Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 21, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/63/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514218526
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1514218526.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bjánkovej v právnej veci žalobkyne: S.. H. V. J., J.. XX. XX. XXXX,
G. Ž. W.. Č.. X, G., zast. advokátskou kanceláriou Urban Falath Gašparec Bošanský, s.r.o., IČO: 47
244 895, Zámocké schody č. 2/A, Bratislava, proti žalovanej: J. M. S. E., M..N.., F.: XX XXX XXX, D.
W.. Č.. XX, G., zast. advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri, s.r.o., IČO: 36 861 154, Digital Park II,
Einsteinova ul. č. 25, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 26. júna 2018 č. k. 12C/338/2014
- 238, takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie žaloby v časti o uloženie povinnosti žalovanej odstrániť predmetný článok z internetovej
stránky E.:/.T..K..sk sa p r i p ú š ť a, napadnutý rozsudok sa z r u š u j e vo výroku, ktorým bola
zamietnutá žaloba o odstránenie predmetného článku z tejto internetovej stránky a konanie sa v tejto
časti z a s t a v u j e.

Vo zvyšku sa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia
povinnosti žalovanej ospravedlniť sa jej, odstrániť z internetovej stránky T..K..sk článok s titulkom „P.,
H., K.: Čo prezradila N. poslankyňa“ a zaplatiť jej sumu 3000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Žalovanej súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 13. 5. 2014 bol na internetovej stránke
prevádzkovanej žalovanou T..K..sk uverejnený článok pod názvom: „P., H., K.: Čo prezradila smerácka
poslankyňa T.?“ V texte článku sa okrem iného uvádza: „Poslankyňa za stranu Smer H. J., v súčasnosti
pôsobiaca v Europarlamente, mala v roku 2006 informovať amerických diplomatov o situácii a pomeroch
v strane. Do médií prenikli nové informácie, ktoré čerpajú z internetovej stránky T.. O ich pravdivosti či
hodnovernosti sa vedú búrlivé diskusie. Najnovšie sa objavil spis, ktorý hovorí aj o smeráckej poslankyni
H. J. a jej prepojení na amerických diplomatov z roku 2006. J. mala v roku 2006 len 24 rokov a práve
vtedy sa ako podpredsedníčka Mladých sociálnych demokratov mala viackrát stretnúť s pracovníkmi
americkej ambasády a hovoriť o pomeroch a zákulisí v strane Smer. V roku 2009 sa úspešne uchádzala o
poslaneckú funkciu v europarlamente. V blížiacich sa eurovoľbách opäť kandiduje, tento krát zo šiesteho
miesta. J. pre T..N..sk tvrdila, že dokumenty T. nečítala a poprela, že by s diplomatmi hovorila o pozadí
N.. Podľa informácií, ktoré sa nachádzajú v origináli aj na oficiálnej stránke T., mal V. P. ambíciu osobne
cestovať do Washingtonu, aby americkej vláde vyvrátil šíriace sa informácie, že je "ďalším I. S.". Práve

tieto správy americkú stranu mali znepokojovať. Malo ísť o opatrenie spojené s predvolebným obdobím
v roku 2006. P. cestu mal pritom oddialiť fakt, že krátko pred ním tam bol S. O.. T. na rovnakej stránke
píše aj o tom, že V. H. mal v pláne opustiť stranu, pokiaľ by išla do koalície so N.. Proti národniarom
vo vláde sa mal postaviť aj ďalší vplyvný člen strany K. K.. H. J. nám zatiaľ reakciu na nezverejnené
informácie neposkytla, no svoj názor na situáciu opísala na svojom P. profile. „Premýšľam nad tým,
prečo ich (novinárov - pozn. red.) baví stále na nás útočiť a ešte k tomu používať klamstvá a zdroje,
ktoré nikto nepovažuje za pravdivé. Týmto chcem jednoznačne POPRIEŤ ČOKOĽVEK, až na moje
vyjadrenia, že to je samozrejme výmysel.“ „Verím tomu, že ľudia si robia názor sami, ale snáď nebude
nikto veriť výmyslom, ktoré sa 11 dní pred voľbami do EP "opierajú" o "informácie", ktoré podľa nich sú
8 rokov staré. Čo už, aj negatívna reklama je vraj reklama a celkom ma bavia ich vyjadrenia o mojej vraj
- vtedajšej dôležitosti,“ dodala. Tlačový odbor strany N. na otázky K..sk ohľadom T. odpísal, že uvedené
informácie považuje za kačicu.“

3. Dňa 24. 5. 2014 ( 11 dní po zverejnení uvedeného článku ) sa na Slovensku konali v poradí tretie
európske voľby v SR. Kým v roku 2009 získala strana N.-N. 264.722 platných hlasov ( 32,01 % ), v
roku 2014 získala 135.089 platných hlasov ( 24,09 % ). V roku 2009 z uvedeného počtu voličov využilo
právo prednostného hlasovania 197.256 voličov, t. j. 74,51 %. Z toho žalobkyňa kandidujúca z 5. miesta
na kandidátnej listine získala 4.378 platných prednostných hlasov ( 1,65 % ), poradie kandidátov na
prvých piatich miestach po zohľadnení prednostného hlasovania zostalo takmer nezmenené, došlo len
k „prehlasovaniu“ kandidátky S.. P.-G. z 3. miesta kandidátnej listiny na 1. miesto. V r. 2014 z uvedeného
počtu voličov využilo právo prednostného hlasovania 109.803 voličov, t. j. 81,28 %. Z toho žalobkyňa
kandidujúca na 6. mieste kandidátnej listiny získala 3.861 platných prednostných hlasov ( 2,85 % ),
poradie kandidátov po zohľadnení prednostného hlasovania zostalo rovnako ako v predchádzajúcich
voľbách takmer nezmenené. Kým v roku 2009 sa do Európskeho parlamentu dostalo 5 kandidátov za
stranu N.-N., v roku 2014 už len štyria.

4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. K
neoprávnenému zásahu malo dôjsť uverejnením týchto štyroch tvrdení: a/„P., H., K.: Čo prezradila N.
poslankyňa T.?“ - titulok, b/ „Poslankyňa za stranu N. H. J., v súčasnosti pôsobiaca v Europarlamente,
mala v roku 2006 informovať amerických diplomatov o situácii a pomeroch v strane.“ - úvodník, c/
„Najnovšie sa objavil spis, ktorý hovorí aj o N. poslankyni H. J. a jej prepojení na amerických diplomatov
z roku 2006.“ - štvrtá veta, d/ „. mala v roku 2006 len 24 rokov a práve vtedy sa ako podpredsedníčka
Mladých sociálnych demokratov mala viackrát stretnúť s pracovníkmi americkej ambasády a hovoriť o
pomeroch a zákulisí v strane Smer.“ - piata veta.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Podstatným v tomto spore o
ochranu osobnosti medzi žalovanou ( ako vydavateľkou internetovej stránky T..K..sk, na ktorej bol 13.
5. 2014 uverejnený namietaný článok ) a žalobkyňou, u ktorej malo dôjsť uverejnením namietaného
článku k neprípustnému zásahu do jej osobnostných práv a to takému, ktorý zakladá aj nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, bolo zo strany súdu zodpovedanie otázky, či v danom prípade
nedošlo k neprimeranému obmedzeniu, či popretiu práva alebo slobody jednej zo sporových strán a to
medzi ústavou a dohovorom garantovanou slobodou prejavu ( čl. 26 ods. 1 ústavy a čl. 10 dohovoru)
a základným právom žalovanej vyhľadávať a rozširovať informácie, resp. možnosťou obmedziť slobodu
prejavu zákonom ( čl. 26 ods. 2 a 4 ústavy ) a právom na ochranu osobnosti žalobkyne, ktoré je
taktiež garantované ústavou ( najmä čl. 19 ústavy). Podstatou rozhodovania vo väčšine obdobných
právnych sporov je hľadanie vyváženého vzťahu medzi ústavou garantovaným právom na ochranu
cti, dôstojnosti či súkromia na jednej strane a slobodou prejavu a základným právom na informácie
na strane druhej. Súd v tomto smere zároveň odkazuje na doterajšiu judikatúru ( napr. komplexne
nález Ústavného súdu SR z 14. decembra 2012 sp. zn. IV. ÚS 448/2012-54 ) kedy Ústavný súd
SR (ďalej len „ÚS SR“) opakovane zdôraznil, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a
slobôd ( resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských
právach a základných slobodách ) treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy ( IV.
ÚS 362/09, PL. ÚS 22/06, m. m. PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07 ), resp. že všetky základné práva a
slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde
k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody ( IV. ÚS 362/09, PL. ÚS
7/96 ). Uplatňovanie týchto základných práv a slobôd a ich právna ochrana musia byť proporcionálne
a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú mieru nepotlačila
ochrana iného práva. To znamená, že ani existencia zásahu do osobnostných práv nemusí vždy

nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takého zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného
základného práva, pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci tento zásah nepresiahol hranice
primeranosti ( proporcionality ). V každom konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru
( intenzitu ) namietaného porušenia základného práva na ochranu osobnosti a to práve v kontexte so
slobodou prejavu a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Z doterajšej
judikatúry ÚS SR vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody a teda aj
slobody prejavu, možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré
bolo ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v
demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej
spoločenskej potreby a primerane ( spravodlivo ) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a
sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality ( m. m. I. ÚS
4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03 ). Súd v nadväznosti na uvedené vykonal test proporcionality založený
na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade „hovoril". KTO
„hovoril“: žalobkyňa ako vydavateľka a poskytovateľka internetového portálu je tzv. „nositeľkou“ slobody
prejavu a má privilegované postavenie z aspektu ochrany slobody prejavu, ktorá patrí novinárom a
masmédiám a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. Novinári majú ( sociálnu ) povinnosť
poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má
právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a
provokácie. O KOM bol namietaný článok a do koho osobnostnej sféry zasahoval: stupeň dovolenej
kritiky sa mení podľa charakteristiky osobnosti adresáta. Hranice akceptovateľnej kritiky sú najširšie
u politikov a najužšie u „bežných" občanov. V posudzovanom prípade namietaný článok obsahoval
informácie týkajúce sa v čase zverejnenia článku aktívnej političky, t. j. nesporne osoby verejného
záujmu. Žalovaná podľa názoru súdu v danom prípade informovala o otázkach, ktoré súviseli s verejným
životom, t. j. informovala o otázkach legitímneho verejného záujmu a ide teda o výkon slobody prejavu
a práva na informácie, kedy nemôže dôjsť k založeniu zodpovednosti za neoprávnený zásah do práv na
ochranu osobnosti. Navyše žalovaná verejnosti len sprostredkovala informácie sprístupnené z hľadiska
hodnovernosti a pravdivosti kontroverznou internetovou stránkou T. a na túto skutočnosť v článku
detailne upozorňuje. Ako žalovaná uvádza, skutočnosť, že tieto informácie o aktívnej političke ako
o osobe verejného záujmu boli v danom čase sprístupnené viacerými slovenskými, či zahraničnými
médiami, potvrdzuje, že ide o informácie legitímneho verejného záujmu. ČO bolo obsahom namietaného
článku: v súvislosti s posudzovaním tohto kritéria súd opätovne zdôrazňuje, že kľúčovým poslaním
tlače je predovšetkým vyhľadávať a rozširovať informácie a myšlienky o otázkach verejného záujmu,
pričom je zároveň nespochybniteľným právom verejnosti takéto informácie prijímať ( dostávať ). K
otázkam verejného záujmu v prvom rade patria veci súvisiace s činnosťou štátnych orgánov, ako aj
osôb, ktoré ich reprezentujú, teda osôb pôsobiacich vo verejnom živote. Tieto otázky „môžu a majú
byť verejne posudzované". Sporný titulok, úvodník a zvolenú štylizáciu ďalších dvoch sporných viet,
či grafickú realizáciu článku v spojení s fotografiou žalobkyne ( ktorá je jednou z mnohých oficiálnych
fotografií žalobkyne šírených internetom ) je potrebné považovať za integrálnu súčasť namietaného
článku, pričom ani z tvrdení žalobkyne ani z obsahu článku nevyplýva popis takej okolnosti, na základe
ktorej by bolo možné vyvodiť, že žalobkyňa je informátorkou, bonzáčkou, špiónkou, resp. zradkyňou,
či dokonca vlastizradkyňou. KDE bol namietaný článok uverejnený: ide o kritérium posudzovania
namietaného zásahu do slobody prejavu ohľadne miesta zaznenia či uverejnenia problematických
výrokov. Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana
osobnostných práv. Sporný článok bol uverejnený na internetovej obdobe denníka Plus jeden deň, ktorá
internetová stránka bola v danom čase ( utorok 13. 5. 2014 ) až desiatou najnavštevovanejšou stránkou
na Slovensku ( zdroj: E.:/..N. ). KEDY bol namietaný článok uverejnený: ako už súd skonštatoval,
článok bol uverejnený v čase, keď žalobkyňa zastávala funkciu poslankyne Európskeho parlamentu. Pri
posudzovaní tohto kritéria súd skúmal dôvodnosť argumentácie žalobkyne, podľa ktorej nielen časové
hľadisko uverejnenia predmetného článku malo byť dôvodom jej neúspechu v eurovoľbách v r. 2014.
Ako vyplynulo z dokazovania opísaného v bode 13. tohto odôvodnenia, žalobkyňa v oboch voľbách ( aj
v r. 2009, aj v r. 2014 ) bola kandidátkou na relatívne poprednom mieste kandidátnej listiny strany N.-N.
( 5., resp. 6. miesto ). Napriek prednostným platným hlasom voličov sa v oboch prípadoch umiestnila s
konečným výsledkom na rovnakom mieste z akého kandidovala, to znamená, že jej umiestnenie v poradí
kandidátov po zohľadnení prednostných hlasov zostalo nezmenené. Z hľadiska počtu prednostných
hlasov získala žalobkyňa v r. 2014 síce o 517 prednostných hlasov menej ako v predchádzajúcich
voľbách, pri konečnom podiele platných prednostných hlasov kandidátov strany však získala o 1,2 %
viac prednostných hlasov ako vo voľbách v r. 2009. Podľa štatistických údajov účasť voličov v r. 2009
dosiahla 19,64 % a v r. 2014 len 13,05 %, čo bola v obidvoch rokoch najnižšia účasť v Európskej únii.

Táto skutočnosť sa podľa názoru súdu jednoznačne podpísala aj na volebných výsledkoch jednotlivých
politických strán a hnutí, ako aj jednotlivých kandidátov. Domovská strana žalobkyne získala v r. 2014
o 129.633 hlasov menej ako v r. 2009. Pre porovnanie: najúspešnejšou kandidátkou strany sa v r. 2009
stala S. P.-G.Ň. a kým v r. 2009 získala 107.097 prednostných hlasov, v r. 2014 ju „predbehol“ S.Á. Š.
a menovaná kandidátka dostala len 46.860 prednostných hlasov ( t. j. o 60.237 menej prednostných
hlasov ). Súd sa teda vzhľadom na uvedené skutočnosti s argumentáciou žalobkyne, ktorá tvrdí, že
predmetný článok bol dôvodom jej neúspechu vo voľbách do EP v r. 2014, nestotožňuje. AKO boli
informácie v namietanom článku formulované: žalobkyňa namieta najmä štylizáciu titulku, a aj ďalších
sporných tvrdení uvedených v článku. Podľa názoru súdu nie je možné „vytrhávať“ z kontextu celého
článku len štyri vety spolu s námietkou nevhodnej, či nesprávne zvolenej štylizácie, kedy aj podľa
doterajšej vcelku už bohatej judikatúry a je tomu tak aj v tomto prípade, je potrebné nielen titulok, ale aj
úvodník, či jednotlivé namietané vety textu článku považovať za integrálnu súčasť článku ( v kontexte
jeho grafického prevedenia, v spojení s obrazovým materiálom ). V tomto prípade z obsahu článku žiadne
relevantné difamujúce skutkové tvrdenia ani hodnotiace úsudky vo vzťahu k žalobkyni - a už vôbec nie
skutočnosť, že by sa mala dopustiť vlastizrady - nevyplynuli, a je pochybné, že by priemerne zmýšľajúci
čitateľ bezbreho nadobudol presvedčenie, že žalobkyňa „bonzovala“ americkým diplomatom, či iným
osobám alebo inštitúciám akékoľvek informácie o vnútorných pomeroch v strane. K námietke žalobkyne
ohľadne zvolenej štylizácie, kedy žalovaná mala podľa nej použiť minimálne obdobnú formuláciu článku,
aký použili J..U., kde je použité spojenie „měla“, súd podotýka, že veľmi podobná, ak nie zhodná
je aj formulácia v tomto prípade ( „Poslankyňa ... mala ... informovať ...“, „J. ... sa ... mala viackrát
stretnúť ...“ ). V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na právny názor vyjadrený v náleze
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 357/96, podľa ktorého polemické výroky zásadne
vylučujú zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
každý názor, stanovisko, kritika, a to dokonca nielen polemicky uvedená, je zásadne prípustná, pretože
sloboda prejavu je jednou z najdôležitejších zásad demokratickej spoločnosti. V tomto smere sa súd
stotožňuje s argumentáciou žalovanej, ktorá zároveň odkazuje na ďalšie judikáty ohľadne prípustnosti
polemických výrokov. Napokon o objektivite a vyváženosti článku svedčí aj skutočnosť, že článok doteraz
nevyvolal žiadnu diskusiu čitateľov (0 príspevkov).“ Aj z doteraz uvedeného jednoznačne vyplýva, že
žaloba žalobkyne nie je podaná dôvodne. Žalobkyňa sa podľa názoru súdu nesprávne domnieva, že
predmetný článok bol spôsobilý zasiahnuť do jej osobnostných práv, pričom podľa názoru súdu ide
len o jej subjektívny pocit, či dojem, keďže súd nemal za preukázané konkrétne pôsobenie článku
na verejnosti. Ak žalobkyňa tvrdí, že článok spôsobil zníženie jej cti, povesti, dôstojnosti, či dobrého
mena v spoločnosti, bolo jej dôkazným bremenom túto skutočnosť preukázať. Z výpovedí oboch ňou
navrhovaných svedkýň ( jej spolupracovníčky a jej sestry ) a napokon ani zo skutkových tvrdení samotnej
žalobkyne však žiaden zásah do práva na ochranu osobnosti nevyplýva. Skutkové tvrdenia žalobkyne o
tom, že informácie uverejnené v článku spôsobili zníženie jej dôveryhodnosti v očiach voličov, v dôsledku
čoho sa už do EP vo voľbách v r. 2014 nedostala, rovnako neboli preukázané, práve naopak, ňou
samotnou predložené listiny jej tvrdenia vyvracajú ( viď odôvodnenie v bode 13 a 29 ). Ak žalobkyňa tvrdí,
že žalovanou zverejnené informácie poškodili aj jej povesť u kolegov a spolupracovníkov v strane, túto
skutočnosť rovnako nepreukázala, o čom svedčí jej doterajšie pôsobenie v strane N.-N.. Podľa informácií
dostupných na internete z júla 2017 „Chvíľu pôsobila ako „vedúca medzinárodného oddelenia strany
N.. Do Bruselu sa zas dostala a aktuálne zastáva pozíciu „tretí tajomník na Stálom zastúpení SR pri
EÚ“ pre regionálnu politiku.“ ( zdroj: E.:/..K..N.-Z.-N.-I.-K.-N.-L.-M.-T.). Tieto všetky skutočnosti rozhodne
nesvedčia o znížení dôstojnosti a vážnosti žalobkyne v spoločnosti. Podľa názoru súdu mediálny obsah
namietaného článku je nestranný, objektívny a vyvážený, autorka článku uvádza zdroj zverejňovaných
informácií, vysvetľuje čo je T. a spochybňuje ich pravdivosť či hodnovernosť. Zároveň v článku poskytuje
dostatočný priestor na vyjadrenie názoru dotknutých osôb ( samotnej žalobkyne a tlačového odboru
strany N.-N. ).“

6. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 C.s.p.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedla, že žalovaná predmetným článkom zasiahla do jej osobnostných
práv neoprávneným spôsobom. Žalobkyňa považuje za problematický spôsob, formu a obsah, akým
žalovaná podáva informácie verejnosti a to cez nepodložené fakty, špekulácie a na pravde sa
nezakladajúcich a nepodložených tvrdeniach, ktoré majú difamačný a dehonestujúci charakter. Údaje
prezentované žalovanou alebo na stránke T. neboli vo vzťahu k žalobkyni nikdy potvrdené alebo

inak autorizované rozhodnutím súdu alebo iného kompetentného orgánu. Nie je podľa žalobkyne
zrejmé, prečo súd prvej inštancie „zľahčuje“ postavenie žalovanej konštatovaním, „až“ desiatej
najnavštevovanejšej stránky na Slovensku. Stránka T..K..sk patrí medzi privilegované a populárne
médium, pričom prístup na túto stránku nie je verejnosti ničím obmedzený. Samotné načasovanie
predmetného článku je dôlažité z hľadiska vnímania fázy predvolebného obdobia. Inkriminovaný článok
bol uverejnený dňa 13. 5. 2014, teda len 11 dní pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa
konali dňa 24. 5. 2014. Vzhľadom na volebné moratórium tak mala žalobkyňa len 9 dní na vyvrátenie
difamačných a vyfabulovaných informácií, ktoré boli o nej prezentované a to práve čase, keď volebné
kampane jednotlivých uchádzačov vrcholili. Žalobkyňa tak jednak mohla stratiť časť svojich voličov,
jednak bola znevýhodnená v boji o nerozhodnutých voličov a jednak svoju predvolebnú kampaň musela
namiesto prezentovania volebného programu upriamiť na vyvracanie predmetných nepravdivých a
difamačných tvrdení uvedených v inkriminovanom článku. Fakt, že na podklade predmetného článku
došlo k diskreditácii osoby žalobkyne tak v osobnej ako aj v pracovnej sfére potvrdili svedkyne S..
X. N. M. F.. S. J. a tento fakt vyplýva aj z výpovede samotnej žalobkyne. Súd prvej inštancie preto
na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalovaná vo vzťahu k
inkriminovanému článku nepredložila dôkaz pravdy pokiaľ ide o fakty a tvrdenia v ňom uvedené. Keďže
predmetný článok obsahuje vyfabulované a nepodložené informácie, žalovanej nemôže byť poskytnutá
ochrana „pod rúškom“ práva na slobodu prejavu. Hoci novinárom a masmédiám patrí privilegovanejšie
postavenie z hľadiska realizácie práva na slobodu prejavu, aj uplatňovanie tohto práva má svoje
hranice a preto dovolávať sa zvýšenej ochrany možno len v rozsahu korektného uplatnenia slobody
prejavu. Preto ak novinár či masmédium zneužije slobodu prejavu, výsada tohto postavenia sa mení
na priťažujúcu okolnosť práve z dôvodu osobitného právneho postavenia masmédií a novinárov. Vo
vzťahu k výroku o trovách konania žalobkyňa v odvolaní namietla, že tento výrok je nevykonateľný a
zmätočný, pretože v ňom nie je uvedený subjekt, voči ktorému súd prvej inštancie žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania.
8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil
správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Žalobkyni
sa prostredníctvom odvolania nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť ( §
387 ods. 2 C.s.p. ).

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že podľa judikatúry
ESĽP sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu
zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k
informáciám a myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp. považujú sa za neurážlivé a neutrálne,
ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva ( Handyside v.
Spojené kráľovstvo ). Keďže právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako
garantované Ústavou aj Dohovorom, riešenie konfliktu medzi týmito právami vyžaduje, aby súd s
prihliadnutím na okolnosti prípadu zvážil význam proti sebe stojacich záujmov, a to či jednému
právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým. Rozhodnutie súdu v takomto prípade musí
vychádzať zo zásady proporcionality, musí byť vyvážené a do práva na slobodu prejavu zasahovať,
len ak je to nevyhnutné. Čl. 26 ods. 4 Ústavy a čl. 10 ods. 2 Dohovoru explicitne uvádzajú dôvody
obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré vždy musia zodpovedať demokratickému
charakteru spoločnosti ( „opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“ ). Dôvodom takéhoto
obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo
základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19 Ústavy a konkretizovanom
najmä v § 11 a nasl. Obč. zák. Vo veciach ochrany osobnosti musí byť vždy zohľadnená ochrana
slobody prejavu, a to v rozsahu jej ústavných záruk, ako i záruk v zmysle Dohovoru. Obmedzenie
akéhokoľvek základného práva a teda aj slobody prejavu, považuje Ústavný súd SR za ústavne
akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe
zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej

potreby, a je primerané, t. j. je v súlade so zásadou proporcionality ( nález Ústavného súdu SR z 28.
10. 2010 sp. zn. IV. ÚS 107/2010 ).

12. Obmedzenie práva na slobodu prejavu v prípade jeho stretu s právom na ochranu osobnosti má v
slovenskej právnej úprave zákonný podklad najmä v ust. § 11 a nasl. Obč. zák. a sleduje aj legitímny cieľ,
ktorým je ochrana osobnosti. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie jeho akceptovateľnosti v konkrétnom
prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá
zásade proporcionality. Na tento účel judikatúra ESĽP i ústavného súdu využíva test proporcionality
založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, KEDY a AKO v danom prípade „hovoril“, resp.
uverejnil informáciu.
Z judikatúry ESĽP možno vyvodiť základné princípy, z ktorých treba vychádzať pri riešení kolízie práva
na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti. Ide okrem iného o tieto základné princípy:
- kľúčová úloha médií, ktoré sú „strážnym psom“ demokracie a veľmi prísne posudzovanie každého
zásahu do slobody prejavu médií ( Castells v. Španielsko, Bladet Tromso a Stensaas v. Nórsko ),
- zvýšená ochrana šíreniu informácií a myšlienok o veciach verejného záujmu ( Thorgeir Thorgersion
v. Island ),
- väčšia miera kritiky osôb verejne známych a verejne činných, resp. hranice prípustnosti zásahov
do ochrany osobnosti osôb verejného záujmu sú podstatne širšie ako vo vzťahu k súkromnej osobe
( Lingens v. Rakúsko, Thoma v. Luxembursko, Dalban v. Rumunsko ),
- rozlišovanie, či informácia je skutkovým tvrdením alebo hodnotiacim úsudkom a vysoká miera ochrany
hodnotiacich úsudkov ( Nilsen a Johnsen v. Nórsko, Feldek v. Slovensko ),
- vychádzanie hodnotiacich úsudkov z určitého skutkového základu ( De Haes a Gijsels v. Belgicko ),
- ochrana nielen obsahu prejavu, tvrdenia, či myšlienky, ale aj spôsobu, resp. formy, ktorými sú
vyjadrované ( Prager a Oberschlick v. Rakúsko ).

13. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu patrí
novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. Novinárom je
dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie. V prejednávanej veci bol predmetný
článok uverejnený na internetovej stránke prevádzkovanej žalovanou. Žalovaná je teda nositeľom
slobody prejavu, a preto sa na ňu vzťahuje zvýšená ochrana ( privilegované postavenie ) poskytovaná
novinárom, resp. masmédiám, ktorú treba pri rozhodovaní predmetnej veci zohľadniť. Pokiaľ ide o otázku
pravdivosti uverejnených údajov, odvolací súd poukazuje na to, že zverejnenie nepravdivého údaja
nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv chránených ustanovením §
11 a nasl. Obč. zák. K takémuto zásahu dôjde iba vtedy, keď medzi zásahom a porušením osobnostnej
sféry existuje príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú
intenzitu takou mierou, ktorú už nemožno v demokratickej spoločnosti tolerovať. V prejednávanej veci
žalovaná nepreukázala pravdivosť inkriminovaného tvrdenia, že žalobkyňa sa mala viackrát stretnúť
s pracovníkmi americkej ambasády, s ktorými mala hovoriť o pomeroch a zákulisí v strane Smer. Na
druhej strane treba vziať do úvahy, že priamo v predmetnom článku jeho autor uviedol: „Do médií
prenikli nové informácie, ktoré čerpajú z internetovej stránky T.. O ich pravdivosti či hodnovernosti sa
vedú búrlivé diskusie.“ Tým autor článku čitateľom naznačil, že informácie v tomto článku uvedené
nemožno bez ďalšieho brať ako preukázané fakty a že takto k nim ( t. j. k uverejneným informáciám )
treba pristupovať. Inými slovami, každý súdny čitateľ musel vzhľadom na štylizáciu predmetného článku
nadobudnúť dojem, že ani samotný autor článku nie je presvedčený o tom, že informácia týkajúca
sa žalobkyne je hodnoverná. Súčasne je priamo v predmetnom článku uvedená aj reakcia žalovanej,
ktorá „tvrdila, že dokumenty T. nečítala a poprela, že by s diplomatmi hovorila o pozadí N..“ Okrem
toho, polemickosť informácií týkajúcich sa žalobkyne bola v predmetnom článku zdôraznená aj tým, že
tieto informácie sa čitateľovi nepredkladajú ako preukázaný fakt. Vyplýva to z použitia výrazu „mala“ v
predmetnom článku ( „mala“ sa viackrát stretnúť s pracovníkmi americkej ambasády“ ). Vzhľadom na
tieto skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že i keď pravdivosť inkriminovaných tvrdení týkajúcich
sa žalovanej v konaní nebola preukázaná, tieto tvrdenia nemali taký charakter, aby sa mohol prijať
záver o tom, že je nevyhnutné obmedziť právo slobody prejavu žalovanej. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila,
že v predmetnom článku bola v podstate označená za „donášačku“, resp. „bonzáčku“, prípadne „tajnú
agentku“, odvolací súd poukazuje na to, že žiadnym z týchto výrazov žalobkyňa v predmetnom článku
nebola označená. Predmetný článok neobsahuje žiadny hodnotiaci úsudok, obsahuje výlučne skutkové
tvrdenie. Predmetný článok bol uverejnený 11 dní pred voľbami do Európskeho parlamentu, ale len
z tohto faktu nemožno vyvodiť, že by sa v rámci stretu medzi ochranou slobody prejavu a ochranou
osobnostných práv mala dať prednosť ochrane osobnostných práv. V súvislosti s tým, že žalobkyňa

poukazovala na to, že práve v dôsledku predmetného článku nebola úspešná vo voľbách do Európskeho
parlamentu, odvolací súd poukazuje na ods. 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvej
inštancie na konkrétnych dátach zdokumentoval, že uverejnenie predmetného článku nemalo žiadny
vplyv na volebný výsledok žalobkyne, ktorá dokonca vo voľbách v roku 2014 dostala viac platných
prednostných hlasov ako vo voľbách v roku 2009. Nemožno vylúčiť, že načasovanie uverejnenia
predmetného článku malo súvislosť s voľbami do Európskeho parlamentu. Treba však vziať do úvahy,
že v čase uverejnenia predmetného článku bola žalobkyňa poslankyňou Európskeho parlamentu, teda
bola osobou verejného záujmu a informácie v článku uvedené sa týkali vecí verejného záujmu. Ako je
to uvedené v predchádzajúcom odseku, šíreniu takýchto informácií treba z hľadiska judikatúry ESĽP
priznať zvýšenú ochranu. Naviac, predsa žalobkyňa ako v tom čase politička si musela byť vedomá
toho, že bude predmetom zvýšenej pozornosti médií. V neposlednom rade sa odvolací súd stotožňuje
so súdom prvej inštancie aj v tom, že žalobkyňa ani nepreukázala, že by v dôsledku uverejnenia
predmetného článku došlo k zníženiu jej vážnosti, dôstojnosti, cti a povesti. Nasvedčuje tomu už samotný
fakt, že podľa informácií dostupných na internete v roku 2017 pracovala v Bruseli ako tretí tajomník
na Stálom zastúpení SR pri EÚ pre regionálnu politiku. Ak by predmetný článok mal taký dopad, aký
žalobkyňa tvrdila, zrejme by sa na túto funkciu nedostala.

14. Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku je odvolací súd zhodne so
súdom prvej inštancie toho názoru, že v rámci testu proporcionality treba dať v prejednávanej veci
prednosť ochrane práva na slobodu prejavu. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď žalobu
zamietol. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

15. V priebehu odvolacieho konania žalobkyňa vzala späť žalobu v časti, ktorou sa proti žalovanej
domáhala uloženia povinnosti odstrániť predmetný článok z internetovej stránky www.pluska.sk.
Dôvodom späťvzatia žaloby v tejto časti bolo to, že žalobca medzičasom inkriminovaný článok z
uvedenej internetovej stránky odstránil. Odvolací súd preto postupoval v zmysle § 370 ods. 2 druhá veta
C.s.p., späťvzatie žaloby v tejto časti pripustil, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba
v tejto časti zamietnutá a konanie v tejto časti zastavil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.
tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na späťvzatie
časti žaloby, ku ktorému došlo pre správanie sa žalovanej, treba urobiť záver, že v odvolacom konaní
mali strany čiastočný úspech a neúspech.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Oct 26, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.