Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813212062
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7813212062.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Q. K., N.. X.X.XXXX, A. K. XXX, XXX XX
M., zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, proti
žalovanej V. S., T.. S., N.. XX.X.XXXX, A. N. XXX, XXX XX M., zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Uhrova 18, o určenie spoluvlastníckeho podielu k

nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 12. októbra 2018
č.k. 9C/506/2013 - 537 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že aby súd určil, že nehnuteľnosť v k. ú. X., Y. X., Y. T.Ž.,

rodinný dom súpisné číslo XXX, doposiaľ nezapísaný v katastri nehnuteľností, postavený na parcele
registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 187
m2, zapísaný na LV č. XXX K.. Ú.. X. patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu Q. K., N.. X.X.XXXX
a žalovanej V. S., T.. S., N.. XX.X.XXXX, M. W. W. X/X. Zároveň vyslovil, že priznáva žalovanej náhradu
trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobcu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá vyšší súdny úradník.

2. V odôvodnení súd poukázal na tvrdenie žalobcu, že: „So žalovanou žili v spoločnej domácnosti od
roku 1999 ako druh a družka. Z ich spolužitia sa narodilo jedno maloleté dieťa v roku 2000. Najprv bývali
u jeho rodičov v X., W. M. W., W. M. T. v prenajatom byte. V roku 2001 žalobca začal pracovať v zahraničí
a následne aj žalovaná od roku 2008 pracovala pre zahraničnú firmu. Obidvaja pracovali ako vodiči

kamiónu. Jazdili spolu na kamióne a niekedy štyri až päť mesiacov vykonávali prácu a následne sa
vracalidomov.Najar2009,počasvykonávaniapráce,počasjazdyvkamióne,sasožalovanourozprávali
a po vzájomnej dohode sa rozhodli, že spoločne postavia rodinný dom pre nich oboch a pre ich spoločné
dieťa. Dohodli sa, že stavby po skolaudovaní bude v podielovom spoluvlastníctva oboch strán sporu v
podiele po 1/2. Stavebné povolenie bolo vydané na meno žalovanej. So stavbou rodinného domu začali
na jar v roku 2009 na pozemku, ktorý odkúpili zo spoločných finančných prostriedkov od Obce X. a ktoré

sú zapísané na LV. XXX K.. Ú.. X. P. W.. Č.. XXX/X,XXX/X,XXX/X. Pozemky sú vo výlučnom vlastníctve
žalovanej. Hrubú stavbu rodinného domu spočiatku do konca roku 2009 realizoval brat žalobcu, C.
K., ktorý je živnostník a ktorému dali zálohu na nákup materiálu. Ďalšie práce na hrubej stavbe robil
V. B. a strecha bol a zhotovená živnostníkom V. X.. Počas spolužitia so žalovanou mali spoločný
účet, na ktorý účet boli poukazované príjmy ich oboch z pracovného pomeru. Žalobca sa podieľal na
prácach súvisiacich s vybudovaním základov rodinného domu. Iné práce na stavbe rodinného domu

nevykonával. Spolu so žalovanou navštevoval živnostníkov za účelom dohody o vykonaní jednotlivých
prác na stavbe domu. So žalovanou sa rozišli a prerušili spolužitie v júni 2012. V tom čase stavba bolazastrešenáauzatvorená,vnútornépriestoryboliomietnutéomietkouplusmaľovka,boliukončenévšetky
inštalačné rozvody - elektroinštalácia, zdravotechnika bez realizácie žumpy, bolo zriadené komínové
teleso, obklad steny v obývacej izbe, objekt bol vybavený alarmom, elektro - vypínače osadené, elektro

- prípojka zrealizovaná. Taktiež bola zrealizovaná vodovodná prípojka aj s kontrolnou šachtou.“

3. Súd poukázal i na obranu žalovanej, ktorá: „Popierala, že by sa niekedy so žalobcom dohodla
na spoločnej stavbe rodinného domu. Rovnako popierala, že by sa bola so žalobcom dohodla, že
stavba bude po skolaudovaní v ich podielovom spoluvlastníctve v podiele po 1/2. Pozemky vedené

na LV č. XXX K..Ú. X., ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve zakúpila zo svojich výlučných finančných
prostriedkov.Žalobcasanikdynedomáhalurčenie,žejepodielovýmspoluvlastníkompozemkov,napriek
tomu, že tvrdí, že kúpna cena pozemkov bola zaplatená zo spoločných finančných prostriedkov strán
sporu. Žalobca sa o výstavbu rodinného domu nezaujímal, nebo účastníkom žiadneho konania, stavbe
nevenoval žiadnu pozornosť. Uprosil žalovanú, aby na stavbe dala prácu jeho bratovi a tak mu pomohla.
Žalovaná potvrdila, že so žalobcom žili spolu ako druh a družka od roku 1999 a v roku 2000 sa im

narodil spoločný syn. Potvrdila aj skutočnosti uvádzané žalobcom ohľadom ich bývania, že najprv
začali bývať v X., kde si založili spoločnú domácnosť, potom bývali aj v W. a v prenajatom byte v T..
Potvrdila aj to, že žalobca od roku 2001 pracoval ako vodič kamiónu a od roku 2007 aj ona pracovala
v tejto pozícii spolu so žalobcom. Tvrdila, že ich vzájomné vzťahy neboli dobré a už v roku 2007
uvažovala o prerušení spolužitia, resp. o jeho ukončení, kvôli domácemu násiliu, nezodpovednosti

žalobcu, čo sa týka hospodárenia s finančnými prostriedkami a kvôli jeho vzťahu k ich spoločnému
synovi. Žalobca jej nedôveroval, že otcom dieťaťa je on. Z týchto dôvodov nemala v úmysle spolu so
žalobcom stavať spoločný dom. Tvrdila, že rodinný dom stavala sama zo svojich výlučných prostriedkov.
V roku 2009 uzavrela kúpne zmluvy na zakúpenie stavebného pozemku a takisto aj prístupovej cesty
k tomuto pozemku. Predložila súdu kúpne zmluvy na nahliadnutie. Uviedla, že sama si vybavila všetky

potrebné povolenia a sama si vybavila aj stavebný materiál na výstavbu domu. Bratovi žalobcovu bola
vyplatená suma 1.660,- eur, ako záloha na práce, nakoľko stavebný materiál sa nachádzal na dvore,
bol zabezpečený. Čo sa týka zabezpečenia betónu na základy, tento materiál si vybavila sama. V čase
začatia stavby rodinného domu brat žalobcu bol živnostník, avšak nemal prácu a preto mu žalovaná
chcela pomôcť tým, že mu umožnila, aby rodinný dom začal stavať on. Nebola s ním spokojná a preto s

ním ukončila spoluprácu a výstavbou rodinného domu poverila inú osobu. Žalovaná uviedla, že do roku
2007 bola nezamestnaná. Potom začala pracovať spoločne so žalobcom ako vodička kamiónu, pričom
so žalobcom zarábali rovnako (v sume do 2.000,- eur mesačne). Tieto príjmy z pracovného pomeru
prichádzali na účet žalovanej. Žalovaná potvrdila, že aj výplata žalobcu prichádzala na jej účet, pretože
žalobca sa tak rozhodol. Ona si však vedela vypočítať zo svojej výplaty koľko minula, koľko jej zostalo

a koľko môže investovať do stavby. Tvrdila, že nie je si vedomá, že by peniaze žalobcu boli použité na
stavbu rodinného domu, pretože rodinný dom stavala zo svojho príjmu. Účet zablokovala v máji 2012
potom, ako žalobca v jej neprítomnosti vybral z účtu 500,- eur. Predčasne sa vrátila domov z dovolenky
a zablokovala účet, aby žalobca nemohol mať prístup k tomuto účtu, pretože sa bála, že žalobca vyberie
aj jej peniaze, ktoré mala na stavbu domu. Žalovaná tvrdila, že od začiatku spolužitia so žalobcom viedli

spoločné hospodárenie až do začiatku stavby rodinného domu, teda do roku 2009. Od vtedy si vyberala
svoje peniaze z účtu a dávala ich svojej matke. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že spoločne vybavovali
úradné záležitosti potrebné k stavbe rodinného domu. Tvrdila, že žalobca v jedinom prípade bol prítomný
pri rokovaniach so starostom obce V. T. a to preto, že žalobca je v priateľskom vzťahu so starostom
obce a v tom čase bol jej druh. Rozprávali sa o možnosti odkúpenia pozemku. Uviedla, že si myslí,

že žalobca nemal v úmysle s ňou žiť v spoločnej domácnosti, pretože stále mal trvalý pobyt pri svojej
matke v X. a nikdy sa neprihlásil na trvalý pobyt tam, kde aktuálne bývali, pričom ona sa tam prihlásila.
Žalovaná uviedla, že v čase, keď sa rozišli so žalobcom, dom nebol obývateľný, nebola tam žiadna
sanita, nebola teplá voda. Žalobca nikdy nemal kľúče od tohto domu, ani si ich nikdy nežiadal. Takisto
sa nepodieľal na platení dane za stavbu. Až na jeden prípad nikdy na stavbe sám fyzicky nepracoval,

teda nepomáhal. V jednom prípade doniesol brigádnikov, keď sa robili základy, ktorým brigádnikom
bolo potrebné vyplatiť 180,- eur. Žalovaná tvrdila, že ich spolužitie so žalobcom nebolo dobré, pretože
žalobca bol voči nej agresívny. Súhlasila so stavom rozostavanosti stavby a vykonaných prác na stavbe
uvedených žalobcom v čase ich rozchodu. Uviedla, že po prerušení spolužitia bola zakúpená a urobená
sanita v kúpeľni, v záchode, bolo zakúpené tepelné čerpadlo a bojler, urobené podlahy, zakúpené

vnútorné dvere, bolo vymaľované, lampy boli kúpené, septik bol osadený, terénne úpravy boli urobené.
Od Obce X. odkúpila ešte ďalší pozemok za účelom príjazdovej cesty k domu. Potvrdila, že pri prácach
na betónovaní základov domu bol žalobca prítomný. Dva dni osobne sa podieľal na týchto prácach,
pomáhal mu jeho syn, ktorý v tom čase mal 14 rokov a ktorému za tieto práce žalobca zaplatil. Bratžalobcu nebol prítomný pri týchto prácach. Na žiadnych iných prácach sa na stavbe domu žalobca
osobne nepodieľal. Na naliehanie žalobcu začal stavať hrubú stavbu brat žalobcu. Nebola spokojná s
tým, ako brat žalobcu vykonával stavebné práce, pretože si zvolil zlý stavebný aj technologický postup.

Ani jeden roh domu nebol rovný a dokonca, keď bola v práci, nielen jej príbuzní, ale aj obyvatelia z
obce jej volali telefonicky, že brat žalobcu nepracuje dobre na dome. Z toho dôvodu už nedokončil brat
žalobcucelúhrubústavbu,tedaužneurobilveniec,pretožeonapovedalažalobcovi,abypovedalsvojmu
bratovi, aby prestal s vykonávaním prác a aby zo stavby odišiel. Bolo to na prelome rokov 2009 - 2010 v
zimnom období. Pred Vianocami roku 2009 si brat žalobcu vypýtal druhú polovicu svojej odmeny, čo mu

aj zaplatila, a následne prestal pracovať na stavbe domu. Následne telefonicky hovorila s V. B., ktorý
na jar roku 2010 so svojimi pracovníkmi začal pracovať na stavbe domu, opravil nedostatky, ktoré boli
na tej stavbe, urobil veniec, krov, pripravil stavbu tak, aby mohla byť robená strecha. V. B. pracoval na
stavbe od apríla 2010 do leta 2010. Potvrdila, že počas tohto obdobia žalobca niekoľkokrát prišiel spolu
s ňou sa pozrieť na to, ako stavebné práce pokračujú. Ona a jej matka sa dohodli s V. X. o vybudovaní
strechy na dome. Pri tomto dojednávaní žalobca nebol prítomný. Stavebný materiál potrebný pre hrubú

stavbu v čase, keď ešte pracoval na stavbe brat žalobcu, resp. keď sa začalo so stavbou, objednala a
vyplatila žalovaná v stavebninách. Druhú objednávku stavebného materiálu s názvom Solbet tvárnica a
zaplatenieobjednanéhostavebnéhomateriáluvybavovalajej priateľkaQ.W.,ktorútýmpoverila,pretože
v tom čase nebola doma, bola v práci. V tom čase ani žalobca nebol doma, pretože oni vždy spolu
pracovali v ten istý čas. Následne, keď V. B. pracoval na stavbe domu, on si sám objednával stavebný

materiál, alebo materiál objednávala Q. W., jej kamarátka. Následne V. B. povedal, že on si materiál
bude objednávať sám, pretože má zľavy a vie si objednaný materiál aj odviesť. Ním objednaný materiál
mu žalovaná preplatila. Žalovaná uviedla, že so samotnou stavbou rodinného domu sa nezačalo na jar
2009 ale v lete. Základy boli robené v lete 2009, vtedy keď im bol dovezený štrk a kameň. Do zimy
pracoval na stavbe brat žalobcu a potom na jeseň 2010 bolo potrebné robiť upratovacie práce. Kolíky na

vytyčovanie pozemku nepripravil žalobca, ale jeho brat a boli to šesť centimetrové roxory. Kvôli tomu si
musela dať zameriavať druhýkrát pozemok, pretože to nebolo v poriadku. Je pravda, že keď prišiel J.. S.
zameriavať pozemok, boli prítomní žalobca aj jeho brat, spolu zabíjali do zeme kolíky, ktoré pripravil jeho
brat. Na mieste samom bolo vytýčené osadenie domu, avšak označenie osadenia domu brat žalobcu
zlikvidoval a osadil dom inak, z čoho vznikli problémy. Žalovaná tvrdila, že už v roku 2006 povedala

svojej matke, že chce si postaviť rodinný dom a kvôli tomu chcela ísť pracovať do Anglicka, zarobiť si
peniaze. V tom čase žili spolu so žalobcom, avšak ich vzťahy boli narušené. Chcela sa s ním rozísť
už začiatkom roka 2007, pretože bol nezodpovedný, nevedel si ušetriť žiadne peniaze. Následne ich
vzťahy boli skôr pracovné, skôr robili spolu ako žili spolu. Žalobca chodil ku nim prespávať, pretože inde
nemal kde bývať. U jeho rodičov nemohol bývať, pretože u jeho rodičov už býval jeho brat a jeho rodičia

majú iba jednoizbový dom. Pre všetkých zabezpečovala stravu matka žalovanej.“

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že
a) „Svedkyňa V. K., matka žalobcu uviedla, že obidvaja, žalobca aj žalovaná jej povedali, že sa rozhodli
spoločne postaviť rodinný dom. Nežili s ňou v spoločnej domácnosti, ale navštevovali ju. Následne si

začali vybavovať pozemok. Všetko spolu vybavovali, čo sa týkalo stavby rodinného domu. Uviedla, že
má o tom vedomosť, z rozprávania svojho syna, a niekedy obidvaja sa rozprávali pred ňou o tom, čo
všetko vybavili. Tvrdila, že jej syn - žalobca osobne sa podieľal svojou prácou na prácach pri budovaní
domu, nevedela však konkrétne uviesť, ktoré práce vykonával jej syn. Pred začatím stavby domu strany
sporu ju požiadali, aby pre nich vybrala úver v peňažnom ústave ČSOB, v sume 40.000,- Sk, ktorá suma

nebola použitá na kúpu pozemku, ani na na stavbu rodinného domu. Túto sumu strany sporu potrebovali
na iný účel. Pri čerpaní tohto úveru si založila účet v ČSOB, na ktorom nemala vlastné peniaze. Na
tento účet boli poukazované výplaty jej syna - žalobcu a žalovanej, preto na tomto účte sa nachádzali
výlučne peniaze strán sporu. Dispozičné právo k tomuto účtu mala ona a žalovaná. Svedkyňa peniaze
vyberala z tohto účtu iba vtedy, keď ju o to žalovaná požiadala, keď bolo potrebné zaplatiť za stavebný

materiál, alebo vykonané práce. Vybrané peniaze dala Q. W. alebo matke žalovanej, ktoré následne
realizovali platby. V jednom prípade aj ona vyplatila sumu vyše 1.000,- eur svojmu synovi Tiborovi za
práce, ktoré on vykonal na stavbe rodinného domu. Bola to prvá splátka a druhú splátku zaplatili strany
sporu bratovi žalobcu. Za pozemok tiež takýmto spôsobom zaplatila kúpnu cenu. Telefonicky jej volal
syn - žalobca, že je potrebné vybrať peniaze z účtu a zaplatiť kúpnu cenu pozemku. Na základe toho

vybrala z účtu vedeného v ČSOB peniaze, išla na Obecný úrad M. X. a zaplatila kúpnu cenu pozemku.
Bolo to v mesiaci februári, avšak nevedela uviesť ktorého roku. Svedkyňa uviedla, že keď začali stavať
rodinný dom, strany sporu žili spolu. Žalovaná jej nepekne povedala, že ona si dá všetko napísať naseba, pretože nebude vyplácať deti jej syna - žalobcu z prvého manželstva. Svedkyňa uviedla, že si
myslela, že strany sporu preto stavali dom, lebo chceli v ňom spolu bývať.“, že

b) „Svedok C. K., brat žalobcu uviedol, že s bratom sú v dobrom vzťahu a žalovaná je bývalá priateľka
jeho brata, s ktorou neudržiavam žiadne vzťahy. Pri jednom stretnutí mu brat povedal, že spolu so
žalovanou budú stavať rodinný dom. Pri tomto stretnutí boli prítomní iba oni dvaja. Následne strany
sporu začali hľadať pozemok za účelom kúpy. Jeho kontaktovali vtedy, keď ho žiadali, aby pre nich
vyhotovil základy domu a hrubú stavbu. On v tom čase pracoval u jedného kamaráta, takže o tom, že

stranám sporu bude robiť základy domu a hrubú stavbu sa dohodli na dvore tohto kamaráta - Y. H.. Pri
tomto stretnutí boli prítomní obidvaja - žalobca aj žalovaná. Počas tohto stretnutia väčšinou so svedkom
rozprával jeho brat - žalobca. Svedok uskutočnil dohodnuté práce, vybudoval základy rodinného domu,
hrubú stavbu, múry domu a urobil aj veniec. Bolo to už v zimnom období. Žalobca mu volal, aby
pozakrýval múry aj celú stavbu, čo on aj urobil a následne svoju činnosť na stavbe ukončil.“, že

c) „Svedok V. B. uviedol, že strany sporu pozná, je s nimi v dobrom vzťahu. Potvrdil, že obidvaja prišli
za ním a žiadali, aby na základe predloženej výkresovej dokumentácie rodinného domu vykonal práce
na rodinnom dome. Išlo o betonárske práce. Na základe ich požiadavky robil podlahy v dome, omietky
a krb. Presne si nepamätal, či veniec bolo potrebné domurovať. Práce, ktoré robil na rodinnom dome
trvali asi štyri týždne, pričom pracoval s prestávkami. Dohoda s obidvoma stranami sporu bola uzavretá

ústne ohľadom stavebných prác. Objednané práce vykonal. Za vykonané práce mu bola dohodnutá
odmena vyplatená. Nevedel uviesť kto ho vyplatil.“, že

d) „Svedok J.. V. V. uviedol, že strany sporu pozná, dlhé roky sú ich vzťahy priateľské. Bývali aj v obci
Gočovo, v ktorej obci on vykonáva funkciu starostu. Potom odišli pracovať na kamión, preto sa ich vzťahy

trochu prerušili a potom určitý čas sa odsťahovali z obce X.. Tvrdil, že v čase, keď chceli kúpiť pozemok,
obidvaja sa zaujímali o možnosť kúpy pozemku, raz zavolal jeden, raz druhý. Tvrdil, že aj spoločne sa
dostavili na obecný úrad a zaujímali sa o kúpu pozemku. Následne on im ponúkol, ako starosta obce,
pozemok, ktorý bolo možné kúpiť a spoločne aj za jeho prítomnosti boli pozrieť tento pozemok. Nakoniec
tentopozemokajkúpili.Jepravda,žežiadosťopredajpozemkupodalaibažalovaná.Nevedelsavyjadriť

z akého dôvodu. Stavebné povolenie bolo vydané pre žalovanú. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, kto akou
mierou sa podieľal na stavbe rodinného domu a či sa dohodli kto bude vlastníkom domu. So stranami
sporu sa vždy stretával na obecnom úrade. Okrem úradných miestností sa nikde nestretávali. Nehovorili
mu o tom, prečo iba žalovaná je žiadateľkou o odkúpenie pozemku a prečo iba žalovaná požiadala o
vydanie stavebného povolenia, teda prečo len jej meno je uvedené na týchto listinách.“, že

e) „Svedok V. X. uviedol, že strany sporu pozná. S obidvoma má dobré vzťahy, nikdy nemal s nimi žiadne
spory. Žalovaná je jeho suseda, býva o pár domov nižšie. Na stavbe rodinného domu vykonával montáž
krovu a krytiny, na požiadanie rodičov žalovanej, pani P. S. a pána Z. S.. Nepamätal si, kde sa dohodli
o tom, aké práce má vykonať na stavbe, avšak vedel, že rodičia žalovanej ho o to požiadali, pretože

strany sporu v tom čase neboli doma. V letnom období roku 2010 vykonal práce týkajúce sa montáže
krovu a krytiny na streche domu spolu so svojimi spolupracovníkmi. Okrem toho im pomáhal aj otec
žalovanej a brat žalovanej. Práce trvali najviac dva týždne. Materiál už mali pripravený. Za vykonanú
prácu mu zaplatila matka žalovanej P. S.. Svedok si myslel, že dom sa stavia pre obidve strany sporu,
pretože boli spolu a videl aj auto, ktoré stálo pri dome a pri stavbe videl aj žalobcu aj žalovanú. To bol iba

jeho úsudok, že dom sa stavia pre obidve strany sporu. Nemal vedomosť o žiadnych konkrétnostiach,
ani o tom, či sa strany sporu dohodli, že kto bude vlastníkom domu.“, že

f) „Svedkyňa P. S., matka žalovanej uviedla, že nemá vedomosť o žiadnej dohode medzi žalobcom a jej
dcérou o tom, že by spoločne stavali dom s tým, že dom bude v ich spoluvlastníctve. Žalobca jej nikdy

nehovorilotom,žechcestavaťrodinnýdom.Hovorilajejotomlenjejdcéra-žalovaná.Vzťahstránsporu
nebol veľmi dobrý, pretože žalobca jej dcéru aj bil a dcéra už skôr sa chcela od neho osamostatniť. Preto
sa rozhodla stavať rodinný dom. Dcéra - žalovaná, aby zarobila peniaze, najprv chcela ísť pracovať do
Anglicka, ale potom ju žalobca prehovoril, aby išli spolu pracovať na kamión. Bolo to ešte pred začatím
stavby rodinného domu. Dcéra si pozemok si kupovala sama, pretože sama chcela stavať rodinný dom.

Strany sporu tri alebo štyri mesiace boli preč, boli na kamióne a po troch alebo štyroch mesiacoch sa na
dva týždne vracali domov, počas ktorého obdobia bývali u nich v podkrovnej izbe. Tvrdila, že materiál
na stavbu rodinného domu objednala a zabezpečila jej dcéra - žalovaná a takisto ona vybavovala aj
živnostníkov, ktorí tam pracovali. Žalobca neurobil nič, iba v jednom prípade pomáhal pri výkopovýchprácach, keď sa kopali základy. Svedkyňa pri tom nebola, mala vedomosť o tom o d žalovanej. Tvrdila,
že stavba bola financovaná z peňazí jej dcéry. So žalobcom mali spoločný účet. Účet bol vedený na
meno jej dcéry, na ktorý bola poukazovaná výplata žalobcu, aj výplata žalovanej. Účet vedený na meno

jej dcéry bol založený neskôr a k tomuto účtu mali dispozičné právo: žalobca, žalovaná a svedkyňa.
Predtýmvýplatajejdcéryažalobcubolapoukazovanánaúčetmatkyžalobcu.Potom,akoužajsvedkyňa
mala dispozičné právo k účtu svojej dcéry, ona vyplácala robotníkov, na základe pokynov jej dcéry, s
ktorou bola v telefonickom kontakte, pokiaľ bolo potrebné niečo zabezpečiť, alebo vyplatiť robotníkov.
Pri stavbe rodinného domu ona objednala okná, majstra, ktorý robil strechu a ona jednala aj s Marošom

Sklenárom, ktorý začal pracovať na stavbe potom, ako zo stavby odišiel brat žalobcu. So žalobcom sa
nerozprávala ani telefonicky o záležitostiach týkajúcich sa stavby.“, že

g) „Svedok Z. S., otec žalovanej uviedol, že sa hnevá na žalobcu kvôli tomu, ako dopadol ich vzťah
so žalovanou. Potvrdil, že strany sporu bývali aj u nich, teda v ich rodinnom dome, v podkrovnej izbe.
Tvrdil, že nevedel o tom, že strany sporu spoločne by mali stavať rodinný dom. Dcéra - žalovaná mu

hovorila o tom, že ona sama si chce postaviť dom. Dcéra aj preto sama kupovala pozemok pod domom,
lebo sa chcela od žalobcu osamostatniť. Ich spolužitie nebolo veľmi dobré, pretože žalobca bol voči jeho
dcére agresívny. Napriek tomu ich spolužitie trvalo najmenej 10 rokov, pretože jeho vnuk sa narodil v
roku 2000 a v čase rozchodu účastníkov konania vnuk mohol mať desať rokov. Tvrdil, že žalobca sa
nepodieľal na stavbe rodinného domu ani vlastnou prácou, ani nezabezpečoval záležitosti týkajúce sa

stavby rodinného domu. Mal síce svoj príjem, ale veľa míňal, pretože chodil po výletoch.“, že

h) „Svedok X. H. uviedol, že od roku 2006 do roku 2013 pracoval v stavebninách v Rožňave s názvom
ERBE, neskoršie ERBE s.r.o. ako obchodný zástupca. Uviedol, že žalobcu nepozná, žalovanú pozná,
pretože objednávala u neho tovar na výstavbu rodinného domu. Do jeho pracovnej náplne patrilo

ponúkanie tovaru a vyhotovenie cenových ponúk. Žalovaná navštívila stavebniny, v ktorých pracoval.
Uviedla, že potrebuje stavebný materiál na stavbu rodinného domu. On jej poradil a ponúkol stavebný
materiál lacnejší a kvalitnejší, ako to bolo uvedené v projekte a zrejme potom, ako žalovaná navštívila aj
iné stavebniny, rozhodla sa, že stavebný materiál bude odoberať od nich. Doniesla projekt a na základe
toho on pre ňu objednával stavebný materiál od základov domu až po strešnú krytinu. Keď im došiel

objednaný tovar pre žalovanú, zavolal pani W. a ona zabezpečila odber tovaru, aj zaplatenie faktúr. S
pani W. jednal vtedy, keď žalovaná nebola doma, teda keď bola v zahraničí. Žalovaná ju predstavila
hneď na začiatku, že ona bude stavby vedúca s tým, že v neprítomnosti žalovanej sa má svedok obrátiť
na pani W.Ú.. Žalovaná bola u neho s pani W. raz alebo dvakrát. Za dodaný tovar platili v hotovosti.
Asi dvakrát videl, že pani W. prišla spolu s matkou žalovanej, s pani S. a platili v hotovosti pri pokladni.

Nepamätal sa na to, že by pani W. videl, že by sama platila za dodaný tovar. Nebol prítomný vždy, keď sa
platilo za dodaný tovar, pretože on ba telefonicky zavolal pani W., že je potrebné zaplatiť za dodaný tovar
a ona to už zariadila. Mal aj inú prácu, teda nebol vždy prítomný pri platení. Pokiaľ sa zdržiaval v objekte
stavebnín, jeho klienti, teda aj pani W. najprv prišli za ním, že chcú platiť a on zistil, či je vystavená
faktúra a tak ich odprevadil k pokladni.“, že

i) „Svedkyňa Q. W. uviedla, že strany sporu pozná. Sú priatelia s obidvoma stranami sporu, aj toho času
je s nimi v dobrom vzťahu. Aj v čase začatia stavby rodinného domu boli priatelia. Pomáhala im pri
nadobudnutípozemku,naktoromjepostavenýrodinnýdomapomáhalaimajprivybavovanístavebného
povolenia, nakoľko je pracovníčkou stavebného úradu. Spolu všetci traja sa rozprávali o tom, že sa

bude žiadať stavebné povolenie, teda bol prítomný aj žalobca aj žalovaná bola prítomná. Následne
konkrétne úkony v priebehu vybavovania stavebného povolenia riešila už len so žalovanou. Po vydaní
stavebného povolenia mala splnomocnenie od žalovanej na všetky úkony týkajúce sa vybavovania
stavebného povolenia a podania návrhu na vklad kúpnych zmlúv, ktorými žalovaná nadobudla pozemky,
na ktorých je postavený rodinný dom. Po vydaní stavebného povolenia už iba na základe ústnej dohody

vybavovala svedkyňa objednávky stavebného materiálu a aj platby za materiál. V tom čase so stranami
sporu boli vo veľmi dobrom vzťahu, navzájom sa navštevovali a oni obidvaja ju vždy prišli navštíviť ku nej
domov do F., keď sa vrátili zo zahraničia, teda vždy po dvoch alebo troch mesiacoch. Na návštevu prišli
obidvaja, žalobca aj žalovaná a počas týchto návštev sa rozprávali o všeličom, o práci, ale aj o stavbe.
V tom čase, keď sa začal stavať rodinný dom, strany sporu žili spolu, mali spolu dieťa a ona si myslela,

že dom sa stavia pre celú rodinu, teda pre všetkých. Pomáhala aj pri nadobudnutí vlastníckeho práva
k pozemkom. Kúpno-predajné zmluvy obidve písala svedkyňa, aby ušetrila stranám sporu peniaze.
Nevedela sa vyjadriť k tomu, z akého dôvodu v kúpnych zmluvách je uvedená kupujúca iba žalovaná,
prečo neboli uvedenými kupujúcimi obidvaja. Nerozprávali sa o tom a ona sa na to nepýtala. Nakoľkožalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemkov, tak aj stavebníčkou v zmysle stavebného povolenia je ona.
Po vydaní stavebného povolenia ona išla s projektovou dokumentáciou do stavebnín, tam sa stretla s
pánom H. a dohodla sa s ním na dodaní stavebného materiálu, tehál, pričom dopravu zabezpečil pán H..

Viackrát bola v týchto stavebninách a viackrát jednala s pánom H.. Platobnú kartu k účtu matky žalobcu,
teda pani K., jej zverila žalovaná.. V dvoch prípadoch išla spolu s pani Kleinovou, matkou žalobcu, do
ČSOB, v ktorej banke bol vedený tento účet a ona vybrala potrebnú sumu z účtu. Peniaze jej odovzdala
hneď v banke, alebo v aute, už si presne nepamätala, pani Kleinovú odviezla domov a sama išla platiť
do stavebnín z týchto peňazí. Platobnú kartu mala k dispozícii až do tej doby, kým na stavbe začal robiť

pán B.. Už v tomto období platobná karta stratila platnosť. V čase, keď pán Sklenár začal robiť na stavbe,
ona už nemala prístup k žiadnemu účtu žalovanej, ani neobjednávala tovar, ani neplatila za tovar. Už to
nebolo potrebné, lebo pán Sklenár si to zabezpečoval sám. Ona robila prehľad tovaru a platieb za tovar,
ktoré realizovala a celý tento súpis odovzdala žalovanej. Tento zoznam si robila preto, lebo niekedy
kúpila tovar tak, že zaplatila v hotovosti, pričom nemala ani faktúru, ani príjmový pokladničný doklad,
ako potvrdenie o zaplatení, resp. iný doklad o zaplatení. So žalovanou bola dva alebo trikrát spolu v

stavebninách, pravdepodobne hneď na začiatku prvýkrát boli spolu, keď niesli projekt a potom, keď sa
objednávali trávnice. So žalobcom nebola spoločne v stavebninách a nepamätala si ani na to, že by
všetci traja, teda strany sporu a svedkyňa, boli spolu v stavebninách objednávať tovar, alebo platiť.“, že

j) „Svedok J.. Q. S. uviedol, že strany sporu pozná z videnia. Pochádza z obce X., odkiaľ pochádza aj

žalobca a strany sporu stretol pracovne. Jeho manželka vyhotovuje geometrické plány, má na to živnosť.
On s ňou zvykne chodiť, pretože je autorizovaný geodet a overuje geometrické plány. Predpokladal,
že zo strany žalobcu boli oslovení za účelom vyhotovenia geometrického plánu. Okolnosti prípadu zo
samotného zamerania nehnuteľnosti na mieste samom si už veľmi nepamätal, pretože to bolo dávno,
v roku 2007. Jeho manželka na základe objednávky vyhotovila geometrický plán, za ktorý vyhotovila aj

faktúru a vyfakturovaná suma bola aj uhradená. Nevedel sa vyjadriť k tomu, kto uhrádzal fakturovanú
sumu. Vyhotovenie geometrického plánu bolo bežnou praxou, ako aj postup ohľadom fakturácie -
odmeny za vyhotovenie geometrického plánu.“, že

k) „Svedkyňa J. S., T.. B. uviedla, že strany sporu pozná z videnia. Stretli sa pri zameriavaní pozemku, o

ktorom vyhotovila geometrický plán. Pri zameriavaní pozemku boli prítomní obidvaja, avšak nepamätala
si kto objednával vyhotovenie geometrického plánu - ktorý z nich objednával. Na mieste samom sa
svedkyňa vždy zvykne opýtať, na aké meno má vystaviť faktúru a faktúru som vystavila na meno
žalovanej, na základe informácií, ktoré dostala na mieste samom, pri zameraní pozemku. Fakturovaná
suma bola riadne uhradená.“, že

l) „Svedok T. Ď. uviedol, že strany sporu pozná, pretože spoločne pracovali asi 1,5 roka, od roku 2011.
Potom, keď sa rozišli, raz mu žalobca povedal, že on sa na ten dom vykašle, lebo matka žalovanej
kúpila na ten dom škaredé okná. V tom čase už mal inú známosť a preto si myslel, že sa nezaujíma o
predmetný dom. Podľa toho, aký životný štýl viedol žalobca, že si kupoval drahé veci, oblečenie, svedok

usúdil, že pokiaľ by on sám staval dom, asi by si to nemohol dovoliť. Okrem toho v tomto období už aj so
žalovanou sa viackrát rozprával o problémoch pri stavaní domu. Ona mi rozprávala o tom, čo neurobil
správne brat žalobcu.“, že

m) „Svedkyňa D. C. uviedla, že od jej priateľky, od žalovanej, vie, že stavala dom ona sama a stavala si

ho pre seba. Asi trikrát sa stretli všetci, teda žalobca, žalovaná aj svedkyňa, počas toho obdobia, kým
strany sporu boli spolu. Žalobcu pozná ako priateľa žalovanej a so žalovanou sa pozná od detstva a sa
kamarátia. Uviedla, že vedomosti o tom, že žalovaná sama stavala dom a pre seba stavala dom, vie z
jej rozprávania od nej. Hovorila jej to v čase stavby. Mohlo to byť desať rokov spätne, teda v roku 2008.
Pri týchto rozhovoroch žalobca nikdy nebol prítomný. O stavbe domu so žalovanou sa vždy rozprávali

iba ony dve.“, že

n) „Svedkyňa V. H. vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že mala vedomosť o dohode medzi stranami
sporu o tom, že bol bol postavený pre ich oboch a ich spoločného syna V. S.. Videla projekt stavby, kde
na hlavičke stálo len meno žalovanej. Keďže v tom čase stavala s bývalým manželom dom, vedela,

že na týchto projektoch by mali byť mená oboch staviteľov. Tak sa spýtala žalovanej, prečo tam nie je
uvedené aj meno žalobcu a žalovaná jej vysvetlila, že pri kolaudácii sa na list vlastníctva dopíše aj
jeho meno.“, žeo) „Svedok K. K., syn žalobcu z prvého manželstva uviedol, že má vedomosť o dohode medzi stranami
sporu, že dom stavali spolu, pretože sa často stretávali, . navštevoval svojho otca a na dvore sa
rozprávali o tom. Otec ich často aj s bratom F. brával na spoločné lyžovačky a letné výlety. Nikdy sa

nehovorilo o tom, že by dom nestavali spolu. Pomáha pri pomocných prácach na stavbe.“.

5. Prvoinštančný súd zistil:
- zo znaleckého posudku č. 45/2017 vyhotoveného Ing. Bartolomejom Turocim zo dňa 14.5.2017, že
„znalec určil stav rozostavanosti stavby - rodinného domu postaveného na parcele registra „C“ č. XXX/

X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 366 m2, zapísaná na LV č. XXX, K.. Ú.. X., na 92,04 %.“, z
predloženej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie na rodinný dom, že „investorom je V. S.,
A. N. XXX, M. a dátum vyhotovenia je september 2008.“,

- „kúpnych zmlúv o nadobudnutí nehnuteľností pozemkov, že v roku 2009 žalovaná ako kupujúca
uzavrela dve kúpne zmluvy a to kúpnu zmluvu zo dňa 4.2.2009 s predávajúcou P. V., ktorej vklad

do katastra nehnuteľností bol povolený 2.7.2009 pod číslom V 255/09 a ďalšiu kúpnu zmluvu dňa
XX.X.XXXX, pričom predávajúcou bola Obec X., ktorej vklad bol povolený dňa 2.7.2009 pod číslom V
258/09. Nehnuteľnosti nadobudnuté týmito kúpnymi zmluvami sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX
K.. Ú.. X..“.,

- zo stavebného povolenia vydaného Obcou X. W. Č. B.-XX F. XX.X.XXXX, že na základe žiadosti
žalovanej stavebný úrad vydal stavebné povolenie na stavbu rodinný dom na pozemku parcely číslo KN
XXX/X, XXX,X, XXX/X P. XXX/X v katastrálnom území X. B. V. S., N. XXX, M., teda žalovanej,

- z kolaudačného rozhodnutia vydaného Obcou X. Č.. B.-XX D. F. X.X.XXXX, ktoré rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 7.6.2018, že na návrh žalovanej stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie,
ktorým povolenie užívanie stavby - rodinný dom na pozemku parcelné číslo KN C XXX/X v katastrálnom
území X.,

- „z oznámenia Obce X. o určenie súpisného čísla budovy, že Obec X. vykonala zápis do registra adries

dňa 11.06.2018 a určila súpisné číslo XXX budove postavenej v Obci X.Y., katastrálne územie X., W.
Č. XXX/X, pre rodinný dom, ktorý bol skolaudovaný rozhodnutím číslo B.-XX D. F. X.X.XXXX, pričom
stavebníkom stavby bola V. S., A. N. XXX, M.,

- z faktúry číslo F59500512 zo dňa 20.8.2009, že dodávateľ ERBE stavebniny s.r.o., Michalovce,

prevádzka Rožňava, vyhotovil faktúru pre žalovanú V. S., na sumu 4.294,74 eur za dodanie stavebného
materiálu,

- z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 21.8.2009, že od V. S. bolo prijatých 4.294,74 eur, teda
platba za faktúru č. F59500512 pre stavebniny ERBE s.r.o., prevádzka Rožňava,

- z faktúry číslo F 59500697, že dodávateľ ERBE stavebniny s.r.o., Michalovce, prevádzka Rožňava,
vystavilprežalovanúV.S.faktúrunasumu297,60eurzadodávkustavebnéhomateriálusorbet,trávnica,
dňa 2.9.2009,

- z príjmového pokladu dokladu zo dňa 30.9.2009 vystaveného ERBE stavebniny s.r.o., Michalovce,
prevádzka Rožňava, že od V. S. bola prijatá platba 297,60 eur, ako úhradu faktúry č. F 59500697,

- z fotokópie faktúry č. 09/2009 zo dňa 2.2.2009 vystavenej dodávateľom J.. J. B., X., geodetické
a kartografické práce, Edelényska 22, Rožňava, že faktúra bola vystavená pre odberateľa Martinu

Hrickovú, Nová 284, Vlachovo, na sumu 239,- eur,

- z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX s názvom účtu V.T. K., za obdobie od 1.2.2009 do 2.12.2010,
kedy účet bol zrušený, že na tento účet pravidelne mesačne boli poukazované pracovné odmeny strán
sporu, ktoré stranám sporu boli poukazované približne v rovnakej sume,

- z výpisu z účtu č. 0512911860/0900, že účet bol vedený na meno žalovanej V. S. a za obdobie od
1.9.2011 do 31.7.2012 boli predložené mesačné výpisy z účtov. Od septembra 2011 do ukončeniaspolužitia strán sporu, teda do júna 2012, pravidelne mesačne boli poukazované na tento účet pracovné
príjmy žalobcu a žalovanej, približne v rovnakých sumách.

6. Následne súd prvej inštancie citoval znenie § 132 ods. 1, § 136 ods. 1, 2 prvej vety a § 137
ods. 2 Občianskeho zákonníka, odkázal na viaceré súdne rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu
SSR, sp. zn. 2Cz13/82, R 16/1983, nález Ústavného súdu Českej republiky z 25.9.1997, sp. zn.
III.ÚS 336/96, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1174/2001) a uzavrel, že
„Vychádzajúc z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobcom

tvrdená dohoda uzavretá medzi stranami sporu o tom, že spoločne budú stavať rodinný dom a dohoda,
že po skolaudovaní domu sa stanú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v rovnakých podieloch,
nebola preukázaná, pre chýbajúci úmysel žalovanej uzavrieť dohodu. Pri uzavretí žalobcom tvrdenej
dohody žiaden svedok nebol prítomný. Vypočutí svedkovia, príbuzní žalobcu, matka žalobcu V. K., brat
žalobcu C. K., syn žalobcu K.T. K., P. P. V. H., o žalobcom tvrdenej dohode mali vedomosť z počutia
od žalobcu, pričom žalovaná uzavretie akejkoľvek dohody popierala, preto výpoveďami týchto svedkov

súd nepovažoval za preukázanú existenciu žalobcom tvrdenej dohody a obsah dohody. Vzhľadom na
vyššie uvedené, dokazovanie bolo zamerané na zisťovanie okolností prípadu, na správanie sa žalobcu
pri výstavbe domu.“

7. Dôvodiac, že „ Zo správania sa žalobcu a z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by sa

žalobca správal ako stavebník, nakoľko v jednom prípade vykonával prácu na rodinnom dome osobne,
fyzicky - pri budovaní základov domu a v dvoch prípadoch bol pri dohode o dojednaní prác, pri jednaní
o vykonaní stavebných prác bratom žalobcu C. K., za prítomnosti žalovanej a pri jednaní s V. B.,
tiež za prítomnosti žalovanej. Účasť žalobcu pri týchto úkonoch súd považoval za výpomoc žalobcu
žalovanej, nakoľko v tom čase žili spolu ako druh a družka. Výpoveďou svedka V., starostu Obce X.,

V. B. P. V. X. súd považoval za preukázané iba to, že títo svedkovia predpokladali, že po vybudovaní
rodinného domu strany sporu budú dom spoločne užívať aj s ich maloletým synom, nakoľko v čase
začatia výstavby domu strany sporu žili spolu a mali spolu maloleté dieťa. Vyššie uvedení svedkovia
však nemali vedomosť o vlastníckych vzťahoch k stavbe. Z výpisov z účtov predložených v priebehu
konania vyplýva, že pracovná odmena strán sporu počas výstavby domu, resp. od roku 2007 bola

poukazovaná najprv na účet matky žalobcu a následne od roku 2011 na účet žalovanej, avšak žalobca
nepreukázal vynaloženie svojich finančných prostriedkov na stavbu domu listinnými dôkazmi, ani inými
dôkazmi. Žalovaná začala stavať rodinný dom na základe stavebného povolenia na vlastnom pozemku v
jej výlučnom vlastníctve. Práce ohľadom výstavby rodinného domu organizovala žalovaná. Vychádzajúc
z informácií od svedkyne W. na základe rozhodnutia žalovanej prestal hrubú stavbu vykonávať brat

žalobcu a pokračoval v betonárskych prácach Maroš Sklenár, po dohode so žalovanou dohodli rodičia
žalovanej práce a materiál súvisiace so zastrešením rodinného domu u svedka X., objednali okná a
dvere na rodinný dom. Materiál na výstavbu domu od začiatku objednávala žalovaná a zabezpečovala
platby za tento materiál, ako to vyplýva z výpovede svedka H., pracovníka stavebnín. Žalovaná počas
svojejneprítomnostitoutočinnosťoupoverilaQ.W.Š.,ktorážalovanúinformovalaopriebehustavebných

prác. Po prerušení spolužitia strán sporu žalovaná dokončila stavbu rodinného domu a na základe
jej žiadosti bolo vydané kolaudačné rozhodnutie o užívania schopnosti stavby.“ súd prvej inštancie
učinil záver, že „na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že stavebníčkou, nielen v zmysle
stavebného povolenia, ale aj v občianskoprávnom zmysle, bola žalovaná.“ Dodal, že „žalobca ohľadom
svojich tvrdení, ktorými preukazoval dôvodnosť žaloby o určenie, že je podielovým spoluvlastníkom

rodinného domu v podiele 1/2 sa dostal do dôkaznej núdze, tvrdenia žalobcu o tom, že bol stavebníkom
rodinného domu, súd vykonaným dokazovaním nepovažoval za preukázané, preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.“

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej priznal náhradu trov konania

v rozsahu 100 %, nakoľko bola v konaní úspešná.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. l písm.
b), f), h) CSP tvrdiac, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a rozsudok je vecne nesprávny. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť v
zmysle § 388 CSP a žalobe žalobcu vyhovieť alternatívne rozsudok zrušiť v zmysle § 389 ods. l písm.
b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalobcovi priznať
náhradu všetkých trov celého konania, včítane trov právneho zastúpenia. Podčiarkol, že ak súd prvejinštancie žalobu žalobcu zamietol v podstate z dôvodu, že žalobcom tvrdená dohoda uzavretá medzi
stranami sporu o tom, že spoločne budú stavať rodinný dom a dohoda, že po skolaudovaní domu sa
stanú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v rovnakých podieloch, nebola preukázaná, pre

chýbajúci úmysel žalovanej uzavrieť dohodu, zo správania sa žalobcu a z vykonaného dokazovania
však nevyplynulo, že by sa žalobca správal ako stavebník a súd dospel k záveru a že ohľadom svojich
tvrdení, ktorými preukazoval dôvodnosť žaloby sa dostal do dôkaznej núdze, s takýmto hodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania žalobca nesúhlasí. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil
vykonané dokazovanie jednostranne a tendenčne v neprospech žalobcu, pričom v odôvodnení rozsudku

súdprvejinštancievykonanédôkazypopisujeavyhodnocujenievovzájomnýchsúvislostiach,výpovede
svedkov opisuje neúplne, i keď z výpovede svedkov vyplývajú aj ďalšie skutočnosti, ktoré súd prvej
inštancie účelovo neuvádza v odôvodnení rozsudku a ktoré svedčia v prospech tvrdení žalobcu. Uviedol,
že: «V odseku 46 rozsudku súd prvej inštancie uvádza: „Vychádzajúc z vykonaného dokazovania v
prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdená dohoda uzavretá medzi stranami sporu o
tom, že spoločne budú stavať rodinný dom a dohoda, že po skolaudovaní domu sa stanú podielovými

spoluvlastníkmi rodinného domu v rovnakých podieloch, nebola preukázaná, pre chýbajúci úmysel
žalovanej uzavrieť dohodu. Pri uzavretí žalobcom tvrdenej dohody žiaden svedok nebol prítomný.
Vypočutí svedkovia, príbuzní žalobcu, matka žalobcu V. K., A. Ž. C. K., B. Ž. K. K., P. P. V. H., o žalobcom
tvrdenej dohode mali vedomosť z počutia od žalobcu, pričom žalovaná uzavretie akejkoľvek dohody
popierala, preto výpoveďami týchto svedkov súd nepovažoval za preukázanú existenciu žalobcom

tvrdenej dohody a obsah dohody.“ S takýmto záverom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasí, pretože
súd náležite nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy vo vzájomných súvislostiach ale ich vyhodnotil
jednostranne v neprospech žalobcu. Samotná skutočnosť, že pri uzavretí dohody bol len žalobca a
žalovaná ešte neznamená záver o tom, že k dohode nedošlo. Súd prvej inštancie mal vyhodnotiť
všetky dôležité okolnosti z ktorých sa dá usúdiť či takáto dohoda medzi účastníkmi sporu bola resp.

nebola uzavretá a nie jednostranne vyhodnotiť, že žalovaná popiera uzavretie dohody tak k dohode
nedošlo a vypočutí svedkovia ktorí potvrdzovali uzavretie dohody majú túto vedomosť len z počutia
od žalobcu, tak dohoda uzavretá nebola. Takéto vyhodnotenie dôkazov bez náležitého odôvodnenia
považuje žalobca za nepreskúmateľné. Súd pri hodnotení dôkazov či dohoda medzi účastníkmi bola
uzavretámalnepochybneskúmaťokolnosti,ktorépredchádzalizačatiustavby,tedačoviedloúčastníkov

sporu k začatiu stavby, z akým úmyslom chceli túto stavbu zriadiť, aké finančné prostriedky, z akých
zdrojov mienili použiť na výstavbu aké finančné prostriedky boli v skutočnosti použité, či išlo o finančné
prostriedky oboch účastníkov alebo len jedného, ako plánovali zrealizovať jej výstavbu, či ju stavali
za účelom užívania stavby len žalovanou alebo za účelom užívania oboch účastníkov sporu žijúcich v
tom čase v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom. Je zrejmé, že súd sa týmito úvahami vôbec

nezaoberal v súvislosti s tým, či účastníci sporu uzavreli dohodu o založení podielového spoluvlastníctva
k rodinnému domu, pred začatím stavby. Pritom je nepochybné, že podľa ustálenej súdnej praxe
takáto dohoda môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. V tejto súvislosti žalobca poukazuje
na výsledky dokazovania z ktorých je zrejmé, že výsluchmi strán sporu, výsluchmi svedkov a najmä
listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca žil v spoločnej domácnosti so žalovanou od roku 1999

ako druh s družkou, spoločne hospodárili, spoločne pracovali a spoločne uhrádzali všetky náklady
spojené s výstavbou domu ako aj iné spoločné náklady a nebolo preukázané, že by žalovaná zo
spoločného účtu vyberala len svoje finančné prostriedky a hospodárila s nimi oddelene. Ani skutočnosť,
že súd prvej inštancie poukazuje na to, že faktúry, objednávky a doklady o platbách sú vystavené na
meno žalovanej nepreukazuje, že stavebníčkou bola len ona, pretože všetky tieto záležitosti v zmysle

dohody účastníkov sporu mala na starosti žalovaná. Všetky platby boli realizované zo spoločných
prostriedkov účastníkov sporu čo vyplýva nepochybne z listinných dôkazov a to výpisy z účtu, kde
pracovná odmena strán sporu počas výstavby domu bola poukazovaná najprv na účet matky žalobcu
a spoločný účet účastníkov, z ktorého boli čerpané finančné prostriedky na všetky potrebné úhrady.
Z výsledkov dokazovania je nepochybné aj to, že obaja účastníci pracovali na kamióne v zahraničí

a preto málo času trávili na Slovensku a pritom stavba bola realizovaná aj v ich neprítomnosti. O
všetkýchpostupochrealizáciestavbysaúčastnícisporuvždydohodlispoločnekonzultovalipostup.lkeď
stavbu realizovali svojpomocne bola realizovaná tak, že ju stavali živnostníci ktorých si obaja účastníci
objednali a osobná účasť na prácach účastníkov sporu bola minimálna. Neobstojí preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, že žalobca sa zúčastnil osobne iba niektorých prác. V roku 2009 došlo medzi stranami

sporu k dohode, že si spoločne postavia rodinný dom, ktorý bude v ich podielovom spoluvlastníctve v
rovnakých podieloch po 1/2, pretože mali spoločné dieťa a mienili žiť naďalej v spoločnej domácnosti.
Tak pozemky, ako aj projekt na výstavbu rodinného domu vybavovali strany sporu spoločne v rámci
plánovania a prípravy na stavbu spoločného rodinného domu s úmyslom mať ho pre seba (pre oboch) arodinu. Žalovaná túto dohodu účelovo popiera, avšak z výsledkov dokazovania s prihliadnutím na všetky
okolnostimožnonepochybnevyvodiť,žetakýtociel'stranysledovali.Vtejtosúvislostižalobcapoukazuje
na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej neformálna dohoda (ústna alebo konkludentná) môže byť

platne uzavretá v ktoromkoľvek štádiu rozostavanosti stavby až do času jej dokončenia, t.j. do okamihu
časovo predchádzajúceho vznik stavby ako veci v právnom zmysle. Nie je potrebné, aby sa účastníci
dohodli na výške podielov. Ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké. Dohoda
nemusí byť ani výslovne formulovaná tak, že jej účastníci budú spoluvlastníkmi stavby stačí ak z nej s
prihliadnutím aj na ďalšie okolnosti možno vyvodiť, že takýto cieľ účastníci sledovali. Aj z tohto dôvodu

je potrebné považovať vyjadrenie žalovanej za neopodstatnené a účelové, pretože pre posúdenie
podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou činnosťou treba vychádzať z toho, že
vlastníctvo k novozhotovenej veci nadobúda originárne ten, kto vec vytvoril. Ak ide o stavbu nadobúda
vlastníctvo k nej stavebník v občianskoprávnom zmysle teda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať
ju pre seba. Nie je rozhodujúce komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Z výsledkov
dokazovania vyplýva, a to aj zo záverov znaleckého posudku, že stavba bola zrealizovaná nepochybne

do štádia, keď je jednoznačné a nezameniteľne zjavné dispozičné riešenie nadzemného podlažia (ako
kritériumstavby)atedaideovytvorenieveciakojednéhozospôsobovnadobudnutiavlastníckehopráva.
Účelové tvrdenie žalovanej, že spoločne nehospodárili, spoločne neplánovali stavbu a že stavbu stavala
sama pre seba, je vyvrátené výsledkami dokazovania a najmä výpoveďami svedkov. Svedkyňa Q. W.
vypovedala na pojednávaní konanom dňa 11.3.2016 (str. 5-7 zápisnice), že ako pracovníčka stavebného

úradu spolu so stranami sporu ako ich priateľka sa pred realizáciou stavby stretávali, v tom čase sa
rozprávali o stavbe a keď sa začala stavba rodinného domu, strany sporu žili spolu, mali spolu dieťa a
myslelasi,žedomsastaviaprecelúrodinu,tedaprevšetkých.Vtomčasesaúčastnícisporuspolusňou
rozprávali o tom ako prebieha stavba, aké práce boli vykonané aký materiál bol objednaný. Svedkyňa
potvrdila, že pokiaľ telefonicky konzultovala so žalovanou postup na stavbe, ona to potom konzultovala

aj so žalobcom. Potvrdila, že pri návštevách sa rozprávali o tom, že keď bude dom postavený budú spolu
v ňom bývať. Potvrdila to, že z toho dôvodu, že žalobca nie je spoluvlastníkom pozemkov nemohol byť
uvedený ako stavebník ani v stavebnom povolení. Podľa jej vedomostí peniaze z ktorých bol postavený
dom patrili žalobcovi aj žalovanej. Žalovaná jej nikdy nepovedala, že z účtu môže čerpať iba určitú
sumu z toho dôvodu, že táto suma predstavuje jej finančné prostriedky. Svedkyňa ďalej potvrdila, že

zo zahraničia jej volal aj žalobca vo viacerých prípadov, ohľadom stavby, a potvrdila že keď jej volal
hociktorý z účastníkov sporu brala to tak, že sa to týka oboch teda jednotlivé záležitosti vybavovala
pre obe strany sporu (strana 9 zápisnice). Obdobne aj svedok Ing. V. V., B. Y. X., uviedol, že v čase
keď chceli kúpiť pozemok, zaujímali sa o možnosť kúpy obe strany sporu. Podľa jeho vedomostí strany
sporu sa mali v tom čase radi, ich vzťahy boli dobré a preto chodili všade spolu. Projekt na výstavbu

rodinného domu mu predložili obaja predtým než začali stavať rodinný dom. Podľa jeho vedomostí práce
na stavbe vykonávali obaja a bol rád, že do Obce X. príde bývať mladá rodina. Svedok C. K., brat
žalobcu, potvrdil, že má vedomosti, že žalobca spolu so žalovanou stavali spoločne rodinný dom a obe
strany sporu ho požiadali aby pre nich vyhotovil základy domu a hrubú stavbu. Za práce na stavbe
rodinného domu mu na začiatku stavby obaja spoločne vyplatili 1800 € a matka žalobcu mu vyplatila

druhú časť odmeny taktiež 1800 €. Tieto skutočnosti potvrdila aj samotná žalovaná (str. 8,9, zápisnica z
pojednávania zo dňa 16.10.2015). Matka žalobcu V.Á. K., potvrdila že obaja účastníci sporu jej povedali
že idú spolu stavať rodinný dom a spoločne vybavovali všetky záležitosti týkajúce sa výstavby rodinného
domu a kúpy pozemkov. Potvrdila, že kúpnu cenu za pozemok kúpený od Obce X. zaplatila kúpnu cenu
ona a to výberom z účtu účastníkov sporu vedenom v ČSOB. Potvrdila aj to, že žalobca jej ukazoval

projekty, ukazoval ako bude dom zariadený, aké bude mať dispozičné riešenie a pod. (str. 5-7, zápisnica
z pojednávania zo dňa 16.10.2015). Svedok V. B. nepotvrdil tvrdenie žalovanej, že len žalovaná si u
neho objednala práce na rodinnom dome, naopak potvrdil to, že práce si objednali obaja účastníci sporu,
že obaja ho navštívili u neho doma, a na požiadanie oboch strán sporu vykonal práce na rodinnom
dome a to podlahy, omietky a krb (str. 9, 10, zápisnica z pojednávania zo dňa 16.10.2015). Žalovaná

súhlasila s výpoveďou aj tohto svedka (str. 11 , zápisnica z pojednávania zo dňa 16.10.2015). Svedok
V. X., blízky sused žalovanej, vykonával montáž krovu a krytiny na streche. Potvrdil, že vzhľadom na
všetky okolnosti si myslel, že dom sa stavia pre oboch, teda pre obe strany sporu, pretože boli spolu a
videl ich pri stavbe, tak žalobcu ako aj žalovanú. (str. 3,4, zápisnica z pojednávania zo dňa 22.1.2016).
Svedkyňa V. H. vo svojom písomnom vyjadrení, zo dňa 25.8.2018, potvrdila, že má vedomosť o dohode

medzi stranami sporu, že dom bol stavaný pre nich oboch a ich syna. Potvrdila, že bola pri dohode, že
na liste vlastníctva bude zapísaný ako podielový spoluvlastník žalobca. Ide o kamarátku žalovanej od
detstva. Syn žalobcu K. K. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.08.2018 potvrdil, že má vedomosť
o uzavretí dohody medzi účastníkmi sporu, že dom bude patriť rovnakým dielom obom. Potvrdil, žerodinný dom stavali a stavebníkmi boli obaja účastníci spolu. Potvrdil aj svoju aktívnu účasť na prácach
pri rodinnom dome. Súd prvej inštancie i napriek výpovediam vyššie uvedených svedkov ustálil, že
stavebníčkou nie len v zmysle stavebného povolenia ale aj v občianskoprávnom zmysle bola žalovaná.

(odsek 51 rozsudku). S takýmto záverom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasí, pretože je v rozpore s
výsledkami dokazovania a súd svoje rozhodnutie v tejto časti náležite neodôvodnil, čím odňal možnosť
žalobcovi konať pred súdom. Na pojednávaní konanom dňa 18.9.2018 žalovaná predložila právoplatné
kolaudačné rozhodnutie Obce X. zo dňa 6.6.2018 právoplatné a vykonateľné dňa 7.6.2018, oznámenie
o určení súpisného čísla zo dňa 11.6.2018, hoci týmito listinami žalovaná disponovala už na pojednávaní

konanom dňa 17.7.2018. Právny zástupca žalobcu požiadal súd o poskytnutie lehoty na úpravu petitu
a kvôli zisteniu, či tieto listiny boli predložené na zápis rodinného domu do KN. Súd žiadosti právneho
zástupcu nevyhovel a prerušil konanie do 13.00 hodiny toho istého dňa a uložil právnemu zástupcovi
upresniť žalobu v tejto lehote. Právny zástupca žalobcu sa ospravedlnil s tým, že je objednaný na
lekárske vyšetrenie a potrebuje vec prekonzultovať so žalobcom aby nahliadol do predložených listín o
ktorýchnemalvedomosť.Súdinapriektomuneumožnilžalobcovioboznámiťsaspredloženýmidôkazmi

a neumožnil mu ani nahliadnuť do týchto listín a zaujať k ním stanovisko. Právny zástupca žalobcu
pre právnu istotu návrh upresnil a súd prvej inštancie dokazovanie v neprítomnosti žalobcu a právneho
zástupcužalobcuvyhlásilzaukončenéaodročilpojednávaniezaúčelomvyhláseniarozsudku.Súdprvej
inštancie takýmto procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.“

10.Žalovanávpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcuoznačiacnapadnutýrozsudokzavecnesprávny
a riadne odôvodnený a navrhla tento potvrdiť a žalovanej priznať nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. V podstate zopakovala svoju argumentáciu v priebehu sporu na súde prvej
inštancie, vrátane vyjadrenia žalovanej zo dňa 18.9.2019, popierajúc opodstatnenosť tvrdení žalobcu

v jeho odvolaní žalovaná najmä zdôraznila, že: „Žalovaný od podania žaloby tvrdil, že svoj nárok
odvodzuje od dohody uzavretej medzi stranami sporu v roku 2009 (tretia veta žalobného návrhu).
Nakoľko sa mu v konaní nepodarilo preukázať existenciu takejto dohody a zároveň žalovaná existenciu
takejto dohody od počiatku popierala, nemohol súd prvej inštancie vyhodnotiť vykonané dôkazy inak. Vo
štvrtom odseku na strane 2 opäť žalobca uvádza. že súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy jednostranne.

Ako uvádza žalovaná vyššie to, že súd prvej inštancie najskôr vyhodnocoval pravdivosť tvrdení žalobou
nepovažovať za jednostrannosť. Ak žalovaný sám tvrdí, že pri dohode boli len účastníci, žalovaná jej
existenciu poprela a svedkovia vypovedali, že o dohode mali informácie len z počutia od žalobcu, nemá
súd prvej inštancie inú mužnosť ako prísť k záveru, že žalobca existenciu dohody nepreukázal, Okrem
toho žalobca mal dôkaznú povinnosť preukázať, že k dohode nesporne došlo a to nepreukázal. Ak by

aj žalobca spochybnil záver súdu, že k dohode nedošlo, neznamená to, že žalobca preukázal, že k
dohode došlo. Súd okolnosti pred začatím stavby riadne skúmal a vykonal dokazovanie, napr. ohľadom
kúpy pozemku. Sám žalobca si nikdy neuplatňoval žiaden nárok k pozemkom pod stavbou. A nakoniec
okolnosti pred začatím stavby hovoria v neprospech žalobcu“.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, z hľadísk v odvolaní uplatnených odvolacích dôvodov a s
prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, podmienky pre zmenu rozsudku však nie sú splnené
a rozsudok je potrebné zrušiť, pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil
žalobcovi realizáciu procesných práv priznaných v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany práv v
takej miere, že tým došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces.

12. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava“)
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch určených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Všeobecné súdy v civilnom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad

a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou
zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán
(por. m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010).14. Súd je povinný v súlade s § 191 CSP vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo
a čo strany sporu tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Pokiaľ súd túto svoju povinnosť nesplní, a
to buď tým, že sa zo zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s

nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania, premietajúcu sa ako zásah
do ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd a do práva na súdnu ochranu. Rešpektuje sa tak základná funkcia dôkazného konania v civilnom
súdnom procese, ktoré obsahuje vykonanie dôkazov, ich hodnotenie a ústi v zistenie skutkového stavu.

15. Ustanovenie § 220 ods. 2 CSP určuje súdu povinnosť v odôvodnení rozsudku uviesť, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, pričom je neprípustné zo
spisu opisovať skutkové prednesy strán sporu a vykonané dôkazy.

16.Povinnosťsúdurozsudkyodôvodniťspôsobomzakotvenýmv§220ods.2CSPjejednýmzprincípov
riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky a Listiny základných práv

a slobôd. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Stav, kedy rozsudok nemá náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným.
Nepreskúmateľným je i rozsudok, ktorého skutkové a právne závery vychádzajú z tzv. súhrnného
zistenia, ktorým sa zisťuje rozhodný skutkový stav súčasne na základe všetkých vykonaných dôkazov,

bez toho, aby sa uviedlo, na základe ktorých konkrétnych dôkazov sa to ktoré zistenie činí a z akých
dôvodov, ako i bez vysvetlenia prípadných rozporov medzi nimi.

17. Porušením práva na spravodlivý proces býva i taká situácia, kedy v hodnotení skutkových okolností
súdom absentuje určitá časť skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo, ale súd prvej inštancie ju

právne nezhodnotil v celom súhrne posudzovaných skutočností a bez toho, aby presvedčivo vyložil jej
(i)relevantnosť. Ak súd založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp.
čo nebolo predmetom diskusie strán alebo ak pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných
v konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce
vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov

nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych
vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

18. K uvedenej vade došlo i v posudzovanom prípade.

19. V posudzovanom spore žalobca svoju žalobu o určenie, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi označenej nehnuteľnosti (rodinného domu) odôvodňoval tvrdením, že vlastníctvo k
označenej nehnuteľnosti nadobudol spoločne so žalovanou originálnym spôsobom - jej zhotovením.
V tomto prípade je preto potrebné zistiť a posúdiť nielen to, či zhotovitelia veci sledovali založiť
spoluvlastnícky vzťah, ako aj to, aká je výška podielu toho ktorého spoluvlastníka, čo je závislé vždy na

dôslednom zhodnotení individuálnych okolností danej veci.

20. Vo všeobecnosti vychádzajúc z aplikačnej praxe súdov odvolací súd k otázke vzniku spoluvlastníctva
zhotovením veci pripomína, že osobitne významná je subjektívna stránka zhotoviteľa (zhotoviteľov)
veci. Vlastníctvo k novo zhotovenej veci (najmä k stavbe) nadobúda ten, kto stavbu realizoval avšak s

úmyslom mať ju pre seba (stavebník). Ak ide o vec zhotovenú spoločnou činnosťou, nie je rozhodujúce,
či a v akej miere sa ten ktorý subjekt podieľal na zhotovení veci (stavby), ale to, či sa osoby, ktoré vec
zhotovili spoločnou činnosťou dohodli na tom, že vec bude v ich spoluvlastníctve. Rozhodujúca je tu
existencia takejto dohody. Dohoda o vzniku spoluvlastníctva nemusí byť písomná, a to ani vtedy, ak sa
vlastníctvo zapisuje do katastra nehnuteľnosti. Dokonca stačí, ak ide o konkludentnú dohodu. Z dohody,

čo aj ústnej alebo konkludentného správania zhotoviteľov však musí byť zrejmý úmysel o nadobudnutí
veci do spoluvlastníctva. Nie je rozhodujúce, či dôjde k dohode aj o výške podielov. Ak je táto výška
sporná, má sa za to, že podiely sú rovnaké (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Dohoda o vzniku
spoluvlastníctva však musí byť uzavretá do vzniku veci. Pri hodnotení konkrétnej veci je teda možnézobrať do úvahy iba skutočnosti, u ktorých došlo do zhotovenia veci. Môže však nastať situácia, že
napr. stavbu realizovalo viacero osôb, ktoré neuzavreli žiadnu dohodu. Najvyšší súd Českej republiky
v rozhodnutí vo veci sp. zn. 22Cdo 2053/2009 zaujal stanovisko, podľa ktorého treba zobrať do úvahy

všetky okolnosti danej veci a ak z nich nie je zrejmé, že malo ísť o výlučné vlastníctvo len jednej osoby
(alebo spoluvlastníctvo niektorého z nich), treba mať za to, že zhotoviteľom sú všetky osoby, ktoré
stavbu realizovali, ktoré sa stávajú spoluvlastníkmi veci. Možno dodať, že v prípade, ak ide o novú
stavbu, vlastníctvo k nej sa nadobúda bez zreteľa na jej zápis v katastri nehnuteľností. Tento zápis je
podľa platnej právnej úpravy možný len na základe súpisného čísla vydaného podľa príslušného zákona,

pričom kataster zapíše ako vlastníka stavby osobu uvedenú v rozhodnutí o udelení súpisného čísla (§
46 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z.), pričom súpisné číslo je udelené osobe, ktorá je uvedená v kolaudačnom
rozhodnutí, ak sa nepreukáže niečo iné. Tento zápis v katastri má však vo všeobecnosti za následok
iba to, že dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto nie je ako vlastník uvedený v uvedenej evidencii, pričom
tento zápis mohol byť uskutočnený bez zreteľa na skutočný zámer sledovaný zhotoviteľmi stavby.

21. Z odôvodnenia rozsudku plynie, že súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o určenie, že
nehnuteľnosť v k. ú. X., Y. X.Y., Y. T., rodinný dom súpisné číslo XXX, doposiaľ nezapísaný v katastri
nehnuteľností, postavený na parcele registra „C“ č. 632/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 187
m2, zapísaný na LV č. XXX K..Ú.. X., patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v
podieloch po 1/2, všeobecným konštatovaním, že „na základe týchto skutočností súd dospel k záveru,

že stavebníčkou, nielen v zmysle stavebného povolenia, ale aj v občianskoprávnom zmysle, bola
žalovaná.“ a že „žalobca ohľadom svojich tvrdení, ktorými preukazoval dôvodnosť žaloby o určenie, že
je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1/2 sa dostal do dôkaznej núdze, tvrdenia
žalobcu o tom, že bol stavebníkom rodinného domu, súd vykonaným dokazovaním nepovažoval za
preukázané, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.“

22. Pozornosť súdu sa v dôvodoch rozsudku v podstate koncentrovala na rekapituláciu obsahu vyjadrení
sporových strán, v konaní vypočutých svedkov a obsahu listinných dôkazov, avšak bez toho, aby
následne súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne uviedol, aký záver učinil o skutkovom stave veci,
t.j. aké logicky prepojené dielčie skutkové zistenia učinil z tých dôkazov, z ktorých čerpal predmetné

skutkové zistenia pre svoje rozhodnutie. Ich rozsah sa v podstate musí kryť s rozsahom tých skutočností,
ktoré sú z pohľadu sledovanej (aplikovanej) právnej normy zásadne právne významné. Sú to teda
tie právne skutočnosti, ktoré sú upravené v príslušnej právnej norme, ktorá má byť vo veci súdom
aplikovaná a ktorá tak predznamenáva výpočet tých skutočností, ktoré budú formulovať záver o
skutkovom stave veci. Záver o skutkovom stave veci tak slúži k lepšej prehľadnosti rozsudku v jeho tzv.

skutkovej časti potiaľ, že predstavuje (z dielčích skutkových zistení) logicky prepojený skutkový nález,
ku ktorému súd nachádza (aplikuje) príslušnú právnu normu, ktorú je potrebné na daný skutkový stav
aplikovať. Uvedený záver prichádza do úvahy za stavu, ak žalobcom opísaný tzv. žalobný skutok bol v
konaní preukázaný, lebo v opačnom prípade je jeho žaloba zamietnutá, čo nie je dôsledkom aplikácie
právnej normy, ale nepreukázaním právne významných skutočností. Pretože skutková právna veta,

ako sumarizácia právne relevantných skutkových zistení, je množinou informácií zistených v civilnom
súdnom procese, ku ktorej súd vyhľadáva príslušné pravidlo správania, je nutné, aby bola úplná a aby o
jej validite súd nemal pochybnosti. Ak totiž sú (hoci i nepatrné) pochybnosti o skutkových okolnostiach,
ktoré sú inak identické so skutkovými okolnosťami predvídanými v hypotéze príslušnej právnej normy,
nemožno v tejto (neistej) skutkovej situácii vôbec uvažovať o aplikácii predmetnej právnej normy na

takto zistený skutkový stav.

23. Súd teda môže pristúpiť k aplikácii danej právnej normy až v procesnej situácii, kedy zistí relevantný
skutkový stav, nie však v situácii, ak má sám pochybnosti o úplnosti žalobcom (resp. žalovaným)
tvrdeného skutku, správnosti skutkových zistení, resp. validite získaných informácii i po zhodnotení v

konaní vykonaných dôkazov, a to s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Inými slovami,
po vykonanom zhodnotení dôkazov musí byť naisto zistený skutkový stav, ktorý (pri existencii príslušnej
právnej normy) alebo bude podraditeľný pod príslušné pravidlo správania (právnu normu) alebo nie
(napr. preto, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať žalobné tvrdenia a nebol tak zistený skutkový stav,
na ktorý by bolo možné aplikovať príslušnú právnu normu), teda aby súd zistený skutkový stav podradil

príslušnej právnej norme, ktorá vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. I v tomto smere
súd musí podať zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z akého právneho ustanovenia či právnych
ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia nakoniec podradil zistený skutkový stav veci. Pokiaľ
súd túto povinnosť nesplní, dochádza k nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia.24. Pretože súd v súlade s vyššie uvedenými zásadami nepostupoval, za takejto situácie je nutné
uzavrieť, že týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval

patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Vzhľadom na povahu vytknutej vady
konania pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd už ďalej nezaoberal samotnou podstatou veci, resp.
saňouanizaoberaťnemohol,keďžeodvolacísúdnemápodkladpreposúdenievecnejsprávnostizáveru
súdu prvej inštancie. Za tohto stavu preto odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych

vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP spolu s
akcesorickým výrokom o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

26. Po vrátení veci bude úlohou prvoinštančného súdu v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu
o nároku žalobcu opätovne rozhodnúť. Mať pritom na zreteli, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí
jasne,zrozumiteľneapresvedčivovyplývaťnielenvšeobecnýprávnydôvod,alekonkrétneprávneúvahy,
ktorými sa v tomto závere súd riadil a rovnako i konkrétne skutkové zistenia preukazujúce naplnenie
predpokladov právnej normy, z ktorej súd pri svojom rozhodovaní vychádzal. Nové rozhodnutie

prvoinštančný súd náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými
skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň,
aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované § 220 ods. 2 CSP.

27. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).