Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. november 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/169/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011616
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2121011616.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného Z. E., nar. XX.XX.XXXX, v
konaní o žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 16.09.2021 č. k. 8PP/119/2021-23, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.11.2021 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Z. E., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava napadnutým uznesením podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona a §
415 ods. 1 Trestného poriadku návrh odsúdeného Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - M. H. N., t. č. vo
výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa
25.02.2013, sp. zn. 3T/9/2013, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.10.2017,
sp. zn. 3T/9/2013, zamietol.
V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil
konštatovaním, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v
zmysle citovaného ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd ustálil, že u odsúdeného

bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda
že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. V prípade prvej materiálnej podmienky - okresný
súd konštatoval jej splnenie, keďže zo záverov plynúcich z hodnotenia odsúdeného Ústavom na výkon
trestu odňatia slobody neboli konštatované žiadne negatívne skutočnosti a poznatky o jeho osobe, ktoré
by mali za následok nesplnenie tejto materiálnej podmienky.
Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku okresný súd konštatoval, že táto nebola splnená, pretože v

prípade odsúdeného je riziko recidívy príliš veľké. Poukázal na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ
osemkrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť a je piaty krát vo výkone trestu odňatia slobody.
V prípade odsúdeného teda nešlo o ojedinelé a výnimočné zlyhanie v jeho správaní, ale o opakovanú
trestnú činnosť, ktorá svedčí o sklonoch odsúdeného páchať trestnú činnosť. Odsúdený aktuálne
vykonáva trest odňatia slobody pôvodne uložený ako podmienečný trest odňatia slobody, nakoľko sa
všakvskúšobnejdobedopustilďalšiehoprotiprávnehokonania,bolmunariadenýjehovýkon.Vzhľadom

na spáchanú trestnú činnosť mal preto okresný súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne
pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody,
pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený
jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Proti uzneseniu okresného súdu ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť odsúdený (č. l. 22 spisu), ktorú
do konania sťažnostného súdu bližšie písomne odôvodnil (č. l.29-31 spisu).

V písomne podanej, pomerne rozsiahlej sťažnosti v podstate iba opísal svoj život po výkone trestu
teda po roku 2003, teda ako žil, kde pracoval ako si založil rodinu a podobne. Uvádza, že 17 rokovvedie riadny život stará sa o manželku a ich deti. Jediným problematickým bodom za 17 rokov je spor
o výživné dcéry N. S. a vyživovacia povinnosť mu bola súdne nariadená v čase, keď vykonával trest
odňatia slobody a po prepustení zabudol splátku odosielať. Ďalej uvádza, že bol uznaný vinným z

prečinu zanedbania povinnej výživy, avšak súd si neoveril jeho adresu a doručoval mu korešpondenciu
na nesprávnu neplatnú adresu. Uvádza ďalej, že trestným rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa
25.02.2013, sp. zn. 3T/9/2013 nadobudol právoplatnosť dňa 14.08.2014 a tak skúšobná doba uplynula
dňa 14.08.2016, pričom poukazuje v tejto súvislosti na ustanovenie § 50 ods. 5 Trestného zákona a fakt,
že súd vydal rozhodnutie až 18.10.2017 teda 2 mesiace po zákonom určenej dobe. Je presvedčený, že

sa z chýb z minulosti poučil a považuje tretiu zákonnú podmienku za splnenú a preto žiada sťažnostný
súd o posúdenie rozhodnutia okresného súdu.
Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192
ods. 1 písmeno a), b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia,
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z pripojeného spisu okresného súdu sťažnostný súd zistil, že:

- odsúdený aktuálne vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou trest odňatia slobody vo výmere 2 roky
za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V
zo dňa 25.02.2013, sp. zn. 3T/9/2013, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa
18.10.2017, sp. zn. 3T/9/2013

- predpokladaný koniec výkonu trestu pripadá na deň 28.07.2022
- lehota podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uplynula dňa 28.07.2021.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup
okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru,
že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje

rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 ods. 12 Trestného
poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť.
V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku
rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné vyhovieť. Krajský súd sa s

dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle
§ 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní
zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že
svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v

budúcnosti povedie riadny život.

Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku ako aj prvú materiálnu podmienku
na podmienečné prepustenie a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie druhej
materiálnej podmienky.

Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom
rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V
tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu

nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom
rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018)

ZhodnoteniaodsúdenéhoriaditeľomÚVTOSvyplynulo,žesprávanieavystupovanieodsúdenéhopočas

výkonu trestu v ústave je na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok dodržiava, príkazy príslušníkov
rešpektuje. V osobných veciach si udržiava primeraný poriadok. V kolektíve odsúdených konfliktné
situácie nevyvoláva. Z radov odsúdených nezastáva žiadnu funkciu. Bol jedenkrát disciplinárne
odmenený a to dňa 13.08.2021 pochvalou za vzorné plnenie si pracovných povinností. Disciplinárne
potrestaný nebol. Počas výkonu trestu neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy

vzdelávania. Odsúdený je od dňa 16.08.2021 pracovne zaradený na pracovisku mimo ústav s dohľadom
Alro Slovakia, kde si riadne plní svoje povinnosti. Podľa potreby sa zapája do činností súvisiacich so
všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a
spoločných priestorov ústavu. Odsúdený nie je zaradený do skupinových foriem práce, je mu venovanýindividuálny prístup zameraný na rozvoj empatie a sociálnych kompetencií ako aj kritického pohľadu na
spáchanú trestnú činnosť. Tiež je vedený k rešpektovanie interných noriem platných v ústave. Možno
konštatovať, že odsúdený plní stanovené ciele programu zaobchádzania. Resocializačná prognóza

je menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. V súčasnosti nie je voči
odsúdenému vedené ďalšie trestné stíhanie. Riaditeľ konštatuje, že odsúdený preukazuje splnenie
podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča ho podmienečne prepustiť.
Okresný súd správne a v súlade so zákonom skonštatoval nesplnenie druhej materiálnej podmienky,
pretože vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý už bol v minulosti 8-krát právoplatne odsúdený

pre rôznorodú trestnú činnosť a hľadí sa na neho ako na recidivistu, nemožno konštatovať ojedinelé
a výnimočné zlyhanie v jeho správaní. Opakované odsúdenia svedčia o sklonoch odsúdeného páchať
trestnú činnosť a je absolútne irelevantné, kedy a ako došlo k páchaniu trestnej činnosti. Odsúdeného
neospravedlňuje ani vek ani ako sám uviedol „nepozornosť a zabúdanie“ si plniť svoje povinnosti
vyplývajúce mu z právoplatného rozhodnutia súdu. Odsúdený si podľa rozhodnutia, ktorého trest v
súčasnosti vykonáva, vyživovaciu povinnosť neplnil po dlhší čas, pričom za neplnenie vyživovacej

povinnosť bol súdne trestaný aj v minulosti v roku 1999, a aj neskôr v roku 2016. Preto možno
konštatovať, že takéto okolnosti odôvodňujú obavu, že by v prípade podmienečného prepustenia
odsúdený nebol dostatočne pripravený viesť riadny život a nedopúšťal sa ďalšej trestnej činnosti. Je
preto správny postup okresného súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného, charakter
trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného. Navyše treba poukázať na resocializačnú

prognózu odsúdeného, ktorá je menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. K
sťažnostným námietkam odsúdeného sťažnostný súd iba dodáva, že nie je oprávnený v rámci konania o
podmienečnom prepustení posudzovať správnosť rozhodovania a postupu Okresného súdu Bratislava
V, ktorý doručoval korešpondenciu odsúdeného na nesprávnu adresu. Rovnako nemôže posudzovať
správnosť rozhodovania súdu v konaní o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej

dobepodmienečnéhoodsúdenia.Totoniejepredmetomkonaniaonávrhuodsúdenéhonapodmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Sťažnostný súd upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje
právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie

aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj
predchádzajúci spôsob života odsúdeného.

Krajský súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že trestná minulosť odsúdeného teda vyvoláva
zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia.

V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej
činnosti. Osoba odsúdeného, ako recidivujúceho páchateľa, nevytvára predpoklady na úvahu, že v
prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život.

Krajský súd záverom dodáva, že síce podľa hodnotenia riaditeľa ústavu odsúdený čiastočne splnil

podmienky na podmienečné prepustenie a jeho podmienečné prepustenie odporučil, považuje za
nevyhnutnéuviesť,žesúd,ktorýrozhodujeonávrhuodsúdenéhonapodmienečnéprepusteniezvýkonu
trestu odňatia slobody nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom a odporúčaním riaditeľa
ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, pričom len súd je kompetentný
posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu

trestu odňatia slobody.
Krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie
resp. zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193
ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.