Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/233/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313205212
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8313205212.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu P. Š., nar. XX.X.XXXX,

bytom K. XX, XXX XX O., zast. JUDr. Petrom Nízkym, advokátom, so sídlom kancelárie Námestie
slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX
O., zast. JUDr. Antonom Wagnerom, advokátom, so sídlom kancelárie Kudlovská 1, 066 01 Humenné,
v konaní o zaplatenie 6.485,16 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 6485,16 eur spolu s 9%-ným ročným úrokom z
omeškania z tejto sumy od 21.2.2012, ako aj trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške
389 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.717,82 eur, a to všetko v mesačných splátkach po

100,- eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku pod
stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia niektorej splátky riadne a včas.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 18.4.2013 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 6.485,16
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.485,16 eur od 21.2.2012 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.2.2012 obdržal od žalovanej písomné uznanie dlhu vo výške
6.485,16 eur. Následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 25.3.2013 poslal žalovanej

výzvu na zaplatenie, v ktorej žiadal v lehote 7 dní od doručenia uhradiť predmetnú sumu s tým, že v
prípade jej neuhradenia pristúpi k uplatneniu predmetnej pohľadávky na súde.

V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz zo dňa 27.5.2013 č.k. 12Ro/101/2013-12, proti ktorému
podala žalovaná včas a odôvodnený odpor. V podanom odpore žalovaná uviedla, že so žalobcom žila
v spoločnej domácnosti v jej byte od mesiaca októbra 1998 až do októbra 2011, kedy bola nútená
ukončiť ich partnerský vzťah, pretože žalobca požíval alkoholické nápoje a pod ich vplyvom bol nadmieru

agresívny. Po odsťahovaní žalobcu z jej bytu ju žalobca listom zo dňa 7.2.2012 vyzval, aby mu v termíne
najneskôr do 7 dní od prevzatia výzvy oznámila, kedy mu splatí dlh, ktorý vznikol investíciami do jej
bytu a celková suma, ktorú si za byt nárokoval bola vo výzve uvedená 25.000 eur. Následne listom zo
dňa 21.2.2012 reagovala na túto výzvu, kde mala ochotu splácať čiastku 6.485,16 eur v mesačných
splátkach vo výške 10 eur, pokiaľ by nedošlo k zmene jej finančnej situácie. Po roku jej bola doručená
ďalšia výzva zo dňa 25.3.2013, ktorou bola vyzvaná na zaplatenie sumy 6.485,16 eur do 7 dní od jej
doručenia. Na túto výzvu reagovala odpoveďou zo dňa 3.4.2013, v ktorej upresnila sumu, ktorú bola

ochotná žalobcovi zaplatiť, a to 2.924,16 eur, pretože žalobca nové zariadenie bytu a bytové doplnky
kúpil v sume 3.534 eur na základe jeho vlastného rozhodnutia uvedomujúc si, že počas 13 rokov žil s ňou
v spoločnej domácnosti a užíval všetko jej zariadenie bytu a ona ho nežiadala za toto zariadenie zaplatiť.Žalobcavosvojomvyjadreníkpodanémuodporudoručenomsúdudňa15.8.2013uviedol,žejepravdou,
že žalobca zaplatil za zariadenie bytu sumu 3.534 eur, ale všetko po dohode so žalovanou, pričom na
pristúpenie ku kúpe spomínaného zariadenia pristal preto, lebo mali dohodu so žalovanou, že táto na

neho prevedie darovacou zmluvou polovicu jej bytu. Žalobca veril, že vzťah so žalovanou vydrží, a preto
predal byt v jeho osobnom vlastníctve a peniaze použil na chod domácnosti a renováciu bytu žalovanej.
Renovácia zariadenia bytu bola uskutočnená a financovaná tesne pred rozchodom žalobcu a žalovanej,
preto žalovanej ostal kompletne zrekonštruovaný byt a nové bytové doplnky.

Na pojednávanie nariadené na deň 10.6.2015 sa dostavili účastníci tohto konania ako aj ich právni
zástupcovia.

Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 17.4.2013 a
jej príloh, podaním žalovanej zo dňa 21.2.2012, výzvou na zaplatenie zo dňa 25.3.2013, vyjadrením
žalobcu k odporu zo dňa 14.8.2013, výsluchom žalobcu ako i výsluchom žalobcu prostredníctvom jeho

právneho zástupcu na pojednávaniach, výsluchom žalovanej a výsluchom žalovanej prostredníctvom jej
právneho zástupcu na pojednávaniach, jednotlivými vyjadreniami žalobcu i žalovanej ako aj výsluchom
svedkov a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Žalobca a žalovaná žili v spoločnej domácnosti v byte žalovanej v období od októbra 1998 do októbra

2011 ako druh a družka. Po ukončení partnerského vzťahu sa žalobca zo spoločnej domácnosti
odsťahoval, pričom v tomto konaní si od žalovanej uplatňuje zaplatenie sumy 6.485,16 eur ako investície
žalobcu do bytu žalovanej počas spoločného spolužitia. Žalobca poukazoval na list žalovanej zo dňa
21.2.2012, v ktorom žalovaná uznala dlh voči žalobcovi vo výške 6.485,16 eur, a ktorý mu bola ochotná
splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 10 eur vzhľadom na jej finančnú situáciu.

Následne žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu v zmysle jej uznania dlhu výzvou zo dňa 25.3.2013
v lehote 7 dní od doručenia, avšak bezvýsledne.

Žalovaná v podanom odpore potvrdila, že listom zo dňa 21.2.2012 reagovala na výzvu žalobcu, v
ktorom špecifikovala výdaje navrhovateľa, pretože pôvodne ním nárokovanú sumu vo výške 25.000

eur považovala za prehnanú a mala ochotu splácať mu sumu 3.485,16 eur, avšak následne od tejto
sumy odrátala zariadenie do bytu a bytové doplnky, ktoré žalobca kúpil na základe svojho slobodného
rozhodnutia, a preto sumu, ktorú bola ochotná zaplatiť žalobcovi predstavuje 2.924,16 eur.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaniach trval na podanej žalobe v celom

rozsahu,pričomdlžnúsumuodvádzalodpísomnéhouznaniadlhuzostranyžalovanejzodňa21.2.2012,
v ktorom žalovaná uznala sumu v tejto výške a zaviazala sa ju zaplatiť žalobcovi v splátkach. Podľa neho
investoval oveľa väčšiu sumu, avšak keďže žalovaná uznala len sumu 6.485,16 eur je na žalovanej,
aby túto sumu špecifikovala. Zároveň poukazoval na to, že z dôvodu uznania dlhu žalovanou tak plynie
desaťročná premlčacia doba, a rovnako tak dôkazné bremeno je tiež na strane žalovanej, z čoho

vychádzala pri výpočte žalovanej sumy, ktorú uznala.

Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 23.9.2014 vyplýva, že v byte žalovanej býval 13 rokov od roku
1998. Jeho investície do bytu spočívali v roku 2008 vo výmene okien, plávajúcej podlahy, vstavanej
skrinenachodbe,kúpykomody,keramickejdlažbyvkuchynianabalkóne,novéhozariadeniadospálne.

Do detskej izby boli zakúpené 2 nové rozťahovacie postele a vertikálne žalúzie v roku 2006, vynovenie
obývačky, horizontálne žalúzie, gaučová súprava, nová konferenčný stolík, kreslo, plazmový televízor a
domáce kino. Sumu vo výške 6.485,16 eur nevedel presne špecifikovať.

Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaniach žiadala žalobu zamietnuť. List

zo dňa 21.2.2012, ktorý bol písaný ako uznanie dlhu tak to bola jej prvá reakcia na výzvu žalobcu na
zaplatenie sumy, vtedy bola žalovaná v zlej sociálnej situácii. Po zaslaní listu však neuhradila žiadnu
splátku, pretože s týmto listom nesúhlasí.

Žalovaná na pojednávaní dňa 23.9.2014 špecifikovala položky uvedené v liste zo dňa 21.2.2012, ktoré

odpočítala od pôvodnej žalobcom žiadanej sumy 25.000 eur za predaj bytu tak, že suma 700 eur je
nedoplatok, ktorý musel žalobca vyrovnať, keď išiel predávať svoj družstevný byt, suma 10.874 eur
predstavuje dar jej dcére a suma 3.518 eur predstavuje pôžičku, ktorú žalobca požičal pani F. a pani A..
F. výdavky na svadbu v sume 200 eur, išlo kúpu obleku žalobcom v sume 150 eur a suma 50 eur boladarovaná jej dcére na redový tanec, svoje sestre dal žalobca na narodeniny sumu 40 eur a sumu 500 eur
dal jej dcére ako jej svadobný dar. Ďalšie výdavky, ktoré mali spoločné bola jedna polovica inkasa za byt,
polovica nájmu, výživné na jeho dcéru a odvody žalobcu do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, faktúry

za mobilný telefón spolu všetko v sume 2.682,84 eur, pričom vychádzala z účtovníctva. Tieto výdavky
boli hradené zo sumy 25.000 eur, ktoré dostal žalobca za predaj bytu, t.j. suma 2.682,84 eur a suma
15.832 eur, spolu 18.514,84 eur, a preto rozdiel v sume 6.485,16 eur napísala, že je ochotná uhradiť v
mesačných splátkach vo výške 10 eur. Avšak v podanom odpore uviedla, že nové zariadenie do bytu a
bytovédoplnkyvhodnote3.534eurkúpilžalobcanazákladeslobodnéhorozhodnutia.Zároveňpotvrdila,

že list zo dňa 21.2.2012 napísala a podpísala a adresovala ho žalobcovi, v ktorom zosumarizovala
dlžnú sumu, ale nechcela uznať dlh len zo sumy 25.000 eur odpočítala všetko, čo mu nepatrilo. V sume
6.485,16 eur je pokrytá napr. aj strava, zariadenie bytu. Z tejto sumy sa robili aj stavebné úpravy, a to
okná v obývačke a detskej izbe, plávajúca podlaha v obývačke, gaučová súprava do obývačky a ďalšie
zariadenie obývačky aj detskej izby. Uviedla, že keď žalobca odchádzal z bytu zobral si len oblečenie.
V roku 2010 po odpredaji bytu v jej byte kompletne robili spálňu, kupovala sa nová plávajúca podlaha

do celého bytu, kupovali sa okná do kuchyne a do spálne, sedacia súprava, luster do spálne, dvere do
spálne, nová posteľ, vstavaná skriňa, nové komody, chladnička, stolíky do spálne.

Žalobca na pojednávaní dňa 21.4.2015 potvrdil, že zo sumy 25.000 eur požičal sumu 1200 eur pani A.
a sumu 2.318 eur pani F., ako aj výdavky na oblek, svadobný dar.

Svedok T. U. na pojednávaní dňa 10.6.2015 uviedol, že žalovanej boli vyplácané faktúry za prácu
žalobcu, a to na základe výslovného súhlasu žalobcu, resp. na jeho pokyn.

Súd vykonal aj dokazovanie výsluchom ďalších žalobcom navrhnutých svedkov P. U., F. K. a O. G.,

avšak ich výpovede súd vyhodnotil ako bez významu vo vzťahu k rozhodnutiu tejto veci.

Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Vyššie citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka upravuje uznanie dlhu ako jeden
zo zabezpečovacích inštitútov záväzkov, ktorý spočíva v jednostrannom právnom úkone dlžníka
adresovanom veriteľovi, a ktorý zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania existoval.
Podstatnými náležitosťami tohto právneho úkonu je jeho písomná forma, dôvod vzniku pohľadávky,

presné určenie výšky pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň uznanie dlhu znamená
prenesenie dôkazného bremena na dlžníka v prípade sporu preukázať, že dlh v čase uznania
neexistoval, príp. že zanikol splnením.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná žili v spoločnej

domácnosti ako druh a družka v období od októbra roku 1998 do októbra roku 2011. V konaní nebola
sporná tá skutočnosť, že žalobca počas tohto spolužitia so žalovanou investoval do bytu žalovanej
finančné prostriedky, na ktorých vrátenie vyzval žalovanú. Žalobca žiadal, aby mu žalovaná vrátila sumu
25.000eur,ktorúžalovanýobdržalzpredajajehobytuainvestovaldobytužalovanej.Žalovanánásledne
v liste zo dňa 21.2.2012 uviedla presný rozpis položiek, ktoré boli uhrádzané zo sumy 25.000 eur, a

ktoré spočívali vo výdavkoch žalobcu na chod domácnosti v rozsahu 1 a celkovej sume 2.682,84 eur a v
sume15.832eur,ktoréspočívalivovýdavkochžalobcu,ktorénesúviselisinvestíciamidobytužalovanej.
Žalovaná tak v tomto liste prisľúbila zaplatiť žalobcovi sumu 6.485,16 eur, a to v mesačných splátkach
vo výške 10 eur. Tento list žalovanej zo dňa 21.2.2012 súd posúdil ako uznanie dlhu žalovanej vo výške
6.485,16 eur, pretože spĺňa všetky podstatné náležitosti vyžadované v ustanovení § 558 Občianskeho

zákonníka. Ide o jednostranný prejav vôle žalovanej ako dlžníčky adresovaný žalobcovi ako veriteľovi,
ktorého obsahom je prísľub žalovanej zaplatiť presne špecifikovanú dlžnú sumu vo výške 6.485,16 eur.
Žalovaná v tomto liste výslovne uvádza, že uznáva dlh vo výške 6.485,16 eur. Žalovaná nesporila,
naopak potvrdila na pojednávaní dňa 21.4.2015, že list zo dňa 21.2.2012 podpísala a adresovala
žalobcovi. Tým, že žalovaná uznala dlh v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, žalobca

ako veriteľ nemusí dokazovať, že dlh v čase uznania existoval, a rovnako tak nemusí dokazovať ani
jeho výšku. Dôkazné bremeno však prechádza na žalovanú ako dlžníka, t.j. žalovaná musí preukázať,
že dlh v čase uznania neexistoval, resp. musí preukázať neopodstatnenosť rozsahu dlhu uplatňovaného
žalobcom. Zároveň následkom uznania dlhu je to, že právo veriteľa sa premlčuje za desať rokov ododňa, keď k uznaniu došlo (§ 110 odsek 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaná počas konania nesporila
výšku dlhu v sume 2.951,16 eur, avšak namietala sumu 3.534 eur. Táto suma podľa tvrdení žalovanej
mala predstavovať náklady žalobcu za nové zariadenie do bytu a bytové doplnky zakúpené v roku 2010,

ktoré mal žalobca kúpiť na základe slobodného rozhodnutia. Podľa názoru súdu však žalobkyňa v tomto
smere neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že jej dlh vo výške 3.524 eur, ktorý bol obsahom
uznania dlhu zo dňa 21.2.2012 v čase uznania neexistoval, a teda že ona nie je povinná túto sumu
žalobcovi zaplatiť.

Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže žalovaná neuhradila žalobcovi dlžnú sumu riadne a včas v zmysle uznania dlhu, dostala sa do
omeškania, a preto mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonnej výške 9 %
ročne z dlžnej sumy od 21.2.2012 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 160 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť,
je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže
určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to
aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd povolil žalovanej splácať žalobcovi priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach, keďže má zato,
že jej majetkové pomery v súvislosti s tým, že je v hmotnej núdzi odôvodňujú splácanie dlžnej sumy s
príslušenstvom v splátkach. Zároveň žalovaná v písomnom uznaní dlhu zo dňa 21.2.2012 navrhovala
splácať žalobcovi dlžnú sumu v splátkach. Výška mesačných splátok bola určená tak, aby nebola

neprimeraným zvýhodnením žalovaného ako dlžníka na úkor žalobcu ako veriteľa.

Po vykonanom dokazovaní tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej vyhovel
a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 odsek 1 v spojení s § 151 odsek 1
Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca bol v tomto konaní úspešný v celom rozsahu, preto má právo
na náhradu trov konania nevyhnutné na účelné uplatňovanie svojho práva. Trovy konania žalobcu
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 389 eur a z trov právneho zastúpenia za
poskytnutie právnej služby advokátom za 8 úkonov právnej služby (1.príprava a prevzatie zastúpenia, 2.

Písomné podanie na súd - žaloba, 3. Písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu zo dňa 14.8.2013, 4.
Účasť na pojednávaní dňa 16.4.2014, 5. Účasť na pojednávaní dňa 23.9.2014, 6. Účasť na pojednávaní
dňa 21.4.2015 a 7. Účasť na pojednávaní dňa 10.6.2015). Právny zástupca žalobcu si uplatnil aj odmenu
vrátane paušálnych náhrad za písomné podanie na súd - návrhy na dokazovanie zo dňa 2.10.2013,
avšak súd prihliadnuc na zásadu hospodárnosti konania mu odmenu za tento úkon nemohol priznať,

a to vzhľadom k tej skutočnosti, že týmto podaním žalobca nepodal vyjadrenie vo veci samej, ale iba
oznámil mená svedkov, ktorých žiada predvolať na pojednávanie. Odmena za jeden úkon právnej služby
v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) z tarifnej hodnoty veci
6.485,16 eur predstavuje sumu 237,34 eur podľa ustanovenia § 10 odsek 1 vyhlášky, a zároveň právny

zástupca žalobcu má právo i na paušálnu náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a
miestne prepravné podľa ustanovenia § 16 odsek 3 vyhlášky. Odmena vrátane paušálnych náhrad, ktorá
bola žalobcovi priznaná tak predstavuje 1.717,82 eur (7x237,34 eur + RP(3x7,81 eur + 2x8,04 eur +
2x 8,39 eur).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.