Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. október 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15Csp/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120204233
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7120204233.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnom spore žalobcu: Stavebné bytové

družstvo I. Košice, so sídlom Vojenská 14, 040 01 Košice, IČO: 31 661 734, právne zast. Advokátska
kancelária HUSAR AND PARTNERS S.R.O., so sídlom Vojenská 14, 040 01 Košice, IČO: 53 519 141,
proti žalovanej: J. bytom F., právne zast. JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou, so sídlom Letná 47,
040 01 Košice, o zaplatenie 2.487,96 Eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy
207,33 EUR od 1. 3. 2019 do 21. 5. 2020, 5 % ročne z dlžnej sumy 207,33 EUR od 1. 4. 2019 do 21.
5. 2020, 5 % ročne z dlžnej sumy 207,33 EUR od 1. 5. 2019 do 21. 5. 2020, 5 % ročne z dlžnej sumy

207,33 EUR od 1. 6. 2019 do 21. 5. 2020, 5 % ročne z dlžnej sumy 207,33 EUR od 1. 7. 2019 do 21.
5. 2020, 5 % ročne z dlžnej sumy 207,33 EUR od 1. 8. 2019 do 21. 5. 2020, 5 % ročne z dlžnej sumy
207,33 EUR od 1. 9. 2019 do 21. 5. 2020, 5 % ročne z dlžnej sumy 207,33 EUR od 1. 10. 2019 do 21.
5. 2020, 5 % ročne z dlžnej sumy 207,33 EUR od 1. 11. 2019 do 21. 5. 2020, 5 % ročne z dlžnej sumy
207,33 EUR od 1. 12. 2019 do 21. 5. 2020, 5 % ročne z dlžnej sumy 1 819,63 EUR od 22. 5. 2020 do
30. 9. 2021, 5 % ročne z dlžnej sumy 207,33 EUR od 1. 1. 2020 do 30. 9. 2021, 5 % ročne z dlžnej sumy
207,33 EUR od 1. 2. 2020 do 30. 9. 2021, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.3.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti
zaplatiť mu sumu 2.487,96 Eur s nasledovnými úrokmi z omeškania:
5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 207,33 Eur odo dňa 1.3.2019 do zaplatenia, 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 207,33 Eur odo dňa 1.4.2019 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania

ročne zo sumy 207,33 Eur odo dňa 1.5.2019 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
207,33 Eur odo dňa 1.6.2019 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 207,33 Eur odo
dňa 1.7.2019 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 207,33 Eur odo dňa 1.8.2019
do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 207,33 Eur odo dňa 1.9.2019 do zaplatenia,
5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 207,33 Eur odo dňa 1.10.2019 do zaplatenia, 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 207,33 Eur odo dňa 1.11.2019 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 207,33 Eur odo dňa 1.12.2019 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

207,33 Eur odo dňa 1.1.2020 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 207,33 Eur odo
dňa 1.2.2020 do zaplatenia a zaviazal žalovanú k náhrade trov konania vo výške 417,49 Eur.2. Žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX v
bytovom dome na ulici F., kde Správu bytového domu vykonáva žalobca. V zmysle čl. IV ods. 1 Zmluvy
o výkone správy sú vlastníci povinní mesačne vopred uhrádzať správcovi stanovené zálohové platby.

Nakoľko si žalovaná neplnila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, eviduje žalobca ku dňu podania žaloby
nedoplatok vo výške 2.487, 96 Eur za obdobie marec až december 2019, január a február 2020 (12 x
207,33 Eur).
3. Okresný súd Košice I vydal v predmetnej veci dňa 16.7.2020 platobný rozkaz, sp.zn. 15Csp/54/2020-
33, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor, kde uviedla, že dňa 6.7.2020
jej bolo doručené uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 10.6.2020, vrátane návrhu žalobcu,
ktorá bola súdu doručená dňa 24.3.2020. Odpor odôvodnila tým, že sumu, ktorá je predmetom žaloby
neuznáva, čo do rozsahu, nakoľko zastáva názor, že žalobca si mohol svoj nárok uplatniť až po doručení
vyúčtovania za rok 2019, a iba dlžné platby za obdobie roka 2019. Žalovaná však vyúčtovanie za rok

2019 obdržala až dňa 21.5.2020 a následne dňa 15.6.2020, t.j. po podaní žaloby. Preto považuje žalobu
za predčasne podanú. Z vyúčtovania za rok 2019, sumu za 01 a 02/2019 vo výške 2 x 207,33 Eur,
zodpovedajúcu zálohovým platbám, žalobca uplatnil žalobou v konaní, vedenom na Okresnom súde
Košice I č.k. 38C/6/2019. Ďalej uviedla, že sumu 207,33 Eur za 01/2020 a 02/2020 neuznáva, nakoľko
sa jedná o zálohové platby a neboli predmetom vyúčtovania a budú zúčtované až vo vyúčtovaní za

rok 2020, t.j. v roku 2021, preto ich uplatnenie v žalobe považuje za predčasné. K návrhu žalobcu
sa žalovaná vyjadrila v podaní, doručenom konajúcemu súdu dňa 20.7.2020, kde zopakovala svoje
tvrdenia, uvedené v odpore proti platobnému rozkazu a uviedla, že jej dlh vymáhaný v žalobe by mal
pozostávať zo sumy 1.468,87 Eur, teda vyúčtovanie za rok 2019, krátené o sumu 207,33 Eur x 2, ktoré
vymáha žalobca v konaní č. 38C/6/2019. Záverom uviedla, že sumu nad rozsah 1468,87 Eur považuje

za spornú, preto navrhuje aby súd vo veci vykonal dokazovanie a zaviazal ju na úhradu skutočnej výšky
dlžnej sumy.

5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril v podaní, doručenom súdu dňa 12.10.2020. Vo vyjadrení
uviedol, že medzičasom došlo k vyúčtovaniu služieb za služby spojené s užívaním bytu žalovanej za

rok 2019. Tvrdenie žalovanej o tom, že jej nedoplatok bol za uvedený rok vo výške 1883,53 Eur nie
je podľa žalobcu pravdivý a žalobca ho popiera. Nedoplatok z vyúčtovania služieb žalovanej za rok
2019 bol vo výške 2 234,29 Eur, o čom súdu ako dôkaz zasiela vyúčtovanie služieb za rok 2019. K
tvrdeniu žalovanej o tom, že žalobca si svoj nárok na úhradu nedoplatkov mohol uplatniť až po doručení
vyúčtovania uviedol, že je jednak plne nesprávne a súčasne aj nedôvodné. Žalovaná mala povinnosť

uhrádzať mesačné zálohové predpisy každý mesiac. Ak tak neurobila, dostala sa do omeškania s
úhradou svojej zmluvnej a zákonnej povinnosti a žaloba bola v celom rozsahu dôvodná. Samotná
žalovaná navyše uviedla, vyúčtovanie služieb jej už bolo doručené. Pre súd je záväzný stav v čase
vyhlásenia rozhodnutia. Žalovaná nedoplatok z vyúčtovania služieb za rok 2019 do podania vyjadrenia
neuhradila, a preto jej námietka o predčasnosti podanej žaloby (aj keby bola dôvodná, čo nie je) je aj

z tohto pohľadu plne neopodstatnená. K námietke žalovanej o tom, že dlh za neuhradenie nedoplatku
za 01 a 02 2020 považuje za predčasný a neuznáva ho, nakoľko ide iba o zálohové platby, žalobca
uviedol, že ide o absolútne účelové a nesprávne tvrdenia. V zmysle čl IV. bod 1 zmluvy o výkone
správy je povinnosť akéhokoľvek vlastníka v bytovom dome uhrádzať mesačne vopred platby spojené
s užívaním bytu. Identická povinnosť vyplýva vlastník bytov v bytovom dome aj z ust. § 10 ods. 1

zákona č. 182 / 1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v aktuálnom znení. Výklad
prezentovaný žalovanou je nelogický. Ak by bol správny znamenal by, že žiaden vlastník nemusí
uhrádzať žiadne platby za byt počas roka a postačuje, aby uhradil nedoplatok uvedený vo vyúčtovaní
platieb za služby spojené s užívaním bytu. Pri takomto výklade by správca nemohol ( nemal z čoho )
uhrádzať priebežné platby dodávateľom médií, nebolo by z čoho hradiť úhradu nákladov ohľadom opráv

spoločných častí a zriadení bytového domu a pod., čo by v konečnom dôsledku viedlo k odstávke
médií pre celý bytový dom. Ide o zjavne účelové a neakceptovateľné tvrdenie. K vyúčtovaniu služieb
za rok 2019 žalobca uviedol, že uvedené vyúčtovanie má na vec iba taký vplyv, že až do okamihu
doručenia vyúčtovania (v tomto prípade do 21.5.2020 - deň uvádzaný samotnou žalovanou ako deň
doručenia vyúčtovania) je žalovaná v omeškaní s úhradou zálohových platieb, po jeho doručení je v

omeškaní s úhradou reálneho vo vyúčtovaní uvedeného nedoplatku. V Pokiaľ žalovaná poukazuje na
tú skutočnosť, že nedoplatok z vyúčtovania služieb za rok 2019 považuje za sporný, žalobca poukázal
na to, že žalovaná nepopiera to, že nedoplatok ani čiastočne neuhradila a súčasne poukázal na ust. §
151 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak strana poprie skutkové tvrdenia , ktoré sa týkajú jej konania alebovnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Žalovaná účinne nepoprela správnosť vyúčtovania služieb, nakoľko vôbec neuviedla v čom má spočívať
údajná nesprávnosť vyúčtovania služieb. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca skutkové tvrdenia v

návrhu o výške nedoplatku žalovanej za nesporné.

6. K uvádzanému vyjadreniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila v podaní, doručenom konajúcemu súdu dňa
16.2.2021, kde uviedla, že žalobca predložil súdu vyúčtovanie, z ktorého je zrejmé, že bolo vystavené
až 9.6.2020, a preto sám spochybnil, že jej mohlo byť doručené dňa 21.5.2020, preto navrhuje, aby súd

vyžiadal od žalobcu hodnoverný dôkaz o tom, kedy bolo žalovanej doručené vyúčtovanie za rok 2019,
resp. ktoré z vyúčtovaní považuje za záväzné. Poukázala na skutočnosť, že v odpore proti platobnému
rozkazu sa vyjadrovala k vyúčtovaniu zo dňa 18.5.2020, pričom žalobca ako prílohu svojho podania
z 11.10.2020 predložil súdu vyúčtovanie z 9.6.2020. Celý nárok žalobcu preto považuje za sporný a
popiera aj nárok žalobcu na úrok z omeškania, nakoľko podľa jej názoru nárok na úrok z omeškania
vznikol žalobcovi až po doručení vyúčtovania za rok 2019, ktorého termín považuje za sporný.

7. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré
boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude
konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

8. Na pojednávanie nariadené na deň 6.5.2021 sa neustanovil žalobca. Právna zástupkyňa žalovanej
na pojednávaní uviedla, že podľa jej názoru v tomto konaní by mal byť uvedený žalobca ako zástupca
vlastníkov bytov F. a minimálne v petite by malo byť uvedené, že peniaze majú byť poukázané na
účet vlastníkov bytového domu. Ak by došlo k zmene správcu, potom by rozhodnutie v prospech
bytového domu bolo nevykonateľné. K samotnému vyúčtovaniu uviedla, že zálohové platby sú platbami

nenárokovateľnými súdnou cestou z dôvodu, že tieto zálohové platby sa vyúčtovávajú až vyúčtovaním.
Vyúčtovanie bolo predložené s tým, že sa má vysporiadať, teda je splatné do 30. 6. 2020. Splatnosť
tohto vyúčtovania by mala byť od 1. 7. 2020. Úroky, ktoré vyčíslil žalobca k jednotlivým platbám považuje
za neopodstatnené z dôvodu, že vlastníci bytového domu majú jeden účet, ktorý má dva podúčty. Jeden
podúčet je na platby spojené s užívaním bytu a druhý je fond prevádzky, údržby a opráv. Ak by nebol

dostatok finančných prostriedkov na podúčte platieb spojených s užívaním bytu, potom sa uhrádzajú
tieto platby dodávateľom médií a ostatných služieb z fondu opráv a údržby. Fond opráv a údržby je
fondom, ktorý vyúčtováva použitie týchto prostriedkov, ale peniaze z neho sa jednotlivým vlastníkom
nepoukazujú. Do tohto fondu poukazovala finančné prostriedky aj žalovaná, to znamená, že prostriedky
na tomto fonde sa nachádzajú a žalovaná teda nie je v omeškaní po dobu, po ktorú nie je uskutočnené

vyúčtovanie. Aj keby teda žaloba bola správne postavená, úroky z omeškania mohli byť účtované len
od 1. 7. 2020, a to k vyúčtovaniu za rok 2019. Ďalšie zálohové platby, ktoré sú vymáhané žalobou za
rok 2020, považuje za nenárokovateľné súdnou cestou a žiada, aby súd žalobu v tejto časti zamietol, za
predpokladu, že žalobca upresní žalobu a takisto aj petit žaloby. Názor žalobcu v poslednom vyjadrení
nenamieta, čo sa týka vyúčtovania a doručenia vyúčtovania a v ostatnom zastáva názor, tak ako je

uvedené vyššie. Do doby, kým žalobca svoju žalobu neopraví, navrhuje, aby súd žalobu odmietol z
dôvodu, že je v prospech vlastníkov bytov a bytového domu žaloba nevykonateľná. Trovami konania
navrhuje zaviazať podľa výsledkov spore.

9. K duplike žalovanej zo dňa 11.2.2021 a k jej tvrdeniam uskutočneným na pojednávaní dňa 10.5.2021

sa žalobca vyjadril v podaní, doručenom konajúcemu súdu dňa 18.5.2021. Uviedol, že žalobca skutočne
predložil súdu vyúčtovanie služieb za rok 2019 kde je uvedený dátum 9.6.2020. Uvedený dátum je
ale iba dátumom tlače vyúčtovania služieb v daný deň. Informačný systém žalobcu teda vo vyúčtovaní
služieb uvádza vždy deň, kedy došlo k vytlačeniu vyúčtovania. Ak by predmetné vyúčtovanie tlačili
dnes, bol by tam uvedený dátum 17.5.2021. Uvedená okolnosť teda nijako nespochybňuje tvrdenie

žalobcu o tom, že žalovaná prevzala vyúčtovanie služieb 21.5.2020. V tejto súvislosti poukazuje na
to, že tento dátum prevzatia vyúčtovania služieb uvádza samotná žalobkyňa vo svojom vyjadrení k
žalobe zo dňa 15.7.2020. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o tom, že podľa názoru žalobkyne mal
byť ako žalobca uvedený ako zástupca vlastníkov bytov a že v petite by malo byť minimálne uvedené,
že peniaze majú byť uhradené na účet vlastníkov bytového domu poukázal na § § 9 ods. 7 zákona

č. 182/1993 Z.z. zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov , kde sa uvádza„ Spoločenstvo
a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom
alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmomzastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.“ Z uvedeného ustanovenia zákona
jasne vyplýva, že správca zastupuje vlastníkov bytov v konaní pred súdom ako tzv. nepriamy zástupca,
teda koná vo vlastnom mene (preto nie je potrebné uvádzať v žalobe, že zastupuje vlastníkov bytov) a na

ich účet (teda akékoľvek plnenie vymožené správcom je príjmom bytového domu vlastneného vlastníkmi
bytov ex lege), a preto nie je potrebné v petite uvádzať ani to, že dlh má byť uhradený na účet vlastníkov
bytov. Za nesprávne považuje aj tvrdenie o tom, že inak môže dôjsť k problémom pri zmene správcu
bytového domu a že by takéto rozhodnutie bolo nevykonateľné. V prípade zmeny správcu bytového
domu v zmysle ust. § 8a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov „dňom skončenia

správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou
domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv
uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu
alebonaspoločenstvo.“Jepretozrejmé,žeakbysúdnyspornebolvprípadeukončeniazmluvyovýkone
správy právoplatne rozhodnutý, na miesto pôvodného správcu ako žalobcu, vstupuje ex lege správca
nový. Identické dôsledky platia aj pre prípad exekučného konania. Tvrdenia žalovanej sú preto podľa

názoru žalobcu účelové a plne nedôvodné. K tvrdeniu žalovanej o tom, že ona uhrádzala platby do fondu
opráv, a preto nie je v omeškaní s ich úhradou, uviedol, že ide o tvrdenie, ktoré je nepravdivé. Žalovaná
neuhrádzala v žalovanom období žiaden platby, teda ani platby do fondu opráv. Ak žalovaná tvrdí opak,
nepredložila o tejto skutočnosti súdu žiaden dôkaz. V súlade s negatívnou dôkaznou teóriou pritom
platí, že žalobca nemá možnosť preukazovať neexistujúcu skutočnosť. Naopak preukázať existenciu

akejkoľvek úhrady môže iba a len žalovaná, ktorá ale takúto skutočnosť nijako nepreukázala, nakoľko to
možné nie je vzhľadom na neexistujúcu úhradu z jej strany. Vo vzťahu k ostatným tvrdeniam žalovanej
(najmä vo vzťahu k tvrdeniu ohľadom o údajnej predčasnosti žaloby) poukázal žalobca v celom rozsahu
na podanie žalobcu zo dňa 11.10.2020.

10. V podaní, doručenom konajúcemu súdu dňa 5.10.2021 oznámil žalobca súdu, že žalovaná platbou
zo dňa 30.9.2021 vo výške 3 450,66 Eur uhradila nedoplatky na istine za obdobie rokov 2019 a 2020,
avšak do dňa podania neuhradila žalované príslušenstvo a trovy konania. Vzhľadom na vyššie uvedené
navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vo veci samej rozhodol rozsudkom tak, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 207,33 EUR od 1. 3.

2019 do 21. 5. 2020, 5 % ročne z dlžnej sumy 207,33 EUR od 1. 4. 2019 do 21. 5. 2020, 5 % ročne z
dlžnej sumy 207,33 EUR od 1. 5. 2019 do 21. 5. 2020, 5 % ročne z dlžnej sumy 207,33 EUR od 1. 6.
2019 do 21. 5. 2020, 5 % ročne z dlžnej sumy 207,33 EUR od 1. 7. 2019 do 21. 5. 2020, 5 % ročne z
dlžnej sumy 207,33 EUR od 1. 8. 2019 do 21. 5. 2020, 5 % ročne z dlžnej sumy 207,33 EUR od 1. 9.
2019 do 21. 5. 2020, 5 % ročne z dlžnej sumy 207,33 EUR od 1. 10. 2019 do 21. 5. 2020, 5 % ročne

z dlžnej sumy 207,33 EUR od 1. 11. 2019 do 21. 5. 2020, 5 % ročne z dlžnej sumy 207,33 EUR od 1.
12. 2019 do 21. 5. 2020, 5 % ročne z dlžnej sumy 1 819,63 EUR od 22. 5. 2020 do 30. 9. 2021, 5 %
ročne z dlžnej sumy 207,33 EUR od 1. 1. 2020 do 30. 9. 2021, 5 % ročne z dlžnej sumy 207,33 EUR od
1. 2. 2020 do 30. 9. 2021, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti konanie zastavil a
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Na pojednávaní dňa 7.10.2021 žalobca uviedol, že istina bola zaplatená po podaní žaloby, teda v
tejto časti istiny berie návrh v celom rozsahu späť. Požaduje iba zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako
ich špecifikoval v podaní zo dňa 5. 10. 2021 a takisto si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Právna
zástupkyňa žalovanej uviedla, že súhlasí so späťvzatím návrhu. Skutočne došlo po podaní žaloby k

zaplateniu dlžnej sumy tak, ako to bolo uvedené vo vyjadrení zo dňa 5. 10. 2021. Žalovaná však ďalej
namieta zaplatenie úrokov z omeškania. Jedine súhlasí s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1
819,63 EUR, čo je za doručené vyúčtovanie od 22. 5. 2020 do 30. 9. 2021. V prevyšujúcej časti žiada,
aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, neopodstatnenú.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi -
mesačný zálohový predpis platieb, opis karty platieb, čiastočný výpis listu vlastníctva č 2199, Zmluva

o výkone správy zo dňa 14.10.2016, odpor žalovanej zo dňa 17.8.2020, vyjadrenie žalovanej zo dňa
15.7.2020, vyjadrenie žalobcu k odporu zo dňa 11.10.2020, vyjadrenie žalovanej zo dňa 11.2.2021,
vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.5.2021, čiastočné späťvzatie návrhu žalobcom zo dňa 5.10.2021,
úrokovými sadzbami ECB, výsluchom strán sporu. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právneargumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne vec
právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:

13. Žalovaná v mesiacoch 03-12/2019 a 01-02/2020 neuhradila pravidelné mesačné platby každá
vo výške 207,33 Eur, na základe čoho celkový nedoplatok na zálohových platbách pôvodne činil
sumu 2.487,96 Eur. Z Vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním však vyplynul následne
nedoplatok za rok 2019 celkovo v sume 2.234,29 Eur, a to ku dňu 30.4.2020. Do okamihu doručenia
vyúčtovania žalovanej, teda do 21.5.2020, bola žalovaná v omeškaní s úhradou zálohových platieb, po

jeho doručení bola v omeškaní s úhradou reálneho, vo vyúčtovaní uvedeného nedoplatku. Súd má
ďalej za preukázané, že neuhradenie zálohových platieb za mesiace január a február 2019 v celkovej
výške 414,66 Eur je predmetom iného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice I č.k.
38C/6/2019. Žalobca následne v konaní upravil výšku nedoplatku za rok 2019 na sumu 1.819, 63 Eur.
Spolu s pripočítaním nedoplatkov za január a február 2020 aj po vyúčtovaní služieb za rok 2019 (a
zohľadnení toho, že časť dlhu je predmetom iného konania) predstavoval sumu 2.234,29 Eur. Žalovaná

dňa 30.9.2021 uhradila žalobcovi hotovostným vkladom sumu 3.450,66 Eur. Nakoľko žalobca v konaní
upravil výšku nedoplatku za rok 2019, potom pri následných úhrade žalovanou je zrejmé, že táto po
podaní žaloby uhradila celú istinu 2.234,29 Eur a a čiastočne aj úrok z omeškania, čo žalobca zohľadnil
v čiastočnom späťvzatí žaloby a upravil ním požadované úroky z omeškania tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Z uvedeného dôvodu súd potom žalobe v časti o zaplatenie úrokov z

omeškania vyhovel a v prevyšujúcej časti konanie zastavil v zmysle § 144 a 145 CSP, rešpektujúc
dispozičný úkon žalobcu.

14. K tvrdeniu žalovanej o tom, že ako žalobca mal byť uvedený zástupca vlastníkov bytov a že v petite
by malo byť minimálne uvedené, že peniaze majú byť uhradené na účet vlastníkov bytového domu

poukazujesúdna§9ods.7zákonač.182/1993Z.z. zákonaovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov,
tak ako uviedol žalobca, z ktorého je zrejmé, že správca zastupuje vlastníkov bytov v konaní pred
súdom ako tzv. nepriamy zástupca, teda koná vo vlastnom mene (preto nie je potrebné uvádzať v žalobe,
že zastupuje vlastníkov bytov) a na ich účet (teda akékoľvek plnenie vymožené správcom je príjmom
bytového domu vlastneného vlastníkmi bytov ex lege), a preto nie je potrebné v petite uvádzať ani to,

že dlh má byť uhradený na účet vlastníkov bytov.

15. K tvrdeniu žalovanej o tom, že ona uhrádzala platby do fondu opráv, a preto nie je v omeškaní
s ich úhradou, súd mal z predloženého Vyúčtovania nákladov za služby ako aj z Opisu karty, ktoré v
konaní predložil žalobca za nesporne preukázané, že žalovaná neuhrádzala v žalovanom období žiadne

platby, teda ani platby do fondu opráv. Ak žalovaná tvrdila v konaní opak, nepredložila o tejto skutočnosti
súdu žiaden dôkaz. Preukázať existenciu akejkoľvek úhrady môže iba a len žalovaná, ktorá ale takúto
skutočnosť nijako nepreukázala.

16. Záverom k tvrdeniu žalovanej, že zálohové platby sú platbami nenárokovateľnými súdnou cestou z

dôvodu, že tieto zálohové platby sa vyúčtovávajú až vyúčtovaním súd uvádza, že ak by bolo toto tvrdenie
správne znamenalo by, že žiaden vlastník nemusí uhrádzať žiadne platby za byt počas roka a postačuje,
aby uhradil nedoplatok uvedený vo vyúčtovaní platieb za služby spojené s užívaním bytu. Pri takomto
výklade by správca nemohol (nemal z čoho) uhrádzať priebežné platby dodávateľom médií, nebolo by z
čoho hradiť úhradu nákladov ohľadom opráv spoločných častí a zriadení bytového domu a pod., čo by

v konečnom dôsledku viedlo k odstávke médií pre celý bytový dom. V tejto súvislosti súd poukazuje na
ust. čl. IV bod 1. Zmluvy o výkone správy zo dňa 14.10.2016, v zmysle ktorého vlastníci bytov sú povinní
najmä mesačne vopred uhrádzať správcom stanovené preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu
v súlade s aktuálnym zálohovým predpisom.

17. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

18. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločnými
zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie
a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami

sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné
televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a
plynové prípojky.19. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj
úžitky.

20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní,
je v omeškaní.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť podľa
tohto zákona poplatok z omeškania.

22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu.

23. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

24. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,

inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

25. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

26. Súd posudzoval aj žalobcom požadovanú výšku úroku z omeškania a mal za to, že táto je správne
uplatnená vo výške 5% ročne s poukazom na ustanovenie § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., kedy
k uvedeným dňom omeškania bola sadzba ECD 0 %, čo za použitia vyššie uvedeného ustanovenia
predstavuje presne 5% ročne.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,

súd prizná náhradu trov konania protistrane.

29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko k zastaveniu
konania v časti došlo len pre správanie žalovanej, ktorá po podaní žaloby uhradila časť žalovanej sumy a
teda v tejto časti procesne zavinila zastavenie konania. O konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

32. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Je nutné poznamenať, že žalovaná v konaní netvrdila, že by sa na ňu mala vzťahovať aplikácia
ustanovenia § 257 CSP a jej prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery nevyplývali ani

z obsahu spisu. Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovanej v spore, kde vystupovala ako
spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické nepriznanie náhrady trov konania druhej úspešnej
strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd pretonevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii
ustanovenia § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).