Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11Pc/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819200584
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Svičinová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7819200584.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Antóniou Svičinovou v právnej veci navrhovateľa R. O., C..

XX.XX.XXXX, S. L. XXX, I.O. M., zast. JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom Šafárikova
8, 048 01 Rožňava a povinnej K. S. Z. I., C.. XX.XX.XXXX, S. H. X, U., zast. JUDr. Attilom Elekom,
advokátom so sídlom Jovická 2, 048 01 Rožňava, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.02.2019 žiadal, aby súd určil výživné zo
strany jeho matky, nakoľko otec zabezpečuje všetky jeho potreby. Navrhovateľ študuje na SOŠ Rožňava

a má podané dve prihlášky na vysokoškolské štúdium.

2. Povinná vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 08.04.2019 uviedla, že syna
vychovávala sama, bez pomoci otca. Jeho otec ju opakovane napadol s dieťaťom na rukách, škrtil ju,
búchal jej hlavu o kuchynskú linku a tento fyzický a psychický teror bol neúnosný. Otec málokedy zdieľal
starostlivosť o syna, syna brával každý druhý víkend. Keď sa syn dostal do puberty asi v jeho 16 rokoch,
tak stratil záujem chodiť k otcovi. Syn v puberte robieval matke také cirkusy, vykrikoval, nemal žiaden

rešpekt a úctu, trieskal dverami a vyvrcholilo to tým, že matke na celú ulicu škaredo nadával a trieskal
dverami na aute. Matka preto oslovila bývalého partnera, aby jej so synom pomohol. Bohužiaľ namiesto
pomoci od bývalého partnera sa dočkala toho, že asi po týždni, keď bol syn u neho, jej otec zavolal, že
ak nevydá synove veci, tak na ňu zavolá políciu, na čo matka uviedla, že nech si syn príde pre veci sám.
Syn neprišiel a postupne prestal s matkou celkom komunikovať, zablokoval si ju na facebooku a neskôr
aj na telefóne. Syn si prišiel pre veci do bytu v čase, keď matka nebola doma, v tom čase bola doma iba
matkina mentálne postihnutá sestra, ktorá ho pustila do bytu. Syn si vynosil všetky veci, doslova matku

vykradol, zobral počítač, autíčka a rôzne veci, ktoré mu matka kúpila. Boli to jeho veci, ale nedal matke
ani vedieť. Na to všetko ho nahovoril jeho otec a syn vôbec nerozmýšľal, čo vlastne robí. Matka nie
je proti tomu, aby mu platila výživné, avšak by mala fungovať aj spätná väzba. Nielen od mamy pýtať,
ale ju aj navštíviť, porozprávať sa s ňou. Syn v súčasnosti matku úplne ignoruje. Ak by za ňou prišiel a
povedal čo potrebuje, určite by mu peniaze dala.

3. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.04.2019 uviedol, že mnohé

tvrdenia jeho matky nie sú pravdivé. Jeho otec mal o neho od malička záujem, požiadal aj o jeho zverenie
do osobnej starostlivosti, súd však jeho návrh zamietol. Vždy mali s otcom dobrý vzťah, brával ho k sebe,
keď to bolo možné, skôr matka bránila v styku a stalo sa, že otca nevidel aj niekoľko mesiacov. Pretožeuž nedokázal bývať s matkou, v auguste 2018 odišiel k otcovi len so základnými vecami. Spolu vyzvali
matku, aby mu jeho veci vydala, ale neumožnila im to. A tak mu musel jeho otec všetko dokúpiť.

4.Povinnávosvojomvyjadrenídoručenomtunajšiemusúdudňa30.05.2019uviedla,žepoukazujenato,
že okolnosti, na ktoré poukázala v pôvodnom vyjadrení, je potrebné považovať za také, ktoré odporujú
dobrým mravom. Je absolútne neprípustné, aby sa dieťa správalo ku svojej matke takým spôsobom,
ako sa k nej správa jej syn. Uvedomuje si svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi, avšak v žiadnom
prípade sa nemôže stotožniť s jej rozsahom. Je síce zamestnaná, ale len na polovičný úväzok a výška jej

zárobku činí len 312,00 eur v hrubom. Navrhovateľ zatiaľ neštuduje na vysokej škole a preto je potrebné
vychádzať z jeho terajších pomerov. Rovnako tak študijný odbor, ktorý si vybral, existuje aj na Slovensku,
preto nie je dôvod na to, aby študoval v zahraničí. Táto jeho snaha študovať v Brne len smeruje k tomu,
aby si mohol umelo navýšiť svoje potreby. Navrhla, aby ju súd zaviazal platiť výživné mesačne vo výške
40,00 eur. Zároveň predložila aj rozhodnutie Obvodného úradu v Rožňave, odbor všeobecnej vnútornej
správy, ktorým sa otec ich syna, R. O., C.. XX.XX.XXXX, uznáva vinným zo spáchania priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu na tom skutkovom základe, že dňa 04.10.2005 verbálne a fyzicky napadol
bývalú družku K. I.L. tak, že ju škrtil, hodil ju na zem, pričom jej poškodil okuliare a tým jej spôsobil škodu
vo výške 2.708,00 Sk.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a prečítaním listín zo súdneho spisu a po takto

vykonanom dokazovaní bol zistený skutkový stav.

6.Napojednávaníkonanomdňa27.01.2020právnyzástupcanavrhovateľauviedol:Napodanomnávrhu
trváme. Chcel by som vykonať úpravu v tom zmysle, že požadujeme výživné od podania návrhu, t.j.
odo dňa 28.02.2019 vo výške 80,00 eur mesačne do 01.09.2019. Od 01.09.2019 do 30.11.2019 v

sume 170,00 eur mesačne z dôvodu, že navrhovateľ v tomto čase navštevoval vysokú školu a odo dňa
01.12.2019 až do budúcna mesačné výživné vo výške 120,00 eur. V ostatných veciach sa pridržiavame
svojich písomných vyjadrení.

7. Na predmetnom pojednávaní navrhovateľ uviedol: Od času, keď som sa presťahoval k otcovi, mama

mi žiadnym spôsobom na výživu neprispievala, nič mi nezakupovala. S matkou sme sa neustále hádali,
boli to maličkosti, napr. nie je dobre umytý riad a pod. Matka mi jedného dňa zobrala kľúče od bytu,
preto som sa odsťahoval k otcovi. S matkou som sa o tom nerozprával, s otcom som túto situáciu
prebral. Snažil som sa s matkou nejako dohodnúť, snažil som sa ju aj kontaktovať. Stretli sme sa u starej
matky, avšak s mojou matkou sa nedalo dohodnúť. Ona má vždy svoju pravdu. Za to obdobie sme sa

s matkou stretli raz na svadbe, avšak ja som s matkou veľmi nekomunikoval. V čase keď som študoval
ešte na strednej škole, mojimi výdavkami bolo cestovné na autobus mesačne vo výške 20,00 eur. To
bolo cestovné H. I. N. Q. U. a späť a výdavky na jedlo týkajúce sa v škole, čiže desiate alebo obedy, asi
30,00 eur mesačne. Ostatné výdavky týkajúce sa bývania, ošatenia, hygieny, uviesť neviem, toto všetko
uhrádzal môj otec. S nástupom na vysokú školu sa zvýšili moje výdavky. Čo sa týka cestovného, bolo

to 16,00 eur, 10,00 mesačne na MHD, za internát som uhrádzal 63,00 eur, potreboval som si kúpiť aj
učebnice, tie ma stáli asi cca 50,00 eur. Čo sa týka obedov, tie preplácala škola. Štúdium som zanechal,
pretože to bolo náročné. Od kedy som štúdium ukončil, som vedený na úrade práce. Na otázku súdu,
aby navrhovateľ uviedol, či je pravdou, že vynadal svojej matke, uviedol, áno to sa stalo, bolo to však
aj zo strany mojej matky, ja som jej vynadal, potom ona mne.

8. Povinná na predmetnom pojednávaní uviedla: Ja som ochotná platiť výživné vo výške 80,00 eur
mesačne do času, kým sa môj syn nezamestná. Aj to je v súčasnej dobe nad moje možnosti, musím
si na to požičať. S mojim synom boli obrovské problémy, neustále sme sa hádali. Prestala som zvládať
jeho výchovu. Kontaktovala som jeho otca, aby s ním pomohol, avšak ten spočiatku odmietol a taktiež

ani môj syn nechcel ísť k otcovi, pretože nemal rád jeho súčasnú manželku. Neskôr, keďže som sa
viackrát sťažovala na to, že už to nezvládam, tak pre syna prišiel, vzala som synovi aj kľúče. Naše hádky
sa často končili tým, že ma syn chytil za ruky a spôsobil mi až problémy. Tieto problémy podľa môjho
názoru pramenia z detstva, jeho otec robil to isté. Škrtil ma v čase, keď som mala jeho, teda moje malé
dieťa na rukách. Takto sa to prejavilo až do puberty. K psychologičke sme chodievali, keď mal syn 12

rokov, vtedy sa pocikával, časom sa to upravilo. Ja som jeho otca kontaktovala s tým, aby mi pomohol,
avšak on to použil proti mne. Úplne môjho syna odo mňa odstrihol, zavolal mi, aby som mu vydala všetky
jeho veci. Môj syn je len ovplyvnený jeho otcom. Pri našich hádkach mi môj syn vynadal.9. Na pojednávaní konanom dňa 20.02.2020 navrhovateľ uviedol, že z jeho strany bola snaha
kontaktovať matku, od kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, avšak s jeho matkou sa
komunikovať nedá. Matka mu stále vyčítala, aký je zlý, alebo ako zlý je jeho otec a preto keď bola zo

strany matky vyvíjaná snaha na kontakt s ním, tak sa radšej matke neozval.

10. Povinná na predmetnom pojednávaní uviedla, že sa syna snažila kontaktovať, avšak on si ju
zablokoval na facebooku aj na telefóne.

11. Na pojednávaní konanom dňa 27.08.2020 právny zástupca navrhovateľa navrhol zmenu návrhu
v nasledovnom znení: matka K. I., C.. XX.XX.XXXX je povinná prispievať na výživu R. O., C..
XX.XX.XXXX, od 28.02.2019 do 31.08.2019 mesačne sumou 80,00 eur, od 01.09.2019 do 30.11.2019
mesačne sumou 170,00 eur a od 01.12.2019 do 01.03.2020 mesačne sumou 120,00 eur, k rukám R.
O., čomu súd následne vyhovel. Právny zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že nebolo preukázané, že
by došlo k rozporu s dobrými mravmi, podľa jeho názoru rozpor s dobrými mravmi musí byť výrazný a

závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nejde o prípady,
keď sa dieťa nestretáva s rodičom, alebo majú zlé vzťahy.

12. Právny zástupca povinnej uviedol, že podľa jeho názoru by priznanie výživného bolo v rozpore s
dobrými mravmi, keďže dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich.

Potom čo sa navrhovateľ odsťahoval od matky, nedošlo v jeho správaní k žiadnemu kontaktu, nijakým
spôsobom nevyhľadal matkinu blízkosť, a napriek tomu, že sa o neho starala takmer 18 rokov, sa voči
nej nevhodne správal, a to vo forme rôznych vulgárnych prejavov a dokonca došlo aj k fyzickému útoku.

13. Podľa ust. § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa ust. § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

15. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

16. Podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje
podľa konkrétnych okolností prípadu. Ich existencia nie je vylúčená ani v prípade výživného medzi
ostatnými príbuznými, v prípade vyživovacej povinnosti plnoletých detí voči rodičom, ak výživné žiada
rodič, ktorý v minulosti sám neplnil vyživovaciu povinnosť. V zmysle striktného znenia normy, súd v

prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť než výživné nepriznať. Bez ohľadu
na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v
prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná
prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného
práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných

dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje sa spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania
dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu.18. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Správanie navrhovateľa voči povinnej t.j. jeho matke (k čomu sa aj sám navrhovateľ priznal) sa zásadne
vymyká z rámca spoločensky žiaduceho sa správania dieťaťa k rodičovi. Dôvody, ktoré navrhovateľ

uvádzal na zdôvodnenie svojho správania sa voči svojej matke, navrhovateľ nijako nešpecifikoval.
Neustále uvádzal, že s jeho matkou sa inak nedá. Naproti tomu správanie sa navrhovateľa voči
svojej matke (vulgárne nadávky, ako aj fyzický útok) nie je možné označiť inak, ako spoločensky
neprijateľné. Vzťahy medzi účastníkmi konania sú hlboko a vážne narušené. Správanie navrhovateľa
voči povinnej súd považuje v tejto spoločnosti za neštandardné, absentujúce prirodzený rešpekt a úctu,

ktorá má existovať na strane detí voči rodičom. Správanie sa navrhovateľa voči vlastnej matke, ktorá
ho vychovávala takmer celý život, je podľa názoru súdu v príkrom rozpore s dobrými mravmi a je
neprípustné, aby sa takto správalo dieťa, či už plnoleté alebo neplnoleté voči svojmu rodičovi. Vulgárne
vyjadrovaniesanaadresumatkysúdhodnotilvysokonegatívne.Súdsanestotožnilsnázoromprávneho
zástupcu navrhovateľa v tom, že výživné nemožno priznať v tých prípadoch, kedy bolo napr. dieťa
právoplatne odsúdené za trestnú činnosť spáchanú na rodičoch. Súd je toho názoru, že dieťa je povinné

svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich a je úplne irelevantné, ako sa správa matka
k synovi, ale podstatným je, ako sa syn správa k matke, nakoľko ten na nej požaduje platiť výživné.
Súd dáva do pozornosti aj to, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by sa matka k
synovi správala nejakým nevhodným spôsobom, ba práve naopak. Matka sa snažila o zmierlivé riešenie,
avšak syn to odmietol s poukazom na to, že s jeho matkou sa nedá. Vzhľadom k vyššie uvedenému by

priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd návrh zamietol.

19. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

20. Podľa ust. § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

21. Súd je toho názoru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené, že priznanie trov
jednému alebo druhému z nich by prispelo len k vzniku ďalších rozporov medzi matkou a synom. Súd sa

má vždy pokúsiť o zmierlivé riešenie, obzvlášť v oblasti rodinných vzťahov. Predovšetkým je súd aj pri
rozhodovaní o trovách konania povinný postupovať tak, aby svojím rozhodnutím naplnil princíp, podľa
ktorého bol povinný pri nachádzaní práva rešpektovať skutočný zmysel a podstatu základných (a aj
jednoduchých)právzúčastnenýchosôb,tedaabynepostupovalprísneformalisticky,aleabydalpriechod
spravodlivosti. Rozhodnutie, ktorým súd nepriznal trovy konania žiadnemu z účastníkov považuje súd

za spravodlivé vzhľadom na povahu prejednávanej veci.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Rožňava písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej
značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.