Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. október 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204381
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8314204381.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobkyne: H. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX

X., proti žalovanému: A. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX X., zast. JUDr. Martinou
Čelkovou, advokátkou so sídlom Štefánikova 22, 066 03 Humenné, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne zo dňa 19.01.2017 na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného tak, že do výlučného
vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e:

1. drevený stolík so sklom v obývacej izbe v zostatkovej hodnote 25,- eur
2. 2 ks stolov pod televízor v obývacej izbe v zostatkovej hodnote 50,- eur
3. jedálenský stôl v kuchyni v zostatkovej hodnote v sume 100,- eur
4. 4 ks drevených kresiel k jedálenskému stolu v zostatkovej hodnote 100,- eur
5. kombinovaný plynový sporák značky B. v zostatkovej hodnote 150,- eur
6. chladničku s mrazničkou značky I. v zostatkovej hodnote 150,- eur
7. 2 ks. vysávačov značky N. v zostatkovej hodnote 70,- eur,

t.j. veci v hodnote 645,- eur.

Súd do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e:
1. dvojposteľ v spálni v zostatkovej hodnote 300,- eur
2. skriňu trojdverovú v spálni v zostatkovej hodnote 300,- eur
3. televízor Panasonic v obývacej izbe v zostatkovej hodnote 200,- eur
4. kuchynskú linku v zostatkovej hodnote 200,- eur,
t.j. veci v hodnote 1 000,- eur.

Súd do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného p r i k a z u j e rodinný dom so súp. č.
XXX na parcele I. O. parc. č. XXXX/XX, pozemok I. O. parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, pozemok parc. č. XXXX/XXX - záhrady o výmere XXX m2, nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX, okres X., obec X., k.ú. X., nehnuteľné veci v hodnote 125 000,- eur a to každému z
nich v podiele 1.

Žalovanýjepovinnýnavyrovnaniepodieluzozaniknutéhobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov
zaplatiť žalobkyni sumu 177,50 eur, a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán sporu nemá p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobkyňa dňa 10.04.2014 podala na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal, aby súd rozhodol o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu. Podanie návrhu odôvodnil tým,
že manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo

dňa 19.01.2012 a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2012. V ďalšom uviedol, že
počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli hnuteľné veci a to detská izba
nábytok,dvepostele,počítač-1000,-eur,detskáizba,nábytok,televízor-1000,-eur,spálňadvojposteľ,
skriňa, klavír - 3 300,- eur, obývačka televízor, stôl, stoly pod televízor 2 ks - 350,- eur, kuchyňa,
kuchynská linka, stôl a kreslá, sporák, chladnička, mikrovlnka - 400, eur, vysávače 2 ks - 70,- eur, auto

C. T. - 2 000,- eur, spolu hnuteľné veci v hodnote 8 120,- eur. Ďalej nadobudli nehnuteľnosti a to rodinný
dom a garáž s prísl. - 125 000,- eur, garáž mimo domu - 5 000,- eur, predajňa drevená - 4 000,- eur,
spolu v hodnote 134 000,- eur. Počas manželstva sa účastníci podieľali na nadobudnutí veci spoločným
hospodárením. Navrhla, aby veci patriace do podielového spoluvlastníctva boli jej prikázané v podiele 1.

2. Žalovaný k vyjadreniu k žalobe uviedol, že žaloba bola podaná predčasne. Žalobkyňa sa nepokúšala

o vyporiadanie dohodou napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti. Uviedol, že garáž mimo domu
nadobudol kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 11.08.1994, t.j. pred uzavretím manželstva. Drevená
predajňa je v jeho výlučnom vlastníctve a kúpil ju v roku 1997, teda pred uzavretím manželstva. Nejedná
sa o nehnuteľnú vec a vec hnuteľnú. Je to predajný stánok, ktorý umiestnil na pozemok, ktorý si od
roku 1997 prenajíma od Mesta X.. Pokiaľ sa jedná o auto C. T., kúpil si ho na zásobovanie a jedná sa o

staré opotrebované auto bez hodnoty. Takisto je nadhodnotená cena hnuteľných vecí, ktoré sú staršie
a opotrebované.

3. Dňa 24.01.2017 žalobkyňa podala návrh na prerušenie konania a to vzhľadom na skutočnosť, že ani
ona a ani žalovaný nedisponujú dostatočným množstvom finančných prostriedkov na vyplatenie jeden

druhého z polovice hodnoty vecí tvoriacich BSM. Odpredaj nehnuteľností považuje za najlepší spôsob
vyporiadania BSM.

Žalovaný sa k návrhu na prerušenie konania nevyjadril.

Podľa § 163 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), ak strany
zhodnenavrhnúprerušeniekonaniaalebozhodnenavrhnúodročeniepojednávania,súdkonaniepreruší
najmenej na tri mesiace.

Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak

a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím
vo veci samej.

Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.

V danej právnej veci nebol podaný zhodný návrh strán sporu na prerušenie konania a súd nevzhliadol

ani dôvody na prerušenie konania v zmysle § 162 a § 164 Civilného sporového poriadku a preto návrh
žalobkyne na prerušenie konania zamietol.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to rozsudkom vo veci č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa
19.01.2012, výpisom z LV č. XXXX, písomnými vyjadreniami strán konania, výpoveďou žalovaného a

zistil tento skutkový stav veci:

5. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 19.01.2012 bolo manželstvo strán
konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX rozvedené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2012.6. Z Listu vlastníctva č. XXXX, okres X., obec X., kat. územie X. vyplýva, že rodinný dom so súp. číslom
XXX na parcele č. XXXX/XX a parcela reg. ,,I.“ č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a

nádvoria, parcela reg. ,,I.“ č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 - záhrady, sú podielovom spoluvlastníctve
strán sporu a to u každého v podiele 1, titulom nadobudnutia je kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX.

7. Žalobkyňa v písomných vyjadreniach uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že garáž mimo
domu s drevený stánok patrí iba jemu. Tieto nehnuteľnosti nadobudli počas spolužitia ako druh a družka.

Spolu žili a hospodárili a pracovali.

V ďalšom vyjadrení uviedla, že predmetom vyporiadania sú hnuteľné veci a to dvojposteľ v spálni v
zostatkovej hodnote 300,- eur, skriňa trojdverová v spálni v zostatkovej hodnote 300,- eur, televízor
Panasonic v obývacej izbe v zostatkovej hodnote 200,- eur, drevený stolík so sklom v obývacej izbe
v zostatkovej hodnote 25,- eur , 2 ks stolov pod televízor v obývacej izbe v zostatkovej hodnote 50,-

eur, kuchynská linka v zostatkovej hodnote 200,- eur, jedálenský stôl v kuchyni v zostatkovej hodnote
v sume 100,- eur, 4 ks drevených kresiel k jedálenskému stolu v zostatkovej hodnote 100,- eur ,
kombinovanýplynovýsporákznačkyB.vzostatkovejhodnote150,-eur,chladničkusmrazničkouznačky
I. v zostatkovej hodnote 150,- eur, 2 ks. vysávačov značky N. v zostatkovej hodnote 70,- eur, auto C.
T. v zostatkovej hodnote 2 000,- eur. Navrhla veci pod položkami. 1. až. 3, 6. a 12. prikázať do

výlučného vlastníctva žalovaného a ostatné hnuteľné veci do jej výlučného vlastníctva. Nehnuteľnosti
navrhla prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného.

Pokiaľ sa jedná o hnuteľné veci a to detská izba nábytok, dve postele, počítač, detská izba nábytok,
posteľ, televízor, klavír, mikrovlná rúra, garáž mimo domu a drevená predajňa, uviedla, že v tejto časti

berie žalobu späť a tieto veci nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva.

Tiež uviedla, že žiada, aby do masy BSM boli zahrnuté peňažné prostriedky na vkladnej knižke vedenej
v Slovenskej sporiteľni, a.s., s ktorou bez jej súhlasu disponuje žalovaný. Vkladná knižka bola založená
počas trvania manželstva.

8. Žalovaný v písomných vyjadreniach uviedol, že nakoľko vo veci nedošlo k žiadnemu posunu ohľadom
odpredaja rodinného domu, navrhuje aby súd nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva a
každému v podiele 1.

9. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosti, tak navrhuje, aby boli

prikázané do podielového spoluvlastníctva strán konania. Tak to bolo aj pri ich kúpe. Pokiaľ sa jedná o
motorové vozidlo C. T. uviedol, že auto je u nich doma, nemá žiadnu zostatkovú hodnotu a takú nemalo
už v čase rozvodu a teda nemá byť predmetom vyporiadania. Pokiaľ sa jedná o vkladnú knižku uviedol,
že ani nevie o tom, žeby takáto vkladná knižka existovala. Na splácanie rodinného domu si museli zobrať
úver, ktorý aj on sám splácal.

10. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), v
bezpodielovomspoluvlastníctvemanželovjevšetko,čomôžebyťpredmetomvlastníctvaačonadobudol
niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj
vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,

a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov.

Podľa § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
vykoná súd vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou,
vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

11. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatnýmajetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

12. Bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vzniklo uzavretím manželstva dňa XX.XX.XXXX a
zaniklo právoplatným rozhodnutím súdu dňa XX.XX.XXXX. Súd v zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovení vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán spor, tak ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku, teda v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, nakoľko medzi stranami sporu konania

nedošlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní bezpodielového, pričom vychádzal z toho, že podiely oboch
bývalých manželov sú rovnaké.

13. Súd poukazuje, že pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM nie je viazaný návrhmi strán sporu pokiaľ sa
týka hodnoty (ceny) vyporiadavaných vecí, ako aj toho ako ma vyporiadať spoluvlastníctvo manželov,
teda ktorému z manželov konkrétne veci prikáže.

14. V prvom rade súd poukazuje, že rozsah masy BSM, t.j. ktoré hnuteľné a nehnuteľné veci boli
nadobudnuté počas trvania manželstva strán sporu, až na motorové vozidlo zn. C. T. a finančné
prostriedky na vkladnej knižke, nebol v tomto konaní sporný.

Žalovaný namietal, že motorové vozidlo značky C. T. slúžilo výlučne na jeho podnikateľskú činnosť,
pričom v čase zániku manželstva nemalo žiadnu hodnotu a je neupotrebiteľné. Žalobkyňa, ktorá žiadala
vyporiadaťajtotomotorovévozidlovkonanínepreukázala,žebyvozidlomalonejakúzostatkovúhodnotu
a preto súd motorové vozidlo nezahrnul do masy BSM.

Pokiaľ sa jedná o finančné prostriedky na vkladnej knižke, tak žalovaný namietal existenciu vkladnej
knižky, pričom súd v priebehu konania na pojednávaní poukázal, že v tomto smere je dôkazné bremeno
na žalobkyni a tá ho v konaní neuniesla a preto súd do vyporiadavanej masy nezahrnul ani finančné
prostriedky na vkladnej knižke.

Súd poukazuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že
počaskonanianebolipreukázanéjehotvrdeniaažeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutévovecisamej
v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola
pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia

dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť
bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. XX I. zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

15. V ďalšom súd poukazuje, že cena vyporiadavaných hnuteľných a nehnuteľných vecí v konaní nebola
sporná. Cenu vecí patriacich do masy BSM uviedla žalobkyňa a túto žalovaný nerozporoval.

Nebol sporný ani spôsob vyporiadania hnuteľných vecí, tak ako navrhla žalobkyňa a preto súd pokiaľ
sa jedná o spôsob ich vyporiadania vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu a vyporiadal hnuteľné

veci tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

16. Súd pri určení komu majú byť nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva vychádzal z návrhov
strán sporu. Žalobkyňa navrhla aby nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného
a žalovaný žiadal aby boli v podiel 1 prikázané do podielové spoluvlastníctva, pričom poukázal na

skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou a to ako podielový spoluvlastníci sú aj v
súčasnej dobe zapísaný na príslušnom liste vlastníctva.

V konaní mal súd za preukázané že v predmetnom dome v súčasnosti žijú obidve strany sporu a žiadna z
nich nemá zabezpečené iné bývanie a ani dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie toho druhého.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, na účelné využitie nehnuteľností, prihliadajúc tiež na ich vôľu, keď už v
roku 1999 pri ich kúpe napriek tomu že boli manželia, ich kúpili každý v podiele 1, súd nehnuteľnosti
prikázal do podielového spoluvlastníctva strán konania a to každému v podiele 1.17. Pri určení výšky vyrovnacieho podielu v prospech žalobkyne súd zohľadnil vyššie uvedené
skutočnosti. Hodnota vyporiadavaných vecí bola 126 645,- eur. Žalobkyňa nadobudla veci v hodnote 63
145,- eur a žalovaný veci v hodnote 63 500,- eur. Súd vychádzal z toho, že výška podielov každého z

nich je rovnaká a to 50 %. Výška podielu strán konania by tak mala byť v sume 63 322,50 eur. Titulom
vyrovnania je teda žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 177,50 eur ( 63 322,50 eur - 63 145,- eur)
a preto ho súd zaviazal na zaplatenie tejto sumy v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

18. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V konaní o vyporiadanie BSM žiadna zo strán nemá úspech vo veci. Konanie o vyporiadanie BSM je
konaním,vktorommajústranynaobochstranáchtakpostaveniežalobcu,akoajpostaveniežalovaného.
Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o vyporiadanie BSM je uplatnené aj rovnaké

právo žalovaného, preto žalobcom v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné rozumieť nielen žalobcu,
aleajžalovaného.Pretotuzásadaúspechuaneúspechuvkonaníneplatí,apretovkonaníovyporiadaní
BSM strán sporu bolo dôvodné o trovách konania aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. V zmysle
tohto zákonného ustanovenia potom súd rozhodol o trovách konania strán sporu tak, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Nebol tak žiaden procesný dôvod aplikovať rozhodnutie o trovách

konania iným spôsobom.

V danej právnej bola každá zo strán sporu čiastočne úspešná, nakoľko došlo k pomernému uspokojeniu
oboch. V tomto prípade nebolo možné ani ustáliť mieru úspechu strán v konaní, nakoľko tieto prednášali
v priebehu konania ohľadne rozsahu a hodnoty majetku patriacemu do BSM rôzne tvrdenia a návrhy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.