Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 16, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/233/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417214249
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1417214249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a

sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: G. U., M..N.., F.: XX XXX
XXX, N. N.O. I. XXX/A, G., zastúpený: M. H.M. Z.. I. H., K.., N..V..Q.., N. N. S. XX, G., proti žalovanej:
L. Č.M., J.. XX.XX.XXXX, G. I. G., G. XX, o zaplatenie 1.752,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15. mája 2019 č. k. 9Csp 207/2017-99
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti o nároku
žalobcu voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100% p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.752,98 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 461,24 eur ku dňu 10.04.2019, s úrokom zo zostatku
nesplatenej istiny 1.752,98 eur vo výške 24,5% p.a. od 11.04.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% p.a. zo sumy 1.752,98 eur odo dňa 11.04.2019 do zaplatenia, všetko v splátkach po
64 eur mesačne, splatných k 15. dňu v mesiaci počnúc 15.06.2019, s tým, že v prípade omeškania s
úhradou čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý zvyšok dlhu, všetko titulom dlhu

žalovanej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania rozsahu 100%, vo zvyšku pokiaľ ide o časť zmluvných úrokov a úrokov z omeškania konanie
zastavil a v zastavujúcej časti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.752,98 Eur
s vyčíslenými úrokmi v sume 902,35 Eur, úrokmi v sume 29,81 Eur, s úrokom zo sumy 1.752,98 Eur
vo výške 24,5% p.a. zo sumy 1.752,98 Eur odo dňa 01.11.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania

v sadzbe 5,05% p.a. zo sumy 1.752,98 Eur odo dňa 01.11.2017 do zaplatenia z titulu záväzku zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2012, skutkovo odôvodnenej tým, že
právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 14.05.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol žalovanej úver v sume 2.000 eur podľa zmluvy. Žalovaná sa podľa zmluvy
zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou v zmysle zmluvy. Ďalej žalobca uviedol,
že v dobe od uzatvorenia zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalovaná uhradila svoj
záväzok iba čiastočne, čo vyvodil z aktuálneho stavu úveru zo dňa 31.10.2017. Tvrdil, že jeho právnemu

predchodcovi vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva, keďže sa
žalovaná dostala do omeškania s platením splátok, na čo žalovanú vo výzve na úhradu dlžnej sumy
upozornil. Uvedený nárok si uplatnil výzvou na úhradu dlžnej sumy, následkom čoho sa stal celý
úver vrátane príslušenstva splatným ku dňu 07.04.2015. Žalovaná napriek výzve nezaplatila dlžnúpohľadávku. Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.06.2018, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom.

3. Žalobca ďalej súdu prvej inštancie písomne oznámil, že žalovaná uhradila celkovo sumu 2.117,87
eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná nasledovne:
suma vo výške 177,55 eur na poplatky, suma 1.693,30 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania
a suma 247,02 eur na istinu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná po podaní žaloby uhradila sumu 512

eur, ktorá bola započítaná na vyčíslené úroky a úroky z omeškania ku dňu 10.10.2017 vo výške 902,35
eur. Suma úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 10.10.2017, ku dňu poslednej čiastočnej úhrady
žalovanej po podaní žaloby predstavuje sumu 390,35 eur. (902,35 - 512). Na základe vyššie uvedeného
žalobca v časti úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 10.10.2017, v časti prevyšujúcej
sumu 390,35 eur zobral žalobu späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Navrhol uložiť žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 1.752,98 eur, spolu s úrokmi vo výške 390,35 eur, úroky vo výške 29,81

Eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny tj. sumy 1.752,98 eur vo výške 24,5% p.a. od 01.11.2017 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 1.752,98 eur odo dňa 01.11.2017 do
zaplatenia. Ďalším písomným podaním súdu prvej inštancie oznámil, že žalovaná po podaní žaloby do
dňa vyhotovenia uvedeného podania uhradila sumu 192 eur, ktorá bola započítaná na vyčíslené úroky
a úroky z omeškania ku dňu 10.10.2017 v sume 390,35 eur. Suma úrokov a úrokov z omeškania tak

predstavuje sumu 198,35 eur (390,35 - 192). Na základe uvedeného žalobca vzal žalobu v časti úrokov
aúrokovzomeškaniavyčíslenýchkudňu10.10.2017včastiprevyšujúcejsumu198,35eurspäť,navrhol
v tejto časti konanie zastaviť. Žalovanej žiadal uložiť povinnosť zaplatiť mu sumu 1.752,98 eur spolu s
úrokmi vo výške 198,35 eur, úroky vo výške 29,81 eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny t. j. sumy
1.752,98 eur vo výške 24,5% p.a. od 01.11.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05%

p.a. zo sumy 1.752,98 eur odo dňa 01.11.2017 do zaplatenia. Následným písomným podaním súdu
prvej inštancie oznámil, že žalovaná po vyhotovení posledného vyjadrenia uhradila sumu 448 eur, táto
suma bola započítaná na vyčíslené úroky a úroky z omeškania ku dňu 10.10.2017 vo výške 198,35 eur
na vyčíslené úroky a úroky z omeškania ku dňu 31.10.2017 vo výške 29,81 eur, na vyčíslené úroky a
úroky z omeškania ku dňu 10.04.2019 vo výške 745,08 eur v sume 291,84 eur. Suma úrokov a úrokov

z omeškania tak predstavuje 525,24 eur (745,08-219,84). Žalobca uviedol, že na základe toho berie
žalobu v časti úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 10.10.2017, v časti úrokov a úrokov z
omeškania ku dňu 31.10.2017 v časti prevyšujúcej sumu 525,25 eur späť a žiada konanie v tejto časti
zastaviť. Žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.752,98 eur, spolu s úrokmi vo výške
525,24 eur ku dňu 11.04.2019, do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy

1.752,98 eur odo dňa 11.04.2019 do zaplatenia.

4. Žalovanej bola žaloba, prílohy, procesné poučenie ako i výzva na vyjadrenie sa k žalobe riadne
doručené, žalovaná sa k žalobe a jej prílohám nevyjadrila, zostala v konaní nečinná, skutkové tvrdenia
žalobcu nepoprela.

5. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej v zmysle ust. § 180 CSP,
keď žalovaná svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila, hoci predvolania na nariadený termín
pojednávaní prevzala do vlastných rúk .

6. Po vykonanom dokazovaní skutkovo ustálil, že právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s. na
straneveriteľasožalovanounastranedlžníkauzavrelidňa14.05.2012Zmluvuoúveredostupnápôžička
č. XXXXXXXXXX. Na základe predmetnej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver
vo výške 2.000,- eur, splatný v 72 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 60,27 eur k 14. dňu
v mesiaci, pri výške úrokovej sadzby 24,50% ročne, pri RPMN 27,45%, pri priemernej RPMN 18,77%,

s celkovými nákladmi 1.776,70 eur, s poplatkom za poistenie za základný súbor poistenia, splatnosťou
prvej mesačnej splátky 14.06.2012, termínom konečnej splatnosti dňa 14.05.2018. Ustálil, že z predpisu
splátok k zmluve o úvere vyplýva údaj splatnosti jednotlivých splátok, výška splátok, zostatok istiny,
úroky, zostatok úrokov, suma, ktorá sa zo splátky započíta na úroky, na istinu ako i na poistné.

7. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní súdu prvej inštancie konanom dňa 15.05.2019 uviedla,
že žalovaná od ostatného písomného vyjadrenia žalobcu zaplatila žalobcovi jednu splátku, z ktorého
dôvodu žalobca žiada uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.752,98 eur, úroky vo výške 461,24
eur ku dňu 10.04.2019, úroky zo zostatku nesplatenej istiny t. j. sumy 1.752,98 eur vo výške 24,5%od 11.04.2019 do zaplatenia, vo zvyšku s poukazom na posledné písomné vyjadrenie žalobcu navrhla
konanie v časti zastaviť.

8. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná neplatila splátky riadne a včas ani po výzve
veriteľa, preto vyhlásil právny predchodca žalobcu úver v súlade s obchodnými podmienkami za
predčasne splatný ku dňu 07.04.2015.

9. Doloženými listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu v konaní, vrátane splnenia podmienky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách, rovnako aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v konaní.

10. Ustálený skutkový stav právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len
„ObZ“), § 502 ods. 1 ObZ, § 1 ods. 1, 2 a 8 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon

o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 2 písm. a), b) a c), d) Zákona
o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 9 ods. 1, 2 a 6 uvedeného
zákona,ohľadompríslušenstvapodľaust.§517ods.2Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“)vspojení
s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
OZ, v znení neskorších predpisov (účinného od 01.02.2013), procesne so zreteľom na ust. § 151 ods. 1

CSP, keďže žalovaná sa k žalobe s prílohami nevyjadrila a ani neskôr nevyužila možnosť vyjadriť sa k
uplatňovanému nároku žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že dôvodnosť nároku nespochybnila a
už vôbec nevyvrátila. Uviedol, že v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 CSP zaťažuje žalovanú procesné
bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany; ak strana sporu nepoprie skutkové tvrdenia protistrany,
nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.

11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná
dôvodne. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu
a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá spĺňala náležitosti zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z.z.. Mal za nesporné, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,- eur,

splatný v 72 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 60,27 eur k 14. dňu v mesiaci, pri výške
úrokovej sadzby 24,50% ročne, pri RPMN 27,45%, pri priemernej RPMN 18,77%, s celkovými nákladmi
1.776,70 eur, s poplatkom za poistenie za základný súbor poistenia, splatnosťou prvej mesačnej
splátky 14.06.2012, termínom konečnej splatnosti dňa 14.05.2018. Z vykonaného dokazovania mal tiež
za preukázané, že žalovaná dlží na istine sumu 1.752,98 eur. Zároveň uložil žalovanej povinnosť na

zaplatenie úrokov vo výške 461,24 eur ku dňu 10.04.2019, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny
1.752,98 eur vo výške 24,5% p.a. od 11.04.2019 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05%
p.a. zo sumy 1.752,98 eur odo dňa 11.04.2019 do zaplatenia. V zmysle návrhu žalobcu umožnil
žalovanej všetko mu splatiť v splátkach po 64 eur mesačne, splatných k 15. dňu v mesiaci, a to počnúc
dňom 15.06.2019 s tým, že v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej splátky riadne a včas sa

stane splatným celý zvyšok dlhu.

12. O nároku na náhradu trov konania pokiaľ ide o vyhovujúcu časť rozhodol v zmysle zásady úspešnosti
v konaní podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu v meritórnej časti.

13. O čiastočnom zastavení konania rozhodol podľa ust. § 144 CSP v spojení s § 145 ods. 1, 2 CSP.

14. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k čiastočne zastavenému konaniu rozhodol podľa §
256 ods. 1 CSP, majúc za to, že žalobu aj v zastavenej časti podal žalobca dôvodne a k čiastočnému
zastaveniu konania došlo z procesných dôvodov na strane žalovanej.

15. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie žalovaná, keď podľa obsahu tohto procesného
úkonu žalovanej odvolací súd vyhodnotil, že ide o odvolanie proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej
inštancie a proti súvisiacemu výroku o nároku na náhradu trov konania žalobcu proti nej v rozsahu 100%.
Napadla postup súdu prvej inštancie, ktorý nesprávne posúdil jej podanie a vzájomnú žalobu vyhodnotil

len ako obranu. Považovala za potrebné si zistiť, odkedy jej pravidelne odchádzajú zrážky zo mzdy a
koľko uhradila, čo súd prvej inštancie nezisťoval, preto rozhodnutie označila za nesprávne. Na základe
vyššie uvedeného považovala vydané rozhodnutie za predčasné, majú za to, že súd prvej inštancie
neúplne a nesprávne zistil skutkový stav a vec posúdil nesprávne aj po právnej stránke. Odvolanie pretoodôvodňuje týmito zákonnými dôvodmi. Poukázala na niektoré ustanovenia zrušeného a od 01.07.2016
neplatného Občianskeho súdneho poriadku. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Pripomenula, že uzavretá zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom

úvere a preto sa na túto zmluvu vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z a jeho ust. § 1 ods. 1, § 9 ods. 2
písm. j), k), § 11 ods. 1 písm. a), b). Namietla, že žalobca v podanej žalobe ani neuvádza všetky úhrady
v sume 64,- eur, ktoré predstavujú zrážky zo mzdy, ako aj to, že zmluva o úvere obsahuje nesprávnu
hodnotu RPMN, majúc za to, že podľa výpočtu je RPMN až 23,56%, čiže oproti zmluve je vyššia a
teda zmluva o úvere obsahuje nesprávnu RPMN. Žalobca podľa nej evidentne nezahrnul do výpočtu aj

náklady na poistenie, hoci uzavretie poistenia bolo podmienkou získania úveru. Vo vopred predtlačenej
zmluve jej žalobca predložil zmluvu tak, že tam už bolo vyplnené, o aké poistenie ide ..základný súbor
poistenia.“ Tento údaj sa nachádza v časti, kde sa uvádza výška úveru, výška splátky atď., pričom mala
za evidentné, že je uvedený rovnakým písmom, a už pri tlači zmluvy. Dobrovoľne zvolený súbor poistenia
„žiadam o základný súbor a spĺňam podmienky“ označila za formálny, pretože poistenie bolo vopred
určené žalobcom. Konštatoval, že spotrebiteľské zmluvy, medzi ktoré patrí aj predmetná zmluva, podľa

platnej právnej úpravy, ako aj komunitárneho práva, nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výnimkou
sú len podmienky, ktoré boli dojednané individuálne. V danom prípade bola zmluva o úvere uzavretá
ako formulárový typ zmluvy (bez individuálneho dojednania), obsahovala ustanovenie, ktoré vnútilo
spotrebiteľovi uzavretie poistnej zmluvy. Namietala, že text o poistení je vyhotovený drobným písmom,

vytlačeným v zmluvnom formulári ako bod, ktorý je ďalším zmluvným dojednaním primárnej zmluvy
o úvere. Uvedené zmluvné ustanovenie neumožňovalo navrhovateľovi ako primárnej zmluve o úvere.
Zmluvné dojednanie nebolo obsiahnuté v zmluve ani ako alternatíva umožňujúca spotrebiteľovi výber, či
si želá alebo nie uzavrieť zmluvu o poistení. Ide teda o jednostranný prejav vôle žalobcu. Takéto zmluvné
dojednanie mala za rozporné s ochranou dobrej viery a rozumného očakávania spotrebiteľa, teda toho

subjektu, ktorému bol právny úkon určený. Vnucuje spotrebiteľovi určité správanie a konania, pričom
zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Nevyvážený záujem v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že
bez samostatného prejavu vôle mohol dodávateľ s úspechom odvodzovať prijatie návrhu na uzavretie
ďalšej zmluvy a to zmluvy poistnej. Vzhľadom na uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienku, následkom

je neplatnosť zmluvného dojednania o uzavretí poistnej zmluvy. Ak teda žalobca nesprávne vypočítal
RPMN a účelovo do tohto výpočtu nezahrnul náklady na poistenie, hoci poistenie vyžadoval a bolo
podmienkou pre získanie úveru, potom v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. označila úver za
bezúročný. Z dôvodu absencie zákonných náležitostí zmluvy o úvere, ako aj z dôvodu nesprávnej výšky
RPMN tiež považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, z čoho vyvodila, že všetky vykonané úhrady

by mali byť započítané na istinu úveru. Namietla výšku žalovanej istiny ako nesprávne určenú. Nakoľko
je podľa nej úver bezúročný a bez poplatkov, poprela aj uplatňovanie akýchkoľvek úrokov, osobitne
namietla uplatňovanie úrokov po tzv. zosplatnení, čo podľa nej predstavuje postup odporujúci zákonu
a tiež rozhodovacej praxi slovenských súdov, s tým, že uplatňovanie úroku a úroku z omeškania popri
sebe odporuje zákonu. Namietla aj uplatňovanie nároku na náhradu trov konania. Zároveň oznámila, že

je v ťažkej finančnej situácii, jej príjmy a príjmy jej manžela sú spolu 1.000 eur, pričom majú vyživovaciu
povinnosť k maloletému dieťaťu. Okrem toho splácajú hypotéku vo výške 400 eur mesačne, platia
záväzky v iných spoločnostiach v sume 350 eur. Bežné výdavky sú 350 eur, s tým, že na preukázanie
uvedenéhoanavýzvusúdumôžeuvedenédokladovať.Žiadalaooslobodenieodplateniatrovkonaniaa
trov právneho zastúpenia podľa § 257 CSP, majúc za to, že vymáhanie pohľadávok je súčasťou činnosti

žalobcu a ide o jednoduchý spor, nemusel sa dať zastupovať advokátom. Vyjadrila názor, že ide len o
ďalší spôsob, ako získať ďalšie peňažné prostriedky.

16. Žalobca v odvolacej replike realizovanej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne elektronickým
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.08. 2019 uviedol, že súd prvej inštancie sa zaoberal

všetkými podstatnými skutočnosťami a žalovaná v konaní nepreukázala svoje tvrdenia. Nesúhlasil s
tvrdením žalovanej, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov a o výške
RPMN. Nie je mu jasné, na základe akých skutočností žalovaná tvrdí, že údaj o celkovej výške nákladov
je nesprávny a zároveň výška RPMN je vypočítaná nesprávne. Pripomenul, že súdu prvej inštancie
zasielal listinu s výpočtom RPMN a predpis splátok, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného

v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu RPMN do kalkulačky implementoval
externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že
70. splátka úveru bola len vo výške 45,28 eur a 71. a 72. splátka úveru bola len vo výške 0
eur. Žalovaná si jednoduchým vynásobením určila celkovú výšku nákladov tak, že vynásobila početmesačných splátok uvedených na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet
však nepovažoval za správny, nakoľko žalovaná neprepočítavala celkovú výšku nákladov na základe
skutočností vyplývajúcich zo zmluvy a zákona, pričom ak by tak spravila, tak by jej vyšla presná suma,

nakoľko niekoľko posledných splátok je v nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru. Poukázal
na Rozsudok SÚDNEHO DVORA (tretia komora] z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/15, týkajúci sa
výkladu článku 1, článku 3 písm. m), článku 10 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66), podaný v rámci sporu medzi

spoločnosťou E. U. N., M..N.., a H. G. vo veci návrhu na zaplatenie zostávajúcich dlžných súm z úveru,
ktorý jej táto spoločnosť poskytla a s ktorého splácaním je v omeškaní. „Článok 23 smernice 2008/48
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice 87/102 sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva
o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže

spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Takýto podstatný význam má pritom
povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera nákladov uvedená
v článku 10 ods. 2písm. gj smernice 2008/48, počet a frekvencia splátok podľa článku 10 ods. 2 písm.
hj tejto smernice, ako aj prípadná existencia notárskych poplatkov a prípadne požadované záruky a
poistenie, ako to upravuje článok 10 ods. 2 písm. n) a oj uvedenej smernice. Keďže neuvedenie týchto

okolností v zmluve môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia
spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky sa musí považovať za primeranú v zmysle
článku 23 smernice 2008/48." Mal za zrejmé, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere,
nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým

súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom. Uviedol, že žalobca (banka) pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanému (dlžníkovi)
informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak je posledná splátka vo výške 45,28 eur, resp. 0 eur, žalobca
(banka) zašle pred jej splatnosťou žalovanému (dlžníkovi) list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku
a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku, práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený

na dobu splácania v rokoch, pričom samotná žalovaná si v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť
výškuúveruakoajdobusplácaniaúveruvrokoch(časť2zmluvy)azdôvodu,ževýškamesačnejsplátky
(bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eurá. Do pozornosti dal ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov „Na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so

spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so
zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené
získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.“ Považoval za zrejmé,

že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových
nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú
poplatkyzanepovinnépoisteniekúveru,tzn.,žeaknazískanieúverunebolopoisteniepovinné,poplatok
za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Bol toho názoru, že do
celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na získanie

úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. V prípade zmluvy o úvere uzavretej so žalovanou
nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaná uzavrela zmluvu o
poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo
získanie za ponúkaných podmienok. Na základe uvedeného vyvodil, že celkové náklady na úver boli
vo výške 3.771,28 eur (69 x 54 + 45,28 + 0 + 0 = 3.771,28 eur). Tiež uviedol, že rozdiel manuálne

vypočítanej sumy oproti sume uvedenej v zmluve o úvere vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS-
om. Napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.
17. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.
18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219

ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej
inštancie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci riadne v intenciách procesných
ustanovení CSP a v ich intenciách ho aj správne právne posúdil, keď v odvolaní uvádzané argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti žalobyv priznanej vyhovujúcej časti a s tým súvisiacej dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.
19. Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
20. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
21. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

22. Podľa ust. § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
23. Podľa ust. § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

24. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca žalovaný nárok uplatnil
žalobou doručenou spolu s prílohami k nej súdu prvej inštancie dňa 15.12.2017, keď žalobu a prílohy
súd prvej inštancie spolu s poučením o všetkých procesných právach a povinnostiach aj špecificky
pre spotrebiteľa doručil na vyjadrenie žalovanej do vlastných rúk dňa 16.04.2018. Žalovaná sa k
žalobe a k prílohám napriek kvalifikovanej výzve súdu prvej inštancie vyjadrenú v jeho uznesení

zo dňa 05.04.2018 č. k. 9Csp207/2017-43 nevyjadrila. Následne súd prvej inštancie vytýčil na
prejednanie veci pojednávanie na deň 02.07.2018, žalovaná sa naň napriek riadne a včas doručenému
predvolaniu dňa 08.06.2018 bez ospravedlnenia nedostavila. Súd prvej inštancie pojednávanie odročil
na termín 24.09.2018, predvolanie doručil žalovanej do vlastných rúk dňa 18.07.2018 , žalovaná
sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila. Ďalšie pojednávanie vytýčil súd prvej inštancie

na deň 15.05.2019, žalovanej bolo predvolanie naň doručené hybridne dňa 06.04.2019, žalovaná
sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila. Na pojednávaní konanom dňa 15.05.2019 v
neprítomnosti riadne a včas predvolanej žalovanej v súlade s ust. § 180 CSP súd prvej inštancie vyhlásil
uznesenie, že bude pojednávať v jej neprítomnosti, následne vec prejednal a po vyhlásení uznesenia o
skončení dokazovania vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

25. Preskúmaním procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedopustil žiadneho procesného
pochybenia, ak prejednal a rozhodol spor bez prítomnosti žalovanej majúc za to, že skutkové tvrdenia
uvedené v žalobe sú nesporné, nakoľko žalovaná ich výslovne nikdy a nijakým spôsobom pred
vyhlásením preskúmavaného rozhodnutia nepoprela. Prostriedky procesnej obrany použila prvýkrát

až v rámci odvolacieho konania. Odvolacie dôvody žalovanej posúdil odvolací súd ako odvolacie
novoty, ktoré vychádzajúc z dikcie ust. § 366 CSP vyhodnotil za nepoužiteľné, nakoľko nespĺňajú
žiaden zo zákonných predpokladov ich použiteľnosti podľa tohto ustanovenia, keďže sa a) netýkajú
procesných podmienok, b) netýkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) nemá
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, nakoľko uvedené ustanovenie má na mysli procesné vady, ktorých sa súd prvej inštancie
nedopustil, d) nejde o situáciu, že by ich odvolateľka bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. K uvedenému záveru dospel odvolací súd i po zohľadnení toho, že
preskúmavaný spor vychádza zo spotrebiteľského právneho vzťahu strán sporu so zvýšenou ochranou
žalovanej ako spotrebiteľky, keď i v takom prípade je spotrebiteľ povinný v zmysle ust. § 296 CSP

predložiť alebo označiť všetky skutočnosti alebo dôkazy najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, k čomu v danom prípade nedošlo. Pokiaľ ide o ex offo povinnosť súdu právne posúdiť
prijateľnosťaleboneprijateľnosťzmluvnýchdojednaníspotrebiteľskejzmluvyaexoffopovinnosťposúdiť
splnenie náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. , odvolací súd poukazuje na body 9 a 26
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Súd

prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia teda aj vzhľadom na úplnú procesnú pasivitu
žalovanej v dostatočnom rozsahu venoval ex offo pozornosť právnemu posúdeniu predmetnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a správne posúdil aj naplnenie zákonných predpokladov jej platnosti. V zmysle
najnovšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR je prípustná i kumulácia zmluvných úrokov a úrokovz omeškania (5Cdo 42/2020, 3Cdo 113/2019). Pokiaľ ide o žalovanou v podanom odvolaní tvrdenú
zlú finančnú situáciu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie umožnil dlh žalovanej splácať v
pravidelnýchmesačnýchsplátkachdokoncavzmyslenávrhusamotnéhožalobcu,pretojetátoodvolacia

námietka žalovanej i z tohto dôvodu neopodstatnená, navyše je žiadnym dôkazom nepreukázaná.
26. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti a v súvisiacej časti o nároku žalobcu na náhradu trov konania v plnom rozsahu ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pre aplikáciu výnimočného ust. § 257 CSP žalovaná neuniesla
dôkazné bremeno, a to v konaní pred súdom prvej inštancie ani v rovine tvrdenia.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti
v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu
v odvolacom konaní, keď odvolací súd opätovne konštatuje, že pre aplikáciu výnimočného ust. § 257
CSP žalovaná ani v odvolacom konaní neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach o zlej finančnej
situácii, keďže k odvolaniu nedoložila žiadne dôkazy.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).