Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 15, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37Ek/1157/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121300366
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Šnapková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121300366.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so
sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému:
BAMA servis s.r.o., so sídlom Kukučínova 250/3, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 719 307,
na vymoženie pohľadávky vo výške 756,77 eura s príslušenstvom a iných trov exekúcie, o sťažnosti
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1157/2021 zo dňa 2. júna

2021, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1157/2021
zo dňa 2. júna 2021, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnenýsanávrhomnavykonanieexekúciedomáhalodpovinnéhovymoženiasumy756,77euraa
iných trov exekúcie. Ako exekučné tituly pripojil výkazy nedoplatkov, ktoré vydala Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s., č. 1510612913 zo dňa 24. 09. 2015 ,vykonateľný dňa 16. 10. 2015 a č. 1510786713
zo dňa 20. 11. 2015, vykonateľný dňa 19. 12. 2015. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
podal podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“ príp. „ZoUNEK“).

2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, vydaným vyšším súdnym úradníkom, sp. zn.

37Ek/1157/2021 zo dňa 2. júna 2021 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia
trov exekúcie oprávneného vo výške 42 eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku
zamietol. Uplatnenie nároku zo strany oprávneného v uvedenej časti, vyšší súdny úradník považoval za
nedôvodné a v rozpore so zákonom.

3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, oprávnený v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť.

Uviedol, že v predmetnom konaní si neuplatňuje trovy exekúcie, ale príslušenstvo pohľadávky. Ust.
§ 9 ods. 3 ZoUNEK vylučuje možnosť uplatniť si iné trovy exekúcie avšak § 9 vôbec nepojednáva o
príslušenstve pohľadávky. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie je podľa jeho názoru exekučným
titulom podľa ZoUNEK. Navrhol preto, aby súd sťažnosti oprávneného v plnom rozsahu vyhovel,
zrušil napadnuté uznesenie a vydal poverenie príslušnému súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie vo výške, ktorú si oprávnený uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie. Záverom konštatoval,

že ním vyslovený právny názor je v súlade rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky
(sp.zn.: ÚS 239/2020-18, ÚS 235/2020-18, ÚS 236/2020-18, ÚS 291/2020-18, ÚS 218/2020-18, ÚS
219/2020-18, ÚS 240/2020-19, ÚS 237/2020-18, ÚS 238/2020-18, ÚS 239/2020-19, ÚS 263/2020-18,
ÚS 255/2020-18, ÚS 256/2020-33, ÚS 258/20220-17, ÚS 257/2020-18) v závere ktorých súd konštatuje,
že oprávnenému nič nebráni podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, v rámci ktorých so môže
uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

4. Sudca k veci udáva nasledovné:5.Podľa§200zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejlen„Exekučný
poriadok“) na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon

neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,

je prípustná sťažnosť.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Po preštudovaní veci sa sudca stotožnil s dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v
napadnutom rozhodnutí a preto v zmysle § 250 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.

10. Pokiaľ oprávnený tvrdí, že si uvedené nároky voči povinnému uplatňuje ako príslušenstvo
pohľadávky, podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, k takémuto príslušenstvu nedisponuje
oprávnený spôsobilým exekučným titulom voči povinnému. Náklady spojené s uplatnením alebo
bránením práva sa nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom

rozhodnuté. Aj v tejto súvislosti súd potom dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje exekučným
titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu voči povinnému, v časti súm zamietnutých
napadnutým uznesením.

11. Rovnako pôvodné poverenie na vykonanie exekúcie nie je exekučným titulom, rovnako tak ako

nie je exekučným titulom ani Upovedomenie o začatí exekúcie/Upovedomenie o zastavení exekúcie,
v ktorom sú tieto trovy pôvodnej exekúcie uvedené. Z ustanovenia § 3 ods. 2 ZoUNEK vyplýva
zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí,
že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie (kam zaradzujeme nielen
trovy súdneho exekútora ale aj trovy oprávneného - trovy oprávneného pri exekúcii zahŕňajúce súdny

poplatok a trovy právneho zastúpenia), a preto aj náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikli či už v
pôvodnej alebo novej exekúcii (okrem súdneho poplatku za nový návrh na vykonanie exekúcie), však
znáša sám oprávnený, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie
exekúcie neúspešný. Pokiaľ oprávnený argumentuje, že v prípade ak je niekto nemajetný, nie je možné
automaticky vyvodiť, že exekúcia je zatiaľ neúspešná, súd konštatuje, že nemajetnosť povinného a

s tým súvisiaci neúspech oprávneného v exekúcii je zadefinovaný aj v Exekučnom poriadku v § 61n
ods. 1 písm. c) a d) pre exekúcie začaté po 01. 04. 2017, a teda v zmysle týchto ustanovení sú
exekúcie zastavené súdnym exekútorom pričom v rámci Upovedomenia o zastavení exekúcie si súdny
exekútor vyčísli trovy exekúcie, na ktorých náhradu je zaviazaný oprávnený. To či a v akom rozsahu
súd priznal oprávnenému trovy exekúcie oprávneného v poverení na vykonanie exekúcie v tomto smere

nie je rozhodujúci, oprávnený stráca nárok na ich náhradu v rámci exekúcie, nakoľko nemajetnosťou
povinného bola exekúcia zastavená. Úmyslom zákonodarcu v súvislosti so ZoUNEK bolo nastavenie
obdobného režimu aj na staré exekúcie, avšak oprávneným sa umožnilo opätovne si podať návrhy na
vykonanie exekúcie.

12. S poukazom oprávneného na citované uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky súd
predovšetkým uvádza, že rozhodnutia súdov nie sú uznané za formálne pramene práva, nakoľko
v súdnom spore ide vždy o individuálne posúdenie skutkového stavu, ktorý súd právne posudzuje.
Aj s prihliadnutím na čl. 2 ods. 3 CSP je potrebné uviesť, že dôležité je predovšetkým dôkladné
a presvedčivé odôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít

a nie povýšenie rozhodnutí súdov na formálny prameň práva. Rozhodnutie, na ktoré poukazuje
oprávnený je rozhodnutím, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť ako zjavne neopodstatnená a
podstatná a najrozsiahlejšia argumentácia sťažovateľky smerovala k námietke protiústavnosti samotnej
úpravy zákona č. 233/2019 Z.z. najmä v časti úpravy povinnosti oprávneného hradiť paušálne trovystarej exekúcie v prípade jej zastavenia. Exekučný súd vo všeobecnosti uvádza, že je predovšetkým
sporné, či uvedené rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné považovať za ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, pokiaľ išlo o rozhodnutie, ktorým bola ústavná sťažnosť

odmietnutá ako zjavne neopodstatnená a ktorej predmetom bolo posúdenie Upovedomení o zastavení
starých exekúcií vydaných súdnym exekútorom a nie prieskum nároku oprávneného na náhradu
uhradených trov starej exekúcie (ktorý je predmetom sťažnosti oprávneného). Z dôvodu absencie
bližšieho odôvodnenia uvedenej vety v rozhodnutí je následne sťažená (ak nie priamo nemožná) pozícia
exekučného súdu dôkladne odôvodniť odklon od uvedenej vety. Súd sa preto okrem vyššie uvedeného

obmedzil na konštatovanie, že podľa jeho názoru nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít, keď uvedená otázka nebola predmetom prieskumu Ústavného súdu Slovenskej
republiky. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, z dôvodu absencie exekučného titulu na vymáhanie
uvedeného nároku, z dôvodu neúspechu oprávneného v zastavenej exekúcii zo zákona, z dôvodu
výslovného znenia ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., podľa ktorého oprávnený má
nárok iba na náhradu súdneho poplatku za opätovne podaný návrh, dospel súd k záveru, že v novom

exekučnom konaní nemá oprávnený nárok na vymoženie náhrady iných trov vo výške 42 eur od
povinného, ktoré uhradil súdnemu exekútorovi na základe Upovedomenia o zastavení starej exekúcie,
čo ale neznamená, že si ich nemôže v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť. Oprávnený
nedisponuje exekučným titulom na ich vymáhanie a iné trovy ako zaplatený súdny poplatok nie je
možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. od povinného vymáhať. Nejde ani o trovy exekúcie

oprávneného. Preto podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku je daný dôvod na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie v časti 42 eur.

13. K veci viď aj právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 557/2021-13 zo dňa 14. októbra 2021.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.