Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 18, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119207249
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119207249.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. W. XXX,
zast. Ing J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., F. 8, o zaplatenie 733,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12Csp/82/2019-216 zo dňa 22. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a s tým spojeným
rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým zhora uvedeným rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 683,79 Eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 02.12.2016 do
zaplatenia s tým, že súd povoľuje žalovanej dlžnú sumu splácať v splátkach po 50 Eur mesačne a to
vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci júl 2020 až do zaplatenia pod stratou
výhody splátok (I. výrok). Konanie v časti o zaplatenie sumy 49,88 Eur s príslušenstvom zastavil (II.
výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (III. výrok).

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 53 ods. 9,
§ 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo
„Občiansky zákonník“), § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

1.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou
ConsumerFinanceHolding,a.s.ažalovanouboladňa13.08.2015uzatvorenáZmluvaospotrebiteľskom
úvere - Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku
- sumu 1 100 Eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú sumu splácať v 60 mesačných splátkach po 30,70
Eur, celkovo sa splátkami zaviazal uhradiť sumu 1 842 Eur. Náklady spotrebiteľa boli dohodnuté na sumu

742 Eur. Celková suma pôžičky bola 1 842 Eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 25 %,
priemerná hodnota RPMN bola dojednaná vo výške 37,67 %, RPMN bola 24,98 %. Žalovaná uhradila
sumu 707,48 Eur, čo je preukázané prehľadom splátok a úhrad. Žalovaná poskytnutý úver nesplácala
riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom predžalobnou upomienkou zo dňa 28.09.2016 vyzval
žalovanú k zaplateniu nedoplatku na splátkach a upozornil ju, že ak do 05.11.2016 nedôjde k úhrade
splátky splatnej v mesiaci 07/2016, bude oprávnený úver zosplatniť, výzva jej bola doručená do

vlastných rúk dňa 06.10.2016 ako vyplýva z pripojenej doručenky. Listom zo dňa 26.11.2016 právny
predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnostidlhu bolo žalovanej zasielané obyčajnou poštou, o možnosti zosplatnenia žalovaná vedela z doručenia
predžalobnej upomienky zo dňa 28.09.2016, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk a najneskôr sa
zosplatnení dozvedela z doručenej žaloby. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí

dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred
zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou.
Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac
než 3 mesiace, a teda súčasne právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo oprávnenie vyhlásiť dlh za
splatný v celom rozsahu naraz. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Právo žalobcu na

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 12.2 zmluvných podmienok. Z internetovej stránky
nbs.sk. súd prvej inštancie zistil, že priemerné úrokové sadzby zo spotrebiteľských úverov v mesiaci
08/2015 splatných od 1 do 5 rokov bola 12,13 % ročne. Pohľadávka voči žalovanej bola na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a
žalobcompostúpenánažalobcu,čoboložalovanejoznámenélistomzodňa19.12.2019.Žalovanásuma
733,67 Eur predstavuje ku dňu podania návrhu istinu vo výške 1 391,27 Eur + náklady na vymáhanie vo

výške 49,88 Eur - prijaté úhrady vo výške 707,48 Eur = 733,67 Eur, v časti pôvodne uplatňovanej sumy
49,88 Eur titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky zobral žalobca žalobu späť. Zmluvnú pokutu
evidovanú v sume 102,27 Eur si žalobca neuplatnil. Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky obsahuje
v článku VI. Zmluvné podmienky. Žalovaná nepreukázala, že by na účet žalobcu k zmluve, ktorá je
predmetomtohtokonaniazaplatilasumu1100Eur,dôkazksvojmutvrdeniunepredložilažiadny,žalobca

takúto platbu neeviduje a sama žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že dňa 20.10.2017 vložila na účet
sumu 1 100 Eur a 4 x 1 500 Eur, ktoré slúžili na zaplatenie istín zo zmlúv č. 7141670, 7147193, 7151226,
7153032 a číslo zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu je č. 7154898. Žalovaná je dôchodkyňa, pričom
jej príjem tvorí starobný dôchodok vo výške 292,90 Eur a vdovský dôchodok vo výške 115,90 Eur, spolu
408,80 Eur.

1.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou dňa 13.08.2015 a z ktorej žalobca
vyvodzuje svoj nárok. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba
bola podaná dôvodne, pretože medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzatvoreniu

zmluvy o pôžičke, ktorú si súd vyhodnotil ako spotrebiteľský úver v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle tejto riadne a platne
uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej sumu 1 100 Eur, ktorú sa zaviazala
vrátiť v 60 mesačných splátkach po 30,70 Eur, pričom žalovaná zaplatila sumu 707,48 Eur, dostala
sa do omeškania s úhradou splátok úveru a žalobca si uplatnil zostatok dlžnej istiny, ktorú vyčíslil na

sumu 733,67 Eur. Pohľadávka voči žalovanej bola postúpená na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok a preto je žalobca v konaní aktívne legitimovaným na podanie žaloby. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 683,79 Eur s 5 %-
ným úrokom z omeškania ročne od 02.12.2016 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje žalovanej dlžnú

sumu splácať v splátkach po 50 Eur mesačne a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou
v mesiaci júl 2020 až do zaplatenia pod stratou výhody splátok, pričom výška úroku z omeškania
je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba určená ECB, počiatok omeškania je deň
nasledujúci po dni doručenia oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.11.2016, kde

bola poskytnutá lehota na plnenie po doručení oznámenia. Súd povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v
splátkach po 65 Eur mesačne s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 2 CSP, výšku splátky určil ako
kompromis medzi vyjadrením žalobcu, ktorý navrhol splátku vo výške 50 Eur mesačne s poukazom na
príjem žalovanej vo výške 408,80 Eur. V prípade omeškania so splatnosťou čo i len jednej splátky, sa
stane splatným celý dlh žalovaných.

1.5. Pre čiastočné späťvzatie žaloby súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanovením § 145
ods. 2 CSP a konanie v časti zaplatenia sumy 49,88 Eur s príslušenstvom zastavil. K námietkam a
obrane žalovanej uviedol súd prvej inštancie, že zmluva je platná, bola uzatvorená v písomnej forme,
podpísaná oboma zmluvnými stranami. Žalovaná nebola k podpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútená a

túto nepodpísala pod nátlakom. Na jej základe boli poskytnuté finančné prostriedky, zmluva dostatočne
popisuje odplatu za poskytnutý úver, rovnako tak sú v zmluve riadne identifikované obe zmluvné strany.
K náležitosti podľa § 9 ods. písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch súd poukazuje na výrok rozsudku
Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza: "Zmluva o úverenemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť
vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú

spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok." Termín konečnej splatnosti
je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve, pričom v spojení so zmluvnými podmienkami, s ktorými sa
žalovaná oboznámila sú tieto hodnoty vyjadrené. Splátky sú splatné v zmysle čl. IV Zmluvy do 20.
dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v zmysle čl. 6 bod 6.2 Zmluvných podmienok je prvá splátka
splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva

v spojení so zmluvnými podmienkami tak preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním po
dobu 60 mesiacov pripadal na dátum 20.08.2020. Ustanovenie § 122 ods. 2 OZ hovorí o tom, že
koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním
alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo podľa oznámenia žalobcu doručované obyčajnou poštou listom
zo dňa 26.11.2016, najneskôr sa žalovaná mohla dozvedieť o zosplatnení doručením predmetnej žaloby.

Zosplatneniu predchádzala výzva s upozornením na možnosť zosplatnenia zo dňa 28.09.2016 a tá
bola doručovaná do vlastných rúk žalovanej dňa 06.10.2016. V zmluve bol dohodnutý úrok vo výške
24,98 % ročne. Celková čiastka, ktorá mala byť zaplatená, je suma 1 842 Eur. Odplata za poskytnutie
spotrebiteľskéhoúverujevyjadrenávRPMNvovýške24,98%zhodnesdojednanouúrokovousadzbou,
pretože jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška dojednanej odplaty za

poskytnutiespotrebiteľskéhoúveruvúverovejzmluve24,98%neprevyšujeodplatuobvyklepožadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 OZ platného a
účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou
odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 platného a účinného od 01.09.2014. Výška dojednanej odplaty v predmetnej úverovej

zmluve nie je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo
výške 24,98 % nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy
spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2015 so stavom ku dňu 30.06.2015 vo výške 14,03
% a zároveň nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných informáciách

o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2015 so stavom ku
dňu 30.06.2015 vo výške 33,96 % pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so
zákonom (ust. § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi.
Čo sa týka overovania bonity a skúmania finančnej situácie žalovanej, žalovaná uviedla výšku svojho
mesačného príjmu a na druhej strane uviedla aj výšku svojich mesačných výdavkov. Zmluvne stanovená

výška mesačnej splátky vo výške 30,70 Eur sa súdu javila ako primeraná, keď žalovaná uviedla ako
svoj príjem sumu 408 Eur a výdavky 140 Eur. K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd
uvádza, že postúpením pohľadávky v zmysle ustanovenia § 524. OZ dochádza k postúpeniu práv, nie
však záväzkov. Zodpovednostný záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká podľa zákona len
medzi tým, kto sa na úkor druhého bezdôvodne obohatil a tým, na úkor koho bezdôvodné obohatenie

vzniklo /rozhodnutie NS ČR pod sp.zn. 28Cdo/1856/2012 zo dňa 4.10.2012/. Žalovaná nezaplatila
žalobcovi žiadne plnenie, plnila len v prospech právneho predchodcu žalobcu, nemohol sa tak žalobca
na jej úkor bezdôvodne obohatiť. Z uvedeného dôvodu nie je žalobca pasívne vecne legitimovaný na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmluvu súd nepovažoval za bezúročnú a bez poplatkov, obsahuje
všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva o úvere by mohla byť bezúročná

a bez poplatkov, pokiaľ by nemala písomnú formu, čo v danej veci nie je splnené, pretože zmluva bola
uzatvorená v písomnej forme, čo nie je sporné, neobsahovala by náležitosti podľa § 9 písm. a) až k),
r) a y) nesprávne by bola vypočítaná RPMN. Všetky zákonom vyžadované náležitosti zmluva spĺňala,
čo sa týka druhu spotrebiteľského úveru /§ 9 ods. 2 písmeno a/ druh úveru bol v zmluve uvedený,
jednalosaobezúčelovýspotrebiteľskýúver.Identifikovanýjeajposkytovateľúveruakoprávnickáosoba,

splnená je aj podmienka písmena b/. Čo sa týka adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť / § 9 ods. 2 písmeno c/, aj túto podmienku zmluva spĺňa, adresa
dodávateľa bola uvedená v zmluve. Rovnako aj meno a adresa spotrebiteľa boli uvedené - písmeno
d/. K písmenu e/ sa niet čo vyjadrovať, nakoľko sa nejednalo o dodanie tovaru, či služby. Písmeno f/ sa
týka doby trvania zmluvy a konečnej splatnosti, jasne bolo uvedené trvanie zmluvy do 8/2020 a podľa

splácania splátky k 20.dňu v mesiaci, je to potom 20.8.2020, čo je konečná splatnosť zmluvy. Uvedenie
termínu konečnej splatnosti úveru mesiac + rok - ukončenia úverového vzťahu 8/2020 je dostatočne
určité a zrozumiteľné. Čo sa týka celkovej výšky úveru /§ 9 ods. 2 písmeno g/ zmluva obsahovala aj tieto
informácie, bolo v nej predsa jasne uvedené, že žalovanej bol poskytnutý úver 1 100 Eur, ktorý má vrátiťspolu s nákladmi vo výške 742 Eur, spolu 1 842 Eur bez poistenia, písmeno h/ hovorí o popise tovaru
a službe, čo nebolo predmetom úverovej zmluvy, úroková sadzba bola uvedená - písmeno i vo výške
24,98 %, k tomu sa už súd v rozsudku vyjadroval/, RPMN bola uvedená - písmeno j/, bola uvedená vo

výške 24,98 %. Čo sa týka výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia /§ 9 ods. 2 písmeno k/, tu súd uvádza, že
zmluva síce takto presne formulovaná nie je, čo sa týka splátok je uvedená ich výška, počet mesačných
splátok, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, dátum každej ďalšej platbu - k 20. dňu v mesiaci.

To však neznamená, že by to malo vyvolať následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pretože by
to bolo príliš formalistické a okrem toho slovenská právna úprava odporuje európskej právnej úprave.
Súd poukazuje na Smernicu EP a Rady č. 2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere, jej čl.10 ods. 2 písmeno
h/, ktorý hovorí o tom, že zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, nad
rámec európskej úpravy podľa slovenskej legislatívy výška splátky má byť individualizovaná vo vzťahu
k jednotlivým položkám, z ktorých splátka pozostáva, avšak smernica takúto požiadavku neobsahuje.

Prejudiciálny rozsudok je spolu s výkladom záväzný pre vnútroštátny súd a preto súd na predmetný
spor aj aplikoval závery rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C -42/15. Žalovaná ako spotrebiteľ vedela
posúdiť obsah a rozsah svojho záväzku, pretože v zmluve mala jasne uvedené, že musí uhradiť 60
splátok po 30,70 Eur bez poistenia vždy k 20. dňu v mesiaci. Čo sa týka výpočtu RPMN, RPMN bola
v zmluve uvedená vo výške 24,98 %. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená nesprávne

ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Čo sa týka písmena r/ - to hovorí o
poplatkoch u notára, čo sa netýka predmetnej zmluvy a písmeno y/ hovorí o priemernej RPMN, ktorá v
zmluve uvedená bola. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia
súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach
sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade
žalobca, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti
neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v

okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

2. Proti rozsudku vo vyhovujúcej časti a vo výroku o nároku na náhradu trov podala včas odvolanie
žalovaná, pretože napadnutý rozsudok považovala, za nezákonný, zjavne neodôvodnený, nevyvážený
a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti predmetnej veci. Žalovaná namietala, že rozsudkom bolo

porušené jej právo na spravodlivý proces. Namietala vadu konania, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Takisto namietala
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, zakladajúce jeho nepreskúmateľnosť. Namietala,
že zmluva je predtlačená, formulárová a spotrebiteľ nemôže obsah zmluvy ovplyvniť a musí ju podpísať

tak, ako mu je predložená. Uviedla, že súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom
prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Nakoľko sa žalovaná dozvedela, že zmluvy spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. nie sú v súlade
so zákonom, zmluvu si dala posúdiť Komisii na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách
(dňa 07.07.2017). Odpoveď z MSSR bola písaná dňa 23.08.2017. Na základe tohto posúdenia, dňa
20.10.2017 vyplatila sumu, ktorú si požičala - vyplatila istinu. V platobnom príkaze na úhradu zo dňa
20.10.2017, ktorý priložila ako dôkaz, je v správe pre príjemcu uvedená poznámka: „Platba 4 x l 500 Eur,

l x l 100 Eur vyplatené Quatra“. Suma 4 x 1 500 Eur slúžili na úhradu istín zo zmlúv č. 7141670, 7147193,
7151226, 7153032 a suma 1 100 Eur slúžila na úhradu istiny zo zmluvy v danom spore. V tejto súvislosti
poukázala na § 566 odstavec 2 Občianskeho zákonníka: „pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa
plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky ak dlžník neurčí inak.“ Právny predchodca
žalobu a aj žalobca, nakoľko prišlo k postúpeniu pohľadávky počas súdneho konania, prebral všetku

dokumentáciu, takže mohol a vedel určiť, že dané sumy sú vyplatené istiny zo zmlúv (aj zmluvy, ktorá je
predmetom tohto konania aj zmlúv ostatných). Žalobca nijako nepreukázal, kam bola suma 7 100 Eur
zaúčtovaná, dokonca sa k danej sume ani nevie vyjadriť.2.2. V ďalšej časti uviedla, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere žiadala podrobiť súdnej kontrole z
úradnej povinnosti a aby súd rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky o ktorých spotrebiteľ mal
byť zo strany dodávateľa náležite poučený nie sú pre spotrebiteľa záväzné a aby súd určil, ktoré

povinné zákonné náležitosti absentujú. Má za to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
a to: Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej kartv - táto zmluvná podmienka, ktorá je včlenená do textu
ostatných zmluvných podmienok tak, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ si ani
len nevšimne, že ak kreditnú kartu nechce, musí označiť odmietnutie jej vydania v zmluve, umožňuje
veriteľovi navyšovat' sumu poskytnutých peňažných prostriedkov formou poskytnutia ďalšieho úveru

spotrebiteľovi i bez ohľadu na jeho vôľu, vzhľadom k čomu je podľa nášho názoru neprijateľná podľa
generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občiansky zákonník). Písomnosť doručovaná poštou do vlastných rúk
sa považuje za doručenú, aj keď sa klient o nej nedozvedel (o zaslaní príslušného oznámenia) - v zmysle
§ ods. Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Podľa uvedenej zmluvnej podmienky sa však písomnosť považuje za doručenú aj keď sa spotrebiteľ o
nej nedozvie. Táto zmluvná podmienka je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, pretože písomnosť považuje

za doručenú aj keď sa spotrebiteľ z objektívnych dôvodov so zásielkou neoboznámi, pričom môže ísť aj
o zásielku obsahujúcu pre spotrebiteľa písomnosť podstatnú pre uplatnenie jeho práv, a zároveň preto,
že spotrebiteľ, ktorý nemá vedomosť o tom, že veriteľ daný úkon vykonal (že dal zásielku na poštovú
prepravu a kedy), nemôže ani v prípade dobrej viery z jeho strany splniť to, čo od neho veriteľ v danej
písomnosti požaduje.

2.3. Ďalej poukázala na skutočnosť, že v zmluve je v rovnakej výške uvedená RPMN 24,98 % a
odplata vo výške 24,98 %, čo skresľuje rozhodovanie spotrebiteľa o podmienkach úveru a navyše tieto
hodnoty by objektívne nemali byť rovnaké. Zároveň dala do pozornosti rozhodnutia Národnej banky
Slovenska a Štátnej obchodnej inšpekcii, kde boli spoločnosti Consumer Finance Holding uložené

pokuty, za nedodržiavanie zákonov. Rozhodnutie Národnej banky Slovenska, č. sp.: NBS 1-000-007-300
- Národná banka Slovenska uložila spoločnosti ConsumerFinance Holding pokutu vo výške 10 000 Eur
za nedostatky v činnosti - za porušenie práv finančného spotrebiteľa a porušenie povinnosti v oblasti
ochrany finančných spotrebiteľov podľa osobitných predpisov, účinných v čase vzniku porušenia.

2.4. Žalovaná má za to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Zmluva strana 2 časť V. vyhlásenie klienta bod 3 „V prípade, že Klient nižšie neodmietol vydanie kreditnej
platobnej karty, žiada Všeobecnú úverovú banku a.s., IČO: 31320155 o kreditnú kartu VÚB vydávanú v
spolupráci s CFH a o schválenie úverového rámca 300 Eur a štandardnej splátky 10 Eur.“
Zmluva strana 5 bod 6 Podmienky splácania - 6.1. „Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú

Pôžičku a to v pravidelných mesačných Splátkach v sume a termínoch uvedených v Zmluve.“ - tu by sme
chceli dať do pozornosti slovné spojenie v sume a termínoch - táto podmienka nie je v zmluve uvedená.

2.
2.1.

2.2.
2.3.
2.4.
2.5. Ďalej namietala záver súdu prvej inštancie, že žalobca nie je pasívne vecne legitimovaný na vydanie
bezdôvodného obohatenia. VÚB sa stala právnou nástupkyňou spoločnosti ConsumerFinance Holding

a tým prebrala aj zodpovednosť za správne delikty v oblasti finančného trhu spôsobené jej právnym
predchodcom, spoločnosťou ConsumerFinance Holding, s čím je spojená legitimácia (spôsobilosť aj
povinnosť). V súvislosti s postúpením pohľadávky z VÚB na Intrum Slovakia, s.r.o. počas súdneho
konania už vedeného na Okresnom súde Nitra, má zato, že toto postúpenie pohľadávky je zo strany
žalobcu a jeho právneho predchodcu (VÚB) špekulatívne a účelové, a preto žiada o vykonanie dôkazov

a to rozhodnutie Národnej banky Slovenska, ako orgánu dohľadu nad dodržiavaním povinnosti veriteľa,
o udelení povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, nakoľko má zato, že táto zmluva bola
uzavretá ešte pred udelením povolenia.

2.6. Ďalej namietala, že zo strany veriteľa (ConsumerFinanceHolding) nebola dodržaná odborná

starostlivosť - § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalovanej,
že jej nebolo doručené zosplatnenie úveru. V tejto súvislosti uviedla, že zosplatnenie úveru žalovanej
nebolo doručené. Uviedla, že vyhlásenie okamžitej splatnosti musí byť doručené, v tomto prípade nie je
vykázané doručenie a preto je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.2.7. Ďalej dala do pozornosti zmluvné podmienky, ktoré považuje za neprijateľné a v rozpore
so zákonom. Bod 12 - zmluvná pokuta - rozhodnutia súdov o neprijateľnosti zmluvne pokuty

www.iustice.gov.sk.

2.8. Bod 13 - zmluva na diaľku - zmluva nie je opatrená podpismi zmluvných strán. Existuje Slovenská
poštaazmluvamohlabyťzaslanápoštounaadresutrvaléhopobytužalovanej.Takistoexistujúkuriérske
služby. Nie je jej jasné, z akého dôvodu je na podpis zaslaná zmluva o využívaní klientskej zóny, ale

nie samotná zmluva o úvere. Ako si môže byť žalobca istý, že zmluvu uzatvárala žalovaná? Veriteľ mal
poslať zmluvu na podpis spotrebiteľovi (žalovanej) napríklad kuriérom, v listinnej podobe, túto spotrebiteľ
podpíše, čím ju akceptuje a odošle ho späť veriteľovi. Právny úkon urobený elektrotechnickými
prostriedkamijepodpísanýzaručenýmelektronickýmpodpisomalebozaručenouelektronickoupečaťou,
čo v tomto prípade bolo porušené (§ 40 ods. 4 Občiansky zákonník).

2.9. Súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na rozhodnutie nasledujúcich
skutočností. Žalovaná preukázala, že zaplatila sumu 1 100 Eur a to tým, že doložila vkladový lístok z
banky. Nakoľko ConsumerFinance Holding ukončila svoju činnosť a nástupcom sa stala VUB, ktorý aj
podával túto žalobu, bola na účet SK82 0200 0000 0017 1225 2753 vložená suma 1 100 Eur. Takže
bolo dostatočne preukázané, že týchto 1 100 Eur bolo vyplatených. Odvolateľka namietala, že sa súd

dôkazom, a to vkladový lístok na sumu 1 100 Eur nezaoberal, nevykonal dôkazy, kam boli zaúčtované
peniaze od žalovanej. Pritom žalovaná poukazovala na OZ 566 ods. 2. Ďalej namietala, že doba trvania
zmluvy v zmluve nie je uvedená zrozumiteľne a určito.

2.10.Ustanoveniuvzmluvenastrane5,písmenoi)„úrokovúsadzbuspotrebiteľskéhoúveru,podmienky,

ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobie, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úver, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru“ vytýkala, že tieto podmienky nie

sú v zmluve uvedené. Dopytovala sa, čo znamená najvyššia prípustná odplata, ktorá bola v zmluve
uvedená ako 27 % a či si veriteľ môže určiť kedy akú odplatu si zaúčtuje.

2.11. Ďalej mala za to, že zmluva neobsahuje dojednanie, „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“

2.12.Ďalejuviedla,žesúdpovolilžalovanejdlžnúsumusplácaťvsplátkachpo65Eurmesačneatovždy
do 20- teho dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci júl 2020 až do zaplatenia pod stratou výhody
splátok. Rozsudok Okresného súdu Nitra však prebrala dňa 20.07.2020. Proti tomuto rozsudku možno

podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Tento rozsudok ešte nie je právoplatný, nakoľko
podala odvolanie. Dňa 07.07.2020 nás telefonicky kontaktoval žalobca z telefónneho čísla 0232163216,
že máme zaplatiť žalovanú sumu. Má zato, že zo strany žalobcu ide o hrubý nátlak. V tom čase sme ešte
nemali doručený rozsudok Okresného súdu (pripomíname možnosť odvolania sa). K odvolaniu priložila
aj list/mail, v ktorom žiadala dokladovanie zaúčtovania sumy 7 100 Eur. Má zato, že k tejto sume sa

vyjadriťvedia,nakoľkospostúpenímpohľadávkymuselžalobcaprebraťvšetkudokumentáciu.Žalovaná
nemá možnosť dopátrať sa k tomu, kde bola suma 7 100 Eur zaúčtovaná. Túto kompetenciu má iba
súd. Žalovaná sa niekoľkokrát pokúšala zistiť túto skutočnosť, ale žalobca sa nevyjadril.

2.13. Záverom namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, nakoľko pri určení výšky úrokovej sadzby odvoláva na súhrnné informácie o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok roku 2015 zverejnených
MFSR. Uvedený dokument nie je právnym predpisom zakotvený v právnych normách zbierke zákona.
Nevysporiadal sa s tvrdením žalovanej, že úroková sadzba je odvodená od Národnej banky Slovenska.
Ďalej uviedla, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko dohodnuté úroky z úveru (fixná

ročná úroková sadzba 25 % a najvyššia prípustná výška odplaty 27 %) sú v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb na webovom sídle Národnej banky SR
úroková miera úverov poskytovaných pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období 08/2015 prispotrebiteľských úveroch pre domácnosti činila hodnotu 12,13 % pri úveroch od 1 do 5 rokov. Dojednaná
výška zmluvných úrokov je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).

2.14. V tejto súvislosti poukázala na Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Csp/196/2017 zo
dňa 18.02.2019, ktorým súd určil zmluvu z ConsumerFinance Holding za bezúročnú a bez poplatkov.
V súvislosti s overovaním bonity a skúmania finančnej situácie žalovanej poukázala na rozhodnutie
Národnej banky Slovenska č. NBS 1-000-007-300. Žalovaná zastala názor, že ConsumerFinance
Holding neskúmala bonitu klienta - ustanovenie § 11 ods. 2 zákon č. 129/2010 Z. z.. Podľa citovaného

ustanovenia, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za takéto porušenie sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania jeho schopnosti splácania úveru. Žalovaná mala príjem 408 Eur, mesačné náklady

140 eur, platila ešte ďalšie úvery v ConsumerFinance Holding. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
žiadala, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec na nové konanie
a nové rozhodnutie, a aby zaviazal žalobcu na úhradu trov konania.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec (odvolanie žalovanej) ako podané
včas (362 ods.1 CSP) oprávnenou osobou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127, § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie

dôvody, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo vyhovujúcej časti v spojení s výrokom o nároku
na náhradu trov konania zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie
konanie podľa § 391 ods. 1 CSP a nové rozhodnutie. V odvolaním nenapadnutej (zastavujúcej) časti
rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť (II. výrok).

5. Predmetom konania bola žaloba, ktorou sa žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 733,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.12.2016
do zaplatenia, titulom uzatvorenia zmluvy o pôžičke č. 7154898 zo dňa 13.08.2015, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding a.s.) poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1

100 Eur uzatvorenú prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, bez vyhotovenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v listinnej podobe. Nakoľko žalovaná uhradila len sumu 707,48 Eur, žalobca
v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka vyzval žalovanú listom zo dňa 28.09.2016 - predžalobná
upomienka, k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30
dní. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila. Následne dňa 19.11.2016

žalovaný úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 26.11.2016. Žalobca si
uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení
okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba
na doručenie je najviac 5 dní. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti
s vymáhaním pohľadávky, vo výške 49,88 Eur. Na základe návrhu žalobcu na zmenu strany podľa §

80 ods. 1 CSP rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 12Csp/82/2019-154 zo dňa 10.02.2020,
ktorým vyhovel návrhu na zmenu žalobcu a na miesto pôvodného žalobcu: Všeobecná úverová banka,
a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, do konania vstúpila spoločnosť: Intrum
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava. Žalobca podaním doučeným súdu
prvej inštancie dňa 12.03.2020 zobral žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie zmluvných pokút a

poplatkov v zmysle prehľadu splátok a úhrad v sume 49,88 Eur s príslušenstvom a navrhol v tejto časti
konanie zastaviť. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.

6. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel, pretože mal za to, že sporná zmluva bola uzatvorená
platne,obsahujevšetkyzákonomvyžadovanénáležitosti,apretosúdzmluvunepovažovalzabezúročnú

a bez poplatkov. Súd prvej inštancie ďalej považoval za preukázané, že žalovaná zaplatila sumu 707,48
Eur, pretože žalovaná nepreukázala, že uhradila sumu 1 100 Eur.7. Žalovaná namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené, že súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaná zastala názor, že zmluva obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky, namietala pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko postúpenie pohľadávky VÚB
na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. počas konania považuje za účelové. Ďalej mala za to, že zmluva
bola uzatvorená ešte pred udelením povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej

účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo
90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania,
nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod
nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane

realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom
konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.

11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia
proti nemu.

13. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení
každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu
nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá
ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu

vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Táto povinnosť všeobecných súdov
vzhľadom na ich postavenie ako primárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom na povinnosť Slovenskej
republiky rešpektovať medzinárodne záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (pozri napr. III. ÚS 79/02) zahŕňa zároveň požiadavku rešpektovania
procesných garancií spravodlivého súdneho konania vyplývajúcich napr. z čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2

ústavy a čl. 6 dohovoru v súlade s judikatúrou ESĽP. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl.
46 ods. 1 ústavy už uviedol, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom
právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s
právnym režimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07).

14. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je teda - okrem práva domáhať sa svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) - aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorá
okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti konania a „rovnosti
zbraní“(podobnenapr.III.ÚS402/08).Podstatoukontradiktórnostiasňousúvisiacou„rovnosťouzbraní“

je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a
reagovať na „protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti
sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (napr. IV. ÚS
42/09, IV. ÚS 147/04).15. Rozhodnutiu všeobecného súdu musí predchádzať postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého
súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských

právach a základných slobodách (v kontexte danej veci v súlade s dohovorom), najmä garanciám
obsiahnutým v práve na prístup k súdu, v princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie.

16. Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
je čiastočne dôvodné. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej odvolací súd uvádza, že

namietaná skutočnosť, že pôvodný veriteľ, s ktorým bola uzatvorená zmluva nemal povolenie od
Národnej banky Slovenska na poskytovanie spotrebiteľských úverov nie je dôvodná. Podmienenosť
poskytovania spotrebiteľských úverov získaním povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov
od Národnej banky Slovenskej republiky sa do zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov sa dostala novelou zákonom č. 35/2015 Z. z. s
účinnosťou od 1. apríla 2015. Dôsledkom zavedenia povoľovacieho procesu bolo zrušenie pôvodného

registra veriteľov a následné zavedenie zoznamu veriteľov a iných veriteľov, ktorí získali povolenie na
poskytovanie spotrebiteľských úverov a povolenie pre iných veriteľov. Zároveň sa uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bez povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska sankcionuje absolútnou
neplatnosťou tohto právneho úkonu. Zákon taktiež obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré upravujú
vzťah k zákonu, účinnému do 31. marca 2015. Vzhľadom na zmenu zápisu do registra na povoľovacie

konanie vedené Národnou bankou Slovenska bolo vytvorené prechodné obdobie, v rámci ktorého sa
veriteľ a iný veriteľ podľa doterajšieho znenia zákona mohli rozhodnúť, či budú vykonávať svoju činnosť
naďalej, alebo ju ukončia. Zákon umožňoval veriteľovi a inému veriteľovi podľa zákona účinného do
31. marca 2015, poskytovať spotrebiteľské úvery do 31. augusta 2015. Ak chcel veriteľ a iný veriteľ
bez prerušenia svojej činnosti pokračovať v poskytovaní spotrebiteľských úverov musel podať žiadosť

najneskôr do 31. mája 2015, a to s ohľadom na zákonom stanovené prechodné obdobie a lehotu
NárodnejbankySlovenskaprevydaniepovolenia.Vdanejvecibolazmluvaospotrebiteľskomúverebola
uzatvorená dňa 12.08.2015, teda v prechodnom období, kedy mohol veriteľ poskytovať spotrebiteľské
úvery podľa zákona účinného do 31.03.2015, a teda podľa názoru odvolacieho súdu sa pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru v rozhodnom období nevyžadovalo povolenie na poskytovanie spotrebiteľských

úverov Národnou bankou Slovenska. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. získala povolenie
Národnej banky Slovenska na poskytovanie úverov 28.08.2015.

17. V súvislosti s ďalšími námietkami žalovanej odvolací súd uvádza, že tento sa stotožňuje a
odôvodnením a právnym posúdením súdu prvej inštancie čo do zmluvných náležitosti podľa § 9 ods. 2

Zákona o spotrebiteľských úveroch, posúdenia primeranosti výšky odplaty dojednanej v zmluve a bonity
žalovanej pred poskytnutím spotrebiteľského úveru.

18. Odvolanie žalobkyne však považuje za čiastočne dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie za
nepreskúmateľné v súvislosti s predčasným zosplatnením poskytnutého úveru. Súd prvej inštancie

sa pri rozhodovaní nezaoberal tým, či boli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565
Občianskehozákonníka.Akbynebolisplnenépodmienkytohtoustanoveniaprepredčasnézosplatnenie
úveru, potom by žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 01.07.2019 nemohol požadovať
aj zaplatenie splátok aj po tomto dátume, pretože podľa zmluvy, splatnosť poslednej splátky mala nastať
až 20.08.2020. Zároveň odvolací súd dodáva, že žalobca nepreukázal ani len odoslanie oznámenia o

vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, teda nie je zrejmé, ako mohla mať žalovaná vedomosť, že veriteľ
využil svoje právo a úver zosplatnil.

19. Odvolaciemu súdu sa rovnako javí nepreskúmateľné tvrdenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého
bola zmluva uzatvorená v písomnej forme, podpísaná oboma zmluvnými stranami. Z obsahu zmluvy

vyplýva, že táto bola uzatvorená na diaľku, pričom listinné vyhotovenie tejto zmluvy neobsahuje podpisy
zmluvných strán. Proces uzatvárania zmlúv a platnosť právnych úkonov je všeobecne upravený v
Občianskom zákonníku. Konkrétne, platnosť právnych úkonov vo vzťahu k forme právneho úkonu
upravuje § 40 Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia sú dôležité z pohľadu požiadavky na
formálnu stránku zmlúv, ktoré sa budú uzatvárať pri poskytovaní finančného sprostredkovania na

diaľku. Všeobecná úprava v zákone o finančnom sprostredkovaní neupravuje formálnu stránku zmluvy
o poskytnutí finančnej služby, preto sa formálne náležitosti budú spravovať osobitnými predpismi,
ktoré upravujú náležitosti konkrétnych zmlúv, ktoré sa môžu uzatvárať pri vykonávaní finančného
sprostredkovania. V prípade, ak sa vyžaduje písomná forma, musia byť splnené podmienky podľa §40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t. j. písomný právny úkon vyžaduje na jeho platnosť podpis. Podpis
sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. V prípade, ak nie je
písomná forma zachovaná v listinnej (papierovej) podobe, a relevantný predpis to umožňuje, je možné

využiť iné trvanlivé médium. V prípade, ak je povolené využitie trvanlivého média, máme za to, že platí
ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje že písomná forma je zachovaná, ak
je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu právneho úkonu a jednoznačné určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná
forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným

(kvalifikovaným) elektronickým podpisom alebo zaručenou (kvalifikovanou) elektronickou pečaťou.
Uvedené teda predpokladá, že ak je zmluva vypracovaná prostredníctvom trvanlivého média, podpísaná
kvalifikovaným elektronickým podpisom, nie je potrebné ďalej dokazovať platnosť takéhoto právneho
úkonu. V opačnom prípade, na platnosť právneho úkonu je potrebné preukázať, že konkrétna osoba
súhlasila s navrhovaným obsahom zmluvy a zároveň túto osobu dostatočne identifikovať. V prípade
vykonávania finančného sprostredkovania na diaľku, sa tieto podmienky považujú za naplnené na

základe iných zákonných povinností (t. j. záznamová povinnosť a povinnosť identifikácie a overenia
identifikácie klienta v súlade s reguláciou v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti
a o ochrane pred financovaním terorizmu). (Metodické usmernenie útvarov dohľadu Národnej banky
Slovenska z 18. mája 2020 č. 4/2020 k vykonávaniu finančného sprostredkovania na diaľku).

20. Ďalej odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor, kedy
spotrebiteľovi potrebné poskytnúť zvýšenú ochranu a nemožno ho sankcionovať za to, že neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie určitej skutočnosti, ktorú v dôsledku informačného deficitu preukázať
nemohol, ale naopak, ktorú úlohu mohol suplovať súd a vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol.
Za daných okolností, potom odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že žalovaná nepreukázala, že by

na účet žalobcu k zmluve, ktorá je predmetom tohto konania zaplatila sumu 1 100 Eur, považuje za
nedostatočný.

21. Žalovaná spolu s odporom proti platobnému rozkazu, ktorý bol vydaný v predmetnom konaní,
doručila súdu prvej inštancie potvrdenie o platobnom príkaze zo dňa 20.10.2017 (č. l. 61) na sumu

spolu 7 100 Eur na bankový účet SK82 0200 0000 0017 1225 2763, pričom v správe pre príjemcu bolo
uvedené 4 x 1 500 Eur, 1 x 1 100 Eur vyplatené Quatra. Taktiež priložila e-mailovú komunikáciu so
spoločnosťou EOS KSI Slovensko zo dňa 17.02.2017, ktorými boli žalovanej poskytnuté údaje k platbám
VS 7141670, 7153032, 7151226, 7147193, 7154898. Z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru (č. l. 12) zo dňa 26.11.2016 je zrejmé, že žalovaná bola povinná uhrádzať platby na číslo účtu

vedené vo VÚB, a.s. SK82 0200 0000 0017 1225 2763 pod VS 7154898. Číslo účtu veriteľa uvedené v
oznámeníovyhláseníokamžitejsplatnostiúverunezodpovedáčísluúčtuuvedenémuvúverovejzmluve,
ale zodpovedá číslu účtu, na ktoré žalovaná dňa 20.10.2017 poukázala finančné prostriedky vo výške
7 100 Eur. Hoci žalovaná v platobnom príkaze neuviedla variabilné čísla zmlúv ku ktorým je potrebné
platby priradiť, v správe pre príjemcu uviedla, že platba 1 100 Eur slúži na vyplatenie Quatra. Odvolací

súd považuje za nesporné, že žalobkyňa ku dňu 30.04.2019 uhradila žalobcovi sumu 707,48 Eur (č. l.
13) a sumu 7 100 Eur, z ktorej malo byť 1 100 Eur zaúčtované na vyplatenie istiny úveru poskytnutého
na základe spornej zmluvy. Keďže nie je v schopnostiach žalovanej preukázať, ako žalobca sumu 7
100 Eur zaúčtoval, podľa názoru odvolacieho súdu bolo úlohou súdu prvej inštancie vyzvať veriteľa,
aby objasnil, ako prijatú platbu vo výške 7 100 Eur zaúčtoval. Tvrdenie žalobcu, že keďže v príkaze

na úhradu nebol uvedený variabilný symbol, právny predchodca žalobcu započítal plnenie na najskôr
splatnú pohľadávku, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu, za nepreukázané, pretože žalobca
toto tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. Navyše uvedené vyjadrenie nedáva odpoveď na otázku, že
pokiaľ žalovaná v platobnom príkaze uviedla 1 100 Eur na vyplatenie Quatra, prečo právny predchodca
žalobcu platbu svojvoľne zaúčtoval na inú pohľadávku.

22. V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu odvolaciemu súdu tiež chýba právne posúdenia
ohľadne splnenia podmienok ustanovených § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o bankách“), ktoré sa vyžaduje, ak banka (VÚB, a.s.)
postupuje svoju pohľadávku na nebankovú spoločnosť (Intrum Slovakia s.r.o.).

23. Zvyšné námietky žalovanej odvolací súd nepovažoval za právne významné, nakoľko ich posúdenie
pre predmet konania nemá bližší význam. Súd prvej inštancie je povinný vysporiadať sa s neprijateľnými
zmluvnými podmienkami len, ak by si žalobca na ich základe uplatňoval voči žalovanej určité nároky,avšak tomu tak v danom prípade nie je. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že všeobecný súd
nemusí dať odpovede ma všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné právo účastníka na spravodlivé súdne konanie.

24. Záverom odvolací súd dodáva, že podanie odvolania žalovanou malo suspenzívny účinok,

čo znamená, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, kým o odvolaní
právoplatne nerozhodne odvolací súd, preto požadovanie zaplatenia žalovanej sumy veriteľom pred tým
ako rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť bolo predčasné.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti v spojení so

závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní dať
odpovede na vyššie nastolené otázky a opätovne posúdiť nárok žalobcu uplatnený žalobou. Právny
názor vyslovený v tomto rozhodnutí je záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o
náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).