Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Drahomíra Brixiová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/311/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116227738
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7116227738.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z
členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený
advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47233516protipovinnému:Y..A.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.-O.I.,XXXXXI.,ovymoženie2.191,10

eursprísl.atrovexekúcievedenejpredsúdnymexekútoromJUDr.RudolfomKrutým,PhD.,Exekútorský
úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Košice II zo dňa 11.12.2018, č.k. 48Er/12/2018-30, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 11.12.2018, č.k.
48Er/12/2018-30 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 10600/16.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 24.9.2013
zmluvu o revolvingovom úvere. Toho istého dňa uzavreli účastníci konania aj Rozhodcovskú zmluvu
č. 850003212122, v ktorej bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie mal za to,
že rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, nebola individuálne dojednaná, jej
obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Predmetná
rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na výber žalujúcej

strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku bol výber súdu na
žalobcovi, pretože v prípade, že sa žalobca rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd, vyberie
niektorý z uvedených rozhodcovských súdov a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna a
reálne mu tento výber neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž
vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude dodávateľ,
a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Súd bol názoru, že

dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom
na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.3.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodaloprávnenýodvolanie,ktorýmnavrholnapadnutéuznesenie
zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby odvolací súd vydal súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo

výške 133,08 eura.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že exekučný súd sa neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou,
dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho právne

posúdenie. Pojem spotrebiteľ chápe oprávnený v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29 ako osobu, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná,
vnímavá a obozretná. Rozhodcovská zmluva predstavuje samostatný individuálny dohodnutý právny
úkon, pričom z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník
nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, dlžník

môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením
tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez
toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Mal za to, že
za individuálne dojednané sa podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje ustanovenie, ktoré
spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, mohol ovplyvniť jeho zaradenie do zmluvy bez toho, aby

to malo dôsledky na následné uzavretie hlavnej zmluvy a mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu
vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné uzavretie
hlavnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy ale aj z práva na jednostranné odstúpenie
od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou.

Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej
časť) neprijateľnou podmienkou. Oprávnený poukázal aj na nález českého Ústavného súdu zo dňa
10.4.2014, sp. zn. ÚS 3725/2013 (tzv. kauza bankových poplatkov). Oprávnený upriamil pozornosť
súdu aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 3M Cdo
14/2011, v ktorom sa zaoberal otázkou jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom.

Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť
riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z jej obsahu
je teda zrejmé to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne. Okolnosť - začatie
rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu - nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie
platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Daná okolnosť v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy

nejestvuje. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.3.2009, sp. zn. 1M Obdo V 16/2006 a iné uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Žiline a i..

5.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

6. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
rozhodcovskej zmluve č. 850003212122 zo dňa 24.09.2013 ako neprijateľnej podmienky a že rozpor
rozhodcovskej doložky s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nemá za následok zrušenie

platnosti celej rozhodcovskej doložky.

7. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 24.09.2013 zmluvu o
revolvingovom úvere č. 850003212122, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške

1.500 eur, ktorú sumu sa povinný zaviazal vrátiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 eura, t.j. v celkovej
sume 3.375,54 eura (ďalej len /„zmluva o úvere“/).V posudzovanom prípade je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter vydaný dňa 03.11.2015, sp. zn.RK-PC-132/15-EK. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2016 a vykonateľnosť
dňa 09.04.2016.

8. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej
veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej
v rozhodcovskej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou otázkou bolo určenie, či

rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky.

9. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie

platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského

konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

10. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 5 Rozhodcovskej zmluvy č.
850003212122 zo dňa 24.09.2013 uzavretej medzi oprávneným a povinným (ďalej len „Rozhodcovská
zmluva“).

11.Podľabodu2Rozhodcovskejzmluvy,veriteľvyhlasuje,žeuzatvorenietejtorozhodcovskejzmluvynie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o

tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

12. Podľa bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil
dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej

zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o
revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú
veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v
rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia
sporov spočíva na žalobcovi.

13. Podľa bodu 5 Rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní

alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovaciehoporiadkutýchtostálychrozhodcovskýchsúdov:1/SlovenskýarbitrážnysúdzriadenýSlovak
arbitriation court, s.r.o., IČO: 44 130 481; 2/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený priVictoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec
prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale

ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

18. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi
všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje
s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto

formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd.
Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou,
ktorú si oprávnený už predformuloval v Rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť.

19. Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že rozhodcovská doložka má všetky znaky individuálne
dojednaného ustanovenia, a to s poukazom na body 2 a 3 Rozhodcovskej zmluvy.

20. Odvolací súd však zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej
zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľom predložená spolu s ostatnými
všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o
zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú

zmluvu,obepodpísanévjedendeň),ktorýmoprávnenýsledovalvylúčenietohtodojednaniaspodrežimu
súdnej kontroly. Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnému úver aj bez podpísania Rozhodcovskej
zmluvy. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve,
resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, Rozhodcovská zmluva je formulárová
zmluva, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale
stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

21.Vzhľadomnavyššieuvedenúskutočnosťmáodvolacísúdzapreukázané,žerozhodcovskékonanie,
ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných
strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto
konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.22. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

23. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v
tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

25.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.