Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 11, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/93/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321010702
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4321010702.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu
JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Stanislava Libanta, v trestnej veci proti odsúdenému P. T., prečin
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno e/, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 10.08.2021, sp. zn. 4Pp/59/2021 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 14.09.2021, sp. zn. 4Pp/59/2021, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa

12.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného P. T., narodeného
XX.XX.XXXX, z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno
a/, odsek 2 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného P. T. (ďalej len odsúdený) o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Topoľčany
sp.zn. 2T/75/2019 z 22.01.2020 a trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/42/2020
z 17.07.2020 (správne 22.07.2020 - § 353 ods. 8 Tr. por.!) v trvaní 18 a 4 mesiacov so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uvedené uznesenie, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosťou napadol odsúdený, ktorej písomné

zdôvodnenie nadriadenému súdu do času konania neverejného zasadnutia doručené nebolo.

Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 odsek
1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie,
ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa cituje v odôvodnení napadnutého uznesenia príslušné zákonné
ustanovenia i právne závery z nich vyplývajúce vo vzťahu k splneniu formálnych a materiálnych
podmienokpodmienečnéhoprepusteniaodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobody.Zároveňpoukázal
aj na hodnotenie osoby odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody i fakty zisteného ohľadne jeho
osoby.

Neodporúčajúci záver z hodnotenia odsúdeného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce
(v ktorom odsúdený trest aktuálne vykonáva), resp. z výpovede jeho zástupcu na verejnom zasadnutí,
hoci správanie odsúdeného v režime výkonu trestu je aktuálne v komplexe hodnotené pozitívne,
korešponduje s trestnou minulosťou odsúdeného. Treba zdôrazniť, že odsúdený sa doposiaľ dostal
do konfliktu s Trestným zákonom 7-krát pre rôznu trestnú činnosť, pričom bolo zdôraznené jeho
neosvedčenie sa v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného prepustenia so záverom, že

ani predchádzajúce odsúdenia ani výkon trestov odňatia slobody, na neho zjavne nemali požadovaný
preventívny ani resocializačný účinok.Súd I. stupňa nesplnenie materiálnej podmienky (prognózy) správne vyvodil z hodnotenia odsúdeného
a rozboru jeho predchádzajúceho života.

Hodnoteniepodmienokprepodmienečnéprepustenienemožnodegradovaťlennaúroveňporovnávania
dosiahnutých disciplinárnych odmien a trestov v režime výkonu trestu, hoci aj tieto sú významným
ukazovateľom snahy odsúdeného po náprave a jeho zmeny v hodnotovej orientácii. V odôvodnení
napadnutého uznesenia sa neprejavil fakt, že odsúdený bol 1-krát disciplinárne odmenený - ako to
uviedol zástupca ústavu na verejnom zasadnutí. Avšak ani táto disciplinárna odmena - potvrdzujúca

trend určitej nápravy odsúdeného v oblasti pracovných návykov a vzťahov, nie je spôsobilá zmeniť
nepriaznivú resocializačnú prognózu a stredné riziko sociálneho zlyhania a zvýšené riziko recidívy
páchania trestnej činnosti, ktoré tak nedávajú dostatočný záver pre konštatovanie priaznivej prognózy
vedenia riadneho života odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. V dôsledku
toho nie je splnená jedna z materiálnych podmienok podmienečného prepustenia. To, že odsúdený
spĺňa druhú z materiálnych podmienok nie je postačujúce na vyhovenie jeho žiadosti o podmienečné

prepustenie (tento fakt môže byť napr. dôvodom na zmenu spôsobu výkonu trestu preradením do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia).

Odsúdený či už v žiadosti, alebo priamo na verejnom zasadnutí, nič neuviedol. V žiadosti len uviedol, že
„...žiadam o podmienečné prepustenie z výkonu trestu, na ktoré mám nárok, nakoľko polovicu trestu som

už vykonal“. Tu nadriadený súd považuje za potrebné uviesť, že odsúdený si mylne vykladá zákonné
podmienky, za akých je možné podmienečné prepustenie. V žiadnom prípade to nie je automatické po
výkone polovice trestu a nie je ani také, že by mal naň odsúdený nárok. Odsúdený má nárok len na
podanie žiadosti o podmienečné prepustenie, o ktorej rozhoduje súd.

Na tom základe nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa rozhodol správne, keď žiadosť odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)