Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 22, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/103/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218203779
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4218203779.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobkýň: 1/ L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XXXX, XXX XX L. V. R., Z. I., 2/ R.. N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX P., 3/ S.. D. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXXX/XX, XXX XX R. - Y., 4/ Y.. S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/
XX, XXX XX B., zastúpených spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom
Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovaným: 1/ R.. R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XX, 2/ O. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XX, zastúpeným JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom
Pohraničná 7, 945 01 Komárno, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných

proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14C/59/2018-326 zo dňa 09.09.2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyniam 1/, 2/, 3/, 4/ priznáva voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že nehnuteľnosť - pozemok registra A.-Q. parc.
č. XXXX/XX o výmere 12255 m2 nachádzajúca sa v okrese Q., v obci L., katastrálne územie L., ktorá
bola odčlenená z pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 277511 m2 na základe geometrického plánu

na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného S.. R.
X., autorizačne overeného S.. J. I., úradne overeného katastrálnym odborom Okresného úradu Q. dňa
XX.XX.XXXX pod č. XXX/XXXX, je v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň 1/ až 4/ tak, že žalobkyňa
1/ L. Y., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom K. XXXX, XXX XX L. V. R., Z. I., občan
Z., je spoluvlastníčkou so spoluvlastníckym podielom X/X k celku, žalobkyňa 2/ R.. N. R., rod. R., nar.
XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX P. - I., Slovenská republika, občan SR,
je spoluvlastníčkou so spoluvlastníckym podielom X/X k celku, žalobkyňa 3/ S.. D. H., rod. D., nar.

XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom K. XXXXX/XX, XXX XX R. - Y., Slovenská republika, občan
SR je spoluvlastníčkou so spoluvlastníckym podielom X/X k celku a žalobkyňa 4/ Y.. S. P., rod. V., nar.
XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom B. č. XXXX/XX, XXX XX B., Slovenská republika, občan SR,
je spoluvlastníčkou so spoluvlastníckym podielom X/X k celku. Žalobkyniam zároveň priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyne svoje vlastnícke právo opierali o výmer o

vlastníctve pôdy vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v P. č. XXXX/XX-
XX/B dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého nadobudli ich právni predchodcovia A. R. a manželka D.
R. do vlastníctva nehnuteľnosť - pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 12255 m2 roľa, nachádzajúci
sa v kat. úz. I. V. E.. Žalobkyne nadobudli vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti titulom dedenia popôvodných vlastníkoch, ktorým bola nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva výmerom, pričom poukázali
na rozhodnutia z dedičských konaní (osvedčenie o dedičstve sp. zn. E. XXX/XX a sp. zn. XD XXX/
XXXX). Na základe oznámenia Správy katastra Q. sp. zn. P XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola

na LV č. XXXX zapísaná duplicita vlastníctva k pozemku, o čom žalobcovia nemali žiadnu vedomosť.
Duplicita je vedená vo vzťahu k časti pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 277511 m2 orná pôda,
evidovanému na LV č. XX pre kat. úz. L., pričom táto nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných 1/, 2/. Pôvodne bol tento pozemok vo vlastníctve T. I.; vznikol na základe geometrického
plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX z pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 3111598 m2 vo vlastníctve T.

I. a v správe Slovenského pozemkového fondu. Žalované 1/, 2/ nehnuteľnosť nadobudli na základe
zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX a vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený v D. XXXX (V XXXX/XX). Zmluvu o
bezodplatnom prevode vlastníckeho práva považovali žalobkyne za neplatný právny úkon, keďže
sporná časť prevádzanej nehnuteľnosti (vo výmere 12255 m2) bola v ich vlastníctve. Mali za to, že
oni sú oprávnenými vlastníčkami, keďže na strane žalovaných neprichádza do úvahy ani nadobudnutie

predmetnej nehnuteľnosti vydržaním, lebo dobromyseľná držba mohla začať až v D. XXXX (kedy
bol povolený vklad ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností) a skončila sa najneskôr dňa
XX.XX.XXXX, kedy bola do katastrálneho operátu zapísaná duplicita vlastníctva.

3. Žalované 1/, 2/ sa bránili tým, že predmetná nehnuteľnosť bola až do roku XXXX evidovaná vo

vlastníctve štátu a bola súčasťou parcely č. XXXX/XX orná pôda o výmere 277511 m2, zapísanej na
LV č. XXX pre kat. úz. I. V. E.. Ako právne nástupkyne po pôvodnom vlastníkovi L. I. si v zmysle
zákona č. 229/1991 Zb. uplatnili reštitučný nárok ako oprávnené osoby. Keďže im v zmysle reštitučného
zákona nemohli byť v plnej miere vydané pôvodné pozemky pôvodného vlastníka, štát im vydal z
titulu reštitučného nároku pozemky vo svojom vlastníctve. Predmetný prevod vlastníckeho práva bol

uskutočnenýzmluvouobezodplatnomprevodevlastníctvaknehnuteľnostiam,ktorábolauzavretámedzi
Slovenským pozemkovým fondom ako správcom nehnuteľností vo vlastníctve štátu a žalovanými 1/, 2/,
dňa XX.XX.XXXX. Na základe tejto zmluvy nadobudli dobromyseľne vlastnícke právo k nehnuteľnosti
parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 277511 m2, súčasťou ktorej je i sporná parcela č. XXXX/XX o
výmere 12255 m2. Poukázali na listinu - zápisnicu o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom - R. A. a

manželka D. - z ktorej vyplýva, že na predmetnom pozemku hospodárili len X rok a v roku XXXX opustili
obec I. V. E.. Uvedenú listinu považovali za dôkaz o vzdaní sa vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti,
pričom nehnuteľnosti pridelené výmerom prevzalo ako nový nadobúdateľ J. v I. V. E.. Podľa ich názoru
vlastnícke právo k predmetu sporu nadobudli i vydržaním, keďže nehnuteľnosť dobromyseľne užívali až
do doručenia výzvy od žalobkýň dňa XX.XX.XXXX, dokedy vo svojej držbe neboli nikým rušené, pričom

vydržacia lehota uplynula dňa XX.XX.XXXX. Žalobcovia až v roku XXXX, takmer XX rokov po uzavretí
zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva začali spochybňovať ich vlastnícke právo.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, pričom konštatoval, že medzi stranami je sporné, komu
svedčí vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnej dobe evidovaná v duplicitnom

vlastníctve strán sporu. Žalobkyne 1/ až 4/ odvodzujú svoje vlastnícke právo z titulu dedičstva po
pôvodných vlastníkoch, ktorým bola nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva výmerom o vlastníctve
pôdy, pričom v priebehu sporu predložili i rozhodnutia o dedičstve preukazujúce ich aktívnu vecnú
legitimáciu v spore. Žalované 1/, 2/ zase v rámci prostriedkov procesnej obrany tvrdia, že nehnuteľnosť
nadobudli na základe zmluvy o prevode vlastníctva uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom dňa

XX.XX.XXXX, keď právni predchodcovia žalobkýň 1/ až 4/ vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
stratili, resp. sa ho vzdali (s poukazom na zápisnicu založenú na č. l. 138 spisu o vyúčtovaní s
odchádzajúcimi prídelcami) a tiež tvrdili, že vlastnícke právo nadobudli i vydržaním, keďže nehnuteľnosť
mali v dobromyseľnej držbe až do roku XXXX, kedy ich kontaktovali žalobkyne.

5.Vodôvodnenírozsudkusúdprvejinštanciepoukázalnaustanovenie§137písm.c)CSPakonštatoval
danosť naliehavého právneho záujmu žalobkýň na požadovanom určení, keďže na ich strane existuje
stavprávnejneistotyvovzťahuktvrdenejexistenciiprávaajedinoumožnosťoužalobkýň,akosadomôcť
vlastníckeho práva a jeho zápisu v katastri nehnuteľností, je určovacia žaloba. Súd mal preukázanú aj
aktívnu vecnú legitimáciu žalobkýň 1/ až 4/, keďže tieto v rámci dedičských konaní po svojich právnych

predchodcoch nadobudli spoluvlastnícke podiely k predmetnej nehnuteľnosti (parcela reg. „E“ parc. č.
XXXX/XX orná pôda o výmere 12255 m2 zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. I. V. E.), a to žalobkyňa
1/ podiel X/X-ín a každá zo žalobkýň 2/ až 4/ podiel X/X-ina. Rovnako mal preukázanú aj pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaných 1/ a 2/, keďže parcela reg. „E“ parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 12255 m2zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. I. V. E. sa podľa zistení správneho orgánu v skutočnosti nachádza
v kat. úz. L. a táto prekrýva časť (o rozlohe 12255 m2) nehnuteľnosti, majetkovoprávne vysporiadanej
parcely reg. „C“ parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 277511 m2, ktorá sa nachádza v kat. úz. L.,

evidovanej na LV č. XX a jej podielovými spoluvlastníčkami sú žalované 1/ a 2/.

6. K vzniku vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobkýň 1/ až 4/ súd uviedol, že k pôvodnej
výmerovej parcele č. XXXX/XX v kat. úz. I. V. E., ktorá v súčasnej dobe podľa vypracovaného
geometrického plánu S.. R. X. č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tvorí novovytvorenú parcelu A.-

Q.. XXXX/XX o výmere 12255 m2, a ktorá vznikla odčlenením z pozemku parc. č. XXXX/XX o
výmere 277511 m2, nadobudli právni predchodcovia žalobkýň vlastnícke právo výmerom č. XXXX/
XX-XX/P. zo dňa XX.XX.XXXX vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
v P.. Predmetný výmer vydaný na to kompetentným orgánom (§ 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946
Sb. n. SNR) predstavuje vkladuschopnú listinu, ktorá tak po formálnej ako aj po obsahovej stránke
spĺňa všetky zákonné podmienky a náležitosti (výmer bol vydaný na to kompetentným orgánom, je

v ňom uvedené, kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého bol vydaný, akej veci sa
týka, je datovaný, opatrený podpisom povereníka, obsahuje meno a priezvisko bývalého vlastníka,
označenieosôb,vprospechktorýchsavydáva,presnéoznačenienehnuteľností,ktorýchsatýkaaďalšie
podmienky, za ktorých sa uskutočňuje pridelenie nehnuteľností). Nadobudnutie vlastníckeho práva k
tejto nehnuteľnosti preukazujú i listiny zo Štátneho archívu V., pracovisko Q., a to návrh prídelového

plánu vyhotovený Miestnou roľníckou komisiou v I. V. E. dňa XX.XX.XXXX, preskúmaným a potvrdeným
Okresnou roľníckou komisiou v I. V. E. dňa XX.XX.XXXX, preskúmaným a schváleným Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v P. dňa XX.X.XXXX, ako aj z konečného prídelového plánu
vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX, z ktorých vyplynulo, že právnym predchodcom žalobkýň 1/ až 4/ bola
výmerom pridelená nehnuteľnosť (parcela č. XXXX/XX roľa o výmere 1,2255 ha nachádzajúca sa v

kat. úz. I. V. E. evidovaná v Y. č. XXX, ktorá pôvodne patrila L. I. a že túto nehnuteľnosť užívali právni
predchodcovia žalobkýň, ktorí neboli členmi J.. Za nehnuteľnosti pridelené predmetným výmerom bola
určená prídelová cena vo výške 4.551 Kčs.

7. Konštatoval, že žalované 1/, 2/ neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali svoje skutkové tvrdenie

o tom, že právni predchodcovia žalobcov sa prídelu vzdali. Súd mal za to, že právni predchodcovia
žalobcov vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nestratili, prídel im nebol odňatý, nebol zrušený
a ani sa ho nevzdali. V priebehu sporu nebola zo strany žalovaných predložená relevantná listina, ktorá
by toto ich skutkové tvrdenie jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukazovala. Pokiaľ žalované
poukazovali na zápisnicu spísanú v I. V. E. dňa XX.XX.XXXX, súd preskúmaním tejto listiny zistil,

že pre absenciu riadnej špecifikácie nehnuteľnosti, ktorej sa mala týkať (v listine absentuje údaj o
mieste situovania pozemku určením katastrálneho územia, tiež absentuje údaj o čísle parcely, čísle
pozemkovoknižnej vložky, v ktorej bola evidovaná), nie je možné ustáliť, že ide o nehnuteľnosť pridelenú
právnym predchodcom žalobkýň výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX/P. zo dňa XX.XX.XXXX,
konkrétne parcely č. XXXX/XX evidovanej v Y. č. XXX pre kat. úz. I. V. E.. Tiež poukázal na skutočnosť,

že ani výmera pôdy uvedená v predmetnej zápisnici nekorešponduje s výmerou pridelenej parcely č.
XXXX/XX evidovanej v Y. č. XXX pre kat. úz. I. V. E.. To, že k strate vlastníckeho práva právnych
predchodcov žalobkýň k predmetnej nehnuteľnosti nedošlo, preukazujú listinné dôkazné prostriedky
predložené žalobkyňami, a to zápisnica z prerokovania umiestnenia náhradných pozemkov zo dňa
XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkýň požiadala dňa XX.XX.XXXX o

vytýčenie pozemkov (okrem iných i predmetnej nehnuteľnosti evidovanej v Y. č. XXX, parc. č. XXXX/XX
orná pôda o výmere 12255 m2) a že nájomný vzťah s užívateľom pozemku (Y. L.) bude ukončený ku
dňu XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutia z dedičských konaní po právnych predchodcoch žalobkýň.

8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že právni predchodcovia

žalobkýň 1/ až 4/ výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX/P. zo dňa XX.XX.XXXX nadobudli
vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX roľa o výmere 12255 m2, ktorá sa nachádzala v kat.
úz. I. V. E. a bola evidovaná v Y. č. XXX. Predmetná nehnuteľnosť bola neskôr prečíslovaná na parc.
reg. „E“ parc. č. XXXX/XX o výmere 12255 m2 a bola pôvodne evidovaná na LV č. XXX pre kat. úz. I.
V. E.. Následne pod položkou výkazu zmien č. XX a XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola predmetná

parcela prepísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. I. V. E.. Hoci na základe rozhodnutia Správy katastra
Q...j. X.-X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX došlo k odčleneniu novovytvoreného katastrálneho územia L. z
katastrálneho územia I. V. E., vo vzťahu k parcele reg. „E“ parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 12255
m2 ku dňu XX.XX.XXXX, k vydaniu zmeneného čísla listu vlastníctva pre novovytvorené katastrálneúzemie L. nedošlo (napriek skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť bola situovaná v novovytvorenom
katastrálnom území L.). Vlastnícke právo bolo až do času úmrtia právnych predchodcov žalobkýň
zachované a titulom dedičstva ho nadobudli žalobkyne 1/ až 4/.

9. Zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX považoval
súd vo vzťahu k časti nehnuteľnosti o výmere 12255 m2 (geometrickým plánom novovytvorená parcela
reg. „C“ parc. č. XXXX/XX) za neplatný právny úkon, keďže táto nehnuteľnosť sa v teréne prekrýva s
pôvodnouvýmerouparcelypridelenejprávnympredchodcomžalobkýňatítoaaniichprávninástupcovia

vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nestratili. Riadiac sa zásadou, že nikto nie je oprávnený
previesť viac práv než mu patrí, súd konštatoval, že zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k
nehnuteľnostiamzodňaXX.XX.XXXX jevčastispornejparcelyodpočiatkuneplatnýmprávnymúkonom
a na jeho základe nevzniklo žalovaným 1/, 2/ vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti.

10. Vo vzťahu k prípadnému vydržaniu vlastníckeho práva žalovanými súd uviedol, že ich vlastnícke

právo k spornej nehnuteľnosti bolo do katastra nehnuteľnosti zapísané pod položkou výkazu zmien č.
XXX/XX dňaXX.XX.XXXX,tedatýmtomomentommohližalovanédospieťkoprávnenémupresvedčeniu
o tom, že im sporná nehnuteľnosť patrí a považovať sa za jej vlastníka (najmä pri vedomosti o tom, že
nadobudli nehnuteľnosť od T. I., čo v nich mohlo oprávnene vyvolať vyššiu mieru presvedčenia o tom, že
nehnuteľnosť nadobúdajú od vlastníka). Avšak z návrhu na začatia katastrálneho konania - oznámenie

č. G.-XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a z rozhodnutia č. G.-XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
mal súd jednoznačne preukázané, že najneskôr doručením rozhodnutia č. G.-XX/XXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX (t. j. dňom XX.XX.XXXX) vychádzajúc z jeho obsahu a popisu skutkového stavu možno na
strane žalovaných 1/, 2/ konštatovať zánik ich dobromyseľnosti, keďže z predmetného podania vyplynuli
takéskutočnosti,ktoréunichobjektívnemuselivyvolaťpochybnosťotom,čiimpredmetnánehnuteľnosť

právom patrí. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo doručenie návrhu na začatie katastrálneho konania
- oznámenie zo dňa XX.XX.XXXX ako aj telefonický rozhovor so žalovanou 2/, pričom z oznámenia
je tiež možné jednoznačne vyvodiť existujúcu duplicitu vlastníctva jednej nehnuteľnosti ako aj to,
kto je jedným z evidovaných duplicitných vlastníkov, ako nadobudol vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti, akým spôsobom vznikla duplicita v evidencii, a tiež to, v akej časti jednej z nehnuteľností

evidovaných vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/ sa duplicita evidovaného vlastníckeho práva týka. Pred
vydaním rozhodnutia bola zamestnancom Správy katastra Q. telefonicky kontaktovaná žalovaná 2/,
ktorej bola celá situácia vysvetlená, a táto vyjadrila ochotu riešiť vec mimosúdnou dohodou. V zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka sa predpokladá nepretržitosť oprávnenej držby počas celého
zákonom stanoveného obdobia, čo je v prípade nehnuteľnosti obdobie 10 rokov. V danom prípade

moment začatia plynutia doby oprávnenej držby možno datovať dňom XX.XX.XXXX, kedy boli žalované
1/, 2/ zapísané do katastra nehnuteľností ako vlastníčky predmetnej nehnuteľnosti a moment ukončenia
plynutia nepretržitej oprávnenej držby možno datovať najneskôr dňom XX.XX.XXXX, teda momentom
doručenia rozhodnutia Správy katastra Q. č. G.-XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého je zrejmá
duplicita vlastníctva k spornému pozemku. Vychádzajúc z momentu začatia plynutia doby oprávnenej

držby (od XX.XX.XXXX) a momentu ukončenia plynutia nepretržitej oprávnenej držby (najneskôr do
XX.XX.XXXX) potom jednoznačne na strane žalovaných 1/, 2/ neuplynula zákonom stanovená doba
10 rokov nepretržitej oprávnenej držby potrebná pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
vydržaním.

11. Okrem možného vydržania vlastníckeho práva žalovanými sa súd prvej inštancie zaoberal aj
kolíziou princípu dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka v zmysle záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016. Z
uvedeného rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv,
treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto

typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie
riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako
dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom
určenom správnom (katastrálnom) konaní.

12. V danom prípade sa do kolízie dostal princíp ochrany vlastníckeho práva žalobkýň 1/ až 4/ ako
právnych nástupkýň pôvodných výmerových vlastníkov, ktorých vlastnícke právo bolo evidované v
katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre k.ú. I. V. E. v prospech právnej predchodkyne žalobkýň a princíp
ochrany dobrej viery žalovaných 1/, 2/, ktoré totožnú nehnuteľnosť (duplicitne evidovanú aj na LV č.XXX pre kat. úz. I. V. E. a predstavujúcu časť parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere
277511 m2 vo vlastníctve T. I.) nadobudli zmluvou od nevlastníka a ich vlastnícke právo bolo do katastra
nehnuteľností zapísané dňa XX.XX.XXXX.

13. Keďže obe strany sporu sú v katastri nehnuteľností evidované ako vlastníci totožnej nehnuteľnosti,
ktorá je však duplicitne evidovaná ako parc. reg. „E“ parc. č. XXXX/XX na LV č. XXXX pre kat. úz. I. V. E.
a časť parcely reg. „C“ parc. č. XXXX/XX evidovanej na LV č. XX pre kat. úz. L., možno hovoriť o kolízii
dvoch vyššie spomínaných ústavných princípov (princípu ochrany vlastníckeho práva a princíp ochrany

dobrej viery, keďže žalované v rade 1/ a 2/ nadobudli spornú nehnuteľnosť na základe neplatného
právneho úkonu od nevlastníka). V danom prípade nemožno zachovať maximum z oboch týchto práv,
pretože výsledkom sporu má byť rozhodnutie o tom, kto je a kto nie je vlastníkom nehnuteľnosti,
pričom zachovanie evidovaného vlastníckeho práva oboch strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti nie
je možné. Súd zvážiac všetky osobitosti daného prípadu dospel k záveru, že do situácie evidovaného
duplicitného vlastníctva v katastri nehnuteľností sa strany sporu dostali bez vlastnej vôle a pričinenia.

Tak žalobkyne 1/ až 4/ ako aj žalované 1/ a 2/ mohli byť v čase zaevidovania ich vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností v dobrej viere v to, že im nehnuteľnosť právom patrí, a s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou nemali žiadnu vedomosť o tom, že nehnuteľnosť evidovaná v ich vlastníctve je v
skutočnosti jednou totožnou nehnuteľnosťou, ktorá je evidovaná na dvoch odlišných listoch vlastníctva v
prospech odlišných vlastníkov. Pochybenie v danom prípade nemožno vzhliadnuť ani na jednej zo strán

sporu, pretože stav evidencie v katastri nespôsobili.

14. V zmysle spomínaného nálezu Ústavného súdu SR má vyššiu mieru rizika niesť nedbalý vlastník než
nadobúdateľvdobrejviere,vdanomprípadevšaknemožnožalobkyne(resp.ichprávnychpredchodcov)
označiť za nedbalé vo vzťahu k svojmu vlastníckemu právu, keď ich právni predchodcovia mali svoje

vlastnícke právo k predmetu sporu evidované pôvodne na LV č. XXX pre kat. úz. I. V. E.; v roku XXXX
právna predchodkyňa žalobkýň požiadala o vytýčenie predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že ku dňu
XX.XX.XXXX sa ukončí nájomný vzťah s užívateľom - Y. L., pričom po úmrtí právnych predchodcov
žalobkýň boli rozhodnutia z dedičských konaní riadne doručené príslušnému správnemu orgánu na
vykonanie zmeny údajov o vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti. Tak žalobkyne 1/, 2/, 4/ a právna

predchodkyňa žalobkyne 3/ ako aj žalované 1/, 2/ mohli zistiť existenciu duplicity vlastníctva k spornej
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností až v čase, kedy bola na listy vlastníctva (LV č. XXXX pre kat. úz. I.
V. E. a LV č. XX pre kat. úz. L.) zapísaná poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov o vlastníckom
práve v katastri nehnuteľností, a to dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyne 1/, 2/, 4/ a právna predchodkyňa
žalobkyne 3/ ani po tomto zápise obmedzujúcej poznámky neboli nečinné, keď na príslušný správny

orgán podali návrh na začatie katastrálneho konania o opravu chyby v operáte katastra nehnuteľností vo
vzťahu k zapísanej obmedzujúcej poznámke, iniciovali správne konanie a po jeho ukončení zabezpečili
vypracovanie geometrického plánu na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva a podali žalobu na
súd. S ohľadom na všetky individuálne okolnosti tohto prípadu prihliadnuc na Ústavným súdom SR
spomenutý princíp všeobecnej spravodlivosti súd dospel k záveru, že žaloba bola zo strany žalobkýň

podaná dôvodne, keďže im svedčí vlastnícke právo k predmetu sporu nadobudnuté po ich právnych
predchodcoch, u ktorých nebolo ničím preukázané, že by toto vlastnícke právo stratili.

15. Žalované 1/ a 2/ bolo síce možné označiť za dobromyseľné držiteľky spornej nehnuteľnosti, avšak
nebolo u nich preukázané uplynutie celého zákonom stanoveného obdobia nepretržitej dobromyseľnej

držby,apretoimnebolomožnépriznaťanivlastníckeprávokpredmetnejnehnuteľnostititulomvydržania
postaviac princíp ochrany ich dobrej viery vo vzťahu k nadobudnutiu predmetnej nehnuteľnosti nad
princíp ochrany vlastníckeho práva právnych nástupcov pôvodných výmerových vlastníkov, ktorí sa vo
vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti nesprávali nedbalo. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

16. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote žalované 1/, 2/ odvolanie, v ktorom navrhovali
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedli, že ich obrana bola založená na
prelomení zásady „nemo plus iuris“ s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 549/2015
zo dňa 16.03.2016. Súd prvej inštancie sa však podľa nich dostatočne neriadil závermi tohto nálezu,
keď hodnotenie miery rizika zúžil len na strohé hodnotenie nedbalosti výmerového vlastníka, resp. jeho

právnych nástupcov, ktorých konanie nepovažoval za nedbalé. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo 238/2018 zo dňa 31.10.2019, ktorý v súvislosti s riešením kolízie dvoch
princípov konštatoval, že ochranu skutočného vlastníka zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť
viac práv než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa, pokiaľ je nad akúkoľvekpochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Táto
ochrana nadobúdateľom môže vylúčiť ochranu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Keďže súd
prvej inštancie ich dobromyseľnosť konštatoval, mal sa pri posudzovaní kolízie práv strán sporu riadiť

princípom, že vyššie riziko v danom prípade majú znášať žalobkyne a prikloniť sa k záveru, že
vlastníkom veci sa stáva ten, kto legálne získal vec a bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere
v oprávnenie druhej strany previesť vlastnícke právo. Podľa nich sa právni predchodcovia žalobkýň
správali ako nedbalí vlastníci, pretože nezabezpečili zápis výmeru do pozemkovej knihy. Nesúhlasia ani
s názorom súdu, že o spochybnení vlastníctva sa dozvedeli najneskôr dňa XX.XX.XXXX na základe

doručenia rozhodnutia katastrálneho odboru, keďže z tohto rozhodnutia nevyplývajú závery súdu,
pretože nimi práve naopak katastrálny odbor odmietol požiadavku žalobkýň o zápis ich vlastníckeho
práva. Záverom uviedli, že svoju obranu zakladajú na prelomení zásady „nemo plus iuris“, na ktorú nemá
doba oprávnenej držby žiadny vplyv.

17. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdiť. Žalované neuviedli v odvolaní žiadne nové právne argumenty. Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016 je podľa nich na daný prípad
neaplikovateľný. Z konania žalovaných nevyplýva, že by vynaložili potrebnú aktivitu v súvislosti so
zisťovaním skutočného vlastníka sporných nehnuteľností. Skutočnosť, že štát bol zapísaný ako vlastník
prevedených nehnuteľností, nemohla sama o sebe založiť dobrú vieru žalovaných, že štátu svedčí aj

platný právny titul, na základe ktorého je jeho vlastnícke právo v evidencii nehnuteľností zapísané.
Vyjadrili nesúhlas s tvrdením žalovaných o ich nedbalom vlastníctve. Na rozdiel od žalovaných vždy
vynaložili aktívny prístup vo vzťahu k svojmu vlastníctvu, čo vyplynulo aj z dokazovania. Nesúhlasili
ani s tvrdením žalovaných, že tieto sa ani dňa XX.XX.XXXX nemuseli dozvedieť o spochybnení
ich vlastníckeho práva, pretože už dňa XX.XX.XXXX bola na LV č. XX obmedzujúca poznámka.

V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré predpokladá
aktívny prístup zo strany žalovaných. Žalované preto boli vo vzťahu k sporným pozemkom nedbalými
vlastníčkami. Nesprávny úradný postup Slovenského pozemkového fondu nemôže ísť na ťarchu
skutočného vlastníka pozemkov. Nie je vylúčená možnosť žalovaných domáhať sa prípadne spôsobenej
škody.

18. Žalované vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkýň zotrvali na podanom odvolaní a uviedli, že rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/71/2011 bolo vydané ešte pred nálezom Ústavného súdu SR, a preto
je jeho použitie právne irelevantné.

19. Žalobkyne vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných tiež zotrvali na svojich tvrdeniach a uviedli, že v
uvedenom spore nie je možné prelomiť zásadu „nemo plus iuris“.

20. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood01.07.2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi

odvolania(§379,§380CSP),akoajskutkovýmstavomtak,akohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),
prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku za splnenia zákonných
podmienok (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní
veci urobil záver, že odvolanie nie je opodstatnené a súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. Preto
tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,

podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v
tomto prípade stotožnil s odôvodnením prvoinštančného rozhodnutia a na dôvažok dodáva nasledovné:

21. Podľa obsahu spisu si žalobkyne žalobou podanou dňa XX.XX.XXXX uplatnili určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX/P., ktorý vydalo
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa XX.XX.XXXX. Podľa výmeru nadobudli
právni predchodcovia žalobkýň - A. R. a manželka D. R. - do vlastníctva nehnuteľnosť - pozemok parc. č.
XXXX/XX o výmere 12255 m2 roľa, nachádzajúci sa v kat. úz. I. V. E.. Žalobkyne nadobudli vlastníctvo

k spornej nehnuteľnosti titulom dedenia po pôvodných vlastníkoch. O duplicite vlastníctva k spornému
pozemku nemali žalobkyne vedomosť, dozvedeli sa o nej až z oznámenia Správy katastra Q. sp. zn. Y.-
XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Duplicita je vedená vo vzťahu k časti pozemku parc. č. XXXX/XX
orná pôda o výmere 277511 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz. L., ktorej sú ako podielové spoluvlastníčkyv X-ici v LV č. XX zapísané žalované 1/, 2/, a to titulom zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k
nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX.

22.Súdprvejinštancieprijalzáver,žekvydržaniuvlastníckehoprávakspornejnehnuteľnostižalovanými
1/,2/nemohloprísťzdôvoduneuplynutiazákonomstanovenejdobynepretržitejoprávnenejdržbypočas
10-ich rokov, keďže táto začala plynúť od XX.XX.XXXX a plynula najneskôr do XX.XX.XXXX, kedy bolo
žalovaným doručené rozhodnutie Správy katastra Q. o oprave chyby v katastrálnom operáte. Z obsahu
tohto rozhodnutia je zrejmá duplicita vlastníctva k parcele registra „A.“ Q. č. XXXX/XX orná pôda o

výmere 277511 m2 evidovanej na LV č. XX v kat. úz. L. a k parcele registra „E“ Q. č. XXXX/XX orná
pôda o výmere 12255 m2 evidovanej na LV č. XXXX v kat. úz. I. V. E..

23. Ani pri zvažovaní kolízie princípu dobrej viery nadobúdateľa a princípu ochrany vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka nemal súd za preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými 1/, 2/,
keďže tak žalované ako aj žalobkyne neboli nedbalými vlastníčkami a do situácie duplicity vlastníctva

sa dostali bez vlastnej vôle a pričinenia. V čase zápisu ich vlastníctva do katastra nehnuteľností boli
v dobrej viere, že im sporná nehnuteľnosť patrí. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 549/2015, podľa ktorého má niesť vyššiu mieru rizika nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej
viere, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyne a ani ich právni predchodcovia neboli nedbalými
vlastníkmi, a preto nemožno princíp dobrej viery žalovaných postaviť nad princíp ochrany vlastníckeho

práva žalobkýň.

24. So záverom súdu prvej inštancie svedčiacom o podielovom spoluvlastníctve žalobkýň k spornej
nehnuteľnosti sa odvolací súd stotožnil. Žalované v odvolaní predovšetkým namietali, že súd prvej
inštancie sa nedostatočne riadil závermi nálezu Ústavného súdu SR.

25. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016 jednoznačne uviedol, že aj
keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje, s výnimkou vydržania, všeobecný spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa,
nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris)

povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Z hľadiska poskytnutia
ústavnoprávnej ochrany treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.
Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte)

a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere
potest quam ipse habet). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba
prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto
typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie
riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako

dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a ako sa dostala na list vlastníctva prevodcu po
zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.

26. Podľanázoruodvolaciehosúduvšakvyššieuvedenýnáleznezakladáprincípochranynadobúdateľa
len na jeho dobrej viere, že nehnuteľnosť nadobudol od vlastníka nezohľadňujúc okolnosti a súvislosti

každého konkrétneho prípadu. Nález poukazuje aj na princíp všeobecnej spravodlivosti a potrebu
„zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby bolo
dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci“. V danom prípade nebolo možné zachovať maximum z obidvoch
základných práv, a preto bolo treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, s nutnosťou
zvažovania všeobecných súvislostí tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti

konkrétnehorozhodovanéhoprípadu.Nebolomožnékonštatovaťnedbalosťpôvodnýchvlastníkov,resp.
žalobkýň, preto nebolo možné postaviť princíp dobrej viery nadobúdateľov (žalovaných) nad princíp
ochrany vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov. Súd prvej inštancie síce konštatoval dobromyseľnosť
nadobúdateliek (žalovaných), no túto nepostavil nad princíp ochrany pôvodných vlastníkov, ale zohľadnil
aj princíp všeobecnej spravodlivosti a okolnosti a špecifiká tohto konkrétneho prípadu tak, ako mal na

mysli aj spomínaný nález.

27. V odvolaní namietanou nedbalosťou žalobkýň sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 44.
odôvodnenia rozsudku, s týmito dôvodmi sa odvolací súd stotožnil, a preto považuje za nadbytočnéuvádzať rovnaké dôvody opätovne aj v odôvodnení tohto rozsudku. Rovnako sa súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku vysporiadal aj s námietkou žalovaných o nadobudnutí vedomosti spochybňujúcej
ich vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, a to v bode 43. a 44. odôvodnenia. Aj keď Správa katastra Q.

rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX zamietla návrh na opravu chyby v operáte katastra nehnuteľností, z
obsahu rozhodnutia jednoznačne vyplýva duplicita už vyššie uvádzaných nehnuteľností, a rovnako je z
neho zrejmé, že účastníčka konania O. I. (žalovaná 2/) v telefonickom rozhovore vyjadrila aj v mene R.
I. (žalovanej 1/) ochotu riešiť vec mimosúdne. Preto sa tvrdenie žalovaných, že z rozhodnutia Správy
katastra Q. zo dňa XX.XX.XXXX nemohli nadobudnúť objektívne pochybnosti o ich vlastníckom práve

javili odvolaciemu súdu ako účelové. Dobromyseľnosť žalovaných musela zaniknúť okamihom, keď sa
dozvedeli o duplicite vlastníctva k nehnuteľnostiam, pretože táto skutočnosť objektívne musela vyvolať
ich pochybnosť, či sú vlastníčkami sporných nehnuteľností oni, alebo žalobkyne.

28. Odvolací súd záverom poukazuje na rozhodnutie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021, ktorý prijal záver, že „na základe

absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že
na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na
právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad
alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na
inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností

ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od
vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených
prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne
upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.

z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),
ktoréupravujehodnovernosťúdajovkatastra,nezodpovedávýklad,podľaktoréhoužlensamaevidencia
vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je
vlastník.“ Rovnaké závery vyplynuli aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/278/2019 zo dňa
29.06.2021, ktorý poukázal práve na právne závery vyslovené veľkým senátom vo vyššie uvedenom

uznesení.

29. Odvolací súd prejednávajúc odvolanie žalovaných posúdil toto odvolanie ako neopodstatnené na
tom základe, že sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o dôvodnosti podanej žaloby tak, ako to
vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Vo všeobecnosti v odôvodnení rozhodnutia musí súd

spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým
zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom
odôvodnenia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odvolací súd v tomto prípade dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným náležitostiam v zmysle § 220 ods. 2
CSP, je presvedčivý a dáva odpoveď na všetky podstatné otázky. Vzhľadom na všetko vyššie opísané

odvolací súd ustálil, že napadnutý rozsudok je vecne správny a je z opísaných hľadísk najmä vo vzťahu
k podstatným námietkam žalovaných aj dostatočne odôvodnený. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

30. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodujúc podľa § 262 ods. 1 a §

396 ods. 1 CSP konštatoval, že v odvolacom konaní boli úspešné žalobkyne 1/ až 4/. Vzhľadom na to
im podľa § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).