Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Agáta Burkušová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 43P/64/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212206228
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Burkušová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:7212206228.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. B. N..

X.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám.
č. 9, Košice, dieťa rodičov: C. N., N.. X.X.XXXX, A. B. XX/X, V., zast. JUDr. Vladimíra Houdek Běhalová,
advokátka Advokátskej kancelárie so sídlom Strojárenská 11C, Košice a F. Q. B., N.. X.XX.XXXX, A.
XXA Y. T., T., A., Z., T. XJS M. A., v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal.
dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Otec je povinný prispievať na výživu mal. Z. B., N.. X.X.XXXX, za obdobie od 1.3.2012 do 31.8.2014
mesačne sumou 120,- Eur, za obdobie od 1.9.2014 do 31.8.2018 mesačne sumou 150 eur a za obdobie

od 1.9.2018 do budúcna mesačne sumou 180 eur, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15.teho
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2012 do 30.6.2021 v sume 16.048,68 eur je otec povinný zaplatiť matke
maloletého dieťaťa do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom podaným na tunajšom súde dňa 2.3.2012 žiadala, aby jej súd zveril mal. Z. B. N..
X.X.XXXX do osobnej starostlivosti a zaviazal otca prispievať na jej výživu mesačne sumou 250 eur od
podania návrhu do budúcna. V návrhu pôvodne žiadala aj úpravu styku otca s mal. dcérou na základe

vzájomnej dohody s matkou iba za prítomnosti matky a dlžné výživné.

2. Práv. zást. matky na pojednávaní dňa 21.9.2015 súdu uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že návrh
bol podaný v roku 2012, v čase, keď ešte rodičia ako tak komunikovali, a prechádzajúci práv. zást. matky
zrejme uviedla, že je možné upraviť aj styk na základe vzájomnej dohody medzi rodičmi ale v súčasnosti
komunikácia medzi rodičmi je nulová, matka nežiada upraviť styk, o čom svedčí aj správanie sa otca,
ktorý uviedol, že zo zdravotných a iných problémov sa nedostaví na Slovensko. Teda matka mal. dieťaťa

žiada, aby súd zveril mal. dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu
mesačne sumou 250 eur od podania návrhu.

3. Matka mal. dieťaťa návrh odôvodnila tým, že s otcom mal. dcéry sa zoznámila v roku 2005. Z ich
vzťahu sa narodila dcéra Z. F. X.X.XXXX. Jej vzťah s otcom maloletej sa spočiatku vyvíjal sľubne,
aj napriek tomu, že išlo o vzťah na diaľku, keďže otec žil vo Veľkej Británii a ona na Slovensku.
Otec maloletej ju na začiatku ich vzťahu navštevoval takmer každý mesiac na Slovensku. Pripravovali

spoločnú budúcnosť na Slovensku. Zasnúbili sa a plánovali dieťa. Keď bola v 7 mesiaci tehotenstva
prestal s ňou komunikovať až do narodenia dcéry. Po narodení dcéry otec prišiel na Slovensko iba na
krátku dobu 4 dni, keď vybavili formality okolo rodného listu. Kvôli žitiu na diaľku sa rodina rozpadala
a ona sa pokúsila ešte to nejako zachrániť. Vycestovala s dcérou, ktorá vtedy mala rok , do Londýna,kde mali spoločne žiť a kde malo byť všetko pripravené pre ich spoločný život. Opak sa ukázal pravdou,
otec mal. nejavil záujem o spoločný rodinný život, nezaujímal sa o nich. Celý deň boli samé doma.
Z jeho správania bolo zjavné, že sú mu na ťarchu. Vzniknutú situáciu nechcel riešiť a po hádke ich

poslal domov. S finančnou pomocou jej rodičov sa vrátili domov na Slovensko. S otcom mal. mali ústnu
dohodu, že bude na dcéru Z. finančne prispievať, túto dohodu porušoval a dostal ju do finančnej tiesne.
Naposledy jej poslal výživné na dcéru dňa 9.7.2010. Otec mal. prispieval na výživu rôznymi sumami,
no išlo v priemere o sumu 250 eur mesačne. Otec nejaví žiadny záujem o svoju dcéru, nemá záujem
ani o telefonický kontakt, naposledy ju videl na Vianoce r. 2009. Ona pracuje ako učiteľka tanca na

čiastočný úväzok, kde jej priemerný mesačný zárobok je 212 eur. Matka mal. dieťaťa ďalej uviedla, že
má vedomosti o tom, že otec v júni 2010 sa oženil a s novou manželkou má dieťa, a predpokladá, že je
to dôvod, prečo prestal s ňou komunikovať po tomto období a plniť ich dohodu ohľadne výživného.

4. Otec sa k návrhu matky prostredníctvom dožiadaného súdu vo Veľkej Británii vyjadril, že si nemôže
dovoliť platiť výživné mesačne vo výške 250 eur. Maloleté dieťa je v starostlivosti matky a na jej výživu v

tejto dobe nemôže finančne prispievať alebo inak ju podporovať. Zároveň matka vždy jasne deklarovala,
že nedovolí prísť Z. k nemu aby u neho zostala bez toho, aby s ňou bola aj jej matka, čo sa nemohlo stať.
S navrhovanou sumou výživného nesúhlasil ale súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti
matky, tak, ako to matka navrhla, keďže nemá inú možnosť len súhlasiť. Uviedol, že bývanie si
prenajíma, nehnuteľnosť spláca mesto- nájomným. Uviedol, že nie je vlastníkom nehnuteľností. Na

otázku, či má v súčasnosti uzavretú nájomnú zmluvu na zaistený prenájom nehnuteľností na dobu určitú,
uviedol, áno. Je to súkromne prenajímaná nehnuteľnosť prostredníctvom realitnej kancelárie vo G.
ale mesto im priamo platí. Výška nájomného mesačne je 800 libier ale on nie je povinný splniť žiadne
percento tejto sumy v zmysle nájomného. Platí isté percento mestskej dane. Uviedol, že v tejto dobe
si nemôže dovoliť platiť vôbec nič na výživu mal. Z., jeho výdavky sú vo výške 1004,23 a jeho celkový

príjem je vo výške 1163,80. Okrem mal. Z. má dve deti.
Má vyživovaciu povinnosť na ďalšie dve deti a na svoju ženu. Zároveň uviedol, že očakávajú tretie dieťa.
Manželka teraz je domáca, stará sa o dve mal. deti a o neho. V súčasnosti nemá žiadneho oficiálneho
zamestnávateľa a keď ona pracovala, ona vkladala peniaze na účet, keď mohla, teda platila za neho
výživné v prospech Z.. Uviedol, že je nezamestnaný, poberá nemocenské dávky a manželka dostáva

daňový bonus na deti a detské prídavky. Jeho podnikanie sa vlastne skončilo v septembri 2009 keď sa
presťahovali do T. a od januára 2012 nemal žiaden príjem.

5. Otec vo svojom prípise zo dňa 5.4.2013 oznámil súdu, že keď žil s matkou dieťaťa na Slovensku,
on platil za nehnuteľnosť , kde matka býva s dcérou. Táto nehnuteľnosť je na finančné zabezpečenie

dcéry a ona ju bude vlastniť vo svojom mene, keď dosiahne vek 18 rokov, ale chce sa ubezpečiť, že
matka si nemôže vziať úver alebo hypotéku na túto nehnuteľnosť, lebo aj keď mala túto nehnuteľnosť
na svojom mene (kvôli daňovým zákonom a preto, že bol nerezidentom) nikdy nezaplatila ani cent a
chce sa otec uistiť, že tento majetok nemôžu vziať jej dcére kvôli tomu, že jej matka si vezme úver a
nebude ho splácať a ani nemá právo vziať si úver na nehnuteľnosť, ktorá nie je oprávnene jej a okrem

toho jej ani neúčtuje nájom.

6. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.6.2015 súdu uviedol, že o aktuálnych
príjmových, majetkových, sociálnych či rodinných pomeroch otca úrad nemá žiadnu vedomosť. Matka
má podľa vlastných udaní počínajúc dňom 4.1.2013 oprávnenie na výkon živnosti v oblasti služieb, v

období od mája 2010 do júla 2014 bola zamestnaná v rámci pracovného pomeru v pozícii pedagóga
(odbor tanečný) kde dosahovala čistý priemerný mesačný príjem v rozmedzí súm od 115 eur do 250
eur, od januára 2013 do júla 2013 však bola podľa vlastných udaní pracovne aktívna aj ako samostatne
zárobkovo činná osoba s miestom pracovného výkonu v jazykovej škole Y. R. E. K., v súvislosti s čím
dosahovala čistý priemerný mesačný príjem v rozmedzí súm od 300 eur do 500 eur mesačne. Od

augusta 2013 je matka vlastníčkou a konateľkou spomínanej jazykovej školy, z titulu čoho jej bol v
minulosti poskytnutý na jej zakúpenie a počiatočné režijné náklady hypotekárny úver z ČSOB. V škole
je zároveň aj pracovne činná ako lektorka pri výučbe anglického jazyk. Matka spolu s maloletou býva
v 4-izbovom byte ktorého je výlučnou vlastníčkou. Maloletá má na užívanie k dispozícií samostatnú
miestnosť, ktorá svojim vybavením akceptuje potrebu dieťaťa na trávenie nočného spánku, oddych ,

prípravu na vyučovanie, či aktuálne preferované záujmové aktivity. Mal. Z. navštevovala od septembra
2012 do júna 2014 materskú školu v Košiciach s čím matka hradila jej stravovanie vo výške 25 eur
mesačne, školné vo výške 15 eur mesačne, platbu na ZRPŠ 8 eur mesačne ako aj krúžok gymnastiky
vo výške 11 eur mesačne. Dieťa sa v spomínanom období zúčastnilo aj plaveckého kurzu s potreboujednorázovej úhrady vo výške 40 eur. Maloletá je počínajúc septembrom 2014 žiačkou 1. ročníka
základnej školy, kedy jej matka po nástupe na školskú dochádzku zabezpečila nákup povinnej výbavy v
celkovejvýške300eur.DcéreuhradilaplatbunaZRPŠvovýške20eurročne,nákupučebnícanglického

jazyka vo výške 27 eur. Maloletá sa stravuje v jedálni zariadenia s vyčísleným poplatkom v rozsahu súm
od 18 eur mesačne do 30 eur mesačne, navštevuje školskú družinu, s potrebou úhrady sumy 11 eur
mesačne. Matka jej od septembra 2012 hradí platbu za aktivity krúžku tanca vo výške 8 eur mesačne.
Hradí jej poplatok za udržiavanie pupočníkovej krvi vo výške 34,21 eur ročne. V období od júna 2013
do februára 2015 jej prispievala na životné sporivé poistenie vo výške 21,60 eur mesačne. Maloletá je

zdravá, doposiaľ prekonala bežné detské ochorenia. Peňažné príspevky otca označila za nepravidelné,
nakoľko jej menovaný údajne v roku 2012 poskytol na potreby dcéry celkovú sumu 600 libier, v roku
2013 celkovú sumu 120 libier, a v roku 2014 celkovú sumu 50 libier. Počas roka 2015 jej neposkytol
žiadny peňažný príspevok či vecné plnenia. Otec nie je s dieťaťom dlhodobo v žiadnom kontakte, pričom
na jeho prospievanie sa taktiež nezaujíma žiadnym spôsobom. Kolízny opatrovník odporučil, aby bola
maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné v súlade s návrhom matky

počínajúc dňom jeho podania.

7. Matka súdu uviedla, že otec prispieval na výživu mal. dcéry v období od februára 2012 do septembra
2015 nasledovne:
- za február 2012 uhradil výživné v sume 95,23 eur (80 libier) 1 eur = 0,84 libier,

- v marci 2012 uhradil výživné vo výške 96,38 eur (80 libier), 1 eur = 0,83 libier,
- v apríli 2012 uhradil výživné vo výške 97,56 eur (80 libier), 1 eur = 0,82 libier,
- v máji 2012 uhradil výživné vo výške 98,76 eur (80 libier), 1 eur = 0,81 libier,
- v júni 2012 uhradil výživné vo výške 98,76 eur (80 libier), 1 eur = 0,81 libier,
- v júli 2012 uhradil výživné vo výške 205,12 eur (160 libier), 1 eur = 0,78 libier,

- v októbri 2012 uhradil výživné vo výške 100 eur (80 libier) 1 eur = 0,80 libier,
V roku 2013 otec uhradil výživné za mesiac marec 2013 vo výške 138,88 eur (120 libier) 1 eur = 0,86
libier . V roku 2014 uhradil otec výživné za mesiac marec 2014 vo výške 35,86 eur (30 libier), 1 eur =
0,84 libier a v ďalšom období už na výživu maloletej ničím neprispieva.

8. Okresný súd Košice II rozsudkom č. k. 43P/64/2012-356 zo dňa 21.9.2015 zveril mal. Z. B. N..
X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej
majetok a zaviazal otca prispievať na výživu mal. Z. za obdobie od 1.3.2012 do 31.8.2014 mesačne
sumou 120 eur a od 1.9.2014 do budúcna mesačne sumou 150 eur, ktoré výživné bol povinný zaplatiť
vždy do 25.teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2012 do 30.9.2015 vo výške 4583,45 eur bol otec povinný zaplatiť do
90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.

9. Proti výrokom o výživnom a dlžnom výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka.

10. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. XCoP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 31.8.2016 zrušil rozsudok
v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvého stupňa nezistil všetky okolnosti
významné pre rozhodnutie o výživnom najmä žiadnym spôsobom nevykonal dokazovanie ohľadom
príjmu otca a jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia keď

pri výpočte dlžného výživného zohľadnil výživné, ktoré otec zaplatil pred podaním samotného návrhu
t.j. v období, ktoré nebolo predmetom tohto konania. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého
stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu ak sa ukáže
byť potrebným najmä riadne vykonať dokazovanie ohľadom majetkových pomerov otca a náležite zistiť
skutkový stav ohľadom jeho skutočných schopností a možností.

11. Dožiadanie súdu adresované na T. E. Y. Q., T. Z. B., G. XLL R., L. K., ktoré bolo prijaté dožiadaným
orgánom dňa 20.3.2019 ohľadne zistenia možností a schopností otca platiť výživné, zistenia jeho
osobných, majetkových a zárobkových pomerov, bolo neúspešné. Dožiadaný súd v Londýne mal
vykonať výsluch otca maloletej. Podaním zo dňa 29.12.2020 súdu oznámil, že dožiadanie nebolo

vybavené a pripojil písomnosti potvrdzujúce nevybavenie dožiadania. Z pripojených písomnosti a to z
podania advokátskej spoločnosti F. V. R. B. z 23.12.2020 ( v spise čl. 339) vyplýva, že vyhľadávaním sa
nepotvrdilo, či svedok (svedok F. Q. B.) - otec na adrese XXa Y. T. ešte býva alebo nie, alebo vyhľadať
svedka na inej adrese. Preto vzhľadom na to, že navštívili XXa Y. T. za účelom vykonania osobnéhodoručenia a bol vykonaný malý prieskum, je opodstatnené sa domnievať, že svedok (svedok F. Q. B.)
- otec v súčasnosti nebýva na uvedenej adrese .

12. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 1.7.2021 uviedol, že naposledy boli šetrené pomery v rodine
v roku 2018, kedy bolo zistené, že sú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa v
domácnosti matky a nezaznamenali sa vtedy žiadne nedostatky ohľadne starostlivosti o maloleté dieťa
zo strany matky.

13. Matka vo svojej výpovedi súdu na pojednávaní dňa 1.7.2021 uviedla, že otec od septembra 2015
žiadnym spôsobom neprispieva na výživu maloletej, neplatí ani dlžné ani bežné výživné, ktoré mu bolo
súdom určené. Uviedla, že maloleté dieťa v čase podania tohto návrhu mala 4 roky. 1.9.2014 nastúpila
na základnú školu a toho času je žiačkou 7. triedy základnej školy. Matka v roku 2016 byt v Košiciach
predala za 88.000,-eura a odišla bývať s mal. do rodinného domu v Mokranciach k priateľovi. Uviedla,
že byt predala pod cenu, ale potrebovala riešiť finančnú situáciu, mala dosť úverov a bolo treba uhradiť

úvery. V roku 2016 ukončila aj živnosť, mala jazykovú školu, živnosť musela zrušiť, nemohla živnosť
pozastaviť, pretože by musela platiť minimálne odvody a nemala žiaden príjem. Od októbra 2016 bola
evidovaná na úrade práce a nemala žiadny príjem. Matka okrem maloletej Z. má ďalšie dve vyživovacie
povinnosti a to k mal. T. N.. XX.XX.XXXX a mal. N. N.. XX.XX.XXXX. Matka je na materskej dovolenke
a poberá príspevok vo výške 275,-eur mesačne. Mal. Z. toho času chodí do základnej školy do Moldavy

nad Bodvou. Čo sa týka výdavkov na strane maloletej uviedla, že za obedy platila okolo 20,- Eur až
23,- Eur. Toho času dieťa sa v škole nestravuje, nakoľko matka je doma na rodičovskej dovolenke. Mal.
navštevovalo Základnú umeleckú školu v Košiciach odbor tanečný a to od septembra 2016 do februára
2020 keď bola podaná žiadosť o prerušenie, kde matka pravidelne platila poplatok 8,- Eur mesačne,
rodičovský poplatok 20,- Eur ročne a triedny fond 20,- Eur ročne. V auguste 2020 začala chodiť na

atletický klub, kde mesačný poplatok je 15,- Eur. Následne bola tam jednorazová platba 70,- Eur.
Mal. Z. platí telefón mesačne okolo 8,- Eur a poistenie spolu so sporením 34,- Eur mesačne. Dieťa je
zdravé, ostatné výdavky sú bežného charakteru. Čo sa týka platenia inkasa za rodinný dom, k tomu sa
matka vyjadriť nevedela, doklady nemala k dispozícii. Uviedla, že môže byť minimálne okolo 200,- Eur
mesačne, inkaso platí jej priateľ. O pobyte otca mal. Z. nemá žiadne vedomosti, nemá žiaden kontakt

s otcom maloletej a nevedela sa vyjadriť k jeho majetkovým a zárobkovým pomerom. Uviedla, že ani
maloleté dieťa nie je v kontakte so svojim otcom. Na jej výživu ničím neprispieva.

14. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd
postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného

vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

15. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

16. V zmysle ust. § 111 písm. b) a § 120 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd
rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.

17. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana

a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

18. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

19. Podľa čl. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ZOR) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj
bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného,
telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so

zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a
jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvojvzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných
prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv
a povinností.

20. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona č. 36/2005 o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

23. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý
z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.

25. Určené výživné musí zodpovedať nie len odôvodneným potrebám maloletých detí, ale aj
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. V prípade ak schopnosti
povinného rodiča nepostačujú na uspokojenie potrieb maloletých detí v plnom rozsahu, je potrebné určiť
výživné tak, aby boli ich potreby uspokojené v takej miere, ktorá odzrkadľuje schopnosti a možnosti

povinného rodiča, pretože len takto určené výživné je správne a zohľadňuje všetky zákonné podmienky
nevyhnutné pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa zákona o rodine. Pri
rozhodovaní o výživnom je vždy nutné prihliadať aj na možnosti, schopnosti povinného rodiča, ktoré
predstavujú limitujúce kritérium vo vzťahu k odôvodneným potrebám detí.

26.Zvyššiecit.zák.ustanovenívyplýva,žezákladnýmikritériamiurčeniarozsahuvyživovacejpovinnosti
sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Súdu v
konaní neboli preukázané osobné, majetkové a zárobkové pomery otca mal. dieťaťa, nepodarilo sa zistiť
možnosti a schopnosti otca platiť výživné a tak s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súdom
určenévýživnétak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudkusúdpovažujezadostatočnénauspokojenie

nevyhnutných potrieb dieťaťa za danej dôkaznej situácie.

27. Otec na výživu maloletého dieťaťa od podania návrhu t. j. od 1.3.2012 do rozhodnutia súdu do
30.6.2021 prispieval celkovo sumou 871,32 Eur ( súd pôvodne v rozsudku zo dňa 21.9.2015 zohľadnil
platbu aj za mesiac február 2012 v sume 95,23 Eur pričom táto suma bola uhradená pred podaním

tohto návrhu, preto súd po odstránení nepresnosti pri výpočte dlžného výživného zohľadnil pri výpočte
dlžného výživného sumu 871,32). Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2012 do 30.6.2021 súd vypočítal
nasledovne: za obdobie od 1.3.2012 do 31.8.2014 súd určil výživné mesačne vo výške sumou 120,-
Eur, teda za rok 2012 10 mesiacov po 120,- Eur mesačne t.j. 1.200,- Eur, za rok 2013 12 mesiacovpo 120,- Eur mesačne t.j. 1.440,- Eur, za rok 2014 za 8 mesiacov po 120,- Eur mesačne t.j. 960,- Eur,
za ďalšie obdobie od 1.9.2014 do 31.8.2018 súd určil výživné mesačne vo výške 150,- Eur t.j. odo
dňa nástupu mal. dieťaťa na základnú školu, keďže nástupom mal. dieťaťa na základnú školu došlo k

zmene pomerov na strane dieťaťa, teda za rok 2014 4 mesiace po 150,- Eur mesačne t.j. 600,- Eur,
za rok 2015 12 mesiacov po 150,- Eur mesačne t.j. 1.800,- Eur, za rok 2016 12 mesiacov po 150,-
Eur mesačne t.j. 1.800,- Eur, za rok 2017 12 mesiacov po 150,- Eur mesačne t.j.1.800,- Eur, za rok
2018 8 mesiacov po 150,- Eur mesačne t.j. 1.200,- Eur a za obdobie od 1.9.2018 do budúcna súd
určil výživné mesačne vo výške 180,-eur, keď mal. dieťa nastúpilo na 2. stupeň základnej školy a opäť

došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, teda za rok 2018 4 mesiace po 180,- Eur mesačne t.j.
720,- Eur, za rok 2019 12 mesiacov po 180,- Eur mesačne t.j. 2.160,- Eur, za rok 2020 12 mesiacov po
180,- Eur mesačne t.j. 2.160,- Eur a za rok 2021 6 mesiacov po 180,- Eur mesačne t.j. 1.080,- Eur, čo
spolu predstavuje sumu 16.920,- Eur a z ktorej sumy súd odrátal čiastku 871,32 Eur, ktorú otec uhradil
na výživu mal. dieťaťa. Dlžné výživné v sume 16.048,68 Eur je otec povinný zaplatiť matke maloletého
dieťaťa do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.