Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/868/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208217030
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7208217030.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcov X. L.. L. L., N. S. O. D. N., N.
Č.. XX, V. X. O. L., N. S. O. D. N., N. Č.. XX, zastúpení JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom, so
sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, proti žalovaným X. O. D., N. S. G., H. XX, V. X. W. D., N. S. G.,
H. XX, zastúpení JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Fejova č.4, o určenie, že
žalovaný v druhom rade nie je vlastníkom bytu a trvanie právneho vzťahu, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 25.2.2014 č.k. 22C/77/2008-341 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcov zaviazal nahradiť žalovanej na
trovách konania sumu 390,44 eura a žalovanému v sume 390,44 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o návrhu žalobcov na určenie, že žalobca v 2. rade nie je

vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúci sa v G., D. X.. H. Č.. XX, S. N. W. Z.. Č.. XXX, alternatívne určenia,
žedarovaciazmluvazodňaXX.X.XXXXjeneplatnáazároveňurčenia,žeichprávnyvzťahsožalovanou
v 1. rade založený kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k hore uvedenému bytu trvá.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že právny predchodca žalovanej v 1. rade G.
O. uzatvoril s nimi dňa XX.X.XXXX kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod bytu č. XX, nachádzajúci

sa S. G., D. X.. H. Č.. XX, v bytovom dome súp. č. XXX. Tento následne dňa XX.X.XXXX Správe
katastra doručil odstúpenie od predmetnej zmluvy zároveň so žiadosťou o nepovolenie vkladu a to
s odôvodnením, že zmluvu uzatvoril pod psychickým nátlakom na základe nepravdivých informácií.
Následne právny predchodca žalovanej uzatvoril so žalovaným v 2. rade darovaciu zmluvu dňa
X.X.XXXX predmetom ktorej bol hore uvedený sporný byt. Na základe uvedenej darovacej zmluvy
sporný byt nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný v 2. rade.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že žalobcovia
nenadobudlivlastníctvokspornémubytuaichvlastníckeprávonebolozapísanévkatastrinehnuteľností.
V časti konania týkajúcich sa určenia, že žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom sporného bytu, alternatívne
určenia, že darovacia zmluva zo dňa XX.X.XXXX je neplatná vykonal dokazovanie a zaoberal sa vprvom rade otázkou, či žalobcovia majú na takomto určení naliehavý právny záujem. Súd nezistil dôvody
prečo by mala byť darovacia zmluva neplatná v súlade s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Bol toho názoru, že pôvodný žalovaný nemal žiadnym spôsobom obmedzené svoje vlastnícke právo

ani disponovanie s ním k prevádzanému bytu a ani vedené konanie ho týmto spôsobom neobmedzilo.
Konanie podľa jeho názoru pôvodného žalovaného nemožno hodnotiť v rozpore s dobrými mravmi ani
na existujúce dlžoby vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 1. rade. Vo vzťahu k určeniu, že žalovaný v 2.
rade nie je vlastníkom nehnuteľnosti súd uviedol, že negatívne určujúci výrok nemôže zlepšiť právne
postavenie žalobcov, ktorí svoje vlastnícke právo nepreukazujú tzv. nadobúdacím titulom a doposiaľ

neboli zapísaní ako vlastníci spornej nehnuteľnosti v evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Z
uvedeného mal súd za to, že žalobcovia na danom určení nemajú naliehavý právny záujem podľa ust.
§ 80 písm. c/ O.s.p.. Za nedostatok naliehavosti právneho záujmu považoval aj požadovaný určovací
petit, že ich právny vzťah na základe kúpnej zmluvy doposiaľ trvá, pretože ako vlastník sporného bytu
je vedený žalovaný v 2. rade a na právnom postavení žalobcov by sa ani prípadným určením, že právny
vzťah trvá nič nezmenilo a preto súd aj v tejto časti žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho

záujmu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p a úspešným žalovaným
priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní uviedol, že v konaní navrhli, aby
súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, aby súd určil, že G. O. bol ku dňu svojej smrti vlastníkom
nehnuteľnosti - sporného bytu. Uvedený petit podľa názoru žalobcov by viedol k základnému cieľu
sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu. Súd však rozhodol tak, že zmenu návrhu

nepripustil. Z tohto dôvodu bolo jedinou právnou možnosťou ochrany ich práv negatívne určenie
vlastníckeho práva. Ak súd rozhodol tak, že nemajú na danom určení naliehavý právny záujem, takýmto
konaním im bola odopretá akákoľvek možnosť domáhať sa ochrany svojich práv z existujúceho záväzku
právneho vzťahu. Odôvodnenie nepreukázania naliehavého právneho záujmu na určení, že právny
vzťah z kúpnej zmluvy trvá s odôvodnením, že takýmto určením by sa na ich právnom postavení nič

nezmenilo je vzhľadom na vyššie uvádzané absolútne nesprávnym a súdnu ochranu odmietajúcim
názorom súdu. Pokiaľ súd vyslovil, že žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a
vyslovil zároveň, že právny vzťah medzi žalobcami a žalovanou v 1. rade kúpnou zmluvou z XX.X.XXXX
trvá budú môcť pristúpiť k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a
odstráni sa tak stav právna neistota v ich zákonných právach. Ďalej vyslovili svoj nesúhlas s tvrdeniami

súdu, že nezistil žiaden dôvod pre ktorý by mala byť napádaná darovacia zmluva neplatná. Podľa ich
názoru opätovný prevod bytu je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia sú toho názoru, že uvedené
konanie na základe ktorého došlo k opätovnému prevodu vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti je hrubo
v rozpore s dobrými mravmi a darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Pôvodný
žalovaný G. O. jednoznačne nespochybniteľne vedel o prebiehajúcom konaní, aj o svojom záväzku

previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcov. Žalovaný v 2. rade žil v jednom
byte so svojím Z. P. G. O. a podľa jeho výpovede sa o neho pred jeho smrťou staral. Z uvedeného je
zrejmé, že žalovaný v 2. rade bol nespochybniteľne oboznámený s celou situáciou. Žalovaní sledovali
jediný cieľ a to poškodiť žalobcov na ich právach. Uvedený právny úkon je neplatný aj z dôvodu,
že svojím obsahom, resp. účelom odporuje zákonu, resp. ho obchádza. Kúpnou zmluvou sa zakladá

medzi zmluvnými stranami záväzkovo právny vzťah, ktorého účelom je prevod vlastníckeho práva z
predávajúceho na kupujúceho. Ako kupujúci zaplatili G. O. dohodnutú kúpnu cenu tak, ako bolo medzi
účastníkmi tejto zmluvy dojednané čím si splnili svoju povinnosť zo vzniknutého záväzkového vzťahu.
NastranedruhejG.O.zmarilkonanieopovolenievkladuvlastníckehopráva.Vkonaníbolojednoznačne
ustálené, že G. O. nemal oprávnenie odstúpiť od predmetnej kúpno-predajnej zmluvy. Z uvedených

dôvodov preto navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe vyhovieť.

Žalobkyňa podala odvolanie proti výroku o trovách konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázala na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval ust. § 13
ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z dôvodu, že v uvedenej veci nedošlo k spojeniu vecí na spoločné konanie

a preto nemalo byť ustanovenie použité. Taktiež poukázala na skutočnosť, že súd nesprávne aplikoval
ust. § 142 O.s.p. z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa a preto pri rozhodovaní o
trovách konania mal správne aplikovať ust. § 150 O.s.p..Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie

je dôvodné a odvolanie žalobkyne vo vzťahu k výroku o trovách konania je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci ak dospel k záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý
následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k

zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré
použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.)..

Kodvolaniužalobcovjepotrebnéuviesť,žetotonemožnopovažovaťzadôvodné,akvychádzaznázoru,
že na požadovaných určovacích výrokoch ohľadom určenia, že žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom
sporných nehnuteľností a určenia, že právny vzťah medzi nimi a žalovanou v 1. rade trvá majú naliehavý

právny záujem.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Právnym záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby (§ 80 písm. c/ O.s.p.), musí byť
naliehavý v tom zmysle, že žalobca práve tým, určenia čoho sa domáha, dosiahne v danom právnom
vzťahuodstráneniespornostiaochranusvojichprávalebooprávnenýchzáujmov.Priskúmaníexistencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený)
procesný nástroj ochrany žalobcovho práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude

musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie.

Súd prvého stupňa z uvedených hľadísk sa zaoberal skutočnosťou, či žalobcovia majú naliehavý právny
záujem na určení, že žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom sporného bytu a v odôvodnení svojho
rozhodnutia podrobne vysvetlil a konkretizoval skutočnosť, že žalovaní na takomto určení nemajú

naliehavý právny záujem v súlade s vysloveným právnym názorom najvyššieho súdu v rozhodnutí 2M
Cdo/20/2007 podľa ktorého rozsudok súdu negatívne určujúci, že žalovaný nie je vlastníkom sporného
bytu nemôže zlepšiť jeho právne postavenie, nakoľko títo nepreukázali, že vlastnícke právo k spornému
bytu nadobudli a teda, že sú vlastníkmi tohto bytu. Rovnako náležite vysvetlil aj nedostatok naliehavosti
právneho záujmu žalobcov na určení trvania právneho vzťahu vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a to

s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom sporného bytu a samotné určenie, že
právny vzťah medzi nimi a žalovanou trvá by nezmenilo nič na ich právnom postavení.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcami uvádzané odvolacie dôvody, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne vo vzťahu k trovám konania. Rozhodnutie
o trovách konania považuje odvolací súd za nepreskúmateľné a to v tom, prečo súd prvého stupňa
pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. upravujúceho
priznávanie náhrady trov konania pri spojení dvoch alebo viacerých vecí. Z dôvodov napadnutého

rozhodnutia nie je zrejmé k spojeniu akých vecí došlo.

Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie o trovách konania podľa § 221 ods. 1,2
O.s.p. ako nepreskúmateľné zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o nároku žalobcov na náhradu
trov konania a v dôvodoch rozhodnutia náležite objasniť použitie ust. § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
a vyporiada sa aj s námietkami žalobkyne v odvolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.