Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 3. október 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720202762
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5720202762.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou, v spore žalobkyne: I. D., L.. XX.XX.XXXX, P.

J. L. XXX/X, XXX XX T. proti žalovaným: 1/ W. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. A.. D. XXX/XX, XXX XX G., t.
č. vo výkone trestu odňatia slobody v Žiline, zastúpený: I.. O. D., S., D. D. V. X, XXX XX Ž., a 2/ Ľ. C.,
L.. XX.XX.XXXX, J. P. XXX/X, XXX XX D., o náhradu škody vo výške 23.000,00 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaní 1/ a 2/ nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2020, doplnenú podaním doručeným súdu
28.10.2020 (č. l. 30 spisu) domáhala vo vzťahu k žalovaným náhrady škody vo výške približne 23 000,-

eur. Poukázala na to, že žalobu podala na základe rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 18.06.2020
v trestnej veci sp. zn. XXT/XX/XXXX, ktorým bola odkázaná s náhradou škody na civilný proces. Škoda
jej bola spôsobená žalovanými 1/ a 2/, nakoľko žalovaný 1/ v roku 2011 predal neoprávnene a
podvodným spôsobom dom, nachádzajúci sa v okrese Martin, obec T., T.. Ú.. T., D.. Č.. XXX, ako aj
k nemu prináležiaci pozemok E. S., údajne za cenu 32 000,- eur. Podielovými spoluvlastníkmi týchto
nehnuteľností v tom čase bol I. D., L.. XX.XX.XXXX v podiele 1/6, I. D.Á. ( Ž.), L.. XX.XX.XXXX
v podiele 1/6, E. D.T., L.. XX.XX.XXXX, T. X. XX.XX.XXXX, v podiele 1/6 S. S. D., L.. XX.XX.XXXX,

T. X. XX.XX.XXXX, v podiele 1. Zo sumy 30 tis. eur, čo žalovaný 1/ dostal od E. S. za predaj domu
boli zaplatené exekúcie, ktoré mal I. D. vo výške 13 628,- eur a suma 16 372,- eur mala byť vyplatená
ostatným podielovým spoluvlastníkom pri podpise zmluvy, čo sa neudialo. Pokiaľ nevedela žalobkyňa
okolnosti okolo predaja a sumy, chcela podať trestné oznámenia, ale žalovaný 1/ ju uprosil, aby to
nerobila, že jej vyplatí 10 000,- eur a s ostatnými, že sa tiež vysporiada, čo aj sľúbil. Po dlhšom čase
dostala len 500,- eur, ktoré jej priniesol v apríli 2012. Stále sľuboval, aj v júli 2012, keď zomrela jej
svokra, zásluhou aj tej udalosti a potrebovala žalobkyňa súrne peniaze na vybavenie pohrebu a aj v

novembri 2014, keď zomrel švagor E., tiež žalovaný 1/ sľúbil, že prinesie peniaze na pohreb, ale stále
nič. Žalovaný 1/ ju celé štyri roky takto zavádzal, že peniaze prinesie a nepriniesol. Toto sa opakovalo
až do 27.07.2016, kedy sa žalobkyňa rozhodla podať trestné oznámenie. Zároveň poukázala na to, že
si nárokuje splatenie celej dlžnej sumy z dôvodu, že je spoluvlastník predmetných nehnuteľností aj po
zosnulej svokre S. D. a po zosnulom E. D., ktorý zomrel ako bezdomovec s pričinením sa aj žalovaného
1/. Z tohto dôvodu sa domáha náhrady škody v celom rozsahu, čiže sumu 16 372,- eur - 500,- eur, ktoré
dostala 08.04.2012, t. j. 15 872,- eur plus úroky z omeškania za 9 rokov, čo činí cca 5 % ročný úrok, čo

je približne 793,- eur ročne, čiže suma by mala byť celkom približne 23 000,- eur.

2. Súd vo veci doručoval žalobu spolu s doplnením žaloby žalovaným 1/ a 2/. Tí sa vo veci nevyjadrili. Na
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 11.08.2021 (č. l. 65 spisu) zástupca žalovaného 1/ uviedol, že vznášanámietku premlčania s tým, že vychádza z listinných dôkazov, ktoré má k dispozícii. Poukázal na to,
že zo zápisnice o výsluchu svedka poškodeného z 29.05.2017 vyplýva, že žalobkyňa sa dozvedela o
vzniku škody a kto ju spôsobil v polovici októbra 2011. Vzhľadom na to k premlčaniu došlo v dvojročnej

premlčacej lehote - október 2013. Zároveň zástupca žalovaného 1/ uviedol, že žalobkyňa sa zrejme
spolieha na ustanovenie ods. 2 § 106 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), že k škode vzniklo v
dôsledku trestného činu, takže by premlčacia lehota bola 10- ročná. V danom prípade to však neplatí,
pretože pokiaľ jedna z lehôt, ktoré sú na sebe nezávislé uplynie a v danom prípade uplynula subjektívna,
tento nárok zaniká. Z tohto dôvodu žalovaný 1/ má za to, že nie je dôvod k ďalšiemu pokračovaniu vo

veci.

3. Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania súd si pripojil trestný spis sp. zn. XXT/XX/XXXX, vykonal
dokazovanie výsluchom žalobkyne žalovaného 1/, oboznámil sa s listinami obsiahnutými v súdnom
spise, ako aj v trestnom spise a dospel k týmto skutkovým zisteniam:

4. Z rozsudku Okresného súdu Martin č. k. XXT/XX/XXXX (č. l. 13 spisu) súd mal preukázané, že
žalovaní 1/ a 2/ boli uznaní za vinných, že mali začiatkom leta v r. 2011 po vzájomnej spoločnej
dohode najskôr žalovaný 2/ a následne obidvaja, žalovaní 1/ a 2/ navštíviť poškodeného I. D., L..
XX.XX.XXXX, pričom pri niektorých stretnutiach bol prítomný aj poškodený E. D., L.. XX.XX.XXXX
(ktorý zomrel 02.11.2014) s návrhom, že im pomôžu vyriešiť exekúcie, ktorými bol zaťažený rodinný

dom nachádzajúci sa v okrese Martin, obec T., T.. Ú.. T., D.Ú.. Č.. XXX, postavený na parc. reg.
„C“, parc. č. XX, ako aj k nemu prináležiaci pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XX, ktorého podielovými
spoluvlastníkmi boli v tom čase I. D., L.. XX.XX.XXXX, v podiele 1/6, I. D., L.. XX.XX.XXXX, v
podiele 1/6, E. D., L.. XX.XX.XXXX, T. X. XX.XX.XXXX, v podiele 1/6 a S. D., L.. XX.XX.XXXX, (ktorá
zomrela XX.XX.XXXX), v podiele 1 tak, aby neprišli o uvedené nehnuteľnosti, ktoré v tom čase obývali

a užívali poškodený I. D. S. E. D. a to tým spôsobom, že osoba, ktorú zabezpečia žalovaní 1/ a 2/
za poškodeného I. D. vyplatí jeho záväzky z titulu ktorých boli proti jeho osobe vedené exekučné
konania, po čom bude I. D. splácať v splátkach vo výške ako mu umožňuje jeho finančná situácia
sumu, ktorá bude použitá na uspokojenie záväzkov jeho veriteľov a ukončenie exekučných konaní,
zároveň poškodený I. D.Á. S. E. D. budú môcť ostať naďalej bývať v uvedenom dome, čo žalovaní

podmieňovali overením podpisov všetkých spoluvlastníkov uvedených nehnuteľností na listinách s
tým, že boli zabezpečené úradné overenia podpisov spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností a títo
podielový spoluvlastníci až neskôr zistili, že boli uvedení do omylu, že nepodpísali listiny, ktoré mali
zabezpečiť ďalšie užívanie spomínaných nehnuteľností I. S. E.O. D., ale podpísali kúpnu zmluvu na
uvedené nehnuteľnosti, ktorá bola na ich podklade predaná E. S., L.. XX.XX.XXXX, pričom nikto z

vtedajších podielových spoluvlastníkov uvedených nehnuteľností neobdržal ani časť kúpnej ceny, ktorá
bola kupujúcim odovzdaná obžalovaným, čím poškodeným I. D., I. D.T., E. D. S. S. D. spôsobili škodu v
tom čase vo výške 28 099,41 eur. Za to boli odsúdení avšak nárokom na náhradu škody boli odkázaní
poškodení na civilný proces.

5. Súd z pripojeného trestného spisu zistil, že žalobkyňa I. D. podala trestné oznámenie pre podvod
a neoprávnené obohatenie (č. l. 2 spisu) nachádzajúceho sa aj v trestnom spise (č. l. 1 spisu) až dňa
16.08.2016. Už v predmetnom trestnom oznámení je zrejmé, že po dvoch mesiacoch v auguste 2011
sa žalobkyňa dotazovala žalovaného 1/, že ako je to možné, že ako spoluvlastník nevedela, že dom
sa predal a že po komunikácii so žalovaným 1/ tento jej uviedol, že sa už nedá s tým nič robiť, ale že

sa dohodli na vyplatení, čo sa do roku 2016 neudialo. V predmetnom trestnom oznámení je zrejmé, že
až dňa 08.04.2012 jej priniesol žalovaný 1/ 500,- eur a podpísal papier, že do 12.04.2012 jej prinesie
ostatné peniaze vrátane úrokov z omeškania. Avšak až do roku 2016 jej finančná čiastka za odpredaj
predmetných nehnuteľností, ktorých bola ona podielovým spoluvlastníkom, vyplatená nebola. Rovnako
zo zápisnice o výsluchu svedka poškodeného z 29.05.2017 (č. l. 3 spisu) na otázku vyšetrovateľky,

kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že bola uvedená do omylu a že podpísala kúpno-predajnú zmluvu
na uvedený dom uviedla: „Bolo to vtedy, keď prišiel I. za mnou, mohlo to byť v polovici októbra 2011
a povedal mi, že v krátkej dobe sa má vysťahovať z uvedeného domu, nakoľko dom je predaný a
prepísaný na nového majiteľa. I. u mňa nadával na J. S. C., ako ho oklamali a že sa z neho stal zrazu
bezdomovec. Tiež mi povedal, že išiel overiť podpisy v domnení, že môže ostať s E. v dome bývať.“ Na

otázku vyšetrovateľa prečo nepodali skôr trestné oznámenie žalobkyňa, alebo jej švagor na Políciu, táto
uviedla, že ona chcela podať v tom októbri 2011 a volala žalovanému 1/, že ako je to možné, žalovaný
1/ jej mal povedať, že sa to muselo spraviť tak, nakoľko exekúcie boli veľké a dom sa musel predaťa z toho vyplatiť exekúcie. Žalovaný 1/ ju stále presviedčal, že jej podiel vyplatí v sume 10 tis. eur, že
peniaze dostane a nemá to dávať na Políciu.

6.ŽalobkyňanadobudladedičstvoponebohejS.D.nazákladededičskéhorozhodnutiaXXD/XXX/XXXX
(č. l. 70 spisu) a po E. D. na základe dedičského rozhodnutia XXD/XXX/XXXX (č. l. 72 spisu).

7. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľa priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, tým nie je
dotknuté ustanovenie § 105, záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu

spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vzniká; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

8. Žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania a súd na predmetnú námietku premlčania musel prihliadať.
V konaní bolo jednoznačne preukázané, že sa žalobkyňa ako poškodená dozvedela o škode a kto

za ňu zodpovedá tak, ako to prezentovala v rámci svojej výpovede a svojho trestného oznámenia v
polovici októbra 2011, t. z. že v danom prípade došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, ktorá
bola dvojročná odo dňa, keď sa poškodená dozvedela o škode a kto za ňu zodpovedá. Je síce pravda,
že je stanovená objektívna premlčacia doba, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. V danom prípade je potrebné uviesť, že nastal prípad,

že začiatok subjektívnej doby nastal v priebehu objektívnej doby a celá subjektívna doba uplynula v
priebehu objektívnej doby, t. z. právo sa premlčalo uplynutím subjektívnej doby a na ďalšie plynutie
objektívnej doby sa už neprihliada. Pre plynutie subjektívnej premlčacej doby je vždy rozhodný okamih,
kedy sa o škode a osobe škodcu dozvedel samotný poškodený. V konaní bolo jednoznačne preukázané,
že už v októbri 2011 žalobkyňa vedela, že bola poškodená a kto za predmetnú škodu zodpovedá,

premlčacia doba uplynula najneskôr koncom októbra 2013.

9. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní 1/ a 2*/ boli v konaní plne úspešní, avšak náhradu
trov konania si neuplatnili. Preto súd rozhodol, že žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.