Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. október 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sa/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200274
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:8021200274.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcu G.H.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanej: E. D., S. so sídlom Z.. XX. K. X.-XX,
XXX XX R., žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 29.
marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej E. D. - S.. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 29. marca 2021
v celom rozsahu a vec v r a c i a žalovanej na nové konanie a rozhodnutie.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovanej č č.

XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 29. marca 2021. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.09.2020 utrpel
pracovný úraz pri vykonaní si riadnych pracovných povinností určených zamestnávateľom. Žalobca
s úrazom pracoval ešte 14 až 17.09.2020. Dňa 18.09.2020 z dôvodu bolestí nenastúpil do práce a
odcestoval na E.. K tomuto dňu s ním jeho zamestnávateľ G.-D. R. ukončil pracovný pomer v skúšobnej
lehote.Vzniktohtopracovnéhoúrazuuznalaždodatočneapriznalzodpovednosťv100%podiely,ažkeď
sa dozvedel, že je objednaný na operáciu. Žalobca ďalej uviedol že na E. pricestoval až 19.09., pričom
kvôli zdravotným obmedzeniam nevedel ani v pondelok 21.09.2020 dostaviť na odborné ošetrenie a tak

mu ošetrujúci lekár G.. R. vystavila dočasnú práceneschopnosť až 22.09.2020. Na hlásení o dočasnej
pracovnej neschopnosti č. Z ošetrujúca lekárka zaškrtla len „úraz“ hoci vedela, že sa stal v práci,
ale tvrdila mu, že nemôže inak, nakoľko nemá zamestnávateľom spísaný záznam o Registrovanom
pracovnom úraze a ani mu nemôže vystaviť práceneschopnosť so spiatočnou platnosťou 3 dní. Kvôli
uvedeným skutočnostiam prišiel o nárok na vyplatenie príplatku, hoci žalovaná aj zamestnávateľ
priznávajú že išlo o pracovný úraz zo dňa 14.09., kedy bol v riadnom pracovnom pomere. Žalobca
žiadal, aby súd preskúmal jeho žalobu a rozhodol o vyplatení úrazového príplatku s prihliadnutím na

to, že nevedel si dať skôr vystaviť práceneschopnosť. K žalobe pripojil napadnuté rozhodnutie E. D.E..
XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 29.03.2021.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že zo spisovej
dokumentácie žalobcu, a to z Oznámenia poistnej udalosti zo dňa 4. novembra 2020 a zo Záznamu o
registrovanom pracovnom úraze spísaného dňa 4. novembra 2020 vyplýva, že žalobca utrpel pracovný
úraz u zamestnávateľa G.-D. s.r.o., so sídlom L. XX, XXX XX R., dňa 14. septembra 2020 o 8:45 hod.,

a to tak, že pri schádzaní po montážnych schodíkoch stratil rovnováhu a celou váhou dostúpil na pravú
nohu, pričom pri dopade pocítil ostrú bodavú bolesť v pravom kolene. Zamestnávateľ uznal predmetný
úraz za pracovný. Ďalej uviedla, že E. D., pobočka R. vydala dňa 28. januára 2021 rozhodnutie č. XXX-
XX/XXXX-BJ, ktorým podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nepriznala žalobcovinárok na úrazový príplatok v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 14. septembra 2020 z dôvodu, že v
časepodaniažiadostiužžalobcanebolzamestnanýužiadnehozamestnávateľa.Žalovanáďalejuviedla,
že na základe podaného odvolania podrobne preskúmala napadnuté rozhodnutie zo dňa 28. januára

2021 a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, ako aj postup ktorý jeho vydaniu
predchádzal a vydala rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 29. marca 2021 (ďalej len "rozhodnutie
zo dňa 29. marca 2021"), ktorým zamietla odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie
zo dňa 28. januára 2021 ako zákonné a vecne správne, nakoľko žalobca nesplnil základnú podmienku
stanovenú v § 85 zákona č. 461/2003 Z.z., tj. že nebol v pracovnoprávnom vzťahu.

3. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup
žalovanej podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§ 182 ods.
1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že
žaloba je dôvodná.

4. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovanou, súd zistil tieto
skutočnosti:

5. Žalobca žiadosťou z októbra 2020 požiadal o priznanie úrazového príplatku na základe pracovného
úrazu, ktorý sa mu stal u jeho zamestnávateľa G. - D. s.r.o., na pri výkone práce na pracovisku v U.

dňa 14.09.2020 o 09:00. Z obsahu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 22.09.2020
vyplýva, že práceneschopnosť žalobcovi vznikla v dôsledku úrazu. Z obsahu oznámenia o poistnej
udalosti 04.11.2020 plynie, že žalobca utrpel pracovný úraz tak ako to uviedol v žalobe. Z obsahu
vyjadrenia zamestnávateľa z decembra 2020 plynie, že spolupracovníci žalobcu potvrdili, že dňa
14.09.2020 zle dostúpil zo schodíkov následkom čoho sa následne až do ukončenia prác sťažoval na

bolesti v nohe.

X E. D., pobočka R., na základe žiadosti žalobcu o priznanie rozhodnutím zo dňa 28. januára 2021 č.
XXX-XX/XXXX-BJ nepriznala žalobcovi nárok na úrazový príplatok v dôsledku pracovného úrazu zo

dňa 14. septembra 2020, nakoľko žalobca nespĺňal podmienky podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení, a to nebol v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého žalobca utrpel
predmetný pracovný úraz. Prvostupňový správny orgán bol toho názoru, že nakoľko žalobca nemal
status zamestnanca, ako to vyžaduje § 85 zákona, nespĺňal podmienky priznania nároku na úrazový
príplatok, a teda mu nárok na úrazový príplatok nevznikol. Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa

02.02.2021.

7. Voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalobcu, v ktorom uviedol, že zamestnávateľ priznal
pracovný úraz a jeho vznik. U zamestnávateľa pracoval po vzniku úrazu aj v dňoch 14.09.2020 až
17.09.2020 v dôsledku žiadosti zo strany zamestnávateľa. V dôsledku bolestí zo zranenia nenastúpil

18.09.2020 do zamestnania a cestoval na E. za účelom ošetrenia. Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho
názoru má nárok na úrazový príplatok, pričom ošetrujúca lekárka mu nemohla skôr vystaviť potvrdenie
o práceneschopnosti, nakoľko bol víkend.

8. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 29.marca 2021 zamietla odvolanie žalobcu

a potvrdila rozhodnutie XXX-XX/XXXX-BJ zo dňa 28. januára 2021. Rozhodnutie odôvodnila tým, že
nebolo v konaní sporné, že úraz, ktorý sa stal žalobcovi dňa 14.09.2020 je pracovným úrazom. Priznaniu
úrazového príplatku podľa žalovanej bránila skutočnosť, že žalobca v čase vystavenia dočasnej
pracovnej neschopnosti a rozhodovaniu o úrazovom príplatku už nebol zamestnancom. Podľa žalovanej
žalobca nespĺňal túto základnú podmienku pre priznanie nároku na úrazový príplatok. Pracovný pomer

so zamestnávateľom bol ukončený dňa 18. septembra 2020, a teda odo dňa 19. septembra 2020
žalobca stratil status zamestnanca. Žalovaná mala za to, že ide o objektívny dôvod, pre ktorý nemožno
žalobcovi priznať nárok na úrazový príplatok, nejde o svojvôľu správneho orgánu, keď tento záver
nevyplýva z voľných úvah, ale z objektívnych dôvodov daných týmto zákonom. Preukázaná skutočnosť,
že žalobca ku dňu vzniku predmetnej dočasnej pracovnej neschopnosti ako udalosti rozhodujúcej pre

vznik nároku žalobcu na úrazový príplatok, nemal status zamestnanca, je dôvodom pre nepriznanie
nároku na úrazový príplatok podľa § 85 zákona.9. Súd konštatuje, že v preskúmavanej veci nebolo sporné, že dočasná práceneschopnosť žalobcu
vzniklavdôsledku pracovnéhoúrazuzodňa14.09.2020,čopotvrdilajednaksamotnáošetrujúcalekárka
MUDr. G. R., všeobecný lekár, R. s.r.o., U. XXX, XXX XX D. (ďalej len .ošetrujúca lekárka"), ako aj

vystavovateľka Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej aj len „DPN“), ktorá dôvod vzniku
predmetnej DPN odo dňa 22. septembra 2020 po prešetrení zdravotnej dokumentácie žalobcu zmenila z
úrazu na pracovný úraz, pričom s uvedeným sa stotožnila aj posudková lekárka pobočky E. D., pobočka
F. (ďalej len "pobočka TO").
10. Predmetom sporu v preskúmavanej veci je otázka právneho posúdenia, a to či žalovaná a

prvostupňový správny orgán správne posúdili nárok žalobcu výkladom § 85 zákona č. 461/2003 Z.z..
Súd konštatuje, že predmetom tohto prieskumu je otázka vzniku nároku žalobcu na úrazový príplatok
a nie doba jeho prípadného trvania, ktorá v tomto ohľade nebola predmetom rozhodnutia žalovaného
ani prvostupňového orgánu, nakoľko oba orgány dospeli k záveru, že žalobcovi vôbec nevznikol nárok
na úrazový príplatok.

11. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická
osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.

12. Podľa § 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, má zamestnanec

nárok na náhradu príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na
výkon činnosti zamestnanca.

13. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia
alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením

vonkajších vplyvov, ktoré
a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh
alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných
úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,
b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v

priamej súvislosti s týmito činnosťami.

14. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z., z úrazového poistenia sa za podmienok
ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazový príplatok.

15. Podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z.z., povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý
zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v
štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,
v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva
aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa

osobitných predpisov. Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu
odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo
výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce. Finančné
riaditeľstvoSlovenskejrepublikyjepovinneúrazovopoistenéajprefyzickúosobu,ktorájeneozbrojeným
príslušníkom finančnej správy.

16. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z., poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný
úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

17. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v
pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch
vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

18. Podľa § 85 zákona zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu

alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok
od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského
poistenia.19. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia
zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených

týmto zákonom.

20. Podľa § 109 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z nárok na úrazovú dávku vzniká odo dňa
splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 12a ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon
č. 576/2004 Z. z.") dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný
ošetrujúci lekár, ktorým je všeobecný lekár (§ 8 ods. 3) alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom
odbore gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti podľa § 12, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti

osoby pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti.

22. Podľa § 12a ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. príslušný ošetrujúci lekár môže uznať osobu za
dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu zubno-
Iekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby

23. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci (c), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (d), zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (e),

24. Súd konštatuje, že pri žalobe v sociálnych veciach nie je viazaný dôvodmi ani rozsahom správnej
žaloby a je oprávnený preskúmať rozhodnutie žalovanej aj z dôvodov, ktoré žalobca v konaní priamo
neuviedol.Preskúmavanérozhodnutiebolopredmetomposúdeniavčastijehoprávnehoposúdenia.Súd
konštatuje, že žalovaná pri rozhodovaní o nároku žalobcu nepostupovala správne, keď pri posudzovaní

statusu žalobcu ako zamestnanca vychádzala zo všeobecnej predstavy o tom kto je zamestnanec, a
teda že ide o osobu, ktorá má príjem z pracovnoprávneho vzťahu. Súd je toho názoru, že zákon o
sociálnom poistení obsahuje vlastnú definíciu pojmu zamestnanec, ktorá je odlišná na účely rozdielnych
dávok sociálneho poistenia (zamestnancom na účely nemocenského poistenia je iná osoba ako
zamestnanec na účely úrazového poistenia). Pri posudzovaní tejto otázky je potrebné postupovať

podľa legálnej definície obsiahnutej v § 4 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorej zamestnanec
na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi
úrazové poistenie. Z obsahu administratívnych spisov jednoznačne vyplýva, že žalobca bol v právnom
vzťahu, ktorý zakladal jho zamestnávateľovi povinnosť platiť za neho úrazové poistenie v čase vzniku
pracovného úrazu. Zákonné ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. nehovorí o tom, že má

ísť o právny vzťah súčasný, prípade minulý - v definícii nie je uvedené, že fyzická osoba je, prípadne
bola v dotknutom právnom vzťahu. Pre neurčitosť právnej normy, ktorá obsahuje legálnu definíciu pojmu
zamestnanec na účely úrazového poistenia, je potrené, aby orgán štátu, ktorý normu aplikuje, vykladal
túto právnu normu v prospech slabšej strany, ktorou je žalobca. Súd má ďalej za to, že z rozhodnutia
žalovaného vôbec nevyplýva, ako žalovaný (ako i správny orgán prvého stupňa) vyložili legálnu definíciu

v § 4 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorá je pre posúdenie veci rozhodujúca, a ako túto legálnu definíciu
aplikovali pri posudzovaní nároku žalobcu (z ich rozhodnutí nevyplýva, že by túto legálnu definíciu
vôbec nejakým spôsobom aplikovali). Ďalším nedostatkom napadnutého rozhodnutia je záver o tom, k
akémudňusamajúpodmienkynárokuzisťovať.Zákonosociálnompoistenínevymedzuje,kakémudňu/
dátumu sa majú podmienky vzniku nároku skúmať, preto ak žalovaný vychádzal z názoru, že je potrebné

skúmať podmienky vzniku nároku k nejakému určitému dňu, tento postup nie je možný považovať za
správny. Zákon o sociálnom poistení vychádza z toho, že na vznik nároku na jednotlivé dávky stanovuje
podmienky, ktoré musia byť splnené, a definuje (v § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), že nárok
na dávku vzniká odo dňa, keď oprávnená osoba splní všetky podmienky, pre danú dávku ustanovené,
pričom tieto podmienky nemusia byť splnené naraz v jeden deň. Napríklad nárok na invalidný dôchodok

zákon podmieňuje splnením nasledujúcich podmienok: a) tento nárok vzniká osobe, ktorá je poistená
na sociálne poistenie, b) bola uznaná za invalidnú, c) získala počet rokov dôchodkového poistenia.
Ak by sme názor žalovaného aplikovali na invalidný dôchodok, a určili za deň rozhodujúcej sociálnej
udalosti deň vzniku invalidity, potom tá invalidná osoba, ktorá v tento konkrétny deň nesplnila podmienkuzískania určeného počtu rokov dôchodkového poistenia by nikdy nemohla získať invalidný dôchodok.
Avšak v prípade, že by po vzniku invalidity získala potrebné roky dôchodkového poistenia, po získaní
potrebného počtu rokov jej podľa § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vnikne nárok v okamihu získania

potrebného počtu rokov, ktorým splnila podmienky ustanovené uvedeným zákonom. Správny súd
poukazuje na rozhodnutie na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sk/18/2020
zo dňa 12.03.2021, ktorý v obdobnej právnej veci sa stotožnil s vyššie uvedeným právnym názorom a
kasačnú sťažnosť žalovanej zamietol.

25. Súd záverom uvádza, že úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o odvolaní
žalobcu, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom pri rozhodovaní bude vychádzať z legálnej
definície pojmu zamestnanec, obsiahnutej v zákone o sociálnom poistení a súčasne z toho, že nárok na
dávku úrazového poistenia sa neposudzuje k žiadnemu konkrétnu dňu, ale posudzuje sa samostatne
splnenie jednotlivých podmienok vzniku nároku a nárok na dávku vzniká odo dňa splnenia všetkých
zákonných podmienok, ako aj z toho, že žalobca všetky podmienky nároku splnil a nárok mu vznikol

od splnenia poslednej podmienky, ktorou bol v tomto prípade vznik dočasnej pracovnej neschopnosti.
Otázka zániku nároku na vyplácania úrazového príplatku je na samostatnom posúdení žalovanej.

26. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

27. V konaní úspešnému žalobcovi správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal plnú náhradu trov
konania, ktoré si tento uplatnil na pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od

doručenia tohto rozhodnutia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová

značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo
opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť
a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená

povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.