Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 22, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3T/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010927
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6118010927.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 22. 02. 2021 rozhodujúce v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Barbory Sopkovej a prísediacich Anny Greškovej a Niny Okáľovej v trestnej
veci obžalovaného Z.. Z. S., J.. XX. XX. XXXX I. X., takto

r o z h o d o l :

obžalovaný: Z.. Z. S., J.. XX. XX. XXXX I. X., Y. G. S.. V. XXXX/X, G. G.,

je v i n n ý, ž e

vpostaveníbývaléhosprávcukonkurznejpodstatysosídlomkancelárieSkuteckého12,BanskáBystrica
úpadcuobchodnejspoločnostiTRADE,spol.sr.o.„vkonkurze",Nám.SNP15,BanskáBystrica,IČO:36
000 116 (ďalej len „TRADE, spol. s r. o.") si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 8 ods. 2,
ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov tým spôsobom, že

od vydania uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 47-24 K 164/98/KI-1908 zo dňa 04. 07.
2012, právoplatného dňa 07. 10. 2013, (ďalej aj „konkurzného súdu"), ktorým mu bola uložená povinnosť
riadne informovať novoustanovenú správkyňu konkurznej podstaty JUDr. Ing. Veroniku Škodovú a dať
jej k dispozícii všetky doklady úpadcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré mal viesť u
seba za obdobie od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka TRADE, spol. s r. o., Banská Bystrica a
ustanovenia za správcu konkurznej podstaty uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 47-24
K 164/98 zo dňa 19. 10. 1998, si túto povinnosť až do 20. 12. 2017, kedy čiastočne odovzdal účtovné

doklady tejto spoločnosti za obdobie rokov 2004 až 2011, riadne a včas nesplnil, Krajskému súdu v
Banskej Bystrici v lehote 30 dní od právoplatnosti citovaného uznesenia zo dňa 04. 07. 2012 neodovzdal
podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí všetkých dokladov, a to aj napriek opakovaným výzvam
a urgenciám novoustanovenej správkyne konkurznej podstaty a opatreniam proti mareniu postupu v
konkurznom konaní v tejto veci,

t e d a

maril konkurzné konanie tým, že nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje také konanie,
a to závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a poručením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho
funkcie,

č í m s p á c h a l

zločin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a písm. h) Trestného zákona.

r o z h o d o l :

Za to sao d s u d z u j e

Podľa § 242 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 18 (osemnástich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsiatich štyroch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať
funkciu správcu konkurznej podstaty v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 16. 11. 2018 na Okresný súd Banská
Bystrica obžalobu sp. zn. 1 Pv 261/17/6601 - 44 na Q. Z.. Z. S., pre trestný čin právne kvalifikovaný ako
zločin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.

c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a písm. h) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, ako je uvedený v obžalobe a výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie.

I.

Obžalovaný Z.. Z. S. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. 05. 2019 vyhlásil, že je nevinný.
Namietal skutočnosť, ktorá mu bola uložená opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici (č. l. 1908) zo
dňa 04. 07. 2012, kde mu bola uložená povinnosť informovať novú správkyňu konkurznej podstaty Z.. Š.

a odovzdať jej všetky doklady. Namietal práve uvedený použitý termín „všetky“, nakoľko nielen on, ale
vyplýva to aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to práve v konkurznom
konaní sp. zn. 47-24K 164/98, že sa jedná o termín neurčitý a nevykonateľný. Z rozhodnutia najvyššieho
súdu sp zn. 1Obo 19/2016 presne vyplýva, prečo považuje uloženie povinností opatreniami krajského
súdu za nevykonateľné. Má za to, že ak mu na základe použitej formulácie nebolo možné uložiť ani

poriadkovú pokutu, nemohol sa svojím konaním v priebehu konkurzu úpadcu TRADE s. r. o. dopustiť
marenia konkurzného konania, teda skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

Dňa 16. 10. 2013 odovzdal Z.. Š. hnuteľné veci, kde mu povedala, že tie veci mal vyhodiť a že bude
namietať všetky jeho kroky, ktoré vykonal ako správca od vyhlásenia konkurzu dňa 19. 10. 1998.

Následne niektoré veci a niektoré správy po tejto skutočnosti už priamo adresoval konkurznému súdu.
Konkurz viedol od jeho vyhlásenia 12 rokov, do 22. 09. 2010, kedy bol vymenovaný nový správca,
Prvý správcovský dom, k. s., Bratislava. Počas tohto obdobia sa snažil plniť všetky povinnosti, dokonca
má za to, že robil aj niektoré úkony navyše, čo zrejme vadí aj súčasnej, v poradí štvrtej, správkyni
konkurznej podstaty. Počas jeho činnosti v rámci konkurzného konania namietal najmä postúpenie

pohľadávky veriteľa na spoločnosť VINACO HOLDING LIMITED, kde sa jedná o schránkovú firmu
na U., ktorej schému založenia už predložil aj v konkurznom konaní, aj v trestnom konaní ako aj
konajúcemu súdu v tejto trestnej veci, pričom v pozadí tejto spoločnosti sa vyskytujú slovenské fyzické
osoby napojené na politické prostredie. Namietal, a potvrdil to aj najvyšší súd, že notársku zápisnicu zo
dňa 17. 08. 2001 vyhotovila „len“ notárska kandidátka a nie priamo notár, ktorý ako jediný je oprávnený

urobiť takýto úkon. Celé konkurzné konanie už trvá 21 rokov, podľa jeho názoru je už aj chaotické,
nakoľko sa od roku 2010 už vymenili traja správcovia, počas celého konkurzného konania už na ňom
pracovali štyria sudcovia krajského súdu, pričom spis má bezmála 3 000 strán aj s prílohami a má
za to, že k mareniu priebehu konkurzného konania dochádza nie práve jeho činnosťou a konaním,
ale činnosťou súdov, teda krajského súdu a najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu, ktorý opakovane

zvoláva schôdzu veriteľov a následne o opravných prostriedkoch rozhoduje najvyšší súd a takýmtokonaním nie je možné konkurz ukončiť. Obvineného celá situácia mrzela natoľko, že znova zašiel do
priestorov pôvodnej kancelárie, kde na povale kancelárie jeho pracovníka pána O., ktorý zomrel, našiel
dokumentáciu úpadcu Trade s. r. o. a to za obdobia roku 2004 až 2011, ktorú dňa 20. 12. 2017 odovzdal

novej správkyni. Poukázal tiež na skutočnosť, že ak jemu neboli protokolárne odovzdané doklady
úpadcu, nemohol ich on následne protokolárne niekomu odovzdať. Po vyhlásení konkurzu mu bolo v
krabiciach doručené množstvo dokladov, ktoré boli uložené v jeho kancelárii a v kancelárii K. O., avšak
žiadny protokol nebol vyhotovený. Po odovzdaní nájdenej dokumentácie v roku 2017 ho nová správkyňa
požiadala, aby jej podpísal protokol o odovzdaných veciach, čo ale mal podľa jej predstáv urobiť v jej

kancelárii, s čím obvinený súhlasiť nemohol, nakoľko bolo fyzicky nemožné, aby si obsah písomného
vyhotovenia protokolu reálne porovnal s odovzdanou dokumentáciou. Vo vzťahu k účtovníctvu uviedol,
že po vyhlásení konkurzu ako správca dňa 01. 01. 2000 poveril vedením účtovníctva spoločnosť II.
Bystrická účtovná, ktorej konateľom je F.. Z. Q. a táto viedla účtovníctvo v desiatkach konkurzov, pričom
mala k tomu aj technické zabezpečenie a robila to prostredníctvom počítača v účtovných programoch,
preto dôvodne predpokladal, že sa aj účtovníctvo úpadcu zachová v elektronickej forme. V marci 2004

som ako správca na účet štátu (konkrétne Daňový úrad Banský Bystrica II) zložil finančné prostriedky vo
výške 500 000,00 Sk a 300 000,00 Sk, aby nedošlo k ich odlivu do schránkových firiem a v konečnom
dôsledku poškodil aj sám seba, nakoľko do dnešného dňa mu nebola uhradená odmena za vykonávanie
správcovskej činnosti.

Na otázky prokurátora odpovedal, že sa mu už ťažko vyjadruje, čo sa konkrétne stalo s dokladmi po
ukončení jeho funkcie, nakoľko od roku 2010 nikto od neho nič nechcel. Pokiaľ ide o účtovníctvo,
predpokladal, že celá dokumentácia je v účtovnej spoločnosti. t. j. II. Bystrická účtovná, avšak až
následne v roku 2017 objavil časť dokumentácie vo vytopenej kancelárii na N. XX. Pokiaľ ide o jeho
spisovú agendu správcu, viedol a evidoval hlavne rozhodnutia súdov a aj svoje podania, ktoré im

adresoval. Účtovné doklady zanášala jeho pracovníčka do spoločnosti II. Bystrická účtovná, ktorá bola
poverená vedením účtovníctva. Z.. Š. odovzdal hnuteľné veci v októbri 2013, potom jej prostredníctvom
krajského súdu odovzdal 11 šanónov dokumentácie, pretože, ak si pamätá, správkyňa bola v tom čase
na materskej dovolenke a zvyšok dokumentácie, 5 šanónov, jej odovzdal v decembri 2017.

Na otázky súdu uviedol, že pokiaľ ide o správcovský spis, vo vzťahu k účtovným dokladom, tieto účtovná
spoločnosť odovzdávala a doručovala daňovému úradu, zbierke listín Okresného súdu Banská Bystrica,
následne sa doručovali aj konkurznému súdu (Krajský súd v Banskej Bystrici), čo určite doručoval on
ako správca a ostávalo to aj u neho. Dôvodne sa domnieval, že tieto účtovné doklady budú zachované
aj v elektronickej podobe. Opatrenia krajského súdu, ktorými boli ustanovení noví správcovia a jemu

ako predchádzajúcemu správcovi bola ukladaná povinnosť odovzdať im doklady, tieto mu doručené boli,
avšak jemu neboli doručené žiadne iné výzvy na predloženie alebo odovzdanie nejakej dokumentácie.
Ťažko je mu zaujať stanovisko k tomu, či mu okrem súdu vyplýva napr. aj zo zákona povinnosť odovzdať
spis. Po prečítaní znenia § 8 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch obžalovaný uviedol, že ak by
mal ako správca odovzdať novej správkyni celý spis, jemu by už žiadne doklady a spis nezostal a v

jeho najmä technických možnostiach nie je, aby bol schopný napr. prefotiť 3 000 strán dokladov a listín,
pričom stále má za to, že sa všetky potrebné doklady nachádzajú v konkurznom spise Krajského súdu
v Banskej Bystrici. Pokiaľ ide o doručovanie vo vzťahu k jeho osobe, vzhľadom na skutočnosť, že bol
často chorý, pričom aj dnes nie je zdravotne v poriadku, sa mohlo stať, že sa niektoré zásielky, ktoré mu
boli doručované či už na adresu kancelárie alebo adresu trvalého bydliska, vrátili odosielateľovi.

Nedá mu ešte neuviesť, hoci je už určenie postavenia veriteľa VINACO HOLDING LIMITED v konkurzom
konaní ako keby právoplatné, stále sa pýta, či mohol tento súd viesť schôdze veriteľov s touto
spoločnosťou, ak najvyšší súdy v tejto veci trikrát zopakoval, že táto spoločnosť nie je veriteľom. A
stále trvá na tom, že uloženie povinností predložiť všetky doklady alebo príslušný spis je neurčité

a nevykonateľné. Vždy voči rozhodnutiu prijatému na schôdzí veriteľov podal opravný prostriedok,
o ktorom rozhodoval najvyšší súd, rok, rok a pol. Počas rozhodovania najvyššieho súdu mu tento
spis k dispozícii nebol. Najvyšší súd opakovane potvrdil, že spoločnosť VINACO HOLDING LIMITED
nie je veriteľom a poukázal aj na rozhodnutie krajského súdu v spojení s rozhodnutím najvyššieho
súdu, v zmysle ktorých nebola pripustená zmena veriteľa Slovenskej konsolidačnej na veriteľa VINACO

HOLDING LIMITED, pričom teda ide o vec rozhodnutú a nikdy k jej zrušeniu nedošlo, dokonca bola
opakovane potvrdená v rokoch 2008 a 2009.Svedok F.. Z. Q., konateľ obchodných spoločností I. Bystrická účtovná a II. Bystrická účtovná, vypovedal,
že ako spoločnosť viedli účtovníctvo úpadcu Trade s. r. o., avšak presne si nespomína, ktorá zo
spoločností účtovníctvo viedla. Má pocit, že začali viesť účtovníctvo úpadcu v I. Bystrickej účtovnej a

zrejme následne sa viedlo účtovníctvo v spoločnosti II. Bystrická účtovná. Rozhodujúcim faktorom, či
vedú účtovníctvo v jednej alebo druhej spoločnosti, je, či sa jedná o platiteľa DPH. V spoločnosti I.
Bystrická účtovná vedú platiteľov DPH a do spoločnosti II. Bystrická účtovná prechádza spoločnosť,
keď prestáva byť platiteľom. Pokiaľ ide o vedenie účtovníctva úpadcu Trade, s. r. o., toto viedli na
základe zmluvy uzavretej v tomto prípade už so správcom, pričom jej kópiu už doručili do vyšetrovacieho

spisu. Ich činnosť prebieha tak, že raz do mesiaca fakturujú účtovné služby ich klientom, pričom klient
po dohode raz do mesiaca donesie všetky potrebné doklady a následne účtovné výstupy zasielajú
ako spoločnosť daňovému úradu a tiež správcovi, ktorý to zasiela súdu, pričom od určitého obdobia
už aj súdu, ktorý vedie zbierku listín. Svedok je sám zapísaný ako správca, a preto aj z vlastnej
činnosti vie, že v podstate správca vystupuje ako konateľ úpadcu, aj keď nemá úplne rovnaké práva,
ale spravuje majetok úpadcu v tom smere, že ho speňažuje. Chce ešte len doplniť, že konkurzy

sú buď prevádzkované alebo neprevádzkované, čo znamená, že niektorý úpadca počas konkurzu
napr. riadne zamestnáva zamestnancov a vedie svoju podnikateľskú činnosť a iní úpadcovia sú už
neprevádzkovaní, teda počas konkurzu sa už len speňažuje ich majetok. Účtovníctvo sa vyhotovovalo
z účtovných dokladov úpadcu Trade, s. r. o. protokoly, pričom účtovné doklady sa uchovávali fyzicky,
tzn. v papierovej podobe. Prebiehalo to tak, že doklady prijali, zaevidovali ich v počítačovom programe,

a tak isto vyhotovili v listinnej podobe. Pokiaľ ide o počítačový program (MRP - jedná sa o štandardný
program, ktorý využívajú viaceré účtovné spoločnosti) tento sa od doby, kedy vykonávali účtovníctvo pre
úpadcu, mnohokrát aktualizoval a v súčasnej dobe už aj zmenil, preto nedošlo k tomu, že by sa v akejsi
elektronickej podobe účtovníctvo zachovalo tak, že by sa postupne preklopilo do jednotlivých aktualizácií
alebodonovéhoelektronickéhosystému.Pokiaľideoarchiváciuelektronickýchdokladov,takútočinnosť

ich spoločnosť nevykonáva a ak ide o doklady, ktoré sú potrebné na archiváciu, vždy upozornia klienta
na to, aby tak urobil už na vlastnú zodpovednosť. Pokiaľ ide o účtovníctvo úpadcu Trade, s. r. o., za
správcu im potrebné doklady nosila jeho zamestnankyňa, ktorej meno uviesť nevedel, ale je prítomná na
hlavnom pojednávaní, pozná ju z videnia. V ich spoločnosti sa zamestnanci, ktorí preberali doklady od
úpadcu, menili. Jedna z ich zamestnankýň, ktorá viedla účtovníctvo úpadcu najdlhšie, je tiež predvolaná

ako svedok, ale bola dvakrát na materskej dovolenke, a preto aj počas tejto doby sa vystriedali viacerí
zamestnanci, ktorí viedli účtovníctvo úpadcu.

Svedkyňa F. E. uviedla, že je samostatnou účtovníčkou už d roku 1997, pričom vykonávala účtovníctvo
pre spoločnosti I. Bystrická účtovná a II. Bystrická účtovná. V súčasnej dobe vykonáva účtovníctvo pre

spoločnosť I. Účtovná, s. r. o., kde konateľom je Z.. Y. Q., N. F.. Q., ktorý je konateľom bystrických
účtovných spoločností. Obžalovaného pozná tak, že účtovala pre úpadcu Trade, s. r. o., ktorej bol on
správcom konkurznej podstaty, asi do roku 2004, kedy odišla na materskú a účtovanie tohto úpadcu
prevzala jej kolegyňa. Počas tohto obdobia s obžalovaným vychádzali dobre. Účtovné doklady úpadcu
Trade s. r. o. jej nosila K. G., bola zrejme pracovníčkou alebo asistentkou obžalovaného. Pokiaľ ide

o skutočnosť, či takéto doklady preberali na základe protokolu, presne si to nepamätá, ale väčšinou
protokolárne doklady nepreberajú, ak si to klient výslovne nežiada. Účtovné doklady im klienti nosili
rôzne, buď ku koncu roka alebo niekedy aj mesačne, čo záviselo od konkrétneho klienta. Prinesené
účtovné doklady svedkyňa spracovala elektronicky a to teda v závislosti od obdobia, v akom jej ich klienti
nosili. Ich účtovná spoločnosť účtovné doklady nearchivuje žiadnemu z klientov. Výnimku predstavujú

len ich vlastné doklady, ktoré si ako spoločnosť archivujeme. Na začiatku svedkyňa účtovala v programe
MRP dos, pričom po materskej, keď sa vrátila, už účtovali v programe Windows, teda nešlo o totožné
programy. Ona ako účtovníčka nie je zodpovedná za vedenie dokladov v elektronickej forme. V praxi
účtovanie prebiehalo tak, že potrebné údaje do programu nahodila a raz ročne následne z tohto
programu potrebné doklady (inventarizácia, hlavná kniha) k daňovému priznaniu v písomnej podobe

vytlačili klientovi a priložili ich k daňovému priznaniu. Pokiaľ by klient chcel mať účtovné údaje v
elektronickej podobe, musel by mať k dispozícii program MRP dos a len v tomto prípade by mohol mať
údaje v elektronickej forme. Nevedela sa vyjadriť, čo sa stalo s elektroniky zadanými údajmi do programu
MRPdos,nakoľkodošloajkvýmeneprogramu,možnoajpočítačov.Pokiaľidealeosamotnéúdaje,tieto
v systéme MRP dos elektronicky podľa jednotlivých účtovných období ostávali v programe, pričom ich

žiadnym spôsobom nevymazávali. Svedkyňa nevedela uviesť, či niekedy došlo k vytopeniu priestorov
kancelárie účtovnej spoločnosti, pretože oni boli na samom vrchu a budova mala asi dve poschodia.Svedkyňa Ľ. G. vypovedala, že u obžalovaného pracovala ako administratívna pracovníčka 21 rokov.
Skončila tam v roku 2010. V súčasnej dobe je už na dôchodku. Náplňou jej práce boli najmä
administratíva kancelárie, čo predstavovalo napr. objednávanie klientov na stretnutie s obžalovaným,

komunikácia s klientmi, so súdmi alebo inými orgánmi. Ak bolo potrebné, zaniesla aj na súd nejaké
doklady. Viedla aj poštu, tzn. že preberala zásielky, rozdeľovala došlú poštu, aj chodievala na poštu
zasielať písomnosti kancelárie. Sama od seba k veci nemá čo uviesť, nakoľko všetko potrebné uviedla
už pred vyšetrovateľom vo svojom výsluchu. Obžalovaný vykonával aj funkciu správcu konkurznej
podstaty, pričom je jej známa skutočnosť, že bol správcom konkurznej podstaty úpadcu Trade, s. r. o.

Účtovné doklady tohto úpadcu spracovávala I. Bystrická účtovná alebo II. Bystrická účtovná, presne si
nespomenie, ktorá z týchto účtovných spoločností to bola. Prvotné doklady, ktorých bolo veľa, sa najprv
predkladali tak, že ona ich ukladala do jedného fascikla na to určeného a zanášala ich do účtovnej
spoločnosti. Zo začiatku to bolo každý mesiac, postupne sa to, keď bolo tých dokladov menej, odnášalo
štvrťročne alebo polročne. Keď účtovné doklady zaniesla účtovnej spoločnosti, nevyhotovil sa žiadny
protokol, v podstate ich účtovná spoločnosť preberala z ruky do ruky. Doklady sa nearchivovali, pretože

zostávali v účtovnej spoločnosti, aspoň teda ona vie toľko, že tam ostávali fyzicky. Zamestnankyňa
účtovnej spoločnosti do kancelárie obžalovaného chodievala raz ročne, keď potrebovala podpísať
účtovné doklady pre daňové priznanie, ktoré mohol podpísať len obžalovaný. No sa stalo, že párkrát
bola aj v kancelárii mimo tejto doby.

K rozporu k výsluchu zo dňa 15. 05. 2018, kedy uviedla, že nevie, čo sa s tými dokladmi stalo, pretože
potom ona po nich späť nechodila, a vo výpovedi pred súdom uviedla, že doklady archivovala účtovná
spoločnosť svedkyňa uviedla, že to vtedy aj na polícii tak povedala, lebo má za to, a je v tej domnienke,
že keď ich tam zaniesla, tak tam ostali na archiváciu.

Ďalej vypovedala, že keď do kancelárie pracovníčka účtovnej spoločnosti doniesla doklady, jednalo
sa zrejme len o daňové priznania, ktoré mala v ruke, pretože má za to, že ak by pracovníčka tejto
spoločnosti nosila obžalovanému všetky potrebné účtovné doklady k daňovému priznaniu, bola by to
hromada papierov a nie 4 alebo 5 papierov, ktoré mohla mať táto pracovníčka v ruke. Vie to tak,
že sedela v kancelárii a ak pracovníčka účtovnej spoločnosti chcela navštíviť obžalovaného, musela

prejsť k nemu cez jej kanceláriu a svedkyňa takto mohla vidieť, čo nesie. Pracovníčka účtovnej
spoločnosti s ňou dohadovala termín stretnutia s obžalovaným za účelom podpisu daňového priznania
iba telefonicky, pretože obžalovaný nebol v kancelárii vždy prítomný, a tak si dohodli termín, kedy má
prísť. Keď svedkyňa nosila účtovné doklady od obžalovaného do účtovnej spoločnosti, vyzeralo to tak,
že prišla do účtovnej spoločnosti, odovzdala im doklady a tieto naspäť neodniesla, nechala ich tam.

Ani keď prišla ďalší krát s ďalšími dokladmi, tak nikdy doklady z prechádzajúcej návštevy neodniesla
do ich kancelárie. Z účtovných dokladov úpadcu vyhotovovala kópie ona a originály odniesla účtovnej
spoločnosti.Fotokópiezostávaliunichvkancelárii,alenáslednesavždypopiatichrokochtietofotokópie
dokladov skartovali. Jedná sa pritom o bežnú prax našej kancelárie, nakoľko aj iné doklady archivovali
len po dobu piatich alebo šiestich rokov.

Svedkyňa Z.. F.. I. K. Š., K.. na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2019 (ešte v postavení správcu
konkurznej podstaty úpadcu TRADE, s. r. o.) vypovedala, že trestné oznámenie bolo podané na
podnet najväčšieho veriteľa úpadcu ako i súdu. V konkurznej veci úpadcu TRADE, s. r. o. pracovali
predovšetkým jej kolegovia, ona, sama a osobne, na tejto veci v takom veľkom rozsahu nepracovala,

napriek tomu má vedomosť o priebehu konkurzného konania. Potom, ako bolo vznesené obvinenie,
dňa 20. 12. 2017 obžalovaný doniesol do jej kancelárie časť účtovníctva úpadcu, ktoré ale nie je
kompletné, preto vyhotovili protokol, ktorý bol zasielaný aj do vyšetrovacieho spisu. Obžalovaný vtedy
uviedol,žeúčtovníctvomalobyťzatopenévnejakýchjehopriestoroch,kdetotoskladoval,čímodôvodnil,
prečo nie je kompletné. Dôvodom pre podanie trestného oznámenia bolo, že zo strany obžalovaného

nebola odovzdaná kompletná dokumentácia úpadcu, kompletné účtovníctvo, v dôsledku čoho sa nedá
pokračovať v konkurze až doteraz. Obžalovaný do ich kancelárie doniesol úplne staré, nepoužiteľné
počítače, ktoré museli nechať zlikvidovať. Informácie, ktoré mali k dispozícii, boli len zo súdneho spisu,
v ktorom je ich ale menej. V konkurze tak nie je možné plynulo pokračovať. Správca konkurznej
podstaty odovzdáva dokumentáciu na základe opatrenia, ktoré vydá konkurzný súd a obsahom ktorého

je povinnosť predchádzajúceho správcu odovzdať novému správcovi celú dokumentáciu úpadcu aj so
správou v lehote 30 dní. Ona mu poslala výzvy na odovzdanie dokumentácie. Vie, lebo jej to povedali
kolegovia z kancelárie, že obžalovanému bol problém výzvy na odovzdanie dokumentácie doručovať.
Ona sama sa s ním nestretla, okrem jedného razu, kedy do kancelárie prišiel so starými počítačmi, a eštejedného razu, kedy odovzdával časť účtovníctva. Konkurznému súdu sa nejako podarilo doručovať mu
výzvy. V tzv. starých konkurzoch to funguje tak, že nový správa oznamuje nespoluprácu súdu a následne
súd vyzve na splnenie povinnosti, aby nový správca mal aj informácie, či sa napr. výzva doručila.

Ani ku dňu hlavného pojednávania neodovzdal a nedoručil obžalovaný všetky potrebné doklady. Bez
nich je problém v tom, že dodnes nevedia zistiť, kde „išli“ niektoré peniaze, napr. sa v súdnom
spise nachádzala nejaká konečná správa obžalovaného, kde sa uvádza, že mal nejaké prostriedky
vo výške asi 10 000,00 Eur a tieto si započítal na chod kancelárie, čo ale nie je možné, lebo to sa
nemôže robiť v rámci speňažovania majetku. V dôsledku toho nevedia dostatočne identifikovať majetok

úpadcu, súd nevie vydať príslušné opatrenia. Bez toho, aby mala spis, nevedela uviesť, či sa daňové
priznanie úpadcu podávalo za každý rok, myslí si, že nie, konkrétne nevie uviesť, či boli podávané
daňové priznania, kým bol správcom konkurznej podstaty obžalovaný. Nevie uviesť, či obžalovaný
až pod ťarchou vznesenia obvinenia jej doručil nejakú dokumentáciu, časovo to nevie identifikovať.
Pozná obsah svojho správcovského spisu, nepozná obsah jeho správcovského spisu. Obsah súdneho
spisu nepozná podrobne, pretože pracuje v kancelárii s viacerými kolegami, spolupracujú a je činná

vo viacerých konkurzoch. Myslí si, že je nesprávny výklad obžalovaného, ak uvádza, že spoločnosť
VINACO HOLDING LIMITED nie je účastníkom konkurzného konania v postavení veriteľa. Ak by to
tak bolo, nebola by ona sama správkyňou v tomto konkurze. Konkurzné konanie úpadcu TRADE,
s. r. o. nie je za odmenu, ale za trest. Správca tam musí pracovať a ak by bolo pravdivé tvrdenie
obžalovaného,konkurznýsúdbynepotvrdiljejpostaveniesprávcukonkurznejpodstaty.Nemávedomosť

o rozhodnutiach najvyššieho súdu vo vzťahu k spoločnosti VINACO HOLDING LIMITED. K obsahu spisu
by sa vedela vyjadriť Z.. Z. Z.. Svedkyňa je správkyňou konkurznej podstaty na základe rozhodnutia
súdu, ktoré považuje za správne a má za to, že v súlade so zákonom vykonávaj aj svoju funkciu.
Čo sa týka obsahu správcovského spisu, uviedla, že tento musí obsahovať všetky doručené prihlášky
veriteľov do konkurzu, zoznam prihlášok, zoznamy veriteľov, zistenie existencie a popretia pohľadávok,

aby sa vyhotovil konečný zoznam veriteľov. Konkurzný spis obsahuje všetku poštu správcu - žiadosti o
poskytnutie súčinnosti, oslovenie úpadcu, doručenky. Ďalej účtovníctvo, aspoň päť rokov spätne, aby sa
vedeli posúdiť odporovateľné právne úkony. Rovnako sa evidujú všetky odpovede, vrátane doručeniek.
Spis obsahuje aj súpis majetku, čo správca do súpisu zapísal a čo sa bude speňažovať, prehľad
podaných žalôb, prehľad zmluvných vzťahov (existujúcich, zaniknutých), rôzne evidenčné pomôcky

týkajúce sa hlasovania. Keď sa ustáli zoznam veriteľov, koná sa schôdza, ustanoví sa veriteľský
výbor a následne správcovský spis obsahuje aj pokyny od veriteľského výboru, ako má správca
postupovať. V tých „starých“ konkurzoch takéto pokyny dával súd, preto je v správcovskom spise aj
komunikácia so súdom. Tiež je v nich zvolávaný veriteľský výbor, ale súd má v nich silnejšie postavenie.
Následne sa takéto pokyny súd takisto evidujú v správcovskom spise. Ak konkurzný súd v opatrení

uloží predchádzajúcemu správcovi povinnosť odovzdať dokumentáciu, táto povinnosť sa nešpecifikuje,
lebo sa má za to, že je potrebné odovzdať novému správcovi všetku, súvisiacu dokumentáciu,
nakoľko predchádzajúci správca nemá žiadny dôvod disponovať dokumentáciou úpadcu. To, čo má
predchádzajúci správca novému odovzdať vyplýva zo zákona a tiež zo správcovského poriadku, ktorým
sa správcovia riadia. Tiež sú k tomu vydávané vykonávacie predpisy. Jedná sa o automatické veci. Keby

jej konkurzný súd uložil povinnosť odovzdať všetku dokumentáciu úpadcu, vedela by, čo má odovzdať -
celý správcovský spis aj s konečnou správou. Nie je ani v jej záujme si nechávať spisy úpadcu, v ktorého
konkurznom konaní nevystupuje ako správca, pretože tých konkurzov je veľa a nie je ani v možnostiach
kancelárie všetky spisy viesť a mať ich aj vtedy, keď už nie je správcom. Na výpovedi z prípravného
konania trvá, uviedla v nej všetko. Nevie uviesť, kto je štatutárnym orgánom úpadcu TRADE, s. r. o.

V Správcovskom dome pracovala ako koncipientka a spoločnosť II. Bystrická účtovná pozná cez pána
Q.. Má vedomosť o tom, že obžalovaný povedal, že táto spoločnosť mala viesť účtovníctvo, ale napriek
odovzdaniu časti účtovníctva, toto stále nie je kompletné a ani pán Q. nevedel uviesť, kde by sa malo
účtovníctvo nachádzať.

Svedkyňa Z.. A. S. S., K.., pridržiavajúc sa svojej výpovede z prípravného konania, vypovedala, že bola
správkyňou konkurznej podstaty úpadcu TRADE, s. r. o., pričom do funkcie bola ustanovená Krajským
súdom v Banskej Bystrici na miesto Prvého správcovského domu. Keď bola ustanovená do funkcie, v
tom rozhodnutí bolo uvedené, že predchádzajúci správca Z.. S. jej má poskytnúť súčinnosť a odovzdať
jej všetky doklady, kde bola stanovená lehota. Vie, že voči uzneseniu bolo podané odvolanie, jej bolo

doručené uznesenie najvyššieho súdu, pričom aj týmto uznesením bolo potvrdené jej ustanovenie do
funkcie správkyne konkurznej podstaty. Bolo jej tiež doručené uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici o zvolaní schôdze veriteľov a s programom o ustanovení správcu konkurznej podstaty. Na tej
schôdzi bol veriteľmi zvolený nový správca, takže jej následne bolo doručené uznesenie krajského súduotom,žebolustanovenýnovýsprávcaaonabolazfunkcieodvolaná.Tiež bolaZ..S.uloženápovinnosť,
aby odovzdal všetky doklady úpadcu, pretože ani jej ako správkyni toto neodovzdal, neposkytol jej za
to krátke obdobie súčinnosť. Nebola to jej iniciatíva, aby bola odvolaná z funkcie, pretože nežiadala o

zbavenie funkcie súd. Nebolo jej to nejako vysvetlené, presne si nepamätá, ako prebiehala schôdza
veriteľov, kde bola odvolaná. Keby jej bola uložená povinnosť odovzdať všetky doklady, išlo by o listiny
týkajúce sa samotného konkurzu (o priebehu konkurzu), jednak spis, ktorý vedie správca a tiež doklady,
ktoré sa týkajú úpadcu, to znamená účtovníctvo, iné doklady, ktoré sa v priebehu konkurzu zabezpečia.
Správcovský spis asi nie je úplne totožný so súdnym spisom, pretože ho vedú rôzne subjekty. Preto

by novému správcovi odovzdala dokumentáciu, ktorú ona viedla v priebehu konkurzu a doklady, ktoré
zabezpečila od úpadcu a ďalších subjektov. Správy predkladal správca podľa pokynov a v lehotách
určených súdom alebo tiež takúto povinnosť mohli uložiť aj veritelia.

Obžalovaný k výpovedi uviedol, že keď sa stal Prvý správcovský dom nečinným, zanikla kancelária,
potom konkurzný súd z vlastnej iniciatívy ustanovil za správcu konkurznej podstaty Z.. S.. Bola

správkyňou ale len krátky čas, neprišli do kontaktu. Následne bol ustanovený nový správca - Z.. Š..
Obžalovaný z opatrnosti všetko zakladal aj do konkurzného spisu, aby sa nič nestratilo. On to robil z
vlastnej iniciatívy.

Svedok Z. E. zotrvajúc na svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že pracoval pre spoločnosť II.

Bystrická účtovná ako účtovník a viedol účtovníctvom možno desiatim alebo viacerým firmám, k čomu
spracovával veľa podkladov. Konkrétne si nepamätá podrobnosti vo vzťahu k úpadcovi TRADE, s. r.
o. Nastúpil do práce na miesto pani V., ktorá bola na materskej dovolenke. Účtovníctvo určite bolo
vedené nejakým systémom, no nepamätá si presne ako. Bolo tam veľa šikovných zamestnankýň, on
sám len zastupoval, menili sa tam ľudia často. On tam pracoval rok a pol. Po zamestnankyni, na ktorej

miesto nastúpil, prevzal účtovné doklady k jednotlivým firmám. Protokolárne mu takéto doklady asi nikto
neodovzdal. On sa zaúčal, pokračoval v tom, čo sa predtým začalo, takže ak mu nejaké spoločnosti
doniesli doklady, všetko už bolo rozbehnuté. Doklady, ktoré mu dali spoločnosti, po spracovaní odovzdal
naspäť. Odovzdával to priebežne. Účtovníctvo sa nezálohovalo.

Svedkyňa F.. Ľ. J. vypovedala, že pracovala pre pána Q. a jeho účtovnú spoločnosť. Pracovala
s obžalovaným, lebo účtovala ním predložené doklady. Takisto do kontaktu prichádzala aj s jeho
zamestnankyňou alebo sekretárkou. Z kancelárie obžalovaného doniesla sekretárka doklady, tie sa
spracovali a následne sa vracali obžalovanému. V spoločnosti ostalo účtovníctvo v elektronickej podobe.
Či sa táto podoba zálohovala a archivovala, nevie odpovedať. Je možné, že účtovníctvo by sa malo nájsť

v počítačoch. Nepamätá si, či niečo vracala obžalovanému a ani nevie konkretizovať, aké doklady boli
predkladané,aleasiišloopriebehúčtovníctva.Nepamätási,čimuodovzdávaladaňovépriznania.Nevie
povedať,čibysanašlonejakéarchivovanéúčtovníctvosprednapr.15rokov.Myslísi,žežiadneklientove
doklady sa v účtovnej spoločnosti nenachádzajú, nearchivovali sa. Účtovníctvo sa len spracovalo a
doklady sa odovzdali klientovi.

Obžalovaný uviedol, že účtovné doklady predkladal daňovému úradu, zbierke listín registrového súdu
a tiež krajskému (konkurznému) súdu.

Svedkyňa S.. F. V. uviedla, že spracovávala aj účtovníctvo spoločnosti TRADE, s. r. o. Obžalovaného

nepozná, nevidela ho vôbec. Prevzala spracovanie účtovníctva asi dvadsiatky spoločností. Zaúčala aj
pána E., ale bolo veľmi to rýchle. Ona odovzdávala nejakú tímovú prácu pánovi E., ktorá jej bola zverená
asi dva mesiace predtým. Meno pani G. jej nič nehovorí. Klienti priniesli doklady, ktoré sa zaúčtovali
v počítačovom programe a následne si tieto doklady klienti aj zobrali. Sídlo účtovnej spoločnosti (II.
Bystrická účtovná) bolo pri Y. J. O. W.. Nespomína si, že by pán Q. mal aj archivačnú spoločnosť. Vie,

že účtovná spoločnosť mala viacero sídiel, ale ona pracovala v sídle na O. W.. S. F.. M. jej nič nehovorí.
Ako už uviedla, archivačná spoločnosť jej nehovorí tiež nič. Nevie k tomu nič uviesť. Nevie, prečo sa
spoločnosť sťahovala. Ona odišla O. G. pred 15 rokmi. Pamätá si, že do budovy asi zatekalo, ale že by
tam bola záplava, že by sa zničili dokumenty, o tom nemá vedomosť.

Svedkyňa M. N. vypovedala, že pracovala v účtovnej spoločnosti od roku 2009 do roku 2013, kedy odišla
na dôchodok. Spoločnosť TRADE, s. r. o. účtovala, prevzala ju po kolegyni, ktorá odišla na materskú
dovolenku. Vie, že spoločnosť bola v konkurze. Doklady jej nosila pani asistentka obžalovaného alebo
sa ona sama ozvala, aby jej priniesli. Spoločnosť bola účtovaná dlhšie, nejaké podklady v počítači užboli. Po skončení účtovného obdobia sa potrebné doklady odovzdávali klientovi. Ak si klient vyžadoval,
odovzdali sa aj protokolárne. S obžalovaným sa stretla asi dvakrát. Ona zvykla klientov obtelefonovať,
aby mala od nich kompletné doklady. Obžalovaný, keď mu volala, povedal, že on doklady nemá, lebo že

to prevzala nejaká iná osoba, že on už konkurz robiť nebude. Nový správca konkurznej podstaty za ňou
nebol, s klientmi jednal F.. Q., zástupca firmy. Ona sama účtovnú spoločnosť nezastupovala. Posledné
dva roky, keď pracovala, už neúčtovala spoločnosť TRADE, s. r. o. V počítačovom účtovnom programe
boli zaznamenávané účtovné kroky, schémy. Či sa to zálohovalo alebo archivovalo, nevie. Ona také
nič nerobila. Keď odišla, jej počítač tam ostal, takže asi účtovníctvo ostalo v pamäti počítača. Ale tie

počítače sa aj menili, opravovali. Účtovný program mal názov MRP a systém pracoval s Windowsom,
niektoré počítače pracovali aj s operačným systémom „dos“. Ona si nepamätá, či odovzdávala niečo
do rúk obžalovaného.

Obžalovaný tvrdil, že od roku 2009 už len „držal“ účet úpadcu, nič sa tam neúčtovali. Z vlastných peňazí
platil poplatky banke, kde bol udržiavaný účet.

Svedkyňa F.. Z. N. uviedla, že pracovala v spoločnosti I. Bystrická účtovná. Ona spoločnosť TRADE,
s. r. o. neúčtovala. Zamestnanci neboli informovaní o archivácii, to šlo cez pána Q.. Videla, že do firmy
chodil F.. M. M., ale nevie konkrétne, na čo tam chodil. Účtovná spoločnosť sídlila na O. M. M. E. W.,
aj na J. N., I. K. Q. G., následne aj na ulicu U. J. Š.. Bolo toho viac. Dôvod sťahovania L. O. W. bol, že

do budovy zatekalo, ale čo a kde konkrétne, nevie.

Obžalovaný vie o tom, že do budovy na O. W. zatekalo tak, že sa museli vyhodiť aj niektoré doklady,
aj počítače.

Svedkyňa F.. Q. H. účtovne spracovávala spoločnosť TRADE, s. r. o., ešte na lízingu (IRB Leas).
Účtovala na základe dokladov spoločnosť, ktoré spracovala v počítači. Z tohto spracovania bol výstup.
Podklady k účtovníctvu boli založené v šanónoch, ktoré potom boli v kancelárii u obžalovaného. Ona
to spracovala v kancelárii obžalovaného. Nebola pri ničom prítomná, nevie sa vyjadriť, ako sa napr.
rozdelili doklady z lízingu a zo spoločnosti TRADE, s. r. o. Dostala zoznam dokladov, z tých urobila

potrebný výstup, nezaoberala sa obsahom dokladov. Ona ukončila účtovanie spoločnosti TRADE, s. r.
o. z vlastných dôvodov, pretože začala pracovať ako štátny zamestnanec daňového úradu.

Obžalovaný uviedol, že keď svedkyňa ukončila účtovanie v roku 1999, tak uzavrel zmluvu s účtovnou
spoločnosťou II. Bystrická účtovná a aby mohli nadviazať na účtovníctvo, zobral doklady a zaniesol do

účtovnej spoločnosti, aby bola zachovaná kontinuita vo vedení účtovníctva.

Svedok F.. N. N. vypovedal, že nepracoval ako účtovník. Je mu známa spoločnosť TRADE, s.
r. o., keďže je jej konateľom. Spoločnosť je v úpadku. Mala riešiť lízingový majetok, ktorý nebol
dostupný, a tiež nejaké pohľadávky, ktoré vznikli z lízingu. Na jej riadení sa podieľali viaceré osoby.

Spoločnosť spolupracovala so spoločnosťou IRB Leas. Spoločnosť vlastných zamestnancov nemala,
boli to zamestnanci IRB Leas. On dohliadala na pravidelné splácanie lízingových splátok. Účtovníctvo
viedlo ekonomické oddelenie, F.. Y., F.. H.. Obžalovaný začal pracovať ako externý právnik spoločnosti,
bol jeden z viacerých. Riešil poradenstvo. Spoločnosť sa dostala do konkurzu v roku 1998. Obžalovaný
bol tiež správcom konkurznej podstaty. Bolo ich tam viac. Teraz je tam asi Z.. Š.Á.. Boli vyhotovené

kópie dokladov týkajúcich sa lízingu, ktoré aj tam ostali (IRB Leas) a zvyšné doklady sa odovzdali
obžalovanému, jeho kancelárii. On mal nejakú miestnosť na druhom poschodí, v podkroví. Mal to
rozdelené do šanónov, bolo toho veľa. Nehnuteľnosť obžalovaného sídlila na N. W., bola to taká vila.
Doklady sa odovzdali fyzicky, vynášali sa zamestnancami. O odovzdaní a prevzatí dokumentácie sa
protokol nespisoval, čo si spomína. Dokumentov bolo veľa a spísať ich po jednotlivých listinách by bolo

náročné. Robil sa súpis majetku a súpis pohľadávok, no nevie, či sa to dá považovať za odovzdávací
protokol.

Obžalovaný uviedol, že svedok hovorí pravdu, pretože dokladov bolo veľa, možno by to trvalo dva
roky, kým by sa to spísalo. On im dôveroval, že mu odovzdali všetko. Zároveň všetko to odovzdal aj

prostredníctvom krajského súdu správkyni a zvyšok je v konkurznom spise.

Podľa § 263 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku sa oboznámili zápisnice o výsluchu svedka:- Z.. H. G. (Č.. X.. XXX - XXX)
- JUDr. Dany Maštalířovej (č. l. 518 - 528)

Podľa § 269 Trestného poriadku sa oboznámili listinné dôkazy:

z konkurzného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 47-24K 164/98
- podanie zo dňa 27. 08. 1998 - zoznam dlžníkov
- podanie Z.. S. doručené súdu 31.12.1998

Obžalovaný uviedol, že neskôr v rámci svojej činnosti zistil, že pohľadávky uvedené v tomto konaní
nemôžubyťzahrnutédokonkurznejpodstatyúpadcu,pretožebolipostúpenépredvyhlásenímkonkurzu.

- uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 47-24K 164/98 - 356 zo dňa 07. 12. 2001
- uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/127/2002 - NDob zo dňa 31. 07. 2002

- podanie Z.. S. doručené Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06. 06. 2003
- uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 47-24K 164/98 - 1422 zo dňa 16. 01. 2008
- uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 47-24K 164/98 - 1463 zo dňa 19. 02. 2008 č. l. 1463
- uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo53/08, sp. zn. 4Obo/54/08 zo dňa 24.
07. 2008

- uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 47-24K 164/98 - 1576 zo dňa 08. 06. 2009
- opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 07. 2009 z č. l. 1579
- uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 98/2009 a sp. zn. 4Obo 99/2009 zo
dňa 16. 09. 2009
- uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 47-24K 164/98 - 1729 zo dňa 22. 09. 2010

Obžalovaný poukázal najmä na závery dvoch rozhodnutí najvyššieho súdu, kde je konštatovaná
nesprávnosť postupu konkurzného súdu pri zvolávaní veriteľov novým veriteľom Vinaco holding limited.
Platí v právnom poriadku princíp, že neprávo nemôže zakladať právo. Všetky súdy musia akceptovať
a skúmať, či je alebo nie je nejaký právny úkon platný a musia sa touto okolnosťou zaoberať ex

offo. Rozumiem, že sa v trestnom konaní nedajú odstrániť pochybenia konkurzného súdu, ale je toho
názoru, že tieto okolnosti majú podstatný význam pre rozhodnutie v trestnej veci. Z.. F.. K. Š. považuje
za nelegitímnu správkyňu a to práve z dôvodov, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávok a
ich následným schôdzam veriteľov. Nedošlo teda k jej legitímnemu ustanoveniu. Napriek tomu jej bol
ochotný poskytnúť súčinnosť. V roku 2013 jej chcel odovzdať aj hnuteľné veci, o ktoré však neprejavila

záujem. Uviedla mu, že či vie, čo urobil, že to bude mať ťažké. Napriek tomu akceptoval jej kroky, hoci
za pravdu mu dal aj najvyšší súdu a generálna prokuratúra. Tak isto jej odovzdal aj doklady v šanónoch,
ktoré mal k dispozícii a ktoré dohľadal v budove, kde sídlila jeho kancelária. Odovzdal jej všetko, čo
našiel, a keďže je známe, v akom zlom technickom stave je budova, potvrdzuje to skutočnosť, že naozaj
splnil všetko, čo mu bolo uložené. Nie je mu známy súčasný stav konkurzného konania, ale podľa jeho

vedomostí, kým mu bolo umožnené nahliadnuť do spisu, sa v tomto nenachádzala zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 17. 08. 2001 v predpísanej forme notárskej zápisnice, a teda sa tam nenachádza
žiadny relevantný dokument preukazujúci oprávnenosť postúpenia pohľadávky (bankovej pohľadávky)
vo výške 13 miliárd slovenských korún.

- uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z č. l. 1723 zo dňa 22. 09. 2010
- uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo 174/2010 zo dňa 07. 06. 2011
- uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo 175/2010 zo dňa 07. 06. 2011
- uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo V. 34/2011 a sp. zn. 1Obdo V 35/2011
- uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z č. l. 1875 zo dňa 02. 03. 2012

- uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo 33/12 zo dňa 31. 05. 2012
- uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z č. l. 1908 zo dňa 04. 07. 2012

Obžalovaný uviedol, že splnil jemu uloženú povinnosť súdom - podať správu o činnosti, a to podaním
zo dňa 21. 11. 2013, ktorá obsahuje aj prílohy.

- uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.1MObdo V 4/12 zo dňa 31. 01. 2013
- odpoveď Krajského súdu v Banskej Bystrici z č. l. 2043
- uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.5obo30/13
- podanie Z.. S. od č. l. 1064- správa zo dňa 21. 11. 2013 od č. l. 2068
- podanie zo dňa 22. 08. 2013 od č. l. 2807
- správa Z.. F.. K. Š.

- opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z č. l. 2112 zo dňa 04. 06. 2015
- odvolanie Z.. S. z č. l. 2116 - 2183
- uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z č. l. 2184 zo dňa 13. 04. 2016
- stanovisko k sťažnosti Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. 04. 2016
- odvolanie Z.. S. voči uzneseniu z č. l. 2184

- uzn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo /2016 zo dňa 21. 06. 2016

Obžalovaný poukázal, že zo záverov rozhodnutia najvyššieho súdu nielenže vyplýva nezrozumiteľnosť
rozhodnutia krajského súdu, ale najvyšší súd konštatuje, že nebol ani dôvod uložiť mu poriadkovú
pokutu.

- výzva Z.. F.. Š. zo dňa 04. 02. 2016
- opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. l. 2269 zo dňa 28. 02. 2017
- podanie zo dňa 06. 06. 2017 (II. Bystrická účtovná)
- podanie Z.. S. doručené dňa 15. 12. 2017
- list Krajskému súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. 12. 2017

- podanie Z.. S. zo dňa 20. 12. 2017
- opakovaná žiadosť Z.. S. zo dňa 30. 01. 2018
- odpoveď správkyne zo dňa 31. 01. 2018
- žiadosť Z.. S. zo dňa 05. 02. 2018
- podanie Z.. S. zo dňa 13. 02. 2018

Obžalovaný poukázal na to, že ešte ako mu plynula krajským súdom predĺžená lehota do 13. 02. 2018,
správkyni odovzdal všetko, čo našiel v budove. Žiadal ju však, aby mu to vrátila za účelom vypracovania
protokoluoodovzdanítýchtovecí.Onatovšakodmietlastým,žepredložilamuňouvyhotovenýprotokol,
ktorý ale odmietol podpísať, nakoľko obsahoval množstvo položiek a nemal možnosť a čas overiť si

pravdivosť celého ňou vyhotoveného protokolu. Na základe pokynu odovzdal účtovníctvo, ktoré bolo
vyhotovené počas trvania jeho funkcie správcu a to aj napriek tomu, že to považuje za nelogické,
keďže ide o účtovníctvo vyhotovené počas trvania jeho funkcie, za ktoré je ako správca zodpovedný.
Účtovníctvo bolo podkladom pre vyhotovenie aj daňového priznania ku koncu marca kalendárneho roka,
ktoré zakladal aj do zbierky listín a predkladal ich aj do konkurzného spisu a tak isto sa domnieval, že

ich pri spracovaní archivuje aj II. Bystrická účtovná v elektronickej podobe, čo sa však teda nedialo. Zo
strany daňového úradu neboli k podávaným daňovým priznaniam žiadne výhrady.

- odpoveď Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. 02. 2018
- vyjadrenie Z.. O. S. (č. l. 980 - 982)

- listinné dôkazy predložené Z.. O. S.Y. (č. l. 462 - 517)

Obhajca reagoval na svedeckú výpoveď Z.. S. ako aj ňou predložené písomné dôkazy na č. l. 462 -
517 tak, že ani jej výpoveď neodstraňuje rozpory, ktoré vyplynuli zo svedeckej výpovede svedkyne Ľ.
G., zamestnankyne úradu obžalovaného. Pozornosť upriamil aj tvrdenie svedkyne Z.. S., kedy táto vo

svojej výpovedi uviedla, že nie je možné špecifikovať konkrétne listinné podklady z účtovníctva úpadcu,
ktoré chýbajú, teda inak povedané nie je takto zrejmé, čo sa od obžalovaného malo požadovať, keďže
o tom nie je vedomosť.

Obžalovaný zasa poukázal na svoju správu adresovanú konajúcemu sudcovi Z.. H., a teda Krajskému

súdu v Banskej Bystrici ku konkurznému spisu zo dňa 21. 11. 2013, ktorá obsahovala okrem jeho
vyjadrenia spolu 10 príloh, a to prehľad pohľadávok, prehľad výdavkov a príjmov až do obdobia roku
2001, takisto rekapituláciu príjmov a výdavkov až do roku 2011, dva výpisy z účtu úpadcu, faktúru zo
dňa 01. 10. 2013. Vo svojej správe sa zároveň venuje opisu svojej činnosti ako správcu konkurznej
podstaty, k speňažovaniu majetku úpadcu, kde odkazuje na zoznam, ktorý tvoril prílohu tohto podania.

Dňa 05. 03. 2014 do pokladne daňového úradu zložil sumu 500 000,00 Sk, následne prevodom na
účet 300 000,00 Sk, v ktorých prípadoch išlo o finančné prostriedky úpadcu. Ako konajúci správca
konkurznej podstaty v priebehu rokov 1998 až 2010 mal mať odmenu vo výške 972 000,00 Sk, kde ale
po speňažovaní majetku nebolo z čoho jeho pohľadávku uspokojiť, a teda počas tohto obdobia na tejtonáročnej práci nezískal žiadnu jemu prináležiacu odmenu správcu. Podľa jeho názoru je aj pochybením
konajúceho konkurzného súdu, kedy napriek tomu, že najvyššia súdna inštancia, a tiež aj napríklad
generálnaprokuratúrakonštatovalaneplatnosťpostúpeniapohľadávkynaVINACOHOLDINGLIMITED,

a napriek tejto nezákonnosti krajský súd ako dozorujúci naďalej zvolával schôdze veriteľov, ktoré podľa
jeho názoru nemali už oporu v zákone a nemali požívať už ochranu zákonom.

- trestné oznámenie Z.. F.. I. Š. s prílohami (č. l. 1 - 49)
- opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici o zbavení mlčanlivosti (č. l. 125 - 126)

- správa II. Bystrickej účtovnej spol. s r. o. (č. l. 144 - 150)
- správa Krajského súdu v Banskej Bystrici (č. l. 218 - 221)
- správa obžalovaného (č. l. 212 - 215)
- správa Z.. Š. (č. l. 223 - 243)
- správa o povesti (č. l. 701 - 704)
- odpis z registra trestov (č. l. 1088)

- výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. 1091 - 1101)
- lustrácia GP SR (č. l. 1089 - 1090)
- podanie na návrh na vykonanie dôkazov s prílohami (č. l. 789 - 819)
- podanie obžalovaného (č. l. 854 - 855, č. l. 887, č. l. 905, č. l. 927 - 943)
- písomné podanie (č. l. 962 - 973, č. l.1017 - 1030)

Predvolaná svedkyňa Z.. Z. Z. pred súdom nevypovedala a na jej výpovedi nakoniec netrval ani
obžalovaný a obhajca. Svedkyňa ani nebola zbavená mlčanlivosti uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici. Zároveň obhajca súdu predložil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
47K/164/1998 zo dňa 30. 01. 2020 a opravné uznesenie sp. zn. 47K/164/1998 zo dňa 01. 06. 2020,

ktorým bola odvolaná Z.. F.. I. K. Š., K.. funkcie správcu konkurznej podstaty a bol ustanovený nový
správca.

Strany vyjadrili súhlas s tým, že nie je potrebné oboznamovať s listinnými dôkazmi: listinné doklady
predložené svedkom F.. Z. Q. (č. l. 392 - 398), svedkyňou Z.. A. S. S. (č. l. 579 - 597).

Obžalovaný navrhol, aby sa oboznámili listinné dôkazy: zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 08.
2001 vo forme notárskej zápisnice s prílohou č. 1 a č. 2, protokol o výsledku kontroly zo dňa 16. 07.
2002, trestný spis Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie justičnej polície PZ ČVS: SJP.36/
OVOZTČ-BA-2003, systém - schéma založenia spoločnosti VINACO, súdny spis Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 45Cbi/10/2004, vyjadrenie advokáta Z.. Z. S. zo dňa 31. 08. 2018, trestný spis
Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici ČVS: ORP-21/OEK-BB-2013, novinové články súvisiace s
cyperskými papiermi, „Zneužité konkurzy, Ministerstvo spravodlivosti SR, 4. 6. 2004“, novinové články,
písomné vyjadrenia pripojené k podaniam obžalovaného a taktiež výsluch svedkov K.. Z.. Z. Š.Y., S..
F. Q., S.. F.. D. A., S.. F. G., S.. A. G., S. E., K.. Z.. Ľ. H., S.. V. E. M. S. Ž..

Vyššie uvedené (obžalovaným navrhnuté) dôkazy súd odmietol vykonať z dôvodu, že sa jedná o dôkazy
nesúvisiace s trestnou vecou a rovnako by sa jednalo o nehospodárne a neefektívne vykonávanie,
ktoré nepreukazujú ani vinu, ani nevinu obžalovaného, nepreukazujú naplnenie znakov skutkovej
podstaty trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu, nepreukazujú, či konanie obžalovaného možno

posúdiť ako konanie smerované proti záujmom chránených Trestným zákonom. Obžalovaný počas
konania opakovane poukazoval na tú skutočnosť, že oznamovateľku trestného činu považuje za
nezákonne ustanovenú správkyňu konkurznej podstaty. Takému konaniu nemožno poskytnúť právne
účinnú ochranu, poskytovanú i Trestným zákonom. Hoci súd v trestnom konaní nemôže napraviť
pochybenia súdu v konkurznom konaní, obžalovaný má za to, že súd aj tak (z úradnej povinnosti) musí

skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávok na nového veriteľa, ktorý následne na schôdzi
veriteľov významne ovplyvnil ustanovenie Z.. F.. I. K. Š., K.. do funkcie a vo vzťahu ku ktorej mal
povinnosť odovzdať doklady týkajúce sa úpadcu TRADE, s. r. o. Na tomto mieste však súd len zopakuje
fakt, že v trestnom konaní nie je možné posudzovať priebeh (čo do správnosti po skutkovej ako i právnej
stránke) iného (konkurzného) konania, ktoré rozhodnutia v ňom vydané sú záväzné pre všetkých, ak sú

právoplatné a vykonateľné, čo v tomto prípade naplnené je. Aj z tohto dôvodu nie je účelné vykonávať
dokazovanie spochybňujúce platnosť a účinnosť postúpenia pohľadávok veriteľa úpadcu na spoločnosť
VINACO HOLDING LIMITED. Súd týmto nespochybňuje prácu obžalovaného ako správcu konkurznej
podstaty v stále vedenom konkurznom konaní úpadcu, avšak podstatou trestného konania a trestnéhostíhania voči jeho osobe je zistenie, či splnil súdom uloženú povinnosť odovzdať dokumentáciu úpadcu
novému správcovi konkurznej podstaty a či mohol alebo nemohol svojím konaním mariť konkurzné
konanie.

II.

Zločinu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
c) Trestného zákona sa dopustí ten, kto marí konkurzné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o

reštrukturalizácii alebo konanie o oddĺžení tým, že nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý
upravuje také konanie závažnejším spôsobom konania, a potrestá sa odňatím slobody na tri roky až
desať rokov.

Závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. b) a písm. h) Trestného zákona sa rozumie páchanie
trestného činu po dlhší čas a porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania,

postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Objektom tohto trestného činu je právo veriteľa na zákonné uspokojenie svojej pohľadávky. Zo zákonnej
definície trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania vyplýva, že na vyvodenie
trestnoprávnej zodpovednosti nestačí, ak osoba nesplní povinnosť uloženú jej zákonom č. 7/2005 Z.

z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, resp. zákonom č. 328/1991 Zb. o
konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Samotné nesplnenie povinnosti uloženej zákonom
o konkurze teda nie je trestným činom podľa § 242 odsek 1 písm. a) Trestného zákona. Aby mohlo
ísť o tento trestný čin, musí nesplnenie povinnosti uloženej zákonom o konkurze zároveň spôsobiť
marenie konkurzného konania. Medzi nesplnením povinnosti uloženej zákonom o konkurze a marením

konkurzného konania (ako následkom) musí taktiež existovať príčinná súvislosť, pričom páchateľ musí
nielen nesplniť povinnosť uloženú zákonom o konkurze v úmysle (s cieľom), aby došlo k mareniu
konkurzného konania, ale tento následok vo forme marenia konkurzného konania aj musí nastať
(nevyžaduje sa pritom, aby došlo k zmareniu konkurzného konania). Z uvedeného vyplýva aj to, že
nemôže ísť o nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej zákonom o konkurze, ale musí ísť o takú

povinnosť, ktorá v objektívnej rovine môže reálne spôsobiť marenie konkurzného konania. Objektívna
stránka trestného činu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 odsek 1 písm. a)
Trestného zákona teda zahŕňa nielen konanie (porušenie povinnosti stanovenej zákonom o konkurze),
ale aj následok (marenie) a príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Hlavnou obhajobnou argumentáciou bolo,
žekrajským(konkurzným)súdommubolauloženánezrozumiteľnápovinnosť,ktorábolanevykonateľná,
keďže neboli konkretizované doklady, ktoré mal novému správcovi konkurznej podstaty odovzdať. Ďalej
trval na tom, že nový správca konkurznej podstaty, ktorému mal dokumentáciu odovzdať, bol ustanovený
v rozpore s právom, preto takýto stav nemôže požívať ochranu Trestným zákonom. Jedná sa tak o

nespôsobilý objekt.

Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že ako napriek skutočnosti, že bol zapísaný v zozname správcov
konkurznej podstaty a pracoval aj ako advokát, nemal vedomosť o povinnosti viesť správcovský spis,
ktorá povinnosť mu vyplývala priamo zo zákona. Tvrdil, že hoci takýto spis neviedol, všetky listiny

týkajúce sa konkurzného konania úpadcu doručoval konkurznému súdu (Krajskému súdu v Banskej
Bystrici), registrovému súdu do zbierky listín (Okresný súd Banská Bystrica) a daňové priznania podával
i príslušnému daňovému úradu. Jemu ostávali tie isté listiny. Tiež uviedol, že ak by mal všetko odovzdať
novému správcovi, jemu by neostalo nič a nie je v jeho možnostiach vyhotoviť kópie všetkých jeho
podaní.

Kuvedenýmtvrdeniamsažiadapoukázaťnatúskutočnosť,žepovinnosťviesťsprávcovskýspisvyplýva
správcovi priamo zo zákona, pričom tento je povinný postupovať v konkurznom konaní s odbornou
starostlivosťou. Povinnosť správcu konkurznej podstaty postupovať s odbornou starostlivosťou je
zákonodarcom výslovne formulovaná ako príkaz na určité konanie (určitý postup). Pojem výkladovo

zahŕňa požiadavku na konanie s potrebnými znalosťami, ide teda o starostlivosť, ktorú by vynaložila
bežne starostlivá a pozorná osoba v podobných situáciách a pri vzatí do úvahy všetkých informácií,
ktoré sú rozumne prístupné.Vzhľadom na uvedené nemožno konštatovať, že obžalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu
TRADE, s. r. o. postupoval s odbornou starostlivosťou. Obžalovaný nedisponoval správcovským spisom,
spoliehajúc sa na to, že podávanie rôznych správ, listín a dokumentov konkurznému či registrovému

súdu je dostatočné. Rovnako sa nedôvodne a neodborne spoliehal na to, že účtovná spoločnosť
archivuje účtovné doklady úpadcu bez toho, aby túto okolnosť nejako preveril. Pre úpadcu istý čas
pracoval (alebo spolupracoval) aj ako advokát a zrejme poznajúc chod spoločnosti úpadcu pri vyhlásení
konkurzu a ustanovení do funkcie správcu sa spoľahol na tieto skúsenosti a nevykonal ani previerku
dokumentov a listín, ktoré sú mu úpadcom odovzdané (porovnaj výpoveď svedka F.. N. N.). Následne tak

nemohol mať vedomosť a nemohol ani konať s odbornou starostlivosťou, keď mu neskôr bola uložená
povinnosť odovzdať správcovský spis novej správkyni konkurznej podstaty.

Má význam na tomto mieste spomenúť i to, že obžalovaný tvrdil, že je neurčitá povinnosť, ktorú mu
uložil krajský (konkurzný) súd v uznesení, a síce, aby riadne informoval novú správkyňu konkurznej
podstaty a dal jej k dispozícii všetky doklady úpadcu, ktoré mal u seba viesť za obdobie od vyhlásenia

konkurzu na majetok úpadcu. Už aj z tohto rozhodnutia konkurzného súdu vyplývala obžalovanému
povinnosť, ktorá mala svoj právny základ v zákone o konkurzne a vyrovnaní (v súčasnej dobe v zákone
o konkurze a reštrukturalizácii a v zákone o správcoch). To, že takáto povinnosť správcu je zákonná
vyplynulo z výpovedí svedkýň Z.. F.. K. Š., K.., Z.. S. S., K.. M. Z.. S., kde súd o pravdivosti ich výpovede
nemal žiadne pochybnosti, keďže ide o osoby znalé, pôsobiace ako správca konkurznej podstaty či

ako sudca. Obrana obžalovaného spočívajúca v údajnej neurčitosti povinnosti neobstojí, a to ani v
porovnaní so situáciou, kedy mu bola uložená poriadková pokuta za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej
mu z uznesenia konkurzného súdu, pretože sa nejedná o porovnateľnú situáciu. Hoci v súčasnej dobe
sa rozdielne vedú konkurzné konania (podľa účinnosti predchádzajúceho a súčasného zákona, kedy
je pozícia súdu odlišná), ani za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy podľa zákona o konkurzne

a vyrovnaní nie je konkurzný spis vedený súdom totožný so spisom správcu konkurznej podstaty, čo
opätovne vyplynulo z už spomínaných svedeckých výpovedí. Preto nie je ani v možnostiach súdu
konkretizovať dokumenty, ktoré má odvolaný správca (obžalovaný) odovzdať novému správcovi. Je to
práve správca konkurznej podstaty, ktorý má postupovať s odbornou starostlivosťou a má mať presnú
a nepochybnú vedomosť o tom, čo bude nový správca konkurznej podstaty potrebovať, aby mohol

plynulevzačatomkonkurznomkonanípokračovaťauspokojiťpohľadávkyveriteľovaleboiným(zákonne
prípustným spôsobom) konkurzné konanie ukončiť.

Dôvodom neukončenia konkurzného konania úpadcu TRADE, s. r. o. je práve tá skutočnosť, že nový
správca konkurznej podstaty nedisponuje celým účtovníctvom úpadcu, nevie sa identifikovať majetok

úpadcu, finančné toky (porovnaj svedeckú výpoveď Z.. F.. K. Š., K., N.. X).

K účtovníctvu úpadcu bolo vykonaným dokazovaním zistené, že toto obžalovaný (resp. jeho
zamestnankyňa Ľ. G.) odovzdávala na spracovanie zamestnancom spoločností I. Bystrická účtovná
aleboII.Bystrickáúčtovná.Zosvedeckýchvýpovedízamestnancov(F.E.,Z.E.,F..Ľ.J.,M.N.)vyplynulo,

že doklady od klientov preberali len za účelom spracovania účtovníctva a po jeho vypracovaní tieto
doklady klientom odovzdali. Len na požiadanie klienta sa prevzatie dokladov urobilo aj protokolárne,
čo ale prípad spoločnosti TRADE, s. r. o. nebol, keďže ani jeden z vypočutých svedkov neuviedol,
že by sa niekedy vyhotovoval protokol o prevzatí a odovzdaní dokumentov k účtovníctvu. Takúto
okolnosť neuviedol ani obžalovaný a ani svedkyňa G., zamestnankyňa obžalovaného. Zo svedeckej

výpovede F.. Q. vyplynulo, že spoločnosti I. Bystrická účtovná alebo II. Bystrická účtovná nearchivovali
účtovné doklady klientov, teda ani spoločnosti TRADE, s. r. o. a klienta na archiváciu takýchto dokladov
upozornili. Obhajoba obžalovaného zo svedeckých výpovedí zisťovala, v akom programe sa účtovníctvo
spracovávalo a či sa nezachovala aspoň jeho elektronická podoba, avšak vyplynulo, že účtovný program
sa buď aktualizoval alebo sa aj celkom zmenil, vzhľadom na plynutie času. Hoci ani jeden svedok s

určitosťou neuviedol, že by sa účtovníctvo nemohlo zachovať v elektronickej podobe, vždy však išlo
len o samotný účtovný výstup spoločnosti TRADE, s. r. o. Jednotlivé účtovné podklady, z ktorých sa
tentovýstupvypracoval,saneelektronizovali,neskenovali,nearchivovali,alesavždyodovzdaliklientovi.
Preto ani takéto zistenie by nemalo vplyv na tú skutočnosť, že obžalovaný ako správca neodovzdal
všetku dokumentáciu novej správkyni konkurznej podstaty v zmysle zákona a v zmysle právoplatného

rozhodnutia konkurzného súdu.

Z konkurzného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 47-24K 164/98, s ktorého obsahom súd
oboznamoval, vyplynul priebeh konkurzného konania a tiež to, že obžalovaný priebežne podával správy,využívaldostupnéprocesnéprostriedkyobrany(podávalodvolania,dovolania)apodávalrôznepodania.
Súd uvedenú obhajobu obžalovaného nerozporuje, avšak táto sama o sebe a ani v kontexte s inými
dôkazmi nie je spôsobilá zmeniť následok, ktorým je porušenie povinnosti obžalovaným podľa § 8 ods.

2, ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov tým spôsobom,
že od vydania uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 47-24 K 164/98/KI-1908 zo dňa
04. 07. 2012, právoplatného dňa 07. 10. 2013, ktorým mu bola uložená povinnosť riadne informovať
novoustanovenúsprávkyňukonkurznejpodstatyJUDr.Ing.VeronikuŠkodovúadaťjejkdispozíciivšetky
doklady úpadcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré mal viesť u seba za obdobie od

vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka TRADE, spol. s r. o., Banská Bystrica a ustanovenia za správcu
konkurznej podstaty uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 47-24 K 164/98 zo dňa 19. 10.
1998, si túto povinnosť až do 20. 12. 2017, kedy čiastočne odovzdal účtovné doklady tejto spoločnosti za
obdobierokov2004až2011,riadneavčasnesplnil,KrajskémusúduvBanskejBystricivlehote30dníod
právoplatnosti citovaného uznesenia zo dňa 04. 07. 2012 neodovzdal podpísaný protokol o odovzdaní
a prevzatí všetkých dokladov, a to aj napriek opakovaným výzvam a urgenciám novoustanovenej

správkyne konkurznej podstaty a opatreniam proti mareniu postupu v konkurznom konaní v tejto veci.
Obžalovaný opakovane namietal, že veriteľ VINACO HOLDING LIMITED nie je právne legitimovaným
subjektom v konkurznom konaní (k čomu vykonal aj vlastné zisťovanie), a teda ani nemohlo dôjsť
k zmene správcu a nemohla mu vzniknúť vyššie uvedená povinnosť (ktorá je navyše podľa neho aj
neurčito špecifikovaná). Faktom však je, že súd v trestnom konaní nepreskúmava správnosť rozhodnutí

konkurzného súdu a rovnako niet pochýb o tom, že všetky tieto okolnosti boli preskúmané v konkurznom
konaní v odvolacích a aj dovolacích konaniach, vrátane využitia mimoriadneho dovolania, v dôsledku
ktorých ale nebol zvrátený (zmenený) právny či skutkový stav konkurznej veci, a teda nedošlo k takej
zmene, v dôsledku ktorej by obžalovaný nemal splniť povinnosť odovzdať všetku dokumentáciu úpadcu
novej správkyni.

Berúc do úvahy vykonané dôkazy jednotlivo a aj v ich súhrne súd dospel k záveru, že boli naplnené
znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania, pretože medzi
konaním obžalovaného (nesplnením povinnosti odovzdať dokumentáciu) a následkom (neskončenie
konkurzného konania) je daná príčinná súvislosť, pričom tohto konania sa obžalovaný dopustil

minimálne v nepriamom úmysle, pretože vzhľadom na svoje odborné znalosti a skúsenosti (advokát,
správca konkurznej podstaty) musel vedieť, že takýto následok môže nastať, ak novej správkyni
neposkytne súčinnosť a musel byť s týmto následkom uzrozumený. Pri priamom úmysle by sa
vyžadovalo, aby obžalovaný aj takýto následok spôsobiť chcel, čo však súd bez pochýb preukázané
nemal, pretože bolo zistené, že obžalovaný bol istým spôsobom v konkurznom konaní činný a čiastočne

si svoju povinnosť splnil (po opakovaných výzvach).
K obhajobe smerujúcej k tomu, že kancelária obžalovaného sa nachádza v havarijnom stave
alebo že priestory spoločností I. Bystrická účtovná alebo II. Bystrická účtovná boli pravdepodobne
vytopené, možno uviesť len to, že ju súd považuje za tendečnú s cieľom zmierniť následky nečinnosti
obžalovaného, ale ktoré (hoci aj objektívne možné) nemôžu jeho protiprávne konanie ospravedlniť,

pretože mal postupovať s odbornou starostlivosťou, a teda zabezpečiť dôležité listiny (dokumentáciu)
úpadcu tak, aby nedošlo k jej poškodeniu či zničeniu. Žiada sa pripomenúť, že (aj keď nie v konkurznom
konaní úpadcu TRADE, s. r. o.) správcovi konkurznej podstaty prináleží (patrí) odmena, z ktorej by mal
byť správca schopný zabezpečiť chod svojej kancelárie tak, aby nedochádzalo ku škodám na veciach
úpadcu.

Zhodnotiac vyššie uvedené, z dokazovania bez pochýb vyplynulo, že obžalovaný z hľadiska objektívnej
stránky konal tak, že v konkurznom konaní neposkytol súčinnosť novej správkyni konkurznej podstaty,
čím nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o konkurze a vyrovnaní a ani vyplývajúcu mu z
právoplatného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, a teda neodovzdal všetky doklady úpadcu,

ktoré mal viesť u seba za obdobie od vyhlásenia konkurzu až po jeho odvolanie, v dôsledku čoho do
dnešného dňa nebolo možné konkurzné konanie ukončiť. Obžalovaný tak svojím konaním naplnil znaky
skutkovej podstaty a dopustila sa zločinu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a písm. h) Trestného
zákona, zo spáchania ktorého ho aj súd uznal vinným, pretože neboli zistené ani okolnosti vylučujúce

trestnú zodpovednosť (nepríčetnosť).

III.Obžalovaný nebol doteraz trestne stíhaný a ani odsúdený. Priestupkovo bol postihnutý päťkrát, vždy za
priestupky na úseku cestnej premávky. Stále pracuje ako advokát, no iba v obmedzenej miere, vzhľadom
na jeho nepriaznivý zdravotný stav, o ktorom sú v spise založené aj lekárske správy. Ako správca

konkurznej podstaty už nie je aktívny.

ZosprávyopovestiMestskéhoúraduvBanskejBystricivyplýva,žeZ..Z.S.mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie, je rozvedený, býva v rekreačnej chatke, má dve dospelé deti. V evidencii priestupok, ktorých
prejednanie je v kompetencii miestnej samosprávy, nemá evidovaný žiadny záznam.

Pri rozhodovaní o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo
zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho
následku, z možnosti nápravy a osobných pomerov obžalovaného a skúmal aj existenciu poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich

okolností. Uloženie alternatívnych trestov v prejednávanej veci nebolo možné. S trestom povinnej práce
obžalovaný súhlas neudelil. Uložiť peňažný trest vzhľadom na okolnosti a povahu spáchaného skutku by
nebolo efektívne, pretože majetková a ani nemajetková ujma nevznikla. Pre uloženie trestu domáceho
väzenia neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o treste súd tiež dospel k presvedčeniu, že výkon nepodmienečného trestu u
obžalovaného nie je nevyhnutný a že ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj uložením
podmienečného trestu odňatia slobody. Súd vzal do úvahy existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti
(pred spáchaním trestného činu viedol riadny život), čím reflektoval aj osobu obžalovaného. Priťažujúce
okolnosti súd nezistil. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa preto znížila horná hranica trestnej sadzby

o jednu tretinu, takže súd mohol ukladať trest v rozmedzí tri roky až sedem rokov a osem mesiacov (z
pôvodnej trestnej sadzby tri roky až desať rokov).

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný je osobou vyššieho veku, doteraz netrestaný, kedy ani inak
nekonal v rozpore so zákonom, pracoval a pracuje aj ako advokát a kedy si aspoň čiastočne splnil

svoju povinnosť v konkurznom konaní, do úvahy prichádzajúci trest považoval súd za neprimeraný,
nespravodlivý. Pri aplikácii ustanovenia § 39 Trestného zákona súd vzhliadol najmä okolnosti na strane
páchateľa, teda okolnosti, ktoré charakterizujú páchateľa ako objekt trestu, a tiež okolnosti, pre ktoré
je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby
išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej

trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia
rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery
páchateľa, jeho zdravotný stav, zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo
a pod.). Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu tohto ustanovenia len za
predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Práve tieto okolnosti
súd bral na zreteľ pri úvahách o aplikácii ustanovenia § 39 Trestného zákona ale aj pri úvahách o výške
trestu, pričom dospel, s prihliadnutím na zásady ukladania trestu, k záveru, že aj spodná hranica trestnej
sadzby v posudzovanom prípade je neprimeraná. Berúc do úvahy osobu páchateľa a aj právny pojem
spravodlivosti, súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu pod zákonom

ustanovenú trestnú sadzbu v súlade s § 39 ods. 1 v spojení s § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona,
pretože na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania, v rámci ktorého ale nie
je možné uložiť kratší trest odňatia slobody ako v trvaní 5 rokov, čo v zmysle § 34 ods. 6 Trestného
zákona aj tak nepripúšťa uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Súd obžalovanému uložený trest v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov považoval v danom prípade
za najnižší možný a primeraný povahe a závažnosti spáchaného skutku, pričom jeho výkon mu
podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 24 (dvadsiatich štyroch) mesiacov, ktorú súd
tiež považuje za primeranú.

Pretože trestný čin bol spáchaný v súvislosti s výkonom funkcie správcu konkurznej podstaty, súd
uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty v trvaní 18
(osemnástich) mesiacov.Takto uložený trest považoval súd u obžalovaného za správny a zákonný, pretože pri jeho ukladaní
rešpektoval princíp zákonnosti a zároveň ním vyjadril aj princíp individualizácie trestu, nakoľko
druh a intenzita musí vždy zodpovedať všetkým zvláštnostiam prípadu a osobe obžalovaného. Súd

obžalovanému zároveň dáva do pozornosti, že počas plynutia skúšobnej doby je povinný viesť riadny
život a vyvarovať sa akéhokoľvek protispoločenského konania, pretože v opačnom prípade sa vystavuje
hrozbe, že mu podmienečný trest bude súdom premenený na trest nepodmienečný.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia alebo oznámenia.

Odvolanie má odkladný účinok.

Vprospechobžalovanéhomôžupodaťodvolaniepríbuznívpokolení priamom,jehosúrodenci,osvojiteľ,
osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody.