Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. november 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821010175
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7821010175.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Miroslava Baňackého a JUDr. Ing. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. novembra
2021, v trestnej veci proti M. S., obžalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods.1, ods.2 písm. b) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa
14.9.2021 sp.zn. 15T/55/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného M. S..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.9.2021 sp.zn. 15T/55/2021 bol obžalovaný M. S.
uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr.zák., § 139
ods.1 písm. c) Tr.zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 22.01.2021 okolo 00.30 hod., v obci Kunova Teplica, okres Rožňava, v rodinnom dome č. XXX,
kde býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, pod vplyvom alkoholu, sa začal vyhrážať svojej
matke P. S. za prítomnosti otca M. S. B.. takým spôsobom, že ich pozabíja a je mu jedno, či sa vráti do
väzenia, pričom sa rozháňal rukami a aj strčil rukami do matky, na základe čoho v obavách pred ďalším
jeho správaním otec privolal políciu, ktorá ho krátko na to odviezla, a keď sa vrátil domov okolo 07:30
hod. vo svojich vyhrážkach voči obom rodičom pokračoval so slovami, že to nedopadne dobre a môžu

privolať i políciu, čo u poškodených P. S. a M. S. B.. vzbudilo obavu o ich život a zdravie z dôvodu, že
svoje vyhrážky naplní.

Za to bol obžalovanému M. S. podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. (§ 37 písm. m) Tr.
zák.) uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Tr.zák. na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok obžalovaný M. S. podal odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil písomne sám, ako aj
prostredníctvom svojho obhajcu, pričom uviedol, že už pred okresným súdom na svoju obhajobu

uvádzal, že sa skutkové okolnosti neodohrali tak, ako to vyplýva zo skutkovej vety či už obžaloby alebo
rozsudku a práve táto skutočnosť mu zabránila v tom, aby urobil vyhlásenie o vine. Bol zvedavý, či
rodičia, resp. ľudia blízki druhým, dokážu neklamať aj pred nimi alebo to funguje len tak, že to povedia
poza chrbát dotyčného.

Úvodom odvolania zdôraznil, že je na škodu veci, že svedkyňa P. S. odmietla vypovedať, pretože týmto

postupom došlo k prečítaniu jej predošlej výpovede, ktorú učinila krátko po skutku kladenom mu za vinu,
keď ešte bola pod vplyvom tohto konfliktu. Táto jej výpoveď bola teda emotívna a tým aj sčasti skreslená.Svedkyňa určite má pravdu, že určité vulgarizmy odzneli z jeho strany, ale nesúhlasí s tým, že by tam
boli odzneli aj nejaké vyhrážky, prípadne že by svedkyňa mala strach o svoj život či zdravie. Práve pre
tie vulgarizmy a nedôstojné správanie sa jej ospravedlnil a požiadal ju o odpustenie.

Pokiaľ ide o výpoveď otca, M. S. st. uviedol, že v podstate sa na jeho tvrdenia vzťahuje to isté, čo vyššie
uviedol s tým rozdielom, že podľa jeho mienky už keď takto raz (lepšie povedané dvakrát 21. a 22.
1. 2021) svedok vypovedal nejakým spôsobom, nepochybne mienil na týchto výpovediach zotrvať bez
ohľadu na to, že jeho skoršie výpovede neodzrkadľujú skutočný stav veci, pretože sa v kritickom čase

nikomu nevyhrážal tak, ako to má na mysli ustanovenie § 360 Trestného zákona. Tým však nechce
povedať, že nedošlo medzi nimi ku konfliktnej situácii, za čo sa otcovi ospravedlnil a poprosil ho o
odpustenie.

Celá táto námietka sa vzťahuje i na výpoveď svedka R. S., najmä tak, ako ju špecifikoval vo vzťahu
ku svedkyni P. S..

V ďalšom uviedol, že považuje za nesmierne dôležité poukázať na výpoveď znalkyne MUDr. Q. X.,
ktorá vypovedala, že je závislý na alkoholických nápojoch a že preto nie je schopný ovládať svoje
konanie. K tomu je potrebné dodať, že ovládacia zložka je jednou z dvoch zložiek (popri rozpoznávacej
zložke), ktoré majú vplyv na posúdenie otázky príčetnosti páchateľa a tým zároveň aj na jeho trestnú

zodpovednosť.

Poukazujúc na vyššie uvedené vyslovil názor, že sa súd náležite nevysporiadal s týmto konštatovaním
znalkyne, túto náležíte nedocenil a preto ostáva nezodpovedaná otázka, či v súdenej veci nedošlo k
odsúdeniu obžalovaného, u ktorého sú dané okolnosti majúce za vplyv jeho trestnú nezodpovednosť.

Ak však súd bol iného názoru, hoci sám citoval toto vyjadrenie znalkyne (v tom, že nedokáže
ovládať svoje konanie), podľa jeho presvedčenia nielen mal, ale dokonca sa musel vysporiadať s
touto okolnosťou. Pokiaľ sa tak nestalo, prinajmenšom je na mieste ustáliť, že napadnutý rozsudok
nie je v medziach zákona, pretože jeho odôvodnenie nespĺňa kritériá vyžadované nielen príslušnými

ustanoveniami Trestného poriadku, ale dokonca aj Ústavy SR, ako aj medzinárodných predpisov,
pretože došlo k jeho odsúdeniu za okolností, ktoré mu neumožňujú poznať dôvody, či jeho odsúdenie
je možné naozaj považovať za zákonné.

Zatýchtookolnostípovažujeustáleniejehovinyvrozporesozákonomatýmpádommusíbyťnezákonný

aj výrok o uloženom mi treste. Navyše si myslí, že nebyť ani tejto skutočnosti, súd mu beztak mal uložiť
lentrestnasamejdolnejhranicizákonomstanovenejtrestnejsadzby.Tentonázoropieraajoskutočnosť,
že ak by sa pro futuro aj neustálilo, že v jeho prípade bola úplne vymiznutá ovládacia zložka, ale že
táto bola len znížená, ide o takú okolnosť, ktorá dokonca odôvodňuje aj mimoriadne zníženie trestu, a
to navyše bez zákonného obmedzenia § 39 ods. 2 písm. c/ Trestného poriadku.

S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d, e/
Trestnéhoporiadkunapadnutýrozsudokvovšetkýchjehovýrokochzrušilapodľa§322ods.1Trestného
poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

OdvolacísúdnapodkladeodvolaniaobžalovanéhoM.S.,atovrozsahupodanéhoodvolania,preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v celom rozsahu, pritom nezistil žiadne také
procesné pochybenia, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec reparovať, a to jej
vrátením na opätovné prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu, resp. vydaním rozsudku odvolacím
súdom.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom konania vykonal dokazovanie
v nevyhnutnom rozsahu pre zákonné rozhodnutie vo veci samej a skutkové zistenia v súlade s
ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil, pričom svoje zistenia v dôvodoch napadnutého rozsudku
aj náležitým spôsobom odôvodnil.

Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tvrdeniach rodičov obžalovaného, ktorí svojimi
výpoveďami, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom, usvedčovali obžalovaného M. S. z konania,
tak ako je to uvedené v skutkovej vete teraz napadnutého rozsudku. Odvolací súd pritom považuje zanutné zdôrazniť, že zo strany obžalovaného M. S. voči týmto osobám, nešlo o prvé takéto konanie. Na
tejto skutočnosti nemohla nič zmeniť ani tá skutočnosť, že okresný súd prečítal výpoveď svedkyne P. S.
z prípravného konania, nakoľko táto na hlavnom pojednávaní využila jej zákonom daného práva a jej

výpoveď z prípravného konania bola vykonaná zákonným spôsobom.

Z výpovede tejto svedkyne, rovnako ako z výpovedí svedkov M. S. B.. P. R. S., mal okresný súd
nepochybne preukázané, že obžalovaný M. S. odkedy prišiel domov z výkonu trestu odňatia slobody, a
to pre rovnaké konanie ako je tomu v teraz posudzovanej trestnej veci, keď si vypije je veľmi agresívny,

nevyspytateľný, hlavne voči matke, nadáva jej, vyhráža sa. Rovnako tomu bolo aj kritického dňa, keď
obžalovaný došiel okolo 00:30 opitý domov, pričom oni už spali. Začal kričať po dome, že ich pozabíja,
ako aj seba, že on sa opäť vráti do basy, že mu to je jedno. Snažili sa ho ukľudniť, zavolali políciu, zobrali
ho do nemocnice na psychiatriu. Na druhý deň ráno o 7:30 hod. bol opäť doma, hneď ako vošiel dnu
začal nahlas kričať, že dnes to nedopadne dobre, že ich pozabíja tu všetkých a môžu volať aj políciu,
zapáli dom, ktoré konanie u nich vyvolalo reálnu obavu z ohrozenia života, zdravia ale aj majetku.

Nepochybil okresný súd pokiaľ na podklade výpovedí vyššie uvádzaných svedkov dospel k
nepochybnému záveru, že obžalovaný M. S.Á. sa dopustil skutku, tak ako je uvedený vo výroku
napadnutého rozsudku. Výpovede rodičov obžalovaného, ako aj jeho brata aj odvolací súd hodnotí
ako jednoznačné, presvedčivé a bez rozporov. Napokon sám obžalovaný po výpovedi otca, či po

prečítaní výpovede brata svoje konanie oľutoval a požiadal o odpustenie. Niektoré následné prejavy
obžalovaného M. S. aj odvolací súd ako účelové a nezodpovedajúce skutočnosti, motivované jeho
snahou vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.

Nepochybil okresný súd pokiaľ dospel k záveru, že žalované konanie obžalovaného M. S. naplnilo

všetky pojmové znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., keď
sa chránenej osobe, v danom prípade blízkej osobe, za ktoré treba považovať matku a otca, vyhrážal
smrťou takým spôsobom, že u nej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Z hľadiska subjektívne
stránky konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zák.

K subjektívnej stránke konania obžalovaného M. S. aj odvolací súd považuje za nutné poukázať na
závery znaleckého posudku znalkyne V.. Q. X. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
ktorá v predmetnej veci vypracovala znalecký posudok č. 13/2021. Na hlavnom pojednávaní rovnako
ako v písomne podanom znaleckom posudku uviedla, že obžalovaný dokáže chápať zmysel trestného
konania a je plne schopný vnímať objektívnu realitu. Obžalovaný M. S. je závislý od alkoholu a pod jeho

vplyvom sa dopúšťa trestných činov. Doterajšia ambulantná liečba nesplnila účel, navrhla preto uloženie
ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou. Podľa jej názoru obžalovaný vzhľadom na
osobnostnú črtu, intelekt a závislosť na alkohole nedokáže svoje konanie ovládať, a v nechránenom
prostredí veľmi ťažko abstinuje. Argumentácia obžalovaného M. S., že okresný súd pochybil, keď ho
uznal za vinného, keďže nedokáže svoje konanie ovládať z právneho hľadiska neobstojí, lebo v jeho

osobe nebola zistenú duševná porucha resp. choroba, ale len závislosť na alkohole, pričom do stavu
alkoholického opojenia sa priviedol vlastným zavinením, a to napriek tomu, že mu súdom už v minulosti
bolo uložené protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Správny a zákonný bol aj postup okresného súdu pokiaľ pri určovaní druhu a výmery trestu sa riadil

základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zák., a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti
spojenésospôsobomspáchaniatrestnéhočinuajehonásledkom,zavinením,pohnútkou,poľahčujúcimi
a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

V teraz posudzovanom prípade ani odvolací súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť avšak zistil

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že páchateľ už bol za trestný odsúdený. Prejav
obžalovaného M. S. urobený na hlavnom pojednávaní v žiadnom prípade nebolo možné považovať
za priznanie, nakoľko obžalovaný sa síce ospravedlnil a ľutoval toho čo sa stalo, ale vinu popieral a
teda nepriznal sa k spáchaniu trestného činu. Pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr.
zák. preto bolo potrebné zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Po

úprave postupom podľa 38 ods. 8 Tr. zák. dolná hranica zvýšenej trestnej sadzby predstavuje šestnásť
mesiacov.Pokiaľ okresný súd obžalovanému M. S. neuložil trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom
zvýšenej trestnej sadzby nepochybil, pritom správne poukázal na predchádzajúce odsúdenia a
nevyhnutnosť potreby represívne pôsobiť na jeho osobu, preto aj odvolací súd uložený trest odňatia

slobody vo výmere dvadsiatich mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trest odňatia slobody,
považuje za správny a zákonný. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predchádzajúce odsúdenie v kratšej
výmere, a to vo výmere šestnástich mesiacov nepostačilo na nápravu páchateľa, nakoľko tento po
vykonaní predchádzajúceho trestu dňom 16.10.2020 sa v podstate po dvoch mesiacoch opätovne

dopustil rovnakého protiprávneho konania.

Vzhľadom k uloženému ochrannému liečeniu vo veci Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/125/2008
aj odvolací súd poukazuje na správnosť rozhodnutia okresného súdu, pokiaľ opätovne takéto liečenie
teraz neukladal, lebo úlohou súdom ukladaného liečenia je dosiahnuť účel a preto nebol zákonný
dôvod na uloženie rovnakého ochranného liečenia, ale bude potrebné zmeniť spôsob už uloženého

protialkoholického liečenia z ambulantnej formy na formu ústavnú.

V podrobnostiach odvolací súd poukazuje aj na dôvody napadnutého rozsudku, ktoré si v celom rozsahu
osvojuje a okrem vyššie uvedeného ničím viac nedopĺňa. Preto odvolací súd odvolanie obžalovaného
M. S. ako nedôvodne zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.