmer. Svedok na doplňujúce otázky potvrdil, že pán
Q. informoval svedka o jeho majetkových pomeroch, ale informoval ho aj o pomeroch pána H.. Pri prvom

stretnutí hovoril len o tom vjazde na pozemok, o tom že táto časť pozemku patrí ešte pánovi H., asi 40
cm, a povedal že toto čo majú oni, asi 30 cm je vyše. Hranice pozemkov, ktoré dávali podpísať žalobcovi,
vytýčil satelitným zameraním akreditovaný geodet pán F.. Pri vytyčovaní bol aj žalobca, konkrétne pri
vytyčovaní zadnej časti pozemku. Svedok mal zameraný pozemok trikrát. Prvýkrát ešte pred kúpou,
kedy chceli vedieť, kde sú hranice, či to súhlasí s katastrom a kde je zameraný plot, vtedy sa vytyčovalo

kolíkmi.Druhýraz,savytyčovaloznovukolíkmi,keďžekolíkyzmizli,bolivytrhané,sjednýmalebodvoma
sa hrali psy na ulici. A tretíkrát si to dali vytýčiť, dali to podpísať pánovi Q. a pani U., o kolíky sa už
nestarali. Žalobca akceptoval hranicu, ktorá bola zameraná v marci 2015, pretože také isté geodetické
zameranie mal aj on s tým, že chceli posunúť plot, aby bol na hranici, ale im to nebolo stavebným úradom
povolené. Argument bol to, že pozemok je v súdnom konaní. Pán Q. si postavil v zadnej časti, ktorá

nie je sporná, plot, ktorý ich oddeľuje a bočná hrana pozemku č. XXXX/X pravá strana, tam je ešte
plot pôvodný, ktorý je na ich pozemku, a to čo je ešte medzi základmi chodníku a plotom je ešte ich,
až dolu vrátane okapového chodníka, ktorý je za plotom. Svedok ďalej potvrdil, že medzi parcelami č.
XXXX a XXXX/X bolo vidieť umiestnenie lôžka pre obrubníky pri výkone štátneho stavebného dozoru.
Sám pán Y. povedal, že obrubníky sú umiestnené tak, že ich základ zasahuje na ich pozemky. Teda

aj pozemok žalovaného. Šírku vstupu na parcelu č. XXXX/X z ulice L. pri výkone štátneho stavebného
dozoru svedok nepremerával, ale predpokladal, že to bolo 1,45 metra, možno viac. Svedok si nepamätal
presne, kedy kúpil dom na parcele č. XXXX/X, predpokladal, že to bol október 2014, sťahovali sa tam na
Vianoce 24.12.2014. Svedok ďalej ozrejmil stretnutia so žalobcom tak, že prvé obdobie bol september
2014, kedy bolo predmetom rozhovoru zúžený vstup na pozemok a tam povedal pán Q. že asi 40 cm

patrí pánovi H. a nejakých 30 cm z pravej strany im. A vtedy hovoril, že si to s pánom H. vybaví. To druhé
obdobie bol marec 2015 pri podpise geodetického vytýčenia hraníc svedkovho pozemku a vtedy sa pán
Q. venoval opornému múru. Tak ako stáli na neho ukazoval a povedal, toto je oporný múr suseda H. a
ten je zhruba pol metra na jeho pozemku a tam je tá citácia, že „ten oporný múr je na jeho pozemku, ja hona to upozorňovať nebudem“. Svedok potvrdil, že mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom pojednávaní
od suseda H.. Na pojednávaní sa nezúčastnil nikto, kto by ho o priebehu informoval.

12. Z výsluchu svedka R. H. súd zistil, svedok býva v H. W. U. od narodenia. Poznal právnych
predchodcov pána Q., t.j. pána K. a pani K.. Poznal aj jeho syna a rodičov pani K., ktorí bývali v tom
pôvodnom dome, čo teraz býva pána O.. Prístup na pozemky K. z ulice L. bol prístupovým chodníkom a
svedok mal dojem, že mala prepojenie pani K. s mamou nejakou bránkou z parcely pani R. na parcelu
p. K.. Tam je veľké výškové prevýšenie, schodík. Podľa vedomostí svedka s výstavbou rekreačného

zariadenia začal žalobca asi pred 2 rokmi, cca 2016. Stavebné mechanizmy išli prístupovou panelovou
cestou, ktorá bola účelovo zriadená z dôvodu výstavby rodinného domu žalobcu. Viedla z ulice L. poza
poslednú parcelu pána I. až smerom na pozemok pána Q.. To bol voľakedy chodník vedúci priamo do
lesa. Svedok potvrdil, že pán K. vlastnil motorové vozidlo bledomodrá U. XXX, ktorú si zakúpil až keď sa
oženil. Keď sa oženil býval so svojou manželkou v okrese Nové Zámky. Parkovával pred prístupovým
chodníkom. Vozidlom pán K. po prístupovom chodníku nikdy nechodieval, to svedok nevidel, ale videl,

že stál na tom prístupovom chodníku s tým, že podľa jeho vedomia ani nebol schopný prísť ďalej za
ten chodník, lebo sa lomil do pravého uhla k ich rodinnému domu. Svedok sa s ním vtedy aj rozprával,
a povedal mu, že „veď ty tam z neho ani nemôžeš vystúpiť“. On povedal, že on s ním už jazdiť veľmi
nebude, možno ho predá alebo ho dá do šrotu. To bola iba jedna situácia, keď svedok videl auto na
chodníku, nevedel uviesť ako dlho tam stálo. Svedok nevedel, či to nebolo v období, kedy sa rozviedol,

prípadne keď jeho mama už bola nevládna. Svedok bol viackrát na parcelách pani K. a pána K., pretože
Y. K. bol jeho kamarát, cca 3-4 roky starší od neho, hrávali spolu hokej aj futbal, bol to taký rovesník.
Viackrát pomáhali mame (pani K. - pozn. súdu) tlačiť káričku s materiálom, ona spracovávala rákos,
viazala rákos a predávala ho pre stavebné účely. Oplotenie medzi parcelami č. XXXX/X a XXXX bolo
staré minimálne 40 a viac rokov, čiže tie trubky boli hnilé, opotrebované. Svedok si myslel, že keď tam

to auto (pána K. - pozn. súdu) išlo, musel trubky nakloniť. Nebol problém do tej trubky potlačiť. Svedok
nevedel uviesť, kedy presne sa pán K. natrvalo prisťahoval k svojej mame, ale myslel si, že to bolo po
rozvode. To, kedy bol pán K. so svojou U. XXX na parcele č. XXXX/X, bolo podľa názoru svedka pred
výstavbou oporného múru, potom už išlo auto asi do šrotu. Odišlo po tom, ako sa postavil oporný múr.
Svedok mal vedomosť o tom, že bolo niečo osekávané z kraja oporného múru, asi aby mohol odtiaľ pán

K. vôbec vyjsť. Svedok nevidel, či auto odtiaľ vyšlo alebo bolo rozobrané.

13. Z obhliadky nehnuteľností, ktorá začala na ulici L. XXA, pred vstupnou bránou na parcelu č. XXXX,
súd zistil, že pred vstupom na parcelu č. XXXX/X sa nachádza pôvodný stĺp brány (fotografia č. 1), ktorý
je zachytený aj na fotografiách z roku 2008, ktoré do spisu založil žalovaný. Predmetná brána bola na

pozemku cca 30 rokov. Na fotografii č. 2 sa nachádza záber na pletivo a pletivové oplotenie postavené
podľa vyjadrení žalobcov cca 2 týždne dozadu (v týždni od 24.09.2018). Na fotografii č. 3 sa nachádza
zábernachodníknaparceleč.XXXX/X,pričompodľatvrdeniažalovanéhokoniecbetónovejčasti(lôžka)
chodníka predstavuje hranicu medzi parcelou č. XXXX a XXXX/X. Na uvedenom zábere sa nachádza
aj roxorová tyč vytýčená geodetom pri vymeriavaní pozemku žalobcov. Ďalej sa účastníci obhliadky

presunuli na parcelu č. XXXX, na ktorej sa po pravej strane od vstupnej brány nachádza oporný múr
postavený žalovaným v roku 2008 (fotografia č. 4). Na fotografii č. 5 sa nachádza záber na pôvodné
pletivové oplotenie. Uvedené oplotenie malo byť postavené počas obdobia cca 30 rokov na hranici
parcely č. XXXX a XXXX/X, pričom sa ťahalo od rohovej tyče (fotografia č. 6) až po stĺp brány (fotografia
č. 1). Na fotografii č. 6 je záber na rohový stĺp plotu, ktorý stojí presne na hranici parcely č. XXXX a

XXXX/X. Následne sa účastníci obhliadky presunuli späť po parcele č. XXXX popri opornom múre, na
ktorom sa sčasti nachádza pletivové oplotenie postavené v roku 2014 (fotografia č. 7). Po chodníku
postavenom na parcele č. XXXX/X a XXXX/X (fotografia č. 8) sa účastníci obhliadky presunuli na parcelu
žalobcov č. XXXX/X. Z uvedenej parcely strany sporu ukázali súdu pozostatky pôvodného pletivového
oplotenia (fotografia 9, 10, 11). Na fotografii č. 12 je zobrazená tyčka vytýčená geodetom pri zameriavaní

pozemku žalobcov. Žalobca v 1. rade v tomto smere poukazoval na to, že uvedená tyčka preukazuje, že
pri stavbe oplotenia ustúpil v smere do svojho pozemku. Na fotografii 13 je znázornená poloha stĺpika
pôvodného pletivového oplotenia oproti tyčke vytýčenej geodetom. Následne sa účastníci presunuli až
k rohovej tyči (fotografia č. 14) pôvodného pletivového oplotenia (ktorá je na fotografii č. 6 zachytená
od parcely 1953). Na fotografii č. 15 sa nachádza záber na značku vyhotovenú geodetom pri vytýčení

hranice pozemkov č. XXXX a XXXX/X. Následne sa účastníci presunuli po pozemku žalobcov č. XXXX/X
v smere k vstupnej bráne (fotografia č. 16) na pozemok žalobcov zvrchu, kde majú žalobcovia prístup na
svoje nehnuteľnosti od parcely XXXX/X v zmysle zapísaného vecného bremena na LV č. XXXX. Žalobca
v 1. rade poukázal na to, že okrem vecného bremena je na prejazd motorovým vozidlo potrebná výnimkaod Okresného úradu, odbor životného prostredia z dôvodu prechodu cez chránené pásmo. Napokon sa
účastníci opäť presunuli pred parcelu č. XXXX/X, kde sa vpravo nachádza pozostatok odpíleného stĺpu
brány. Na fotografii č. 18 a 19 je zachytený záber z merania od odpíleného stĺpiku brány (z fotografie č.

17) po roxorovú tyč vytýčenú geodetom až po stĺp brány (z fotografie č. 1).

14. Z notárskej zápisnice zo dňa 29.04.2011 sp. zn. N 331/11, Nz 15410/11 vyplýva, že žalobcovia v 1.
a 2. rade ako kupujúci uzatvorili s Y. K. ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. H. W. U., a to: rodinného domu súpis. č. XXXX

postaveného na parcele registra „C“ parc. č. XXXX, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - ostatné
plochy vo výmere 45 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 221 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 497 m2.

15. Z notárskej zápisnice zo dňa 01.05.2011 sp. zn. N 338/11, Nz 15500/11 vyplýva, že žalobcovia v 1.

a 2. rade ako kupujúci uzatvorili s F. U. ako predávajúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. H. W. U., a to: pozemku parcely registra „C“ parc.
č. XXXX/X - záhrady vo výmere 802 m2.

16. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. H. W. U. zo dňa 28.06.2017 súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to (okrem iných): pozemku parcely registra „C“ parc. č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/
X - ostatné plochy vo výmere 45 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 155 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 47 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 155 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 462 m2, pozemku
parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 600 m2, pozemku parcely registra „C“ parc.
č. XXXX/X - záhrady vo výmere 198 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrady vo
výmere 36 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 3 m2.

17. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. H. W. U. zo dňa 28.06.2017 súd zistil, že žalovaný je výlučným
vlastníkom nehnuteľností, a to: pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX - záhrady vo výmere 284
m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX - záhrady vo výmere 353 m2.

18. Z geometrického plánu zo dňa 04.11.2016 vyhotoveného K.. I. T., ktorí tvoril súčasť podanej žaloby,

súd zistil, že geodet vyhotovil zameranie parcely s novým číslom XXXX/X, ktorá má predstavovať časť
parcely č. XXXX, ktorá sa nachádza za oporným múrom v smere na pozemky žalobcov.

19. Zo záznamu z ústneho konania s miestnym zisťovaním zo dňa 26.06.2008 spolu s prezenčnou
listinou súd zistil, že stavebný úrad na základe odstúpenia spisového materiálu týkajúceho sa stavby

oporného múru vykonal miestne zisťovanie, kde bolo zistené, že stavba oporného múru je realizovaná
na hranici pozemku parc. č. XXXX a XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X k. ú. H. W. U.. Miestneho zisťovania sa
zúčastnil pán K. a manželka žalovaného pani H. H..

20. Zo žiadosti o dodatočné stavebné povolenie zo dňa 18.07.2008 súd zistil, že žalovaný požiadal

Mestskú časť Bratislava - H. W. U., Oddelenie územného konania a stavebného poriadku o dodatočné
stavebné povolenie na oporný múr pre oplotenie na ulici L. medzi parcelami č. XXXX a XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X. K uvedenej drobnej stavbe na hranici hore uvedených pozemkov zaslal žalovaný dňa
17.03.2008 oznámenie o realizácii stavebných prác na zabezpečenie proti zosuvu pôdy z pozemkov č.
XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X.

21. Z oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení stavby zo dňa 20.09.2017 súd zistil, že
stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania o dodatočnom povolení stavby oporného múru a
oplotenia.

22. Zo splnomocnenia pre H. H. zo dňa 23.06.2008 súd zistil, že žalovaný splnomocnil svoju manželku
ako svojho zástupcu vo veci sprístupnenia parcely č. XXXX k. ú. H. W. U. pre pracovníkov MÚ DNV dňa
26.06.2008. Toto splnomocnenie neoprávňuje splnomocnenca k žiadnym právnym ani iným úkonom.23. Z výzvy na bezodkladné odstránenie konštrukcie brány z parcely č. XXXX zo dňa 13.03.2017 súd
zistil, že žalovaný adresoval žalobcom výzvou, ktorou ich žiadal o bezodkladné odstránenie oceľovej
konštrukcie nachádzajúce sa na parcele XXXX v lehote 7 dní od obdržania výzvy.

24. Zo zamerania oporného múru a posúdenia jeho polohy vzhľadom k vlastníckej hranici zo dňa
16.05.2011 súd zistil, že oporný múr je celým svojím objemom postavený na pozemku parc. č. XXXX
a nezasahuje do susedných pozemkov.

25. Z polohopisného zamerania oporného múru v k. ú. H. W. U. parc. č. XXXX zo dňa 03.04.2017 súd
zistil, že zameraný rekonštruovaný oporný múr nezasahuje svojím obvodom do parciel č. XXXX (ulica
L., zapísanej na LV č. 1) a XXXX/X (zapísanej na LV č. XXXX).

26. Z ohlásenia drobnej stavby zo dňa 02.04.2017 súd zistil, že žalovaný adresoval Mestskej časti
Bratislava - H. W. U., Oddelenie územného konania a stavebného poriadku ohlásenie drobnej stavby

- realizáciu opravy a výmeny oplotenia parciel č. XXXX a XXXX k. ú. H. W. U. z dôvodu, že plot okolo
týchto parciel má viac ako 40 rokov a je v nevyhovujúcom stave.

27. Zo zápisnice Strediska geodézie pre okres Bratislava - vidiek zo dňa 13.05.1972 súd zistil, že
uvedená zápisnica bola spísaná pri vytýčení vlastníckej - užívacej hranice medzi pozemkami parc. č. X,

XX/X, XX/X a XX v k. ú. H. W. U. za prítomnosti E. K. (vlastníčky parcely č. XX/X a XX/X), Q. R., rod.
V. (vlastníčky parcely č. X), S. T. (vlastníka parcely č. XX/X), M. U., tajomníka MV, zástupcu MV H. W.
U. a Št. F., zástupcu SG F. - vidiek. Vytýčenie vlastníckej - užívacej hranice bolo vykonané na podklade
geometrického plánu z roku 1960 a vypočítaných kót z katastrálnej mapy s prihliadnutím na príslušnú
zrážku mapového listu č. 14. Vytýčená hranica bola v prírode vyznačená železnými trubkami, jej priebeh

bol zakreslený do vytyčovacieho náčrtu, ktorý bude tvoriť súčasť tejto zápisnice. Pri vytýčení boli zistené
tieto skutočnosti: kóty z geometrického plánu z roku 1960 boli preskúšané a porovnané s odsunutými
kótami z katastrálnej mapy, ktoré v rámci prípustných odchýliek +- súhlasia so skutočnosťou. Budúci
vlastník parc. č. XX/X a XX/X K.. H. a vlastník parc. č. XX/X sa navzájom dohodli, že pán T. vypustí
odzadu parc. č. XX/X 1m šírky a za to K.. H. zasa prenecháva pánovi T. jestvujúce železné stĺpiky na

tom mieste, v akom sa v teréne nachádzajú. Pán T. zase povoľuje užívanie už jestvujúcej šachty pre p.
U. K. a K.. H.. K.. H. od susednej parcely č. X vlastníčky Q. R., rod. V. bude rešpektovať už jestvujúci
chodník a považuje plot od parc. č. XX/X za trvalú hranicu.

28. Zo stavebného povolenia zo dňa 13.07.2015 súd zistil, že Mestská časť Bratislava - H. W. U. ako

príslušný stavebný úrad povolila žalobcom v 1. a 2. rade stavbu na individuálnu rekreáciu s názvom:
Rekreačný objekt - L. podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorú vypracoval
autorizovaný architekt K.. arch. Y. Y., T.. V konaní uplatnil námietky žalovaný, ktorý vyjadril nesúhlas
s používaním pozemku parc. č. XXXX v priebehu plánovanej výstavby ako aj po realizácii výstavby.
Stavebný úrad tejto námietke žalovaného vyhovel.

29. Z fotodokumentácie na č.l. 93-94 z roku 2008 súd zistil, že pred výstavbou oporného múru na parcele
č. XXXX je na fotografii zachytené pôvodné oplotenie so stĺpikmi.

30. Zo záznamu z ústneho konania s miestnym zisťovaním zo dňa 12.10.2017 s prezenčnou listinou

súd zistil, že na základe podnetu žalovaného zo dňa 10.10.2017 vo veci realizácie obrubníkov do
betónového lôžka zasahujúceho na pozemok parc. č. XXXX k. ú. H. W. U. sa uskutočnila obhliadka
stavby prostredníctvom povereného zamestnanca stavebného úradu, pričom bolo zistené, že stavebníci
realizujú stavebné práce na pozemku parc. č. XXXX/X,X k. ú. H. W. U. - na hranici pozemkov parc. č.
XXXX/X sú osadené betónové obrubníky pozdĺž oplotenia a na hranici pozemkov parc. č. XXXX boli

obrubníky k dnešnému dňu odstránené stavebníkmi.

31. Zo zmluvy zo dňa 18.09.2011 vyplýva, že žalobca v 1. rade predložil žalovanému zmluvu o umožnení
prístupu k nakladaniu materiálu z búracích prác, ktoré sa uskutočnia na pozemkoch vo vlastníctve
žalobcu v 1. rade. Žalovaný mal na základe uvedenej zmluvy umožniť nakladanie stavebného materiálu

cez zníženú časť oporného múra na jeho parcelu č. XXXX, pričom nakladanie sa malo uskutočňovať v
čase medzi 08:00 a 16:00. Uvedená zmluva je podpísaná iba žalobcom v 1. rade, chýba na nej podpis
žalovaného.32. Z geometrického plánu zo dňa 15.06.1972 na č.l. 144-148 vyplýva, akým spôsobom bola vedená
hranica pozemku č. XX/X (dnešná parcela XXXX). Uvedená hranica bola čiastočne zalomená, pričom
vyšrafovaná časť na č.l. XXX mala predstavovať tú časť jestvujúceho chodníku, ktorú mal žalovaný ako

budúci vlastník rešpektovať v zmysle zápisnice Strediska Geodézie pre okres Bratislava - vidiek.

33. Z vyhlásenia zo dňa 07.06.2015 súd zistil, že žalovaný ako vlastník parcely č. XXXX mal uvedenou
listinou prehlásiť, že nemá námietky na používanie časti parcely č. XXXX, ktorá ostala za oporným
múrom a hraničí s parcelou č. XXXX/X a XXXX/X vo vlastníctve žalobcov na realizáciu stavby a

ako súčasť rekonštruovanej účelovej komunikácie v zmysle žiadosti o stavebné povolenie. Týmto
vyhlásením nemali byť nijako dotknuté vlastnícke práva žalovaného k akejkoľvek časti parcely č. XXXX.
Uvedené vyhlásenie nie je žalovaným podpísané.

34. Z oznámenia výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 08.06.2017 súd zistil, že stavebný úrad
určil termín obhliadky na 14.07.2017 na výkon štátneho stavebného dohľadu za účelom preverenia

skutkového stavu, zlého stavu múra na hranici pozemku v k. ú. H. W. U..

35. Z vyjadrenia k ohláseniu stavby plota zo dňa 20.05.2017 súd zistil, že žalobcovia nesúhlasili so
stavbou plota medzi parcelou č. XXXX a parcelami č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, nakoľko
ide o čiernu stavbu, pri tejto stavbe žalovaný odstránil z parcely č. XXXX prirodzený terén, čo vedie k

zosuvom pôdy z parcely žalobcov.

36. Zo satelitnej snímky na č.l. 176-177, 182, vyplýva, že ide o snímku zo dňa 23.05.2011 a má
preukazovať, že na parcele č. XXXX/X bol odstavené osobné motorové vozidlo pán K..

37. Z technických údajov - rozmerov vozidla na č.l. 200 vyplýva, že šírka motorového vozidla U. XXX
je 1595 mm a rozchod kolies je 1280 mm.

38. Z výkresu - skutkového stavu účelovej komunikácie na č.l. 201 vypracovaného K.. arch. Y. Y. vyplýva,
že šírka vstupu na parcelu č. XXXX/X z ulice L. má predstavovať 1,85 m.

39. Z potvrdenia o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 11.05.2008 súd zistil, že pani E. H. urobila
oznámenie o spáchaní priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/90 Zb. - poškodení
predeľovacieho múru medzi parcelami.

40.Zrozhodnutiaododatočnompovolenístavbyzodňa13.11.2017súdzistil,žeMestskáčasťBratislava
- H. W. Ves dodatočne povolila žalovanému stavbu s názvom „Oporný múr a oplotenie“. Z uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že pre zabezpečenie stability časti poškodeného múru je zrealizovaný betónový
múrik dĺžky 2,05 m, výšky 0,20 m v prednej časti pozemku parc. č. XXXX k. ú. H. W. U. (od miestnej
komunikácie L.).

41. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom zástupcu stavebného úradu H. W. U. k ohláseniu drobných
stavieb, nakoľko jeho výsluch súd nepovažoval za potrebný za účelom zistenia skutkového stavu v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania nariadením
znaleckého dokazovania za účelom presného zamerania hranice medzi parcelami č. XXXX a XXXX/X,

XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X ako aj vzdialenosti (šírky) medzi parcelami č. XXXX a XXXX/X pri vstupe
z ulice L., nakoľko súd vykonanie tohto dokazovania nepovažoval za potrebné s ohľadom na doposiaľ
predložené listinné dôkazy a zistený skutkový stav, ako aj s ohľadom na hospodárnosť konania. Súd
tiež nevykonal toto dokazovanie aj s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 CSP,
keďže návrh na vykonanie tohto dôkazu bol predložený žalovaným až po tom, čo súd na pojednávaní

konanom dňa 05.03.2018 uložil stranám sporu lehotu 20 dní na predloženie návrhov na doplnenie
dokazovania.

42. Podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

43. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.44. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

45. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

46. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

47. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je či nie, je v zmysle § 137 písm. c/ CSP
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä

tam,kdebybeztohtourčeniaboloohrozenéprávožalobcualebokdebysabeztohtourčeniajehoprávne
postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ CSP je daný vtedy, ak existuje
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť
preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre

žalobcutoznamenánevyhnutnosťtvrdiťadokázaťskutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej
kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd
dospeje k záveru, že podaná žaloba, resp. vzájomná žaloba nie je procesne prípustným nástrojom
ochrany práva žalobcu, lebo nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vyjadrenom v petite žaloby,

súd žalobu zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu jej vecnej opodstatnenosti.

48. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného
ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu súd posudzoval, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj

ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (viď R 17/1972). Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k

zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.

49. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (teda v danom prípade žalobcov). Určovacia žaloba

je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, keď pri preukazovaní
naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva treba vychádzať zo skutočností, že žalobca má
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť
podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.

50. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobcovia preukázali naliehavosť právneho záujmu na
požadovanomurčení,pretožeakžalobcovianavrhujúurčeniesvojhovlastníckehoprávaknehnuteľnosti,
je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť rozhodnutie súdu určujúce
vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu
medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

51. Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Obsah
vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je
vlastník v medziach zákona oprávnený právo vec držať (ius possidendi), právo vec užívať (ius utendi),
požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať,

nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové
oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych
oprávnení.52. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa rozhodnutie štátneho orgánu.
K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť kumulatívne splnené

tieto zákonné podmienky: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
ustanovenej doby a c/ spôsobilý predmet vydržania.

53. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,

že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len s posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, to je či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý

dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny
titul svedčí.

54.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychologický stav, o jeho vnútorné

presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

55. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej,
disponujeňou,prípadnevykonávačinnosť,ktorápripúšťatrvalýaleboopätovnývýkon.Tvrdeniedržiteľa,
že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z
ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991).

Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolností nie je (nemôže byť
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí). Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď
sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach

spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec patrí.

56. Dobrá viera je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť
predmetom dokazovania, možno ale o nej usudzovať z okolností, za ktorých sa tento psychický stav

navonok prejavuje. O dobrej viere možno hovoriť tam, kde držiteľ vec drží alebo vykonáva právo v omyle,
že mu vec alebo právo patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k
okolnostiam daného prípadu od každého požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného obvyklého
posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takéhoto omylu, môže

byt' síce v dobrej viere, avšak nie „vzhľadom k všetkým okolnostiam“, a preto nemôže byť držiteľom
oprávneným. Omyl držiteľa o tom, že mu vec patrí pritom môže byť tak skutkový, ako aj právny. Právny
omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho
vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. I právny omyl môže
byť ospravedlniteľný, teda taký, ku ktorému mohlo dôjsť i pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú možno

požadovať. Neznalosť inak jasného a nepochybného ustanovenia zákona ospravedlniteľná nie je, lebo
pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa predpokladá, že každý sa zoznámi so zákonnou úpravou právneho
úkonu,ktorýhodláurobiť.Ospravedlniteľnosťprávnehoomylujepritomtrebaposudzovaťsprihliadnutím
k oprávneným požiadavkám na znalosť platného práva, nie však podľa úrovne konajúceho.

57. Súd skúmal v prvom rade právny dôvod držby t.j. titul, o ktorý sa musí opierať oprávnená držba. Súd
má za to, že dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné
právo vzniknúť. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že
toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti pritom zaťažujetoho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Je však pravdou aj skutočnosť,
že oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí aby tu bol domnelý
právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v

dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.

58. Sporná parcela, ktorá je predmetom tohto konania, je vedená na LV č. XXX pre katastrálne územie
A. F. parc. č. XXXX - záhrady vo výmere 284 m2, pričom výlučným vlastníkom tejto parcely je žalovaný,
a to titulom nadobudnutia RI XXX/XX. Žalobcovia sa v konaní domáhajú určenia, že časť parcely

označená č. XXXX/X vyznačená v geometrickom pláne predloženom žalobcami, ktorá sa nachádza za
oporným múrom postavenom žalovaným, je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, pričom titulom
nadobudnutia tohto vlastníckeho práva malo byť vydržanie.

59. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia odvodzujú vlastnícke právo k žalovanej
nehnuteľnosti od vlastníctva svojho právneho predchodcu pána Y. K., resp. jeho matky, od ktorého

nadobudli kúpnou zmluvou vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to: rodinný dom súpis. č. XXXX
postaveného na parcele registra „C“ parc. č. XXXX, pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2, pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X -
ostatné plochy vo výmere 45 m2, pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 221 m2, pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 497

m2. Žalobcovia mali za to, že k vydržaniu parcely č. XXXX/X, ktorá sa nachádza na hranici pozemkov
v ich vlastníctve a pozemku parc. č. XXXX vo vlastníctve žalovaného došlo tak, že pletivový plot, ktorý
oddeľoval pozemky právnych predchodcov žalobcu a žalovaných, mal podľa domnienok vtedajších
vlastníkov predstavovať hranicu medzi ich pozemkami. Na tomto istom mieste, teda domnelej hranici
pozemkov právnych predchodcov žalobcov a žalovaného, mal byť následne postavený oporný múr

žalovaným. Právni predchodcovia žalobcov ako aj samotní žalobcovia mali užívať časť parcely č. XXXX
za týmto oporným múrom (ako aj za časťou vtedajšieho pletivového oplotenia) v dobrej viere, že im patrí.

60. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali splnenie podmienok pre
vydržanie. V prvom rade súd nemal za preukázanú oprávnenosť držby a dobromyseľnosť jednak

žalobcov a jednak ich právneho predchodcu. A s ohľadom na uvedené súd nemal za preukázané ani
splnenie podmienky uplynutia vydržacej doby.

61. Z predložených listinných dôkazov ako aj výpovede žalovaného vyplýva, že v roku 1972 pred
kúpou pozemku žalovaným Stredisko geodézie pre okres Bratislava - vidiek spísalo zápisnicu o vytýčení

vlastníckej hranice pozemku parc. č. XXXX (v tom čase č. XX/X). Z predmetnej zápisnice vyplýva,
že vytýčenie vlastníckej - užívacej hranice bolo vykonané na podklade geometrického plánu z roku
1960 a vypočítaných kót z katastrálnej mapy s prihliadnutím na príslušnú zrážku mapového listu č.
14. Vytýčená hranica bola v prírode vyznačená železnými trubkami, jej priebeh bol zakreslený do
vytyčovacieho náčrtu, ktorý bude tvoriť súčasť tejto zápisnice. Pri vytýčení boli zistené tieto skutočnosti:

kóty z geometrického plánu z roku 1960 boli preskúšané a porovnané s odsunutými kótami z katastrálnej
mapy, ktoré v rámci prípustných odchýliek +- súhlasia so skutočnosťou. Budúci vlastník parc. č. XX/X
(dnešnej parcely XXXX), t.j. žalovaný a vlastník parc. č. XX/X sa navzájom dohodli, že pán T. vypustí
odzadu parc. č. XX/X 1m šírky a za to pán H. zasa prenechá pánovi T. jestvujúce železné stĺpiky na
tom mieste, v akom sa v teréne nachádzajú. Pán H. sa zároveň zaviazal, že od susednej parcely č. X

vlastníčky Q. R., rod. V. bude rešpektovať jestvujúci chodník a považuje plot od parc. XX/X za trvalú
hranicu. Z geometrického plánu, ktorý tvoril súčasť zápisnice a ktorý sa v súdnom spise nachádza na č.l.
145-148 vyplýva, že pôvodná hranica medzi parcelou č. XX/X (dnešnou parcelou č. XXXX) a parcelou
č. X (dnešnou parcelou č. XXXX/X) bola zalomená v smere do parcely č. X. Nakoľko na časti parcely č.
XX/X sa v čase vyhotovenia zápisnice nachádzal chodník (ktorý využívala pani K. pri prechode na svoju

parcelu v tom čase č. X/X), žalovaný sa zaviazal tento chodník rešpektovať, pričom Stredisko geodézie
vytýčilo hranice parciel č. XX/X a X železnými trubkami tak, že hranica medzi pozemkami bola vytýčená
priamo a priebeh tejto hranice bol zakreslený v geometrickom pláne, ktorý tvoril súčasť tejto zmluvy. Je
teda zrejmé, že aj pani K. ako právna predchodkyňa žalobcov mala vedomosť o tom, kadiaľ presne vedie
hranica medzi pozemkami parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, a teda že túto

tvoria železné trubky vytýčené Strediskom geodézie, na ktoré bolo následne osadené pletivo. Uvedené
muselo byť zrejmé aj pánovi K., synovi pani K., ktorý tieto nehnuteľnosti nadobudol po smrti pani K..62. Tvrdenie žalobcov o tom, že zameranie vykonané v roku 1972, na základe ktorého boli osadené
železné trubky pôvodného pletivového oplotenia, bolo nepresné a až satelitné zameranie v roku 2011
a následne v roku 2014 malo určiť presnú hranicu medzi pozemkami súd považoval za účelové a

ničím nepreukázané. Z predložených fotografií založených v súdnom spise, ktoré boli vyhotovené v
období pred stavbou oporného múru je zrejmé, že medzi parcelou č. XXXX a parcelami žalobcov
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X sa nachádzalo pletivové oplotenie vymedzené železnými trubkami
tak, ako to vyplývalo z geometrického plánu z roku 1972. Uvedené pletivové oplotenie predstavovalo
skutočnú hranicu medzi pozemkami žalobcov a žalovaným, čo napokon vo svojom výsluchu potvrdil

aj svedok T.. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcov, že toto pletivové oplotenie predstavovalo
iba domnelú hranicu, pričom skutočná hranica medzi pozemkami bola čiastočne posunutá. V samotnej
zápisnici o vytyčovaní hraníc pozemkov z roku 1972 je zrejmé, že tieto hranice boli vytýčený v súlade
s geometrickým plánom z roku 1960, pričom zameranie hraníc pozemkov v roku 1972 zodpovedalo
skutočnosti tak, ako boli tieto hranice zamerané v roku 1960. Je teda zrejmé, že tak žalovaný
ako aj právni predchodcovia žalobcov mali vedomosť o tom, kadiaľ presne vedie hranica medzi

vtedajšími pozemkami č. XX/X a 8, keďže táto hranica zodpovedala pôvodnému pletivovému oploteniu
postavenému medzi železnými trubkami vytýčenými v roku 1972. Súd tvrdenie svedka T. o tom, že
oporný múr je postavený na totožnom mieste ako pletivový plot, považoval za zavádzajúce, nakoľko
svedok bez potrebných znalostí a zameraní nedokáže voľným okom vyhodnotiť, či žalovaný postavil
oporný múr presne na hranici parciel, resp. či sa so stavbou oporného múru neposunul o pár centimetrov

v smere do svojej parcely.

63. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcov o tom, že oporný múr postavený žalovaným v roku
2008 mal byť postavený na domnelej hranici pozemkov. Uvedené rovnako nekorešponduje s vykonaným
dokazovaním, nakoľko v konaní mal súd za preukázané, že pôvodné pletivové oplotenie kopírovalo

skutočnú hranicu medzi pozemkami žalovaného a právnych predchodcov žalobcu, pričom žalovaný
oporný múr nepostavil na hranici parciel č. XXXX a XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, ale oporný
múr je postavený celým svojím objemom na parcele č. XXXX. Uvedené potvrdzuje najmä zameranie
oporného múru zo dňa 16.05.2011 vykonané K.. A. F. ako aj zameranie Y. F. v roku 2017. Sám
žalovaný v rámci svojej výpovede potvrdil, že predmetný oporný múr postavil z dôvodu, že z parciel

právnych predchodcov žalobcov dochádzalo k opakovaným zosuvom pôdy, pričom tento múr postavil
na svojej parcele XXXX a nie na hranici parciel žalobcov a žalovaných preto, že pri stavbe oporného
múru (výkopových prácach) v prípade, ak by tento mal byť postavený na hranici parciel, by zasahoval
do vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov. Skutočnosť, že oporný múr nebol
postavený priamo na hranici pozemkov, ktorú tvorilo pôvodné pletivové oplotenie, ale dovnútra parcely

č. XXXX potvrdzujú aj fotografie založené v súdnom spise, z ktorých je zrejmé, že medzi pôvodným
pletivovým oplotením a oporným múrom sa nachádza niekoľko centimetrový rozdiel. Je teda zrejmé,
že právni predchodcovia žalobcov, pán K. a pani K. (jeho matka) boli uzrozumení s tým, že pletivové
oplotenie predstavuje hranicu medzi ich pozemkami a pozemkami žalovaného. V danom prípade súd
preto nemal za preukázanú dobromyseľnosť právnych predchodcov o tom, že časť parcely č. XXXX

za oporným múrom im patrí. Rovnako sa súd nestotožnil ani s tvrdením, že sa právni predchodcovia
žalobcovotútočasťparcelyzaopornýmmúromstaraliaobhospodarovávaliju.Uvedenétvrdenienebolo
v konaní žiadnym spôsobom, dokonca ani výsluchmi svedkov, preukázané, práve naopak z výsluchu
žalovaného mal súd za preukázané, že o časť parcely za oporným múrom sa aj po výstavbe oporného
múru staral on tak, že si sadol na oporný múrik a popri múriku zeminu okopal motyčkou. Podobne

svedok T. vo svojej výpovedi potvrdil, že pán K. sa o pozemok za oporným múrom veľmi nestaral. Aj v
prípade, ak by súd pripustil tvrdenie žalobcov o tom, že sa starali o časť pozemku za oporným múrom,
súd považuje za potrebné uviesť, že žalobcovia síce nadobudli nehnuteľnosti v roku 2011, ale ako to
vyplýva z výsluchu žalobcu v 1. rade, nehnuteľnosť nevyužívali až do roku 2012-2013, kedy začala
úprava pozemkov a výstavba rekreačného objektu. Napokon žalobca v 1. rade sám uviedol, že na

stavebné práce mal zabezpečenú firmu, ktorá ich vykonávala, keďže on bol až do roku 2013 v zahraničí.
K reálnemu „staraniu sa“ o pozemok za oporným múrom zo strany žalobcov teda mohlo dôjsť až po
tomto roku.

64. V súvislosti s tvrdením žalobcov, že oporný múr postavený žalovaným v roku 2008 je umiestnený na

totožnom mieste ako pôvodné pletivové oplotenie, čo mala preukázať miesta obhliadka, súd považuje
za potrebné uviesť, že pri miestnej obhliadke zistil, že za oporným múrom v smere od ulice L. sa síce
nachádza pozostatok pôvodného pletivového oplotenia, ktorý by mal tvoriť hranicu medzi parcelami
žalobcov a žalovaných a ktorý opticky ako keby (s výnimkou možno pár centimetrov) nadväzuje nastavbu oporného múru, avšak predmetom tohto konania je vydržanie parcely č. XXXX/X označenej v
geometrickom pláne priloženom k žalobe, z ktorého vyplýva, že časť parcely č. XXXX, ktorá by sa mala
nachádzať za oporným múrom a ktorá má byť predmetom vydržania zo strany žalobcov končí približne

na úrovni ukončenia oporného múru v smere od ulice L., a teda to, či pôvodné pletivové oplotenie za
oporným múrom nadväzuje alebo nenadväzuje presne na oporný múr je v tomto smere irelevantné.

65. Napokon pokiaľ žalobcovia poukazovali na to, že hranica medzi pozemkami bola posunutá, nakoľko
ich právny predchodca pán K. používal vstup na pozemok parc. č. XXXX/X na vjazd motorovým vozidlom

U., čo má preukazovať aj satelitná snímka založená v súdnom spise (z roku 2011), súd sa s uvedeným
tvrdením nestotožnil. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že šírka vstupu na parcelu č. XXXX/X
z ulice L. je 1460 mm, pričom rozchod kolies vozidiel U. XXX je 1280 mm. Z vykonaného dokazovania,
najmä výsluchu žalovaného ako aj svedka p. T. vyplýva, že pán K. použil parcelu č. XXXX/X na vjazd
motorovým vozidlom pred výstavbou oporného múru, pričom stĺpiky na hranici medzi parcelami č. XXXX
a XXXX/X boli naklonené, ktorá skutočnosť umožnila pánovi K. vjazd na parcelu č. XXXX/X. Po výstavbe

oporného múru už tento vjazd nepoužil, nakoľko sa tam s autom nedostal. Okrem toho aj svedok H. v
rámci svojej výpovede uviedol, že videl pána K. parkovať na parcele č. XXXX/X iba raz, pričom nevidel
ako sa tam so svojim vozidlom dostal. Podľa jeho názoru však musel pán K. trubky nakloniť. Nakoľko išlo
o viac ako 40 ročné oplotenie, trubky boli hnilé a opotrebované, takže nakloniť ich nebol problém. Je teda
zrejmé,žeparcelač.XXXX/Xnebolaprávnymipredchodcamižalobcovvyužívanánaprejazdmotorovým

vozidlom, ako to tvrdili žalobcovia, ale len na prechod pešo, ako to napokon potvrdzuje aj výpoveď
žalovaného a svedka H., ktorí potvrdili, že pani K. tadiaľ vchádzala na svoj pozemok. Skutočnosť, že sa
na predmetnom pozemku nachádzalo motorové vozidlo pán K. ešte nepreukazuje využívanie uvedenej
parcely na vjazd, nakoľko ako vyplýva z vyššie uvedeného išlo o ojedinelú situáciu, pričom z výpovedí
žalovaného ako aj svedka H. vyplýva, že pán K. sa dostal na parcelu č. XXXX/X s vozidlom U. tak, že

nakloniltrubkypletivovéhooplotenia.Ajuvedenáskutočnosťpotvrdzuje,žepôvodnépletivovéoplotenie,
ktoré bolo postavené medzi parcelami č. XXXX a XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X bolo postavené
presne na hranici pozemkov, pretože v prípade, ak by toto oplotenie bolo postavené dovnútra parcely č.
XXXX tak, ako to tvrdia žalobcovia, pán K. by nemal problém dostať sa opakovane so svojím motorovým
vozidlom na pozemok č. XXXX/X a nebolo by potrebné nakláňať trubky pletivového oplotenia v smere

na parcelu žalovaného.

66. V súvislosti s tvrdením žalobcov o tom, že dobromyseľnosť pána K. mala preukazovať aj skutočnosť,
že pán K. zosekal časť oporného múru na parcele č. XXXX nakoľko si myslel, že tento múr je na jeho
pozemku (viď rozhodnutie stavebného úradu H. W. U. z 13.11.2017) súd považuje za potrebné uviesť, že

k údajnému omylu zo strany pána K. o tom, že časť pozemku za oporným múrom patrí jemu malo dôjsť
až dňa 16.05.2008, tak ako to vyplýva z predmetného rozhodnutia stavebného úradu, ktorý si pripojil
priestupkový spis OR PZ H. W. U. pod č. ORP P-146/IV-DNV-2008 DU-208/IV-DNV-2008. Vzhľadom
na uvedené aj v prípade, ak by súd týmto rozhodnutím mal za preukázanú dobromyseľnosť pána K.
ako právneho predchodcu žalobcov o tom, že mu predmet vydržania patrí, bolo by možné vydržaciu

dobu počítať až od roku 2008, od ktorého času ešte neuplynula dostatočne dlhá doba na vydržanie (do
roku 2014, kedy bolo žalobcami vykonané satelitné zameranie pozemkov). Na viac v tomto smere súd
poukazuje aj na výpoveď svedka R. H., kamaráta pána Y. K., ktorý uviedol, že vedel o tom, že bolo z
múru niečo osekávané, asi aby odtiaľ mohol pán K. s autom vôbec vyjsť. Je teda pravdepodobné, že v
prípade,akbybolpánK.dobromyseľnývtom,žemupatrípozemokzaopornýmmúromaztohtodôvodu

osekal časť múru (ako uviedol v priestupkovom konaní), bol by sa s týmto zveril svojmu dlhoročnému
kamarátovi. Súd však mal pochybnosť o vyjadrení pána K. v rámci objasňovania priestupku zo dňa
16.05.2008 o tom, že osekal časť múru z dôvodu, že si myslel, že časť pozemku za múrom mu patrí,
keďže sám žalobca celý čas v konaní tvrdí, že oporný múr mal byť údajne postavený presne na hranici
s pletivovým plotom, ktorá mala byť hranicou domnelou (a teda dovnútra parcely č. XXXX). Ak by pán K.

boltohonázoru,žepletivovéoplotenietvorílendomnelúhranicumedzipozemkamianiejepostavenéna
skutočnej hranici jeho pozemkov a pozemku žalovaného, nemal dôvod po výstavbe oplotenia osekávať
časť oporného múru tak, ako to uvádzal, nakoľko táto by bola, podľa tvrdení žalobcov, ešte stále na
pozemku žalovaného (parcele č. XXXX).

67. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na to, že šírka parcely č. XXXX/X pri vstupe z ulice L. je 2100 mm
(šírka od jednej vnútornej strany pôvodných stĺpikov brány po druhú) a táto bola postačujúca na prejazd
motorovým vozidlom, súd toto tvrdenie považoval za účelové. V prvom rade súd poukazuje na výkres na
č.l. 201 - skutkový stav účelovej komunikácie zameraný K.. arch. Y. Y., z ktorého vyplýva, že šírka vstupuod na parcelu č. XXXX/X z ulice L. mala byť údajne 1850 mm. Z výpovede svedka K.. C. O. však vyplýva,
že komunikoval spolu so svojou manželkou s pánom Y., ktorá sa ho dopytovala ako mohol tak kótovať,
keď sa vybavovalo stavebné povolenie, keď to nezodpovedá katastru nehnuteľností. Pán Y. mal na to

odpovedať, že si to žiadal tak pán Q.. Pri vykonávaní štátneho stavebného dozoru v októbri 2017 bol v
rámci obhliadky prítomný aj pán Y., ktorý bol prekvapený z toho, ako ďaleko zašiel tento spor, nakoľko
bol presvedčený, že všetko bolo dojednané tak ako mu hovoril pán Q.. Na viac uvedené zameranie K..
arch. Y. nezodpovedá ostatným listinným dôkazom založeným v spise.

68.Vsúvislostisozáznamomzústnehokonaniasmiestnymzisťovaním,kdeprítomní(vrátanemanželky
žalovaného) pani H. H. nenamietali proti zisteniu úradu, že stavba oporného múru je zrealizovaná na
hranici pozemkov parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktorá skutočnosť mala podľa
názoru žalobcov preukázať, že žalovaný postavil múr na mieste, ktorý považoval za hranicu medzi jeho
pozemkom parc. XXXX a pozemkami žalobcov, súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. V prvom rade
súd poukazuje na to, že manželka žalovaného pani H. H. bola plnomocenstvom zo dňa 23.06.2008

splnomocnenásvojimmanželomlennasprístupnenieparcelyč.XXXXprepracovníkovMiestnehoúradu
H. W. U., pričom v zmysle uvedeného splnomocnenia nebola oprávnená k žiadnym právnym úkonom.
Manželka žalovaného sprístupnila parcelu č. XXXX a na prezenčnej listine, ktorá bola pripojená k
zápisnici z miestneho zisťovania, sa podpísala ako osoba prítomná pri miestnom zisťovaní. Skutočnosť,
že nevzniesla námietky prípadne pripomienky k záveru osoby oprávnenej na vykonanie miestneho

zisťovania, ešte neznamená, že sa s týmto záverom stotožnila. Napriek tomu aj v prípade, ak by súd
dobromyseľnosť pána K. a žalobcov o tom, že múr sa nachádza na hranici parciel č. XXXX a parc. č.
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, odvodzoval z uvedeného záznamu zo dňa 26.06.2008, žalobcovia by nemali
splnenú ďalšiu podmienku vydržania, a tou je uplynutie vydržacej doby, čo v prípade nehnuteľnosti je 10
rokov, keďže zo samotnej výpovede žalobcu v 1. rade vyplýva, že o skutočnej hranici medzi pozemkami

parc. XXXX a XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X sa dozvedel pri satelitnom zameraní v roku 2014. S ohľadom
na uvedené preto aj v prípade, ak by súd dospel k záveru, že pán K. bol v roku 2008 dobromyseľný v
tom, že mu pozemok za oporným múrom patrí (čo však ale súd za preukázané nemal), neuplynula by
vydržacia doba 10 rokov, ale len 6 rokov (do roku 2014).

69. Následné tvrdenia žalobcov o tom, že po nadobudnutí pozemkov sa starali o časť pozemku za
oporným múrom, túto kosili, obhospodarovávali ako aj tvrdenia o to, že malé stavebné mechanizmy pri
búraní pôvodného rodinného domu K. prichádzali na parcelu č. XXXX/X z ulice L. nie sú v tomto smere
relevantné, nakoľko ide o obdobie roku 2011 a neskôr, a teda neuplynula dostatočne dlhá vydržacia
doba na splnenie podmienok v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

70. S ohľadom na uvedené, keď súd dospel k záveru, že žalobcovia nemali titul, na základe ktorého by
nadobudli sporný pozemok v celosti a nemohli byť dobromyseľní v tom, že im sporný pozemok patrí, súd
sa bližšie nezaoberal ostatnými námietkami strán sporu, nakoľko v konaní chýbalo zo strany žalobcov
preukázanie základných podmienok pre vydržanie, a to oprávnenosť držby a dobromyseľnosť.

71. Súd preto s ohľadom na uvedené závery žalobu v celom rozsahu zamietol.

72. Na záver v súvislosti s námietkami žalobcov ohľadom hodnotenia nedôveryhodnosti výpovedí
svedkov, najmä K.. C. O. s ohľadom na skutočnosť, že na tunajšom súde sa vedie obdobný spor medzi

žalobcami a K.. O. súd poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS
276/2014, v zmysle ktorých, „spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba
na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť
výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch,
kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi

sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo
k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov
konania“. Nakoľko žalobcovia neuviedli (a ani nepreukázali) žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala
objektívnosť v konaní vypočutých svedkov, súd považoval ich výpovede (ako dôkaz) za hodnoverné.

73. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Vzhľadom k tomu, že
žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).