Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010991
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8117010991.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Petra Farkaša, sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 27. októbra 2021, v trestnej veci obžalovaného Ing. B. A. pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1, písm. d/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/54/2017 zo dňa 13. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste.
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému Ing. B. A. , nar. X.X.XXXX v E., trvale bytom
G. M. nad Z., J. č.
XXXX/X

u k l a d á

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 300,- (tristo) €.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa mu pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený ukladá náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 5T/54/2017 zo dňa 13.05.2021 uznal

obžalovaného Ing. B. A. vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že

- dňa 4.9.2014 v čase o 13.42 hod. viedol po diaľnici D1 Prešov-Západ v smere do Prešova osobné
motorové vozidlo značky Mercedes Benz EVČ: NM XXX BS napriek tomu, že právoplatným rozhodnutím
OR PZ ODI Nové Mesto nad Váhom sp. zn. ORPZ-NM-OPDP-114/2014-P zo dňa 23.6.2014 mu bola
uložená sankcia zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

Za to mu súd uložil podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 300,- Eur.Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
uložil náhradný trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace.
Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov

na 12 mesiacov.

Obžalovaný Ing. B. A. nebol prítomný pri vyhlásení rozsudku. Rozsudok mu bol doručený dňa
10.08.2021.

Dňa 19.07.2021 na poštovom úrade obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.05.2021. Odvolanie smeruje proti výroku o vine a treste.
Obhajca konštatuje, že obžalovaný od počiatku nepopiera, že sa stal skutok, pre ktorý sa vedie trestné
stíhanie t.j., že šoféroval v čase uloženého trestu zákazu činnosti. Namieta, že uvedený skutok nie je
trestným činom z dôvodu existencie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Dňa 04.09.2014 bol so
svojou priateľkou na ceste k lekárovi. Počas cesty pred Prešovom sa u nej dostavila náhla nevoľnosť.

Nachádzali sa na diaľnici. Neriešil to privolaním záchrannej služby, celú situáciu vyhodnotil tak, že
najrýchlejšie a najbezpečnejšie riešenie je, že si presadne na miesto vodiča a zbytok cesty k lekárovi
odšoféruje. Táto skutočnosť je podporovaná aj výsluchom svedka L.T.. Skutočnosť, že svedkyňa Y.
nebola schopná viesť motorové vozidlo vyplýva aj z vyjadrenia znalkyne MUDr. Vnenčákovej. Obhajca
poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 Tr. zákona a zdôraznil, že z vykonaného dokazovania je zrejmé,

že obžalovaný prevzal riadenie motorového vozidla len ako dôsledok náhlej straty schopnosti svedkyne
L.T. viesť motorové vozidlo. V danom prípade je nevyhnutné zohľadniť i skutočnosti a podmienky v
akých sa nachádzali. Boli na diaľnici, ich život bol priamo ohrozený zrážkou s iným motorovým vozidlo.
Táto skutočnosť výraznou mierou ovplyvňovala jeho rozhodovacie schopnosti. V súlade s telefonickým
rozhovorom s ošetrujúcou lekárkou chceli sa urýchlene dostať do zdravotníckeho zariadenia na

ošetrenie. Zdôraznil, že pri posudzovaní naplnenia podmienok krajnej núdze sa musí prihliadať nielen
na objektívne hľadisko, ale aj na subjektívne hľadisko konajúceho a zohľadniť i skutočnosť, že konajúca
osoba uvedenej situácii bežne nečelí, môže byť zaskočená, môže konať pod časovým stresom. Okresný
súd tieto skutočnosti nezohľadnil a posudzoval danú situáciu len z objektívneho hľadiska v tom, že
poukázal, že mohol zastaviť na najbližšom parkovisku, pumpe alebo mohol zísť z diaľnice a požiadať o

lekársku pomoc. Uvedené možnosti si však v časovom strese neuvedomoval a na to prišiel až dodatočne
po prehodnotení danej situácie. Chcel zabezpečiť čo možno najrýchlejší presun L. Y. k ošetrujúcej
lekárke. Nemožno jednoznačne vyvodiť záver o prekročení medzí krajnej núdze, tak ako to vyslovil
okresný súd, ktorý sa posúdením uvedených subjektívnych skutočností nevysporiadal. Zdôrazňuje, že
súd sa mal zaoberať predovšetkým subjektívnou stránkou trestného činu. Poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu R10/180, týkajúce sa prípadov zdanlivej krajnej núdze a konania v skutkovom omyle.
Domnieva sa, že jeho počínanie malo byť posúdené ako konanie v skutkovom omyle čo má za následok
absenciu jeho úmyslu. Nechcel priamo porušiť či ohroziť záujem chránený trestným zákonom. K vedeniu
motorového vozidla bol donútený skutkovými okolnosťami, keďže stál na kraji diaľnice priamo ohrozoval
ich život prípadnou zrážkou s inými vozidlami. Vo vypätí a strachu zo situácie, pred ktorú bol postavený

- uviaznutie na diaľnici s priateľkou v záchvate, si prosto neuvedomoval, že by z hľadiska skutku
mohlo odvracané nebezpečenstvo pominúť zastavením na najbližšom parkovisku, pumpe, či zídením z
diaľnice. V neposlednom rade podotkol, že v zmysle § 36 písm. i/ Tr. zákona je poľahčujúcou okolnosťou
aj skutočnosť, že spáchal trestný čin odvracajúc útok alebo nebezpečenstvo alebo konajúc za okolností,
ktoré by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu, ale konal bez toho, že by

boli celkom splnené podmienky nutnej obrany, krajnej núdze, výkonu práva a povinnosti alebo súhlasu
poškodeného, oprávneného použitia zbrane, dovoleného rizika alebo plnenia úloh agenta. V súlade
s judikatúrou môže to byť dôvodom neuloženia trestu zákazu činnosti práve skutočnosť, že konal
za okolností blížiacim sa podmienkam krajnej núdze. Vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti,
jeho uloženie okresný súd odôvodňoval jedine uloženými sankciami za priestupok. Uvedené sankcie

nemajú žiaden súvis s charakterom trestnej činnosti. Poukázal na ustanovenia § 92, § 93, § 121 Tr.
zákona. Zaoberal sa otázkou zahladenia odsúdenia a dospel k záveru, že obdobnými sankciami ako
peňažný trest sú aj sankcie uložené za priestupok podľa zákona o priestupkoch. Pri použití analógie
Trestného zákona a zákona o priestupkoch možno dospieť k záveru, že zaplatením pokuty uloženej v
priestupkovom konaní dochádza k vykonaniu sankcie za priestupok a tým aj k zahladenie priestupku.

V dôsledku uvedeného nemohol súd na uvedené sankcie prihliadať. Zdôraznil, že obžalovaný využíva
osobné motorové vozidlo pre účely zamestnania. Pracuje ako živnostník pozícii obchodného zástupcu.
Osobnémotorovévozidloaoprávneniekjehovedeniujenevyhnutnousúčasťoujehopracovnéhoživota.
Trest zákazu činnosti predstavuje v danom prípade fakultatívny trest, ktorý súd môže ale nemusí uložiť.Z vykonaného dokazovania a jeho výsluchov nepochybne vyplynulo, že má zodpovedný prístup k danej
veci a má za to, že uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na jeho nápravu nie
je nevyhnutný. V danom prípade by postačovalo aj uloženie peňažného trestu. Vzhľadom na uvedené

navrhol,abykrajskýsúdzrušilrozsudokokresnéhosúduavrátilvecnaďalšieprejednaniearozhodnutie.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie
ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe
tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného Ing. B. A. je dôvodné.

Súd prvého stupňa súd vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie. Vo svojom rozsudku
podrobne popísal rozsah dokazovania a skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazných prostriedkov.

K samotným námietkam odvolateľa je potrebné uviesť, že nejde o novú skutočnosť, keď odvolateľ
poukazovalnaokolnostiprípadu,predovšetkýmzdôrazňoval,žeobžalovanýkonalvstavekrajnejnúdze.
Táto obrana bola prednesená už v štádiu prípravného konania a následne bola aj zdôraznená v konaní
pred súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa vo vzťahu k preukázaniu tejto okolnosti vykonal všetky
dostupné dôkazy, vypočul obžalovaného, svedkyňu, pribral do konania znalca, vychádzal zo znaleckého

posudku MUDr. Vnenčákovej, zabezpečil lekárske správy. Súd prvého stupňa sa vysporiadal s otázkou
prečo toto konanie obžalovaného nekvalifikoval ako konanie v stave krajnej núdze, teda za okolnosti,
ktoré by vylučovali trestnú zodpovednosť. S argumentáciou súdu prvého stupňa sa krajský súd v celom
rozsahu stotožnil.

Krajský súd v tejto argumentácii iba dodáva, že pri posudzovaní krajnej núdze nie je rozhodujúca
primeranosť alebo neprimeranosť spôsobu odvrátenia hroziaceho nebezpečenstva. Pre hodnotenie
vybočenia z medzí krajnej núdze je rozhodujúce, či sa mohlo nebezpečenstvo odvrátiť inak alebo či
spôsobenýnásledokjezrejmerovnakozávažnýaleboeštezávažnejšíakoten,ktorýhrozil.Prihodnotení
či sa nebezpečenstvo mohlo odvrátiť inak treba brať do úvahy len tie možnosti obvineného, ktorými sa

mohlo nebezpečenstvo odvrátiť včas. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že obžalovaný
mohol uvedené nebezpečenstvo odvrátiť aj inak. Súd prvého stupňa presne poukázal na pár z možností,
ktoré mohol obžalovaný využiť.

Vychádzajúc z týchto skutočností krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri

právnej kvalifikácii konania obžalovaného a dospel k správnemu záveru, že obžalovaný svojim konaním
naplnil všetky pojmové znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d/ Tr. zákona a to po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z charakteristík obžalovaného,

zohľadnil evidenčnú kartu vodiča, výpis z evidencie priestupkov, odpis z registra trestov.

Súd prvého stupňa ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Správne prihliadal na
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona. Na druhej strane priťažujúce okolnosti nezistil.

Krajský súd sa stotožnil aj so záverom, že uložený peňažný trest vo výmere 300,- Eur je trestom
primeraným a postačujúcim, ktorým je možno dosiahnuť účel trestu tak v ako je vyjadrený v § 34 ods.
1 Tr. zákona. Krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pochybil pri určení náhradného trestu
odňatia slobody. Vzhľadom na výšku uloženého peňažného trestu 300,- Eur, podľa názoru krajského
súdu primeraným a postačujúcim náhradným trestom odňatia slobody je trest odňatia slobody v trvaní

jedného mesiaca.

Pri rozhodovaní či je potrebné ukladať aj trest zákazu činnosti krajský súd dospel k záveru, že súd
prvého stupňa pochybil. Automatický poukázal iba na záznamy v evidencii priestupkov a evidenčnej
karte vodiča. Ušlo pozornosti súdu prvého stupňa, že je potrebné mať na zreteli aj samotnú dobu kedy

došlo k spáchaniu skutku a kedy vec je prejednávaná. Tu je potrebné zdôrazniť, že skutok obžalovaný
spáchal v priebehu roku 2014. Obžaloba bola podaná v roku 2017 a súd prvého stupňa ju rozhodol v
roku 2021. Krajský súd zdôrazňuje, že iba trest, ktorý je ukladaný v primeranej lehote je trestom, ktorým
možno zabezpečiť účel trestu. Vzhľadom na dĺžku doby, ktorá uplynula stráca sa výchovný účel trestu,pretože v osobe obžalovaného nejde o tak nedisciplinovaného vodiča, na ktorého by bolo potrebné
pôsobiť v tomto štádiu aj trestom zákazu činnosti. Krajský súd dospel k záveru, že postačujúcim je trest
peňažný, preto zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu v Prešove a uložil samostatný peňažný

trest bez uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.