Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218203779
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4218203779.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcov: 1/ L.

Y., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX, L. nad R., Z. republika, 2/ R.. N. R., nar. X.X.XXXX, bytom Q.
XXXX/XX, P., 3/ Ing. D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXXX/XX, R. - Y., 4/ Y.. S. P., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. XXXX/XX, B., všetci v konaní zastúpení: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. so
sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovaným: 1/ R.. R. I., nar. XX.X.XXXX, 2/ O. I., nar.
X.X.XXXX, obaja bytom L. č. XX, obaja v konaní zastúpení JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so
sídlom Pohraničná 7, Komárno, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosť - pozemok parc. registra C-KN parc. č. XXXX/XX o výmere XX.XXX

m2 nachádzajúca sa v okrese Q., v obci L., katastrálne územie L., ktorá bola odčlenená z pozemku
parc. č. XXXX/XX o výmere XXX.XXX m2 na základe geometrického plánu na vymedzenie rozsahu
duplicitného vlastníctva č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyhotoveného S.. R. X., autorizačne overeného
S.. J. I., úradne overenom katastrálnym odborom Okresného úradu Q. dňa XX.X.XXXX pod č. XXX/
XXXX je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v rade 1/ až 4/ tak, že žalobca v rade 1/ L. Y., rod.
R., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom K. XXXX, XXX XX L. nad R., Z. republika, občan ČR
je spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom X/X k celku, žalobca v rade 2/ R.. N. R., rod. R.,

nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX P. - I., Slovenská republika, občan
SR je spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom X/X k celku, žalobca v rade 3/ S.. D. H., rod.
D., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom K. XXXXX/XX, XXX XX R. - Y., T. republika, občan
SR je spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom X/X k celku a žalobca v rade 4/ Y.. S. P., rod. V.,
nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom B. č. XXXX/XX, XXX XX B., T. republika, občan SR je
spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom 1/8 k celku.

Žalobcovia v rade 1/ až 4/ m a j ú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 9.8.2018 sa žalobcovia v rade 1/, 2/, 4/ a právny predchodca žalobcu v
rade3/domáhalivočižalovanýmvrade1/a2/určeniavlastníckehoprávaknehnuteľnostinachádzajúcej
sa v okrese Q., obec L., k.ú. L., a to parcele C-KN č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, ktorá vznikla
odčlenením z pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XXX.XXX m2 na základe geometrického plánu na
vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý vyhotovil S.. R.
X., autorizačne overil S.. J. I., úradne overil katastrálny odbor Okresného úradu Q. dňa XX.X.XXXX
pod č. XXX/XXXX s tým, že predmetná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov tak, že

žalobkyňa v rade 1/ je spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti X/X k celku, žalobkyňa
v rade 2/ je spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti X/X k celku, právna predchodkyňa
žalobkyne v rade 3/ je spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti X/X k celku a
žalobkyňa v rade 4/ je spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti X/X k celku. Zároveňsi uplatnili náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že na základe výmeru o
vlastníctve pôdy vydanom Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v P. č. XXXX/XX-
XX/B zo dňa XX.X.XXXX nadobudli ich právni predchodcovia A. R. a manželka D. R. do vlastníctva

nehnuteľnosť - pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2 - roľa, nachádzajúci sa v k.ú. I. nad E..
Výmer považovali za vkladuschopnú listinu, ktorá má právotvorné účinky. Žalobcovia svoje vlastnícke
právo odvodzovali titulom dedenia po pôvodných vlastníkoch, ktorým bola nehnuteľnosť pridelená do
vlastníctva výmerom, pričom poukázali na rozhodnutia z dedičských konaní (osvedčenie o dedičstve sp.
zn. D XXX/XX, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 5D XXX/XXXX). Na základe oznámenia Správy katastra

Q. sp. zn. P XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX bola na LV č. XXXX zapísaná duplicita vlastníctva k pozemku,
o čom žalobcovia nemali žiadnu vedomosť, dozvedeli sa o nej až z oznámenia Správy katastra Q..
Duplicita je na druhej strane vedená vo vzťahu k časti pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XXX.XXX
m2-ornápôdaevidovanémunaLVč.XXprek.ú.L.atátonehnuteľnosťjevpodielovomspoluvlastníctve
žalovaných v rade 1/ a 2/. Pôvodne tento pozemok bol vo vlastníctve Slovenskej republiky a tento
vznikol na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX z pozemku parc. č. XXXX/X o

výmere X.XXX.XXX m2 vo vlastníctve T. republiky a v správe T. pozemkového fondu. O. v rade 1/ a 2/
predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 18.6.2003, vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený v
mesiaci august 2003 (V 2021/03). Túto zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva žalobcovia
považovali za neplatný právny úkon, keďže sporná časť prevádzanej nehnuteľnosti (vo výmere XX.XXX

m2) bola vo vlastníctve žalobcov, resp. pôvodnej vlastníčky (D. R.) z titulu nadobudnutia výmerom. Od
zistenia duplicity v roku XXXX je predmetný pozemok evidovaný na LV č. XX pre k.ú. L.. Mali za to,
že oni sú oprávnenými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, keď na strane žalovaných neprichádza do
úvahy ani nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti vydržaním, keď dobromyseľná držba mohla začať až
v auguste 2003 (kedy bol povolený vklad ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností) a skončila sa

najneskôr dňa X.X.XXXX, kedy bola do katastrálneho operátu zapísaná duplicita vlastníctva. V závere
konštatovali danosť naliehavého právneho záujmu na určení, ktorého sa domáhajú (a to s poukazom
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo/163/2005).

2. Žalovaní v rade 1/ a 2/ s podanou žalobou nesúhlasili. Vo vyjadrení zo dňa 6.11.2018 uviedli, že

vlastnícke právo žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti neuznávajú, keď právni predchodcovia žalobcov
sa svojho vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vzdali, pretože predmetný výmer nepredložili na zápis
do príslušnej pozemkovej knihy. Predmetná nehnuteľnosť bola až do roku 2003 evidovaná vo vlastníctve
štátu a bola súčasťou parcely č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX.XXX m2, pričom táto bola
evidovaná na LV č. XXX pre k.ú. I. nad E.. O. v rade 1/ a 2/ si ako právni nástupcovia po pôvodnom

vlastníkovi L. I. uplatnili v zmysle zákona č. XXX/XX Zb. reštitučný nárok ako oprávnené osoby. Keďže im
v zmysle reštitučného zákona nemohli byť v plnej miere vydané pôvodné pozemky pôvodného vlastníka,
štátimvydalztitulureštitučnéhonárokupozemkyvosvojomvlastníctve.Predmetnýprevodvlastníckeho
práva bol uskutočnený zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorá bola
uzavretá medzi Slovenským pozemkovým fondom ako správcom nehnuteľností vo vlastníctve štátu a

žalovanými v rade 1/ a 2/ dňa 18.6.2003. Na základe tejto zmluvy žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli
dobromyseľne vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX.XXX m2,
súčasťou ktorej je i sporná výmerová parcela č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2. Poukázali na obsah
zmluvy, z ktorej vyplynulo, že prevádzaná nehnuteľnosť bola bez právnych závad, neviazli na nej žiadne
ťarchy, ani práva tretích osôb. Poukázali na listinu - zápisnicu o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom

R. A. a manž. D., z ktorej vyplýva, že na predmetnom pozemku hospodárili len 1 rok a v roku 1947 opustili
obec I. nad E.. C. listinu považovali za dôkaz o vzdaní sa vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, pričom
nehnuteľnosti pridelené výmerom prevzalo ako nový nadobúdateľ JRD v I. nad E.. Podľa ich názoru
vlastnícke právo k predmetu sporu nadobudli i vydržaním, keď predmetnú nehnuteľnosť dobromyseľne
užívali až do doručenia výzvy od žalobcov dňa 25.9.2016, dokedy vo svojej držbe nikým rušení neboli,

pričom vydržacia lehota uplynula dňa 19.6.2013. Žalobcovia až v roku 2016, takmer 13 rokov po uzavretí
zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva, začali spochybňovať ich vlastnícke právo.

3. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaných v rade 1/ a 2/ uviedli, že pozemok - parcela č. XXXX/XX bol do
katastranehnuteľnostízapísanývrokuXXXXpodpoložkouvýkazuzmienč.XXX/XXXX.Žalobcoviamali

k dispozícii výmer o vlastníctve pôdy preukazujúci vlastnícke právo ich právnych predchodcov, pričom
existencia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku bola potvrdená aj v osvedčení o dedičstve sp.
zn. D 738/97. Z uvedených dôvodov boli žalobcovia dobromyseľní v tom, že im predmetná nehnuteľnosť
skutočne patrí a že sú jej podielovými spoluvlastníkmi. L. názor, že zásadnej chyby sa dopustil štát,ktorý pozemok parc. č. 2667/13 síce zapísal do katastra nehnuteľností, ale nevykonal zmenu v grafickej
časti katastra nehnuteľností, resp. neznížil výmeru pozemkov vo vlastníctve štátu. Vydržanie predmetnej
nehnuteľnosti zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/ spochybnili tým, že ide o rozľahlý pozemok, ktorý nebol

reálne vo faktickej držbe žiadnej zo strán sporu. Čo sa týka zápisnice o vyúčtovaní s odchádzajúcim
prídelcom, túto (ak by mala byť považovaná za odňatie prídelu) považovali za právne neúčinné a nulitné
rozhodnutie, keďže odňatie prídelu nebolo uskutočnené orgánom na to oprávneným. V prípade, ak by
listina bola považovaná za právny úkon vzdania sa prídelu, išlo by o absolútne neplatný právny úkon a
to s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v jeho rozhodnutí sp. zn. XCdo/XXX/

XXXX. Tiež poukázali na to, že z predmetnej listiny nevyplýva ani to, že by sa vzťahovala k pôvodnej
výmerovej parcele, vlastníctvo ktorej je predmetom tohto sporu. V predmetnej listine absentuje údaj o
parcelnom čísle pozemku a tiež katastrálnom území, ako aj údaj o výmere pozemku, ktorého sa listina
má týkať. Poukázali na to, že pridelený pozemok mal parc. č. XXXX/XX o výmere X,XXXX ha, pričom
v zápisnici bol spomenutý pozemok bez parcelného čísla o výmere X,XXXX ha. Žalovaní v rade 1/
a 2/ nepredložili v priebehu konania žiadnu relevantnú listinu, ktorá by preukazovala vlastnícke právo

štátu k nehnuteľnosti, ktorá bola zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva prevedená v prospech
žalovaných v rade 1/ a 2/. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť vo vzťahu k predmetnému pozemku, táto vznikla
skôr u žalobcov, nakoľko títo boli zapísaní ako vlastníci v katastri nehnuteľností v roku 1998. Keďže ich
právnym predchodcom nebol pridelený pozemok odňatý a ani sa vlastníckeho práva k tomuto pozemku
nevzdali, dobromyseľnosť existuje aj u nich. Dobromyseľnosť u žalovaných v rade 1/ a 2/ mohla vzniknúť

až v roku 2003, pričom orgány štátu spôsobili duplicitu vlastníctva, teda na strane štátu nemožno hovoriť
o dobromyseľnosti vo vzťahu k pozemku.

4. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v rámci ďalšieho vyjadrenia vo veci zotrvali na svojom stanovisku, že
nehnuteľnosť tvoriacu predmet sporu vydržali. Túto mali vo faktickej držbe odo dňa nadobudnutia na

základe zmluvy o bezodplatnom prevode zo dňa 18.6.2003 uzavretej so Slovenskou republikou, pričom
túto prenajímali, teda s ňou fakticky nakladali ako so svojim vlastníctvom. Ohľadne tohto skutkového
tvrdenia predložili dôkaz - potvrdenie nájomcu - obchodnej spoločnosti N. a.s., že má predmetnú
nehnuteľnosť v nájme od roku 2003. K prechodu nehnuteľnosti z právnych predchodcov žalobcov na
štát došlo podľa ich názoru tak, že právni predchodcovia žalobcov sa vlastníctva nehnuteľnosti vzdali

a nehnuteľnosť opustili.

5. Žalobcovia k listinám zabezpečeným v priebehu konania súdom (zápisnica o vyúčtovaní s
odchádzajúcim prídelcom, návrh prídelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov,
konečný prídelový plán, geometrický nákres parciel) vo vyjadrení zo dňa 10.6.2019 uviedli, že zápisnica

o vyúčtovaní obsahuje po formálnej stránke viacero nedostatkov, napr. nešpecifikuje o aké konkrétne
pozemky sa jedná, v zápisnici absentuje podpis odchádzajúceho prídelcu, zápisnicu o odňatí prídelu
vydal na to nekompetentný orgán. Tiež vytýkali, že zápisnica obsahuje aj nezrovnalosť v dátume jej
vydania(19.5.1958)adátume,kedymalnovýnadobúdateľprevziaťprídel(rok1948). Návrhprídelového
plánu a konečný prídelový plán považovali za listiny preukazujúce ich skutkové tvrdenia o nadobudnutí

nehnuteľností ich právnymi predchodcami, keď konečný prídelový plán obsahuje i údaj o prídelovej
cene za pridelené pozemky. Lokalizácia pridelených pozemkov je následne znázornená v geometrickom
nákrese.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.1.2020, na ktorom poskytol priestor pre vyjadrenie

sa stranám sporu. S ohľadom na uskutočnené vyjadrenia a predloženie listinného dôkazu zo strany
právneho zástupcu žalobcov, súd pojednávanie odročil a právnemu zástupcovi žalobcov uložil doručiť
listinu - návrh na začatie katastrálneho konania - oznámenie č. G. zo dňa 10.5.2013 a tiež na doplnenie
skutkových tvrdení v zmysle § 150 ods. 2 CSP. Žalobcovia podaním zo dňa 7.2.2020 doplnili skutkové
tvrdenia a zároveň sa vyjadrili k stanovisku žalovaných v rade 1/ a 2/ k predmetu sporu. Uviedli, že vo

vzťahu k existencii dobrej viery je pre okamih jej zániku potrebné skúmať, kedy sa držiteľ oboznámil so
skutočnosťami, ktoré objektívne museli u neho vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí. V
tejto súvislosti poukázali na správne konanie, keď žalovaní v rade 1/ a 2/ sa dozvedeli o skutočnostiach,
ktoréboliobjektívnespôsobilévyvolaťunichpochybnosťotom,žeimvecpatrí,doručenímrozhodnutiao
opravechybyvkatastrálnomoperátezodňaX.X.XXXX(X-XX/XXXX-XX)adoručenímnávrhunazačatie

katastrálneho konania - oznámenie č. X-XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX. Konštatovali, že návrh na
začatie katastrálneho konania bol žalovaným v rade 1/ a 2/ doručený dňa XX.X.XXXX a rozhodnutie
dňa 7.6.2013, pričom oba tieto dokumenty boli žalovaným v rade 1/ a 2/ doručené v lehote kratšej
ako 10 rokov vo vzťahu k dátumu podania žaloby vo veci. Okrem toho poukázali i na skutočnosť, žeešte pred začatím správneho konania sa na LV č. XX. pre k.ú. L. objavila poznámka o spochybnení
hodnovernosti údajov o vlastníckom práve. Preto skutkové tvrdenie žalovaných v rade 1/ a 2/ ohľadne
spochybnenia ich dobromyseľnosti až v roku 2016 neobstojí. Poukázali na to, že dobromyseľnosť

držiteľa musí byť daná do okamihu, kedy vznikol stav oprávnenej držby a musí trvať nepretržite po celú
zákonom predpísanú dobu potrebnú na vydržanie. V prípade, že v priebehu tejto doby držiteľ dobrú
vieru stratí, dôjde k prerušeniu vydržacej doby. Pokiaľ ide o zápisnicu o vyúčtovaní zo dňa 19.5.1958,
konštatovali, že táto neobsahuje formuláciu o vzdaní sa vlastníctva k pozemkom, preto nie je možné
hovoriť o vzdaní sa vlastníckeho práva k pozemku. Predmetná listina preukazuje len skutočnosť, že v

roku 1948 pozemky prevzalo do užívania JRD. Podľa judikatúry najvyšších súdnych autorít je zápisnica
o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom nulitný právny akt, ktorý nemá za právny následok vzdanie sa
vlastníckeho práva. Uvedená zápisnica trpí tiež viacerými vadami, a to neurčitosťou, absenciou presnej
špecifikácie nehnuteľnosti, absenciou prejavu vôle konajúcej osoby, pričom predmetom zápisnice bol
pozemok v pôvodnom vlastníctve inej osoby, než bol pôvodný vlastník výmerom pridelenej nehnuteľnosti
a výmera pozemkov nezodpovedá výmere pozemku, ktorý tvorí predmet sporu. K vyjadreniu priložili

listinné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

7. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vo svojom stanovisku k podaniu žalobcov zotrvali na svojom právnom názore
o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu vydržaním. Nestotožnili sa s
názorom žalobcov, že k zániku ich dobromyseľnosti došlo doručením návrhu na začatie katastrálneho

konania, resp. rozhodnutia sp. zn. G. zo dňa X.X.XXXX, resp. vyznačením poznámky o spochybnení
hodnovernosti údajov o vlastníckom práve v katastri nehnuteľností. Mali za to, že práve listina -
rozhodnutie sp. zn. G. zo dňa X.X.XXXX potvrdzuje ich dobromyseľnosť, nakoľko týmto rozhodnutím
bol zamietnutý návrh žalobcov na opravu chyby v katastrálnom operáte, čo ich mohlo jednoznačne
utvrdiť v tom, že žalobcovia nie sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Poukázali na nález ÚS SR sp.

zn. I.ÚS XXX/XXXX, v ktorom sa ústavný súd zaoberá otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva od
„nevlastníka“ na základe dobrej viery nadobúdateľa. Podľa názoru ÚS SR vyslovenom v tomto náleze
má vyššie riziko niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa
nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po
zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Obdobné stanovisko k predmetnej problematike

zaujal aj Ústavný súd Z. republiky vo svojich nálezoch (S..ÚS XXX/XX, S..ÚS XXX/XX). Predmetný
nález ÚS SR premietol do svojho rozhodnutia aj NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. XCdo/XXX/XXXX,
keď súdom nižšieho stupňa uložil zaoberať sa vecou i z hľadiska dobromyseľnosti žalovaných ako
nadobúdateľov pozemku na základe zmluvy uzavretej so Slovenskou republikou. Pokiaľ ide o zápisnicu
o vyúčtovaní s odchádzajúcimi prídelcami, táto podľa ich názoru preukazuje, že právni predchodcovia

žalobcov hospodárili na pridelenej nehnuteľnosti len jeden rok, čo je v rozpore s § 23 ods. 2 nariadenia
SNR č. XXX/XXXX, podľa ktorého boli prídelcovia povinní hospodáriť na predmete prídelu aspoň 10
rokov. Podľa názoru žalovaných v rade 1/ a 2/ predmetná zápisnica je dôkazom o vzdaní sa vlastníckeho
práva k predmetu výmeru zo strany právnych predchodcov žalobcov.

8. Súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie, na ktorom po vypočutí si stanoviska právnych zástupcov
strán sporu k predmetu sporu vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými stranami
sporu, resp. zabezpečenými v priebehu konania súdom, a to: výmerom na č.l. 9 - 12, osvedčením o
dedičstve na č.l. 13 - 15, rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte na č.l. 16 - 20, osvedčením
o dedičstve na č.l. 21 - 26, výpisom z LV č. 2854 pre k.ú. I. na č.l. 27 - 28, oznámením na č.l. 29 -

31, geometrickým plánom na č.l. 32 - 33, zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva na č.l. 34 - 37,
výpisom z LV č. XX pre k.ú. L. na č.l. 38 - 41, geometrickým plánom na č.l. 42, potvrdením na č.l. 126,
zápisnicou na č.l. 138, návrhom prídelového plánu na č.l. 139 - 140, konečným prídelovým plánom na č.l.
145 - 146, návrhom na splácanie prídelovej ceny na č.l. 147 - 148, podaním na č.l. 149, výpisom z účtu
na č.l. 150, konečným prídelovým plánom na č.l. 151 - 164, grafickou časťou na č.l. 165 - 166, návrhom

na začatie katastrálneho konania na č.l. 208 - 211, odpoveďou na žiadosť o poskytnutie informácií na
č.l. 212 - 215, zápisnicou z prerokovania umiestnenia náhradných pozemkov zo dňa 8.7.1997 na č.l.
259 spisu.

9. V priebehu konania súd zistil úmrtie žalobcu v rade 3/, keď po zistení výsledku dedičského konania

vedeného na N. súde R. pod sp. zn. XXD XXX/XXXX (uznesenie č.k. 17D XXX/XXXX-XX zo dňa
XX.X.XXXX) po neb. žalobcovi v rade 3/ uznesením č.k. 14C/59/2018-303 zo dňa 6.7.2020 rozhodol o
pokračovaní v konaní s dedičom žalobcu v rade 3/, ktorým je S.. D. H.. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 7.7.2020. Právny nástupca pôvodného žalobcu v rade 3/ prijal stav konania ku dňuzániku procesnej subjektivity svojho predchodcu, t.j. ku dňu úmrtia pôvodného žalobcu v rade 3/. V
ďalšom konaní S.. D. H. vystupuje ako žalobca v rade 3/.

10. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 9.9.2020, na ktorom vec prejednal v zmysle § 180 CSP
v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcov, ktorý sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť na
pojednávaní neospravedlnil. Súd doplnil dokazovanie oboznámením uznesenia Okresného súdu R. č.k.
XXD XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, uznesenia č.k. 14C/59/2018-303 zo dňa 6.7.2019, aktuálneho
výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. I. nad E..

11. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym
záverom:

12. Predmetom sporu v danej veci je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je v duplicitnom
vlastníctve žalobcov v rade 1/ až 4/ a žalovaných v rade 1/ a 2/.

13. Z nepopretých skutkových tvrdení strán sporu podporených predloženými listinnými dôkaznými
prostriedkamivyplývaamedzistranamisporujetedanesporné,žežalobcoviavrade1/až4/súprávnymi
nástupcami - dedičmi pôvodných vlastníkov: Cyrila Mazúra a manž. D., rod. P., ktorým bola predmetná
nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. 2501/48-10/B zo dňa

16.4.1948 vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v P.. Žalobcovia v rade
1/ až 4/ sú dedičmi pôvodných vlastníkov, ktorí titulom dedičstva nadobudli i spornú nehnuteľnosť a
nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti bolo osvedčené osvedčením o dedičstve
sp. zn. D 738/97 zo dňa 4.5.1998 (dedičské konanie po neb. A. R.), osvedčením o dedičstve sp. zn.
5D 748/2008 zo dňa XX.X.XXXX (dedičské konanie po neb. Alojzii Mazúrovej), uznesením Okresného

súdu R. č.k. XXD XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX (dedičské konanie po pôvodnom žalobcovi v rade
3/). Žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na základe zmluvy
o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzavretej s prevodcom: Slovenský pozemkový
fond dňa 18.6.2003.

14. Sporné medzi stranami sporu je to, komu svedčí vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti,
ktorá je v súčasnej dobe evidovaná v duplicitnom vlastníctve strán sporu. Žalobcovia v rade 1/ až 4/
odvodzujú svoje vlastnícke právo z titulu dedičstva po pôvodných vlastníkoch, ktorým bola predmetná
nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva výmerom o vlastníctve pôdy, pričom v priebehu sporu predložili i
rozhodnutia o dedičstve preukazujúce ich aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Žalované v rade 1/ a 2/ v

rámci prostriedkov procesnej obrany učinili skutkové tvrdenie, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na
základe zmluvy o prevode vlastníctva uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom dňa 18.6.2003,
keď právni predchodcovia žalobcov v rade 1/ až 4/ vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti stratili,
resp. sa ho vzdali (ohľadom ktorého skutkového tvrdenia poukazovali na zápisnicu založenú na č.l.
138 spisu o vyúčtovaní s odchádzajúcimi prídelcami) a tiež tvrdili, že vlastnícke právo k predmetnej

nehnuteľnosti nadobudli i vydržaním, keď predmetnú nehnuteľnosť mali v dobromyseľnej držbe až do
roku 2016, kedy ich kontaktovali žalobcovia ohľadne vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti.

15. Právny zástupca žalobcov v rade 1/ až 4/ počas súdnych pojednávaní zotrval na podanej žalobe
ako aj na skutkových tvrdeniach učinených v písomných podaniach doručených súdu. K zápisnici zo

dňa 19.5.1958 uviedol, že ide o právny akt vydaný na to nekompetentným orgánom, pričom poukázal
na rozsiahlu judikatúru k tejto problematike (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, sp.
zn. XXSžo/XX/XXXX). Nakoľko uvedená zápisnica neobsahuje jednoznačnú špecifikáciu nehnuteľnosti
vyslovil, že sa môže týkať inej nehnuteľnosti než predmetu sporu. Mal za to, že na strane žalovaných
v rade 1/ a 2/ došlo k strate ich dobromyseľnosti ešte pred uplynutím 10 ročnej vydržacej doby, keď

žalovanívrade1/a2/mohlinadobudnúťpochybnosťoichvlastníckomprávekpredmetnejnehnuteľnosti
už v roku 2013, kedy im boli doručované listiny Správou katastra Komárno. Doplnil, že žalobcovia v
rade 1/, 2/, 4/ a právny predchodca žalobcu v rade 3/ si vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
dali zapísať do katastra nehnuteľností ešte v roku 1998, teda pred uzavretím zmluvy o bezodplatnom
prevode medzi žalovanými v rade 1/ a 2/ a Slovenským pozemkovým fondom. Mal za to, že zo strany

žalobcov bolo preukázané, že svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nikdy nestratili, ako
aj to, že žalovaní v rade 1/ a 2/ predmetnú nehnuteľnosť v súlade s platným právom nemohli vydržať.
Žalovanými v rade 1/ a 2/ predložený nález ÚS SR považoval za neaplikovateľný na tento spor a podanej
žalobe navrhol v plnom rozsahu vyhovieť.16. Právna zástupkyňa žalovaných v rade 1/ a 2/ v priebehu súdnych pojednávaní zotrvala na svojom
stanovisku o vzdaní sa vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti zo strany právnych predchodcov

žalobcov v rade 1/ až 4/. Poukázala tiež na to, že právni predchodcovia žalobcov na predmete prídelu
nehospodárili v zmysle príslušných ustanovení nariadenia č. 104/1945 a zákona č. 141/1950 Zb. riadne,
keď zo zápisnice z 19.5.1958 vyplýva, že obec I. opustili a bolo s nimi spísané vyúčtovanie. Takémuto
úkonu muselo predchádzať opustenie výmerom prideleného pozemku. Tomu nasvedčuje i skutočnosť,
že právni predchodcovia žalobcov v rade 1/ až 4/ neboli zapísaní v pozemkovej knihe ako vlastníci

predmetnej nehnuteľnosti. Tiež zotrvala na stanovisku žalovaných v rade 1/ a 2/, že vlastnícke právo k
predmetnejnehnuteľnostinadobudliivydržaním.Konštatovala,žežalovanívrade1/a2/malipredmetnú
nehnuteľnosť vo faktickej držbe, s touto nakladali, prenajímali ju, pričom o spochybnení ich vlastníckeho
práva sa dozvedeli až z podania právneho zástupcu žalobcov v rade 1/ až 4/ zo dňa 25.9.2016, teda
až po uplynutí 13 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na základe
zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam z roku 2003. Konštatovala, že žalovaní

v rade 1/ a 2/ požívajú ústavnú ochranu dobromyseľne nadobudnutého vlastníctva. Pokiaľ by aj súd
nevychádzal z nálezu ÚS SR sp. zn. I.ÚS 549/2015, mala za to, že žalovaní v rade 1/ a 2/ uniesli
dôkazné bremeno a preukázali, že predmetnú nehnuteľnosť mali v dobromyseľnej držbe po dobu viac
ako 10 rokov pred momentom, kedy mohli nadobudnúť dôvodnú pochybnosť o ich vlastníckom práve.
Poukázala na to, že žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli predmetnú nehnuteľnosť od štátu, štátnej inštitúcie

a teda jednoznačne dôverovali tomu, že k strate vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov k
predmetnej nehnuteľnosti muselo dôjsť. Podanú žalobu navrhla v celom rozsahu zamietnuť a žalovaným
v rade 1/ a 2/ priznať náhradu trov konania.

17. Ako vyplynulo z výmeru o vlastníctve pôdy č. 2501/48-10/B zo dňa 16.4.1948, toto bolo vydané

Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb.
n. SNR k pôde pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.
n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku V., R., ako aj zradcov a
nepriateľov slovenského národa pre R. A. a manž. D., rod. P.. Išlo o nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území obce I. nad E., okres T. R., bývalého vlastníka: I. L., na základe prídelového

plánu vypracovaného miestnou roľníckou komisiou v I., potvrdeného okresnou roľníckou komisiou
v T. a schváleného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 15.4.1948 pod č.
2501/48-10/B. Do vlastníctva A. a manželky D., rod. P. boli pridelené nehnuteľnosti v katastrálnom území
I. o celkovej výmere X,XXXX ha a to: vl. č. XXX., parc. č. XXXX/XX, roľa o výmere X,XXXX ha, vl. č.
XXX., parc. č. XXXX/X, roľa o výmere X,XXXX ha... Predmetné nehnuteľnosti boli pridelené v ideálnej

časti 1/2 + 1/2 za prídelovú cenu, ktorej konečnoplatná výška bude určená v prídelovej listine, ktorú
vydá Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer o vlastníctve pôdy bol datovaný
dňa 16.4.1948 a obsahuje podpis povereníka. Výmer o vlastníctve pôdy sa v zápisoch v pozemkovej
knihe neodrazil. Pridelenie pôdy právnym predchodcom žalobcov v rade 1/ až 4/ vyplynulo i z návrhu
prídelového plánu, ktorý bol preskúmaný a schválený Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej

reformy dňa 15.4.1948 ako aj z listiny: konečný prídelový plán vyhotovený dňa 25.3.1958, z ktorého
vyplýva, že právny predchodcovia žalobcov v rade 1/ až 4/ mali pridelené parc. č. XXXX/XX - roľa o
výmere X,XXXX ha a parc. č. XXXX/X - roľa o výmere X,XXXX h.a po bývalom vlastníkovi: I., pričom
prídelcovia neboli členmi JRD a prídel mali vo vlastnom užívaní, tiež z listiny: konečný prídelový plán
s rozvrhom prídelových cien a splátkových plánov, z ktorého vyplynula navrhovaná prídelová cena za

uvedené nehnuteľnosti vo výške 4.551,- Kčs, ktorá mala byť zaplatená v 4 splátkach po 1.138,- Kčs.
Konečný prídelový plán z 25.3.1958 obsahuje pri zápise údajov ohľadne parciel parc. č. XXXX/XX a
parc. č. XXXX/X pridelených právnym predchodcom žalobcov v rade 1/ až 4/ poznámku: Vybavené.

18. Ako vyplynulo z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 738/97, Dnot 177/97 zo dňa 4.5.1998, predmetom

dedičského konania po neb. A. R. bola poľnohospodárska pôda nadobudnutá výmerom o vlastníctve
pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v P. č. 2501/48-10/B zo dňa
16.4.1948 nachádzajúca sa v k.ú. I., (okrem iného) aj nehnuteľnosť vedená v pozemkovej knihe v
pozemkovoknižnej vložke č. XXX, parcela č. XXXX/XX . o výmere X,XXXX ha a to vo veľkosti 1/2 k celku.
Túto nehnuteľnosť (spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k celku) nadobudli žalobcovia v rade 1/, 2/, 4/

a právny predchodca žalobcu v rade 3/ v rovnakom pomere (teda každý z nich spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti1/8kcelku).Akovyplynulozosvedčeniaodedičstvesp.zn. 5D748/2008,Dnot345/2008zodňa
25.8.2010, predmetom dedičského konania po neb. D. bol i poľnohospodársky pozemok nachádzajúci
sa v k.ú. I. evidovaný na LV č. XXX ako parcela reg. „F.“ parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XX.XXXm2 (predmet sporu), a to spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti 1/2 k celku.
Spoluvlastnícky podiel k tejto nehnuteľnosti vo veľkosti 1/2 k celku nadobudol titulom dedičstva žalobca
v rade 1/.

19. Ako vyplynulo z uznesenia Okresného súdu R. č.k. 17D 255/2019-34 zo dňa 24.7.2019, ide o
rozhodnutie v dedičskej veci po poručiteľovi - neb. pôvodnom žalobcovi v rade 3/ D. D. Z predmetného
uznesenia vyplynulo, že pôvodný žalobca v rade 3/ zomrel dňa 12.4.2019. Predmetom dedičského
konania bol i spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 k celku parcely reg. „E“ nachádzajúcej sa v k.ú. I.

nad E. evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. G./XX o výmere G. m2, druh - orná pôda,
ktorú nehnuteľnosť titulom dedičstva nadobudla S.. D. H., ktorá po právoplatnosti uznesenia č.k. XXC/
XX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX v konaní vystupuje ako žalobca v rade X/.

XX. Ako vyplynulo z LV č. XXXX pre k.ú. I. nad E. zo dňa X.X.XXXX, vlastníkmi nehnuteľnosti -
pozemku parcely reg. „E“ parc. č. XXXX/XX o výmere XX.XXX mX - orná pôda nachádzajúcej sa v k.ú.

I. nad E. sú žalobcovia v rade 1/, 2/, 4/ a právny predchodca žalobcu v rade 3/ (žalobca v rade 1/ so
spoluvlastníckym podielom 5/8 k celku a žalobcovia v rade 2/, 4/ a právny predchodca žalobcu v rade
3/ so spoluvlastníckym podielom každého z nich vo veľkosti 1/8 k celku). Podľa LV č. XXXX pre k.ú. I.
nad E. zo dňa 8.9.2020, vlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku parcely reg. „E“ parc. č. XXXX/XX o výmere
XX.XXX m2 - orná pôda nachádzajúcej sa v k.ú. I. nad E. sú žalobcovia v rade 1/ až 4/ (žalobca v rade

1/ so spoluvlastníckym podielom 5/8 k celku a žalobcovia v rade 2/ až 4/ so spoluvlastníckym podielom
každého z nich vo veľkosti 1/8 k celku).

21. Zo zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzavretej medzi Slovenským
pozemkovým fondom ako prevodcom a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako nadobúdateľmi dňa 18.6.2003

vyplynulo, že jej predmetom bol i prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku evidovanom na
LV č. XXX pre k.ú. I. nad E. parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX.XXX m2. Túto nehnuteľnosť
nadobudli žalovaní v rade 1/ a 2/ do podielového spoluvlastníctva s podielom každého vo veľkosti X/X k
celku. Predmetná nehnuteľnosť je evidovaná v katastri nehnuteľností na LV č. XX pre k.ú. L. ako parcela
reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 277.511 m2.

22. Z oznámenia Správy katastra Komárno č. P-367/2013-28 zo dňa 3.4.2013 vyplynulo, že v rámci
šetrenia na základe identifikácie parciel bolo zistené, že parcela registra „E“ parc. č. XXXX/XX - orná
pôda o výmere 12.255 m2 zapísaná na LV č. 2854 pre k.ú. I. nad E. sa prekrýva s majetkovoprávne
usporiadanou parcelou registra „C“ parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX.XXX m2 v k.ú. L.

zapísanou na LV č. XX pre k.ú. L. pričom parcela reg. „. parc. č. XXXX/XX sa reálne nachádza v
novovytvorenom k.ú. L.. Z oznámenia tiež vyplynulo, že parcela reg. „F.“ parc. č. XXXX/XX bola pridelená
na základe výmeru o prídele do vlastníctva č. XXXX/XX-XX/B ako parcela č. XXXX/XX - orná pôda o
výmereXX.XXX m2,pričomkjejprečíslovaniudošlozdôvoduvytvorenianovýchpkn.parcielnazáklade
geometrického plánu č. 35-55-922-424-019 z roku 1957. Parcela reg. „A. parc. č. XXXX/XX - orná pôda

o výmer XXX.XXX m2 v k.ú. L.e zapísaná na LV č. XX pre k.ú. L. v prospech žalovaných v rade 1/ a
2/, pričom nadobúdacím titulom bola zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo
dňa 18.6.2003, ktorá bola do katastra nehnuteľností zapísaná pod položkou výkazu zmien 112/03 dňa
4.8.2003. Predmetná parcela bola vytvorená geometrickým plánom č. 346911588-201/2002 z pôvodnej
pkn parcely č. XXXX/X pôvodne vedenej v pkn vložke č. XXX pre k.ú. I.. Na základe rozhodnutia

Správy katastra Komárno zo dňa 21.12.2009 sa z k.ú. I. odčlenilo nové k.ú. L. a dňom 1.3.2010 vstúpili
do platnosti zmenené čísla listov vlastníctva v novovytvorenom katastrálnom území. Správa katastra
stranám sporu oznámila, že z dôvodu zisteného dvojitého vlastníctva bola na LV č. XX pre k.ú. L. vo
vzťahu k parc. reg. „A.“ parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX.XXX . m2 a na LV č. XXXX .
pre k.ú. I. vo vzťahu k parc. reg. „F.“ parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XX.XXX m2 zapísaná

poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov o vlastníckom práve v katastri nehnuteľností.

23. Dňa 10.5.2013 vydala Správa katastra Komárno pod č. X-XX/XXXX-XX listinu s označením: Návrh
na začatia katastrálneho konania - oznámenie. V tomto podaní bolo konštatované začatie konania o
opravechýbvkatastrálnomoperátenazákladenávrhovžalobcovvrade1/,2/,4/aprávnehopredchodcu

žalobcu v rade 3/ doručených správnemu orgánu dňa 23.4.2013 a dňa 6.5.2013 týkajúcich sa pozemku:
parcela reg. „F. parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XX.XXX m2 zapísaného na LV č. XXXX
pre k.ú. I. a to vo vzťahu k zapísanej poznámke o spochybnení hodnovernosti údajov o vlastníckom
práve v katastri nehnuteľností (P-367/2013 zo dňa 3.4.2013). Podanými návrhmi žalobcovia v rade1/, 2/, 4/ a právny predchodca žalobcu v rade 3/ žiadali o zrušenie tejto obmedzujúcej poznámky. V
predmetnompodaníbolopísanýstavšetreniaadôvodzápisuobmedzujúcejpoznámky(viďbod22.tohto
rozsudku). V predmetnom podaní správny orgán konštatoval, že jediným možným riešením sporného

vlastníckeho práva k časti tej istej nehnuteľnosti je buď podanie návrhu na súd podľa § 80 písm. c) OSP
na určenie vlastníckeho práva alebo predloženie dohody všetkých vlastníkov sporných nehnuteľností s
následnýmrozhodnutímsprávykatastraopovolenívkladuvlastníckehoprávadokatastranehnuteľností.
Správny orgán uviedol, že odstránenie duplicity vlastníctva opravou chyby v katastrálnom operáte nie
je možné, keď v zmysle § 59 katastrálneho zákona neexistuje zákonný dôvod na začatie katastrálneho

konania z vlastného podnetu, nakoľko zápis v katastri nehnuteľností bol vykonaný v súlade so všetkými
do katastra nehnuteľností doručenými a zapísanými verejnými a inými listinami. Z uvedeného dôvodu
Správa katastra Komárno navrhla vykonanie opravy zamietnuť. Predmetné podanie bolo doručované
všetkým stranám sporu, žalovaným v rade 1/ a 2/ bolo toto podanie doručené doporučenou zásielkou
do vlastných rúk dňa 17.5.2013 (uvedené vyplýva z odpovede Okresného úradu Q., katastrálny odbor
na č.l. 212 a 213 spisu a z kópie doručeniek na č.l. 214 spisu).

24. Rozhodnutím č. j. X-53/2013-23 zo dňa 3.6.2013 Správa katastra Komárno zamietla návrh na
opravu chyby v operáte katastra nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.ú. I. nad E. týkajúci sa poznámky o
spochybnení hodnovernosti údajov o vlastníckom práve v katastri nehnuteľností vo vzťahu k parc. reg.
„E“ parc. č. XXXX/XX - poznámka evidovaná pod č. P-XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX. Z predmetného

rozhodnutia vyplynulo, že parcela reg. „F.“ parc. č. XXXX/XX bola pridelená na základe výmeru o prídele
do vlastníctva č. XXXX/XX-XX/B ako parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XX.XXX m2, pričom
parc. reg. „F. parc. č. XXXX/XX bola pôvodne zapísaná na K. č. XXX pre k.ú. I. nad E. pod položkou
výkazu zmien XXX/XX v prospech právnej predchodkyne žalobcov v rade 1/ až 4/ D. R.. Osvedčenie
o dedičstve po neb. A. R. bolo do katastra nehnuteľností doručené dňa 20.7.1998 a v registri bolo

vedené pod číslom Z-XXXX/XX, zapísané pod položkou výkazu zmien XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX.
Na základe žiadosti zo dňa 21.1.2004 a jej príloh bol v katastri nehnuteľností pod položkou výkazu
zmien č. 42/04 vykonaný výmaz poznámky o neidentickosti parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/X a boli
založené parcely reg. „E“ parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XX.XXX mX a parc. reg. „F.“ parc.
č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 10.068 m2. Osvedčenie o dedičstve po neb. D. R. bolo do katastra

nehnuteľností doručené dňa 21.12.2010 a do katastra nehnuteľností bolo zapísané pod položkou výkazu
zmien č. 12 a 13/2011 zo dňa 19.1.2011. Zároveň bola parc. reg. „E“ parc. č. XXXX/XX prepísaná
z LV č. XXX pre k.ú. I. nad E. na LV č. XXXX pre k.ú. I. nad E.. Návrh na opravu chyby v operáte
katastra nehnuteľností bol zamietnutý z dôvodu existujúcej a nespochybniteľne zistenej a preukázanej
duplicity v evidovaní vlastníckych práv. Z rozhodnutia tiež vyplýva, že žalobcovia v rade 1/, 2/, 4/ a právny

predchodca žalobcu v rade 3/ žiadali Správu katastra Komárno o vyriešenie duplicity vlastníctva bez
súdneho konania, žalovaní v rade 1/ a 2/ v telefonickom rozhovore s pracovníkom Správy katastra Q.
vyjadrili ochotu mimosúdne sa dohodnúť spísaním ďalšej listiny - dohody všetkých vlastníkov sporných
nehnuteľností a následným rozhodnutí Správy katastra Q. o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Predmetné rozhodnutie bolo doručené všetkým stranám sporu, žalovaným v

rade 1/a 2/ formou doporučenej zásielky do vlastných rúk dňa 7.6.2013 (uvedené vyplýva z odpovede
Okresného úradu Q., katastrálny odbor na č.l. 212 a 213 spisu a z kópie doručeniek na č.l. 215 spisu).

25. Z potvrdenia vystaveného obchodnou spoločnosťou OSEVA, a.s. dňa 6.12.2018 vyplýva, že (okrem
iných aj) parcelu reg. “C“ parc. č. XXXX/XX - ornú pôdu evidovanú na LV č. XX pre k.ú. L. má od roku

XXXXprenajatúodžalovanéhovrade1/,ktoréhospoluvlastníckypodielknehnuteľnostitvorí1/2kcelku.

26. Zo zápisnice o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom: R. A. a manž. D., rod. P. vyplynulo, že
prídelca na majetku bývalého vlastníka: Dr. A H., rev. maj. hospodáril od roku 1946 do roku 1947, spolu
1 rok. Celkove používal pôdu vo výmere 1,0542 ha a nový nadobúdateľ: JRD Radvaň nad Dunajom

preberá prídel dňom 1948. Zároveň bol prídelcovi vyčíslený nedoplatok vo výške 178,80 Kčs, ktorý sa
zaviazal zaplatiť. Predmetná zápisnica bola spísaná v I. dňa 19.5.1958 a obsahuje podpisy zástupcu
ONV, zástupcu MNV a A. R..

27. Zo zápisnice z prerokovania umiestnenia náhradných pozemkov podľa § 15 zákona č. 330/1991

Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov vyplýva, že jej predmetom bolo prerokovanie a dohodnutie
umiestnenia pozemkov pri odovzdávaní (vyčleňovaní) pozemkov v katastrálnom území I. V. E. pre
vlastníkapozemkov:R.rod.P.zpozemkovužívanýchpoľnohospodárskympodnikomPDL.Zozápisnice
vyplýva, že výpoveď nájomného vzťahu s užívateľom bola daná ku dňu 30.10.1997 a žiadosť o vytýčeniepozemkov bola vlastníkom podaná dňa 12.12.1996. Išlo pozemky (okrem iných) aj pozemok evidovaný
v PKV XXX parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XX.XXX m2. Zápisnica bola spísaná vo Virte dňa
8.7.1997 a bola podpísaná D. R., zástupcom Poľnohospodárskeho družstva L. a zástupcom okresného

úradu.

28. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. Podľa § 1 ods. 1, 2 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy,
povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte pred zaplatením prídelovej ceny
vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. v znení
nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR.
Výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej

pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho
práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

30. Majetok podliehajúci konfiškáci v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR sa rozhodnutím
konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov považoval za skonfiškovaný dňom 1.3.1945. Zápis

konfiškácie v pozemkovej knihe nebol podmienkou nadobudnutia vlastníctva štátom. Zápis mal len
deklaratórny účinok. Pre prideľovanie skonfiškovaného majetku platilo okrem iného nariadenie SNR č.
104/1946 Zb. n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia
č. 104/1946 Sb. n. SNR vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer bol definovaný ako verejná listina dokazujúca

vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný
knihovný súd urobil záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného
ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nariadenia). Z uvedeného potom možno vyvodiť, že ak výmer bol vydaný
k tomu oprávneným subjektom (Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy) a obsahuje
všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi

dôsledkami. Ak výmer nebol vydaný na to kompetentným orgánom, prípadne v ňom chýbajú zákonom
požadované náležitosti, nejde o listinu verejnú. Právnym následkom vady takejto listiny je skutočnosť, že
listina povahu verejnej listiny nemá a teda nie je spôsobilá vyvolať účinky predpokladané v ustanovení
§ 1 ods. 2 nariadenia. V zmysle zákona č. 142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948 Zb. mali okresné
národné výbory právomoc vydávať prídelové listiny. Výmery o vlastníctve pôdy i prídelové listiny boli a

aj v súčasnej dobe sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a v zásade sú
vkladuschopnýmilistinamiprezápisnadobudnutéhovlastníctvadokatastranehnuteľností.Abymohlona
ich základe dôjsť k zápisu vlastníckeho práva (teda aby mohli byť vkladuschopné so všetkými právnymi
následkami), musia byť tieto listiny právne perfektné (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 56/2003).

31. Správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi už nie je možné v súčasnej dobe
preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za bezchybný, z ktorého súd musí vychádzať. Ani
v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za nulitný (neexistujúci) akt. Nulitným aktom možno označiť len akt, ktorý nebol
vydaný na to kompetentným orgánom štátnej správy, teda nad jeho právomoc. Pokiaľ bolo rozhodnutie

vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať procesným
postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však súdnemu prieskumu všeobecným súdom
(rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 123/2003, zverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 44/2004, rozsudok
NS SR sp. zn. 5 Cdo 110/2000 zverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 40/2001, rozsudok NS SR sp.
zn. 2 Cdo 337/2006 z 27.11.2007, rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 201/2012).

32. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 129 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba.
Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
Do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

33.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdvychádzajúczoskutkovýchtvrdenístránsporu,prihliadnuc
nanimivyužitéprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,vyhodnotenímvykonaných
dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, prihliadnuc na základné zásady civilného sporového
konania, dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.

34. Na úvod odôvodnenia svojho rozhodnutia súd v krátkosti uvádza, že predmetom sporu v danej veci
bola určovacia žaloba v zmysle § 137 písm. c) CSP. V danom prípade súd naliehavý právny záujem
žalobcov na určovacom petite považoval za daný, keď na strane žalobcov existuje stav právnej neistoty
vo vzťahu k tvrdenej existencii práva a jedinou možnosťou žalobcov ako sa domôcť vlastníckeho práva
a jeho zápisu v katastri nehnuteľností je určovacia žaloba, pretože len určovacia žaloba môže odstrániť

stav právnej neistoty žalobcov vo vzťahu k vlastníckemu právu k nehnuteľnosti zapísanej v katastri
nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 163/2005, zverejnený v
časopise Zo súdnej praxe č. 3/2009).

35. Súd ako v poradí druhú dôležitú skutočnosť, ktorú riešil v tejto veci, riešil otázku vecnej legitimácie

strán sporu. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimácie žalobcov v rade 1/ až 4/, títo ju odvodzovali
z rozhodnutí v dedičských konaniach, na základe ktorých nadobudli dedičstvo po svojich právnych
predchodcoch(okreminéhoispoluvlastníckypodielknehnuteľnostinachádzajúcejsavk.ú.I.evidovanej
v PKV č. 421 parc. č. XXXX/XX - roľa o výmere X,XXXX ha nadobudnutej na základe výmeru o
vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX/B zo dňa 16.4.1948). Súd preskúmaním rozhodnutí z dedičských

konaníkonštatuje,žeaktívnavecnálegitimáciažalobcovvrade1/až4/bolapreukázaná,keďtítovrámci
dedičských konaní po svojich právnych predchodcoch nadobudli spoluvlastnícky podiel k predmetnej
nehnuteľnosti (parcela reg. „F.“ parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XX.XXX m2 zapísaná na
LV č. XXXX pre k.ú. I. so spoluvlastníckym podielom žalobcu v rade 1/ vo veľkosti 5/8 k celku a so
spoluvlastníckym podielom žalobcov v rade 2/ až 4/, každého vo veľkosti 1/8 k celku.

Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v rade 1/ a 2/, súd ju mal preukázanú výsledkami
šetrenia správnych orgánov, keď parcela reg. „F. parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XX.XXX m2
zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. I. sa podľa zistení správneho orgánu v skutočnosti nachádza v k.ú. L.
a táto prekrýva časť (o rozlohe XX.XXX m2) nehnuteľnosti - majetkovoprávne vysporiadanej parcely
reg. „A.“ parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX.XXX m2, ktorá sa nachádza v k.ú. L. je evidovaná

na LV č. XX pre k.ú. L. a jej podielovými spoluvlastníkmi súd žalovaní v rade 1/ a 2/.
Vecná legitimácia strán sporu bola preukázaná aj geometrickým plánom, ktorý dali vyhotoviť žalobcovia
v rade 1/, 2/, 4/ a právny predchodca žalobcu v rade 3/ za účelom vymedzenia rozsahu duplicitného
vlastníctva. Ide o geometrický plán na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva č. 67/2016 zo dňa
19.8.2016, ktorý vyhotovil S.. R. X. autorizačne overil S.. J. I., úradne overil katastrálny odbor Okresného

úradu Komárno dňa 20.9.2016 pod č. 706/2016, na základe ktorého bola vytvorená nová parcela v
okrese Komárno, obec L., k.ú. L. a to parcela A. o výmere XX.XXX m2, ktorá vznikla odčlenením z
pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XXX.XXX m2.

36. Po ustálení vyššie uvedeného súd nasmeroval svoju pozornosť k vysporiadaniu sa s otázkou

vzniku vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov v rade 1/ až 4/ k pôvodnej výmerovej
parcele č. XXXX/XX v pôvodnom k.ú. I., ktorá v súčasnej dobe podľa vypracovaného geometrického
plánu S. č. XX/XXXX. zo dňa 19.8.2016 tvorí novovytvorenú parcelu A. o výmere XX.XXX m2, ktorá
vznikla odčlenením z pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XXX.XXX. m2. Vlastnícke právo k tejto
nehnuteľnosti nadobudli právni predchodcovia žalobcov v rade 1/ až 4/ výmerom č. 2501/48-10/B

zo dňa 16.4.1948 vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave.
Predmetný výmer vydaný na to kompetentným orgánom (§ 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n.
SNR) predstavuje vkladuschopnú listinu, ktorá tak po formálnej ako aj po obsahovej stránke spĺňa
všetky zákonné podmienky a náležitosti (výmer bol vydaný na to kompetentným orgánom, je vňom uvedené kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého bol vydaný, akej veci sa
týka, je datovaný, opatrený podpisom povereníka, obsahuje meno a priezvisko bývalého vlastníka,
označenie osôb, v prospech ktorých sa vydáva, presné označenie nehnuteľností, ktorých sa týka a

ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje pridelenie nehnuteľností). Nadobudnutie vlastníckeho
práva k tejto nehnuteľnosti preukazujú i listiny zabezpečené súdom zo Štátneho archívu Nitra,
pracovisko Komárno, a to návrh prídelového plánu vyhotovený Miestnou roľníckou komisiou v I. dňa
15.4.1948, preskúmaným a potvrdeným Okresnou roľníckou komisiou v I. dňa 15.4.1948, preskúmaným
a schváleným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 15.4.1948, ako

aj z konečného prídelového plánu vyhotoveného dňa 25.3.1958, z ktorých listín vyplynulo, že právnym
predchodcom žalobcov v rade 1/ až 4/ bola výmerom pridelená nehnuteľnosť (parcela č. XXXX/XX. -
roľa o výmere X,XXXX. ha nachádzajúca sa v k.ú. I. evidovaná v PKV č. XXX,. ktorá pôvodne patrila L.
I. a že túto nehnuteľnosť užívali právni predchodcovia žalobcov v rade 1/ až 4, ktorí neboli členmi JRD.
Za nehnuteľnosti pridelené predmetným výmerom bola určená prídelová cena vo výške 4.551,- Kčs.

37. Vykonaným dokazovaním súd preskúmaním dôvodnosti skutkového tvrdenia žalovaných v rade
1/ a 2/ poukazujúceho na stratu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov k predmetnej
nehnuteľnosti, preskúmajúc listinné dôkazné prostriedky, na ktoré žalovaní poukazovali (zápisnica
z 19.5.1958) ako i procesnú obranu žalobcov, dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobcov
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nestratili, prídel im nebol odňatý, prídel nebol zrušený a

ani sa ho nevzdali. V tomto smere žalovaní v rade 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali
svoje skutkové tvrdenie o tom, že právni predchodcovia žalobcov sa prídelu vzdali. V priebehu sporu
nebola zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/ predložená relevantná listina, ktorá by toto ich skutkové
tvrdenie jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukazovala. Pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 2/ poukazovali
na zápisnicu spísanú v I. dňa XX.X.XXXX, súd preskúmaním tejto listiny zistil, že pre absenciu riadnej

špecifikácie nehnuteľnosti, ktorej sa mala týkať (v listine absentuje údaj o mieste situovania pozemku
určením katastrálneho územia, tiež absentuje údaj o čísle parcely, čísle pozemkovoknižnej vložky, v
ktorej bola evidovaná) nie je možné ustáliť, že sa týka nehnuteľnosti pridelenej právnym predchodcom
žalobcov výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX/B zo dňa XX.X.XXXX, . konkrétne parcely č.
XXXX/XX evidovanej v PKV č. XXX pre k.ú. I.. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že ani výmera

pôdy uvedená v predmetnej zápisnici nekorešponduje s výmerou pridelenej parcely č. XXXX/XX
evidovanej v PKV č. XXX pre k.ú. I.. To, že k strate vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov
k predmetnej nehnuteľnosti nedošlo preukazujú listinné dôkazné prostriedky predložené žalobcami, a
to konkrétne zápisnica z prerokovania umiestnenia náhradných pozemkov zo dňa 8.7.1997, z ktorej
vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcov požiadala dňa 12.12.1996 o vytýčenie pozemkov (okrem

iných i predmetnej nehnuteľnosti evidovanej v PKV č. XXX, parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere
XX.XXX m2) a že nájomný vzťah s užívateľom pozemku (PD Virt) bude ukončený ku dňu 30.10.1997
ako aj rozhodnutia z dedičských konaní po právnych predchodcoch žalobcov.
Za účelom vysporiadania sa s otázkou vzdania sa prídelu súd uvádza, že v zmysle právnej úpravy
Občianskeho zákonníka (zákona č. 141/1950 Zb. Stredný občiansky zákonník, účinného v období

od 01.01.1951 do 31.03.1964) bolo možné stratiť vlastníctvo vzdaním sa vlastníckeho práva len k
veciam, ktoré bolo možné voľne scudziť (§ 132 ods. 1, 2 Stredného občianskeho zákonníka). V prípade
pôdohospodárskeho majetku prideleného podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR (čo bol prípad
právnych predchodcov žalobcov v rade 1/ až 4/) bolo jej scudzenie podmienené súhlasom Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy (§ 22 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR). Existencia takéhoto

predchádzajúceho súhlasu Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v Bratislave
tvrdená ani preukázaná nebola, pričom voľné scudzenie len právnym úkonom vzdania sa prídelu bez
existencie predchádzajúceho súhlasu na to kompetentného orgánu v tom čase platné a účinné právne
normy neumožňovali.

38. Zhrnúc vyššie uvedené právne závery vychádzajúc z výmeru o vlastníctve pôdy, návrhu prídelového
plánu, konečného prídelového plánu, listín vypracovaných Správou katastra Komárno (návrh na začatie
katastrálneho konania - oznámenie č. G.1 zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutie č. G. zo dňa X.X.XXXX., z
ktorých súd zistil genézu právneho stavu pôvodnej výmerovej parcely č. XXXX/XX v k.ú. I. teda možno
jednoznačne a nad všetku pochybnosť dospieť k záveru, že právni predchodcovia žalobcov v rade 1/

až 4/ výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX/B zo dňa XX.X.XXXX nadobudli vlastnícke právo k
nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXX/XX - roľa o výmere XX.XXX m2, ktorá sa nachádzala v k.ú. I. a
bola evidovaná v PKV č. XXX. Predmetná nehnuteľnosť bola neskôr prečíslovaná na parc. reg. „F.“ parc.
č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2 a táto bola pôvodne evidovaná na LV č. XXX . pre k.ú. I.. Následnepodpoložkouvýkazuzmienč.12a13/2011zodňa19.1.2011bolapredmetnáparcela prepísanánaLVč.
XXXX pre k.ú. I. Hoci na základe rozhodnutia Správy katastra Komárno č.j. X. zo dňa 21.12.2009 došlo k
odčleneniu novovytvoreného katastrálneho územia L. z katastrálneho územia I. vo vzťahu k parcele reg.

„F. parc. č. XXXX/XX. - orná pôda o výmere XX.XXX m2 ku dňu 1.3.2010, k vydaniu zmeneného čísla
listu vlastníctva pre novovytvorené katastrálne územie L. nedošlo (napriek skutočnosti, že predmetná
nehnuteľnosť bola situovaná v novovytvorenom katastrálnom území Virt) nedošlo. Toto ich vlastnícke
právo bolo až do času ich úmrtia zachované a z titulu dedičstva ho nadobudli žalobcovia v rade 1/ až 4/.

39. Pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 2/ odvodzovali svoje vlastnícke právo titulom zmluvy o bezodplatnom
prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorú uzavreli žalovaní v rade 1/ a 2/ ako nadobúdatelia
so Slovenským pozemkovým fondom (správcom majetku Slovenskej republiky) ako prevodcom dňa
18.6.2003, súd konštatuje, že túto zmluvu v časti nehnuteľnosti o výmere 12.255 m2 (geometrickým
plánom novovytvorená parcela reg. „C“ parc. č. 2677/55) nemožno považovať za platný právny úkon,
keďže táto nehnuteľnosť sa v teréne prekrýva s pôvodnou výmerou parcelou pridelenou právnym

predchodcom žalobcov v rade 1/ až 4/ a títo (ani ich právni nástupcovia - žalobcovia v rade 1/ až 4/)
vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nestratili. Riadiac sa zásadou, že nikto nie je oprávnený previesť
viacprávnežmupatrí,súdkonštatuje,žezmluvaobezodplatnomprevodevlastníctvaknehnuteľnostiam
zo dňa 18.6.2003 je v časti spornej parcely od počiatku neplatným právnym úkonom a na jeho základe
nevzniklo žalovaným v rade 1/ a 2/ vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti.

40. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR, na ktorý poukazovali žalovaní v rade 1/ a 2/ v priebehu
sporu (nález sp. zn. I.ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016) súd za účelom spravodlivého rozhodnutia vo
veci riešiac dôvodnosť procesnej obrany žalovaných v rade 1/ a 2/ poukazujúcej na nadobudnutie
vlastníckeho práva žalovaných v rade 1/ a 2/ k spornej nehnuteľnosti vydržaním položil na „misky

pomyselných váh“ princíp ochrany vlastníckeho práva žalobcov v rade 1/ až 4/ (ako právnych nástupcov
pôvodných vlastníkov, ktorým bola sporná nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva výmerom o vlastníctve
pôdy) a princíp ochrany dobrej viery žalovaných v rade 1/ a 2/ (ktorí nehnuteľnosť nadobudli od
nevlastníka, ktorým bola Slovenská republika).

41. Vo vzťahu k inštitútu vydržania je potrebné uviesť, že ide o osobitný originárny spôsob nadobudnutia
vlastníctva priamo zo zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok:
- oprávnenosť držby po celú vydržaciu dobu,
- nepretržitosť držby počas celej vydržacej doby (ako neprerušovaný stav užívania veci 3 roky pri
hnuteľných veciach a 10 rokov pri nehnuteľnostiach)

- spôsobilý predmet vydržania.
Základom oprávnenej držby je faktické ovládanie veci, keď držiteľ má vec vo svojej moci, užíva ju,
disponuje ňou. Tento faktický stav musí byť spojený s vôľou držiteľa s vecou nakladať ako s vlastnou,
v dobrej viere, že držiteľovi táto vec aj skutočne patrí (bona fide). Pri zisťovaní toho, či je držiteľ so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemožno vychádzať len z posúdenia

subjektívnych predstáv a vnútorného presvedčenia držiteľa, ale musí byť posudzovaná z objektívneho
hľadiska. Dobromyseľnosť je osobné presvedčenie držiteľa, že nekoná bezprávne, ak si cudziu vec
prisvojuje. Ide o vnútorný psychický stav, ktorý sám o sebe nemôže byť priamo predmetom dokazovania.
Na dobromyseľnosť nadobúdateľa v tom, že mu vec patrí, možno usudzovať iba z okolností (skutočností
vonkajšieho sveta), prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie manifestuje (prejavuje navonok),

azktorýchmožnovyvodiť,žesadôvodnepovažujezavlastníkaveci.Zhľadiskaobjektívnehoposúdenia
je potom dobromyseľnosť daná vtedy, ak držiteľ veci, pri zachovaní normálnej (bežnej) a náležitej
opatrnosti,ktorúmožnosozreteľomnaokolnostiapovahudanéhoprípadurozumnenakaždomsubjekte
požadovať, nemal alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda (užíva), patrí.
Okolnosti svedčiace pre záver o existencii dobrej viery sa budú spravidla týkať právneho dôvodu (titulu)

nadobudnutia veci a držiteľ preto v konaní bude musieť preukázať okolnosti svedčiace o poctivosti tohto
právneho dôvodu nadobudnutia. Oprávnená držba nepredpokladá preukazovanie platného právneho
dôvodu nadobudnutia vlastníctva veci, dokonca sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny
dôvod, ale postačí, ak tu bol len domnelý právny dôvod, pri ktorom bol držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny dôvod svedčí a ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal

vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil
so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Pre zánik
dobromyseľnosti a následné prerušenie plynutia vydržacej doby je rozhodujúca vedomosť držiteľa o
takýchto skutočnostiach, nie len ich samotná existencia. Vzhľadom na zákonnú konštrukciu oprávnenejdržby, keď ju nebude možné celkom úplne zistiť z úsudkov z nepriamych dôkazov, zákon zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

42. Dobromyseľnosť nadobúdateľa v tom, že mu vec patrí, možno usudzovať iba z okolností,
prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, a z ktorých možno vyvodiť, že
sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Z hľadiska objektívneho posúdenia je potom dobromyseľnosť
daná vtedy, ak držiteľ veci, pri zachovaní bežnej a náležitej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti a povahu daného prípadu rozumne na každom subjekte požadovať, nemal alebo nemohol mať

pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda (užíva), patrí.

43. V danom prípade žalovaní v rade 1/ a 2/ mohli dôvodne nadobudnúť presvedčenie, že im sporná
nehnuteľnosť patrí momentom, kedy bolo ich vlastnícke právo zavkladované do katastra nehnuteľností,
keďže vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda až týmto momentom. Vychádzajúc z LV č. XX pre
k.ú. L. a z písomných podaní Správy katastra Q. (Návrh na začatia katastrálneho konania - oznámenie

č. X-XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, preukázane doručené žalovaným v rade 1/ a 2/ dňa 17.5.2013,
rozhodnutie č. G. zo dňa X.X.XXXX,. preukázane doručené žalovaným v rade 1/ a 2/ dňa 7.6.2013) mal
súd jednoznačne preukázané, že vlastnícke právo žalovaných v rade 1/ a 2/ k spornej nehnuteľnosti
bolo do katastra nehnuteľnosti zapísané pod položkou výkazu zmien č. 112/03 dňa 4.8.2003, teda
týmto momentom mohli žalovaní v rade 1/ a 2/ dospieť k oprávnenému presvedčeniu o tom, že im

sporná nehnuteľnosť patrí a považovať sa za jej vlastníka (najmä pri vedomosti o tom, že nadobudli
nehnuteľnosť od Slovenskej republiky, čo v nich mohlo oprávnene vyvolať vyššiu mieru presvedčenia o
tom, že nehnuteľnosť nadobúdajú od jej vlastníka). Nakladanie s predmetnou nehnuteľnosťou preukázal
žalovaný v rade 1/ predložením potvrdenia vystaveného obchodnou spoločnosťou OSEVA, a.s., zo dňa
6.12.2018, ktorá v potvrdení konštatovala, že nehnuteľnosť (parc. reg. „A. parc. č. XXXX/XX - orná

pôda evidovaná na LV č. XX pre k.ú. L. užíva v rozsahu spoluvlastníckeho podielu prenajímateľa -
žalovanéhovrade1/odroku2003.Žalovanývrade2/žiadendôkazofaktickomnakladaníspredmetnou
nehnuteľnosťou nepredložil, i keď také skutkové tvrdenie učinil. Zo spomenutých listinných dôkazných
prostriedkov, najmä z podania Správy katastra Komárno označenej ako: Návrh na začatia katastrálneho
konania - oznámenie č. G. zo dňa XX.X.XXXX a z rozhodnutia č. G. zo dňa X.X.XXXX mal súd

jednoznačne preukázané, že najneskôr doručením tohto rozhodnutia č. G. zo dňa 3.6.2013 (t.j. dňom
X.X.XXXX) vychádzajúc z jeho obsahu a popisu skutkového stavu možno na strane žalovaných v rade
1/ a 2/ konštatovať zánik ich dobromyseľnosti, keďže z predmetného podania vyplynuli také skutočnosti,
ktoré u nich objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, či im predmetná nehnuteľnosť právom patrí.
Tomuto rozhodnutiu predchádzalo doručenie návrhu na začatie katastrálneho konania - oznámenie

zo dňa 10.5.2013 ako aj telefonický rozhovor so žalovanou v rade 2/, pričom z oznámenia tiež je
možné jednoznačne vyvodiť existujúcu duplicitu vlastníctva jednej nehnuteľnosti ako aj to, kto je jedným
z evidovaných duplicitných vlastníkov, ako nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti,
akým spôsobom vznikla duplicita v evidencii ako aj to, akej časti jednej z nehnuteľností evidovaných
vo vlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/ (výmery) sa duplicita evidovaného vlastníckeho práva týka,

pričom vychádzajúc z rozhodnutia č. G.3 zo dňa X.X.XXXX bol pred vydaním predmetného rozhodnutia
zamestnancom Správy katastra Komárno telefonicky kontaktovaný žalovaný v rade 2/, ktorému bola
celá situácia vysvetlená a tento vyjadril ochotu riešiť vec mimosúdnou dohodou spísaním ďalšej právnej
listiny - dohody všetkých vlastníkov spornej nehnuteľnosti s následným rozhodnutím správy katastra
o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (rozhodnutie č. X-. zo dňa 3.6.2013

založený na č.l. 16 - 19 spisu, konkrétne č.l. 18 spisu predposledný odsek odôvodnenia rozhodnutia). V
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka platné právo predpokladá nepretržitosť oprávnenej držby
počas celého zákonom stanoveného obdobia, čo je v prípade nehnuteľnosti obdobie 10 rokov. V danom
prípade moment začatia plynutia doby oprávnenej držby možno datovať dňom 4.8.2003, kedy boli
žalovaní v rade 1/ a 2/ zapísaní do katastra nehnuteľností ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti a

moment ukončenia plynutia nepretržitej oprávnenej držby možno datovať najneskôr dňom 7.6.2013, t.j.
momentom doručenia rozhodnutia Správy katastra Komárno č. G.3 zo dňa X.X.XXXX vo veci návrhu
žalobcov v rade 1/, 2/, 4/ a právneho predchodcu žalobcu v rade 3/ na opravu chyby v operáte
katastra nehnuteľností vo vzťahu k poznámke č. Y. zo dňa X.X.XXXX zapísanej na LV č. XXXX pre
k.ú. I. ohľadne spochybnenia hodnovernosti údajov o vlastníckom práve v katastri nehnuteľností, z

ktorého je jednoznačne zrejmé, že poznámka bola zapísaná z dôvodu existujúcej duplicity vlastníctva
jedného pozemku evidovaného duplicitne na dvoch odlišných listoch vlastníctva dvoch odlišných
vlastníkov. Vychádzajúc z momentu začatia plynutia doby oprávnenej držby (t.j. od 4.8.2003) a momentu
ukončenia plynutia nepretržitej oprávnenej držby (t.j. najneskôr do 7.6.2013) potom jednoznačne nastrane žalovaných v rade 1/ a 2/ neuplynula zákonom stanovená doba 10 rokov nepretržitej oprávnenej
držby potrebná pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním.

44. Zo spomínaného nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 549/2015 zo 16.3.2016 vyplýva, že
ak sa dostávajú do vzájomnej kolízie ústavné hodnoty - princíp dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa
a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, pokiaľ nemožno zachovať maximum z
obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať
všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho

rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože
tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na
list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. V danom prípade sa
do kolízie dostal princíp ochrany vlastníckeho práva žalobcov v rade 1/ až 4/ ako právnych nástupcov
pôvodných výmerových vlastníkov, ktorých vlastnícke právo bolo evidované v katastri nehnuteľností
na LV č. XXX pre k.ú. I. v prospech právnej predchodkyne žalobcov v rade 1/ až 4/ pod položkou

výkazu zmien XXX/XX a následne v roku 2011 bola prepísaná na LV č. XXXX pre k.ú. I.m v prospech
vlastníkov - žalobcov v rade 1/, 2/, 4/ a právneho predchodcu žalobcu v rade 3/ a princíp ochrany
dobrej viery žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorí totožnú nehnuteľnosť (ktorá bola duplicitne evidovaná
aj na LV č. XXX pre k.ú. I. a predstavovala časť parc. reg. „A. parc. č. XXXX/XX . - orná pôda o
výmere 277.511 m2 evidovanej vo vlastníctve Slovenskej republiky) nadobudli zmluvou od nevlastníka

a ich vlastnícke právo bolo do katastra nehnuteľností zapísané dňa 4.8.2003.V danom prípade keďže
obe strany sporu sú v katastri nehnuteľností evidované ako vlastníci totožnej nehnuteľnosti, ktorá
je však duplicitne evidovaná ako parc. reg. „Z.arc. č. XXXX/XX na LV č. XXXX pre k.ú. I. a časť
parcely reg. „A.“ parc. č. XXXX/XX . evidovanej na LV č. XX pre k.ú. Virt, možno hovoriť o kolízii
dvoch vyššie spomínaných ústavných princípov (princípu ochrany vlastníckeho práva a princíp ochrany

dobrej viery, keďže žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli spornú nehnuteľnosť na základe neplatného
právneho úkonu od nevlastníka). V danom prípade nemožno zachovať maximum z oboch týchto práv,
pretože výsledkom tohto sporu má byť rozhodnutie o tom, kto je a kto nie je vlastníkom nehnuteľnosti,
pričom zachovanie evidovaného vlastníckeho práva oboch strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti nie
je možné. Súd zvážiac všetky osobitosti daného prípadu dospel k záveru, že do situácie evidovaného

duplicitného vlastníctva v katastri nehnuteľností sa strany sporu dostali bez vlastnej vôle a pričinenia. Tak
žalobcovia v rade 1/ až 4/ ako aj žalovaní v rade 1/ a 2/ mohli byť v čase zaevidovania ich vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností v dobrej viere v to, že im predmetná nehnuteľnosť právom patrí a s
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nemali žiadnu vedomosť o tom, že nehnuteľnosť evidovaná v
ich vlastníctve je v skutočnosti jednou totožnou nehnuteľnosťou, ktorá je evidovaná na dvoch odlišných

listoch vlastníctva v prospech odlišných vlastníkov. Pochybenie v danom prípade nemožno vzhliadnuť
ani na jednej zo strán sporu, pretože stav evidencie v katastri nespôsobili. V zmysle spomínaného
nálezu Ústavného súdu SR má vyššiu mieru rizika niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej
viere, v danom prípade však nemožno žalobcov v rade 1/ až 4/ (resp. ich právnych predchodcov)
označiť za nedbalých vo vzťahu k svojmu vlastníckemu právu, keď právni predchodcovia žalobcov v

rade 1/ až 4/ mali svoje vlastnícke právo k predmetu sporu evidované pôvodne na LV č. XXX pre k.ú.
I. ešte v roku 1996 právna predchodkyňa žalobcov v rade 1/ až 4/ požiadala o vytýčenie predmetnej
nehnuteľnosti z dôvodu, že ku dňu 30.10.1997 sa ukončí nájomný vzťah s užívateľom - PD Virt,
pričom po úmrtí právnych predchodcov žalobcov boli rozhodnutia z dedičských konaní riadne doručené
príslušnému správnemu orgánu na vykonanie zmeny údaja o vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti, pred

podaním žaloby naposledy pod položkou výkazu zmien č. XX a XX/XXXX zo dňa 19.1.2011, kedy bolo
zapísané osvedčenie o dedičstve po právnej predchodkyni žalobcov v rade 1/ až 4/ Alojzii Mazúrovej
a predmetná nehnuteľnosť bola prepísaná z LV č. XXX pre k.ú. I. na LV č. XXXX pre k.ú. I.. Tak
žalobcovia v rade 1/, 2/, 4/ a právny predchodca žalobcu v rade 3/ ako aj žalovaní v rade 1/ a2/ mohli
zistiť existenciu duplicity vlastníctva k spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností až v čase, kedy

bola na listy vlastníctva (LV č..re k.ú. RD. a LV č. XX. pre k.ú. L. zapísaná poznámka o spochybnení
hodnovernosti údajov o vlastníckom práve v katastri nehnuteľností, a to dňa 3.4.2013. Žalobcovia v
rade 1/, 2/, 4/ a právny predchodca žalobcu v rade 3/ ani po tomto zápise obmedzujúcej poznámky
neboli nečinní, na príslušný správny orgán podali návrh na začatie katastrálneho konania o opravu chyby
v operáte katastra nehnuteľností vo vzťahu k zapísanej obmedzujúcej poznámke (návrhy na začatie

správneho konania doručené Správe katastra Komárno dňa 23.4.2013 a 9.5.2013), iniciovali správne
konanie a po jeho ukončení zabezpečili vypracovanie geometrického plánu na vymedzenie rozsahu
duplicitného vlastníctva a podali žalobu na súd. S ohľadom na všetky individuálne okolnosti tohto
prípadu prihliadnuc na Ústavným súdom SR spomenutý princíp všeobecnej spravodlivosti súd dospelk záveru, že žaloba bola zo strany žalobcov podaná dôvodne, nakoľko im svedčí vlastnícke právo k
predmetu sporu nadobudnuté po ich právnych predchodcoch, u ktorých nebolo ničím preukázané, že
by toto vlastnícke právo stratili. Pokiaľ ide o žalovaných v rade 1/ a 2/ týchto bolo možné označiť za

dobromyseľných držiteľov predmetnej nehnuteľnosti (ktorá tvorí časť pozemku nadobudnutého z titulu
uplatneného reštitučného nároku), avšak keďže u nich nebolo preukázané uplynutie celého zákonom
stanoveného obdobia nepretržitej dobromyseľnej držby, nebolo možné priznať im vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti z titulu vydržania postaviac princíp ochrany ich dobrej viery vo vzťahu k
nadobudnutiu predmetnej nehnuteľnosti nad princíp ochrany vlastníckeho práva právnych nástupcov

pôvodných výmerových vlastníkov, ktorí sa vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti nesprávali nedbalo.

45. S ohľadom na vyššie uvedené súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odkazujúc na
vyjadrený právny názor dospel k záveru, že žalobcom v rade 1/ až 4/ ako dedičom svojich predkov (A.
R. a manželky D., ktorým boli nehnuteľnosti pridelené výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX/B zo
dňa XX.X.XXXX vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave) svedčí

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.
Súd preto podanej žalobe vyhovel.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.
1CSP, keď žalobcovia v rade 1/ až 4/ boli s ohľadom na výsledok konania v spore plne úspešnou stranou.
O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník
tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).