Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/247/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413222163
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1413222163.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov

JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: W.. F. K., N.. F. XX, Z.,
zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Volekovou, Trnavská 27, Bratislava, proti žalovanému: L.
V., B. XX, Z., zastúpenému Tomášek & partners s.r.o., Rožňavská 2, Bratislava, o vylúčenie veci z
exekúcie, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C/399/2013-249, zo
dňa 12.5.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že z exekúcie vedenej
na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 16Er/3041/2010, súdny exekútor: Mgr. Stanislav Polák,

Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, 949 01, Nitra, na vymoženie pohľadávky oprávneného: L.
V.R., I..: XX.XX.XXXX, Z.: B. XX Z. X, v sume 21.000 eur s príslušenstvom proti povinnej z exekúcie -
W. K., L.. B., I.. XX.X.XXXX, je vylúčená vec - peňažné prostriedky vo výške 28.517,03 eura zložené do
notárskej úschovy č. N 503/2015, U 11/2015 u JUDr. Kataríny Valovej, PhD., notárky so sídlom Pribinova
10, Bratislava.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej

inštancie a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania 4.080,87 eura. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 29.10.2013
žalobca žiadal, aby súd vylúčil Z. Č.. XX, na X. B., O. N.. F. XX, Z., nachádzajúci sa v bytovom dome so
súpisným Č.. XXXX, postavený na parcele č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, vrátane podielu
na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu v podiele XXXX/XXXXXX,
zapísaný na Y. Č.. XXXX, vedeného pre okres Z. R., T. Z., W. Č. X., katastrálne územie - X., z exekúcie
vedenej na Okresnom M. Z. R., pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo
vzťahu k skutkovému stavu zistil, že na Okresnom súde Bratislava IV sa vedie exekučné konanie
pod č. XXEr/XXXX/XXXX proti W. K. pre pohľadávku 15.000 eur s príslušenstvom; exekúcia je vedená
predajom nehnuteľnosti, Z. Č.. XX, na X. B., O. N.. F. XX, Z., nachádzajúcom sa v bytovom dome so
súpisným č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, vrátane podielu
na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu v podiele XXXX/XXXXXX,

zapísaný na Y. Č.. XXXX, vedeného pre okres Z. R., T. Z., W. Č. X., katastrálne územie - X., ktorého
podielovým spoluvlastníkom bol žalobca. Súdny exekútor 17.3.2011 vydal exekučný príkaz na zriadenie
exekučného záložného práva, ktorý sa týkal vyššie uvedeného bytu; manželstvo Ž. a W. K. uzavreté
dňa 21.2.1998 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16C/379/2009-30,zo dňa 4.2.2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 3.3.2010. Byt, ktorý je označený vyššie, bol
nadobudnutý počas trvania manželstva Ž. F. W. K. a tvoril masu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“). K vyporiadaniu BSM došlo na základe rozhodnutia Okresného súdu

Bratislava IV č.k. 4C/428/2010-122, zo dňa 12.3.2012, na základe ktorého sa žalobca stal výlučným
vlastníkom predmetného bytu. Žalobca zistil, že na predmetný byt sa vedie exekúcia na Okresnom súde
Bratislava IV, preto podal návrh na vylúčenie tohto bytu z exekúcie. Zdôraznil, že o tom, že sa vedie
exekúcia na predmetný byt, sa dozvedel až po vyporiadaní BSM s W. K.. Z notárskej zápisnice zo dňa
18.1.2010 zistil, že W. K. ústne uzatvorila tohto dňa dohodu o pôžičke s veriteľom - žalovaným vo výške

21.000 eur. Pôžičku sa zaviazala vrátiť do 19.4.2010; svoj záväzok nesplnila, preto 7.10.2010 začalo
exekučné konanie. Najskôr bola vedená exekúcia výlučne proti povinnej odpisom z účtu; neskôr bola
nariadená exekúcia aj na byt, ktorý je predmetom sporu - upovedomenie o začatí exekúcie zriadením
exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností zo dňa 15.2.2011.
Návrh na vyporiadanie BSM podala W. K. proti žalobcovi 17.12.2010. Predmetom vyporiadania mal
byť X-R. Z. Č.. XX, na X. B., O. Z., N.. F. XX, hnuteľné veci a Š. T. čiernej farby. V priebehu konania

sa spomínali viaceré pasíva - dlhy, ktoré by mali byť predmetom vyporiadania, avšak predmetný dlh
W. K. žalovanému nebol vôbec spomínaný a ani skutočnosť, že sa vedie exekúcia na byt. Okresný
súd Bratislava IV uznesením č.k. 4C/428/2010-122, zo dňa 12.3.2012, schválil zmier, ktorým určil, že
žalobca je výlučným vlastníkom X-R. Z. Č.. XX, X. B., O. Z. X. N.. F. XX, O. Z.. Zároveň sa zaviazal
zaplatiť W. K. 31.350 eur do 6 mesiacov od schválenia zmieru. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

21.3.2012.

3. Vychádzajúc z preukázanej aktívnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie skonštatoval, že
skutočnosť, že žalobca bol pribratý do konania len na čas konania ako bezpodielový spoluvlastník
nehnuteľnosti, nevylučuje jeho možnosť domáhať sa ochrany svojho práva k bytu vylučovacou žalobou.

Poukázal na to, že v čase, keď začala exekúcia voči povinnej W. K., predmetný byt bol v BSM, a to
žalobcu a povinnej W. K.. Dôvodom žaloby na vydanie veci z exekúcie bolo tvrdenie žalobcu, že je
výlučným vlastníkom predmetného bytu na základe zmieru schváleného Okresným súdom Bratislava
IV v konaní 4C/428/2010. Mal za nesporné, že exekúcia predajom predmetného bytu, ktorý bol v
BSM, začala pred schválením zmieru (12.3.2012) a pred týmto schválením zmieru došlo aj k zriadeniu

exekučného záložného práva na predmetný byt. Dôvodil, že podľa doterajšej judikatúry vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva dohodou je platné len vtedy, keď sa týka všetkých vecí patriacich do
tohto majetkového spoločenstva, došlo k nej uno actu a po zániku tohto majetkového spoločenstva a
dospel k záveru, že zmier o vyporiadaní BSM bol schválený v rozpore s hmotným právom, pretože
neboli vyporiadané všetky veci tvoriace predmet BSM. Mal za to, že predmetom vyporiadania mala byť

aj pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie proti povinnej W. K., ktorá v čase schválenia zmieru vedela
nielenotom,žesavedieexekúcia,atoajexekúcianabyt,alevedelaajotom,žebolozriadenéexekučné
záložné právo na tento byt. Táto pohľadávka sa nestala predmetom vyporiadania BSM, t.j. povinnej a
žalobcu, uvedená skutočnosť bola súdu pri schvaľovaní zmieru jednoznačne úmyselne zamlčaná. Súd
prvej inštancie preto dospel k záveru, že je síce nesporné, že nie je možné schválený zmier zrušiť,

avšak vzhľadom na to, že došlo k absolútne neplatnému hmotnoprávnemu úkonu zo strany povinnej,
ďalej neskúmal, či mal žalobca vedomosť o tom, že sa vedie exekúcia na predmetný byt a že bolo
vydané rozhodnutie o exekučnom záložnom práve; pre vyslovenie neplatnosti hmotnoprávneho úkonu
pri schválení zmieru o vyporiadaní BSM považoval za postačujúce zistenie, že o tom, že sa vedie
exekúcia na predmetný byt, vedela len povinná a úmyselne túto skutočnosť zamlčala.

4. Na uvedenom základe súd prvej inštancie žalobu v zmysle § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok), § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 99 a § 154 ods. 1 O.s.p. zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný
úspech priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

5. Proti rozsudku žalobca podal odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec
vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

6. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2

C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne zistený skutkový stav veci, nesprávne právne
posúdenie veci, a že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Vyčítal súdu prvej inštancie záver o neplatnosti zmieru, nakoľko ani jeden z účastníkov
konania platnosť uzatvoreného zmieru, na základe ktorého žalobca nadobudol predmetný byt (o ktoréhovylúčenie z exekúcie sa jedná) do svojho výlučného vlastníctva nenamietal. Zdôraznil, že platnosť
zmieru nebola na príslušnom súde napadnutá žiadnym subjektom v rámci troch rokov od nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru; nie je preto zrejmé, prečo sa súd prvej inštancie vôbec

zaoberal otázkou platnosti schváleného zmieru, ktorý má účinky právoplatného rozsudku, a ktorého
platnosť nebola predmetom konania. Dôvodil, že aj keď v rámci schváleného zmieru o vyporiadaní
BSM žalobcu a povinnej z exekúcie (o ktorom súd prvého stupňa vyhlásil, že bol schválený v rozpore
s hmotným právom) nebol vyporiadaný predmetný dlh bývalej manželky žalobcu - Michaely Hirjakovej,
pre ktorý sa vedie exekúcia, táto skutočnosť je pre konanie o vylúčenie veci (bytu) z exekúcie absolútne

irelevantná. Poukázal na to, že žalovaný ako oprávnený z exekúcie si v rámci predmetného exekučného
konania uplatňuje zaplatenie svojej pohľadávky, ktorú má voči povinnej z exekúcie, aj inými spôsobmi
vykonania exekúcie, a to prikázaním pohľadávky podľa § 63 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
Mal za to, že v predmetnej právnej veci je absolútne irelevantné, či dlh, pre ktorý sa vedie exekúcia
v prospech žalovaného ako oprávneného z exekúcie, bol predmetom vyporiadania BSM žalobcu a
jeho bývalej manželky. Bol názoru, že pokiaľ súd prvej inštancie prijal záver o neplatnosti zmieru

pre rozpor s hmotným právom, pretože neboli vyporiadané všetky veci tvoriace predmet BSM, jeho
záver je nesprávny, pretože v danom prípade nejde o pohľadávku patriacu do BSM, ale o záväzok len
jedného z bývalých manželov, a to povinnej z exekúcie W. K. s tým, že vyporiadanie dlhu aj jedného z
manželov v rámci vyporiadania BSM nemá žiadny právny účinok vo vzťahu k veriteľovi (oprávnenému
z exekúcie - žalovanému) tejto pohľadávky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za zmätočné

a nepreskúmateľné. Namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal právnou argumentáciou
žalobcu uvádzanou v rámci súdneho konania a k tejto sa nevyjadril ani v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia; žalobca podal žalobu z dôvodu, že BSM je v čase vedenia predmetnej exekúcie už
právoplatne vyporiadané a výlučným vlastníkom predmetného bytu sa stal žalobca; poukázal na to,
že žalobcovi ako účastníkovi exekučného konania nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie,

ani upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, ani
exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva; o zriadení tohto záložného práva sa
dozvedel len z výpisu z listu vlastníctva Č.. XXXX, napriek tomu, že ako bývalý manžel povinnej
z exekúcie bol účastníkom exekučného konania, nakoľko exekúciou boli postihnuté veci v BSM
(byt) a súčasne do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou ani súdnym

rozhodnutím. O zriadení exekučného záložného práva na byt sa žalobca dozvedel len z výpisu z listu
vlastníctvaČ..XXXX,nemalžiadnuprocesnúmožnosťbrániťsaprotipostihuveci,ktorápatrilaajdojeho
vlastníctva. Zdôraznil, že od momentu vyporiadania BSM (t.j. od 21.3.2012) nie je možné predmetnú
exekúciu viesť na vec - byt, a nie je ani zákonný dôvod na existenciu exekučného záložného práva k
bytu zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, N.. Ú.. X., v prospech žalovaného ako oprávneného z

exekúcie. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2016,
sp. zn.1 Cdo 257/2012. Upriamil pozornosť na to, že aj existencia záložného práva je dôvodom na
podanie excindačnej žaloby, ak súdny exekútor nerešpektuje ustanovenie § 61a ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný
veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí, nakoľko nebolo preukázané, že prednostný záložný

veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s., v prospech ktorej bolo zriadené záložné právo k bytu zapísané na
liste vlastníctva Č.. XXXX vedený pre k. ú. X., s predmetnou exekúciou súhlasí. Zriadenie exekučného
záložného práva bez súhlasu prednostného záložného veriteľa považoval za neprípustné a nezákonné,
pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 51/2014, zo dňa 1.7.2014.

7. V priebehu odvolacieho konania (podaním doručeným odvolaciemu súdu 26.5.2016) žalobca žiadal,
aby odvolací súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že z exekúcie vedenej na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 16Er/3041/2010, súdny exekútor: Mgr. Stanislav Polák, Exekútorský úrad so
sídlom Moyzesova 5, 949 01 Nitra, na vymoženie pohľadávky oprávneného: L. V., I..: XX.XX.XXXX, Z.:
B. XX, Z. X, v sume 21.000 eur s príslušenstvom proti povinnej z exekúcie - W. K., rod. B., I.. XX.X.XXXX,

je vylúčená vec - peňažné prostriedky vo výške 28.517,03 eura zložené do notárskej úschovy č. N
503/2015, U11/2015 u JUDr. Kataríny Valovej, PhD., notárky so sídlom Pribinova 10, Bratislava. Zmenu
žaloby odôvodnil tým, že v rámci výkonu záložného práva na návrh záložného veriteľa: Slovenská
sporiteľňa, a.s. sa 25.5.2015 konala dražba, predmetom ktorej bol byt, ktorého vylúčenia sa žalobca v
konaní domáha. Byt bol na predmetnej dražbe vydražený v prospech vydražiteľa: Alexander Vajda. Z

výťažkudražbyboluspokojenýzáložnýveriteľ.Hodnotazvýťažkupredajazálohunadražbeprevyšovala
zabezpečovanú pohľadávku záložného veriteľa, a preto bola po odpočítaní nevyhnutne a účelne
vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva, vo výške 28.517,03 eura zložená8.6.2015 do notárskej úschovy č. N 503/2015, U 11/2015 u JUDr. Kataríny Valovej, PhD., notárky so
sídlom Pribinova 10, Bratislava.
8. Žalobca ďalej uviedol, že peňažné prostriedky, ktoré si bývalá manželka žalobcu (povinná v exekúcii)

požičala na základe ústnej dohody o pôžičke, uzatvorenej 18.1.2010 s veriteľom - žalovaným, neboli
použité na zhodnotenie spoločného majetku manželov. Tieto mala v dispozícii výlučne bývalá manželka
žalobcu, ktorý sa o predmetnej pôžičke a o zriadení exekučného záložného práva dozvedel len z výpisu
z listu vlastníctva č. XXXX, t.j. v čase vzniku dlhu, či v čase uzatvorenia zmieru, predmetom ktorého bolo
vyporiadanie BSM, nemal o ňom vedomosť. V danom prípade sa nejedná o pohľadávku žalovaného

patriacu do BSM, ale o záväzok len jedného z bývalých manželov, a to povinnej z exekúcie W. K. s tým,
že vyporiadanie dlhu aj jedného z manželov v rámci vyporiadania BSM nemá žiadny právny účinok vo
vzťahu k veriteľovi (oprávnenému z exekúcie - žalovanému) tejto pohľadávky.

9. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na zmenu žaloby žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Podotkol, že pre zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti je rozhodujúci stav,

ktorýbolvčasezačatiakonania,t.j.deň,keďoprávnenýpodalnávrhnazriadenieexekučnéhozáložného
práva. Zdôraznil, že predpokladom na zriadenie exekučného záložného práva je, že nehnuteľnosť, ktorá
má byť predmetom tohto záložného práva je k predmetnému dňu vo vlastníctve povinného; prípadné
zmeny vo vlastníctve nehnuteľnosti, ktoré nastanú v čase po podaní návrhu na zriadenie exekučného
záložného práva nie sú právne relevantné. V spojení s § 169 Exekučného poriadku z uvedeného

vyvodil, že Exekučný poriadok vyslovene počíta s možnosťou zmeny nadobúdateľa vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zaťaženej exekučným záložným právom a tým vytvára výnimku zo zásady, že ten, voči
komu sa exekúcia vedie, musí byť označený v exekučnom titule alebo musí byť právnym nástupcom
v tom zmysle, že na neho prešiel obligačný záväzok povinného. V čase nadobudnutia výlučného
vlastníckeho práva žalobcu k predmetu zálohu, bolo okrem už podaného návrhu na jeho zriadenie

oprávneným, záložné právo zapísané aj v katastri nehnuteľností; exekučné záložné právo nemá za
následok obmedzenie dispozičného práva, t.j. zákaz prevodu zaťaženej nehnuteľnosti, ale skutočnosť,
že ak dôjde k prevodu nehnuteľnosti, exekučné záložné právo zostáva zachované aj voči novému
nadobúdateľovi. Nestotožnil sa preto s argumentáciou žalobcu podporenou rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR zo dňa 29.3.2016, sp. zn. 1 Cdo 257/2012.

10. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že exekučné záložné právo na nehnuteľnosti evidovanej na liste
vlastníctva č. 3413 bolo zriadené neplatne v dôsledku neudelenia súhlasu záložného veriteľa v zmysle
§ 151 ods. 6 písm. h) Občianskeho zákonníka, ktorým bola už v tom čase Slovenská sporiteľňa, a.s.
Dôvodil, že súd je prísne viazaný žalobným návrhom a preto sa v rámci predmetu konania nemá
zaoberať neplatnosťou exekučného záložného práva ako takého, ale iba právnym posúdením, či je

tu dôvod na vylúčenie veci z exekúcie. Bol názoru, že exekučné záložné právo je prípustné zriadiť aj
bez predchádzajúceho súhlasu ostatných záložných veriteľov, pretože vlastník založenej nehnuteľnosti
môže na nehnuteľnosti zriadiť ďalšie záložné právo bez súhlasu existujúcich záložných veriteľov.
Výkladom a fortiori preto platí, že záložné právo môže bez súhlasu existujúcich záložných veriteľov
zriadiť aj súdny exekútor. Uviedol, že len samotné zriadenie exekučného záložného práva sa práv

záložného veriteľa (zmluvného) nijako nedotýka. Tieto by boli porušené až v prípade, keby došlo k
výkonu exekučného záložného práva bez udeleného súhlasu ostatných záložných veriteľov (I. ÚS
324/2010). Zdôraznil, že byt, ktorý bol predmetom exekučného záložného práva a ktorého vylúčenia
z exekúcie sa žalobca v konaní domáha, bol v dôsledku výkonu záložného práva záložným veriteľom:
Slovenská sporiteľňa, a.s. vydražený a hodnota výťažku prevyšujúca zabezpečenú pohľadávku tohto

záložného veriteľa bola po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov zložená do notárskej
úschovy č. N 503/2015, U 11/2015 u JUDr. Kataríny Valovej, PhD., notárky so sídlom Pribinova 10,
Bratislava. V dôsledku výkonu záložného práva prednostným veriteľom došlo k transformácii práva
žalovaného uspokojiť pohľadávku predajom nehnuteľnosti zaťaženej exekučným záložným právom na
právo uspokojiť pohľadávku z výťažku predaja zloženého do notárskej úschovy. Rozdelenie výťažku z

predaja zálohu sa spravuje zásadou priority a použitím analógie možno dospieť k záveru, že záložné
práva, ktoré výkonom záložného práva zanikli, ako keby prešli na výťažok z predaja zálohu. Práva
(ex)záložných veriteľov na rozdelenie výťažku si zachovali rovnaké poradie, ako mali ich zaniknuté
záložné práva na zálohu. Právo ostatných veriteľov na uspokojenie svojich pohľadávok zabezpečených
záložným právom z výťažku získaného výkonom záložného práva je výslovne zakotvené v § 151ma

ods. 5 Občianskeho zákonníka.

11. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojej doterajšej skutkovej a právnej
argumentácii; opätovne zdôraznil nezákonnosť exekúcie a zápis exekučného záložného práva na listevlastníctva č. XXXX. Na podporu svojich tvrdení poukázal na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 51/2014,
zo dňa 1.7.2014.

12. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/247/2015-292, zo dňa 12.9.2017, odvolací súd
pripustil zmenu žalobného návrhu v nasledovnom znení: "Z exekúcie vedenej na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 16Er/3041/2010, súdny exekútor: Mgr. Stanislav Polák, Exekútorský úrad so
sídlom Moyzesova 5, 949 01, Nitra, na vymoženie pohľadávky oprávneného: L. V., I..: XX.XX.XXXX,
bytom: B. XX Z. X, v sume 21.000,- eur s príslušenstvom proti povinnej z exekúcie - W. K., L.. B., I..

XX.XX.XXXX, je vylúčená vec - peňažné prostriedky vo výške 28.517,03 eura zložené do notárskej
úschovy č. N 503/2015, U 11/2015 u JUDr. Kataríny Valovej, PhD., notárky so sídlom Pribinova
10, Bratislava. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane náhrady trov právneho
zastúpenia na účet splnomocneného právneho zástupcu žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku."

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu podľa § 385
ods. 1 C.s.p. na pojednávaní konanom 29.6.2018, na ktorom vykonal dokazovanie založenými listinami,
pričom súčasne konštatoval splnenie podmienok podľa § 204 C.s.p. veta za bodkočiarkou a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli

splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.).

14. Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
BSM.

15. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá, prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017
zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

16. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. účinného do 31.3.2017 právo na vec, ktoré nepripúšťa
exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie
podľa Civilného sporového poriadku.

17. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len
vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie
predajom nehnuteľnosti súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.

18. Podľa § 61a zákona č. 233/1995 Z.z. exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa

tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené,
alebo na ktoré je exekúcia neprípustná.

19. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že na Okresnom súde Bratislava IV sa pod sp.
zn. 16Er/3041/2010 vedie exekučné konanie proti W. K. pre pohľadávku na vymoženie 21.000 eur,

ktorá vznikla povinnej ako záväzok zo zmluvy o pôžičke uzavretej so žalovaným 18.1.2010; súdny
exekútor vydal 15.2.2011 upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na
nehnuteľnostizapísanévkatastrinehnuteľností,podľaktoréhopredmetomexekučnéhozáložnéhopráva
sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedeného pre okres Z. R., T. Z., W. Č. X., katastrálne územie
- X., Z. Č.. XX, na X. B., O. N.. F. XX, Z., nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným č. XXXX,

postavený na parcele č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, vrátane podielu na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu v podiele XXXX/XXXXXX, ktorého bol žalobca
bezpodielovým spoluvlastníkom a 17.3.2011 exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva
na vyššie uvedený byt. Manželstvo žalobcu a W. K. (povinnej v exekučnom konaní) uzavreté 21.2.1998
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16C/379/2009-30, zo dňa 4.2.2010;

rozsudok nadobudol právoplatnosť 3.3.2010. Byt, ktorý bol predmetom exekúcie nadobudol žalobca
a W. K. za trvania manželstva. K vyporiadaniu BSM došlo na základe rozhodnutia Okresného súdu
BratislavaIVč.k.4C/428/2010,zodňa12.3.2012,ktorénadobudloprávoplatnosť12.3.2012anazáklade
ktorého sa žalobca stal výlučným vlastníkom predmetného bytu. Z obsahu notárskej zápisnice spísanejJUDr. Zuzanou Vrtíkovou, notárskym kandidátom u JUDr. Kataríny Valovej, PhD., notárky so sídlom
Bratislava I, Moyzesova 3, vyplýva, že sa 25.5.2015 konala dobrovoľná dražba uvedeného bytu na
návrh prednostného záložného veriteľa - Slovenská sporiteľňa, a.s.; cena dosiahnutá vydražením bola

99.800 eur; 8.6.2015 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., ako prednostný záložný veriteľ zložil do
notárskej úschovy č. N 503/2015, U 11/2015 u notárky JUDr. Kataríny Valovej, PhD., so sídlom Bratislava
I, peňažné prostriedky vo výške 28.517,03 eura, za účelom ich vydania ostatným záložným veriteľom,
prípade záložcovi.

20. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že jedným z predpokladov zriadenia
exekučného záložného práva na nehnuteľnosť je, že exekvovaná nehnuteľnosť je vo vlastníctve
(výlučnom alebo v podielovom) povinného. Len ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka
umožňuje veriteľovi jedného z manželov, uspokojiť pri výkone rozhodnutia (exekúcii) svoju pohľadávku,
ktorá vznikla za trvania manželstva i z majetku patriaceho do BSM; zohľadňuje pritom pojmový znak
BSM - bezpodielovosť. Keďže v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov neexistujú podiely žiadneho

zo spoluvlastníkov (manželov) na spoločnej veci, nemôže sa veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky,
ktorá vznikla za trvania manželstva len voči jednému z manželov obmedziť iba na „podiel“ tohto manžela
(dlžníka)naspoločnommajetku.Uvedenéustanoveniepretoumožňuje,abyveriteľdosiaholuspokojenie
svojej pohľadávky aj z tých vecí, ktorých je dlžník bezpodielovým spoluvlastníkom. Predpokladom
možnosti postupu podľa tohto ustanovenia je existencia vymáhateľnej pohľadávky vzniknutej len voči

jednému z manželov za trvania manželstva (samostatný dlh) a vedenie exekúcie aj na majetok, ktorý
patrí do BSM. Aj keď vo vzťahu k veriteľovi nejde v prípade druhého manžela, ktorý sám nie je dlžníkom,
o jeho osobný záväzok, je tento manžel povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola pri exekúcii
uspokojená aj z majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 8/2010). Hmotnoprávne podmienky vedenia exekúcie na majetok,

ktorý patrí do BSM vyplývajúce z § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dopĺňa § 37 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z., ktorý priznáva manželovi povinného účastníctvo v exekučnom konaní, ak sú exekúciou
postihnuté veci v BSM a do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou alebo
súdnym rozhodnutím. Inak povedané, veci patriace do BSM možno postihnúť exekúciou nielen za
trvania tohto majetkového spoločenstva, ale aj po jeho zániku, avšak len za predpokladu, že do začatia

exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu BSM. Podľa názoru odvolacieho súdu však zo žiadnych
ustanovení zákona nemožno vyvodiť, že exekúciu je možné viesť aj na majetok, ktorého výlučným
vlastníkom alebo podielovým spoluvlastníkom sa stal manžel povinného potom, ako po zániku BSM (v
priebehu exekučného konania) došlo k jeho vyporiadaniu. To znamená, že ak pred skončením exekúcie
došlo k vyporiadaniu BSM manželov podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (dohodou, rozhodnutím

súdu alebo zákonnou domnienkou), môže byť exekúcia vedená len na majetok povinného (veci patriace
do výlučného vlastníctva bývalého manžela) zaviazaného z vykonateľného rozhodnutia (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2016, sp. zn. 1 Cdo 257/2012, publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2016 pod č. 77).

21. V nadväznosti na vyššie uvedené právne východiská odvolací súd uzatvára, že ak pred skončením
exekúcie došlo k vyporiadaniu BSM medzi žalobcom a povinnou z exekučného titulu podľa § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka a žalobca sa z titulu vyporiadania BSM stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti,
na ktorej bolo zriadené exekučné záložné právo, je exekúcia vykonávaná na výlučný majetok manžela
(žalobcu), ktorý nie je povinným z exekučného titulu neprípustná; následne z uvedeného vyplýva,

že exekúciou nemožno postihnúť ani peňažné prostriedky získané realizáciou záložného práva
prednostným záložným veriteľom, predstavujúce výťažok z predaja zálohu prevyšujúci pohľadávku
zabezpečenú v prospech prednostného záložného veriteľa (§ 151ma Občianskeho zákonníka) a
z takto získaných peňažných prostriedkov (patriacich do výlučného vlastníctva žalobcu) uspokojiť
pohľadávku oprávneného z exekučného titulu ako „v poradí ďalšieho záložného veriteľa“, ak sa týmto

záložným veriteľom stal len na základe exekučného záložného práva zriadeného súdnym exekútorom
na nehnuteľnosť, ktorej exekúcia je neprípustná. Prijatý záver odvolacieho súdu plne korešponduje s
rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR ako najvyššej súdnej autority (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 29.3.2016, sp. zn. 1 Cdo 257/2012, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR 8/2016 pod č. 77) a rešpektuje tak jeden zo základných princípov Civilného

sporového poriadku - princíp právnej istoty - vyjadreného v čl. 2 C.s.p. Odvolacím súdom prijatá
argumentácia nie je v rozpore ani s § 169 zákona č. 233/1995 Z.z., nakoľko pojmovým znakom BSM
(ako už bolo uvedené vyššie) je bezpodielovosť vlastníctva k veci vyjadrujúca vlastníctvo každého z
manželov k celej veci; vyporiadaním BSM manžel povinného nenadobúda kvantitatívne nové vlastníckeprávo k veci, ktorá bola predmetom BSM a preto sa nestáva neskorším nadobúdateľom podľa § 169
zákona č. 233/1995 Z.z.; nadobudnutím vlastníckeho práva sa totižto vo všeobecnosti rozumie stav,
kedy sa vlastníkom veci stane niekto, kto ním doteraz vôbec nebol alebo vec, ktorá nebola vo vlastníctve

nikoho, sa stáva vlastníctvom niekoho.

22. Vo vzťahu k predchádzajúcim záverom odvolacieho súdu bolo nadbytočné zaoberať sa odvolacími
námietkami žalobcu týkajúcimi sa nezákonnosti exekučného záložného práva a postupu súdneho
exekútora v exekučnom konaní. Hodno však podotknúť, že žaloba o vylúčenie veci z exekúcie

prichádza do úvahy v prípade, ak tretia osoba, t.j. osoba odlišná od subjektov exekučného konania, v
danom prípade manžel povinnej, ktorý po vyporiadaní BSM stráca postavenie účastníka exekučného
konania tvrdí, že je nositeľom práva na vec a toto právo exekúciu nepripúšťa. Právom na vec,
ktoré nepripúšťa exekúciu sa spravidla rozumie právo vlastnícke alebo spoluvlastnícke; predmetom
konania o vylúčenie veci z exekúcie je potom preukázanie skutočnosti, že táto tretia osoba (odlišná
od účastníkov exekučného konania) je nositeľom takého práva (obvykle hmotného), ktoré exekúciu

nepripúšťa. Exekučné záložné právo je naproti tomu súčasťou exekučného konania a činnosti súdneho
exekútora spojenej s vykonávaním exekúcie. Zákonnosť postupu súdneho exekútora v exekučnom
konaní nie je oprávnený posudzovať všeobecný súd v konaní o excindačnej žalobe a to ani ako otázku
prejudiciálnu, pretože len samotné konštatovanie, že exekučné záložné právo bolo zriadené v rozpore
so zákonom, nemôže viesť k záveru, že exekúciou je postihnutá vec, ktorá nepatrí povinnému. Takýto

záver totižto nič nevypovedá o existencii práva tretej osoby k vylučovanej veci. Nezákonnosť postupu
súdneho exekútora v exekučnom konaní (napr. pri zriaďovaní exekučného záložného práva) môže byť
namietaná iba účastníkom exekučného konania v exekučnom konaní; dôvodnosť takejto námietky vedie
k zastaveniu exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z.; naproti tomu
rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe o vylúčenie veci z exekúcie má za následok zastavenie

exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z.

23. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti hmotnoprávneho úkonu pri schválení
zmieru, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu, keďže súdom
schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku (§ 99 ods. 4 O.s.p), čo napokon konštatoval

aj súd prvej inštancie. Účinky právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia však nemožno
zvrátiť inak ako zrušením tohto rozhodnutia; v prípade schváleného zmieru tak bolo možné urobiť
iba návrhom na jeho zrušenie podaným v lehote troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení
zmieru. Pokiaľ takýto návrh podaný nebol, súd je týmto rozhodnutím viazaný; je preto vylúčené, aby
súd ako otázku prejudiciálnu posudzoval platnosť či neplatnosť hmotnoprávneho úkonu schváleného

zmierom. Nesprávne boli aj úvahy súdu prvej inštancie vedúce k záveru o neplatnosti hmotnoprávneho
úkonu pri schválení zmieru založeného na konštatovaní, že predmetom zmieru neboli všetky veci
tvoriace masu BSM a ani pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie. Odvolací súd poznamenáva, že
už po novele Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. došlo k prehĺbeniu dispozitívneho charakteru
noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo a presadil sa názor, podľa ktorého si manželia pre

vyporiadanie spoločného majetku nemusia zvoliť jediný spôsob, ale možno rôzne spôsoby kumulovať; o
častimajetkuuzavrúdohodu,časťurobiapredmetomkonaniaovyporiadanieazvyšokbudevyporiadaný
na základe zákonnej domnienky; tento názor vyplýva z toho, že stranám sporu nemožno vnucovať
určitý spôsob vyporiadania. Ak teda bývalí manželia podajú návrh na vyporiadanie len časti spoločného
majetku, súd je týmto rozsahom viazaný (nie je však viazaný spôsobom vyporiadania). Súd tak môže

do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý strany výslovne urobili predmetom vyporiadania; platí
to aj pre zápočty toho, čo bolo vynaložené zo spoločného na výlučné majetky manželov a naopak.
Bývalí manželia tak majú dispozičné oprávnenie i v priebehu konania rozširovať, príp. zužovať rozsah
spoločného majetku, ktorý má byť predmetom vyporiadania; neplatí preto, že predmetom konania o
vyporiadanie BSM musia byť všetky veci, ktoré tvoria masu BSM.

24. Pri zániku BSM sa vykonáva nielen vyporiadanie majetku ale aj vyporiadanie spoločných pohľadávok
a záväzkov manželov podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (tzv. vyporiadanie
BSM v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe sa však za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí a teda
ani za predmet vyporiadania BSM nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov

(rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk
správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom
NajvyššímsúdomČSSR),ručiteľskýzáväzokjednéhozmanželov(R61/1973)alebozmluvaovýpožičke
uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). Pri nezmenenej právnej úprave predmetu BSM sú tietozávery súdnej praxe stále použiteľné. Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú
len jedným z manželov. Pre uvedené právne úkony je charakteristické, že sa priamo netýkajú predmetu
BSM, teda spoločných vecí; predmetom vyporiadania BSM po zániku manželstva preto nemôže byť dlh

iba jedného z manželov, ktorý je záväzkom iba tohto manžela.

25. Po zhodnotení všetkých skutkových okolností veci zistených vykonaným dokazovaním a v súlade s
vyššie uvedenou právnou argumentáciou odvolací dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal, že
úkony súdneho exekútora postihujú veci (peňažné prostriedky), ktoré nepatria povinnej z exekučného

tituluasvedčíimprávožalobcuakotretejosoby,pretonapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievzmysle
§ 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobe žalobcu (po zmene pripustenej odvolacím súdom) vyhovel.

26. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, priznal mu podľa § 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie a na odvolacom súde.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).