Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 12C/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201554
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Chlebo

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5819201554.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: H.. I. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/XX, U., právne zastúpený: JUDr. Slavomír Bachynec, advokát, so sídlom
Podbiel 177, proti žalovanej: V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, U., právne zastúpená: JUDr.
Peter Vevurka, advokát, so sídlom Mieru 312, Námestovo, v konaní o vrátenie peňažného plnenia
5.078,55 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanej s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.09.2019 domáhal, aby súd určil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.078,55 EUR spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 19.09.2017
na účet právneho zástupcu žalobcu a náhradou trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca dňa 24.06.2015 poskytol žalovanej sumu vo výške
5.078,55 € a to prevodom na jej bankový účet po predchádzajúcej dohode na stavbu domu. Po tom
ako sa rozišli žalobca vyzval žalovanú na vrátenie tejto sumy, spolu s ďalším plnením, celkom vo výške
40.178,-€ do 18.9.2017, pričom touto žalobou sa žalobca domáhal len uhradenia sumy 5.078,55 € spolu

s úrokom z omeškania. Z vyjadrení žalovanej je zrejmé, že nepopiera, že žalovanú sumu dostala v
celej žalovanej výške o čom svedčí aj výpis z účtu. Na zaplatenie tejto sumy spolu s ďalším plnením
(uplatnených v iných konaniach na OS Námestovo napr. 2C/37/2017), bola vyzvaná výzvou zo dňa
13.09.2017, teda doba premlčania sa počíta od tohto času. Zo strany žalobcu preto došlo aj k uplatneniu
pohľadávky na súde. Ak splatnosť záväzku nebola medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutá, neustanovuje
ju právny predpis a ani rozhodnutie súdu, v takom prípade má právo veriteľ určiť čas splnenia záväzku,
t.j. určiť jeho splatnosť. Veriteľ môže kedykoľvek (hoci i druhý deň po vzniku záväzku) oznámiť dlžníkovi,

že má plniť. Len čo veriteľ požiada dlžníka o plnenie, dlžník je povinný dlh splniť nasledujúci deň po
oznámení, v ktorom ho veriteľ vyzval na plnenie. Veriteľ môže v tejto svojej výzve adresovanej dlžníkovi
výslovne určiť dobu splnenia tak, že určí konkrétnu lehotu, dokedy má dlžník dlh splniť (napr. do 10
dní od doručenia výzvy). V tomto prípade platí doba splnenia určená vo výzve veriteľa. Ak dlžník v deň
splatnosti dlh nesplní, dostáva sa v nasledujúci deň do omeškania. V tejto súvislosti žalobca poukazuje
narozsudokNajvyššiehosúduSRz31.07.2008,sp.zn.:4Cdo146/2008. Ďalejžalobcauviedol,žespolu
so žalovanou žili do roku 2017 v partnerskom vzťahu, kde suma žalovaná v tomto spore, ale aj ďalšie v

celkovej výške presahujúce 40.000,- EUR boli poskytnuté na stavbu rodinného domu, v ktorom žalovaná
býva s tým, že žalobca peniaze poskytoval za účelom spoločného nadobudnutia tohto rodinného domu.
Žalovaná si v roku 2017 našla iného partnera a to bol moment kedy sa žalobca začal domáhať vrátenia
finančnej sumy. Ďalším dôvodom bolo aj to, že žalovaná previedla rodinný dom v F. S. na svoju matku,čiže žalobca sa najskôr domáhal určenia, že bol spoluvlastníkom danej nehnuteľnosti, po tom ako vyšli
najavo ďalšie skutočnosti, tak sa na tunajšom súde domáhal vrátenia finančného plnenia, toto bolo v
spore vedenom na tunajšom súde sp. zn. 2C/37/2017. Podľa názoru žalobcu došlo počas konania sp.

zn. 2C/37/2017 k spočívaniu premlčania k žalovanej sume a preto aj námietka premlčania uplatnená
žalovanou nemôže byť uplatnená, pretože strany si na začiatku nedohodli splatnosť poskytnutej pôžičky
a táto nastala až po výzve na jej vrátenie v roku 2017, teda v trojročnej premlčacej dobe a následne bola
pohľadávka uplatnená na súde v trojročnej premlčacej dobe odo dňa podania výzvy.

3. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

4. Žalovaná pokladala žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú. Tvrdila, že voči
žalobcovi nemá záväzok v sume 5 078,55 EUR a že tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe sú preto
nepravdivé. Konanie zo strany žalobcu berie ako pomstu, istý druh šikanózneho konania voči jej osobe
za to, že podala na žalobcu trestné oznámenie, na základe čoho bola na žalobcu podaná okresným

prokurátorom obžaloba pre prečin nebezpečného prenasledovania a vo veci bol žalobca odsúdený
doposiaľ neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/160/2018. Žalovaná
vzniesla voči uplatnenému nároku žalobcu námietku premlčania, kedy mala za to, že nárok žalobcu
je premlčaný a to najneskôr ku dňu 25.04.2018. Žalovaná považovala argumentáciu žalobcu týkajúcu
sa začiatku behu premlčacej doby opretú o rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 146/2008 za účelovú

odporujúcu doterajšej súdnej praxi judikatúry súdov jednak NS SR jednak NS ČR ako aj právnej teórii
týkajúcej sa posudzovanie začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Žalovaná zároveň
poprela, že by poskytnutá suma predstavovala pôžičku. V roku 2015 bola žalovaná v pracovnom
pomere pri žalobcovi a žalobca bol chorobne zaľúbený do žalovanej. Poskytoval jej finančné prostriedky
bez toho, aby čokoľvek od neho žiadala. z vyjadrení žalobcu je nesporné, že sám dobrovoľne bez

akéhokoľvek dojednania poskytol žalovanú sumu v domnienke, že bude spoluvlastníkom rodinného
domu, ktorý žalovaná stavala, avšak k žiadnej dohode medzi žalobcom a žalovanou pred začatím
výstavby rodinného domu nedošlo. Žalovanú sumu je potrebné kvalifikovať ako plnenie bez právneho
dôvodu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, najmä:
žalobou, výzvou na uzatvorenie mimosúdnej dohody z 13.09.2017, výpisom z účtu žalobcu vo VÚB a.s.,
odporom žalovanej, replikou žalobcu a duplikou žalovanej.

6. Podľa § 153 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“):

Sudcovská koncentrácia konania
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,

nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

7. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

8. Žalobca na pojednávaní navrhol pripojiť spis Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2C/37/2017, resp.

pripojiť aspoň neprávoplatný rozsudok vydaný v uvedenom konaní, a keďže v uvedenej veci nebolo
doposiaľ právoplatne rozhodnuté, tak aj odročiť pojednávnie na neurčito. Súd uvedené návrhy zamietol.
Nový dôkaz nepripustil a, aj na námietku žalovanej, uplatnil sudcovskú koncentráciu konania, nakoľko
dôsledkom pripustenia takéhoto dôkazu by bolo odročenie pojednávania. Súd nepripustil ani dôkaz
predložením neprávoplatného rozsudku z konania sp. zn. 2C/37/2017, nakoľko išlo o neprávoplatné

rozhodnutie a bez príslušného spisového materiálu. Koncentrácia konania bola uplatnená aj preto, lebo
žalobcamalodzačatiakonaniadostatokčasovéhopriestoru,abypoukázalnaskutočnosti,naktoréchcel
poukazovať po pripojení spisu sp. zn. 2C/37/2017, v doterajších svojich vyjadrenia tak však neučinil.Konanie sp. zn. 2C/37/2017 žalobca uviedol vo svojej replike, avšak len v tom zmysle, že si v ňom
uplatnil ďalšie plnenia voči žalovanej, a nie v tomto konaní žalovanú sumu.

9. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka:

(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie

namietať.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav a následne vec právne
posúdil nasledovne: Medzi stranami nebolo sporné, že došlo zo strany žalobcu k poskytnutiu žalovanej
sumy žalovanej dňa 24.06.2015, čo bolo aj preukázané výpisom z bankového účtu žalobcu vo VÚB

a.s. Bolo však sporné akým titulom, resp. či vôbec existoval právny titul na poskytnutie žalovanej
sumy. Dôkazné bremeno toho, že išlo o pôžičku zaťažovalo žalobcu, tento ho však neuniesol, keďže
okrem svojho tvrdenia neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by to potvrdzoval. V konaní preto nebolo
preukázané, že žalovaná suma bola žalovanej poskytnutá ako pôžička. Z vyjadrenia žalobcu na
pojednávaní, ale najmä z Výzvy na uzatvorenia mimosúdnej dohody zo dňa 13.09.2017, ktorú adresoval

právny zástupca žalobcu žalovanej, je zrejmé, že žalobca poskytoval žalovanej finančné prostriedky za
účelom výstavby rodinného domu, ktorý mal byť následne skolaudovaný a zapísaný do podielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, k čomu však v konečnom dôsledku nedošlo, nakoľko žalobca a
žalovaná prestali tvoriť partnerskú dvojicu. V konaní nebolo preukázané akým titulom bola žalovaná
suma poskytnutá žalovanej. Žalovanú sumu možno považovať za investíciu žalobcu do cudzieho

majetku (majetku žalovanej). Na základe uvedeného je preto potrebné považovať žalovanú sumu za
bezdôvodné obohatenie a aplikovať naň aj zákonné ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a to vrátane
ustanoveníopremlčaní,keďžežalovanánamietalapremlčaniežalovanéhonároku.Vuvedenomprípade
objektívna (deň nasledujúci po dni, v ktorom k skutočnosti zakladajúcej bezdôvodné obohatenie došlo)
aj subjektívna (deň nasledujúci po dni, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu) premlčacia doba na uplatnenie si vydania bezdôvodného obohatenia žalobcovi začali
plynúť 25.06.2015. Objektívna premlčacia doba uplynula dňa 25.06.2018. Subjektívna premlčacia doba
uplynula 25.06.2017, nakoľko už v čase poskytnutia žalovanej sumy si žalobca musel byť vedomý, že
žalovanú sumu poskytuje žalovanej bez právneho dôvodu. Na úspešné si uplatnenie nároku na vrátenie
bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby bol tento nárok uplatnený kumulatívne počas objektívnej

aj subjektívnej premlčacej doby. Žalovanú sumu tak bolo možné si úspešne nárokovať do 25.06.2017.
Žalobca podal žalobu dňa 10.09.2019 a keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania, nemohol súd
žalobcovi nárok priznať.

12. Ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom

alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh
prvého dňa po tom. čo ho o plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol
(z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu. t. j. hneď ako dlh vznikol, takže
začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o
pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky. (Najvyšší súd Slovenskej republiky

sp. zn. 1 Cdo 25/03, R 91/2004)

13. Na doplnenie súd uvádza, že pokiaľ by aj poskytnutá suma bola posudzovaná ako pôžička, súd
by vec posúdil s rovnakým záverom. Pokiaľ žalobca uvádzal, že premlčacia doba na vrátenie pôžičky
mala začať plynúť odo dňa kedy bola žalovaná žalobcom vyzvaná Výzvou na uzatvorenie mimosúdnej

dohody zo dňa 13.09.2017 na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov a tým pádom, že žaloba
bola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, súd sa s takouto argumentáciou žalobcu
nestotožňuje. Súd sa pridržiava všeobecne ustálenej judikatúry (R 28/1984, R 91/2004) a poukazuje
na to, že žalobcom uvádzaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 146/2008 bol zaradený narokovanie občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 28. a 29. mája 2009,
avšak na základe výsledku hlasovania prítomných členov tohto kolégia bolo prijaté uznesenie, v zmysle
ktoréhototorozhodnutienemábyťpublikovanévZbierkestanovísknajvyššiehosúduarozhodnutísúdov

Slovenskej republiky ako judikát (viď R 17/2017). Súd zastáva názor, že zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka, že premlčanie plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Týmto dňom je deň, keď
veriteľ objektívne mohol vykonať všetky úkony potrebné pre úspešné podanie žaloby. Medzi ne patrí aj
možnosť požiadať dlžníka o plnenie. Veriteľ tak mohol urobiť hneď po vzniku dlhu. Je jedno, či tak urobil
alebo nie. Dôležité je, že tak urobiť mohol. Actio nata preto nastane vtedy, keď veriteľ mohol privodiť

splatnosť dlhu. Premlčacia doba, v prípade ak by žalovaná suma bola posúdená ako pôžička by bola
trojročná (§ 101 Občianskeho zákonníka) a uplynula by dňa 25.06.2018, teda pred uplatnením si práva
na vrátenie bezdôvodného obohatenia formou žaloby na súde (10.09.2019). Aj keby išlo o pôžičku, súd
by preto nárok žalobcu posúdil ako premlčaný a žalobu zamietol.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalovaná bola s procesného

hľadiska v spore plne úspešná, súd jej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške
100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).