Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Adriana Murínová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/100/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718200138
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7718200138.3
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Š. O., G.. X.X.XXXX, K. Z. O.,
F.. L. XX, zastúpeného JUDr. Andreou Pristašovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, ul. Vazovova 9/
B, proti žalovanej: Ľ.F. I., G.. XX.X.XXXX, K. Z. M., F.. O. XX, zastúpenej Bc. Dr. Vasilom Hunderom,
bytom v Michalovciach, ul. Školská 3, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 28. marca
2021 č.k.10C/4/2018 - 446 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku I/, II/ a III/.
O d m i e t a odvolanie proti výroku IV/ a V/.
Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví
rozhodol nasledovne:
I/ súd konanie zastavuje,
II/ stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva,
III/ zrušuje uznesenie Okresného súdu Michalovce o nariadení neodkladného opatrenia č.
10C/4/2018-198 zo dňa 24.9.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice, č. 6Co/35/2019-291
zo dňa 28.2.2019 a to dňom právoplatnosti výroku I/ o zastavení konania.
IV/ Slovenská pošta a.s.- prevádzkovateľ systému, ul. Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36
631 124, vráti k rukám žalobcu Š. O., G.. X.X.XXXX, F.. L. XX, XXX XX O., súdny poplatok za návrh vo
výške 593,30 eur do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia.
V/ Návrh na doplnenie dokazovania znalcom zamieta.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol v spore o žalobe žalobcu, ktorou žiadal zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti označenej v žalobe, ktorú žalobca písomným podaním zo
dňa 10.2.2020 zobral pred začatím pojednávania v celom rozsahu späť, a to potom, ako súd v súlade
s názorom vysloveným v uznesení Krajského súdu v Košiciach uznesením zo dňa 24.8.2020 sp. zn.
5Co/125/2020 zaslal späťvzatie žaloby žalobcu spolu s návrhom na zastavenie konania na zaujatie
stanoviska k späťvzatiu žalovanej, ktorá vo svojom písomnom podaní zo dňa 15.11.2020 vyjadrila súhlas
so späťvzatím žaloby, pretože jej pozemky sú na takých parcelách, ktoré sa nedajú so žalobcovýmizameniť tak, aby bol tvorený jeden celok, navrhla konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastaviť a rozhodnúť
podľa § 256 ods. 1 CSP o nároku žalovanej na náhradu trov v konaní o výške 15.000 eur, a tiež
okrem iného opätovne tvrdila: a) že jej vzniká škoda na jej parcelách v lesoparku Biela hora, najmenej
cca 10.000 eur, pretože súd ešte nerozhodol o zrušení neodkladného opatrenia a žalovaná má zakázaný
prístup k jej pozemkom a realizácií akýchkoľvek prác na pozemku, ktorý je už úplne zdehonestovaný, b)
že žalobca sa snažil vystupovať pred súdom akože väčšinový vlastník so všetkými právami k lesoparku
Biela hora, keď si prenajal od ďalších dvoch spolupracovníkov za úplatu ich spoluvlastnícke podiely,
pričom keď vyšiel najavo opak, došlo k vráteniu zapožičaných pozemkov.
3. V súlade s účinným dispozitívnym úkonom žalobcu a súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby a
zastavením konania vo vyjadrení zo dňa 15.11.2020 k späťvzatiu žalobcu, súd podľa § 144 a § 145 ods.
1 CSP konanie v celom rozsahu zastavil.
4. O trovách konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania
stranám sporu nepriznal. Dôvodil, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto mu náhrada
trov nepatrí a žalovanej nárok na náhradu trov konania súd nepriznal, nakoľko žiadne trovy v súvislosti
s týmto konaním žalovaná nežiadala priznať. Dodal, že pokiaľ žalovaná žiadala súd priznať jej náhradu
škody cca 10.000 eur, resp. 15.000 eur, vzniknutej v súvislosti so starostlivosťou a hospodárením na
spoločnej veci - pozemkoch, tento nárok nie je možné priznať ako náhradu vzniknutých trov v súvislosti
s týmto konaním, ale môže byť predmetom samostatnej žaloby.
5. Konštatoval, že uznesením súdu zo dňa 24.9.2018 č.k. 10C/4/2018-198, potvrdené uznesením
Krajského súdu Košice zo dňa 28.2.2019 č.k. 6Co/35/2019-291, bolo vo veci nariadené neodkladné
opatrenie, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami uvedenými
v jeho výrokovej časti a svojimi právnymi úkonmi uzatvárať zmluvy s tretími subjektmi a vykonávať
akékoľvek ďalšie úkony týkajúce sa spoločnej veci a hospodárením na spoločnej veci bez písomného
súhlasu žalobcu, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a pretože konanie vo veci
samej zastavil, súd podľa § 335 ods. 1 CSP rozhodol o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia.
6. Súd zamietol návrh žalovanej na doplnenie dokazovania znalcom s odôvodnením, že konanie bolo
na základe späťvzatia žaloby zastavené.
7. Výrok o súdnom poplatku odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 11 ods. 3, 4 a ods. 6 písm. b)
zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Dôvodil, že žalobcovi
vrátil časť zaplateného súdneho poplatku, kráteného o sumu 6,70 eur, t.j. vo výške 593,30 eur, keďže
súdny poplatok za návrh predstavoval sumu 600 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s..
8. Proti všetkým výrokom tohto uznesenia podala včas odvolanie žalovaná z odvolacieho dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), e), h) CSP. Navrhla zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Predovšetkým podčiarkla, že trvá na tom, aby súd pokračoval v konaní, lebo jeho rozhodnutím
(predbežným opatrením) došlo k spôsobeniu škody na lesných pozemkoch žalovanej vo výške najmenej
20.000 eur. V tejto súvislosti žalovaná namietla, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovanej, aby uskutočňovala je patriace procesné práva, ako i namietla, že súd neúplne zistil skutkový
stav. Súdu prvej inštancie vytkla, že nevykonal žalovanou navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, čím je podľa názoru žalovanej daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. e) CSP. Podľa názoru žalovanej súd (sudca) „dokazuje svoju neobjektívnosť v konaní“, keď priznal
žalobcovi trovy konania, opierajúc sa o názor, že žalovaná zavinila „procesné konanie súdu“ a doposiaľ
návrhu žalovanej na zrušenie neodkladného opatrenia nerozhodol a neodkladné opatrenie zrušil až v
uznesení zo dňa 24.9.2018.
9. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
10. Odvolací súd (§ 34 CSP) skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania žalovanej proti všetkým
výrokom napadnutého uznesenia súdu zo dňa 28. marca 2021 č.k.10C/4/2018 - 446, zaoberal sa jeho
prípustnosťou.11. Podmienkou prípustnosti odvolania je procesná legitimácia odvolateľa vyplývajúca z § 359CSP,
podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a súčasne
odvolanie možno podať len voči rozhodnutiu, voči ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP).
13. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní
a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť
rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva
duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n)
prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o
návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu rozhodnutia.
14. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
15. S účinnosťou od 1. júla 2016, kedy nadobudol Civilný sporový poriadok, bola zmenená koncepcia
prípustnosti odvolania proti uzneseniu. Proti tejto forme súdneho rozhodnutia v zásade odvolanie
prípustné nie je. Pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne uvedené v § 357 CSP v konaní
16. V citovanom ustanovení § 357 nie je uvedené uznesenie, ktorým súd rozhoduje o vrátení súdneho
poplatku (výrok IV/ uznesenia) a ani uznesenie, ktorým súd zamietol návrh strany sporu na doplnenie
dokazovania dôkazom, ktorý navrhla strana sporu (výrok V/ uznesenia).
17. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie bolo podané proti výroku IV/ a V/ uznesenia, proti ktorému
zákon odvolanie nepripúšťa, odvolací súd toto odvolanie žalovanej podľa § 386 písm. c) CSP odmietol,
lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
18. V ostatnej časti (výrok I/, II/ a III/ uznesenia) odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a §
380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, ak smeruje proti výroku I/ uznesenia,
ktorým súd prvej inštancie podľa § 144 a § 145 ods. 1 CSP v celom rozsahu zastavil konanie v súlade
s účinným dispozitívnym úkonom žalobcu a vzhľadom na súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby a
zastavením konania v písomnom vyjadrení žalovanej zo dňa 15.11.2020 k späťvzatiu žalobcu (č.l. 428
súdneho spisu).
19. Z obsahu súdneho spisu a podania žalovanej doručeného súdu prvej inštancie dňa 1.2.2021 (č.l.
428 súdneho spisu) totiž bezpochyby plynie, že žalovaná v tomto podaní vyjadrila jednoznačný súhlas
s návrhom protistrany na zastavenie konania podľa § 145 ods. 1 CSP, tvrdiac okrem iného, že „Odo
dňa podania návrhu na začatie konania došlo k zásadným zmenám v spoluvlastníckych vzťahoch, nie
je v žalobcovom záujme naďalej pokračovať v konaní. Je možné vyhlásiť, že žalobcovo právo bolo
uspokojené.“ Uvedené nevyvoláva v tomto smere žiadne pochybnosti o nedostatku záujmu žalovanej
na pokračovaní v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a
jej uzrozumení s tým, že o návrhu žalobcu nebude vecne rozhodnuté a konanie bude zastavené. V
tejto procesnej situácii súd prvej inštancie správne postupoval, ak konanie zastavil podľa § 145 ods.
1 CSP, podľa ktorého ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Nemožno preto prisvedčiť
žalovanej v odvolaní, ak namietla správnosť výroku súdu o zastavení konania tvrdením, že trvá na tom,
aby súd pokračoval v konaní, lebo jeho rozhodnutím (predbežným opatrením) došlo k spôsobeniu škody
na lesných pozemkoch žalovanej vo výške najmenej 20.000 eur. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že nariadením
neodkladného opatrenia jej vznikla škoda, žalovaná má k dispozícii samostatný procesný nástroj, ktorý
môže využiť. Ak totiž neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto,
že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa neodkladného opatrenia
bolo uspokojené, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu,komu neodkladným opatrením vznikla (§ 340 ods. 1 CSP), v prípade splnenia zákonom stanovených
podmienok.
20.Vposudzovanomprípadežalovanáodôvodnilaodvolanieodvolacímdôvodompodľa §365ods.1
písm. b), e) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Odvolací súd preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia uznesenia konštatuje, že žalovanou
uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené ani vo vzťahu k odvolaním napadnutého výroku o zastavení
konania (výrok I/), ani vo vzťahu výroku II/ uznesenia. Náležitý bol totiž i postup súdu prvej inštancie, ak
zrušil uznesenie Okresného súdu Michalovce o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 24.9.2018 č.k.
10C/4/2018-198 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 28.2.2019 č.k 6Co/35/2019-291,
a to dňom právoplatnosti výroku I/ o zastavení konania. Súd vo svojom postupe nepochybil a rozhodol
v súlade s § 335 ods. 1 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo
veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta
alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Spochybniť vecnú správnosť tohto výroku uznesenia
(výrok II/) sa žalovanej nepodarilo spochybniť námietkou, že súd tak učinil až v napadnutom uznesení,
ktorým zastavil konanie, hoci žalovaná v priebehu sporu opakovane predkladala návrh na zrušenie
neodkladného opatrenia, a to z dôvodu, že žalovaná má v tomto smere rovnako k dispozícii samostatné
procesné nástroje, ktoré môže využiť.
22. Žalovaná v odvolaní neopodstatnene namietla, že súd (sudca) „dokazuje svoju neobjektívnosť v
konaní“, keď priznal žalobcovi trovy konania, opierajúc sa o názor, že žalovaná zavinila „procesné
konanie súdu“ a o návrhu žalovanej na zrušenie neodkladného opatrenia rozhodol až v uznesení zo
dňa 24.9.2018. Vzhľadom na obsah tejto odvolacej námietky odvolací súd posudzoval opodstatnenosť
uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, a to z aspektu existencie dôvodov,
pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle § 49 ods. 1 CSP, podľa
ktorého sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu,
k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o
jeho nezaujatosti a dospel k záveru, že konanie netrpí vadou, ktorá by zakladala naplnenie odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, a to že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Ak žalovaná
namietala, že súd (sudca) „dokazuje svoju neobjektívnosť v konaní“, keď priznal žalobcovi trovy konania,
opierajúc sa o názor, že žalovaná zavinila „procesné konanie súdu“ a o návrhu žalovanej na zrušenie
neodkladného opatrenia rozhodol až v uznesení zo dňa 24.9.2018, ide o okolnosti, ktoré spočívajú v
procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, ktoré ale dôvodom na vylúčenie sudcu nie
sú (§ 49 ods. 3 CSP).
23.Žalovanejsanepodarilospochybniťanivecnúsprávnosťuzneseniavovýrokuotrováchzastaveného
konania, pokiaľ v tomto smere žalovaná iba tvrdila, že priznal žalobcovi trovy konania, opierajúc sa o
názor, že žalovaná zavinila „procesné konanie súdu“. Z odôvodnenia tohto výroku uznesenia (výroku II/)
takýto záver súdu prvej inštancie vyvodiť nemožno, pretože súd o trovách konania rozhodol v súlade s
§ 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane, pričom jednoznačne uzavrel, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca,
a preto mu náhrada trov nepatrí.
24. Žalovaná teda nedôvodne namietla správnosť právneho posúdenia procesného zavinenia
zastavenia konania na strane žalobcu (nie žalovanej).
25. Zo všetkých uvedených dôvodov, ako i z dôvodov uvedených v preskúmavanej časti uznesenia (§
387 ods. 2 CSP) odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutých výrokoch I/, II/ a III/ podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nemá. Procesne úspešnému žalobcovi žiadne preukázateľné trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto
odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá
veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou naochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.