Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Zlocha

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720203971
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6720203971.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v
spore žalobcov: I./ Z. G., nar. 2. mája XXXX, bytom G. Z. XXX/XX, XXX XX V., II./ T.. P. G., nar. XX.
novembra XXXX, bytom G. Z. XXX/XX, XXX XX V., zastúpení JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom
so sídlom AK Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: M. E., nar. XX. novembra XXXX,
bytom Y. XXX/X, XXX XX V., zastúpený JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom AK Námestie
SNP 70/36, 960 01 Zvolen, o nahradenie prejavu vôle žalovaného, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen, č.k. 15C/34/2020-114 zo dňa 3. mája 2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom

č.k. 15C/34/2020-124 zo dňa 3. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100%, ktoré sú
mu žalobcovia I./, II./ povinní spoločne a nerozdielne nahradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 15C/34/2020-114
zo dňa 3. mája 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“) prvou výrokovou

vetou žalobu žalobcov zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca I./ a
žalobca II./ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do
3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (druhá výroková
veta). Dopĺňacím rozsudkom č.k. 15C/34/2020-124 zo dňa 3. júna 2021 okresný súd návrh žalobcov na
prerušenie konania zamietol.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobcovia I./ a II./ sa žalobou domáhali voči

žalovanému nahradeniu prejavu vôle, že ako darca uzatvára so žalobcami ako obdarovanými darovaciu
zmluvu, na základe ktorej prevádza do vlastníctva žalobcov spoluvlastnícky podiel na pozemkoch
vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Detva, nachádzajúcich sa v katastrálnom území V.,
obec V., okres V., a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 na pozemkoch parcely registra C, parc.
č. XXX o výmere 31 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na LV č. XXXX, parcely registra
C, parc. č. XXX o výmere 93 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na LV č. XXXX, parcely
registra C, parc. č. XXX o výmere 384 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXXXX

podľa darovacej zmluvy, ktorej obsah bol uvedený v žalobe. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že
medzi žalovaným ako obdarovaným a B. U. ako darcom bola uzavretá darovacia zmluva, ktorej vklad
bol do katastra nehnuteľností povolený v konaní vedenom katastrálnom odborom Okresného úradu
Detva pod sp.zn. Z Na základe uvedenej zmluvy žalovaný do svojho výlučného vlastníctva nadobudolspoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 na predmetných nehnuteľnostiach. Každý zo žalobcov je pritom
výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na predmetných pozemkoch, veľkosť spoluvlastníckeho
podielu každého spoluvlastníka zodpovedá 1/8. Žalobcovia poukázali na ustanovenia § 140 a § 603

ods.3 Občianskeho zákonníka a tvrdili, že darca (B. U.) žalobcov pred prevodom spoluvlastníckeho
podielu na základe darovacej zmluvy nevyzval na to, aby ako podieloví spoluvlastníci pozemku uplatnili
predkupné právo; spoluvlastnícky podiel previedol na žalovaného. Predkupné právo žalobcov tak
bolo porušené, ako obídení podieloví spoluvlastníci sa môžu domáhať voči žalovanému ponúknutia
spoluvlastníckeho podielu na pozemku za rovnakých podmienok, za akých ich darovacou zmluvou

nadobudol. Žalobcovia žalovaného vyzvali na ponúknutie spoluvlastníckeho pozemku za rovnakých
podmienok ako ich nadobudol.

1.2 Žalovaný v písomnom vyjadrení namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v spore a tvrdil, že
predmetné nehnuteľnosti nadobudli v dôsledku porušenia predkupného práva žalovaného a jeho matky;
svoju procesnú legitimáciu odvodzujú od dispozície so spoluvlastníckym podielom, ktorý nadobudli

nerešpektovaním a porušením predkupného práva pri kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 05.02.2019,
zavkladovanej katastrálnym odborom Okresného úradu Detva pod sp.zn. Z Žalovaný ako obídený
podielový spoluvlastník si predpísaným spôsobom uplatnil a uplatňuje právo voči nadobúdateľom
(žalobcom). Žalovaný tiež namietal, že medzi žalobcom I./ a B. U. bola dňa 10.01.2020 uzavretá kúpna
zmluva,nazákladektorejpredávajúcižalobcoviprevádzadovlastníctvaspoluvlastníckypodieloveľkosti

1/8 k nehnuteľnostiam identifikovaným v žalobe. K naplneniu predmetnej kúpnej zmluvy nedošlo, bola
dojednaná dohoda o vysporiadaní zo dňa 26.02.2020; účastníci zobrali návrh na vklad tejto zmluvy späť
a požiadali o zastavenie vkladového katastrálneho konania.

1.3 Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán

sporu, oboznámil sa s listom vlastníctva č. XXXX, XXXXX pre k.ú. V. a výzvou adresovanou dňa
30.06.2020 právnym zástupcom žalobcov žalovanému. Aplikoval ustanovenia § 140, § 602 ods.1
Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ustanovenia § 255
ods.1, § 262 ods.1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

1.4 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie považoval za nesporné, že strany sporu
sú aktuálne podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, každý o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/8 k celku. Nebolo sporné, že žalovaný svoj podiel nadobudol od právneho predchodcu
darovacou zmluvou zavkladovanou pod sp.zn. Z dňa 11.05.2020. Nesporné bolo tiež, že darca pred
darovaním svojho spoluvlastníckeho podielu žalovanému, tento neponúkol žalobcom ako podielovým

spoluvlastníkom; na písomnú výzvu žalobcov žalovaný nereagoval. Žalobcovia tvrdili, že ich zákonné
predkupné právo bolo konaním darcu porušené; majú právo ako obídení podieloví spoluvlastníci
domáhať sa voči žalovanému ponúknutia spoluvlastníckeho podielu na pozemku za rovnakých
podmienok, za akých ich tento nadobudol od darcu. Žiadali, aby súd rozhodnutím vo veci nahradil
vyhlásenie vôle žalovaného, že ako darca uzatvára so žalobcami ako obdarovanými darovaciu zmluvu,

na základe ktorej žalovaný prevedie do vlastníctva žalobcov spoluvlastnícky podiel na sporných
pozemkoch v zmysle znenia darovacej zmluvy, ktorá je obsahom petitu žaloby.

1.5 Okresný súd poukázal na podstatu darovacej a kúpnej zmluvy; vo vzťahu k predkupnému právu
ustálil, že toto patrí spoluvlastníkovi len v prípade predaja spoluvlastníckeho podielu, zákon obsahuje

definíciu predkupného práva, z ktorej vyplýva, že predkupné právo sa uplatní len vtedy, ak by kupujúci
chcel vec predať a nie previesť k nej vlastnícke právo aj iným spôsobom, napr. darovaním. Pojem
predkupné právo nemožno vyložiť inak, než ako právo kúpiť vec skôr ako niekto iný. Predkupné právo
podielového spoluvlastníka sa neuplatní pri prevode podielu na základe darovacej zmluvy, nakoľko
uplatnenieprincípovpredkupnéhoprávaajnadarovaciezmluvybybolovrozporespodstatoudarovania,

keď výsledkom uplatnenia práva spoluvlastníkom majúcim takto vec nadobudnúť by bolo darovanie veci
niekomu, koho darca obdarovať nechce. Išlo by fakticky o nútený bezplatný prevod vlastníckeho práva.
Ustanovenie § 602 Občianskeho zákonníka rozširuje predkupné právo aj na iné prípady prevodov, toto
však podmieňuje dohodou strán záväzkového zväzku. Okresný súd tak ustálil, že v súdenej veci došlo k
stretu dvoch práv, a to práva vlastníckeho a predkupného práva oprávneného spoluvlastníka; z hľadiska

ich hierarchie vyššie stojí vlastnícke právo, vrátane práva s vecou disponovať. Účelom predkupného
práva spoluvlastníka je len zabezpečiť možnosť iných spoluvlastníkov ovplyvňovať zloženie okruhu
spoluvlastníkov pri pretrvávajúcej existencii práva ktoréhokoľvek z nich ukončiť spoluvlastnícky vzťah
rešpektujúc zásadu, podľa ktorej nikoho nemožno nútiť, aby v spoluvlastníctve zotrval. Podľa názoruokresného súdu, ak by sa ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka vzťahovalo aj na darovanie
spoluvlastníckeho podielu, fakticky by sa vylúčila možnosť spoluvlastnícky podiel darovať; podielový
spoluvlastník by bol zbavený možnosti rozhodnúť sa darovať svoj spoluvlastnícky podiel inej, než

blízkej osobe. Tento podiel by sa tak stal nedarovateľným. Zákon vyslovene počíta s tým, že podieloví
spoluvlastníci nemôžu ovplyvniť okruh subjektov spoluvlastníctva, teda nemajú predkupné právo vo
vzťahu k prevodu podielu niektorého spoluvlastníka na blízku osobu, tak niet dôvodu, aby tento okruh
mohli ovplyvňovať v prípade prevodu podielu na inú, než blízku osobu formou darovacej zmluvy ako
právneho úkonu typického tým, že je prejavom štedrosti darcu voči osobe, ku ktorej má špecifický

vzťah. Ak by existoval úmysel darcu a obdarovaného obchádzať zakotvené predkupné právo pomocou
simulovaných darovacích zmlúv, tieto by boli podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnými
právnymi úkonmi, ktorých by sa mohol dovolávať aj dotknutý, teda obídený spoluvlastník. Okresný súd
uzavrel, že predkupné právo podielového spoluvlastníka zakotvené v § 140 Občianskeho zákonníka
sa neuplatní pri prevode podielu na základe darovacej zmluvy. Z uvedeného dôvodu žalobu v celom
rozsahu zamietol.

1.6 Pokiaľ ide o ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, okresný súd návrh žalobcu na vykonanie
dokazovania vyžiadaním a následným oboznámením sa s obsahom katastrálneho spisu V1126/2017
katastrálneho odboru Okresného úradu Banská Štiavnica zamietol s prihliadnutím na zásadu účelnosti
a hospodárnosti konania, vychádzajúc z právneho posúdenia vo veci samej.

1.7 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval zásadu pomeru
úspechu v konaní a žalobcov ako neúspešnú stranu sporu zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť
žalovanému trovy konania v celom rozsahu.

1.8 Okresný súd v rozsudku nerozhodol o niektorej časti konania; žalobcovia podali návrh na prerušenie
konania z dôvodu, že na okresnom súde sú pod sp.zn. 14C/4/2021 a 17C/4/2021 vedené konania,
ktorých výsledok je spôsobilý spochybniť vecnú legitimáciu žalobcov; o prerušení konania mal okresný
súd s poukazom na ustanovenie § 162 ods.3 C.s.p. rozhodnutí v rozhodnutí vo veci samej. Z uvedeného
dôvodu súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom doplnil rozsudok aj bez návrhu, konanie neprerušil z

dôvodu právneho posúdenia prejednávanej veci; aj prípadné spochybnenie aktívne vecnej legitimácie
by neviedlo k inému výsledku a úspechu strán sporu v konaní.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca I. a žalobca
II. (ďalej len „žalobcovia“ alebo odvolatelia“), v ktorom ktorí navrhli, aby odvolací súd postupom podľa

§ 389 ods.1 písm. b) a c) napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
alebo aby postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného k náhrade trov konania v rozsahu 100%. Uplatnili odvolacie
dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p. a tvrdili tak, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V podanom odvolaní poukázali na obsah podanej žaloby, skutočnosť, že sa žalobcovia domáhali
nahradenia prejavu vôle žalovaného, aby ako darca so žalobcami ako obdarovanými uzatvoril darovaciu
zmluvu, na základe ktorej by žalobcom daroval spoluvlastnícky podiel na predmetných pozemkoch;

poukázali na to, že v priebehu konania ako reakciu na aktuálnu rozhodovaciu prax odvolacieho súdu
navrhovali zmenu žalobného návrhu tak, že súd nahradí prejav vôle žalovaného uzatvoriť s nimi kúpnu
zmluvu; teda prevedie sporný spoluvlastnícky podiel za obvyklú odplatu. Okresný súd ustálil, že zákonné
predkupné právo pri prevode spoluvlastníckeho podielu darovacou zmluvou nepôsobí.

2.2 V odvolaní žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie k svojmu právnemu záveru neposkytol
prakticky žiadne odôvodnenie, ktoré by si odklon od ustálenej rozhodovacej praxe vyžadoval;
odôvodnenie napadnutého rozsudku pôsobí svojvoľne. Okresný súd sa len zbežne dotkol problematiky
inštitútu podielového spoluvlastníctva a z neho vyplývajúceho predkupného práva premietnutého
do ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predkupné právo zabezpečuje, aby

spoločná vec ostala k dispozícii pôvodných spoluvlastníkov. Podielové spoluvlastníctvo vychádza
z nejakej právnej skutočnosti, čo môže byť spoločná kúpa veci, dedenie a pod.; spoluvlastníkov
spája určitý jednotiaci zámer prameniaci z rodinných vzťahov alebo spoločných záujmov. Predkupné
právo zabezpečuje, aby bol tento pôvodný stav narušený len v prípadoch, ktoré predpokladázákonodarca.Predkupnéprávozabezpečuje,abysazabránilosvojvoľnémuprevádzaniu,atakštiepeniu
spoluvlastníckych podielov; spoluvlastníci majú nielen práva, na ktoré sa môžu odvolávať, ale aj
povinnosti, ktoré musia rešpektovať. Zo zákonnej úpravy, právnej praxe, ani právnej teórie nevyplýva

žiaden inštitút, na základe ktorého by bolo možné prevodcovi porušujúcemu predkupné právo ostatných
spoluvlastníkov priznať právnu ochranu. Bol to prevodca, ktorý ako prvý porušil zákon, keď nesplnil to,
čo ukladá predkupné právo; sám zapríčinil stav, v ktorom je. Ochrana, ktorú súd prvej inštancie poskytol
prevodcovi garantovaním možnosti darovať niečo, čo má vo vlastníctve, tak v danom prípade neobstojí.
Pokiaľ by išlo o dobré mravy bol to prevodca, ktorý ich porušil ako prvý, spôsobil rozpor so zákonom

a nie je mu tak možné poskytnúť právnu ochranu. Podľa teórie súdu prvej inštancie má byť ochrana
poskytovaná len jednostranne, prevodcovi spoluvlastníckeho podielu, čo je podľa žalobcov v hrubom
rozpore s princípmi právneho štátu.

2.3 Žalobcovia zdôraznili, že nie je podstatné akým spôsobom podielový spoluvlastník svoj podiel
prevádza na inú osobu, tento si vyberá prevodca a obídený spoluvlastník to nedokáže nijak ovplyvniť.

Prevodca (tu B. U.) si mal pred ponúknutím podielu uvedomiť, či chce vec naozaj darovať alebo
nie; ak by darovať nechcel, mohol práva k svojmu majetku upraviť inak. Bolo pre neho jednoduchšie
uzatvoriť darovaciu zmluvu a cez inštitút domnelej blízkej osoby sa vyhnúť predkupnému právu. Z
pohľadu žalobcov je však vylúčené domáhať sa súdnej ochrany voči stavu, ktorý sám spôsobil. Zákon
prevodcovi právo darovať spoluvlastnícky podiel neupiera, ostáva mu plne zachované pri prevode

blízkej osobe. Darovanie je v úplnej väčšine bežné práve medzi blízkou rodinou, pričom zákonodarca
benevolentne umožnil prevodcovi za osobu blízku označiť aj osoby vo vzdialenom rodinnom pomere, či
dokonca bez rodinného pomeru. Z vyššie uvedeného vyplýva názor žalobcov, že je nesprávny záver o
nemožnosti darovania inej ako blízkej osobe, je však potrebné preukázanie vzťahu, ktorý by uveriteľne
odôvodňoval fakt, prečo by mal byť darca ochotný niekomu niečo darovať. Táto otázka nebola súdom

prvej inštancie vôbec skúmaná, súd prvej inštancie úvahu „núteného darovania“ oprel o svoj názor,
avšak nepovažoval za dôležité sa v odôvodnení vysporiadať s uveriteľnosťou tak blízkeho vzťahu medzi
darcom a obdarovaným.

2.4 Odvolatelia zdôraznili, že v priebehu konania odstránili aj argumentačnú rovinu súdu prvej inštancie

ohľadom „núteného darovania,“ keď navrhovali zmenu žaloby tak, že žalovaný nebude „nútený“
žalobcom darovať svoj spoluvlastnícky podiel, ale tento od neho žalobcovia kúpia za obvyklú kúpnu
cenu. Na túto zmenu, ktorá prakticky neguje celé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, okresný
súd v odôvodnení nijako neprihliadol.

2.5 Odvolatelia ďalej tvrdili, že rešpektovanie právneho názoru súdu prvej inštancie by malo za
následok, že by sa v praxi široko rozmohli prevody formou simulovanej darovacej zmluvy, čo by viedlo k
rozsiahlejšiemu dokazovaniu a zahlteniu súdov a obídený spoluvlastník by sa dostal do dôkaznej núdze;
pri zhodnej výpovedi darcu a obdarovaného by nemal akým spôsobom preukázať simuláciu právneho
úkonu. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím dáva návod ako obchádzať zákon formou simulácie a

na druhej strane dbá na slobodnú voľbu darcu pri obdarovaní. Poskytuje tak nebezpečný precedens,
ktorým neguje vlastnícke právo obídeného spoluvlastníka, pričom ide o toho vlastníka, ktorý svojim
konaním nespôsobil neistý právny stav, ani súdny spor. Uvádza, že už zo samotného názvu je zrejmé, že
zákonodarca chcel predkupné právo viazať len na prípad predaja. Pojem „predprevodné právo“ by nebol
správny vzhľadom na to, že tento inštitút sa vzťahuje aj na vklad do obchodnej spoločnosti; zákonodarca

zvolil názov predkupné právo, lebo sa mu zjavne stal pre tento inštitút najvhodnejší. Ak by súd prvej
inštancie dôsledne pokračoval v gramatickom výklade, musel by uznať, že v obsahovom vysvetlení
inštitútu predkupného práva zákonodarca ustanovil „ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza“; pri darovaní
pritom ide rovnako o prevod. Žalobcovia tak mali zato, že okresný súd napadnutým rozhodnutím
rozhodol nesprávne a nespravodlivo; v dôsledku nesprávnosti rozhodnutia vo veci samej je nesprávny

aj výrok o trovách konania.

3.Žalovanývpísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniunavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
akovecnesprávnypotvrdilažalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalobcomvrozsahu
100%.

3.1 Žalovaný bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z riadne zisteného skutkového a
právneho stavu; súd prvej inštancie svoje východiská logicky konzistentne a obsiahlo oprel o platnúprávnu úpravu a základné princípy Civilného sporového poriadku. Považoval napadnuté rozhodnutie
za riadne odôvodnené.

3.2 Za podstatné považoval žalovaný skutočnosť, že žalobcovia sa žalobou nedomáhali predkupného
práva, ale svoje mimosúdne požiadavky žalobou koncipovali a formulovali ako uplatnenie tzv.
preddarovacieho práva, ktorých inštitút právny poriadok nepozná a neupravuje. Aj keď sa žalobcovia
snažili dispozitívne zmeniť petit žaloby, súd prvej inštancie takýto dispozitívny úkon uznesením správne
nepripustil.

3.3 Vo vzťahu k dôvodnosti žaloby žalovaný zdôraznil, že žalobcovia neboli a nie sú ani aktívne
legitimovanými subjektami k podaniu žaloby o nahradenie prejavu vôle žalovaného; svoju procesnú
legitimáciu odvodzovali od dispozície so spoluvlastníckym podielom, ktoré nadobudli nerešpektovaním
a porušením predkupného práva pri kúpnej zmluve uzavretej dňa 05.02.2019. M. E. a Q. E. ako obídení
spoluvlastníci si predpísaným spôsobom uplatnili právo voči žalobcom domáhaním sa ponúknutia

spoluvlastníckeho podielu na prevod mimosúdne podanými žalobami o nahradenie prejavu vôle pri
zmluvnom prevode za rovnakých podmienok, ako títo nadobudli dotknuté spoluvlastnícke podiely. Na
okresnom súde sú vedené konania pod sp.zn. 14C/4/2021 a 17C/4/2021. Žalovaný opäť poukázal na
skutočnosť,ževminulostimalabyťmedzižalobcomI./Z.G.akokupujúcimaB.U.akopredávajúcimdňa
10.01.2020 uzatvorená kúpna zmluva na predmetné pozemky, k jej naplneniu však nedošlo, nakoľko

medzi jej účastníkmi došlo k uzavretiu dohody o vysporiadaní zo dňa 26.02.2020; vkladové katastrálne
konanie bolo zastavené.

4.Žalobcoviavďalšomvyjadrenízotrvalinapodanomodvolaníadôvodochvňomuvedených;zdôraznili,
že pod prevodom je mimo predaja možné nepopierateľne rozumieť aj darovací akt. Blízke vzťahy

medzi darcom a obdarovaným preukázané a tvrdené neboli; predkupné právo musí byť zachované a
rešpektované aj v prípade darovacích aktov, v rámci ktorých obdarovaný a darca netvoria blízke rodinné
vzťahy. Argumentácia žalovaného ohľadne neexistencie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov
je neopodstatnená a nie sú dané dôvody na jej prípadné posudzovanie. Pokiaľ žalovaný poukázal na
nenaplnenie kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom I./ a B. U., k tomuto došlo výhradne z dôvodov

na strane prevodcu; poukaz na tento právny úkon nemá žiadnu relevanciu. Za podstatné odvolatelia
považovali, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní vo veci samej odchýlil od ustálenej súdnej praxe
a rozhodol sa k svojvoľnému výkladu kogentných a nemenných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Závery súdu prvej inštancie nekorešpondujú s princípom legitímneho očakávania a pôsobia prekvapivo.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu (replika) písomne nevyjadril.

6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

7. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu
(§ 380 ods.1 C.s.p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods.1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods.2 písm.c) C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné. Odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne
(a teda, že nebol dôvod vyhovieť žalobe v celom rozsahu), nestotožňuje sa však so všetkými dôvodmi,

na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil. Z uvedených dôvodov rozsudok okresného
súdu potvrdil postupom podľa § 387 ods.1 C.s.p. a tiež rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania.

7.1 Podľa § 387 ods.1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa v konaní domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaného
k darovacej zmluve, ktorú v žalobe špecifikovali, a to z dôvodu, že ako podieloví spoluvlastníci boli
pri uzatvorení darovacej zmluvy medzi iným podielovým spoluvlastníkom ako darcom a žalovaným

ako obdarovaným obídení, došlo k porušeniu ich predkupného práva ako podielových spoluvlastníkov,
žalovaný na ich výzvu na prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu, ktorý nadobudol v
dôsledku porušenia predkupného práva, nereagoval. Uvedené skutkové zistenia považoval súd prvejinštancie za nesporné a odvolateľmi neboli zospornené ani v odvolacom konaní. Z obsahu spisu tiež
vyplýva, že
- Žalobcovia sa pôvodne domáhali aby súd nahradil prejav vôle žalovaného, že ako darca

uzatvára so žalobcami ako obdarovanými podľa ustanovenia § 528 a nasl. Občianskeho zákonníka
darovaciu zmluvu, na základe ktorej žalovaný prevádza do vlastníctva žalobcov spoluvlastnícky
podiel na pozemkoch vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Detva, nachádzajúcich sa
v katastrálnom území Detva, obec Detva, okres Detva, a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 na
pozemkoch

i. parcela registra „C“ parc.č.XXX o výmere 31m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV
č.XXXX;
ii. parcela registra „C“ parc.č.XXX o výmere 93m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV
č.XXXX;
iii. parcele registra „C“ parc.č.XXX o výmere 384m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV
č.XXXXX (všetky pozemky ďalej len ako „sporné nehnuteľnosti“ alebo „sporné pozemky“),

a to v zmysle darovacej zmluvy tvoriacej súčasť rozhodnutia.
- Žalobcovia v priebehu konania navrhli, aby okresný súd pripustil zmenu žaloby v zmysle ustanovenia
§ 142 C.s.p., v tým, že petit žaloby bude znieť: Súd nahrádza vyhlásenie vôle žalovaného, že
ako predávajúci uzatvára so žalobcami ako kupujúcimi podľa ustanovenia § 588 Občianskeho
zákonníka kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný prevádza do vlastníctva žalobcov spoluvlastnícky

podiel na pozemkoch vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Detva, nachádzajúcich sa
v katastrálnom území Detva, obec Detva, okres Detva, a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 na
pozemkoch
i. parcela registra „C“ parc.č.XXX o výmere 31m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV
č.XXXX;

ii. parcela registra „C“ parc.č.XXX o výmere 93m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV
č.XXXX;
iii. parcele registra „C“ parc.č.XXX o výmere 384m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV
č.XXXXX (všetky pozemky ďalej len ako „sporné nehnuteľnosti“ alebo „sporné pozemky“),
zakúpnucenuvovýške317,50Eur,ktorúsúžalobcoviapovinnízaplatiťžalovanému(každý1tejtosumy,

teda každý žalobca sumu 158,75 Eur) v deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v zmysle kúpnej
zmluvy, tvoriacej súčasť rozhodnutia.
Súd prvej inštancie uznesením č.k. 15C/34/2020-93 zo dňa 12.4.2021 zmenu žaloby nepripustil. Proti
uvedenému rozhodnutiu odvolanie prípustné nebolo.

8.1 Z obsahu spisu je tiež zistiteľné, že žalobcovia písomným podaním navrhli, aby súd prvej
inštancie konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom
Zvolen pod sp.zn. 14C/4/2021 a 17C/4/2021; tvrdili, že v uvedených konaniach sa rieši otázka, ktorá
má význam pre rozhodnutie súd v spore. Z obsahu prednesov strán sporu je zrejmé, že žalovaný
namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov z dôvodu, že k porušeniu predkupného práva došlo ešte

pred uzatvorením namietanej darovacej zmluvy, žalobcovia mali spoluvlastnícke podiely nadobudnúť
porušením predkupného práva žalovaného M. E. a Q. E.; a teda k prvotnému porušeniu predkupného
práva (na základe ktorého žalobcovia nadobudli spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam) došlo ešte
pred tým, ako žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na základe darovacej
zmluvy. O návrhu na prerušenie konania rozhodol okresný súd dopĺňacím rozsudkom tak, že návrh na

prerušenie konania zamietol.

9. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní, že predkupné právo podielového
spoluvlastníka zakotvené v ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka sa neuplatní pri prevode podielu
na základe darovacích zmlúv; ak by existoval úmysel darcu a obdarovaného obchádzať predkupné

právo pomocou simulovaných darovacích zmlúv, takéto zmluvy by boli s poukazom na ustanovenie §
39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

10. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, obsahu spisu a vykonaného dokazovania okresným
súdom dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a

vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolatelia ako dôvod nesprávnosti
napadnutého rozhodnutia iba formálne uviedli nesprávnosť skutkových zistení; podstatnou odvolacou
argumentáciou bolo tvrdenie nesprávneho právneho posúdenia. Odvolatelia nenamietali skutkové
zistenie súdu prvej inštancie o tom, (i) že strany sporu sú aktuálne podielovými spoluvlastníkmi spornýchnehnuteľností, každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku; (ii) že žalovaný svoj podiel
nadobudol od právneho predchodcu darovacou zmluvou zavkladovanou pod sp.zn. Z dňa XX.X.XXXX;
(iii) že darca pred darovaním svojho spoluvlastníckeho podielu žalovanému tento neponúkol žalobcom

ako podielovým spoluvlastníkom a (iv) že žalovaný na písomnú výzvu žalobcov nereagoval. Aj z
uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nezistil dôvod pre zopakovanie
alebo doplnenia dokazovania a nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385
ds.1 C.s.p.).

10.1 Z hľadiska všeobecnej právnej argumentácia vo vzťahu k predkupnému právu odvolací súd
uvádza, že z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa spoluvlastnícky podiel
prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak
sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa
veľkosti podielov. Zároveň podľa ustanovenia § 603 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné
právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo

mu zostane predkupné právo zachované. Zároveň podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka
ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589
a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka neobsahuje ďalšiu
úpravu vecného predkupného práva, na tieto právne vzťahy je potrebné aplikovať právnu úpravu o

predkupnom práve (§ 602 až 606 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník nevyžaduje k predaju
spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných spoluvlastníkov, vyžaduje rešpektovanie predkupného
práva. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené zákonom (§ 140 Občianskeho
zákonníka). V rámci predkupného práva má spoluvlastník právo kúpiť vec od iného spoluvlastníka, ak
tento iný spoluvlastník chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť. Právu oprávnenej osoby zodpovedá

povinnosť zodpovednej osoby ponúknuť oprávnenej osobe vec (tu spoluvlastnícky podiel) ku kúpe.
Zmluvná voľnosť podielového spoluvlastníka je obmedzená zo zákona predkupným právom. Je v súlade
s judikatúrou, pokiaľ sa žalobca domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd nahradí nedostatok prejavu
vôle žalovaného, uzavrieť s ním kúpnu zmluvu, keď v petite žaloby (a vo výroku rozsudku) by mal
byť obsiahnutý text zmluvy vychádzajúci z rovnakých podmienok, ako sú v zmluve, na základe ktorej

žalovaný vec (tu nehnuteľnosť - spoluvlastnícky podiel) nadobudol a ktorou bolo porušené predkupné
právo. Právoplatnosťou rozsudku, ktorým je nahradený prejav vôle nadobúdateľa urobiť oprávnenému
spoluvlastníkovi ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu, je treba považovať návrh na uzavretie
zmluvy za perfektný (§ 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka), t. j. že prejav vôle nadobúdateľa nahradený
súdnym rozhodnutím došiel oprávnenému spoluvlastníkovi ako osobe, ktorej bol určený. Zmluva o kúpe

podielu medzi nadobúdateľom a oprávneným spoluvlastníkom bude uzavretá, keď prijatie ponuky ku
kúpe podielu (nahradené súdnym rozhodnutím) nadobudne účinnosť (§ 44 Občianskeho zákonníka),
t. j. oprávnený spoluvlastník urobí včasné prehlásenie, že s ponukou súhlasí a vyjadrenie súhlasu s
obsahom návrhu dôjde k nadobúdateľovi. Ustálená súdna prax dospela k záveru, že „Spoluvlastník,
ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení povinností zo

strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať
vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a
Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom
zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí
sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu

právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa
na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce
rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods.3

Občianskeho súdneho poriadku), c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči
nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či
vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3Cdo/122/2009 zo dňa 22.9.2010). Predkupné právo ostatní spoluvlastníci nemajú, pokiaľ ide o prevod
blízkej osobe. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere

rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela
jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu (§ 116 Občianskeho zákonníka). Z citovaného
ustanovenia vyplýva, že blízke osoby rozdeľujeme do dvoch skupín; prvou sú príbuzní v priamom rade,
súrodenec a manžel, okrem tohto príbuzenstva žiadna iná podmienka (ako je u tomu pri druhej skupine)splnená byť nemusí. Iné osoby (ak je u nich zistený rodinný alebo obdobný pomer) bez ďalšieho blízkymi
osobami nie sú; k príbuzenskému pomeru (alebo obdobnému pomeru) sa musí pridružiť podmienka, že
by tieto osoby ujmu utrpenú inou osobou, pociťovali dôvodne ako ujmu vlastnú.

10.2 K otázke, či sa prevod podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka považuje aj bezodplatný
prevod, sa vyslovil už Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/102/2005 zo dňa
25.10.2005, keď konštatoval, že „Predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri
prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy“. Takýto výklad vykonaný odvolacím

súdom považoval dovolací súd za vecne správny, zodpovedajúci systematickému, gramatickému
a logickému výkladu ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, ktoré pod pojmom prevod
spoluvlastníckeho podielu zahŕňa ako odplatný, tak aj bezodplatný prevod. Na uvedený výklad poukázal
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení II. ÚS 186/2012-11 zo dňa 21.6.2012, v ktorom ale
poukázal aj na judikatúru českých súdov, ktorá dáva ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka do
súvislosti s ustanovením § 602 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto predá vec s výhradou,

že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. Česká judikatúra
dospela k názoru k názoru, že hoci sa v ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka zakotvuje zákonné
predkupné právo v súvislosti s prevodom (nie predajom, resp. zámenou) spoluvlastníckeho podielu,
napriek tomu treba vzhľadom na ustanovenie § 602 ods.1 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že
i ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka sa pri správnom výklade vzťahuje len na prípady predaja,

resp. zámeny spoluvlastníckeho podielu, nie teda aj na prípady darovania. Ústavný súd Slovenskej
republiky v citovanom rozhodnutí konštatoval, že oba prezentované výklady sa javia ako legitímne a
ústavne konformné, aj keď obe vzbudzujú určité pochybnosti, ktoré videl v tom, že českými súdmi
zastávaný výklad dáva široký priestor na obchádzanie zákonného predkupného práva podľa § 140
Občianskeho zákonníka pomocou simulovaných zmlúv a zároveň, že predkupné právo podľa § 602

ods.2 Občianskeho zákonníka možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci, než predajom;
ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka umožňuje zriadenie zmluvného predkupného práva aj pre
prípad darovania. Výkladové problémy ale môže vyvolať slovenská judikatúra v súvislosti s realizáciou
zákonného predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka v prípade, keď spoluvlastník chce
svoj spoluvlastnícky podiel previesť bezodplatne.

10.3 Vlastníctvo je právnym poriadkom ustanovená možnosť vlastníka vec držať, vec užívať a požívať,
prípadne s ňou disponovať podľa vlastného uváženia, ale v medziach zákona. Vec môže byť vo
vlastníctve viacerých vlastníkov (spoluvlastníctvo); podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Predkupným

právom je právo osoby oprávnenej (tu podielového spoluvlastníka) požadovať, aby mu pri prevode
bola vec najprv ponúknutá na predaj. Účelom predkupného práva je zabrániť vstupu tretej (novej)
osoby do spoluvlastníckeho vzťahu, zachovanie rovnakého okruhu spoluvlastníkov, zachovanie výšky
podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov; prípadne môže byť účelom zmenšovanie okruhu
podielových spoluvlastníkov. S podielovým spoluvlastníctvom je totiž spojené aj spoločné rozhodovanie

podielových spoluvlastníkov o veci; podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločnej veci.

10.4 Odvolací súd vníma konflikt dvoch práv spojených s vlastníckym právom a to práva podielového
spoluvlastníka na dispozíciu s predmetom jeho vlastníckeho práva a predkupným právom podielového

spoluvlastníctva. Zdôrazňuje však stanovisko, podľa ktorého aj keď je vlastnícke právo absolútnym
právom a pôsobí erga omnes, je zároveň určitým spôsobom obmedzené; výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesie byť v rozpore s dobrými mravmi; vlastnícke práva všetkých
subjektov sú rovnocenné; výkonom svojho vlastníckeho práva nesmie vlastník veci narušiť pokojný

výkon vlastníckeho práva iného. Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv (§ 127 ods.1 prvá veta
Občianskeho zákonníka). Naproti tomu podielového spoluvlastníctvo je v porovnaní s vlastníckym
právom navyše obmedzené práve existenciou spoluvlastníckych podielov; podieľanie sa na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločnej veci vyjadruje podiel. Oproti oprávneniam vlastníka

samostatne rozhodovať o veci Občiansky zákonník (tu ustanovenie § 139 ods.2) v prípade podielového
spoluvlastníctva ustanovuje oprávnenie podielových spoluvlastníkov rozhodovať väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov; v prípade nedohody rozhodne na návrh podielového spoluvlastníka súd.
Zákonným ustanovením (§ 140 Občianskeho zákonníka) je obmedzené aj dispozičné právo podielovéhospoluvlastníka; ak sa podielový spoluvlastník rozhodne svoj spoluvlastnícky podiel previesť, majú
spoluvlastníci predkupné právo. Ponuková povinnosť je uložená podielovému spoluvlastníkovi, ktorý
spoluvlastnícky podiel prevádza; oprávnený spoluvlastník predkupné právo môže, a nemusí využiť.

10.5 Aj s prihliadnutím na uvedené odvolací súd zotrváva na stanovisku, že predkupné právo patrí nie
len v prípade prevodu spočívajúcom v predaji spoluvlastníckeho podielu, ale aj v ostatných formách, a
to vrátane prevodu spoluvlastníckeho podielu vo forme darovacej zmluvy. Prevodom je nadobudnutie
vlastníckeho práva na základe prejavu vôle; darovanie a darovacia zmluva nepochybne patrí medzi

formy prevodu vlastníckeho práva.

11. Odvolací súd tak nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, na ktorom založil svoje rozhodnutie,
že v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu darovacou zmluvou, sa predkupné právo podielového
spoluvlastníctva neuplatní.

11.1 Vzhľadom k uvedenému, aj s prihliadnutím na hospodárnosť konania odvolací súd skúmal vecnú
správnosť rozhodnutia a dospel k záveru, že je na mieste napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

11.2 Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd nahradil prejav

vôle žalovaného, že ako darca s nimi uzatvára darovaciu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti, ktoré
mal nadobudnúť v dôsledku obídenia predkupného práva žalobcov ako podielových spoluvlastníkov. Z
vyššie uvedeného vyplýva názor odvolacieho súdu, že nároky obídenému podielovému spoluvlastníkovi
patria aj v prípade, ak právnym úkonom, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, je darovacia
zmluva.

11.3 Odvolací súd v ďalšom prihliadal na rozdielny charakter kúpnej a darovacej zmluvy, ktorých
zásadným rozdielom je ich odplatnosť (kúpna zmluva) a bezodplatnosť (darovacia zmluva); skutočnosť,
že podielového spoluvlastníka nemožno nútiť, aby uzatvoril kúpnu zmluvu, keď mieni nehnuteľnosti
darovať a zároveň, že darca môže byť vo vzťahu k prevodu vlastníctva darovaním motivovaný aj

vzťahom k obdarovanému (bez toho, aby išlo o osoby blízke) a zároveň aj prihliadal na zákonnú dikciu
ustanovenia § 603 ods.3 Občianskeho zákonníka (oprávnený sa môže od nadobúdateľa domáhať,
aby mu vec ponúkol na predaj). Vyhodnotením vzájomných súvislostí odvolací súd dospel k názoru,
že v prípade, ak namietaným právnym úkonom je darovacia zmluva, triáda oprávnení obídeného
spoluvlastníka ustálená v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/122/2009 zo

dňa 22.9.2010 neplatí bez výhrad; v prípade darovacej zmluvy môže obídený spoluvlastník zvoliť, či sa
bude domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu (darovacej
zmluvy), či sa uspokojí so zachovaním predkupného práva voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho
podielu, resp. či sa bude domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel
ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, a teda nahradenia prejavu vôle, ale nie k uzavretiu darovacej

zmluvy (keďže ide o predkupné právo) ale nahradenia prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy za
obvyklú cenu spoluvlastníckeho podielu. V tomto smere si odvolací súd osvojil závery vyslovené
Krajským súdom v Banskej Bystrici v uznesení sp.z n. 15Co/42/2020-234 zo dňa 17. februára 2021.

11.4 Iba vyššie uvedeným výkladom možno dospieť k zhode medzi ochranou vlastníckeho práva

prevodcu, predkupného práva podielového spoluvlastníka, dikcii ustanovenia § 140 Občianskeho
zákonníka (predkupné právo pri prechode vlastníctva - darovacia zmluva nie je pri uplatnení
predkupného práva vylúčená) a ustanovenia § 603 ods.3 Občianskeho zákonníka (ponúknuť vec na
predaj).

11.5 Z vyššie uvedeného vyplýva záver odvolacieho súdu, že predkupné právo podielového
spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy;
obídený podielový spoluvlastník sa v prípade darovacej zmluvy môže domáhať, aby mu nadobúdateľ
ponúkol spoluvlastnícky podiel, resp. aby súd nahradil prejav vôle na uzavretie kúpnej zmluvy za obvyklú
cenu spoluvlastníckeho podielu. Uvedený záver nie je v rozpore ani s právnym názorom Ústavného súdu

Slovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS186/2012-11zodňa21.6.2012,ktorýpovažovalobanázoryzaústavne
konformné (bod 10.2 tohto rozsudku); navyše zoslabuje obavu zo simulovaných (a teda neplatných)
darovacích zmlúv, predmetom ktorých by boli spoluvlastnícke podiely a jednoznačne uzatvára, že
predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatní aj v prípade darovacích zmlúv. Česká právnaúprava reagovala na výklad o tom, že predkupné právo v prípade darovacej zmluvy sa neuplatní v
zákonnej úprave v zákone č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník ustanovením § 1124 ods.4, podľa ktorého
„Předkupní právo mají spoluvlastníci i v případě, že některý ze spoluvlastníků převádí podíl bezúplatně;

tehdy mají spoluvlastníci právo podíl vykoupit za obvyklou cenu. To platí i v jiných případech zákonného
předkupního práva.“

11.6 O takejto žalobe, ktorá by korešpondovala s vyššie uvedenými závermi okresný súd nerozhodoval.
Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je

vecne správny; nebol dôvod na vyhovenie žalobe.

12. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie žiadal
o pripustenie zmeny žaloby, zmenenou žalobou sa mienil domáhať, aby súd nahradil prejav vôle
žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcami ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej budú predmetné nehnuteľnosti, za cenu 317,50 Eur (za cenu obvyklú). Uvedený žalobný petit

by zodpovedal vyššie uvedeným záverom o nárokoch obídeného podielového spoluvlastníka v prípade
prevodu spoluvlastníckeho podielu darovacou zmluvou.

12.1 Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 C.s.p.);
odvolacie dôvody vyplývajú z ustanovenia § 365 C.s.p.; odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365
ods.2 C.s.p.). Takáto odvolacia námietka z odvolania nevyplýva, žalobcovia (aj) v odvolacom konaní
zastúpení právnym zástupcom len popisne uviedli, že súd prvej inštancie zmenu žaloby nepripustil („v
priebehu konania sme ako reakciu na aktuálnu rozhodovaciu prax odvolacieho súdu navrhovali zmenu

žalobného návrhu tak, že súd nahradí prejav vôle uzatvoriť s nami kúpnu zmluvu teda prevedie sporný
spoluvlastnícky podiel za obvyklú odplatu“, resp. „navrhovali sme zmenu žaloby tak, že žalovaný nebude
nútený nám darovať svoj spoluvlastnícky podiel ale tento od neho kúpime, za obvyklú kúpnu cenu;
súd prvej inštancie však na túto zmenu, ktorá prakticky neguje celé jeho odôvodnenie vo veci nijak
neprihliadol“) bez toho, aby tvrdili nesprávnosť uznesenia o zamietnutí zmeny žaloby. Neuviedli ani, či

a aké vady podľa § 365 ods.1 uvedené uznesenie (zamietnutí návrhu na zmenu žaloby) má. Odvolací
dôvod podľa ustanovenia § 365 ods.2 C.s.p. uplatnený nebol.

13. Odvolací súd napokon uvádza, že pokiaľ žalobca poukazoval na závery vyplývajúce z rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/83/2019-84 zo dňa 20.8.2019, toto rozhodnutie síce bolo

predmetom dovolacieho prieskumu najvyššieho súdu, dovolací súd však v uznesení č.k. 4Cdo/7/2020 zo
dňa 27.5.2020 riešil len procesné otázky bez toho, aby zaujal stanovisko k tomu, či sa možno domáhať
nahradenia prejavu vôle aj vo vzťahu k darovacej zmluve a za akých podmienok.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne

správne a odvolanie žalobcov a dôvody v ňom uvedené neboli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd tak postupom podľa ustanovenia § 387 ods.1 C.s.p. napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol a závislom výroku o nároku na náhradu
trov konania ako vecne správny potvrdil. Výrok dopĺňacieho rozsudku, ktorým okresný súd zamietol
návrh na prerušenie konania, odvolaním dotknutý nebol. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej

inštancie správne rozhodol podľa zásady úspechu v spore a nároku na náhradu trov konania priznal v
plnom rozsahu úspešnému žalovanému.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100 %. Ani odvolací súd nezistil dôvody
hodné osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.), pre ktoré by výnimočne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.