Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119322831
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119322831.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

žalobcuMERLINLOGISTICSLOVAKIAs.r.o.,sosídlomŠvermova55,BanskáBystrica,IČO:36032794,
v konaní právne zastúpeného JUDr. Michalom Bušíkom, LL.M., advokátom so sídlom advokátskej
kancelárie Skuteckého 6, Banská Bystrica, proti žalovanej 1/ Y. C., narodenej XX. XX. XXXX, bytom
Q. XXX/XX, F. F. a žalovanej 2/ V. C., narodenej XX. XX. XXXX, bytom M. 63XX/XX, F. F., v konaní
právne zastúpenej JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Sládkovičova
26, Banská Bystrica, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

Žalované 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalobcovi, ktoré je žalobca
povinný zaplatiť žalovaným 1/, 2/ v lehote 3 dní odo dňa rozhodnutia o výške trov samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena
uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ a vypratania zo žalobcovej nehnuteľnosti. Žalobca si uplatnil trovy
konania.
2. Rozhodujúce skutočnosti opísal tak, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností: bytu č. 22
nachádzajúcom sa na štvrtom poschodí vo vchode číslo 3A bytového domu so súpisným číslom XXXXX

zapísanom v katastri nehnuteľností vedenom I. úradom F. F., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva
číslo XXXX, v katastrálnom území F. F., obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica; skladového
priestoru č. X-XX nachádzajúceho sa na prízemí vo vchode č. 3D bytového domu a garáže číslo
X-GXX nachádzajúcej sa v suteréne vo vchode číslo 3A bytového domu (ďalej len „nehnuteľnosti“).
Nehnuteľnosť kúpil na základe kúpnej zmluvy z 15. 05. 2018. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zobral
na vedomie, že na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno práva doživotného užívania pôsobiace in
personam, ktoré bolo zriadené v prospech žalovanej 2/ na základe zmluvy o zriadení vecného bremena

spísanej vo forme Notárskej zápisnice číslo N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX z XX.
XX. XXXX a jej dodatku vo forme W. zápisnice číslo N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, W. XXXXX/
XXXX z 30. 11. 2016 medzi pôvodnou vlastníčkou nehnuteľností žalovanou 1/ a osobou oprávnenou
z vecného bremena žalovanou 2/ (ďalej len „zmluva o zriadení vecného bremena“).V čase uzavretia
zmluvy o zriadení vecného bremena mala žalovaná 1/ viaceré peňažné záväzky voči svojim veriteľom
E. C., K.. R. T. a žalobcovi, po lehote splatnosti, ktoré nemala záujem žiadnym spôsobom vyporiadať,
aj keď na to mala viaceré možnosti. A. 2/ mala v čase uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena

vymáhateľnú pohľadávku vo výške XX.XXX,XX eur. A. nadobudol nehnuteľnosti od predchádzajúceho
vlastníka R.. Y.. M. F., ktorý ich nadobudol v roku XXXX od predchádzajúceho vlastníka K.. Y.. Y. U.,
LL.M., ktorý ich nadobudol od pôvodného vlastníka - žalovanej X/. V čase zriadenia vecného bremena
medzi žalovanými 1/ a X/, ich konanie vykazovalo znaky účelovosti so snahu sťažiť pozície ich veriteľovpri zabezpečení a uspokojení ich peňažných pohľadávok. A. 1/ a 2/ uzavreli XX. XX. XXXX zmluvu o
budúcej kúpnej zmluve, v ktorej žalovaná 1/ uvádzala žalovanú 2/ do omylu tým, že v tejto zmluve
vyhlásila, že nemá také splatné či nesplatné záväzky, ktorých veritelia by mohli byť predmetom prevodu

podľa tejto zmluvy ukrátení na svojom uspokojení. L. kúpna cena X euro vyvoláva taktiež pochybnosti
o konaní žalovaných 1/ a 2/ a v prípade naplnenia obsahu zmluvy, čo sa nikdy nestalo, to dotvára
skutočný obraz o účelovom a zavádzajúcom konaní žalovaných. A. 1/ bola do polovice roka XXXX
vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce L., kedy ich predala za kúpnu
cenu XXX.XXX,- eur, z ktorej vyplatila svojho záložného veriteľa a zvyšok kúpnej ceny XXX.XXX,- eur

použila na kúpu nehnuteľností, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu. A. 1/ namiesto toho, aby zo
zostatku kúpnej ceny vyrovnala svojich dlžníkov, vrátane žalobcu, nadobudla nehnuteľnosti, na ktorých
ibaajedineúčelovoavrozporesozákonom,akoajdobrýmimravmizriadilavecnébremenoinpersonam
v prospech žalovanej X/. Je zvláštne, že žalovaná 1/ nezriadila vecné bremena aj v prospech vlastného
syna N. C., ale len v prospech žalovanej X/. U. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech
žalovanej 2/ predstavoval zjavné zneužitie práva, ktorého cieľom bolo úmyselne poškodiť a znevýhodniť

osobužalobcuaostatnýchveriteľovvprípadeuspokojeniaichsplatnýchpohľadávokzmajetkužalovanej
X/, keď táto bola vlastníkom. A. vecného bremena medzi žalovanými 1/ a 2/ sa žiadnym spôsobom
neupravili vzťahy, keďže nežijú a netvoria spoločnú domácnosť, jediné, čo osoby žalovaných spája,
je osoba N. C.. A. 2/ nikdy nehnuteľnosti nevlastnila a ani nezhodnotila, a preto nemá ani morálne a
etické právo požívať výhody zriadeného vecného bremena. D. konania žalovanej 1/ je zrejmá aj z jej

následného konania, keďže už o päť mesiacov podpísala zmluvu o prevode nehnuteľností na osobu
K.. Y.. Y. U.. A. 1/ a 2/ v minulosti vykonali kroky, ktorých jediným účelom bolo oddialenie a zmarenie
poskytnutia súdnej ochrany a odopretie sa dovolania spravodlivosti žalobcu a ostatných veriteľov pri
porušení ich subjektívnych práv. A. 2/ svojím konaním neumožňuje a vedome bráni v užívaní majetku
žalobcu skrývaním sa za účelovo zriadené vecné bremeno, ktorého zákonnosť zriadenia je vysoko

otázna.
3. K naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení žalobca tvrdil, že určovací rozsudok bude
podkladom na výmaz vecného bremena z listu vlastníctva, čím sa výrazným spôsobom zvýši predpoklad
možnosti užívania nehnuteľností, možnosť získavania ekonomického prospechu z prípadného predaja
nehnuteľností, čím sa mu vrátia nielen finančné prostriedky investované do kúpy nehnuteľností, ale aj tie,

ktoré poskytol žalovanej X/, ktorá nemá záujem ich vrátiť. W. zaťaženú vecným bremenom in personam
nie je žalobca schopný reálne využívať pre svoje potreby a je reálne nepredajná.
4. A. 1/ sa k riadne doručenej žalobe vyjadrila, že žiadny právny predpis neumožňuje podať žalobu u
určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena. A. sa nemôže domáhať určenia absolútnej
neplatnosti právneho úkonu a na druhej strane určenia, či tu je alebo nie je právo vyplývajúce zo zmluvy.

A. považuje za neprípustnú. A. 1/ v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena nemala žiadne
obmedzenie s nakladaním svojho majetku, bola výlučným vlastníkom nehnuteľností a bolo jej výsostné
právo zmluvou zriadiť vecné bremeno právo dožitia a v žiadnom prípade nešlo z jej strany o nepoctivé
konanie. A. 1/ nebola žiadnym spôsobom donútená kýmkoľvek k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného
bremena. A. 1/ navrhla žalobu zamietnuť.

5. A. 2/ vo vyjadrení k riadne doručenej žalobe označila tvrdenia žalobcu za účelové, nepreukázané a
právne irelevantné. W., že žalobcom podaná žaloba je neprípustná z dôvodu, že žalobca sa domáha
určenia, či tu právo alebo nie je resp. uvedeného sa domáha len formálne v petite žaloby. T. žalovanej 2/
nie je možné súčasne sa domáhať neplatnosti právneho úkonu a na druhej strane určenia, či tu je alebo
nie je právo vyplývajúce zo zmluvy. T. absolútnej neplatnosti sa nemožno domáhať určenia, že tu právo

nie je, ak takéto právo ani nevzniklo. K veci uviedla, že skutočnosť, že žalobca nadobudol nehnuteľnosti
na základe kúpnej zmluvy z XX. XX. XXXX vyvracia žalobcove tvrdenia o reálnej nepredajnosti
predmetných nehnuteľností. A. vedel, že nadobúda nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom. A. 2/
navrhla žalobu zamietnuť.
6. A. sa k vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/ vyjadril v nasledujúcom podaní tak, že určovacou žalobou

sa domáha určenia podľa § 137 písm. c) Z. sporového poriadku. K nepoctivosti konania žalovanej 2/
doplnil, že táto spočívala v tom, že z finančného prospechu získaného z predchádzajúceho predaja
nehnuteľností si nevysporiadala všetky svoje záväzky, ale nadobudla nové nehnuteľnosti (ktorú vôbec
nepotrebovala, keďže bývanie mala zabezpečené), ktorú zaťažila vecným bremenom. D. konania
žalovanej 1/ bola v tom, že v čase uzavretia zmluvy o vecnom bremene v prospech žalovanej 2/ mala

žalovaná 1/ viaceré nevysporiadané záväzky, a to aj voči žalobcovi v objeme niekoľko tisíc eur, ktoré
nie sú zaplatené do dnešnej doby. V. žalovanej 1/ smerovalo len a jedine k sťaženiu pozície veriteľov. W.
konania žalovanej 1/ voči žalovanej 2/ kvôli jej zlej životnej a finančnej situácií spochybnil tým, že medzi
žalovanými 1/ a 2/ mala byť uzavretá zmluva o budúcej zmluve z XX. XX. XXXX, v ktorej žalovaná 2/vyhlásila, že nemá také splatné či nesplatné záväzky, ktorých veritelia by mohli byť predmetom prevodu
ukrátení na svojom uspokojení. A. 1/ nemala a ani nemá žiadny záujem na tom, aby mala žalovaná 2/
riadny a usporiadaný život, keď iba ona sama so svojím synom prispeli k tomu, že žalovaná 2/ je na

pokraji psychického a fyzického zrútenia. G. zmluvy o zriadení vecného bremena svojím obsahom alebo
účelom odporuje právnym normám alebo minimálne sa jej uzatvorenie prieči dobrým mravom. U. práva
žalovaných bol iba zdanlivým výkonom práva, kde účelom nebolo právo vykonať alebo poškodiť iného,
kde zmysel a účel sledovaný právnou normou pri úprave práv vecného bremena bol pre nich vedľajší
a nemal z hľadiska konajúcich význam.

7. A. 1/ v ďalšom vyjadrení poprela všetky tvrdenia žalobcu o osobnom vzťahu žalovaných 1/ a 2/
považujúc ich za nepodložené. K zmluve o budúcej zmluve uviedla, že nie je účastníkom žiadnej takejto
zmluvy, a teda jej z takejto zmluvy nevyplývajú ani žiadne práva a povinnosti.
8. A. 2/ v ďalšom vyjadrení uviedla, že jediným legitímnym účelom zriadenia vecného bremena v
prospech žalovanej 2/ bolo poskytnúť možnosť doživotne užívať nehnuteľnosť, ktorá v tom čase bola
vo výlučnom vlastníctve žalovanej X/. A. 1/ ako výlučná vlastníčka nehnuteľností mala dispozičné právo

k nehnuteľnostiam a bola oprávnená zriadiť vecné bremeno v prospech ktorejkoľvek osoby. A. nemôže
vedieť posúdiť účel, z akým je vecné bremeno zriadené, keďže pomery žalovaných 1/ a X/, ktoré
existovali v čase uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena, mu neboli známe a skutočnosti, ktoré
žalobca tvrdí, nie sú ničím preukázané, ide len o jeho domnienky. T. žalobca tvrdí, že žalovaná 1/ nikdy
nehnuteľnosti neužívala, žalovaná 1/ ako vlastník nehnuteľností nemala povinnosť, ale právo vec užívať.

A. 2/ doplnila, že so žalovanou 1/ je v príbuzenskom vzťahu, ako nevesta a svokra. A. zopakovala, že
žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. c) Z. sporového poriadku. V. žalobcu považuje za účelové,
keďže jeho cieľom je scudziť nehnuteľnosti bez ťarchy, a tým dosiahnuť bezproblémový predaj a vyšší
zisk.
9. A. ďalším podaním opravil petit žaloby tak, že žiadal určiť, že právo vyplývajúce z vecného bremena

neexistuje. A. 2/ je povinná vypratať nehnuteľnosti žalobcu.
XX. L. vo veci rozhodol na pojednávaní konanom XX. XX. XXXX o XX.XX v prítomnosti advokáta žalobcu
a advokátky žalovanej X/. A., ako aj žalovaná 2/ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. A. 1/
doručila súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov osobne až XX. XX.
XXXX (v deň konania pojednávania) a požiadala o odročenie pojednávania. K návrhu nepriložila žiadne

listinné dôkazy.
XX. L. osobitne neoboznamoval listinné dôkazy, keďže sa sporové strany s listinnými dôkazmi
oboznámili.
XX. C. I. úradu F. F., katastrálneho odboru bol XX. XX. XXXX povolený vklad V XXXX/XXXX vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v prospech Y. N. L. spol. s r.o. na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi R..

Y.. M. F. a Y. N. L. spol. s r.o.
XX. W. zápisnicou N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX spísanou a podpísanou XX. XX.
XXXX na W. úrade R.. U. V., notárky, v spojení s W. zápisnicou N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, W.
XXXXX/XXXX spísanou a podpísanou XX. XX. XXXX na W. úrade R.. U. V., notárky, bola uzavretá o
zriadení vecného bremena k nehnuteľnostiam podľa § 151n I. zákonníka medzi Y. C. ako povinnou z

vecného bremena a V. C. ako oprávnenou z vecného bremena, ktorému zodpovedá právo doživotného
bývania a užívania nehnuteľností V. C..
XX. A. uzavretou XX. XX. XXXX medzi veriteľom E. C. a dlžníkom a ručiteľom Y. C., dlžník uznal pôžičku
vo výške X.XXX,- eur, ktorú sumu sa zaviazal dlžník splatiť do XX. XX. XXXX.
XX.U.zXX.XX.XXXXdlžníkY.C.potvrdiladohoduoposkytnutípôžičkyvsumeX.XXX,-eurvhotovosti,

ďalej potvrdila ručenie za poskytnuté pôžičky podľa dohody na sumu XX.XXX,- eur, ktoré boli poskytnuté
jej synovi N. C..
XX. A. o pôžičke z XX. XX. XXXX požičal veriteľ K.. R. T. dlžníkovi Y. C. pôžičku vo výške X.XXX,- eur.
XX. U. z XX. XX. XXXX Y. N. L. spol. s r.o. vyzval Y. C. na plnenie záväzku zo zmluvy o pôžičke vo
výške X.XXX,- eur.

XX. T. informácie z Z. registra exekúcií vygenerovanej XX. XX. XXXX voči V. C. ako povinnej bola vedená
exekúcia EX XXX/XXXX od XX. XX. XXXX.
XX. T. bolo predmetom konania určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorý určovací
výrok žalobca neskôr upravil v zmysle § 137 písm. c) Z. sporového poriadku na určenie, že právo
zodpovedajúce vecnému bremenu neexistuje. T. sporu však spočívala na rovnakých tvrdeniach žalobcu,

a to, že zmluva o zriadení vecného bremena bola uzavretá absolútne neplatne. A. podanou žalobou
žiadal dosiahnuť taký stav, že nehnuteľnosti nebudú zaťažené vecným bremenom.
XX. Y. sporovými stranami nebolo sporné, že vlastníkom nehnuteľností zaťažených vecným bremenom
je žalobca, ktorý nehnuteľnosti kúpil od predchádzajúceho vlastníka a v čase uzavretia kúpnej zmluvyboli nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom. A. 1/ a 2/ uzavreli zmluvu o zriadení vecného bremena,
na základe ktorej bolo zapísané vecné bremeno in personam (právo doživotného bývania v prospech
žalovanej X/) zaťažujúce tieto nehnuteľnosti v prospech žalovanej X/. L. skutočnosťou bola platnosť

uzavretej zmluvy o zriadení vecného bremena.
XX. L. prednostne skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. A. tvrdil,
že určovací rozsudok potrebuje ako podklad na výmaz vecného bremena z listu vlastníctva, keďže po
výmaze vecného bremena z listu vlastníctva sa žalobcovi výrazným spôsobom zvýši možnosť užívania
nehnuteľností, získavania ekonomického prospechu z prípadného predaja nehnuteľností, čím sa mu

vrátia finančné prostriedky investované do kúpy nehnuteľností, ako aj nevrátané finančné prostriedky,
ktoré poskytol žalovanej X/. W. zaťaženú vecným bremenom in personam žalobca nie je schopný
reálne využívať pre svoje potreby, je reálne nepredajná. T. dôvodom žaloby má byť skutočnosť, že
žalobca nemá vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zaťažené vecným bremenom. W. právny záujem
žalobcu je daný tým, že v prípade, ak by súd vyhovel žalobe a určil, že právo zodpovedajúce vecnému
bremenu neexistuje (že nehnuteľnosti nie sú zaťažené vecným bremenom právom doživotného bývania

v prospech žalovanej X/), došlo by k výmazu vecného bremena z tiarch zapísaných v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva vedenom na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.
XX. W. sa súd zaoberal vecnou opodstatnenosťou určovacej žaloby. (uznesenie D. súdu SR zo 6. XX.
XXXX, sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX) A. tvrdil, že zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá medzi
žalovanými 1/ a 2/ je absolútne neplatná. M. o absolútnej neplatnosti nepodložil žiadnymi relevantnými

dôkazmi. N. dôkazy preukazujúce záväzkové vzťahy medzi žalovanou 1/ a žalobcom, porušenie
záväzkov zo strany žalovanej 1/ voči žalobcovi, nie sú dôkazmi spôsobilými preukázať tvrdenia žalobcu
o absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, osobitne z dôvodu, že zmluva o zriadení
vecného bremena uzavretá medzi žalovanými 1/ a 2/ sa prieči dobrým mravom. A. tvrdený dôvod
neplatnosti (rozpor z dobrými mravmi) zmluvy o zriadení vecného bremena musel existovať v čase

uzavretia právneho úkonu.

XX. A. o zriadení vecného bremena obsahovala všetky náležitosti vyžadované § 151o I. zákonníka. F.
zrozumiteľná, jasná a určitá, bola vyhotovená v písomnej forme. Z obsahu zmluvy o zriadení vecného
bremena je zrejmé, že ju uzatvárala žalovaná 1/ ako povinná z vecného bremena, v tom čase vlastníčka

nehnuteľností, v prospech žalovanej 2/ ako oprávnenej z vecného bremena. V zmluve o zriadení
vecného bremena boli dostatočne identifikované nehnuteľnosti, na ktoré sa vecné bremeno vzťahuje.
H. bolo špecifikované aj samotné vecné bremeno, že ide o právo doživotného užívania nehnuteľností
zriadené in personam, v prospech žalovanej X/. A. o zriadení vecného bremena svojím účelom a
obsahom nie je v rozpore s I. zákonníkom, ani s iným súkromnoprávnym predpisom.

XX. W. súd skúmal, či zmluva o zriadení vecného bremena neobchádza zákon. A. 1/ ako vlastník
nehnuteľností realizovala svoje oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťami takým spôsobom, že zmluvou
uzavretou so žalovanou 2/ zriadila vecné bremeno v prospech žalovanej X/, z ktorej žalovanej 2/ vyplýva
právo doživotného užívania nehnuteľností. W. je obchádzaním I. zákonníka, ak žalovaná 1/ vykonáva

svoje vlastnícke právo tým spôsobom, že zriadi zmluvné vecné bremeno v prospech blízkej osoby,
prípadne v prospech osoby, ktorá nehnuteľnosť nikdy nevlastnila, prípadne v prospech inej osoby bez
akéhokoľvek príbuzenského vzťahu k vlastníkovi. W. by obchádzaním zákona ani zriadenie vecného
bremena v prospech inej osoby, dokonca podľa rozhodnutia W. súdu S. republiky sp. zn. XX Z. XXXX/
XXXXniejeobchádzanímzákonaanizriadenievecnéhobremenainpersonamknehnuteľnostinamiesto

uzavretia nájomnej zmluvy.

XX. A. o zriadení vecného bremena nie je ani v rozpore s dobrými mrvami. A. tvrdil, že žalovaná 1/
nemala záujem zriadením vecného bremena vyriešiť bytovú otázku žalovanej X/, chcela len účelovo
poškodiť svojich veriteľov vrátane žalobcu. A. 1/ ako výlučný vlastník nehnuteľností vykonávala svoje

vlastnícke právo spôsobom, ktorý zákon nezakazoval T. výkone vlastnícke práva nebola obmedzená
žiadnou zákonnou normou.

XX. L. nezistil také konanie žalovaných 1/ a X/, ktoré by malo za následok neplatnosť zmluvy o
zriadení vecného bremena. L. nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by nemohol rešpektovať autonómnu

vôľu subjektov súkromného práva, teda okolnosť, ktorá by mala za následok neplatnosť zmluvy o
zriadení vecného bremena. A. nepreukázané tvrdenia o konaní žalovanej 1/ sú vnútorne rozporné.
A. na jednej strane tvrdil, že žalovaná 1/ uzatvorila zmluvu o zriadení vecného bremena v rozpore s
dobrými mravmi s následkom vyplývajúcim z ustanovenia § 39 I. zákonníka a na druhej strane tvrdil,že žalovaná 1/ uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena ukrátila žalobcu ako svojho veriteľa,
čím je vylúčená neplatnosť ukracujúceho právneho úkonu. W. to všetko je potrebné uviesť, že žalobca
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou od predchádzajúceho vlastníka vediac,

že nehnuteľnosti sú zaťažené vecným bremenom. I napriek tejto skutočnosti nehnuteľnosti kúpil. A.
sa sám dostal do situácie, že je vlastníkom nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej môže vykonávať svoje
vlastnícke právo len do takej miery, aby nezasahoval do výkonu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu patriaceho žalovanej X/. T. žalobca následne tvrdil, že žalovaná 2/ je tá, ktorá obmedzuje jeho
vlastnícke právo takým spôsobom, že žalobca nemôže nehnuteľnosť prenajať, prípadne predať, otázne

je s akým cieľom žalobca kupoval nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom.
XX. A. nepreukázal svoje tvrdenia o neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, preto súd žalobu
zamietol v celom rozsahu.

XX. A. nič nebráni podať žalobu o obmedzenie prípadne zrušenie vecného bremena za podmienok
upravených I. zákonníkom.

XX. A. na podporu svojho právneho názoru predložil rozsudok I. súdu L. W. U. sp. zn. XXC/XX/XXXX
z XX. XX. XXXX, ktorý súd určil zmluvu o zriadení vecného bremena za neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi. A. skutkový stav, na základe ktorého bolo vydané označené rozhodnutie považuje za totožný
ako je skutkový stav v posudzovanej veci, a preto nevidí dôvod rozhodnúť v obdobnej veci rozdielne. V

prejednávanej veci o ústavnej neudržateľnosti diametrálne odlišnej rozhodovacej činnosti všeobecného
súdu pri tej istej právnej otázke za rovnakej alebo a analogickej skutkovej situácie (uznesenie D. IV. ÚS
XX/XX) je možné uvažovať len v tom prípade, ak by bolo zrejmé, aká bola skutková situácia vo veci
rozhodnutej I. súdom L. W. U.. Z odôvodnenia označeného rozhodnutia okresného súdu však nie je
možné zistiť, z akého dôvodu okresný súd rozhodol tak, ako rozhodol, keďže si skutkový stav založil len

na tvrdeniach a dôkazoch predložených žalobcom.

XX. L. zamietol návrh žalovanej 2/ na vykonanie dôkazu výsluchom žalovanej 2/ ako účastníka konania,
keďžetýmtodôkazombysanijakýmspôsobomnezmeniladôkaznásituácia.M.zamietolnávrhžalovanej
2/ na vykonanie dôkazu kúpnou zmluvou, ktorou žalobca nadobudol nehnuteľnosti, ktorým mala byť

preukázaná kúpna cena, za ktorú žalobca nehnuteľnosti kúpil. T. rozhodnutie vo veci nemalo význam
zistenie kúpnej ceny, ktorú žalobca za nehnuteľnosti zaplatil.

XX. A. 1/ a 2/ boli v konaní v celom rozsahu úspešné. M. procesnej situácií zodpovedá výrok o trovách
konania,ktorýmsúdžalovaným1/a2/priznalnároknanáhradutrovkonaniaažalobcoviuložilpovinnosť

nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania vo výške určenej samostatným rozhodnutím po právoplatnom
skončení konania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.