Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. október 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/46/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121202623
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8121202623.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: F. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. C.

XX, XXX XX C., právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,
právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., Žižkova 2073/19, 040 01 Košice,
o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.718,99 eur, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumu250,-eurdotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.4.2021 domáhal od žalovaného zaplatenia primeraného

finančného zadosťučinenia vo výške 1.718,99 eur. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11Csp/101/2020 rozsudkom zo dňa 30.10.2020 bol úspešný v
konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2020. Súd rozhodol, že žalovaný (aj terajší žalovaný) je povinný
vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 1.118,99 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 1.118,99 eur od 7.6.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 6711178906 zo dňa 23.5.2006

(ďalej len úverová zmluva), v Obchodných podmienkach v článku 5. Predčasné splatenie úveru a
ukončenie ZoÚ bod 5.4 v znení: „v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle ustanovenia
bodu 5.2 OP, PB je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom podľa Oznámenia a úrokom z
omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to až do času úplného splatenia zmluvného záväzku
klienta voči PB“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie
uviedol:
- odôvodnenie 20.: „Za účelom posúdenia bezdôvodného obohatenia žalovaného súd podrobil

prieskumu zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalovaného a
žalobcom podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy t.j. v znení účinnom od 1.4.2002 do 30.6.2006.“
- odôvodnenie 29.: „Je nepochybné, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba údaj o
úroku a poplatkoch a preto veriteľ a jeho právní nástupcovia nemajú na ne nárok zo zákona. Navyše
absentuje písomný zmluvný konsenzus oboch účastníkov zmluvy vo vzťahu k RPMN, keďže návrh na
uzavretie predmetnej zmluvy podal banke žalobca dňa 16.5.2006 písomnou formou, ale v tomto návrhu

údaj o RPMN uvedený nebol. Banka síce návrh akceptovala 23.5.2006, ale navyše v tejto akceptácii
uviedla (okrem iného) aj ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy a to RPMN, ale uviedla aj inú výšku úveru
ako to bolo v návrhu žalobcu. Aby došlo k platnej písomnej dohode aj vo vzťahu k týmto náležitostiam
by však žalobca musel písomne potvrdiť tieto ďalšie náležitosti zmluvy vrátane výšky RPMN, keďže prezmluvu o spotrebiteľskom úvere je zákonom stanovená obligatórna písomná forma (§ 4 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z.z.) a proces kontraktácie zmluvy vyplýva z Občianskeho zákonníka - § 43a a násl.“
- odôvodnenie 35.: „Súd teda dospel k záveru, že v danom prípade absentuje písomná dohoda

účastníkov zmluvy vo vzťahu k RPMN, je preto potrebné vychádzať zo záveru, ako by v zmluve údaj o
RPMN uvedený nebol a preto aj z toho dôvodu nastáva fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
vyplývajúca z § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z.“
- odôvodnenie 36.: „Je teda potrebné dospieť k záveru, že žalobca mal vrátiť len istinu poskytnutého
úveru t.j. 1659,70 Eur, doposiaľ zaplatil až 3.439,06 Eur, z toho 1.118,99 Eur priamo žalovanému po tom,

čo svoj skutočný dlh už mal uhradený jeho právnemu predchodcovi. Uvedené plnenie bolo preto plnením
bez právneho dôvodu a žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu o uvedenú sumu. Súd preto
považoval za právne dôvodné žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu vyhovieť.“
- odôvodnenie 43.: „Pokiaľ ide o žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď došlo už k
ukončeniu zmluvy medzi stranami, súd poukazuje na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho
súdu SR 6Cdo 127/2017 zo dňa 30.1.2019. Ten totiž uviedol, že zánik záväzku zo spotrebiteľskej

zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať
sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde,
čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.Vprípadežalobyourčenieneprijateľnejzmluvnejpodmienky
podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi

ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných
predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.).
V prípade takejto žaloby preto podľa najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý
právny záujem. Cieľom žaloby podľa dovolacieho súdu nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol
chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom

je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj
pôsobiť ako „odstrašujúci prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným
podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný
predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v

podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z.TotožnýprávnyzávervyplývaajzuzneseniaNajvyššiehosúduSR6Cdo27/2018zodňa28.3.2019.“
- odôvodnenie 51.: „Žalovaný sa k žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vôbec nevyjadril.
Podľa názoru súdu úrok ako príslušenstvo pohľadávky musí byť súčasťou dohody účastníkov úverovej
zmluvy a teda nie je možné, aby jeho výšku určovala len jedna strana t.j. veriteľ v nejakom oznámení.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania, ten je upravený právnymi predpismi vrátane stanoveného limitu pre jeho
výšku v § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Nárok na úrok z omeškania pritom vyplýva priamo zo
zákona (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) a preto príslušná úprava v OP je neopodstatnená
a navyše mohla by viesť k porušeniu zákona, ak by veriteľ nerešpektoval spomínaný limit sankčných
úrokov. Uvedená zmluvná podmienka preto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom je nepochybné, že OP ktorých je uvedená zmluvná
podmienka súčasťou, sú predformulované, neboli individuálne dojednané, keďže žalobca ich nemal
možnosť odmietnuť alebo meniť ich obsah a preto súd považoval za dôvodné vyhovieť žalobe aj v tejto
časti.“
Ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv, proti čomu sa musel brániť

podanímpôvodnejžaloby.Primeranézadosťučineniemánaplniťpožiadavkusankčného,odradzujúceho
prostriedku ochrany, aby sa dodávateľ už nedopúšťal recidívy, ale má mať aj funkciu relutárnu. Finančné
zadosťučinenie žalobca požadoval v sume 1.118,99 eur, ktorá zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný sa o
túto sumu na jeho úkor obohatil a za neprijateľnú zmluvnú podmienku požadoval 600,- eur..

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že napriek tomu, že ustanovenie
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa
primeraného finančného zadosťučinenia pre prípad porušenia jeho práv proti osobe porušiteľa, tak
uvedené neznamená, že spotrebiteľ môže požadovať bezlimitové primerané finančné zadosťučinenie,
nakoľko už aj zo samotného názvu je zrejmé, že by sa malo jednať o primerané zadosťučinenie.

Žalobca nemôže svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie odvodzovať a žiadať v rovnakej
výške, ako mu bolo v predchádzajúcom konaní priznané bezdôvodné obohatenie, nakoľko by sa
jednalo o dva rovnaké žalobné nároky, čo je zjavné zneužívanie práv a šikanózny výkon práv.
Žalovaný zároveň pokladal žalobu za nedôvodnú, nakoľko samotné právo na primerané finančnézadosťučinenie žalobcu voči žalovanému vôbec nevzniklo, v čoho dôsledku žalobca ani nemôže
uplatnený nárok dostatočne preukázať. Podľa názoru žalovaného, žalobca nesplnil zákonný predpoklad
pre uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie, a to úspešné uplatnenie práva alebo

povinnosti voči porušiteľovi. Žalovaný zastáva názor, že v danom prípade nie je on porušiteľom,
nakoľko bezdôvodné obohatenie vzniklo na základe zmluvy o úvere, ktorú koncipoval pôvodný veriteľ
a žalobcovi bola len postúpená pohľadávka vyplývajúca z predmetnej zmluvy o úvere bez toho, aby
žalobca mohol nejakým spôsobom ovplyvniť jej obsah, podmienky, ustanovenia. Z uvedených dôvodov
nemožno žalovaného pokladať za porušiteľa. V predošlom konaní nebolo rozhodnuté o porušení práva

či povinnosti žalobcu, a teda absentuje zodpovedný subjekt ako porušiteľ práv žalobcu. Ochrana
spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu,
ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený
akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a
nevýhodyapodľatohorozumnekonať.Neexistujeanivecneodôvodniteľnýdôvodoslobodiťspotrebiteľa
od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti

zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Miera ochrany spotrebiteľa má svoje limity a nemôže byť
absolútna. Limit pre určenie mieri ochrany spotrebiteľa je daný úrovňou spotrebiteľa.

3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a právny
zástupca žalovaného.

4. Súd sa oboznámil so všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo označili strany
konania. Dokazovanie vykonal rozhodnutiami všeobecného súdu označeného žalobcom, vyjadrením
žalovaného, pričom zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 11Csp/101/2020-52, zo dňa 30.10.2020 súd zaviazal
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.118,99 eur a určil zmluvnú podmienku v
zmluve o úvere v čl. 5 obchodných podmienok za neprijateľnú.

6. Z doložky právoplatnosti a vykonateľnosti súd zistil, že vyššie uvedený rozsudkom nadobudol

právoplatnosť dňa 20.11.2020.

7. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

8. Je nepochybné, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou s

poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

10. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ,
ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zák. č. 250/2007 Z.z. možno uviesť, že ide o
ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba
uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia
primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby

porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

12. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými
sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonnéustanovenie§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.mápostihnúťnečestnéhododávateľa,ktorýtieto

osobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp.zn. 6Cdo/389/2015, zo dňa 14.9.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle
tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo povinnosti,
napr.nárokunanáhraduškody,navydaniebezdôvodnéhoobohateniaaleboajnaurčenieneprijateľnosti

konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

13. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca úspešne uplatnil porušenie svojho práva ustanoveného
osobitnýmpredpisomvkonanívedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.11Csp/101/2020,vdôsledkučoho
bol žalovaný zaviazaný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie a zároveň bola vyhlásená zmluvná
podmienka týkajúca sa predmetného úveru za neprijateľnú. Vydanie bezdôvodného obohatenia a

určenieneprijateľnostizmluvnejpodmienkyjepotrebnépovažovaťzakonkrétnynárokzporušeniapráva
alebo povinnosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Súd má teda za to, že pokiaľ
bol žalobca úspešný v predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jej práva ako spotrebiteľa, základ
nároku je daný.

14. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd
vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako
kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako
spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov

dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať
neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je
potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva, či povinnosti
voči spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch
strán protiprávnemu konaniu.

15.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdomvymedzenékritériamásúdzato,žesumavovýške250,-€splní
všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením boli aj vyššie
cit. rozsudok a je ním aj odôvodnenie tohto rozhodnutia) a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný
charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj

generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobcu, že sa nekalému konaniu žalovaného
nepodrobil, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, akú si mohol
zabezpečiť žalovaný, sa pustil do sporu s ním. Súd takisto vzal zreteľ na to, že na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. V prevyšujúcej
časti súd preto žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška
nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových

okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatneného
nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba
tarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznanéhoplnenia.Vzhľadomnauvedenésúdpriznal
úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.